Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda. Prednášam stanovisko za poslanecký klub KDH. Týmto oznamujem, že poslanecký klub KDH bude hlasovať proti vládnym návrhom zákona o školskej správe. Proti vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení i proti novele školského zákona 245/2008 školského zákona. Vládne návrhy zákona a novela nerieši deti z nevýhodňujúceho prostredia, nerieši ich problémy, znižuje dostupnosť potrebných služieb, či už z centier poradenstva, alebo prevencie. Diskriminuje deti z cirkevných a súkromných škôl. Znižuje dostupnosť služieb, ktoré potrebujú podporné tímy na školách, ďalej prehlbuje nespravodlivosť a vŕši nové prvky nespravodlivosti a nerovného prístupu ku školám a rôznym zriaďovateľom. Ďalej oslabuje manažmenty škôl, ktoré potrebujú rozviazať ruky pre to, aby riešili to, čo školstvo, deti a vzdelávanie a Slovensko potrebuje, posun vpred. Namiesto toho budú mať zviazané ruky papierovaním, nezmyselnými byrokratickými opatreniami, plošnými školeniami, neprehľadnými opatreniami novými, uzneseniami, ktoré majú riešiť ich postavenie. Systém sa stáva neprehľadný, nežiteľný, prekomplikovaný. Vzniká sedem rôznych kategórií škôl a zriaďovateľov, ktorí majú nerovnaké línie a nerovnaké postavenie. Štát chce rozhodovať o starostlivosti o deti, o deti už od tretieho roku života. Napriek tomu nesúhlasnému stanovisku, podávame niekoľko pozmeňujúcich návrhov zákona, ktoré chcú situáciu aspoň zlepšiť.

Ďakujem pán predsedajúci, žiadam hlasovanie o bodoch môjho pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. Školský zákon v dvoch blokoch. V prvom bloku hlasovať o bodoch číslo 1,9,13,14,15 a 19. Tieto sa týkajú ponechania právneho nároku na predprimárne vzdelávanie od troch rokov a zrušenia povinného predprimárneho vzdelávania v škôlkach od troch rokov a v druhom bloku hlasovať o ostatných bodoch. Ďakujem. ...roku na predprimárne vzdelávanie od troch rokov a zrušenia povinného predprimárneho vzdelávania v škôlkach od troch rokov a druhom bloku hlasovať o ostatných bodoch. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci, žiadam hlasovanie o bodoch môjho pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. Školský zákon v dvoch blokoch. V prvom bloku hlasovať o bodoch číslo 1,9,13,14,15 a 19. Tieto sa týkajú ponechania právneho nároku na predprimárne vzdelávanie od troch rokov a zrušenia povinného predprimárneho vzdelávania v škôlkach od troch rokov a v druhom bloku hlasovať o ostatných bodoch. Ďakujem. ...roku na predprimárne vzdelávanie od troch rokov a zrušenia povinného predprimárneho vzdelávania v škôlkach od troch rokov a druhom bloku hlasovať o ostatných bodoch. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Martin ja počúvam túto debatu ale chcem sa vrátiť k meritu veci o čom tu máme rokovať, o čom tu rokujeme a to sú tieto školské zákony. Nuž ty si hovoril aj o tom, že rodič má tak ako je to aj v medzinárodných ľudsko-právnych normách právo zabezpečiť svojmu dieťaťu vzdelávanie podľa svojho náboženského alebo filozofického či pedagogického presvedčenia. Akým spôsobom sa to deje v týchto vládnych návrhoch zákona. Všimol som si, že do § 49 prišli dva odseky. Jeden z nich hovorí o tom, že cirkevná škola má mať v školskom poriadku merateľné kritéria na to, aby sa merala zhoda medzi náboženským presvedčením žitým v rodine a zameraním školy. Tak takéto pravítko nemá ani pápež Lev štrnásty ani žiaden jeho predchodca. Iný § hovorí, iný odsek hovorí o tom, že ak by sa mala stať žiakovi ujma, tak duševná alebo neviem aká (nezrozumiteľne vyslovené) osobnostnom rozvoji, pretože nebol prijatý na cirkevnú školu kvôli jej zameraniu a jeho presvedčeniu, tak tiež môže byť prijímaný výnimočne prednostne, tak ako by mali byť prijímaní z jedného obvodu, pretože už bol zrušený, zrušená možnosť celého katastrálneho územia. Ostatní, ostatné deti z tohto obvodu. Znovu. Ako toto chce kto merať? Toto sa dá nazvať jedným slovom opíjanie rožkom cirkevných zriaďovateľov a vedenie cirkevných škôl. To čo doposiaľ bolo, sloboda podľa vierovyznania, presvedčenia náboženského či filozofického rozhodovalo o tom, na ktorú školu rodič dieťa prihlási. Toto sa nedá vylepšiť

Pán kolega, ďakujem za tvoju reakciu. No pozri, toto je dôsledok toho, keď prídete so zmenou, závažnou zmenou na poslednú chvíľu, zrejme hodinu pred hlasovaním a nie je možné sa jej solídne venovať. Ty si v svojom zdôvodnení, resp. v tom znení tej zmeny naozaj hovoril o odvolaní bez udania dôvodu. Ja v tejto chvíli neviem potvrdiť ako to je, pretože som takúto textáciu ešte ani nevidel. To znamená, že takto sa veci naozaj nerobia. Ďakujem.

