Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, hoci toto považujem za najťažšiu tému, na akú sa dá, o akej sa dá rozmýšľať, ku ktorej sa dá vystupovať, napriek tomu nemôžem mlčať ani ja ako človek, ako otec, ako starý otec, ako poslanec, keď sa rozprávame o uznesení Európskeho parlamentu o zavedení potratu medzi základné ľudské práva. Túto tému do Európskeho parlamentu priniesli poslanci z progresívnych strán a my sa ňou musíme zaoberať, pretože je to...
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, hoci toto považujem za najťažšiu tému, na akú sa dá, o akej sa dá rozmýšľať, ku ktorej sa dá vystupovať, napriek tomu nemôžem mlčať ani ja ako človek, ako otec, ako starý otec, ako poslanec, keď sa rozprávame o uznesení Európskeho parlamentu o zavedení potratu medzi základné ľudské práva. Túto tému do Európskeho parlamentu priniesli poslanci z progresívnych strán a my sa ňou musíme zaoberať, pretože je to otázka života a smrti.
Nadväzujem na včerajšiu debatu a oceňujem, že bola vo väčšej časti kultivovaná, lebo ju potrebujeme. Z väčšej časti. A teda v tej debate zazneli aj také veci, že či neotvárame nejakú kultúrno-etickú vojnu. No verím, že nie a keď, neotvárame ju my.
Druhá vec je, že prečo sa toľko rozprávame o téme potratu, keď sa bavíme o uznesení, návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky voči uzneseniu Európskej únie, parlamentu Európskej únie. Nuž preto, lebo sa bavíme o zaradení potratu medzi základné ľudské práva, teda máme tu dve pointy, o ktorých sa musíme zhovárať: o potrate samotnom a musíme sa zhovárať teda o ľudských právach.
Včera som si vypočul veci, na ktoré som by nevedel ani chladne reagovať, pohnuli mojím vnútrom, mojím srdcom, mojím životom a hýbu každým, koho sa to týka, nech už má akýkoľvek názor, nech už odmieta potrat a prijíma deti, alebo sa rozhodne opačne, vždy je to veľmi fatálne rozhodnutie s definitívou.
Teda uvediem na začiatok aj nejaké čísla, ktoré sú zhodou okolností rovnaké, chvalabohu, neúčinkujú tak ako konkrétne príklady, ktoré tu uviedol aj Braňo Škripek, príklady zo svojho života alebo príklady z praxe šiestich štátov v Spojených štátoch amerických, kde je možný potrat, až kým sa dieťa nenarodí. Tie čísla sú tieto: v Európskej únii je bez lekárskej indikácie každoročne vykonaných zhruba 1,5 milióna potratov. Každoročne. Od roku 1956, kedy Československá republika prijala potratový zákon ako jedna z prvých po Sovietskom zväze, ktorý bol úplne prvý, ktorý prijal takúto normu, tak bolo v Československu a potom na Slovensku vykonaných 1,5 milióna potratov. To isté číslo. Jeden milión päťstotisíc zmarených životov nenarodených detí. Našťastie tieto čísla nevieme precítiť, dopadá to na nás inak ako tie konkrétne príklady. Keby som dokázal precítiť ako človek, keby sa mi zmestilo do hlavy alebo do srdca to, čo to znamená, jeden a pol a jeden a pol milióna zmarených detských životov, tak by ma to muselo roztrhať na molekuly. Našťastie toto ľudský mozog nevie prijať. Ale verím, že jedného dňa bude v civilizovanom svete, keď sa pozrieme dozadu, vyhodnotené, ako bol to akýsi stupeň vývoja ľudskej civilizácie, kedy často pod heslom humanizmu sa dehumanizovalo aj to, čo nazývame dieťaťom, nenarodeným, ľudským plodom, alebo niektorí len neosobným zámenom "to".
Chcel by som ešte poprosiť jednu vec, vidíte, že hovorím priamo, ako som presvedčený z vedomia a svedomia, nehovorte preto o mne, kolegyne, kolegovia z niektorých strán, ako o extrémistovi alebo nebodaj, že by som patril do koša k fašistickým stranám. Je legitímne právo mať názor na otázky života a smrti, ja ho tu bez príkras a bez nejakých útokov poctivo prednášam.
