Videokanál klubu

Ďakujem. Pán poslanec Čaučík, chcem sa poďakovať za to, že si upozornil práve na veci, na ktoré upozornil aj verejný ochranca práv, boli už tu citované ďalšie organizácie. Ja pripomeniem aj mail, ktorý som dostala ja, predpokladám, že aj ďalších 149 poslancov tohto parlamentu, od Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ktorí tiež upozorňujú na zvýšenú byrokraciu, na problém s darcami, tak ako si to spomínal, pán poslanec, a veľmi sa čudujem, prečo práve toto v čase konsolidácie a v čase, keď máme mnohé iné vážne problémy, riešime a venujeme tomu hodiny a hodiny času ešte aj vo Veľkom týždni, kedy sme sa mali duchovne pripravovať na sviatky a byť so svojimi rodinami.
A prekvapuje ma najmä to, že tuná za predkladateľov narátala som šesť poslancov vrátane predsedu parlamentu, taký je záujem z ich strany a rozmýšľala som aj prečo. A vychádza mi, asi preto, že sú to väčšinou slušní ľudia, preto aj pozerajú do mobilu alebo sa rozprávajú a nesnažia sa dávať pozor, pretože im samým je proti srsti, že za to musia hlasovať, ale nemajú, žiaľ, inú možnosť, pretože demokracia sa v stranách vládnej koalície veľmi nenosí, dostali pokyn a tak to musia urobiť. A ja som si dávala aj otázku, že prečo tento pokyn dostali, a myslím, že včera to niektorí z nich v rozprave tak náhodou spomenul, že z 2 % daní 115 mil. ide tretiemu sektoru, tak ho potrebujú zredukovať, lebo tie peniaze chýbajú pri konsolidácii. To mi dáva zmysel, že asi toto môže byť ten skrytý dôvod, ale naozaj si myslím, ak si chceme zachovať tvár, prosím vás, nehlasujme za to, zrušme to, ak chceme niečo zmeniť, ak chceme nájsť tie netransparentné mimovládky, tak ich nájdime a pomenujme, ale kvôli jednej, dvom, trom nelikvidujme tuná tisícky fungujúcich mimovládnych organizácií, ktoré naozaj vo veľkom suplujú činnosť tohto štátu.
Ďakujem.

Vzhľadom na toto všetko konštatujú, že novelou budú obmedzené ako personálne, tak aj finančné kapacity mimovládnych neziskových organizácií, a sú tiež presvedčení, že problematickým aspektom bude aj zverejňovanie osobných údajov darcov, čo môže byť v rozpore s právom na súkromie, ktoré garantuje čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Upozorňujeme vás aj na problematické veci, ktoré ostali po prijatí pozmeňovacích návrhov; problematické ostáva presne to, čo som pred chvíľkou citoval, zverejňovanie osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie viac ako päťtisíc eur, títo majú stále právo na ochranu svojho súkromia a na vytváranie zoznam... aj vytváranie zoznamov podporovateľov je problematické aj z pohľadu európskych inštitúcií. Nejasné ostávajú kontrolné právomoci registrovým orgánom, ktoré po novom majú vyhodnocovať výkazy transparentnosti. Za účelom preverovania organizácií si môžu pýtať dodatočné informácie, a to aj opakovane, a ukladať organizáciám pokuty. Takéto kontrolné právomoci by mali byť jasne definované a vymedzené, inak to porušuje čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že orgány verejnej moci môžu konať iba tak, ako im to zákon dovoľuje.
Napokon chcem ešte raz upozorniť na veľmi divný až prapodivný proces, ktorý viedol až sem k dnešnému hlasovaniu. Zákon prišiel ako poslanecký zákon do Národnej rady Slovenskej republiky pred viac ako rokom, mali sme tu siahodlhé diskusie aj o tých ustanoveniach zahraničného agenta, ktorý bol inšpirovaný pôvodne ruským zákonom, od ktorého ste potom upustili, neskôr prišli, prišla regulácia o lobingu a mnohé ďalšie veci, o zverejňovaní darcov. Veľmi paradoxné pre mňa bolo uznesenie vlády, ktoré znelo, prečítam ho, že „vláda súhlasí s poslaneckým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 213/´97, tlač 245, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných a schválených na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. marca 2025".
