Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.4.2025 o 11:00 hod.

RNDr.

František Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2025 11:00 - 11:02 hod.

František Mikloško Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Plaváková, som veľmi počúval váš príhovor. Hovorili ste veľmi osobne, hovorili ste z pozície matky a rodiča. Je to úplne v poriadku.
Len zároveň ste zabudli alebo ste nejako preskočili to, že na takéto isté právo, takýto istý postoj matky, otca a rodiča majú právo aj tí ľudia, ktorí napríklad si neželajú, aby niektoré veci intímnych, pokiaľ ide o intímne otázky, boli vyučované v škole, pokiaľ oni s tým nesúhlasia, pričom, uvedomme si, že často tieto veci záležia len od ministra školstva, resp. jeho inštrukcií. A toto sa vlastne stále opakuje ako medzi týmito dvomi radami. Pri zákone, pri návrhu zákona, že aby... alebo uznesenia, aby sa potrat stal základným právom, ľudským právom, sa zabudlo na to, že proste niektorí, niektorí lekári i gynekológovia jednoducho majú problém vo svedomí. Pri zákone o cirkvách takisto. Obranou jednej, by som povedal, nejakej, vyslovenie nejakého názoru sa zároveň pokojne bude potláčať názor alebo nárok iného človeka alebo iných ľudí, alebo cirkvi.
Čiže buďme opatrní, aby sme zase v tej obrannej politike, aby sme vedeli rešpektovať, že je tu aj iná skupina ľudí, ktorá napríklad si neželá, aby do intímnych vecí ich detí hovoril niekto to, s čím oni nesúhlasia. Také isté právo toho rodiča, ten rodič má také isté právo, ako máte vy právo voči svojej dcére.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2025 10:09 - 10:09 hod.

František Mikloško Zobrazit prepis
Pán poslanec Ledecký, ďakujem vám za skvelé vystúpenie kompetentné. Viete, Ľudovít Štúr v 19. storočí povedal a vzdychol si vlastne, že Slováci nemajú zmysel pre štát, nemajú zmysel pre nič väčšieho, majú zmysel pre rodinu, nanajvýš pre dedinu, svoju obec alebo možno región. To bolo v 19. storočí. Dneska máme 21. storočie, posunulo sa to o to len, že Slováci stále majú zmysel len pre rodinu, nejakú, nejaký svoj región, dedinu a teraz sa k tomu pridružilo, že majú zmysel ešte pre svoju stranu, pre svoju straníckosť. Ale zmysel pre štát tu neni. A v tomto zmysle sa ukázalo, že proste vy, ktorí ste absolútne skúsení a máte za sebou obrovské výsledky v regióne, máte zmysel pre štát, viete, ako by sa to malo robiť. Tak vám veľmi pekne ďakujem a len vám chcem povedať, že pomalinky pracujte, pracujte, zberajte si veci, verím, že budete v najbližšej vláde minister (smiech) pre regionálny rozvoj. Máte môj hlas. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2025 12:25 - 12:27 hod.

