Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vďaka za tvoje vystúpenie. Ostáva mi len 25 sekúnd pre náš poslanecký klub KDH, ale vidím asi, že tu sa ide fúkať, alebo niečo iné robiť. Mňa len mrzí to, že sme zabili tu na tejto schôdzi kopu času s týmto zákonom o oznamovateľoch a nepomohli sme ľuďom v ničom. Nepriniesli sme žiaden normálny dobrý zákon, ktorý by pomohol bežným ľuďom a to je veľká škoda. Ďakujem.

Ďakujem pán kolega Dostál. Hovoril si o tom, že novela trestného zákona pomohla drobným zlodejom a teraz to vládna koalícia chce napraviť, ale ako sme to tu už povedali viac krát aj ja v rozprave je to dôsledok vašej vlastnej zbabranej novely trestných kódexov. Teraz súhlasím s tým, že je nehorázne čo prišlo dnes ráno na Ústavnoprávnom výbore. Čím sa chce pomôcť Tiborovi Gašparovi a súhlasím s tebou, že pomôže sa tým aj mnohým, mnohým ďalším delikventom aj vrahom a mafiánom a toto bude naozaj zodpovednosť vládnej koalície s týmto prísť. Je to rozklad právneho štátu, ktorý sa nám, ktorý sa nám tuto deje. A tiež neviem pochopiť to tiež o čom si rozprával a čo bolo v tom rannom pozmeňováku, že vládna koalícia tu chce kriminalizovať nové veci súvisiace s kauzami, ktoré sami vymysleli. A to je napríklad to údajné zasahovanie Veľkej Británie do našich volieb cez projekty o informovanosti o voľbách. Takéto projekty tu vždy boli a je to úplne normálne. Je to normálne. V normálnych európskych krajinách, že takéto projekty sme tu mali a máme. Teraz dávate pozmeňovákom na schválenie tento text. Marenie volebnej kampane kto v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom poruší zákaz vykonávať činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán a hnutí, koalícii politických strán a hnutí alebo kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň, tak sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok. Ako to povedal môj kolega František Mikloško doobeda toto veľmi pripomína formulácie, ktoré sme tu mali za komunistického režimu a za takéto veci komunisti odsudzovali ľudí na stratu slobody. To je neprípustné.

Ja nemám čo povedať tomu pánovi Pročkovi, lebo, len toľko, že ja neviem, ako to ovplyvní vôbec tie procesy s mafiami. My vieme, že mafia sa podarila rozlomiť na Slovensku pomocou kajúcnikov. Tak neviem, aký to bude mať tam dopad. To už nech povedia právnici. Ale do Trestného zákona si chce koalícia pridať marenie volebnej kampane cudzou mocou.
Vážení páni vládnej koalície, toto sú komunisticko-eštébácke metódy a spôsoby. Toto sme zažívali celý čas. Vy ste ešte vtedy nežili, ani pán poslanec Glück, ktorý to, myslím, navrhol. Ale na základe tohto posielali za komunizmu ľudí do väzenia, že niekto im poslal nejaké peniaze. To je niečo tak komunisticko-eštébácke, že ja som, ja žasnem na tom, že kde vaše myslenie sa pohybuje.
Ďakujem. (Potlesk.)

