Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ďakujem pekne, pán kolega Jozef Hajko, za tvoje odborné vystúpenie, ktoré ukázalo nielen slabiny, škodlivosť tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj si naznačil správne riešenia, ku ktorým vláda, žiaľ, nepristupuje. Stovky miliónov eur, presne 435 mil. eur na prakticky plošnú energopomoc, ktorú jednoducho koalícia teraz nazýva adresnou. Je to demagógia, ktorá sa rozchádza vo faktoch s logikou a je pravdou o tom, ako chcú a nevedia riešiť tieto problémy. Minúť eurofondy na spotrebu v rámci roka namiesto rozhýbania ekonomiky investíciami je nezodpovedné. Naznačuje to, ako keby ste, kolegovia z vládnej koalície, nemysleli ani len pragmaticky na svoju budúcnosť. Ako budete pokračovať, chcete sa usilovať vo voľbách znovu zvíťaziť? Chcete ďalej takto bačovať? Veď tu potom ako budete robiť konsolidáciu v priebehu ďalších rokov? Kde budete škrtať? Z čoho? A čo bude produkovať táto ekonomika? Okrem toho nás takéto umelé tlmenie prirodzeného vplyvu na znižovanie cien napr. investíciami do nižšej spotreby, tak ako o tom hovoril Jozef Hajko, vzďaľuje od možnosti prejsť na skutočné ceny a hrozí nám zničujúci skok v tých cenách v budúcnosti, keď ich dneska takto vnútorne dumpujete. Štyristotridsaťpäť miliónov eur je zhruba tá suma, ktorá by vedela napr. razantne posunúť kvalitu vzdelávania dopredu. Ale vy nemyslíte na budúcnosť, len na sympatie a lajky svojich voličov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Podávam procedurálny návrh na stiahnutie vládnych návrhov zákona o školskej správe, o financovaní škôl, zákona o pedagogických odborných zamestnancoch, školského zákona na prepracovanie a následné riadne prerokovanie návrhov zákonov v nezlúčenej rozprave v Národnej rade Slovenskej republiky.
Zdôvodnenie: považujem naozaj za neseriózne, aby nám bola skrátená rozprava tak, že bola zlúčená, nebolo možné sa dôkladne vyjadriť a zargumentovať, aj keď sme načrtli hlavné nedostatky predložených menovaných zákonov, tak potom dostaneme výtku, že sme povrchní alebo nedôslední. Taktiež je, samozrejme, normálne, že navrhovateľ má záverečné slovo alebo teda slovo, po ktorom už nenasledujú faktické ani diskusia, bola by nekonečná, ale toto sú dôvody.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ja nebudem špekulovať o úmysloch predkladateľa, o čo naozaj ide, o čo im ide pri týchto zákonoch, ale skúsim ten najpozitívnejší scenár. Ak by som chcel získať všetkých zriaďovateľov k spolupráci pri riešení absolútnej výzvy pre Slovensko, pri riešení generačnej chudoby, tak neprídem s prvým návrhom zákona, ktorý je pre týchto partnerov likvidačný, ale určite skoncentrujem všetky sily, pozvem ich k jednotnému okrúhlemu stolu, aby sme napríklad redefiníciou sociálne znevýhodňujúceho prostredia, zvýšením normatívov, adresnou koncentrovanou pomocou, zvýšením počtu terénnych pracovníkov, nerušením dopytovej výzvy na odborných zamestnancov a ďalšími, ďalšími krokmi adresovali pomoc tam, kde je potrebná. Lebo naozaj aj keby Ján Amos Komenský sa stal ministrom školstva, sám minister nevyrieši problém generačnej chudoby, dačo urobiť môže, ale nie, že akoby vykope vojnovú sekeru voči tým, s ktorými chce tento problém v kooperácii riešiť. Dotknem sa aj toho pojmu "spoločenská potreba". Tiež to považujem zhodne s vami, pani kolegyňa, za nebezpečnú vec, hoci KDH a PS sa práve v hodnotovo ideových veciach razantne líši, ale s rešpektom k demokracii, s rešpektom k tomu, že vzdelávanie má byť politicky a ideologicky neutrálne, tak určite si neželám, aby sa táto spoločenská objednávka, potreba realizovala ad hoc podľa toho, kto je práve pri moci, lebo považujem to za krok cez čiaru k politickému, potenciálne ideologickému vplyvu, čo môže byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakuje za slovo.