Takže vláda sa prihlásila k poslaneckým návrhom a pozmeňovacím návrhom, avšak dnes tu máme včera večer prednesený nový poslanecký návrh, v ktorom sa nikto poriadne nevyzná a ku ktorému sa neprihlásila ani táto vláda. Je to veľký guláš, kolegovia a kolegyne, alebo galimatiáš, ak to nazvem takýmto výrazom, prosím vás aj preto, zastavme tento proces, stiahnime ten zákon, stiahnite vy ten zákon, vy to máte v moci a poďme sa rozprávať o transparentnosti nielen mimovládnych neziskových organizácií tak, ako treba. Máme na to, dokážeme to tak urobiť, radi vám v tom pomôžeme, ale nevieme a nebudeme sa zúčastňovať na takomto krivení procesov, legislatívnych procesov a na takejto fraške.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som upozornil ešte raz na problematické veci v tomto zákone, ktoré ostávajú aj po prijatí pozmeňovacích návrhov. Veľa toho už bolo povedané. Tieto veci stále sú relevantné a po prijatí zákona poslaneckou snemovňou nás dostanú do problémov.
Chcem upozorniť na to, ako nás na tieto problémy upozornil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý nám poslal list s legislatívnymi podnetmi k pozmeňujúcemu návrhu zákona aj k celému zákonu, ktorý tu máme, ktorý dopĺňa zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 245. Napísal nám toto: "Ako verejný ochranca práv odvodzujúci svoj mandát od poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, takzvaný parlamentný ombudsman, považujem za potrebné informovať vás o svojich poznatkoch priebežne a pri takej príležitosti, keď je možné vám dať do pozornosti ľudskoprávny štandard týkajúci sa predmetu návrhu zákona. Oceňujem, že navrhovatelia upustili od pôvodného zámeru zaviesť inštitút registrácie občianskych a iných organizácií ako organizácií so zahraničnou podporou. Takáto úprava by narážala na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z nášho členstva v Európskej únii aj v Rade Európy, čo deklarujú aj navrhovatelia vo svojom pozmeňujúcom návrhu. Po zvážení a analýze relevantných medzinárodných noriem obdobnej právnej úpravy v zahraničí a ústavných princípov Slovenskej republiky som však prišiel k záveru, že existuje priestor upozorniť vás na niektoré kritické miesta pozmeňujúceho návrhu. Domnievam sa totiž, že prijatie pozmeňujúceho návrhu by mohlo znížiť garancie základných práv a slobôd na území Slovenskej republiky. Rád by som vám ozrejmil dôvody, ktoré ma k tomuto záveru vedú.
Tak ako pôvodný návrh zákona, tak aj pozmeňujúci návrh zavádza pre neziskové organizácie, nadácie, fondy a občianske združenia povinnosť identifikovať svojich darcov v tzv. výkazoch transparentnosti. Pozmeňovací návrh pritom rozširuje svoju personálnu pôsobnosť, keďže dotknuté organizácie budú mať povinnosť vykazovať dary nielen od zahraničných darcov, ale aj od tuzemských darcov. Navyše limit daru, ktorý je pre výkaz relevantný, teda 5-tisíc eur, sa vzťahuje iba na fyzické osoby. Dary od právnických osôb budú musieť dotknuté organizácie vykazovať všetky.
Predkladatelia pozmeňujúceho návrhu argumentujú potrebou zvýšenia transparentnosti a prevencie pred kriminalitou. Vzhľadom na široko formulovanú povinnosť vykazovania darcov preto musím naďalej trvať na svojich výhradách voči takto formulovanej povinnosti, a to najmä vo vzťahu k ochrane osobných údajov darcov, tak ako ju formuloval aj Súdny dvor Európskej únie a ako som ju spomenul aj ja vo svojom pôvodnom liste zo dňa 22. 10. 2024.