na problém náhrady škody skutočne funkčná. Musí sa vyznačovať komplexnosťou a systémovosťou. Nestačí prijať opatrenie, ktoré postihne iba tých, ktorí majú vodičský preukaz. Je nevyhnutné vytvoriť rámec, ktorý bude reflektovať aj špecifické skupiny páchateľov, ktorí sa nachádzajú mimo dosahu tohto inštitútu. A je potrebné zvážiť aj alternatívne donucovacie nástroje, ktoré budú mať reálny preventívny dopad aj na nich. Vážené dámy a páni princíp ultim a racio, ktorý je jedným zo základných pilierov trestnej politiky nám pripomína, že sankcie majú byť použité vtedy, keď iné nástroje zlyhávajú. Ak však chceme byť konzistentní musíme zabezpečiť, aby sankčný mechanizmus bol použiteľný voči všetkým skupinám páchateľov. Nie len voči tým, na ktorých je najjednoduchšie doľahnúť. Preto vás chcem požiadať, aby sme pri tomto návrhu nevnímali len jeho príťažlivý povrch ale najmä jeho praktické limity a právne dôsledky. Je našou povinnosťou vytvárať legislatívu, ktorá je spravodlivá, predvídateľná a vymožiteľná voči všetkým nie iba voči vybranej skupine. Prečo sa teda pri záverečnom hlasovaní KDH zdrží? Pretože dobrý princíp ste vložili do zlého a nie úplného kontextu. Pán minister je nám úprimne ľúto, že vláda nezvládla vypustenie takzvaného horalkového paragrafu. Poznámka pre poslancov Slovenskej národnej strany rozumej Tatrankového §. Efektívnym trestaním a postihom priestupku drobných krádeží nebola schopná doteraz navrhnúť aj takú novelu zákona o priestupkoch, ktorá by to riešila komplexne. Ak by ste to riešili naraz v jednom balíku a odborne už pred rokom, nemuseli sme to teraz pod tlakom verejnosti a médií vracať späť. To čo nám teraz predkladáte je polovičaté riešenie. Rád by som tu nadviazal na diskusiu o trestnej politike štátu, ktorú sme mali tu práve v pléne Národnej rady v čase prijímania noviel trestných zákonov, ktorú táto novela opäť otvára. V krátkom čase sme svedkami zásadného kyvadlového efektu, ktorý je výsledkom nedostatočne premyslenej legislatívnej úpravy. Najprv ste radikálne zvýšili hranicu škody pre trestný čin krádeže na 700 eur pričom ste argumentovali potrebou priblížiť sa k moderným konceptom restoratívnej justície. Znižovať kriminalizáciu drobných deliktov a sústrediť sa na náhradu škody namiesto represie. Tento ciel by bol legitímny pokiaľ by bol súčasne sprevádzaný komplexnou reformou priestupkového práva, preventívnymi opatreniami a tiež posilnením komunálnej a sociálnej práce. Lenže a to je jadro problému. Tieto podporné mechanizmy ste zanedbali. Výsledkom je, že dnes stojíme pred návrhom, ktorý od moderného restoratívneho prístupu ustupuje a návratom prísnej represii sa snaží zaplátať dôsledky legislatívneho experimentu, ktorý nezohľadňoval realitu na uliciach. Bez funkčného, koherentného a vymožiteľného zákona o priestupkoch táto novela objektívne nevyrieši nárast drobných krádeží, ktorý v posledných mesiacoch eskaloval. Ani nezabezpečí lepšiu ochranu verejnosti pred agresívnymi páchateľmi. Tým, že ste nezreformovali priestupkové konanie jeho rýchlosť, dôkazné štandardy, možnosti donútenia ani kapacity miestnej samosprávy. Tým sa štát ocitá v situácii, keď jediným funkčným nástrojom ostáva trestné právo ako najtvrdšia zložka sankčného systému. A tu sa dostávame k jadru problému, ktorý je žiaľ v dôvodovej správe bagatelizoniu. Novela pravdepodobne bude viesť k výraznému nárastu počtu osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody. Máme tu modelový ale v praxi úplne reálny scenár. Recidivista bez domova, sociálne vylúčená osoba, človek bez akéhokoľvek zázemia po tretej krádeži hoci drobnej bude podľa predloženého mechanizmu smerovať priamo do ústavného výkonu trestu. Ide o osobu, na ktorú nepôsobia alternatívne tresty, nepôsobia sankcie odmietnutia vodičského preukazu, nepôsobia finančné pokuty, pretože nemá nič čo by mohol stratiť. To však znamená, že namiesto restoratívnej filozofie smerujeme k rozširovaniu väzenskej populácie a tým k zásadným rozpočtovým dopadom, ktoré sa v predĺženej dôvodovej správe neobjavili alebo sú podhodnotené. Dovoľte mi pripomenúť elementárny fakt trestnej politiky. Väzenie