Pán predsedajúci ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, keďže ide o také posledné vystúpenie v tomto zlúčenom balíku treťom ku školským zákonom, tak budem syntetizovať, zhŕňať veci, ale niektoré chcem adresovať konkrétnejšie pre nedostatok času, priestoru v predchádzajúcich vystúpeniach. Prvá vec je a už o tom bola reč pri vystúpení Tiny Gažovičovej, ktoré som pozorne počúval mimo sálu, že naozaj tak som to ja pripomínal, systém sa komplikuje, už tak je školstvo legislatívna úprava v školstve usmernicovaný, každý proces je tak detailne usmernicovaný, že sa podľa toho prestáva dať žiť a pracovať. Tento systém opúšťajú kvalitní ľudia, iní doň nevchádzajú. Vzniká nám nielen sedem kategórií škôl, to ešte nespomínala Tina školské zariadenia, ale chcem poukázať aj na to, že ako sa aj z iného pohľadu pristupuje rôzne k rôznym typom škôl podľa zriaďovateľa. Namiesto teda nejakého rovného prístupu sa nespravodlivosť prehlbuje a nové nespravodlivosti sa zavádzajú. Príkladom je, že vládne návrhy zákona rôzne pristupujú k podnikovým školám, súkromným školám, štátnym školám, cirkevným školám, tým štátnym myslím zriadenými regionálnymi úradmi školskej správy, obecným školám. Systém sa komplikuje aj v tomto pohľade. Poďme sa pozrieť na tie jednotlivé ciele, ktoré mali byť splnené. Spravodlivosť. Tak hrozí školám cirkevným a súkromným zníženie normatívu o 20%. Prečo? To naozaj som sa nikdy nedozvedel. Pre spravodlivosť? V čom sú tie deti, si zaslúžia krátenie o 20 %? Pretože sa ich rodičia rozhodli dať ich na vzdelávanie a výchovu na cirkevnej škole, alebo preto, že potrebujú intenzívnejšiu starostlivosť a výchovu a vzdelávanie na škole, ktorú si rodičia na súkromnej škole vybrali podľa svojho náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia? Rovnako platia dane a tieto dva piliere súkromné a cirkevné školstvo potrebujeme. Sú tam žiaci, ktorí študujú, najlacnejšie vyjdú štát. Tieto dva piliere potrebujeme preto, lebo prinášajú do chudobného školstva na Slovensku podfinancovaného, prinášajú zdroje finančné, prinášajú zdroje vedomostné, znalostné, ľudské, inovácie, špeciálne služby, ktoré štát nevie doručiť preto, ako financuje školstvo. Takže nespravodlivosť sa len prehlbuje. Veď dnešné dáta hovoria o tom, že priemerná súkromná škola vynakladá 30 tis. eur na nájom a obecná škola v priemere, keď prepočítame všetky peniaze, ktoré zodpovedné samosprávy dávajú na pomoc svojim školám, lebo normatív nestačí, tak priemerne dostáva obecná škola 21 tis. eur od svojho zriaďovateľa na pomoc. Nie je tam započítané ešte vecné plnenie a iná než materiálna pomoc. Takže v tejto situácii, kde už teraz ich odlišuje vyše 50 tis. eur na strane príjmov a výdavkov, im chceme brať ďalších 20 %. To je teda spravodlivosť. Dostupnosť sa znižuje tiež, pretože súkromné školy, ktoré nemôžu existovať bez školného, tie, ktoré sú tak nastavené už desiatky rokov, ktoré zamestnávajú napríklad vám poviem jeden konkrétny príklad, ľudí, ktorí sú v takej školskej kurikulárnej rade, ktorí implementujú nové veci, reformné veci z nového kurikula štátneho vzdelávacieho programu do praxe a delia sa o ne s okolitými školami. Tých musíte zaplatiť. Z čoho, keď normatív nestačí ani na štátnych školách a rodičia sa tam zbierajú. Zbierajú sa v takej výške, ktorá zodpovedá školnému na väčšine súkromných škôl. Tak máme na súkromných školách aj také niečo ako kurikulárna rada, študijné oddelenie, ktoré sprevádza rodičov a žiakov celým procesom. Procesom prijímania, procesom administrovania rôznych vecí, ale aj kariérneho poradenstva. Máme tam silné podporné tímy, ktoré sú nástrojom na inklúziu, na inklúziu kolegovia, ktorí sú nástrojom na podporu detí so špeciálno-výchovno-vzdelávacími potrebami. Z dát vychádza, že na súkromných školách je trikrát toľko detí s vývinovými poruchami ako na obecných školách. Toto sú fakty. A tieto školy by tak nefungovali, keby nemohli, ani by nezaplatili nájom, keby nemohli vyberať školné, takto to je. Ďalej tam majú ľudí, ktorí sú tímlídrami rôznych oblastí vzdelávania, napríklad zavádzajú integrované vzdelávanie viacerých predmetov. Možnože niektorí ste na konferenciách počuli, kde sa o to delia pod názvom napríklad civilizácia, kde sú zlúčené humanitné predmety, alebo expedícia, prírodovedné predmety. Toto nepadne ako mana z neba, toto tí ľudia spravili a bolo ich treba za to zaplatiť. To, čo štát nevie urobiť, tak zdola táto reforma sa rozbehla. A toto chcete zarezať ako sliepku, ktorá znáša tieto zlaté vajcia? Proste znížite tým dostupnosť týchto služieb, aj tých škôl, pretože tie školy sa nevzdajú tejto svojej služby a svojich detí. Čo sa stane? Zvýšia školné, budú menej dostupné. Inklúzia. Oslabuje sa sieť centier poradenstva a prevencie. Zlučujú sa, odstraňuje sa najbežnejšie podporné opatrenie, prispôsobenie obsahu a foriem. Odtrháva sa centrum poradenstva a prevencie od tohto podporného opatrenia. Má to byť len na škole. Na škole? Na všetkých školách, ktoré niektoré nemajú ani podporné tímy. Zároveň sa znižuje stredný manažment, podpora supervízorov a ich financovanie, čo bol prvý krok potrebný k tomu, aby sa školy personálne a manažérsky a logisticky inak zabezpečili, než je tomu 50 rokov dozadu. Tak toto znižuje aj inklúziu, dostupnosť služieb, riešenie obrovskej výzvy problému, ktorému čelíme a to je problém s mentálnym a duševným zdravím, problémami detí, s tým ako sú deformované vzťahy často medzi nimi. Ešte je tam veľa vecí, o ktorých sa dalo a žiadalo hovoriť. Spomeniem ešte jednu z nich, keďže ma inšpiroval tuto kolega Jozef Habánik s tým výberovým konaním, resp. s tým možnosťou absurdnou odvolať hlavného inšpektora bez udania dôvodu, čo je čistá politická kontrola toho, ako funguje inšpekcia. Kontrolný orgán. Protiváha tomu, ako ide ministerstvo. Takže navrhujem, pozmeňováky som vám predstavil svoje, ale navrhujem v nich aj civilizačnú úpravu, aby sme sa vzdali toho absurdného reliktu, že výberové konanie na školách, na menovanie riaditeľa školy výberovou komisiou je školská rada, kde môžu byť zamestnanci, pedagogickí, nepedagogickí, doposiaľ študenti, rodičia, prosím vás, skúste mi povedať jeden príklad z iného rezortu, či niekde