Okrem toho by som rád zopakoval, že Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, tzv. Benátska komisia, zdôraznila, že sloboda žiadať, prijímať a využívať finančné zdroje z domácich zdrojov a zo zahraničných zdrojov patrí medzi hlavné aspekty slobody združovania sa a že zvýšenie transparentnosti samo osebe nepredstavuje legitímny cieľ pre zavedenie takejto právnej úpravy. Podľa Benátskej komisie predstavuje zvyšovanie transparentnosti legitímny cieľ zásahu do ľudských práv a slobôd len pre verejnú správu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvoru Európskej únie Benátska komisia uviedla, že zásah do konkrétneho práva a/alebo slobody je opodstatnený len v prípade odvracania konkrétneho a reálneho nebezpečia a nie potenciálneho či hypotetického nebezpečia. Keďže predkladatelia pozmeňujúceho návrhu nepoukázali na konkrétne a reálne nebezpečenstvo či na prípady opakovaného zneužívania neziskových organizácií na nelegálnu činnosť, mám naďalej dôvodné pochybnosti o tom, či by takto formulovaná povinnosť obstála pri posudzovaní pred Súdnym dvorom Európskej únie alebo pred Európskym súdom pre ľudské práva."
Druhý list, na ktorý chcem upozorniť, je stanovisko Komory za mimovládne neziskové organizácie Rady vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorí zvolali na 7. apríla na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny rokovanie tejto komory a pozvali tam aj predkladateľov zákona. Predkladatelia novely sa napriek pozvaniu na rokovaní nezúčastnili a táto komora vyhlasuje, že Komora za mimovládne neziskové organizácie Rady vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím zásadne nesúhlasí s novelou a žiada o jej stiahnutie z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Sú presvedčení, že novelou dochádza k neprimeranej administratívnej záťaži mimovládnych neziskových organizácií, to sú časti zákona, ktoré tam ostali aj po prijatí pozmeňovacích návrhov, ako aj k vytváraniu nadmerného štátneho dohľadu, čo vedie k rozporu s právom na slobodu združovania podľa čl. 29 ústavy a čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj k rozporu s princípom právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na toto všetko konštatujú, že novelou budú obmedzené ako personálne, tak aj finančné kapacity mimovládnych neziskových organizácií, a sú tiež presvedčení, že problematickým aspektom bude aj zverejňovanie osobných údajov darcov, čo môže byť v rozpore s právom na súkromie, ktoré garantuje čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Upozorňujeme vás aj na problematické veci, ktoré ostali po prijatí pozmeňovacích návrhov; problematické ostáva presne to, čo som pred chvíľkou citoval, zverejňovanie osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie viac ako päťtisíc eur, títo majú stále právo na ochranu svojho súkromia a na vytváranie zoznam... aj vytváranie zoznamov podporovateľov je problematické aj z pohľadu európskych inštitúcií. Nejasné ostávajú kontrolné právomoci registrovým orgánom, ktoré po novom majú vyhodnocovať výkazy transparentnosti. Za účelom preverovania organizácií si môžu pýtať dodatočné informácie, a to aj opakovane, a ukladať organizáciám pokuty. Takéto kontrolné právomoci by mali byť jasne definované a vymedzené, inak to porušuje čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že orgány verejnej moci môžu konať iba tak, ako im to zákon dovoľuje.
Napokon chcem ešte raz upozorniť na veľmi divný až prapodivný proces, ktorý viedol až sem k dnešnému hlasovaniu. Zákon prišiel ako poslanecký zákon do Národnej rady Slovenskej republiky pred viac ako rokom, mali sme tu siahodlhé diskusie aj o tých ustanoveniach zahraničného agenta, ktorý bol inšpirovaný pôvodne ruským zákonom, od ktorého ste potom upustili, neskôr prišli, prišla regulácia o lobingu a mnohé ďalšie veci, o zverejňovaní darcov. Veľmi paradoxné pre mňa bolo uznesenie vlády, ktoré znelo, prečítam ho, že „vláda súhlasí s poslaneckým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 213/´97, tlač 245, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných a schválených na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. marca 2025".