je najdrahšia forma trestu. Zo štátneho rozpočtu sú financované personálne náklady, zdravotná starostlivosť, strava, režijné náklady, bezpečnostné opatrenia, energie a ďalšie položky, ktoré výrazne presahujú náklady akýchkoľvek alternatívnych sankcií. Ak do ústavou na výkon trestu pošleme stovky či tisíce páchateľov drobných krádeží len preto, že štát zlyhal pri vynucovaní poriadku na úrovni priestupkov nebudú to hradiť páchatelia. Budú to hradiť daňovníci. Teda budeme to hradiť my všetci. Vážené dámy a páni toto nie je restoratívna justícia. Toto nie je ani modernizácia trestnej politiky, toto je legislatívny návrat o desať rokov dozadu sprevádzaný výrazným fiškálnym rizikom a zníženou efektivitou sankčného systému. Ak má byť táto úprava funkčná musí byť súčasťou systematickej reformy priestupkového práva, sociálnej práce a preventívnych nástrojov. Inak budeme neustále len kompenzovať nedostatky jedného systému preťažením toho druhého. Vážené kolegyne a kolegovia trestná politika štátu sa nedá robiť tak, že zmeníme jeden paragraf v trestnom zákone a dúfame, že sa svet zmení. Na účinnú novelu trestného zákona je potrebné aplikovať a prepojiť poznatky z viacerých oblastí. Nie len z trestného práva hmotného trestný zákon ale aj trestného práva procesného trestný poriadok a kľúčového zákona o priestupkoch. Musíme brať do úvahy vedné poznatky z kriminalistiky, kriminológie, penitencialistiky, sociológie a beháviorálnej psychológie. Len takto pochopíme prečo títo ľudia kradnú a čo ich skutočne odradí. Či je to hrozba basy alebo nevyhnutnosť okamžitej verejnoprospešnej práce pod dohľadom. A predovšetkým zákon potrebuje ľudí. Darmo tu prijmeme tri krát a dosť ak tento zákon nebude mať kto vykonávať. Pán minister v celom systéme nám kolabujú ľudské zdroje. Po prvé máme akútny nedostatok policajtov v priamom výkone, ktorí by tieto krádeže v uliciach a obchodoch vôbec riešili. Po druhé máme beznádejne preťažených úradníkov na okresných úradoch, ktorí sa topia v priestupkovej agende a nestíhajú ju v čas a efektívne vybavovať. Práve tam sa má riešiť tá prvá a druhá krádež. A po tretie chýba nám dostatok probačných a mediačných úradníkov či vyšších súdnych úradníkov v justícii. Ak títo ľudia v systéme chýbajú zákon zostane len na papieri. KDH sa pri hlasovaní zdrží. Zdržíme sa nie preto, že by sme nesúhlasili s prísnejším postihom recidivistov? Ten podporujeme. Zdržíme sa preto, lebo odmietame niesť zodpovednosť za legislatívny chaos. Za nekoncepčnosť a za to, že vláda hasí požiar, ktorý sama založila len vedrom hoci horí celý dom. Zdržíme sa za dôvodovú správu, ktorá neznesie elementárne atribúty legislatívnych pravidiel. A zdržíme sa aj preto, že ako je už zvykom znásilňujete legislatívny proces. Tradične na poslednú chvíľu prídete s pozmeňujúcimi návrhmi ako dnes ráno na Ústavnoprávnom výbore tesne pred rokovaním v pléne. Navyše s kontroverzným a potenciálne výbušným obsahom. Takto sa to naozaj nerobí. Situácia si vyžaduje riešenie no je to nevyhnutné hasenie, nesystémová oprava, ktorú Slovensko potrebuje. Ďakujem vám za pozornosť.

Pán kolega Hajko, hovoril si o tom, koľko času venoval pán minister Kamenický opakovane Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a ako sa nevhodným spôsobom vyjadroval k jej práci, k jej návrhom, k jej upozorneniam a že tak robili aj iní ministri.
Áno, ja to vnímam veľmi podobne, že táto vláda, keď sa jej niečo nepáči, keď tu je niekto kritický k tomu, ako rozmýšľa, alebo keď tu vôbec dáva nejaké zmysluplné návrhy do budúcnosti, tak sa obráti proti nim a týmto dehonestujú inštitúcie, ktoré nás navyše upozorňujú na reálne riziká, v tomto prípade reálne riziko hospodárskeho vývoja, ktoré však naša vláda opakovane ignoruje, nie? Boli sme toho svedkami pri štátnych rozpočtoch za minulé roky, pri konsolidačných balíkoch, ktoré prišli z neba len tak, bez premyslenia, bez dialógu, bez diskusie. Tá diskusia sa tu odohrávala potom pracne u nás v parlamente na tejto pôde. A toto isté sa nám stalo nedávno zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá bola totálna neúcta k inštitúcii, teda ako funguje.