Kolegovia, rád vám popíšem tú situáciu z praxe, ako bude vyzerať implementácia takejto zákonnej úpravy. Bude treba v pracovnom poriadku upraviť alebo aj v dodatku k pracovnej zmluve výkon práce každého takéhoto zamestnanca, ktorý bude vyslaný. Vy nemôžete v súlade s inými právnymi predpismi, ako je BOZP, poslať niekoho len tak niekam do domácnosti. Každý učiteľ má spravidla napísané v pracovnej zmluve miesto výkonu práce sídlo tej školy. U odborných zamestnancov je možné, nech som absolútne presný, uviesť aj iné miesto výkonu práce, u pedagogických nie. Čiže to, čo som vám opisoval predtým, že hoci aj s dobrým úmyslom, ale tu dobrý úmysel, žiaľ, nevidím, to je mi ľúto, pri tomto konkrétnom ustanovení, tak aj pri zmenách s dobrým úmyslom ak nedomyslíte a nerozumiete tomu, čo to prinesie v praxi, môžete urobiť medvediu službu. Takto to bude aj v tomto prípade. Budete musieť meniť niekoľko dokumentov, a to závažných, a stejne narazíte na kompetenčnú bariéru.
My sa tu bavíme o detailoch pinzetových. V návrhu zákona je napríklad napísané, že digitálny koordinátor na škole musí absolvovať, povinne každý jeden, 50 hodín špecializačného vzdelávania aj keby išlo o človeka, ktorého nejaká šťastná škola získa, ktorý je fakt odborník a ktorý by sám mohol vzdelávať druhých, plošne, všetci. Tak takto pristupujeme k ľuďom, kde spochybňujeme ich kompetenciu. No na druhej strane kľudne vyšleme pedagóga, ktorý má byť zodpovedný za BOZP domácnosti, mimo lege, mimo iné papiere zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Peter Pollák, ďakujem za vaše veľmi úprimné, ako vždy od srdca, nasadenie pre otázku osobitne detí z marginalizovaných rómskych komunít. Ako si dobre pamätáte, tak v minulosti sme sa na túto tému aj sporili, aj zhodli. Zhodli sme sa na tom, že toto je obrovská výzva, tak ako ste to aj dnes povedali, v záujme každého jedného človeka na Slovensku a celej spoločnosti, aby nenarastal počet detí, ktoré by nám nemali dať spávať ich osudy, ktorým zahatáme slepou cestou cestu ku uspokojivému, plnému životu a robíme z nich ľudí odkázaných na sociálnych dávkach.
Áno, právny nárok bol prvý krok a ja už som to dnes spomínal vo viacerých iných súvislostiach, v týchto veciach bolo treba pokračovať. Do zákona sme v ´23 dali motivačné stimuly a odporúčal som aj na iných miestach a na iných fórach, aby sme to, čo je teraz chystané pre plošné opatrenie povinnej škôlky od troch rokov, tieto peniaze a sily sústredili tam, kde tie deti to potrebujú, do terénnych pracovníkov.
A to, čo hovoria skúsenosti z domácej pôdy, ale aj zo zahraničia, že treba pracovať s rodičmi nielen s deťmi, ale najmä s rodičmi, lebo deti nezmenia situáciu v tých osadách, ale rodičia áno. Ale toto nevyrieši žiaden minister školstva, ale niečo aj ten môže urobiť, to čo som hovoril, lebo toto je otázka prierezová. Toto by mala byť premiérska téma, ako riešiť povinnú škôlku, keď majú problém s povinnou dochádzkou do školy, keď nemajú tečúcu vodu, splachovacie záchody a elementárnu výbavu, žijú v strašných podmienkach.

Ďakujem ti, pani kolegyňa. Vďaka tebe môžem mať celé dve minúty, aby som sa vyjadril k vysokoškolskému zákonu. Zákonu chýba hnací motor, ktorý urobí naše vysoké školstvo konkurencieschopným. Žiaden mechanizmus v novom zákone nám nedáva nádej na to, čo potrebujeme. Chýba nám tam prepojenie medzi výskumom, vzdelávaním a biznisom, aby mohli vznikať napríklad heterogénne konzorciá. Chýba nám tam podpora vyššej finančnej nezávislosti vysokých škôl na verejných zdrojoch. Chýba jasné definovanie úloh vysokých škôl v oblasti celoživotného vzdelávania. Chýba nám dôrazná diverzifikácia vysokého školstva na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy, podpora aktívnej účasti regionálnych vysokých škôl na rozvoj svojho regiónu a ďalšie pointy, ktoré sa tu teraz nedajú umiestniť v tomto časovom rozpätí. Na aktuálnom znení návrhu zákona nám najviac prekáža odňatie ekonomických a niektorých samosprávnych kompetencií akademickým senátom vysokých škôl. Prekáža nám tendencia štátom politicky ovplyvňovať vysoké školy na úkor akademických