Takže vláda sa prihlásila k poslaneckým návrhom a pozmeňovacím návrhom, avšak dnes tu máme včera večer prednesený nový poslanecký návrh, v ktorom sa nikto poriadne nevyzná a ku ktorému sa neprihlásila ani táto vláda. Je to veľký guláš, kolegovia a kolegyne, alebo galimatiáš, ak to nazvem takýmto výrazom, prosím vás aj preto, zastavme tento proces, stiahnime ten zákon, stiahnite vy ten zákon, vy to máte v moci a poďme sa rozprávať o transparentnosti nielen mimovládnych neziskových organizácií tak, ako treba. Máme na to, dokážeme to tak urobiť, radi vám v tom pomôžeme, ale nevieme a nebudeme sa zúčastňovať na takomto krivení procesov, legislatívnych procesov a na takejto fraške.
Ďakujem za pozornosť.

Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie. Začnem od konca.
Áno, v poslednom čase som bol vo veľmi intenzívnom kontakte s turistami napríklad a turistický klub Slovenska je jedna z veľkých, naozaj veľkých kvantitatívne organizácií, ktorá pôsobí celoplošne po celom Slovensku, tak jej šéf značkárov, ktorý školí, registruje trasy, má množstvo povinností, ktoré mu vyplývajú z jeho čestnej funkcie, nedostáva ani cent za túto dobrovoľnícku činnosť. Oni nám hovoria o tom, že tí značkári, ktorí chodia do lesa, že starnú. Pretože je veľmi ťažké nahovoriť ich deti, mladých vnukov, aby pokračovali v tom diele, čo pred sto rokmi nám zabezpečilo taký luxusný prístup do prírody, voľný do lesa, ako máme. No, je veľmi ťažko získať ich a ako to bude, keď ešte môžu byť odmenení za svoju činnosť pri nejakej administratívnej chybe likvidačnou pokutou?
Naozaj, kolegovia z koalície, priniesli ste zákon, ktorý ste nekonzultovali s nikým, s komorou mimovládnych organizácií, neziskových organizácií ani ťuk. S nami v politickom spektre, v parlamente žiadne rokovanie. Veď toto je veľká definícia, apolitická vec, občiansky sektor. Na tom by sme sa mali všetci nejako podieľať, pretože sa to týka života nadpolitického a na dlhú trať. Toto sa nestalo. Predvečer hlasovania tu zaznel hodinu a pol pozmeňujúci návrh. Dneska ste ho opravovali. Nuž, prosím vás, nerobme z parlamentnej demokraciu potrubnú demokraciu, kedy parlament len slúži na to, že tadiaľto prebehne nejaký návrh a vy si ho schválite sedemdesiatšestkou.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega Horecký, za tvoj príspevok. Hovoril si o tom, že koaliční kolegovia hľadajú vnútorného nepriateľa a našli ho v podobe politických mimovládok, ktoré však nevedia už rok zadefinovať, čo to presne je a aký problém je tu s politickými mimovládkami. A tak tento škodlivý zákon dopadá negatívne na všetky mimovládne organizácie. Je nezmyselné, aby sme im ukladali nové bremená, ktoré odradia od nich darcov. Mali by sme byť za to radi, že majú darcov, ktorí prispejú na ich činnosť. Tým, že budú musieť zverejňovať svoje osobné údaje, samozrejme, časť darcov odradíme, alebo vy odradíte. Je nezmyselné robiť z nich povinné osoby podľa zákona o poskytovaní informácií, ktorý im dá len obrovskú administratívnu záťaž. Predkladatelia sa na všetky mimovládne neziskové organizácie pozerajú ako na potenciálnych podvodníkov, a toto považujem za veľký problém, lebo si nevedia uvedomiť, ako tým škodia. Niektorí si to aj uvedomujú, ale kvôli straníckej disciplíne budú hlasovať za takýto škodlivý zákon. Čo tým dosiahneme? Dával si si aj ty tú otázku a súhlasím s tebou, že takýmto návrhom zákona ich môžme len odradiť a znechutiť, rozdeliť ešte viac túto nie málo rozdelenú spoločnosť.
