Videokanál klubu

Sľubujem. (Rečníčka položila ruku na Ústavu Slovenskej republiky. Potlesk.)

... Jednoducho musí dostať tie peniaze jednoduchým spôsobom od toho zamestnávateľa, aby si mohla privyrobiť, mohli privyrobiť. Čo so skrátenými pracovnými úväzkami? Čo so zdieľanými miestami? Nemáme moderný Zákonník práce. Prečo by sa na jednej pracovnej pozícii nemohlo striedať viac ľudí? Sú štáty, ktoré to dokážu. Máme v Európskej únii, sme tretí od konca čo sa týka alebo druhý dokonca čo sa týka využívania skrátených pracovných úväzkov. A tie skrátené pracovné úväzky to sú možno pre tých, ktorí sa rozhodli mať rodinu a jednoducho vedia, sú schopní si rozložiť svoju pozornosť medzi rodinu a zamestnanie. Nie plné zamestnanie, čiastočné zamestnanie. A mohol by som pokračovať. Takýchto opatrení by mohlo byť veľmi veľa. Len to by sme skutočne úprimne museli chcieť a museli by sme si tento problém všímať. Vedľajším produktom, opakujem vedľajším produktom takejto politiky by bolo, že sa budú stierať rozdiely medzi platmi mužov a žien. Pretože, keď tá žena je menej pri dieťati, skôr naskočí opäť do zamestnania, kariérne môže postupovať. Nebude to pre ňu urobiť nejaký vážny problém. Nepredbehnú ju zatiaľ ďalší, ale jednoducho bude mať možnosť. Sú štáty, kde nastupujú ženy do zamestnania po dvoch mesiacoch od pôrodu. Ja osobne si to neželám, hej, pretože o deti sa treba starať, ale vytvorme im možnosť. Napríklad, už som to tu dnes spomínal, vytvorme im takú možnosť, že rodičovský príspevok bude flexibilný. Dostaneš ho, matka, otec, dostaneš ho. Vyčerpaj si ho ako chceš, keď naskočíš do toho vlaku zamestnania skôr je to tvoja vec.
Posledná vec ku ktorej sa vyjadrím je v podstate rezignácia zamestnávateľov. Viete, keď minister práce vyhlási, viete čo, dnes sme sa na tripartite dohodli, že vlastne všetci súhlasíme s tým, že tento zákon, o ktorom tu ideme rokovať, že v podstate s ním všetci súhlasia. No ja to pokladám za rezignovanie zo strany zamestnávateľov, pretože ctím si právo Európskej únie. Skutočne musíme prijímať smernice Európskej únie, nikdy nepôjdem proti tomu, ale mohli by sme byť trošku možno odvážnejší a nie takí, takí, koľko sme mali predpisov, ktoré sa prijímali dva roky po prijatí smernice, po povinnosti. Teraz, teraz ideme veľmi rýchlo to prijať možno že preto, že to je také ľúbivé. Zamestnávatelia, vidím, že rezignovali, aj keď jedným dychom hovoria o tom, že im to bude samozrejme robiť problémy. Mňa osobne najviac na tom znepokojuje, že nám vyrastá úplne nová byrokratická povinnosť pre firmy. Pre firmy, ktoré sú dnes ťažko skúšané z každého jedného konca, ktoré prestávajú investovať, ktoré prestávajú platiť dane, ktoré prestávajú mať zákazky, čo sa nám prejavuje na zastavené hospodárskeho rastu a napokon na poklese reálnych miezd. Môžeme to už očakávať podľa mňa tento rok, tak tieto firmy ideme zaväzovať novou povinnosťou, novou popri tom čo sme im doteraz navešali na krk, tak vláda ich bude zaväzovať novou ďalšou povinnosťou. Toto je prístup mňa. Predpokladám, že aj KDH vôbec k celej tejto problematike a ďakujem vám pekne za pozornosť.

poslanecký zbor na vás milí kolegovia, drahé kolegyne. A za toto sa vám chcem ospravedlniť. Poslanecký mandát vnímam ako veľmi vzácne poslanie a obrovskú dôveru občanov Slovenskej republiky. A s poslaneckým mandátom sa nehazarduje. Rovnako vážne a vzácne sú pre mňa však hodnoty čestnosti, spravodlivosti, dobrého príkladu, pravdy. A pre tieto hodnoty som sa dnes rozhodol, že vyvediem politickú zodpovednosť, teda rozhodol som sa už skôr, ale vyvodím politickú zodpovednosť za svoje konanie a zajtra sa vzdám poslaneckého mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som sa poďakoval za dôveru a podporu všetkým voličom, všetkým občanom Slovenskej republiky.
A takisto sa chcem poďakovať vám, drahé kolegyne, kolegovia, za priateľské vzťahy, za všetky dialógy, diskusie, ktoré boli často vecné, ale niekedy boli veľmi ostré.
Ak som v politickom zápale boja prekročil hranicu slušnosti a niekoho z vás som sa dotkol, tak mi, prosím, prepáčte, odpustite.
Chcem vám niečo zapriať nakoniec.
Prajem vám, aby ste všetko, čo budete robiť, robili v prospech občanov Slovenskej republiky, aby ste prinášali dobré rozhodnutia pre všetkých obyvateľov tejto krajiny, pre celé Slovensko. A takisto, aby ste boli pre nás všetkých dobrým príkladom.
Ešte raz ďakujem. (potlesk)