Zopakujem to, čo sa stalo včera a dnes. Navrhovali sme, aby aspoň tú správu Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú tu máme od marca, sme prerokovali najprv, kým teda príde k nejakému verdiktu. Nie. Včera odhlasovali zrušenie úradu a dneska tú správu posunuli na ďalší rok. Áno, na ďalšiu schôdzu, ktorá bude ďalší, ďalší rok. Takže totálna neúcta k inštitúciám, a ja k tomu pridám, aj neúcta k mimovládnym organizáciám, ktorú sme na pôde parlamentu tu silno zažili, neúcta k opozícii, ku komukoľvek, kto je k tejto vláde kritický.
A podporujem aj tvoju myšlienku, aby pri prerokovávaní štátneho rozpočtu bol povinne prítomný predseda rozpočtovej rady.
Ďakujem.

Áno, ja sa pripájam k tomu, čo ste, kolegovia, povedali, a to je skutočne, možno niekomu aj napadlo, že ak nám nesedí tá inštitúcia, tak čo tak ju zrušiť, možno premenovať, ale (povedané so smiechom) v podstate zmeniť, zmeniť jej, zmeniť jej vedenie a možno ju nejakým spôsobom pacifikovať. Áno, áno, myslím si, že to je legitímna úvaha, pretože tak, ako sa správa vláda k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, tak to nasvedčuje, že keby bola taká príležitosť, môže sa také niečo stať.
Ja ťa, kolega František, trošku doplním. Je tam tá rada, tá rada je plná, je obsadená, hej, teraz tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, personálne, ale je tam presluhujúci človek, tak by som to povedal. Tak to funguje. Ale v podstate máš pravdu, pretože ten človek, ktorý tam presluhuje, tak v podstate on nevie dňa ani hodiny, hej, a tiež ako byť na mieste predsedu, tak neviem, neviem, s kým počítať, hej? Pretože kto, kto bude ten môj nový kolega? Taký alebo hentaký, hej? Takže je to, samozrejme, nebezpečná situácia, keď sa to personálne takýmto spôsobom podceňuje, alebo účelovo naťahuje, aby sa, aby, aby tá rada konala, aby bola pacifikovaná týmto spôsobom.
Takže ja len zopakujem, v každom prípade, by sme sa mali vážne zamyslieť nad tým, ako Rade pre rozpočtovú zodpovednosť vrátiť jej váhu a obávam sa, že možno bude musieť prísť až na nejaký kolaps, hej, aby sme si potom uvedomili, že tá rozpočtová rada nás pred tým kolapsom vystríhala.

Pán kolega, keď som ťa počúval, tak som si uvedomil, že pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán Kišš, vy máte jedno šťastie (povedané so smiechom), že ste ustanovený ústavným zákonom, lebo ináč by ste už boli dávno zrušený, ako bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov. No proste robíte problémy, tak vás treba zrušiť, alebo možno v tom lepšom prípade by vás prevelili povedzme pod ombudsmana, tam by ste dostali nejaké oddelenie, že môžete kontrolovať nie ľudí, či sú zneužívané ich práva, ale ekonomické ukazovatele.