František Mikloško Zobrazit prepis
Pán poslanec Majerský, veľmi správne si hovoril o tých lekároch a sestričkách, ktoré do úmoru pracovali pri tých nakazených, teda ľuďoch, na covid. Do úmoru. Niektorí operovali ľudí s covidom, pretože tí ľudia životu ohrození. Tento zákon je výsmech týmto ľuďom, na čo sa obetovali, veď tí, ktorí porušovali zákony a vďaka ktorým možno aj tam boli tí pacienti, tí sú dneska víťazi.
Veľmi správne si podotkol, že si spomenul tých mŕtvych. Ja si pamätám ako v Nitre na Cabajskom cintoríne už nemali ako pochovávať, v chladiacich kamiónoch tam boli mŕtvi, lebo proste nestačili to pochovávať. Nech tí, ktorí porušovali tento zákon, nech idú a pozrú sa do očí týmto pozostalým, aj vďaka nim, vďaka ich nedisciplinovanosti sa šíril ten covid, tak ako sa šíril.
Ale to podstatné je, že tento zákon neni o odškodnení týchto ľudí, tento zákon je o rehabilitácii Roberta Fica. Tento zákon je o tom, že podporil, že bolo dobre, že on tam bez rúška hecoval tých ľudí, že celý covid je smiešna vec.
Ale to znamená, že v tejto krajine tu začína vládnuť autokracia. A to znamená, že Robert Fico a predstavitelia tejto vládnej koalície si myslia, že my sme čínsky chural alebo severokórejský parlament.
Nuž áno, tí, ktorí budú za tento nemravný zákon hlasovať, sú čínsky chural a sú severokórejský parlament, lebo ich vodca im to tak nariadil.
Ale, pán predseda vlády, aj ostatní predstavitelia koalície, my nie sme čínsky chural, my sme slobodní ľudia. (Potlesk v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2025 11:40 - 11:40 hod.

František Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pani Števulovej a chcem ju podporiť v tom, že tak absurdný a škandalózny návrh zákona som teda vo svojom živote nevidel. Čo je vlastne filozofiou alebo pozadím tohto zákona, že covid nebol, že tých 20-tisíc mŕtvych tu nebolo? Zaujímalo by ma, že koľkí členovia z vlády, ktorí teraz hlasovali za tento zákon, sa nakoniec nechali očkovať. Vieme, že premiér sa nedal, to je jeho výsostné právo. Ale to podstatné, vy demoralizujete týmto zákonom spoločnosť. Tu bola riadne zvolená vláda, ktorá v danej vážnej, objektívnej situácii dala nejaké nariadenie a teraz tí ľudia, čo jednoducho neposlúchali, tí sú amnestovaní, tí sú akože víťazmi.
To znamená, že tu zavádzate precedens, že tu môže byť divoký západ, tu si môže každý robiť, čo chce, akékoľvek nariadenia aj vašej vlády už nemusí nikto proste dodržiavať. To je absurdný návrh zákona, absurdný návrh zákona. A to svedčí o takej cynickosti celej tejto vládnej garnitúry, že im je to úplne jedno, kde je pravda. Proste podstatné je, aby sme dali za pravdu nášmu premiérovi. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2025 18:12 - 18:13 hod.

František Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Škripekovi za jeho vystúpenie, za komplexný pohľad na našu politiku. Chcel by som sa dotknúť toho, čo tam spomínal, naše kontakty s Azerbajdžanom, v súvislosti s tým, že vieme dobre veľmi, že minulý rok v septembri Azerbajdžan vyčistil prakticky celý Náhorný Karabach, vysťahoval, vysídlil 120-tisíc Arménov, všetkých, teraz mení tie kostoly, prapôvodné arménske kostoly mení na moslimské nejaké svätyne a podobne. Ale čo je kľúčové a ja som sa v tom obrátil aj s pani europoslankyňou Lexmann na predsedu vlády, že väzní osem predstaviteľov Náhorného Karabachu a jednoducho je našou povinnosťou ako člena Európskej únie proste zastať sa týchto ľudí. Sú väznení, nehovoriac o tom, že vlastne ten Karabach je, to je druhá genocída. Veď ten ich prapôvodný kraj zostal úplne vyčistený. Čiže chcel som len doplniť pána poslanca Škripeka, že aj toto patrí do politiky našej krajiny v rámci Európskej únie, že nemôžeme dovoliť, aby nejaká krajina tuná jednoducho bezdôvodne väznila a súdila týchto predstaviteľov krajiny.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2025 10:06 - 10:07 hod.

František Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec, že ste ozrejmili pozadie tohto odloženého zákona. Ja rozumiem, ak je ten zákon potrebný, že pán minister zdravotníctva to potrebuje nejakým spôsobom urýchliť, ale mňa by zaujímala iná vec. Minister Taraba on sa veľmi často aj na výbore povedzme ústavnoprávnom oháňa tým, ako on zastáva záujmy Slovenska, voči zlému a neviem akému Bruselu a podobne. Ja by som sa veľmi rád opýtal, aké boli dôvody pre dobro Slovenska, že zablokoval tento zákon. Nech sa vyjadrí, nech povie, že v čom je tá jeho láska k Slovensku, kde zablokoval toto, navyše keď sa v tom zákone nič nezmenilo. Ja si myslím, že už je najvyšší čas, aby sme otvorili oči ľuďom a aby bolo jasné, že kto tu zastáva záujmy Slovenska a komu tu ide len o biznis a podobné kšefty.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 15:14 - 15:29 hod.

František Mikloško
Ďakujem pekne. Už nemám čo dodať. Takže ďakujem všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom vyjadrili k môjmu vystúpeniu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2024 14:44 - 14:59 hod.

František Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sviatky, pamätné dni, symboly majú v živote štátu alebo národa obrovskú silu. Veď spomeniem len z nedávnej minulosti 17. november, 17. novembra, na sviatok, kedy nacisti zavraždili pražského študenta aj ďalších študentov, sa zhromaždili študenti a na tejto symbolike, na tejto sile tej spomienky padol komunistický režim.
Štátne sviatky tvoria doktrínu štátu. Ony hovoria o tom, že čo sú, čo sú tie základné bolidy krajiny, na ktorých tá krajina chce stavať. Ja si spomínam, keď, keď prišla na pretras Lisabonská zmluva, si pamätám, ako knieža Schwarzenberg nám hovoril, že Otto von Habsburg hovoril, že čo to je, toto má byť Ústava Európskej únie, veď tá nemá žiadnu doktrínu!
Proste štát bez doktríny nemôže existovať. Nemôže byť len akosi, by som povedal, výrobnou jednotkou, kde sa ľudia majú lepšie. Ľudia potrebujú žiť aj so sviatkom.
Ja som bol kritik prvej vlády Vladimíra Mečiara aj som stál v opozícii, ale musím uznať, že oni vlastne ukotvili tie základné štátne sviatky do, do ústavy. Z nich sa to potom prebralo do Vatikánskych zmlúv a ďalších zmlúv. A treba im, treba im uznať, že oni vyšli v ústrety základným cirkvám, ktoré sú na Slovensku. Vyšli v ústrety evanjelikom, alebo protestantským cirkvám, že dali Veľký piatok ako štátny sviatok, ten nebol. A vyšli v ústrety východným kresťanom, že dali 6. január ako Vianoce východných kresťanov. A to malo obrovský význam. Katolíci dostali teda mariánsky sviatok, bol určený 15. september, či to nemal byť radšej 15. august ako sviatok, ktorý sa v Európe najviac svätí, k tomu nebudem teraz polemizovať. Ale v každom prípade, 6. január sú Vianoce východných cirkví na Slovensku.