v nejakej predajni obchodného reťazca máte vo výberovej komisii zákazníkov toho obchodu. Či niekde v poliklinike, v zdravotníckom zariadení sú pacienti vo výberovej komisii, alebo ich rodičia nebodaj, ak sú nezletilí. Či tam máte zamestnancov, lekárov a zdravotnícky personál, ktorý by vyberal riaditeľa kliniky alebo nemocnice. Toto by ste dopustili vo vyšších územných celkoch, alebo inde? Takéto niečo sa nedeje ani v orgánoch ústrednej štátnej správy. Na ministerstvách GTSU vymenuje komisiu výberovú a sú presne dané zákonné podmienky, aby to výberové konanie bolo transparentné. Ja som robil pre zriaďovateľa a keby som mohol, tak si obsadím do výberovej komisie iných riaditeľov, odborníkov z oblasti práva, ekonómie, špeciálneho poradenstva z odborníkov, ktorí pracujú pre ja neviem inklúziu, podporné tímy, školské vzdelávacie programy a tak by sme sa kvalifikovane rozprávali s kandidátmi na výber riaditeľa. Je tam x vecí. Čas mi končí. KDH takéto veci nebude za ne hlasovať a sme pripravení ich opravovať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, Jozef Habánik, prekvapil si ma týmto pozmeňujúcim návrhom a hneď, hoci som o ňom nemal čas premýšľať ani päť sekúnd, nevedeli sme o ňom, že príde, tak môžem bezprostredne reagovať veľmi otvorene na dve veci. Prvá vec, že od júna, kedy ste prišli s týmito, s touto lavínou zmien, celé mesiace, ktoré ste sa usilovali získať o to podporu. Naozaj pán minister horlivo komunikoval s každým aktérom a každému prilepil kúsok jeho záujmu do tej zložitej spleti, ktorú máme teraz pred sebou, ktorá bude podľa mňa dusiť školstvo. Tak prichádzate s ďalšími s ďalšou zmenou, ktorú odmietam z dôvodu, z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že hlavný školský inšpektor by mal mať prirodzenú a zásadnú mieru nezávislosti od ministerstva školstva. Ak ho môže minister odvolať bez udania dôvodu, tak je to priamy politický vplyv na to, ako bude fungovať hlavný školský inšpektor, čo bude robiť a čo nebude robiť a druhá vec, prísť s takýmto niečím v deň, keď sa má už o výsledku hlasovať je spôsob, akým ste to robili, ktorý je opakom toho, čo vyhlasujete, premyslené, konzistentné, prepojené, spravodlivé a ešte neviem aké. Ja to poviem škaredým slovom, je to hanebné. Prepáčte mi to.

.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, na konci svojho príspevku prednesiem dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadeniach a k vládnemu návrhu zákona o školskej správe.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, včera sme videli, aj som sa toho osobne zúčastnil pred Národnou radou Slovenskej republiky protestné zhromaždenie predovšetkým z radov rodičov, pracovníkov cirkevných, súkromných škôl a tiež aj zainteresovanej verejnosti, bolo ich tam niekoľko stoviek a, čo je však dôležitejšie, za nimi bolo ďalších vyše 120-tisíc podpisov dvoch petíciách rodičov, znovu, učiteľov, starých rodičov, ľudí, ktorí nepolitikárčia, ľudí, ktorí neriešia nejaké lajky na sociálnych sieťach, ani nemasírujú verejnú mienku a nestavajú si nejaký image pomníky. Títo ľudia prišli vyjadriť, či už osobne alebo prostredníctvom petícií, prišli vyjadriť vážne obavy a žiadosť o to, aby im ako rodičom, prvým zodpovedným za výchovu a vzdelávanie, neboli odobraté tieto nescudziteľné práva vo výkone rodičovskej starostlivosti, v praxi v tých dôležitých a citlivých aspektoch ako je, ako je povinná alebo predprimárne vzdelávanie od troch rokov či starostlivosť o vlastné deti od troch rokov veku, ako je výber školy podľa ich náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia, tak ako je to uvedené v Charte ľudských práv Európskej únie, ako sa to predpokladá v našej ústave, ako to celé proste stáročia, desaťročia ľudia žijú, že toto je naozaj primárna zodpovednosť rodičov. Samozrejme, že nie je bezbrehá, neexistuje, možno že si zažila nejaký otec, mama, nebavíme sa o takýchto kuriozitách, že jeho syn, dcéra bude študovať vysokú školu vesmíru alebo neviem akú hlúposť, alebo že by chcel ísť na vysokú školu, na ktorú napr. nemá študijné predpoklady a podobne. Rozprávame sa, rozprávajme sa naozaj v medziach zdravého rozumu o tom, čo je, čo je úlohou rodičov, ktorí nesú zodpovednosť za svoje deti a ktorí, štát nebude ten, ktorý potom bude sanovať ich rodinný osud, ich kvalitu života.
Nuž, poďme teda k týmto dvom návrhom vládnym zákona. Rezonujú tu niektoré také pojmy, ktorých sa chcem dotknúť, ony sa týkajú veľmi veľa ustanovení týchto dvoch zákonov a sú tiež aj prítomné v naratíve predkladateľa a potom zdôvodním pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré prednesiem v závere príhovoru.
Tak prvý z tých pojmov je spravodlivosť a férovosť, ktorou operuje predkladateľ pri zmene zákona o financovaní a tiež aj zmene zákona o štátnej správe v školstve. Nuž, často počúvam výhrady, že výhodu majú tie školy, ktoré berú školné, teda najmä súkromné školy, lebo 95 % cirkevných škôl nevyberá žiadne školné a v nevýhode sú obecné školy, ktoré toto nerobia. Faktom je, rád to zopaku... nerád to zopakujem, ale musím to zopakovať, že normatív v takej výške, v akej je dnes, tak jednoducho nezodpovedá potrebám ani nárokom na žiaden typ školy, ani na obecnú, pričom čo sa týka obecných a štátnych škôl, tak zodpovedné samosprávy dofinancovávajú v priemere 21-tisíc euro na každú školu tieto svoje školy v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. A naproti tomu školy, ktoré sú neverejné, teda cirkevné a súkromné, musia platiť často komerčný nájom, v prípade súkromných škôl je priemerný náklad na tento nájom 30-tisíc euro na školu. Čiže nie plus 21-, ale mínus 30-tisíc k tomu istému normatívu s tým, že v tomto najmä vôbec nemusí byť ani pokrytá starostlivosť o správu budovy, ale môže, závisí od tej nájomnej zmluvy. Je fakt, že cirkevné školy majú nižšie nájmy, že tam často zohľadní vlastník ten fakt, že cirkevná škola neberie školné, veď keby mala mať nájom 30-tisíc, tak končí alebo musí brať to školné. Čiže príjmy sú nižšie, výdavky sú vyššie, nespravodlivosť je už teraz, vládny návrh zákona ju len prehlbuje. Ak by o 20 % mal byť normatív nižší, tak jednoducho to znamená prehĺbenie toho rozporu medzi príjmami a nákladmi.