Pán kolega Hajko, ty si jasne povedal, že nevedia doplniť ďalšieho člena. Nechcú. A mňa napadlo, že to isté je pri tom Ústavnom súde. No to je najlepšia cesta nechať aj toto, aj ten Ústavný súd vymrieť. No proste kým oni všetci vymrú a potom síce to bude tak, ako za komunizmu, že síce v ústave bol Ústavný súd, ale nebol, neexistoval. To je slovenská cesta. V ´91., v 90. roku bol prijatý lustračný zákon. Slovenská republika po jej vzniku v ´93. ho prijala, ale nezriadila inštitúciu, ktorá by to robila. Čiže bol lustračný zákon, ale nebol výkon, nemal kto to vykonávať. Tak toto smerujeme k vedúcej úlohe vládnej koalície. Čiže čokoľvek, čo nás tu má rušiť, nejakým spôsobom síce môže byť na papieri, aby sme sa ukázali pred Európou, že sme demokratickí, ale nebude existovať. Nebude existovať. A keď ešte zatiaľ bude existovať, no tak ho budeme ignorovať, vlastne ako keby sme ho zrušili. Treba si pekne sledovať tieto kroky, lebo tu sa stráca akákoľvek ochota byť kontrolovaný. Vidíme to pri tých odvolávaniach, vidíme to pri všetkých inštitúciách, ktoré kontrolujú túto vládnu koalíciu.
Hovorí to o tom akože, alebo ona nechce, aby ich niekto kontroloval, alebo už je v takej zlej situácii, že iné jej neostáva, len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci, hoci to robí, robí veľmi opatrným spôsobom, ale v podstate nás upozorňuje na to, že ak budete takto pokračovať, tak sa na tú grécku cestu dostaneme. Toto nám hrozí. To znamená, tu nerokujeme o nejakých fazuľkách, keď tu máme túto správu. My rokujeme o tom, čo bude s týmto štátom o niekoľko rokov. Ak budeme takto pokračovať ďalej, tak sa dostaneme na tú grécku cestu. A toto robí rozpočtová rada.
A teraz, čo s ňou robí vláda? Pozrime sa, čo s ňou robí vláda. Minister financií tu stál a predstavoval štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtovej rade venoval hádam tretinu svojho vystúpenia a štýl takéhoto: Čo to s nami robia? To je politická inštitúcia? To re... predsedu, ta toho si tam dali Oľanáci a neviem čo vykrikoval. Samozrejmé, že vždy sú politické nominácie, keď sa dopĺňa rozpočtová rada. Ale on dehonestoval túto inštitúciu v priamom prenose. On neútočil na predsedu, on útočil na inštitúciu. To je dôležité. A keď si rozoberiete rad-radom, ako sa tu útočí na inštitúcie, však sme, máme čerstvý príklad, úrad pre oznamovateľov, my sme ho zničili, my sme zničili inštitúciu, a ničíme tie inštitúcie jedny za druhým, jednu za druhou. A tým pádom vlastne ničíme štát. To je veľmi dôležitá vec.
A nie, aby sa nečkalo len ministrovi financií, ja som bol nedávno na diskusii, na verejnej diskusii v rozhlase s ministrom práce. Išiel vybuchnúť. Čo to tí v tej rozpočtovej rade robia? Oni si, oni vyčíslili, že aký bude dosah tretieho konsolidačného balíka na ľudí, na rodinu s dvoma deťmi, 850 eur. To nemajú vlastnú robotu? To musia toto vyčíslovať, takúto nadprácu robiť? A čo majú robiť? Prosím vás pekne, čo majú, však to je ich robota. Keď rozpočtová rada vypočíta, že len pre tretí konsolidačný balík bude hrubý domáci produkt, rast hrubého domáceho produktu skoro o pol percenta nižší, a tak ako to je, to je skutočne ako je to tak. Jednoducho oni to, oni musia na to upozorňovať. A my to hádžeme, nie my, ale vláda to hádže do koša. A ešte dehonestuje túto inštitúciu.
Takže my sa doslova zahrávame s ohňom a skončí to tým, že, opakujem, zákon, ústavný zákon prijalo celé politické spektrum. Celé politické spektrum. Tuším to bolo 2015, ak si to dobre pamätám. Celé politické spektrum. A teraz jedna časť politického spektra, lebo jej to vyhovuje, lebo sa cíti prichytená, tak jedna časť politického spektra bude túto inštitúciu dehonestovať a neviem, kam ju chce až dotlačiť. Však my si týmto spôsobom, vlastne my sa chceme klamať. My sa chceme klamať, pretože nie sme schopní sa pozrieť do zrkadla, čo sa deje.