Vážený pán predseda, vážené, drahé kolegyne a kolegovia, dnes sa vám ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období prihováram poslednýkrát. Najprv mi dovoľte ospravedlniť sa vám za svoje zlyhanie. Mojím priestupkom som poškodil dôveru občanov v politiku a tiež som vrhol zlé svetlo na tento poslanecký zbor, na vás, milí kolegovia, drahé kolegyne. A za toto sa vám chcem ospravedlniť. Poslanecký mandát vnímam ako veľmi vzácne poslanie a obrovskú dôveru občanov Slovenskej republiky a s poslaneckým mandátom sa nehazarduje. Rovnako vážne...

Pán predseda Raši, vy ste vo svojom vystúpení zdôvodnili to obmedzenie rozpravy tým, že vlastne opozícia to používa ako obštrukciu a parlament si nemôže plniť svoju funkciu prijímania zákonov, na čo celá spoločnosť čaká.
Prosím. Ale už tu bolo povedané pani kolegyňou, že parlament má nielen zákonodarnú, aj kontrolnú funkciu. Vy vyše roka obštruujete a nedovolíte, aby parlament rokoval o odvolávaní ministrov. To je absolútna obštrukcia par excellence. Vy vyše roka obštruujete, že my nemôžeme zvoliť ústavného sudcu. Takisto obštrukcia. Čiže obštrukcia (povedané so smiechom), obštrukcia patrí normálne k parlamentnému životu, vy ju nemôžete zakázať. Ak náhodou, nedajbože, vaši poslanci budú nejakí traja-štyria chorí, my sa nezaprezentujeme a parlament takisto nebude môcť byť uznášaniaschopný a to je váš problém. Čiže obštrukcia patrí, ak ju chcete rušiť, len vtedy, v tom zmysle, že čo vám vyhovuje, no tak potom sa nečudujte, že protestujeme. Proste zariaďte v tomto rokovacom poriadku, že jednoducho keď hlasujeme, chceme hlasovať o dôvere nejakému ministrovi alebo predsedovi vlády, aby to bolo umožnené. Potom môžeme hovoriť, že pristupujete k tomu všeobecne a konštruktívne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vďaka za tvoje vystúpenie. Ostáva mi len 25 sekúnd pre náš poslanecký klub KDH, ale vidím asi, že tu sa ide fúkať, alebo niečo iné robiť. Mňa len mrzí to, že sme zabili tu na tejto schôdzi kopu času s týmto zákonom o oznamovateľoch a nepomohli sme ľuďom v ničom. Nepriniesli sme žiaden normálny dobrý zákon, ktorý by pomohol bežným ľuďom a to je veľká škoda. Ďakujem.

Ďakujem, ja budem pokračovať s tými dôvodmi pána prezidenta, takže zopakujem, po prvé, znásilnenie legislatívneho procesu, to už som sa snažila vysvetliť o čom to je. Po druhé, hazardovanie s obeťami, vláda sľubuje, že nový úrad má pomôcť obetiam trestných činov, ale realita? Prezident varuje, že nám hrozí pravý opak. Vytvárame chaos, neexistujú ľudia, neexistujú peniaze, neexistuje systém, tak sa pýtam, kto prevezme zodpovednosť, ak v tomto chaose ostane čo i len jedna obeť bez pomoci? Kto sa pozrie do očí človeku, ktorý hľadá ochranu štátu a nájde iba zamknuté dvere a úradnícky zmätok? Po tretie, hazardovanie s budúcnosťou, prezident otvorene hovorí o riziku pre naše peniaze z Európskej únie, toto nie sú imaginárne peniaze, to sú nové školy, opravené nemocnice, cesty v našich regiónoch. Fungujúci Úrad na ochranu oznamovateľov nie je byrokratický výmysel, ale je to poistka, poistka, že európske peniaze neskončia vo vreckách podvodníkov, ale v službe ľuďom. Pán prezident povedal aj vetu, ktorá by nám mala znieť v ušiach: „ľudia len veľmi ťažko pochopia, prečo je nevyhnutné dva týždne riešiť zánik jedného úradu, kým ich život je čoraz ťažší a nedá mi tých posledných pár sekúnd nevyužiť na to, aby som aj pripomenula, čo povedal pán premiér, že opozícia si dala svojho pešiaka na šéfa úradu. Kto bol v roku 2019 premiérom tejto krajiny? Kto bol riaditeľom Úradu vlády? Veď túto ľudia vymenovali pani riaditeľku, tak nech si spytujú svedomie, čo urobili a prečo ju teraz takýmto spôsobom dávajú. Vždy som vnímala, že SMER si vie zastať svojich ľudí, ale už zrejme ani toto neplatí, lebo SMER už sa svojich ľudí zbavuje a hlavne preto, lebo sám nevie robiť poriadky. (Potlesk.)