Ja pritom nezapovedám tému nejakej regulácie, ako ak už sme v situácii kvôli konsolidácii, že obraciame každý cent, tak môžeme urobiť niečo podobné alebo začať sa o tom rozprávať ako je to pri vysokých školách. Vysokoškolské programy v cudzom jazyku sú limit... sú regulované, aká môže byť maximálna výška školného a teda nielen v cudzom jazyku. Môžeme sa rozprávať o tom, že ak nejaká škola vyberá nad tisíc euro, dokonca dvetisíc euro mesačne na dieťa, tak asi nepotrebuje ten príspevok. Ale viete, tie peniaze, ktoré by sme pre tých pár škôl, ktoré sú takto na tom na Slovensku, je to tucet škôl, keby sme získali, tak to je menej ako promile tých peňazí, ktoré potrebujeme do školstva. Ak to za to stojí, tam by som nebol proti.
Ale ešte raz späť k tomu školnému. No iba vďaka nemu tie mnohé súkromné školy, aj keď je symbolické, lebo pripomeniem vám, 60 % súkromných škôl berie to školné do 100 euro na dieťa a rok, to je nič, to je na tej úrovni, čo dávajú rodičia na štátnych školách dobrovoľne ako príspevky, aby deti mohli mať nejaké normálne podmienky. A 75 % škôl dáva do 500 euro na dieťa a rok. Nuž a teraz, iba vďaka týmto školným, tomuto príspevku, niekde je to, samozrejme, vyššie, pri tých 25 %, tak dokážu tie súkromné školy doručovať tie výsledky, o ktoré ide, o ktoré ide rodičom, keď si vyberú tú školu, ktorá vie lepšie poslúžiť najlepšiemu záujmu dieťaťa, či už je to dieťa s vývinovými poruchami alebo je to dieťa so špecifickými potrebami, alebo je to rodič, ktorý si vyberá školu montessori alebo niečo podobné, takýto program. Tak iba vďaka tomu školnému môžu byť také kvalitné, tak mi príde naozaj úplne nelogický, nerozumný argument, nech je rovnaká dostupnosť, nech neberú školné, aby aj iné deti mohli ísť do takej dobrej školy. Nuž tak taká dobrá škola už nebude existovať, lebo iba vďaka školnému vedia zabezpečiť to, čo štát nie je ochotný alebo schopný zabezpečovať všetkým školám dodnes.
Inklúzia. Inklúzia, vnímam vládny návrh zákona ako zásah do systému podporných opatrení bez medzirezortného pripomienkového konania, ktorý išiel rovno na vládu, novela, vládna novela znižuje dostupnosť detí k najfrek... napríklad k najfrekventovanejšiemu podpornému opatreniu, ktorým je úprava metód a foriem vzdelávania. Viete, dnes, dnešný stav je taký, že takéto rozhodnutie o pridelení tohto podporného opatrenia, kde vzniká právny nárok rodiča, aby mu to bolo pridelené, tomu dieťaťu, je na odporúčania a s metodickým vedením centra poradenstva a prevencie, ktoré vie dať škole v súčinnosti návod, ako s takým dieťaťom robiť a ako toto upraviť. Vládny návrh odstriháva CPPPAP od tohto inštitútu, ponecháva to úplne iba na ľubovôli možnostiach školy s tým, že sa stráca aj právny nárok dieťaťa a rodiča získať toto podporné opatrenie.
Ďalší príklad, ako vládny návrh zákona znižuje inklúziu, je zásah do systému transformovaných centier poradenstva a prevencie, kedy zlučuje tretiu a štvrtú úroveň podporných opatrení, tým sa zásadne naozaj mení obsah aj celkové usporiadanie systému podporných opatrení. Špecializované centrá, ktoré boli doposiaľ zaradené v štvrtej, ale vo veľa prípadoch piatej úrovni podporných opatrení a ktoré robia s deťmi s viacnásobným postihom, s ťažkými mentálnymi postihmi, napr. s hlucho-slepými deťmi alebo s deťmi, ktoré sú ležiaci môžem povedať pacienti, tak tieto centrá už budú len na úrovni, štvrtej podpornej úrovni, čo sa naozaj dotkne aj ich financovania, aj ich možnosti výkonov a služby, čo komu poslúži, čomu to poslúži? Naopak do piatej úrovne je, zaraďuje vládny návrh zákona výchovné zariadenia. Ale zároveň počúvame, ako výchovné zariadenia, nebudem opakovať kvôli času, ani nemôžem, predchádzajúcich rečníkov alebo celú rozpravu, výchovné opatrenia boli zrušené, teda liečebno-výchovné sanatóriá, reedukačné centrá nám často fungujú ako detenčné centrá, kde ostávajú odložené deti často až do 18 rokov svojho života a potom sú poslané na ulicu a nie sú reedukované, aby sa vrátili. Zároveň ministerstvo predpisuje plošnú povinnosť 100 hodín vzdelávania každému zamestnancovi v týchto reedukačných centrách, čím priznáva, aspoň teda tak si predstavujem pozitívnu motiváciu, že títo ľudia nie sú dobre pripravení alebo dostatočne pripravení na to, čo robia. A tak a majú mať priznanú najvyššiu úroveň, piatu úroveň, ktorá doposiaľ slúžila tým ľuďom, ktorí sú excelentní odborníci práve v práci o starostlivosti o deti, o najťažšie prípady. Nachádzam tam veľa takýchto nelogických, neodborných zásahov do systému poradenstva, inklúzie a podobne. Napríklad, už som spomínal, aj novelizačné ustanovenie, ktoré určuje, že jedno centrum poradenstva a prevencie štátne, ktoré zriaďovateľ je regionálny úrad školskej správy, bude metodicky usmerňovať v odbornej činnosti všetky ostatné v svojej územnej pôsobnosti, teda v kraji. Ale ja nepoznám, a som si to skontroloval, žiadne štátne centrum poradenstva a prevencie, ktoré by obsahovalo všetky potrebné spôsobilosti odborníkov, tak aby napr. mohli usmerniť dieťa, ktoré má zvyšky zraku alebo niečo podobné pri činnosti, teda odborne usmerniť činnosť špecializovaného centra poradenstva a prevencie.