Takže, prosím vás, keď rokujeme o tejto, o tejto správe, uvedomme si aj tieto veci. Ja by som bol veľmi rád napríklad, čo je legitímna požiadavka, aby v prípade schvaľovania rozpočtu, štátneho rozpočtu, bol povinne prítomný predseda rady. Povinne prítomný. Nieže ako to bolo tento rok, že mu tri dni pred tým, ako sa rokovalo o rozpočte, poslali nejaký, nejaký rozpočet, hej? Tak sa muselo cez víkend nejako, nejako chystať a bol som na tom zasadnutí výboru, nedostal ani poriadne slovo predseda rozpočtovej rady. To takto, takto chceme pokračovať ďalej? Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, na úvod poviem toľko, že na tejto schôdzi, na tejto schôdzi sme vlastne mali doplniť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, je tam presluhujúci člen a ťahá sa to niekoľko mesiacov. Takže nielen Ústavný súd, ale vidíme, že aj rozpočtová rada a ak by som tieto inštitúcie prirovnal, tak povieme, že Ústavný súd je garantom ústavnosti, čo sa týka triezveho prístupu, čo sa týka našich právnych predpisov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je garantom, garantom toho, že je tu niekto, kto stráži verejné financie. To nie je nejaký prázdny pojem alebo, alebo nejaký technický pojem, hoci tu dnes technicky väčšinou diskutujeme, keďže sa na finančnom výbore nedalo o tom týmto spôsobom diskutovať, teraz sa nám to presúva priamo do pléna. Rovnako som potešený ako, ako, ako kolega Kišš tým, že sa predsa táto rada, táto správa dostala na rokovanie tejto snemovne, i keď to je v hodine dvanástej, by som povedal, pretože nie dni, ale hodiny, hodiny snemovania sú spočítané, tohtoročné hodiny.
Takže máme pred sebou správu hodnotia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Ja viem, ťažký pojem, ale vytvorila ho ústavná inštitúcia, vytvorila túto správu a ja pripomeniem, že táto ústavná inštitúcia vznikla z vôle celého politického spektra, ktoré tu bolo v časoch, keď vlastne tu, sa tu, sa tu rozbehla grécka kríza. To znamená, zrazu nastal obrovský strach, aby, aby, aby ten, aby, aby tento problém neprerástol hranice Grécka, aby nezasiahol celú eurozónu a tým pádom aj Slovensko, ktoré sa stalo členom eurozóny. Ústavná inštitúcia by mala byť aj ústavne vážená, to znamená, že by sme si ju mali vážiť. My sme tu pred chvíľou mali predsedu Ústavu pamäti národa, ktoré, ktorého si vážime a takisto by sme si mali vážiť aj predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože, opakujem, je to strážca verejných financií a mal by mať dostatočnú váhu.
Keď sa pozrieme na tú správu, ona je už dosť stará, hej, lebo však už dávno sme ju nemali rokovať, ale keď vypichnem aspoň pár, pár tých záverov, tých odporúčaní z tej správy, tak vám poviem, že tie odporúčania sú stále aktuálne. Je to vysvedčenie vlastne, nepovedal by som, iba pre vládu Roberta Fica, ale by som povedal, že tá správa je vysvedčením predchádzajúcich vlád, o chvíľku sa o tom zmienim. Takže, ako som povedal, tá správa sa venuje pravidlám rozpočtovej zodpovednosti a pravidlám rozpočtovej transparentnosti, teda dvom okruhom.
V prvom okruhu tie odporúčania, ktoré sa týkajú pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, spomeniem dve odporúčania. Prvé je sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie dlhovej brzdy. Tak, prosím pekne, ja tu teraz nejdem vysvetľovať, čo je hrubý a čistý dlh, len poviem toľko, že keď sa tvorila, tvoril zákon, aj táto rada, tak nikto nečakal, že príde taký šok, celosvetový šok ako bola kríza pandémie, ako bola, bol covid, ktorý zasiahol v podstate celý svet a mnohé veci obrátil naruby. Zistili sme, že ten zákon zrazu nepočítal s takýmto niečím a vidíme pokusy už za prechádzajúcich vlád Igora Matoviča, vidíme pokusy, aby sa modernizoval tento predpis, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má dosť jasnú predstavu, akým spôsobom by sa modernizoval a jedno, jeden z tých hlavných bodov modernizácie, je, aby sa posudzoval nie hrubý dlh, ale čistý dlh. To znamená, že keď to poviem polopatisticky, nielen to, čo si štát napožičiaval, ale aj čo má napožičiavané a jednoducho bral do úvahy aj to, že akým spôsobom má naakumulované peniaze v štátnych aktívach.