Vieme, že v ’50. roku v apríli bola zrušená gréckokatolícka cirkev a časť z nej bola násilne vtlačená do pravoslávia. A tí, ktorí sa vzopreli, tí odišli, boli vysťahovaní do českého pohraničia a biskup Gojdič bol odsúdený na doživotie a zomrel potom aj vo väzení. A biskup Hopko takisto ako symbol gréckokatolíckej cirkvi. V ’68. roku Gustáv Husák bol ten, ktorý podpísal dekrét že gréckokatolická cirkev bola obnovená, ale len čiastočne, pretože v tých kostoloch zostali ďalej pravoslávni veriaci. Ruskej pravoslávnej cirkvi. A v ’89. došlo k absolútnemu zlomu, a najmä po odchode sovietskych vojsk sa ukázalo, že aj pravoslávna cirkev je momentálne, by som povedal, že bez akéhosi mentora. Ale práve vtedy, práve vtedy sme im chytili stranu, práve vtedy sme povedali, že oni musia mať zabezpečený chod svojich bohoslužieb, oni musia mať zabezpečený svoj normálny náboženský život. A potom spolu s predsedom vlády Čarnogurským, ktorý veľkoryso určil, že ak opustia nejaký kostol pravoslávni, dostanú 10 mil. korún na... slovenských korún na, na stavbu nového kostola, a ak opustia faru, 2 mil. dostanú na stavbu fary.
A tak sa oni postupne dostali preč a v roku 2000 sme stiahli, aj pravoslávna cirkev, aj gréckokatolícka stiahli všetky žaloby na seba, podpísala sa zmluva u premiéra Dzurindu a potom si pamätám, ako prišiel na Slovensko predseda Svetovej rady tých cirkví zo Ženevy a povedal, že nepozná krajinu, nepozná krajinu, kde by bola taká tolerancia vzájomná medzicirkevná ako práve na Slovensku, a osobitne medzi týmito dvomi cirkvami, ktoré sú nejakým spôsobom konkurenčné. To znamená že tí gréckokatolíci sa odtrhli nejako od pravoslávia tou Uniatskou dohodou a stali sa súčasťou teda rímskej cirkvi.
My si možno ani neuvedomujeme, že Prešov je v úzadí pri... Prešov je v úzadí pri Košiciach, lebo predsa je to metropola so všetkou kultúrou, a Prešov je unikátne mesto, že sú tam štyri hlavné európske náboženstvá. Sú tam katolíci, sú tam, majú tam evanjelici svojho biskupa, majú tam pravoslávni svojho biskupa, arcibiskupa, majú tam gréckokatolíci arcibiskupa.
Čiže toto by sme si mali nejak uvedomiť, ak som povedať, že sviatky sú, by som povedal doktrínou štátu, tak má obrovský význam, že Slovensko je krajinou tolerancie. To sme ukázali napríklad aj potom, keď na Slovensku ako v prvej krajine na svete Rusíni mohli kodifikovať svoj jazyk. Proste toto je v nás a toto by sme mali pestovať ďalej a mali by sme si byť vedomí toho, že zrušením takého sviatku by sme sa dotkli pravoslávnych na najcitlivejšom mieste.
Teraz 1. máj. Áno, komunisti nám ho, nám ho znechutili. Chodili sme tam, áno, boli tam tie povestné párky a pivo, ale... a museli sme tam chodiť. Kto nešiel na 1. mája, no tak bol sankcionovaný. Ale uvedomme si, a ja teraz myslím na tých pracujúcich, nemyslím na tých, ktorí žijú v takých, by som povedal, lepších podmienkach, to znamená, narobia sa, jako ítečkári a podobne, ale sú to predsa iní pracujúci, ja myslím na tých obyčajných pracujúcich pri tých strojoch mechanických. Pri tých strojoch, ako niekedy Chaplin robil tie filmy, že proste ten človek odišiel od stroja a ešte stále mu skákali tie ruky. A ja si myslím, že títo ľudia, ktorí robia tú najobyčajnejšiu robotu, aj ja keď chodím ráno v Bratislave po meste, vidím tých upratovačov, ako zberajú smeti. Proste, týchto ľudí si takisto nejakým spôsobom treba uctiť, lebo oni robia za málo peňazí, ale sú to pracujúci. Chcú robiť, chcú robiť normálne.