Rozmýšľal som nad tým, že, aj nad tou výtkou, že toľko hovoríme o potrate, musím teda aj kvôli času sa presunúť aj k tej právnej otázke. Veľa sa tu argumentovalo aj o judikátoch, o právnych zákonoch, o zákonoch a výnosoch súdov vo veci umelého prerušenia alebo teda ukončenia tehotenstva. Nuž, chcem povedať, že nad každým zákonom je úmysel zákonodarcu a niečo, čo generuje zákony, to znamená nejaká historická skúsenosť, nejaká aktuálna potreba spoločnosti a žiaden ľudský zákon nie je absolútny, pretože podlieha nielen tomu úmyslu zákonodarcu, na čo je spravovaný, výkladu praxou, súdnej kontrole v prípade podnetu, ale, samozrejme, aj monitoringu aktualizácií zákonodarcov. Nechcem uvádzať nejaké, veľa príkladov, ale jeden strašný uvediem: norimberské zákony. Tiež boli prijaté nejakou snemovňou a v Norimbergu o pár rokov neskôr na to prišla reakcia, ktorá ukázala, že tieto zákony neboli v poriadku, pretože išli proti človeku. O čom sú tie zákony, ktoré hovoria, v ktorých krajinách je v ktorom veku alebo v ktorom mesiaci možné ukončiť tehotenstvo? O čom sú tie zákony? Ony nehovoria o tom, že teraz je možné zabiť dieťa, ten úmysel zákonodarcu nad tým je, že právnici rozhodujú, odkedy je ľudský plod človekom a dokedy nie. Pretože žiaden súdny právnik nepovie, je dovolené zabiť dieťa, ľudskú bytosť, najnevinnejšiu, najbezbrannejšiu, najzraniteľnejšiu. Bez lekárskej indikácie. To nehovorí žiaden právnik, len stanovujú hranicu, odkedy to je človek, dokedy to nie je človek. Ale ako je možné, že sú krajiny, kedy je možné toto dieťa usmrtiť, kým nemá hlavičku vonku, krajiny, kde je to možné urobiť do ôsmeho mesiaca, do šiesteho mesiaca, do šiesteho týždňa, potom v rôznych krajinách sa stáva ľudský plod človekom v inom momente? To sa prieči elementárnej logike, biológii, prieči sa to princípu, základnému princípu tvorby zákonov, že nad zákonom, alebo pred zákonom je zákonodarný úmysel usporiadať nejaké veci, pretože toto je len dohoda právnikov. Nie je to objektívny fakt.
Čo je objektívny fakt, povie skôr veda. Lebo to dieťa, hovorím o dieťati, od momentu splynutia spermie a vajíčka vzniká originálna, jedinečná DNA, ľudská DNA, preto je to človek, a jedinečná, odlišná od matky, preto to je nový človek. Nie je to kúsok tela ženy. Preto poukazujem aj na tie eufemizmy, ktoré sú často používané, naozaj nejde o prerušenie tehotenstva, ide o definitívne ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Naozaj nejde o poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Lebo tehotná žena, ak tam nie je lekárska indikácia, nie je chorá, nezlepšujete kvalitu jej života v zmysle medicíny, v zmysle lekárskej indikácie, usmrcujeme dieťa. Ešte nenarodené,
A ďalší eufemizmus – pro-choice, voľba, rozhodovanie o svojom tele – vyplýva z toho, čo som hovoril predtým, takáto žena v ťažkej situácii, v ktorej potrebuje pomoc, a na to sa sústreďme, tak nerozhoduje o svojom tele, rozhoduje o tele svojho ešte nenarodeného dieťaťa.
Často sa tu straší aj Poľskom, ale veď ani v Poľsku nejde o absolútny zákaz potratov, v dvoch prípadoch je realizovaný. V prípade lekárskej indikácie, či sa to už týka dieťaťa, alebo matky, a to neželám nikomu prežiť tú Sibylinu voľbu medzi životom mamy alebo dieťaťa, a potom v prípade, ak to dieťa, to tehotenstvo je z trestného činu, napríklad znásilnenie.
Viete, v Charte základných ľudských práv Európskej únie sú zákony, ktoré sú, nie zákony, prepáčte, práva, ktoré sú absolútne: právo na život, právo na spravodlivý súdny proces. Ja sa ho nemôžem vzdať. Ja keby som bol obvinený z niečoho a prídem na súd a poviem "som vinný", nestačí to ako dôkaz, musí to byť preukázané, tak sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