Ešte sa vráť... no nie, lebo čas mi to nedovolí, pri negatívnych zásahoch do inklúzie vnímam aj neodborné zásahy do nestabilného a nepredvídateľného financovania. Viete, v decembri 2024 boli usmernením z ministerstva školstva cez regionálne úrady škôl, školskej správy požiadané všetky neštátne, neviem, či aj štátne, priznám sa, centrá poradenstva a prevencie, aby upravili plán výkonov. Teda to, čo podľa príkazov štátnej správy si museli vykazovať štvornásobne vo výkazníctve, tak aby ponížili tie čísla, lebo nemám toľko peňazí. Takže najskôr im prikážu, ako majú evidovať výkony a klientov a potom im prikážu, ale tie čísla zmeňte, lebo my vám toľko nezaplatíme. Tak to je naozaj kocúrkovo. Je to nielenže neúnosná administratívna a zbytočná záťaž, ale aj svojvôľa, ktorá nedáva vôbec možnosť plánovať, zamestnávať, robiť kvalitnú službu.
Ďalej je tu reč o dostupnosti. Nuž, dostupnosť. Ako by zavedenie verejných školských obvodov alebo, alebo zníženie normatívu a zvýšenie školného malo pomôcť v dostupnosti? A ako je to s dostupnosťou ku marginalizovaným rómskym komunitám? Veď najbližšia súkromná škola je 32 kilometrov od tých ťažiskových oblastí, kde žijú tieto deti v tých strašných podmienkach, cirkevná 14 a verejná obecná škola 4 kilometre. To hovorí jasne o tom, že ak je tu niekde problém so segregáciou, tak sa týka verejných obecných škôl a tam fandíme ministerstvu, sme ochotní pomáhať pri tom a ja som to robil aj v predchádzajúcom období, keď sme na východe Slovenska riešili dvojzmenku, keď cirkevné školy tam riešili, tak ako o tom hovoril aj Martin Šmilňák, práve pomoc deťom aj súkromné zariadenia z týchto marginalizovaných vylúčených komunít.
Teraz ešte zdôvodním teda a predstavím vám pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem predniesť. Začnem teda k vládnemu návrhu zákona o školskej správe. Chcem upraviť paragraf, ktorý hovorí o forme, právnej forme neštátnych škôl. Navrhujem zachovať princíp nezasahovania do slobody a plurality výberu vhodnej právnej formy školy, tak ako je to doposiaľ. Ony doposiaľ všetky musia a píšu, majú to v zriaďovacej listine hospodáriť ako neziskové účtovné jednotky, ale môže byť veľmi praktické napríklad pre cirkevné školy, aby škola mala právnu formu cirkevnej organizácie. My sme žiadali, aby vlastne, alebo odporúčal som, aby vznikla školská právnická osoba, ktorá zmeria funkcionalitu, už tu reč o tom bola, že aktualizuje normatívne financovanie, zistí, čo všetko tá škola potrebuje vo svojej výbave, aby lepšie fungovala a dostala tak okrem právnej subjektivity aj právnu identitu, toho sme sa nedočkali. Namiesto toho prišiel vládny návrh zákona s inštitútom verejného poskytovateľa, ktorý je diskriminačný, netýka sa všetkých škôl, ale iba súkromných a cirkevných s negatívnymi dopadmi na vôbec ich podmienky existencie. Takže navrhujeme zachovať formu hospodárenia ako neziskovú účtovnú jednotku, ale ponechať na zriaďovateľa, čo je tá najvhodnejšia právna forma.
Ďalej. Sme za to, sú tu teda aj také vylepšenia vládneho návrhu zákona, aby projekt riadenia, ktorý je povinnou súčasťou výberového konania pre, na pozíciu riaditeľa školy, nemusel byť zverejnený počas celej doby funkčného obdobia riaditeľa v tom znení, ako bol predložený do výberového konania, z jednoduchého dôvodu. To zverejnenie neslúži len na kontrolu ako, s čím prišiel tento riaditeľ do výberového konania, ale slúži aj na teda porovnanie jeho štvorročného funkčného obdobia s tým, s čím prišiel do výberka. Ale do toho má čo hovoriť zriaďovateľ, ten schvaľuje koncepčný rozvoj na dva až päť rokov a nemusí súhlasiť so všetkým, čo má tento riaditeľ v projekte riadenia. Preto navrhujeme, aby bol tento projekt zverejnený počas celého funkčného obdobia, ale aby bol zverejnený so stanoviskom, s vyjadrením, prípadne editáciou zo strany zriaďovateľa, aby nikoho neuviedol v omyl, že čo sa bude robiť a čo sa nerobí.
Ďalej navrhujeme úpravu výberového konania na riaditeľa školy ako takého. Sme za vypustenie ustanovenia, kuriózneho, o verejnom konaní výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa školy, my sme za transparentnosť, dokonca posilnenie transparentnosti, ale to ani na, na miesta, na ústredné a dôležité miesta generálnych riaditeľov napríklad ústredných orgánov štátnej správy neprebiehajú tie výberká verejne. Verejne sú známe materiály, ktoré môžu byť zverejnené, kritériá a tak ďalej. Ale určite nie samotný proces, zvlášť keď na škole by ľahko mohli tam byť prítomní žiaci, študenti, ktorí toto nevedia posúdiť.
Navyše navrhujeme riešenie, ktoré je absolútne konzistentné s tým, ako sa to rieši v štátnej správe, kde by sme mali byť najprísnejší. Vypúšťame potom všetky paragrafy a ustanovenia, ktoré sa týkajú inštitútu verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, ktoré považujeme za diskriminačné a v rozpore s medzinárodnou zmluvou so Svätou stolicou, s dohodou medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami, ako aj s logikou veci. Ale nerobíme to len tak, že niečo vypúšťame. Ponúkneme namiesto toho lepší nástroj pre zapojenie cirkevných a súkromných škôl do problémov, ktoré by nás mali všetkých trápiť, ako generačná chudoba.
