Videokanál poslanca

Váš argument, že voľby cez poštu nie sú tajné, vám už vrátil pán kolega Dostál. Ja som chcel povedať to isté. Je to z vašej strany, bohužiaľ, nekompetentné, že ste si to nepreštudovali. Vy ste tu 55 minút vystupovali veľmi kultivovane a vyzývali ste k akémusi zmierlivému tónu, aby nebol agresívny, nebol útočný. V poriadku, ste zaútočili na ESET. ESET je slovenská firma, ktorá z nuly získala medzinárodný rešpekt. Je to firma, ktorá je najväčším filantropom na Slovensku. Podporuje vedu, kultúru a nové talenty. Predpokladá alebo vsúva, ona by mohla manipulovať voľby, aby niekto iný zvíťazil. Považujem za naprostú nehoráznosť. Ale to nie je všetko. Opakujem, vy ste tu 55 minút vystúpili veľmi kultivovane a vyzývali ste k miernosti. Ale vy ste tu znovu napadli matku Michala Šimečku a napadli ste tu aj teda akoby otca pána Dea. Pán Gašpar, ale to je obyčajný hyenizmus, napádať rodičov, hyenizmus. Toto používali za komunizmu komunisti a eštébáci. A teda prepáčte, vy máte a používate komunistické a eštébácke metódy. Opakujem, útočiť na rodičov niekoho je hyenizmus.

Ja chápem tento návrh zákona bol, že sa zakazuje voľba poštou. Ako urážku a pohŕdanie zahraničnými Slovákmi. Urážku tých ľudí, ktorí majú slovenské občianstvo a žijú trvale alebo dočasne v zahraničí. Ako to bolo za komunizmu? Za komunizmu zahraniční Slováci mohli posielať peniaze svojim rodinným príslušníkom. Valuty si štát nechával a občanom dával bony, za ktoré si mohli kupovať v tuzexe nejaké veci. Ale ináč odkaz komunistov zahraničným Slovákom bol: „Do nás sa ale nestarajte, my si tu riadime veci sami.“ Teraz už nejde o peniaze, lebo je teraz je to všetko prepojené, ale ten odkaz je ten istý. Do nás sa nestarajte. Proste nemiešajte sa do toho, čo si tu my chceme robiť. Ale uvedomme si všetci, zahraniční Slováci a teraz ja ich nechcem tu menovať, ale spomeňme len taký 918. rok, kedy absolútne rozhodovali o tom, že aká bude budúcnosť Slovenska. A ďalší kultúrny a Koloman Sokol a ďalší, že sú naprosto prirodzenou súčasťou kultúry a politického života Slovenska. A my teraz týchto ľudí jednoducho chceme odstaviť, uraziť a my si tu budeme robiť sami. Prosím vás, takýto zákon, návrh zákona ja teda nemôžem nikdy podporiť. Pani poslankyňa Jurík. Ďakujem za slovo. Gret, ja

Kňazom ako mne kompetentne jasne vystupujem. Argument o lete 15 dní, ktorý ste podložili veľmi jasnými konkrétnymi príkladmi, hovorí o tom, že jednoducho celá táto novela alebo celý tento nejaký lobistický dodatok k tomu pomáha v tom, že bude, bude, ja tu bude pri, pri, pri... Bude priť a je v súdoch. Pán minister, celá vaša vláda aj vy hovoríte, že budú tých 15 dní, vám to jasne povedal, a keď tri dni predtým niekto povie, že je chorý, tak 15 dní na to je aj súd, kde sa nebude konať. A druhá vec, týkajúca sa pána Šupatu a EsTeKá. Samozrejme, že mu to právne nepomôže, ale politicky je to jeho rehabilitácia. Idú voľby, predseda jednej strany, váš teda spolukoaličný partner, bude politicky a morálne rehabilitovaný a môže povedať, môže túto vec hodiť jednoducho zo stola. To, že on bude musieť zaplatiť, otázka akú sumu, to nebude podstatné v tom, že tá strana ide do volieb. Čiže takýto prístup k tvorbe zákonov, takýto nátlak lobistický, to si naozaj nectí dnešné Ministerstvo spravodlivosti. Prepáčte, minister, v tomto smere zase, zase vám musím povedať, že neviem, s čím budete odchádzať z tohto ministerstva. Pán poslanec Dusík.