Takže my sme zaspali nie teraz počas tejto vlády, musím to povedať, ale zaspalo sa počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera, keď vtedy vládna koalícia mala ústavnú väčšinu. Ak by bola vtedy vôľa, tak by sa tento zákon zmenil a nezmenil sa, pretože nebola dohoda vo vládnej koalícii, ako vieme, najväčším problémom bolo prijatie tohto, tohto, tejto modernizácie napriek tomu, že som tam videl súhlas zo strany Slobody a Solidarity, pretože podmienila zmodernizovanie dlhodobej brzdy aj, aj zakomponovaním ústavnej daňovej brzdy. Takže sa to nestalo a tam vlastne vidíme prvé problémy, prečo sa, prečo sa znížila váha tejto inštitúcie. Pretože zrazu táto inštitúcia začala pracovať v pomeroch, začala pracovať v pomeroch a na základe takého zákona, ktorý nebral do úvahy celú pandémiu a celý ten výkyv obrovský, ktorý sme tu mali, ktorý, s ktorým potom súvisela obrovská inflácia a, spomeňme si, aj energetická kríza, o ktorej hovoríme, o tej, o tých energiách hovoríme dodnes napríklad v súvislosti s tzv. energopomocou, ktorú prijala vláda práve nedávno a dnes ju po neúspechu prvého prijatia musela zase upravovať.
Druhý bod z tých odporúčaní je posilniť záväznosť limitov verejných výdavkov ich ústavným ukotvením a ich opätovné prepojenie na koeficient, koncept dosiahnutia ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Takže toto je, toto je dosť dôležitá vec, pretože to, čo spravila táto vláda, teraz už budem hovoriť o tejto vláde iba, v podstate vhodila, vhodila odporúčanie, alebo by som, nie, to sú nie odporúčania, to sú vlastne, by som povedal, zákonné veci, to, čo robila, navrhla rozpočtová rada, tie limity hodila do koša a zvonila, zvolila si svoju vlastnú metodiku. To znamená, ďalší úder, ďalší úder do tejto inštitúcie, ktorá je zo zákona vlastne tým strážcom verejných financií a ktorá by mala byť maximálne rešpektovaná.
Ďalším odporúčaním, to boli tie odporúčania, dve som vybral z pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, teraz tie pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Opäť, hoci sa tieto odporúčania tvorili možno pred rokom alebo pred niečo menej ako rokom, tak sú stále aktuálne. Poviem dve. Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu verejnej správy a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet. Prosím vás pekne, to by sme vyzerali, keby také tie rozpočty, ktoré tu boli predkladané, mali byť záväzné ako trojročné. Ja poviem len príklad. Takí boli leniví na ministerstve financií, že keď si kreslili do kolóniek, do tabuliek, že ako niektoré výdavky, alebo ja neviem, to je jedno, aké parametre, že aké budú v roku, o rok, o dva, o tri, tak zabudli, zabudli na to, že aspoň niečo by tam mali napísať, aby to nevyzeralo podozrivé a dali tam rovnaké čísla. Úplne rovnaké čísla. To znamená, vôbec nebrali vážne trojročné rozpočtovanie. Táto vláda myslí na rok dopredu, nemá, nemá dlhší výhľad, nedokáže pozerať na rok dopredu, viac ako na rok dopredu a tým pádom ja tomu hovorím, to je hospodárenie od buka do buka, od roka do roka. Čo rok dá, ideme ďalej a nejako to ešte udržíme, niečo s tým ešte spravíme, nejako obalamutíme, hej. Napríklad balamutíme tým, že hovoríme o tom, že vláda bude 500 mil. eur šetriť budúci rok. No ja som veľmi zvedavý, ako bude šetriť, to je, to sú jednoducho pár čísel na papieri, vôbec nie som o tom presvedčený, že vláda bude šetriť, jediné reálne, čo je budúci rok a na čom chce nie vláda šetriť, ale získať, je, sú, je celý tretí konsolidačný balík, ktorý je dosť jasne vyčíslený, a to je ten balík, ktorý dopadne vlastne už na, na, na peňaženky, peňaženky ľudí, peňaženky živnostníkov, to je tretí konsolidačný balík.