Potom adresujeme vo svojich pozmeňovákoch aj úpravu, ktorá sa týka teda vzťahu zriaďovateľa a riaditeľa školy a vedenia. Vítam úpravu, ktorú ministerstvo navrhuje pre podnikové školy a keďže máme za to, že ide väčšinou o súkromné podniky, tak chceme, aby takáto istá úprava nediskriminačne platila aj pre súkromné a cirkevné školy. Dokonca nechceme to až v takej plnej miere, lebo je trošku čudné, že pre podnikové školy môže byť aj, aj zástupca riaditeľa školy či blízka osoba riaditeľa nielen štatutárom zriaďovateľa, ale môže byť aj v samosprávnych orgánoch, ako je rada školy. Takže navrhujeme riešenia, ako urobiť to vypustenie ustanovenia o verejnom poskytovateľovi pre cirkevné a súkromné školy z dôvodov, ktoré sme už viacnásobne vysvetľovali, dať to do článku, dať to do § 44 ods. 12, ako budem čítať potom v pozmeňovacom návrhu, kde sú vedené výnimky, na ktorých sa inštitút verejného poskytovateľa neuplatňuje.
Zároveň, ako som povedal, chceme posilniť nástroj pre ministerstvo školstva na zapojenie cirkevných a súkromných zriaďovateľov do toho, čo nazýva ministerstvo dohodu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní. Chceme napríklad vytvoriť teda takú úpravu, aby ministerstvo, keď sa dohodne s týmto zriaďovateľom a ten splní podmienky, muselo túto dohodu uzavrieť, že ju uzavrie, nieže proste niekomu áno, niekomu nie a tam sú naozaj veľmi náročné podmienky, s ktorými sa môžete oboznámiť v tom vládnom návrhu zákona. My ich ešte rozširujeme aj o jedno písmenko, kde navrhujeme doplnenie ďalšieho reálneho prínosu cirkevnej alebo súkromnej školy, ktoré vychádzajú už teraz z príkladov dobrej praxe, kde neverejné školy pomáhajú pri nedostatočnej kapacite verejných škôl. Sám som ako zriaďovateľ za cirkevné školy riešil takúto vec v Hviezdoslavove, kde cirkevná škola slúži, teda ľudia sú za to veľmi vďační tam, kde nemajú verejnú školu.
Ďalej navrhujeme presne v zmysle toho, čo pán minister hovorí, spravodlivosti a férovosti, aby boli poskytnuté, nieže ministerstvo môže, ale poskytne aj veľkým cirkevným zriaďovateľom, veľkých súkromných nemáme, čiže diecéznym školským úradom príspevok na školský úrad. Viete, tieto diecézne školské úrady majú často oveľa viacej škôl, až násobne viacej škôl ako niektoré obecné, ktoré takýto školský úrad financované majú vždy.
Potom také menšie zlepšováky, že myslíme si, že je nadbytočné dávať do zákona povinnosť zriaďovateľa kontrolovať kvalitu stravy. On to urobiť môže, ale prečo by to robiť mal, keď to robí aj regionálny úrad verejného zdravotníctva, keď to robí vedúca školskej jedálne, keď to robí štatutár školy, prečo to stroj- zoštvornásobovať ?To je jednoducho neefektívne.
Veľmi vážna vec je, že sa vo vládnom návrhu zákona pripisuje explicitne zodpovednosť za prípadný havarijný stav v školskej budove zriaďovateľovi. To flagrantne ignoruje vzťahy a pozíciu, kto je vlastník, kto je správca takejto budovy, či náhodou neplatí do cudzieho ten, čo ja viem, zriaďovateľ cirkevnej školy alebo súkromnej školy komerčný nájom aj za tú správu a údržbu, tak sa mu môže ten vlastník vysmiať do očí, lebo zákon je viac ako zmluva, ak napriek tomu bude musieť investovať do cudzieho majetku takýto zriaďovateľ a ešte byť za to, nebodaj, trestno-právne zodpovedný pri nejakej, nejakej škode.
Tiež upravujeme vo vládnom návrhu zákona a dopĺňame ustanovenia o tom, z akých dôvodov môže byť započaté konanie o výmaze, čiže o zrušení nejakej školy alebo alokovaného pracoviska. Nemôže to byť tak, ako je to teraz, vágne odôvodnené závažným porušením predpisov, všeobecne právnych alebo školských predpisov. Uvediem jeden príklad. Medzi závažné porušenie predpisov sa považuje aj zistený nesúlad medzi školským a štátnym vzdelávacím programom. Toto sa objavuje dosť často, tak by bolo na lopate na milosti a nemilosti štátnej školskej inšpekcie a ministerstva, ktorú školu môžu bez pardonu zrušiť podľa zákona. Tiež si myslíme, že je nemúdre, alebo teda až retroaktívne meniť tridsaťročnú prax tých škôl, súkromných, ktoré už existujú, ktoré z úsporných a iných dôvodov majú personálnu úniu medzi zriaďovateľom a vedením školy. Súhlasím s tým, čo povedal pán minister, že treba upraviť situáciu právne následníctvom pre prípad napríklad smrti alebo straty spôsobilosti tejto fyzickej osoby, ale retroaktívne meniť a odoberať im to, do čoho investovali často s pôžičkami, je absurdné, zvlášť keď takúto podmienku ministerstvo absolútne nekladie podnikovým školám, ktoré môžu všetko, ktoré môžu byť personálne, tá istá osoba môže byť zriaďovateľom, riaditeľom, ba aj členom rady školy.