Prosím vás, kolegovia, kolegyne v koalícii, nehľadajte vnútorného nepriateľa. Toto je dedičstvo komunistickej strany, ktorého ducha aj v tejto snemovni, bohužiaľ, stále cítiť. Je to symbolické, že s takýmto rozdeľujúcim zákonom prichádzate vo Veľkom týždni, keď si pripomíname udalosti spred 2 000 rokov, kde vtedajšia spoločnosť tiež hľadala a našla svojho vnútorného nepriateľa, s ktorým sa tvrdo vysporiadala. Hľadajte, prosím, spôsoby, ako pomôcť tým, ktorí pomáhajú ostatným, ako im dať nádej v tomto čase. Žiaľ, robíte pravý opak.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, pán kolega, za tvoje vystúpenie. A na úvod musím povedať, že neziskové organizácie nepotrebujú štát, ale štát potrebuje neziskové organizácie. Opakujem, neziskové organizácie nepotrebujú štát, ale štát ich potrebuje, lebo tak ako tu viacerí rečníci povedali, sú to ľudia, ktorí to robia s nadšením, za vlastné peniaze, vo vlastnom osobnom voľne, na úkor svojej rodiny a tak ďalej. Aj z tohto dôvodu ja by som chcel znova a opäť vyzvať a požiadať predkladateľov, aby stiahli tento návrh zákona, a to z jednoduchého dôvodu, že väčšina koaličných poslancov ani nevie, čo sú neziskové organizácie. Nevedia, čo vykonávajú, akú majú činnosť. A tí, čo vedia, tak budú, žiaľ, hlasovať proti svojmu vedomiu a svedomiu. To je veľmi smutné.
A nepáči sa mi aj to, čo spomenul pán kolega vo svojom vystúpení, že hádžeme všetky neziskovky do jedného vreca. Veď predsa máme tu ix neziskoviek, ktoré vykonávajú veľmi dobrú a prospešnú prácu, a tie, čo vykonávajú zlú prácu, alebo sú nejaké nie dobré, tak na to máme iné páky, ako zakročiť. Ale nie, teraz my prijmeme zákon proti všetkým neziskovkám, a tak ako tu bolo povedané, výkazy a 211-tky budú tieto neziskovky písať, vykazovať. Ono nakoniec to tak dopadne, že tie neziskové organizácie buchnú dverami a povedia, keď nás štát nepotrebuje, my ich tiež nepotrebujeme, a zrušia to.
Ďakujem.

Nuž a my ich takýmto návrhom zákona môžeme len odradiť. Čo keď nám to položia? Viete si predstaviť myšlienkový experiment, že zhruba 3 500 rodičovských združení, občianskych združení pri školách povie: tak, tak, tak už to robiť nebudeme. A nebudú pomáhať školám, škôlkam realizovať výchovu a vzdelávanie tak, ako na to sám štát ani nedokáže zabezpečiť tú kvalitu. Nebudú sa starať. Nebudú preberať svoj diel občianskej a rodičovskej zodpovednosti za to, ako vyzerá život a kvalita života na Slovensku. Veď to je poklad, že títo ľudia tu sú. A teraz, keď sa na nich pozeráme ako z pohľadu prezumpcie viny, keď sa na nich pozeráme ako na nepriateľov alebo škodolibých ľudí, ktorí potenciálne robia zle tejto krajine, a podozrievame ich a chceme ich teda prinútiť k výkazníctvu, chceme z nich urobiť povinné osoby podľa zákona 211, infozákona. A chceme, aby zverejňovali od 5 000 eur svojich súkromných darcov. Tak čo tým dosiahneme? Ukážem to na, použijem taký didakticko-pedagogický príklad, ak mi dovolíte, aby som nehovoril len z toho štátnického pohľadu, ale skúsme sa pozrieť na nejakú modelovú situáciu.
V každej komunite, na každej škole sa nachádzajú ľudia, ktorí sa nezhodnú, ktorí sa vzpriečia aktuálnemu vedeniu, či už rodičovského združenia, alebo tej komunity, ktorá tam je. A vy im dávate teraz nástroj na šikanovanie, na 211-tky, na to, aby boli verejne prístupné mená darcov na zozname. Naozaj? Viete si to predstaviť? Komunita okolo školy, kde sa ľudia poznajú, a darca, ktorý chce dať viac ako 5 000 euro, možnože chce dať 10-20, možnože je to úspešný, solventný človek, a vďakabohu, že taký človek chce podporiť spoločné dobro. A toto ho môže odradiť. On možno nechce, aby spolužiaci, rodičia spolužiakov jeho dcéry, syna vedeli, aby tá komunita vedela, že ako na tom on majetkovo je. Toto je predsa prirodzené právo na súkromie, tak ako to bolo citované už nielen z ústavy, ale aj z medzinárodných záväzkov. Je to jeho slobodná a dobrá vôľa podporiť nejaký dobrý, zmysluplný účel. My môžeme dosiahnuť to, že to neurobí alebo dá 4 999 eur, namiesto povedzme 10 000. Bodaj by takých ľudí bolo viac, čo chcú podporiť takéto verejnoprospešné veci.