Ja rozumiem kolegovi Prostredníkovi, že o čo mu ide. Áno, náboženstvo v dejinách bolo schopné byť zdrojom obrovskej nenávisti, vojen a prenasledovania. A nakoniec do dnešných dní to vidíme. Len, len ten problém je o niečo háklivejší. Háklivejší je v tom, že tá diskusia dneska sa dostala do polohy, že či, ktorý, ktoré vyjadrenie niekoho povedzme najmä v tých morálno-etických otázkach je už urážkou druhého človeka alebo ešte je obranou nejakých vlastných hodnôt. A ja si myslím, že to nedorozumenie je práve tu, že nevieme celkom dobre to rozlíšiť. Že vo chvíli, keď nejaký kňaz povie, že teda podľa katolíckej viery je manželstvo sa chápe ako vzťah muža a ženy. Samozrejme je niekto kto koho, kto chce, kto chápe ináč manželstvo a chce ho realizovať v živote ho to môže urážať a môže jednoducho sa vycítiť perzekuovaný a dovolávať sa svojich práv. Čiže nájsť to kritérium v tejto situácii, keď sa táto nová diskusia tak trošku ešte len rodí vidíme nakoniec aké dôsledky tá diskusia, keď sa prehnala mala spojených štátoch, že na jednej strane sa na tom vyhrávajú a prehrávajú prezidentské voľby. Keď sa to preženie. Či ja stále mám osobne kritérium, že proste nie je dovolené nikoho ponižovať a nikoho urážať pre jeho rasu, sexuálnu orientáciu, národ, pohlavie a tak ďalej. A ja si myslím, že toto by mal zatiaľ, zatiaľ zohľadňovať občiansky zákon, ktorý vie veľmi jasne rozlíšiť, že čo už je ponižujúce a čo nie. Ale ja by som bol zdržanlivý v tejto chvíli, keď tá diskusia vlastne nejakým spôsobom možno vrcholí. Keď vidíme, že aj na západe vznikajú tu v západnej Európe vznikajú veľmi radikalistické hnutia ako

Pani poslankyňa, poslankyňa, vy ste povedali, že vláda to bola nútená dať tento návrh, tú novelu, aby zrušila ten zákon, lebo hrozili nám finančné sankcie EÚ. Predstavme si, čo by tu bolo, keby tu nebolo EÚ, čo by táto vládna koalícia urobila zo Slovenska, rozobrala by ho ako deti rozoberajú čokoládový domček, ale nielen to, ale predstavme si, že kde sa nachádza Slovensko. Mne to pripadá ako keď nevychované decko, už rodičia nevedia ináč, proste ho zvládnuť len tak, že mu zatrhnú vreckové, no proste oni nás musia takto vychovávať, že ak nebudete dobrí, no tak vám nedáme peniaze, ale teraz môžeme rozumieť, že prečo vlastne táto vládna koalícia tak brojí proti Bruselu, proti zlému Bruselu. No, pretože nemôže si robiť to, čo chce, že je tu nejaký ten, taký nazvime to žandár alebo nočný strážca, ktorí chodí a pozerá sa, že kto čo robí. Viete, tu sa stále rozoberá, že Slovensko ubolený národ, ktorý stále niekto prenasledoval. Raz to boli Maďari, raz komunisti a stále nás niekto prenasledoval. Nikdy sme nemohli vlastne robiť to, čo chceme. No teraz 40 rokov môžeme robiť čo chceme a výsledok, že každý tu len kradne. Každý tu len kradne, konečne môžeme robiť to, čo chceme. Takto to sme my. (Potlesk.)