No a teraz ešte v zvyšných minútach pár bodov z toho zákona o financovaní škôl, školských zariadení. Chceme, aby sa pri evidencii výkonov a klientov v centrách poradenstva a prevencie zohľadňoval aktuálny počet a zvyšujúci sa počet výkonov, pretože dnes sú financované podľa stavu z minulého roku, školského či kalendárneho, a jednoducho oni nie sú v takom predvídateľnom stave, ako bežné školy, ktoré k 15. septembru poznajú stav svojich klientov. Čiže alebo chceme, alebo nechceme pracovať na poli duševného zdravia a vieme, že na to dôvody sú. Aj nedávno v Čechách predsa tá dvojnásobná tragédia, streľba, vražda, nebudeme čakať, kým sa takéto excesy budú rozmáhať u nás. Musíme čeliť veľkému problému v mentálnom zdraví a pato-sociologických javov už aj na našich školách. Chceme, aby bolo poskytnuté garantované minimum všetkým školám bez ohľadu na zriaďovateľa, diskriminačné ustanovenie vládneho návrhu hovorí iba o verejných poskytovateľoch a o obecných štátnych školách. Taktiež chceme, aby penalizácia, ktorá je tu oprávnene navrhnutá pri vážnych porušeniach školských predpisov zo strany štátnej školskej inšpekcie zistených, bola však škálovaná, aby tam nebolo zníženie normatívneho príspevku o 15 % pri hocijakom závažnom zistení bez ohľadu na dĺžku trvania, závažnosť toho zistenia, aby tam bolo až 15 %.
Samozrejme vypúšťame návrh zníženia normatívneho príspevku cirkevným a súkromným školám na 20 %, ktorý považujeme za diskriminačný a v rozpore aj s medzinárodnou zmluvou, logikou veci, zároveň aj s nejakým, s nejakým porozumením tomu, čo dnes školstvo potrebuje. Potrebuje týchto nositeľov inovácií, čistých prispievateľov do systému vzdelávania, pretože žiaci na verejných a, pardon, žiaci na súkromných a cirkevných školách sú tí najlacnejší žiaci pre štát a zároveň tieto školy sú najefektívnejším nositeľom inovácií.
Nerozbíjajte, prosím, pán minister, jednotu medzi nimi, medzi zriaďovateľmi a školami štátnymi, cirkevnými a súkromnými, lebo to je kapitál, ktorý sa 15 rokov pracne budoval a teraz hrozí, že váš návrh zákon ho jednoducho likviduje.
Tak na záver chcem vyjadriť, že pokiaľ nebudú naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sa kde-tu snažia pomôcť odstrániť a zároveň snažia sa odstrániť fatálne nedostatky s neblahým dlhodobým dôsledkom na fungovanie systému vzdelávania, podporných opatrení, inklúzie, dostupnosti, tak my nemôžeme ani len nehlasovať alebo sa zdržať. Budeme jednoznačne proti, budeme pracovať dlho na tom, aby sme tieto deštrukčné zmeny odstránili z praxe skô... teda zo života, z legislatívy skôr, než prídu do praxe a života.
Myslím, že som načal, ale nedopovedal to s tou dostupnosťou, lebo riešil som len dostupnosť logistickú. Keď sa pozrieme na to, že čo prinesie uplatnenie inštitútu verejného poskytovateľa a teda prípadné zníženie normatívu o 20 %, no tak ak prinesie zvýšenie školného v súčte po deviatich rokoch o minimálne 600 euro, podľa dnešnej výšky normatívu na žiaka a rok, no tak sa, samozrejme, dostupnosť len zníži. Ja viem, že pán minister vložil do paragrafu a interpretuje ho veľmi-veľmi ľúbivo, teda do vládneho návrhu zákona dva paragrafy, že keď si cirkevná škola, napríklad katolícka, upraví v školskom poriadku merateľné kritériá na to, aby zisťovala zhodu sveto... náboženského presvedčenia, rodiny a zamerania školy, tak môžu zobrať takého žiaka aj nad rámec žiakov braných prednostne, tak takéto pravítko nemá ani pápež, nemáte ho, nemáš ho ani ty, pán minister.
Teraz mi, prosím, zastavte čas, prednesiem pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Prosím, zastavte čas, pán poslanec prednesie návrh.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
1. V čl. I § 4 ods. 1 sa v písm. d) za slová „nezisková organizácia" dopĺňajú slová „alebo inou právnou formou podľa rozhodnutia zriaďovateľa".
2. V čl. I § 4 ods. 2 sa slová „ktorým je nezisková organizácia" nahrádzajú slovami „ktorým nie je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia".
3. V čl. I § 4 ods. 3 znie:
„(3) Škola alebo školské zariadenie, ktoré nie je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, sa zriaďuje zriaďovacou listinou a vzniká odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do registra. Škola alebo školské zariadenie podľa prvej vety zaniká odo dňa výmazu z registra.".
4. V čl. I § 10 ods.
=====

-----------------------------------------

...organizáciu sa zriaďuje zriaďovacou listinou a vzniká Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do registra. Škola alebo školské zariadenie podľa prvej vety zaniká Odo dňa výmazu z registra."
4. V čl. I § 10 ods. 3 tretia veta znie:
„Projekt riadenia uchádzača vymenového, vymenovaného za riaditeľa sa po prerokovaní so zriaďovateľom a zapracovaní prípadných pripomienok alebo vyjadrenia zriaďovateľa zverejní na webovom sídle školy alebo školského zariadenia do tridsiatich pracovných dní od vymenovania uchádzača a zverejňuje sa počas výkonu funkcie riaditeľa.”.
5. V čl. I § 10 sa odsek 6 vypúšťa.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú.
6. V čl. I § 10 ods. 9 sa vypúšťajú slová: „ alebo ods. 6”.
7. V čl. I § 11 ods. 1 sa slová „Členmi výberovej komisie sú” nahrádzajú slovami „Členmi výberovej komisie pre voľbu riaditeľa školy alebo školského zariadenia, ktorých zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok alebo regionálny úrad sú”.
8. V čl. I § 11 ods. 1 písmeno f) znie:
„f) zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu alebo strednú priemyselnú školu alebo spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola,”.
9. V čl. I § 11 ods. 6 písmeno e) znie:
„e) jeden zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu alebo o spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo striedna, stredná priemyselná škola.”
10. V čl. I § 11 ods. 8 písmeno f) znie:
„f) jeden zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu alebo o spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola.”.
11. V čl. I § 11 sa odsek 9, pardon, sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Členov výberovej komisie pre voľbu riaditeľa cirkevnej školy, podnikovej školy alebo súkromnej školy alebo pre voľbu riaditeľa cirkevného školského zariadenia, podnikového školského zariadenia alebo súkromného školského zariadenia menuje zriaďovateľ. Počet členov výberovej komisie minimálne päť a musí byť nepárny.”.