Takže dôsledok? Dôsledok bude taký, že sa znechutia ľudia, ktorí robia v drvivej väčšine zadarmo a dobrovoľnícky niečo pre spoločné dobro. Dáme im prekážky, ktoré môžu byť už nad tú vyťaženosť ľudí na Slovensku, a povedia, že toto už nedáme. Viem, o čom hovorím. Dvojciferný počet rokov som manažoval školy a stretával sa s týmito úžasnými ľuďmi v rodičovských združeniach. Viem, ako boli vyčerpaní, ako popri svojej robote ešte trávili hodiny do večera, do noci, víkendy v prospech spoločenstva tej školy. A teraz týmto ľuďom, budeme na nich pozerať ako na potenciálnych podvodníkov alebo darebákov? Budú musieť vykazovať výkazy, ďalšie papiere, byrokraciu, administratívu, budú pod Damoklovým mečom, toho, že si ich môžeme vybrať ako tých, s ktorými chceme sa, s ktorými chceme zatočiť, ktorých chceme kontrolovať.
Mám skúsenosť aj so štátnou správou, aj s vrcholnou štátnou správou a viem, že aj profesionálni štátni úradníci, odborníci na kontrolu a audit sú v strese, keď má prísť čo len vnútorný audit. Lebo vedia, že v tej slovenskej neprehľadnej zmeti paragrafov a pravidiel je ľahké urobiť chybu, o ktorej ani neviete, ktorá má konzekvencie. A toto môžu byť aké konzekvencie? Aj zrušenie takej neziskovej organizácie. Takže o kom sa bavíme? O ľuďoch, ktorí to robia dobrovoľnícky, amatérsky. Ako tí môžu pociťovať to riziko toho, že svojou činnosťou, hoci z dobrého úmyslu, najlepších, podľa najlepších svojich schopností a možnosti urobia nejakú chybu, na ktorú doplatí to rodičovské združenie a tá komunita, tá škola. Toto proste nie je ani múdre, ani spravodlivé, ani efektívne. Neprinesie to absolútne nič dobré. Nuž, takže nie je to nejaké vysporiadanie sa s problematickými entitami, na to predsa máme, ak je nejaké dôvodné podozrenie, orgány činné v trestnom konaní. Máme na to nástroje, ktoré môžeme použiť tak, načo sú určené, ale nezaťažovať úplne všetkých.
Na záver ešte jeden iný príklad. Ja som z Trenčína, pred rokmi sa tam mesto chcelo vysporiadať s čiernymi pasažiermi, čo si nekupovali lístky na mestskú hromadnú dopravu. A tak nariadili také pravidlo, že všetci budú nastupovať iba prednými dverami a dovtedy sa stredné a zadné neotvoria. Tak autobus, ktorý chodil 20 minút zo sídliska Juh na hlavnú stanicu, potom išiel 45 minút, lebo tak to trvalo, boli potrestaní všetci. Princíp kolektívnej viny, princíp vnútorného nepriateľa, princíp prezumpcie viny je škodlivý a škodí celej spoločnosti aj našim vzájomným vzťahom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Najskôr by som sa, vážené dámy a páni, chcel pozrieť na tento návrh zákona z takého nadhľadu. Máme po 10 minút dodatočných vďaka teda nepozornosti a nekvalite predloženého záme... návrhu zákona, na čo upozornila pani kolegyňa Plaváková a na čo teda zareagovali opozič... koaliční poslanci týmto pozmeňovákom opravným, ďalším, tretím v poradí. Chcem sa na to pozrieť z nadhľadu, aby sme my, čo sme poslanci so zodpovednosťou za pravidlá fungovania života v tomto štáte, sa pozreli, načo tu máme mimovládne organizácie, neziskové organizácie, ozetká a tak ďalej, načo tu máme občiansky sektor. Nuž nato, nielen na to, kde štát nedočiahne. Tieto organizácie nie sú tými, čo suplujú štát. O tom som hovoril už včera. Pretože štát nemôže byť a nechceme, aby bol všade. Nemôžeme mať len takú dichotómiu, že všemocný štát a potom bezmocní občania.