Dnes celý svet nespochybňuje dve obludné totality 20. storočia, nacizmus a komunizmus. Kto nepozná dôsledky komunizmu na Slovensku, nech si pozrie knihu Zločiny komunizmu na Slovensku ´48 až ´89. Tam na záver má štatistiky. Len viac ako, len väznených ľudí je viac ako 70-tisíc z politických dôvodov odsúdených na viac ako 80-tisíc rokov a popravení a zastrelení na hranici, nebudem to tu už opakovať.
Presne pred tridsiatimi rokmi 27. marca 1996 z iniciatívy najmladšieho politického väzňa a vtedy poslanca HZDS Arpáda Tarnóczyho, dnes už zosnulého, bol prijatý zákon Národnej rady o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Tento zákon v § 7a priamo zakazuje symboly, ktoré zvýrazňujú komunistický systém, a teda kosák a kladivo je absolútnym symbolom tohto zla. Ale keď Peter, sochár, košický sochár Peter Kalmus strhne kosák a kladivo, tak ho treba naháňať. A dnes treba dať novelu zákona, kde sa nemožno dotknúť týchto symbolov, ktoré sú symbolmi zla. Čo je toto za schizofréniu, ktorú táto vládna koalícia chce vzniesť. Skrátenými legislatívnymi konaniami proste rozvraciate a prílepkami rozvraciate úplne rokovací poriadok a právny systém slovenskej republiky. Ale to nie je všetko. Vy takýmito zákonmi rozvraciate pamäť Slovenska, pamäť Slovenska, ktorá má, ktorá nás má počúvať, čo bolo v minulosti zlé a čo má byť dobré. Vy ste, vyslovene predstavujete orwellovský systém myslenia. Všetky zákony sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie. Tie, ktoré vy dáte.

Pán poslanec Svoboda, doteraz táto vládna koalícia používala takzvané skrátené legislatívne konanie na to, aby si vybavovala svoje zákony. Ja som to v jednej chvíli už začal chápať ako vládne dekréty, že už proste tu sa už zákony normálne nepreberajú. Potom vás napadol aj pán generálny prokurátor. Mal som pocit, že teda už cítite potrebu z toho vycúvať, ale teraz vidím, že ste našli úplne novú rovinu kvalitu a to v jednom zákone urobiť aspoň desať zákonov nových a takto si zľahčiť prácu už bez aj skráteného legislatívneho konania. Prepáčte, ale toto je úplná dehonestácia už parlamentu to čo vy robíte. To je úplná dehonestácia parlamentu. A vy to môžete robiť, lebo všetci budú poslušne hlasovať, ale je to nesmierne trápne. Ja som toto ani nepočul, aby sa takto riešili zákony. Najlepšie by bolo, keby na najbližšej schôdzi ste prijali jeden takýto veľký zákon a máte vystarané do konca roka, všetko tam bude jedným, nejakými desiatkami prílepkov. Veď vydržíte čítať. Je to absolútne dehonestácia parlamentu.

Keď už sme pri tom ospravedlnení, pán podpredseda Gašpar, ja by som vás prosil, keby ste sa ospravedlnili pánovi Františkovi Majerskému, že ste povedali, že asi bol niekým podplatený, keď nehlasoval za novelu ústavy. Buďte taký dobrý, iďte, choďte nám príkladom. (Potlesk.)

Dobre, môžem?
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, niektoré udalosti v politike, niektoré udalosti v politike, ktoré nesú nejaký symbolický odkaz, sa natrvalo zapisujú do politickej pamäte krajiny. Týchto 17 hodín odvolávania vlády a ministrov bez prítomnosti premiéra a celej vlády zostanú už navždy takto zapísané. Pre politickú pamäť Slovenska si táto vláda Roberta Fica urobila medvediu službu. Zostane už po nej len pocit trápnosti, ignorancie a pohŕdania demokraciou.
Smerom ku vláde už viac ani nechcem nič povedať. Neboli tu, my sme tu povedali všetko. Môžu si to prečítať. Samozrejmé, že ich to nezaujíma. Chcem ale vyjadriť svoju úctu všetkým tým poslancom, ktorí tu boli prítomní, ktorí to nevzdali, ktorí tu boli celú noc a takto zápasili o slušnú a demokratickú budúcnosť Slovenska. (Potlesk.)
Dámy a páni, víťazstvo demokracie a slušného života na Slovensku je nezvratnou skutočnosťou. Všetci tomu veríme a buďme trpezliví. (Potlesk.)

Pán poslanec Hargaš, chcem sa vám poďakovať, že ste sa ma veľmi zastali, aj všetkým kolegom, vážim si to a ma to zaväzuje. Vy ste tu hovorili o tom aj viacerí, aj pán tuná Braňo. (Smiech.) Ste hovorili o tom, že ste tu celú noc. Vážené poslankyne a páni poslanci, niektoré veci zostanú už zapísané v dejinách. My si pamätáme v novembri 1994 na Noc dlhých nožov. Prešlo odvtedy 32 rokov a táto noc zostala v našej pamäti, v pamäti ponovembrového Slovenska. Jaká hanba. Rovnako zostane táto trápna noc, kedy po ročnom odkladaní, ani jeden minister tu neni...
=====