Ďakujem, som rád, že som sa dostal k slovu. Pán kolega Dostál, spomínali ste rolu prezidenta. Ja sa tu len trošku vrátim do histórie. Nepôjdem do 30. rokov do Nemecka, odtiaľ pochádza termín noc dlhých nožov, aby sme vedeli, práve vtedy, keď sa búrala úplne demokracia v Nemecku, ale pôjdem do Československa roku 1948. Prezident Beneš, ktorý bol taký tiež čestný, nepísaný predseda národných socialistov a veľkých kamarátov komunistov, tak prezident Beneš sa podieľal na uchopení moci komunistami, pretože nezvládol vládnu krízu a dokonca niektorí hovoria, že tam bol aj úmysel a ja preto o tom hovorím, že takisto ako v Nemecku, aj v Československu o niekoľko rokov neskôr, vznikla teda tá diktatúra, nastupovala nie nejakou strmou revolúciou, ale postupne. Dokonca sa využívala ústava a takisto ako v Nemecku, aj v Československu zohral rozhodujúcu rolu prezident. Prezident Beneš umožnil, aby sa zostavila vláda, ktorá bola povoľná práve komunistom a vlastne ten proces sa, potom prišli zmeny zákonov, tak ako sa menia zákony tu a potom vlastne ten proces sa zavŕšil až o tri mesiace, keď sme mali voľby do, v Československu voľby jednotnej kandidátky Národného frontu. Aj tu počúvame o zmene volebného systému, tie paralely sú veľmi nebezpečné, ja by som veľmi nerád bol, aby sme ich potom niekedy spomínali, že skutočne, že sa nám to tu naplnilo druhý raz v priebehu sto rokov, ale skutočne si uvedomme, že niekedy to prichádza vyslovene plazivo, postupnými krokmi, zneužívaním parlamentného systému, ale potom už je neskoro, potom sa z toho nedá vyhrabať, preto o to viac je mimoriadne dôležité, aby sme boli pevnou súčasťou Európskej únie a nespochybňovali aspoň to, lebo to je asi posledná kotva, ktorú tu máme. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ondrej, tiež nesúhlasím veľmi a nepovedal by som to lepšie asi ako kolega Grendel. Ja si myslím, že pán prezident sa spravodlivo nasrdil, nadýchol sa a vyfučal ako taký prasknutý balón. Totiž, my sme tu mali byť do pondelka, utorka alebo do stredy budúceho týždňa, tak sme všetci boli nastavení, ale keďže táto väčšia polovica tohto parlamentu si už mydlí ruky na voľno, na dovolenočku, na stromček, sviečky a tak ďalej, tak pán prezident s nimi zahral úplne, úplne ako taký submisívny človek tak tú ich hru, aby to mali zajtra do do 10-tej vybavené. On tak rýchlo, tak rýchlo, tak sa nasrdil a tak rýchlo vrátil ten zákon do parlamentu, že ešte ani nevychladla tá obálka, keď olížete, tak ešte ani nezaschla. To bolo také rýchle a také promptné a tak im išiel po ruke, aby sa to všetko stihlo v noci z zo štvrtka na piatok, v piatok o 10-tej vybavené, fajka. Pán Gašpar má dve fajočky, lebo Úrad na ochranu oznamovateľov bude vyautovaný bez toho, aby pani riaditeľka niečo v živote porušila, bez toho, aby sa správa o činnosti jej úradu dostala za pol roka na pretras do Národnej rady. Nie, to je nepodstatné. Podstatné je, aby tam bol ich riaditeľ, aby on sa stal oznamovateľom, že pozor, chlapci, dačo na vás majú, rýchlo to skartujte, tak ako to povedal náš Corrado Cattani, ale to sa im všetko vráti. Prezidentovi by som za toto nedával kredit. Prezident má byť prezident. Ten má byť svojbytný a keď sa mu niečo nepáči, tak to má urobiť tak, aby to malo hlavu aj pätu. On dneska zahral s nimi hru, ako keby bol na striedačke a len...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)