Samozrejme, že vo vyspelej funkčnej spoločnosti je občiansky sektor veľmi dôležitou, životne dôležitou súčasťou spoločnosti a našou úlohou, teraz myslím poslancov Národnej rady, by malo byť maximálne umožniť túto aktivitu, túto prospešnú aktivitu ľuďom, ktorým sa chce prispieť k niečomu, spoločnému dobru, umožniť. Ale z rétoriky predkladateľov aj sporo diskutujúcich zástupcov koalície som vycítil, zrejme tak ako aj vy, úplne opačný kontext. Kontext akéhosi vnútorného nepriateľa. Niekoho, kto škodí tejto spoločnosti. Najčastejšie býva pomenovaný ako politické mimovládky. A teraz voči týmto nepriateľom vnútorným chce tento návrh zákona nejakým spôsobom zakročiť.
Ale keby som aj prijal, vážení kolegovia z koalície, túto vašu logiku, tak sa jednoducho nezhoduje s realitou. Lebo realita je, že tento škodlivý zákon negatívne dopadá na úplne všetky, na celý občiansky sektor, na úplne všetky mimovládne a neziskové organizácie. Aj na tie, ktoré som tu včera vymenovával, aj na tie, ktoré, na tie stovky a tisíce tých organizácií, kde si ľudia riešia svoje životné problémy a pomáhajú pri ich riešení aj druhým, či už sú to zdravotne postihnutí ľudia, bezdomovci, športovci, deti, mládež, hocikto, kto to chce a potrebuje. Je to poklad, že v tejto krajine sa niekomu niečo chce, že je ochotný dávať zo svojho, lebo v drvivej väčšine je to dobrovoľnícka činnosť. Prosím, skúsme si uvedomiť, že sa nerozprávame o verejnej alebo štátnej správe. Neukladáme v zmysle ústavy pravidlá nejakej, štátnym organizáciám, ktoré môžu konať iba tak, ako zákon ukladá, a to, čo zákon ukladá. Rozprávame sa o slobodných občanoch, ktorí vo vyspelej krajine, rádovo vyspelej krajine chcú skultivovať a zveľaďovať túto zem a kvalitu života svoju a ľudí okolo. Toto je dôležité.
Nuž a my ich takýmto návrhom zákona môžeme len odradiť. Čo keď nám to položia? Viete si predstaviť myšlienkový experiment, že zhruba 3 500 rodičovských združení, občianskych združení pri školách povie: tak, tak, tak už to robiť nebudeme. A nebudú pomáhať školám, škôlkam realizovať výchovu a vzdelávanie tak, ako na to sám štát ani nedokáže zabezpečiť tú kvalitu. Nebudú sa starať. Nebudú preberať svoj diel občianskej a rodičovskej zodpovednosti za to, ako vyzerá život a kvalita života na Slovensku. Veď to je poklad, že títo ľudia tu sú. A teraz, keď sa na nich pozeráme ako z pohľadu prezumpcie viny, keď sa na nich pozeráme ako na nepriateľov alebo škodolibých ľudí, ktorí potenciálne robia zle tejto krajine, a podozrievame ich a chceme ich teda prinútiť k výkazníctvu, chceme z nich urobiť povinné osoby podľa zákona 211, infozákona, a chceme, aby zverejňovali od 5 000 eur svojich súkromných darcov, tak čo tým dosiahneme? Ukážem to na, použijem taký didakticko-pedagogický príklad, ak mi dovolíte, aby som nehovoril len z toho štátnického pohľadu, ale skúsme sa pozrieť na nejakú modelovú situáciu.
