Videokanál poslanca

Národná rada Slovenskej republiky dosahuje prerokovaním tohto zákona dnes akýsi básnický alebo absurdný vrchol. My druhý deň rokujeme o zákone, ktorý neexistuje, ktorý bude úplne iný. Predstavte si to obrovské umenie tohto parlamentu, že to dokáže a predstavte si tú imagináciu navrhovateľa, že mal odvahu sem s tým prísť. Ja si myslím, že absurdné divadlo Joneskovo by nám mohlo len horko závidieť. Ja navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviedla nejakú Guinnessovu knihu návrhov zákonov. Doteraz by tam istotne bol na vrchole ten zákon, ktorý umožňuje veľkoryso pánovi prezidentovi sobášiť, ale po návrhu tohto zákona, ktorý predniesol pán Michalko a ostatní z SNS, ten vrchol sa dosiahol a myslím, že Guinnessovu knihu navrhovateľov zákonov môžeme spokojne uzavrieť. Ďakujem.

Je ten výrok pána navrhovateľa Michalka, keď povedal, že opozícia vytvára kreatívnu deštrukciu. Pripomeňme si za to obdobie, čo sme tu tie tri roky. Kedy sa, kedy vlastne bolo dlhé rokovanie parlamentu? Bolo vždy, keď koalícia priniesla nejaký absolútne absurdný zákon. Keď bola novela trestného zákona, teraz tí kajúcnici a tak ďalej, mohli by, vtedy sa koalícia, opozícia normálne bránila. Čo má robiť? Mala byť ticho? Koalícia dáva absurdné návrhy zákonov, to je navyše, to je deštrukcia demokracie, ale navyše nekreatívne, keby ste aspoň kreatívne deštruovali. Ale vy ešte nemáte ani na tú kreativitu. Ale znovu tá orwellová reč, orwellovská reč, tá novoreč z úst Jána Michalka. Opozícia tu bráni demokraciu, opozícia dáva verejnosti a voličom najavo, aké absurdné zákony sa tu prijímajú, a on túto normálnu vec demokracie, túto poslednú možnosť opozície, on nazýva kreatívnou deštrukciou. Čiže toto je zavádzanie orwellovskej reči, ktorú sem náša, a v prípade SNS, ktorá vlastne neviem, či ešte v živote dala niekedy nejaký normálny zákon. Ja teda uznávam SNS jednu vec, že dala sem ten stožiar, ale okrem toho, ja sa nepamätám za 36 rokov, že by zo SNS vyšiel nejaký normálny nápad. Ja sa ospravedlňujem tejto najstaršej slovenskej strane, ale naozaj sa nepamätám. Samozrejme, môže to súvisieť s mojím vekom.

Si spomenul meno a rešpekt Slovenska vo svete. Ja si myslím, že to je kľúčová vec, o ktorej treba hovoriť, pretože to je to, či môžeme my vložiť niečo do spoločnej Európy alebo aj, povedal by som, aj sveta. A meno Slovenska v tejto chvíli je zlé. To sú tie apely a odkazy a napomenutia z Európskej komisie, to nám veľmi, veľmi škodí. Meno krajiny možno pokazí za niekoľko dní, ale meno krajiny naprávať v Európe aj vo svete trvá často niekoľko rokov. A takže v týchto časoch mám obavy, že my tu zachraňujeme len nejaké naše osobné záujmy a vôbec nás nezaujíma, aké tým dávame svedectvo pred celým svetom a že sa to takto zapisuje, že to zostáva v pamäti kultúrnej Európy. A toto je veľmi vážna vec, ktorú si spomenul. Ďakujem. Pán minister Susko.

O ktorých ste hovorili. Často, čo mám úplne jasné, ich vyvrátila pani poslankyňa Kolíková a tento do zmyslu, kolego Masážek, nie celkom ju počúval. Ale zásadná otázka je, že akým spôsobom má táto novela riešiť proste tie prípady, ktoré ste spomínali? No ale nejde o to, ale ide o to, že táto neruší inštitút kajúcnika. O tom je tu celý čas reč. Celý čas je tu reč. Celý čas tu proste beží reč. A jasne vám to povedali. Ona ju fakticky neruší, ale tak komplikuje, že nebude použiteľná. Čiže absolútne to nesúvisí s tými prípadmi, ktoré sa stali predtým. Asi 1000 prípadov, ktoré teraz bežia.

