Pán predsedajúci ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, keďže ide o také posledné vystúpenie v tomto zlúčenom balíku treťom ku školským zákonom, tak budem syntetizovať, zhŕňať veci, ale niektoré chcem adresovať konkrétnejšie pre nedostatok času, priestoru v predchádzajúcich vystúpeniach. Prvá vec je a už o tom bola reč pri vystúpení Tiny Gažovičovej, ktoré som pozorne počúval mimo sálu, že naozaj tak som to ja pripomínal, systém sa komplikuje, už tak je školstvo legislatívna úprava v školstve usmernicovaný, každý proces je tak detailne usmernicovaný, že sa podľa toho prestáva dať žiť a pracovať. Tento systém opúšťajú kvalitní ľudia, iní doň nevchádzajú. Vzniká nám nielen sedem kategórií škôl, to ešte nespomínala Tina školské zariadenia, ale chcem poukázať aj na to, že ako sa aj z iného pohľadu pristupuje rôzne k rôznym typom škôl podľa zriaďovateľa. Namiesto teda nejakého rovného prístupu sa nespravodlivosť prehlbuje a nové nespravodlivosti sa zavádzajú. Príkladom je, že vládne návrhy zákona rôzne pristupujú k podnikovým školám, súkromným školám, štátnym školám, cirkevným školám, tým štátnym myslím zriadenými regionálnymi úradmi školskej správy, obecným školám. Systém sa komplikuje aj v tomto pohľade. Poďme sa pozrieť na tie jednotlivé ciele, ktoré mali byť splnené. Spravodlivosť. Tak hrozí školám cirkevným a súkromným zníženie normatívu o 20%. Prečo? To naozaj som sa nikdy nedozvedel. Pre spravodlivosť? V čom sú tie deti, si zaslúžia krátenie o 20 %? Pretože sa ich rodičia rozhodli dať ich na vzdelávanie a výchovu na cirkevnej škole, alebo preto, že potrebujú intenzívnejšiu starostlivosť a výchovu a vzdelávanie na škole, ktorú si rodičia na súkromnej škole vybrali podľa svojho náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia? Rovnako platia dane a tieto dva piliere súkromné a cirkevné školstvo potrebujeme. Sú tam žiaci, ktorí študujú, najlacnejšie vyjdú štát. Tieto dva piliere potrebujeme preto, lebo prinášajú do chudobného školstva na Slovensku podfinancovaného, prinášajú zdroje finančné, prinášajú zdroje vedomostné, znalostné, ľudské, inovácie, špeciálne služby, ktoré štát nevie doručiť preto, ako financuje školstvo. Takže nespravodlivosť sa len prehlbuje. Veď dnešné dáta hovoria o tom, že priemerná súkromná škola vynakladá 30 tis. eur na nájom a obecná škola v priemere, keď prepočítame všetky peniaze, ktoré zodpovedné samosprávy dávajú na pomoc svojim školám, lebo normatív nestačí, tak priemerne dostáva obecná škola 21 tis. eur od svojho zriaďovateľa na pomoc. Nie je tam započítané ešte vecné plnenie a iná než materiálna pomoc. Takže v tejto situácii, kde už teraz ich odlišuje vyše 50 tis. eur na strane príjmov a výdavkov, im chceme brať ďalších 20 %. To je teda spravodlivosť. Dostupnosť sa znižuje tiež, pretože súkromné školy, ktoré nemôžu existovať bez školného, tie, ktoré sú tak nastavené už desiatky rokov, ktoré zamestnávajú napríklad vám poviem jeden konkrétny príklad, ľudí, ktorí sú v takej školskej kurikulárnej rade, ktorí implementujú nové veci, reformné veci z nového kurikula štátneho vzdelávacieho programu do praxe a delia sa o ne s okolitými školami. Tých musíte zaplatiť. Z čoho, keď normatív nestačí ani na štátnych školách a rodičia sa tam zbierajú. Zbierajú sa v takej výške, ktorá zodpovedá školnému na väčšine súkromných škôl. Tak máme na súkromných školách aj také niečo ako kurikulárna rada, študijné oddelenie, ktoré sprevádza rodičov a žiakov celým procesom. Procesom prijímania, procesom administrovania rôznych vecí, ale aj kariérneho poradenstva. Máme tam silné podporné