V každej komunite, na každej škole sa nachádzajú ľudia, ktorí sa nezhodnú, ktorí sa vzpriečia aktuálnemu vedeniu, či už rodičovského združenia, alebo tej komunity, ktorá tam je. A vy im dávate teraz nástroj na šikanovanie, na 211-tky, na to, aby boli verejne prístupné mená darcov na zozname. Naozaj? Viete si to predstaviť? Komunita okolo školy, kde sa ľudia poznajú, a darca, ktorý chce dať viac ako 5 000 euro, možnože chce dať 10-, 20-, možnože je to úspešný, solventný človek, a vďakabohu, že taký človek chce podporiť spoločné dobro. A toto ho môže odradiť. On možno nechce, aby spolužiaci, rodičia spolužiakov jeho dcéry, syna vedeli, aby tá komunita vedela, že ako na tom on majetkovo je. Toto je predsa prirodzené právo na súkromie, tak ako to bolo citované už nielen z ústavy, ale aj z medzinárodných záväzkov. Je to jeho slobodná a dobrá vôľa podporiť nejaký dobrý, zmysluplný účel. My môžeme dosiahnuť to, že to neurobí alebo dá 4 999 eur namiesto povedzme 10-tisíc. Bodaj by takých ľudí bolo viac, čo chcú podporiť takéto verejnoprospešné veci.
Takže dôsledok? Dôsledok bude taký, že sa znechutia ľudia, ktorí robia v drvivej väčšine zadarmo a dobrovoľnícky niečo pre spoločné dobro. Dáme im prekážky, ktoré môžu byť už nad tú vyťaženosť ľudí na Slovensku, a povedia, že toto už nedáme. Viem, o čom hovorím. Dvojciferný počet rokov som manažoval školy a stretával sa s týmito úžasnými ľuďmi v rodičovských združeniach. Viem, ako boli vyčerpaní, ako popri svojej robote ešte trávili hodiny do večera, do noci, víkendy v prospech spoločenstva tej školy. A teraz týmto ľuďom, budeme na nich pozerať ako na potenciálnych podvodníkov alebo darebákov? Budú musieť vykazovať výkazy, ďalšie papiere, byrokraciu, administratívu, budú pod Damoklovým mečom, toho, že si ich môžeme vybrať ako tých, s ktorými chceme sa, s ktorými chceme zatočiť, ktorých chceme kontrolovať.
Mám skúsenosť aj so štátnou správou, aj s vrcholnou štátnou správou a viem, že aj profesionálni štátni úradníci, odborníci na kontrolu a audit sú v strese, keď má prísť čo len vnútorný audit. Lebo vedia, že v tej slovenskej neprehľadnej zmäti paragrafov a pravidiel je ľahké urobiť chybu, o ktorej ani neviete, ktorá má konzekvencie. A toto môžu byť aké konzekvencie? Aj zrušenie takej neziskovej organizácie. Takže o kom sa bavíme? O ľuďoch, ktorí to robia dobrovoľnícky, amatérsky. Ako tí môžu pociťovať to riziko toho, že svojou činnosťou, hoci z dobrého úmyslu, najlepších, podľa najlepších svojich schopností a možnosti urobia nejakú chybu, na ktorú doplatí to rodičovské združenie a tá komunita, tá škola. Toto proste nie je ani múdre, ani spravodlivé, ani efektívne. Neprinesie to absolútne nič dobré. Nuž, takže nie je to nejaké vysporiadanie sa s problematickými entitami, na to predsa máme, ak je nejaké dôvodné podozrenie, orgány činné v trestnom konaní. Máme na to nástroje, ktoré môžeme použiť tak, načo sú určené, ale nezaťažovať úplne všetkých.
Na záver ešte jeden iný príklad. Ja som z Trenčína, pred rokmi sa tam mesto chcelo vysporiadať s čiernymi pasažiermi, čo si nekupovali lístky na mestskú hromadnú dopravu, a tak nariadili také pravidlo, že všetci budú nastupovať iba prednými dverami a dovtedy sa stredné a zadné neotvoria. Tak autobus, ktorý chodil 20 minút zo sídliska Juh na hlavnú stanicu, potom išiel 45 minút, lebo tak to trvalo, boli potrestaní všetci. Princíp kolektívnej viny, princíp vnútorného nepriateľa, princíp prezumpcie viny je škodlivý a škodí celej spoločnosti aj našim vzájomným vzťahom.
Ďakujem za pozornosť.