Stlačiteľný gombík. Pán poslanec, vy ste jasne povedali, že toto je jedna absolútne nehorázna novela zákona Trestného poriadku, ktorá úplne narušuje zápas s organizovaným zločinom, vydáva túto krajinu do rúk proste zločincom, aby tí spokojne ďalej tu pôsobili. My vieme, čo znamenalo vtedy zastaviť ten obrovský organizovaný zločin. Vtedy bol náš minister Palko minister vnútra a Lipšic bol minister spravodlivosti. A preto treba povedať v tejto vážnej chvíli, že donesie zodpovednosť. Prvná rada Robert Fico ako premiér vlády, lebo toto je vládny návrh zákona. To treba jasne povedať. Symbolom sa, žiaľ, stáva minister spravodlivosti pán Susko a to aj tak zostane. Ale treba jasne povedať, že zodpovednosť spočíva na všetkých, ktorí stlačia gombík a budú hlasovať za tento zákon. Nebudú sa môcť z toho vyhovoriť. Zostane to pekne v zázname. A teraz by som už povedal, že zodpovednosť ponesie aj prezident Pellegrini. A ja som zvedavý, ako sa on postaví k tejto novele, či ju podpíše, alebo ju vráti s tým, že narušuje základy bezpečnosti Slovenskej republiky. Ďakujem.

Trestného poriadku je zavádzať jednu nehoráznu a škandalóznu retrospektívu do práva. Preto je nehorázna, preto je škandalózna a preto je to retrospektíva, lebo sa týka ľudí, ktorí momentálne patria k vládnej koalícii, a týka sa ľudí od novely, ktorého tohto zákona budú hlasovať ľudia im spriaznení z koalície. V tom je tá nehoráznosť. Táto koalícia rozvracia právny štát a používa na to ordolovskú inoráč. Rozvrat právneho štátu nazýva posilnenie právnej istoty. Ten orlovský jazyk, ale uvedomme si, že zavádza vždycky na začiatku každej totality autoritárskeho štátu album mafiánskeho štátu. A ja sa teraz pýtam, pán minister Susko. Tí, ktorí vám písali túto novelu, zrejme tí advokáti. Niektorí ľudia vynechali. Tí, ktorí pomáhajte. Ktorý proste, ktorých sa to bude týkať. Aj tí, ktorí to písali, aj tí, ktorým pomáhate, sa budú za vás nakoniec skrývať. Zostanú anonymite. Tí, ktorí budú hlasovať za túto novelu, teda v tomto parlamente, aj tí zostanú nakoniec anonymite. Ale vy sa stanete symbolom tejto nehoráznosti. Ja sa pýtam, že začala ma to stočiť. Vy ste, vy ste jeden vážny človek, ktorý pracoval v advokácii a pracoval v práve. A čo teraz? Čo teraz chcete s ním dorobiť? Za čo vám to stojí? Všetci, ktorých sa to týka, budú za vami. A vy budete ten, ktorý sa stane toho symbolom. Načo vám to je? A páči sa mi, ako povedzme tuná je málo ľudí z vládnej koalície. Ako nechcú počuť tieto veľmi nepríjemné veci. Pripomína mi to jedného