slobôd a autonómie vysokých škôl. Prekáža nám oslabovanie nezávislosti SAAVŠ (Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy) a Slovenskej akadémie vied. Prekáža nám ignorácia fakultných samospráv, v niektorých bodoch je úplným mikromanažmentom ten nový návrh zákona a absolútne nespomína ani len akademické senáty alebo dekanáty, tie kľudne nemusia existovať podľa tohto zákona. A najmä nám prekáža definitíva pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl po deviatich odpracovaných rokoch, a to už od úrovne lektora, asistenta, ktorí nemuseli dosiahnuť ani na tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, čo je absolútna kuriozita vo svete, a takto ho nedobehneme, ani keď nám pôjde oproti.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, naviažem na svoje prvé vystúpenie za klub, kedy som vám vlastne zhrnul tie dopady takýchto masívnych zmien. Poukázali sme, hovorili sme aj o nejakých tých kľúčových zmenách, ktoré nie sú len pracné na zapracovanie do všetkých tých dokumentov, poriadkov, ktoré zamestnajú od rána do večera ten chudobný manažment na školách, a tak im zabránia v tej hlavnej činnosti. No chcem teda teraz nadviazať, aby ste videli, akú to má faktografiu za týmto. Pripomínam, že v máji 2023 sme naozaj urobili, nadväzovalo to na desaťročia práce predtým, veľký reformný krok a považoval som ho vtedy za úplne že hraničný, čo sa týka síl absorpčnej schopnosti škôl. Bolo to tak na hrane, že sa rozhodovalo o tom v mnohých zborovniach, na mnohých konferenciách, valných zhromaždeniach stavovských organizácií. Dlho trvalo, kým pristúpili Združenie základných škôl Slovenska k tomuto, že áno. Dlho trvalo, kým všetky organizácie povedali áno a išli sme všetci školáci do toho.
Prečo dlho váhali? Nebolo to len preto, že sa učiteľom nechce meniť spôsob, mnohí nevedia ľahko zmeniť spôsob toho, ako vzdelávajú deti a tie staré vzdelávacie cesty jednoducho nefungujú a sú nepoužiteľné. Je to aj preto, že to skutočne vyžadovalo obrovskú mieru práce od týchto ľudí. Rok na to prišla takzvaná Nežná revolúcia v školstve, všelijaké ďalšie zmeny, ktoré priniesli, také menšie.
A teraz máme rok 2025, ďalšia zmena masívna, masívne zmeny. A ja som vám, pán minister, aj ostatní kolegovia, vlastne demonštroval, čo to všetko znamená, keď niekto aj v dobrej viere urobí nejakú zmenu textácie v zákone, aký to má dopad na tie státisíce detí, desaťtisíce učiteľov a na manažmenty škôl. Tak pričom hneď na začiatku poviem, že sú zmeny, ktoré sú potrebné, sú zmeny, ktoré v školstve musíme urobiť, aby to školstvo fungovalo lepšie a na tie sa treba sústrediť a nájsť spôsoby, ako to urobiť. Ale pripomínam, že dva roky dozadu sme mali, na hranici schopnosti absorpčnej systému a školy, urobené zmeny. A my im potrebujeme pomáhať. To bolo len dva roky dozadu. Fínsko, Estónsko, často sa spomínajú tieto krajiny, tam sa tie reformy robili, samozrejme, 20 rokov. My nemôžeme po dvoch rokoch takouto, prepáčte mi to, nezmyselnou záťažou zmien si strieľať do kolena.
A teraz sa dotknem pár konkrétnych príkladov, o ktorých tu už viackrát bola reč, veď ich komunikujeme od mája, niektoré od júna a júla. Viete, tie materské školy a to povinné predprimárne vzdelávanie to nie je len technická zmena, technické opatrenie alebo v dobrej vôli snaha vytiahnuť deti z generačnej chudoby. Hovoril som to aj na tej odbornej tlačovke, aj na konferenciách, trojročné dieťa nezmení situáciu v osade. Tam treba pracovať s rodičmi, tak ako o tom hovorí nobelista Heckman, ako o tom hovoria skúsenosti Family Nurse Partnership, organizácie, ktorá 30 rokov úspešne robí s 390 000 rodinami.
Tak naozaj vládna novela, ktorá ruší právny nárok, o ktorý sme dva roky bojovali dozadu so samosprávami a presadili ho, ktorý sa implementoval do dokumentácie samospráv, zriaďovateľov škôl, tak teraz to proste len tak škrtneme a nahradíme to povinným predprimárnym vzdelávaním pre všetky deti od troch rokov. Tak ako už bolo aj povedané, tak len stručne, že áno, rodič môže požiadať, keď má maturitu, o to, aby to dieťa bolo vzdelávané doma, má to však dva háčiky.