Druhé z týchto, z tejto sady odporúčaní je zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov. Prosím vás pekne, vrátane, vrátane vyplácania dividend. Ja poviem len jeden príklad, ja som to tu už viackrát povedal. Keď si zoberiete energetické firmy, kde má štát celú alebo čiastočnú, čiastočnú, čiastočný podiel, tak z týchto firiem ide ročne do štátneho rozpočtu 400-500 mil. eur vo forme dividend. Krásny príklad je Slovenská energetická privatizačná a prenosová sústava. Robí sa to každý rok, povie sa im, viete čo, budúci rok potrebujeme takúto dividendu. Dobre, dosiahneme takýto zisk, tak ona dos... to je, ona je v stopercentnom vlastnení štátu. To znamená, že dosiahne sa nejaký zisk a vyplatí sa dividenda do štátneho rozpočtu. Potom príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý spomína, či ten zisk je primeraný, či ozaj mohol byť a povie, okej, urobí fajku. Zneváženie ďalšej inštitúcie, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Potom tu máme firmy energetické, ktoré sú napríklad Slovenské elektrárne alebo najmä Slovenský plynárenský priemysel, to je tá najväčšia dojná krava, kde sa tiež, kde sa tiež dosahuje zisk a štát príde a povie si, tak z tohto zisku tieto dividendy stiahnem do štátneho rozpočtu. Čo to spôsobuje? Keď hovorím o 400-500 mil. eur, asi vám to niečo pripomína. To je presne suma, ktorá pôjde budúci rok na energodotácie, energopomoc. My keby sme tieto dividendy oželeli, poviem to tak, štát keby oželel tie dividendy, tak nemusí robiť žiadnu energopomoc, ale tým cenám pomôže týmto spôsobom. A zase Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hovorí, nuž, je to tak, čo má, čo má robiť, hej. Nezávislý, pripomínam, to má byť nezávislý úrad.
A posledný bod, čo poviem z tých odporúčaní, je pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných a skutočných údajov. Tak to je úplný guľáš. Vy keď sa chcete dozvedieť, že vlastne ako štát hospodári, no veľmi ťažko sa dopátrate niečo a keď to sa, dokonca snažíte spárovať so schváleným rozpočtom, ďalší problém. Ja som tu včera spomínal, keď som, keď som vystupoval, už ani neviem, k čomu to bolo, ale snažil som sa získať údaje, aké je vlastne čerpanie prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti. Desať minút som sa vŕtal v počítači, nenašiel som to. Pritom máme úrad podpredsedu vlády, ktorý padol už, úrad podpredsedu vlády, ktorý je zodpovedný za plán, plán obnovy. Nenájdete údaje. Nenájdete riadne údaje, že vlastne ako to vyzerá. Takže táto požiadavka rozpočtovej rady je stále aktuálna, žiaľ, problém je ten, že tieto odporúčania nás nachádzajú v novej situácii – hospodárenie štátu sa zhoršuje, deficity sú v podstate stále rovnaké, ale rastie nám strmo dlh. Čo to môže spôsobiť? Vráťme sa na začiatok, keď vznikal zákon a vznikala táto inštitúcia. To bol grécky, grécky problém. Mnohí z vás asi vedia, že ako Grécko dopadlo. Grécko dopadlo tak, že dôchodky sa znížili zrazu zo dňa na deň o tretinu. Nezamestnanosť vystúpila na vyše 20 %. Prepúšťali sa štátni úradníci, zmrazovali sa, znižovali mzdy. Viete, ktorý štát nás, teraz na nás v niektorých ukazovateľoch pozeral od chrbta? Grécko. My (rečníkovi priniesli pohár s vodou), ďakujem, my, ktorí, ktorí lámeme priečky, lámeme, lámeme priečky úplne tie spodné vo všetkých ukazovateľoch, čo sa týka buď životnej úrovne alebo hrubého domáceho produktu, tak za nami je ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hoci...