12. V čl. I § 12 ods. 6 znie:
„(6) Ak po opakovanom výberovom konaní cirkevný zriaďovateľ, súkromný zriaďovateľ alebo zriaďovateľ podnikovej školy odmietne vymenovať uchádzača, ktorý sa umiestnil v poradí na prvom mieste, riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.”.
13. V čl. I § 13 ods. 6 písm. d) sa slová „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”.
14. V čl. I § 15 ods. 7 a 8 sa slová „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”.
15. V čl. I § 17 ods. 3 sa slová: „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”.
16. V čl. I § 44 ods. 12 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie:
„d) školy cirkevných a súkromných zriaďovateľov.”.
17. V čl. I sa § 45 až 49 vypúšťajú.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
18. V čl. I § 50 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva uzatvorí s cirkevným zriaďovateľom alebo so súkromným zriaďovateľom materskej školy alebo základnej školy, na jeho žiadosť dohodu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „dohoda o verejnej službe”), ak je to v súlade s verejným záujmom a jej uzatvorenie má preukázateľný významný spoločenský prínos vo výchove a vzdelávaní a zriaďovateľ splní podmienky pre uzatvorenie dohody.”
19. V čl. I § 50 ods. 2 sa dopĺňa písmeno e), ktoré znie:
„e) poskytovanie činnosti v lokalitách, kde nie je dostupná škola, ktorej zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok alebo regionálny úrad, alebo za iným všeobecne prospešným účelom.”.
20. V čl. I sa § 51 vypúšťa.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
21. V čl. I § 52 ods. 11 sa slová: „môže poskytnúť“ nahrádzajú slovom „poskytne”.
22. V čl. I § 56 ods. 3 sa písmeno i) vypúšťa.
Nasledujúce písmená sa preznačia.
23. V čl. I § 56 ods. 5 sa na konci textu bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová „ to neplatí, ak ide o cirkevného zriaďovateľa alebo súkromného zriaďovateľa.“
24. V čl. I § 59 sa odsek 10 vypúšťa.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú.
25. V čl. I § 60 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva začne konanie o zápis neziskovej organizácie alebo organizácie s inou právnou formou spolu s konaním o zápis oprávnenia školy alebo školského zariadenia vykonávať hlavnú činnosť do registra alebo konanie o zápis oprávnenia školy alebo školského zariadenia vykonávať hlavnú činnosť do registra na návrh zriaďovateľa, ktorým je súkromný zriaďovateľ alebo cirkevný zriaďovateľ. Súčasťou návrhu je zriaďovacia listina neziskovej organizácie alebo zriaďovacia listina právnej formy školy alebo školského zariadenia podľa rozhodnutia zriaďovateľa.”
26. V čl. I § 60 ods. 4 písm. b) a c) sa slová „závažne” nahrádzajú slovami „mimoriadne závažne” a v písm. d) sa slovo „závažne, závažné” nahrádza slovami „mimoriadne závažné”.
27. V čl. I § 63 ods. 2 písm. b) a c) sa slová „závažne” nahrádzajú slovami „mimoriadne závažne” a v písm. d) sa slovo „závažné” nahrádza slovami „mimoriadne závažné”.
28. V čl. I sa 80 vypúšťa.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú.
29. V čl. I 81 sa odseky 12, 13 a 14 vypúšťajú.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
Teraz prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl školských zariadení (tlač 934).
1. V § 3 ods. 8 sa slová „zvýšených o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie v bežnom kalendárnom roku a v nadchádzajúcom kalendárnom roku“ nahrádzajú slovami „zvýšených o percentuálny nárast počtu klientov a výkonov oproti predchádzajúcemu roku a o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie v bežnom kalendárnom roku a v nadchádzajúcom kalendárnom roku“.
2. V § 9 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva pri určovaní normatívneho príspevku podľa § 6 pridelí a poskytne finančné prostriedky najmenej vo výške garantovaného minima zriaďovateľovi.“ .
3. V § 14 ods. 4 sa v prvej vete za slová „kalendárny rok" vkladá slovo „až“.
4. V § 14 sa ods. 7 vypúšťa.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
5. V § 14 ods. 10 písm. e) znie:
„e) školy, ktoré nie sú zriadené obcou, vyšším územným celkom alebo regionálnym úradom“.
6. V § 14 sa ods. 14 vypúšťa.
7. V § 15 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva pridelí a poskytne z kapitoly ministerstva školstva príspevok na dopravu zriaďovateľovi materskej školy alebo základnej školy.“.
8. V § 23 ods. 1 písm. d) znie:
„d) cirkevnej školy alebo súkromnej školy.“.
9. V § 38 ods. 11 písm. a) sa slová „ak ide o podnikovú školu“ nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu“.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, keďže po vás budem mať ja vystúpenie za klub, budem mať dosť priestoru, tak sa teraz vo faktickej dotknem len jednej veci, ktorá je taká citlivá. Spomínali ste tam, vyhradili ste sa voči necitlivým vyjadreniam na adresu detí z rómskych komunít, osobitne pri problémoch inklúzie, kedy ten pomer majority, minority je skôr opačný podľa tých názvov, že ste proste to, ak vás zacitujem pomenovali červivými jablkami, ak som dobre počul. A ja vás chcem ubezpečiť v tejto svojej faktickej, že aj keď sa v niektorých veciach, ako je napríklad povinné predprimárne vzdelávanie od troch rokov nezhodujeme, tak zo všetkých síl a všetkými prostriedkami podporujem inklúziu a osobitne problém generačnej chudoby a vyslobodenia detí, rómskych detí z proste neakceptovateľných, nehumánnych podmienok, v ktorých žijú v rómskych osadách. A považujem to, viackrát som to povedal, za priam povinnú premiérsku tému, za niečo, čo nevie vyriešiť minister školstva, aj keby to chcel. Čo musí byť súladné s viacerými rezortami, pretože je to nielen do neba volajúca krivda a doslova zločin na deťoch, ale je to aj strategicky dôležitá vec pre celé Slovensko, aj vzhľadom na demografiu, aj vzhľadom na to, čo si dovolí ekonomika Slovenskej republiky utiahnuť, aj to, aby títo ľudia v pasci generačnej chudoby neboli nedôstojne odkázaní na sociálne dávky, ale aby mali plnohodnotný, dôstojný život, tak ako si ho zaslúžia, ako všetci ľudia na svete. Tak v tomto budeme robiť určite všetko preto, aby sa tak stalo.
Ďakujem.