Pani poslankyňa Martináková, vy ste veľmi správne povedali, že rušenie voľby poštou je likvidáciou jednej už z existujúcich vymožeností priamej demokracie. A treba si všimnúť, že táto vládna koalícia sa vôbec už pohybuje len medzi predstieraním demokracie a priamou likvidáciou demokracie. Ešte pri tomto bode sa pani navrhovateľka odvolávala na ústavu. A opierala sa o ústavné právo toto urobiť? Ale ešte viac sa mi páči, ako sa tá demokracia predstiera pri odvolávaní ministrov. Podľa ústavy zvoláme schôdzu. Predsedajúci, ktokoľvek to je, tú schôdzu otvorí. Podľa rokovacieho poriadku dá hlasovať o prítomnosti. Ľudia sú neprítomní, podľa rokovacieho poriadku o hodinu alebo o pol hodinu a potom podľa rokovacieho poriadku to zruší. Čiže takto budeme zrejme odkladať tie odvolávania ministrov až za voľby a potom už budeme môcť len spomínať a odvolávať sa na bývalé odvolávania. Táto prestieraná demokracia začína byť takou komickou alebo bola by komickou, keby to už nebol náznak orwellovskej inoreči. Že hovoríme o demokracii, ale pritom už spokojne sa odvolávame na ústavu, rokovací poriadok a pritom kľudne všetko, všetko ju rušíme. To základné a to hlavné je, že za týmto všetkým je strach. Strach v tejto vládnej koalícii, že by mohli vyjsť niektoré veci pri odvolávaní, že by mohli prehrať v týchto voľbách, keď budú ešte aj voliť ľudia zo zahraničia, ale upozorňujem nás všetkých, že strach môže byť aj veľmi nebezpečný; ľudia zo strachu nielen ustúpia, ale často, väčšinou, útočia, ale, vážená vládna koalícia, my nebudeme mlčať.

Sa, ale naozaj by ma zaujímalo, aký zmysel alebo úmysel má tento zákon. Každý zákon by mal mať nejaký zmysel alebo dôvod, že na čo je. Bol by som naozaj vďačný poslancom SNS, keby nám povedali, v koho hlave alebo mysli na pôde SNS tento zákon vznikol alebo ho napadol. Ak ste presvedčení, že ten zákon je naozaj dobrý, tak sa nikto nemôže za to hanbiť a priznať, že to ja som navrhol. Nech to zostane pre politickú pamäť Slovenska, že tento človek 20 – 30 rokov, viac ako 30 rokov po páde komunizmu navrhol takýto zákon. Slovensko je mladá demokracia a potrebuje budovať svoju pamäť. A pokiaľ ide o možnosť, aby sobášili aj bývalí ústavní činitelia, tak prosím, dajte tam nielen bývalých prezidentov, ale aj bývalých predsedov parlamentov. Väčšina z nás je už vo veku, keď máme vlak zadarmo. A nebudú dostávať žiadne peniaze a v čase konsolidácie to má naozaj veľký význam pre túto krajinu. Ďakujem. Pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči.

Alebo pán poslanec Gašpar mal svoje vystúpenie. Ja už viem. Ušiel na faktické poznámky. Ak išiel pozerať hokej, tak ho ospravedlňujem. Lebo ja tiež som fanúšik. Ale chcem jednu vec. Schôdzu začal viesť dneska pán predseda Raši. Pán poslanec Hlina trikrát viditeľne vystúpil v tom svojom saku. Pri minúte ticha a potom, keď zaniesol procedurálny. A pán predseda Raši ho nevykázal. Znamená to, že pán predseda Raši nepozná rokovací poriadok? Respektíve, že ho nedodržiava? Ako to, že ho nevykázal? Veď on je ten hlavný, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie rokovacieho poriadku. Alebo to znamená, že vlastne vedenie parlamentu poverilo pána podpredsedu Gašpara, aby on bol ten zlý, ktorý bude vykonávať tieto, by som povedal, operatívne práce a tí ostatní budú vystupovať, tak by som povedal, konsenzuálne. V každom prípade nie je možné, aby jeden predsedajúci niekoho nevyručil, nevyviedol zo sály a druhý ju vyviedol. Prosím vás, podajte o tom nejaký výklad v rokovacom poriadku. Ako si máme toto my vysvetliť? Ja si myslím, že pán predseda Raši si to nevšimol.

Tento zákon je v podstate nelogický, veď predsa agentúra môže zverejniť čokoľvek, ale zodpovednosť nenesie agentúra, zodpovednosť nenesú médiá, ktoré to proste zverejňujú a dostávajú na verejnosť. Ale trestaná má byť agentúra, trestané má byť zodpovednosť, predsa, ak ja niekde publikujem niečo A, ak nejaké médium mi to zverejní, tak ono nesie zodpovednosť. Nie ja. Ja sa neprosím o to, aby mi to niekto zverejňoval. Či v tomto smere to je úplne v princípe, to je pomýlené. Pani poslankyňa