tímy, ktoré sú nástrojom na inklúziu, na inklúziu kolegovia, ktorí sú nástrojom na podporu detí so špeciálno-výchovno-vzdelávacími potrebami. Z dát vychádza, že na súkromných školách je trikrát toľko detí s vývinovými poruchami ako na obecných školách. Toto sú fakty. A tieto školy by tak nefungovali, keby nemohli, ani by nezaplatili nájom, keby nemohli vyberať školné, takto to je. Ďalej tam majú ľudí, ktorí sú tímlídrami rôznych oblastí vzdelávania, napríklad zavádzajú integrované vzdelávanie viacerých predmetov. Možnože niektorí ste na konferenciách počuli, kde sa o to delia pod názvom napríklad civilizácia, kde sú zlúčené humanitné predmety, alebo expedícia, prírodovedné predmety. Toto nepadne ako mana z neba, toto tí ľudia spravili a bolo ich treba za to zaplatiť. To, čo štát nevie urobiť, tak zdola táto reforma sa rozbehla. A toto chcete zarezať ako sliepku, ktorá znáša tieto zlaté vajcia? Proste znížite tým dostupnosť týchto služieb, aj tých škôl, pretože tie školy sa nevzdajú tejto svojej služby a svojich detí. Čo sa stane? Zvýšia školné, budú menej dostupné. Inklúzia. Oslabuje sa sieť centier poradenstva a prevencie. Zlučujú sa, odstraňuje sa najbežnejšie podporné opatrenie, prispôsobenie obsahu a foriem. Odtrháva sa centrum poradenstva a prevencie od tohto podporného opatrenia. Má to byť len na škole. Na škole? Na všetkých školách, ktoré niektoré nemajú ani podporné tímy. Zároveň sa znižuje stredný manažment, podpora supervízorov a ich financovanie, čo bol prvý krok potrebný k tomu, aby sa školy personálne a manažérsky a logisticky inak zabezpečili, než je tomu 50 rokov dozadu. Tak toto znižuje aj inklúziu, dostupnosť služieb, riešenie obrovskej výzvy problému, ktorému čelíme a to je problém s mentálnym a duševným zdravím, problémami detí, s tým ako sú deformované vzťahy často medzi nimi. Ešte je tam veľa vecí, o ktorých sa dalo a žiadalo hovoriť. Spomeniem ešte jednu z nich, keďže ma inšpiroval tuto kolega Jozef Habánik s tým výberovým konaním, resp. s tým možnosťou absurdnou odvolať hlavného inšpektora bez udania dôvodu, čo je čistá politická kontrola toho, ako funguje inšpekcia. Kontrolný orgán. Protiváha tomu, ako ide ministerstvo. Takže navrhujem, pozmeňováky som vám predstavil svoje, ale navrhujem v nich aj civilizačnú úpravu, aby sme sa vzdali toho absurdného reliktu, že výberové konanie na školách, na menovanie riaditeľa školy výberovou komisiou je školská rada, kde môžu byť zamestnanci, pedagogickí, nepedagogickí, doposiaľ študenti, rodičia, prosím vás, skúste mi povedať jeden príklad z iného rezortu, či niekde v nejakej predajni obchodného reťazca máte vo výberovej komisii zákazníkov toho obchodu. Či niekde v poliklinike, v zdravotníckom zariadení sú pacienti vo výberovej komisii, alebo ich rodičia nebodaj, ak sú nezletilí. Či tam máte zamestnancov, lekárov a zdravotnícky personál, ktorý by vyberal riaditeľa kliniky alebo nemocnice. Toto by ste dopustili vo vyšších územných celkoch, alebo inde? Takéto niečo sa nedeje ani v orgánoch ústrednej štátnej správy. Na ministerstvách GTSU vymenuje komisiu výberovú a sú presne dané zákonné podmienky, aby to výberové konanie bolo transparentné. Ja som robil pre zriaďovateľa a keby som mohol, tak si obsadím do výberovej komisie iných riaditeľov, odborníkov z oblasti práva, ekonómie, špeciálneho poradenstva z odborníkov, ktorí pracujú pre ja neviem inklúziu, podporné tímy, školské vzdelávacie programy a tak by sme sa kvalifikovane rozprávali s kandidátmi na výber riaditeľa. Je tam x vecí. Čas mi končí. KDH takéto veci nebude za ne hlasovať a sme pripravení ich opravovať.