Prvý háčik je, že, nuž, maturita nerobí z rodiča, samozrejme, dobrého rodiča. Nikde na strednej škole nedostanete maturitu z rodičovstva a štatutár tej materskej školy, do ktorej to dieťa môže byť proti vôli rodiča zaradené, starosta, ten tú maturitu mať nemusí, to je úplne absurdné. Druhý háčik je, že kmeňová materská škola určí dieťaťu, ktoré doma v súrodeneckej grupe, v rodičovskom prostredí, termín vo februári, časový rozsah kedy má prísť medzi 20 detí, ktoré sú tam spolu od septembra, ktoré nemá tie návyky, ktoré majú iné deti a má táto škôlka odmerať, či ten rodič dobre narába, vzdeláva svoje trojročné dieťa. A napokon pani riaditeľka tej škôlky rozhodne, či to dieťa musí nastúpiť vzápätí do škôlky, alebo o tom rozhodne rodič. A to je civilizačná zmena, to je proste civilizačná zmena, kedy my si myslíme, že to vieme lepšie, vieme to lepšie ako tí rodičia, na ktorých sa dívame a kde naozaj dokážeme ukázať prstom - toto robia zle, toto by bolo lepšie. Ale, priatelia, toto si nikto z vás nedovolí urobiť vo svojich rodinách, to si nedovolia starí rodičia voči svojim vlastným deťom, lebo máme generačnú skúsenosť, doslova vedecké poznanie, že to už nie je rola starého rodiča, aby riadil rodinu svojich detí, ako vychovávajú oni svoje deti. A vari to je úloha štátu?
A teraz niektoré z tých vecí, ktoré naozaj zabíjajú papierovaním život v škole. Mám naozaj minimum času takže školsky, heslovite. Školský vzdelávací program po novom má obsahovať napríklad aj taký bod, že stratégia digitálnej transformácie vzdelávania. Toto si teraz každá škola musí dať do ŠKVP. No ja by som toto rád videl najskôr na štátnej úrovni ako koncepciu, funkčný plán a metodickú pomoc pre tie školy, nie aby oni teoretizovali, ale nech to robia. Školský vzdelávací program po novom znovu musí obsahovať aj učebné osnovy. Robíme čihi-hota, čihi-hota, robíme bláznov z tých ľudí v škole, pretože len dva roky dozadu sme prijali to, že ak sa školský vzdelávací program v nejakom predmete, v nejakom ročníku nerozširuje o pridané hodiny z dotácie voľnej, ale ide presne podľa štátneho vzdelávacieho programu, tak môže tá škola povedať, že vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu sú učebnými osnovami tohto predmetu. Teraz to musia rozpracovať, budú zase znovu písať, robiť tréning copy-paste, tak ako sme to robili v roku 2008, keď prišla víkendová reforma pána ministra Mikolaja. Prepáčte, takto budujeme potemkinove dediny. Viem, o čom hovorím, pretože som to leto 2008 strávil s pár bláznivými kolegyňami, nech mi to odpustia dámy, kedy sme bez dovolenky písali školský vzdelávací program, lebo v júni vyšiel štátny a v septembri všetky školy museli ísť podľa nového. A väčšina z tých učiteľov to naozaj robila metódou, poviem to po slovensky, copy-paste. Áno? Tak takto si ja vzdelávanie v školách nepredstavujem.
No bola reč aj o tom individuálnom vzdelávaní. Tam len prudká poznámka, nejde len o to, že na to nemajú peniaze, nejde len o to, že to je 200 kilometrov ďaleko. Prosím vás, zdravý rozum do hrsti, ktorá zamestnankyňa základnej školy vie prísť a zobrať zodpovednosť na tú školu za to, že potvrdí, že to dieťa tam má podmienky pre ochranu zdravia a života zabezpečené? Prosím vás, čítali ste niekedy BOZP? Toto nikdy nemôžete takto postaviť a takto fungovať. Neprajem nikomu, aby sa tam stal nejaký úraz v tej domácnosti.
Veľký problém je duševné zdravie, samozrejme, a patosociálne javy, ktorým sme svedkami, to ako sa nám deti dostávajú do epidémie depresie a duševných ťažkostí. No tak, čo sme našli v zákone? Našli sme, už o tom bola reč, že boli zlúčené stupne odbornej činnosti v centrách poradenstva a prevencie tretieho, štvrtého stupňa. No zároveň je tam takáto vec, predstavte si, že regionálny úrad školskej správy určí jednu štátnu poradňu v kraji, ktorá bude metodicky riadiť všetky ostatné poradne v tomto kraji. No teraz vedzte, že drvivá väčšina štátnych poradní vykonáva prevenciu najmä na stupni tri, poradenstvo, odbornú činnosti na stupni tri a tie súkromné, ktorých je 50 % takmer, 46, tak ony vykonávajú najmä štvorku, päťku. To znamená, metodicky ich bude riadiť niekto, kto nemá odbornú spôsobilosť, to je hlúposť.
No kontroverzní pedagogickí kandidáti. Dobrý nápad bol ťažisko bakalárskeho štúdia, vysoká škola, ťažisko ďalšieho štúdia na školách. Je z toho pokazený dobrý nápad. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)