Čiže v tomto smere považujem takisto za veľmi citlivé, ak chceme vychádzať aj z úcty k týmto ľuďom, aby sme rušili tento sviatok. Nehovoriac o tom, že vlastne 1. máj je sviatok vstupu Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo pre nás obrovský skok, by som povedal na poli politickom aj takom existenciálnom.
V tomto smere by som sa chcel dotknúť ešte Vatikánskej zmluvy a jej tzv. nevypovedateľnosti. Vatikánska zmluva je vypovedateľná ako ktorákoľvek iná medzištátna zmluva prezidentská, ktorá je nadradená zákonom, podľa Viedenských dohovorov, podľa normálnych medzinárodných pravidiel. Čiže hovoriť, že Vatikánska zmluva je nevypovedateľná, nie je právne v poriadku.
Po ďalšie, Vatikánska zmluva je preto vatikánska, lebo proste ústredie katolíckej cirkvi je vo Vatikáne. Ale rovnako a v rovnakom čase a vždy na tej istej schôdzi boli schvaľované zmluvy so všetkými registrovanými cirkvami tuná. A podľa ústavy sú všetky náboženstvá rovnocenné, to znamená, že keby čokoľvek sa chcelo s tými zmluvami, ktoré sú len medzi vládou a cirkvami, zmeniť, tak to Ústavný súd okamžite zruší, pretože všetky cirkvi majú rovnaké práva.
Čiže Vatikánska zmluva je vypovedateľná a už som povedal, že vychádzala, vychádzala z toho, z tých sviatkov, ktoré boli zakotvené v ústave ako štátne sviatky, v ústave 1. septembra 1992.
A ešte by som chcel povedať. Áno, veď chceme byť, sme, sme sekulárny štát a chceme byť sekulárny štát, to je v poriadku, tu nemôže byť nikto nadraďovaný ani počtom veriacich, ani ničím, a zasa uvedomme si tiež svoje korene. Uvedomme si, ktoré sviatky na Slovensku, a či veriaci, alebo neveriaci sú slávené spontánne. No je to 1. november, Sviatok všetkých svätých a 2. november, Dušičky, keď ľudia idú na hroby, čiže je to cirkevný sviatok, ale je to sviatok, ktorý je absolútne akceptovaný, je to Veľká noc, sú to Vianoce. Čiže my sme sekulárny štát, ale tieto niektoré sviatky sa civilizačne tak zakorenili, že hovoriť dneska, ak by sme ich chceli rušiť, tak vlastne siahame niekde na korene tohto, tejto krajiny a na jej históriu a na to, čo je naším najhlbším zvykom a, a, by som povedal, tradíciou. Čiže v tomto smere ja chápem ekonomické, ekonomické, by som povedal, podnety a východiská tohto návrhu, ale opakujem, vidíme, ako vyspelá, konzumná Európa dnes má problémy, proste nie je duchovne, by som povedal, uspokojená, ako tam vyrastá extrémizmus v tej atmosfére, ktorá síce je ekonomicky prospešná, ale, ale chýba jej tam akási duša.
Čiže v tomto smere rušiť, myslieť si, že len ekonomický a nejaký, ekonomické napredovanie je zárukou, by som povedal, šťastia krajiny, tak to môže byť veľký omyl. Krajina musí byť ukotvená v nejakej svojej tradícii, v nejakej svojej, by som povedal, historickej ceste a, samozrejme, musí sa snažiť aj o napredovanie.
Čiže dávam na zváženie, ja priateľovi Viskupičovi hovorím (povedané so smiechom), že za tento návrh zákona hlasovať nebudem.
Všetko dobré. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 17:29 - 17:44 hod.

František Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, Náhorný Karabach je prapôvodné územie Arménov. Ak sa niektorá ortodoxná cirkev východná nazýva apoštolskou, tak preto, že ju založil priamo niektorý z apoštolov. Arménsku apoštolskú cirkev založil apoštol Bartolomej, ktorý sa predtým volal Natanael a práve v Náhornom Karabachu sú uctievané miesta, je uctievané miesto, kde sa usadil. V roku 1923 pri vzniku Sovietskeho zväzu bolo Arménsko a Azerbajdžan pripojené k Sovietskemu zväzu, ale Stalin vytýčil nové hranice tak, že Náhorný Karabach sa s viac ako 90 % Arménmi stal súčasťou Azerbajdžanu a oblasť Nachičevanu, ktorá je hlboko v Arménsku, kde žili prevažne Azerbajdžanci, pričlenil k Arménsku. A toto sa stalo dôvodom ďalších napätí, z ktorých vyplýva aj dnešná situácia.
V roku 1988 začali nacionalistické napätia v Sovietskom zväze, čo nakoniec v konečnom dôsledku viedlo k jeho rozpadu a začalo to v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku, kde začali pogromy na Arménov. Potom pokračovali násilnosti Azerbajdžanov voči Arménom v Nachičevane. 30. augusta 1991 vyhlásil Azerbajdžan nezávislosť na Sovietskom zväze. Hneď nato 2. septembra 1991 vyhlásil nezávislosť Náhorný Karabach už pod skúsenosťou a pod vplyvom týchto udalostí, ktoré sa udiali v roku 1988.
Následne sa v rokoch 1992 až 1994 rozpútala veľmi krutá vojna medzi Azerbajdžanom a Náhorným Karabachom, a ktorí, samozrejme, boli podporovaní Arménmi. Stála viac ako 50-tisíc obetí. Karabach vtedy obhájil svoju nezávislosť a uzavreli mier. V septembri 2023 napadol Azerbajdžan druhýkrát Náhorný Karabach a vyhnal vlastne takmer všetkých obyvateľov odtiaľ, vyše 100-tisíc Arménov. Zanechal tam, zanechali tam svoje domovy a majetky. Títo, títo utečenci z Náhorného Karabachu žijú dnes rozptýlení po celom Arménsku, kde ich uchýlili ich proste národní rodáci, súkmeňovci. Azerbajdžan zatkol vtedy osem predstaviteľov Náhorného Karabachu, ktorí sú symbolmi tejto nezávislej, aj keď neuznanej republiky a odvtedy ich drží na neznámom mieste a za neznámych okolností. Sú medzi nimi napríklad traja bývalí prezidenti, predseda parlamentu bývalý, minister zahraničných vecí, štátny, minister a tak ďalej.
Okrem toho medzičasom stále počúvame správy, že Azerbajdžan vlastne mení charakter toho Náhorného Karabachu s tými prapôvodnými, starými arménskymi kostolmi, ktoré mení teraz na kostoly akejsi albánskej pravoslávnej cirkvi, ktorá s týmto územím nemala nikdy nič spoločné. A toto je vlastne to uznesenie, ktorým žiadame, aby Národná rada v zásade vyslovila tri body.
Po prvé, že uznesenie a väznenie, väznenie považuje Národná rada za rozpor so záujmami a závermi OBSE, ktorými signatármi sú Azerbajdžan i Slovensko. Po druhé, žiadame Azerbajdžan, aby prepustil týchto väzňov na slobodu. A po tretie, aby Národná rada informovala o tomto svojom uznesení veľvyslanectvo Azerbajdžanu vo Viedni, veľvyslanectvo Arménska vo Viedni a predsedu vlády, ktorý by mal vykonať takisto potom patričné kroky.
Kolegyne, kolegovia, prosím o súhlas s týmto uznesením a prosím, aby ste teda podporili toto uznesenie, ktoré je dnes vyslovene humánnym a ľudským aktom voči týmto ľuďom, ktorí sú bez súdu, bez obvinenia väznení na neznámom mieste.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2024 11:59 - 11:59 hod.

František Mikloško
Ja len pripomínam, že vláda týmto návrhom zákona proste rozkladá bezpečnosť štátu. Akékoľvek to bolo nariadenie legitímne zvolenej vlády a legitímne zvolených orgánov, respektíve menovaných orgánov, akékoľvek nariadenie do budúcnosti vydá vláda alebo niektoré takéto orgány, tak ľudia to nemusia vôbec rešpektovať a budú sa odvolávať na túto amnestiu. Čiže zakladáte niečo, čo do budúcnosti môže znamenať rozklad bezpečnosti štátu.
Ďakujem.
Skryt prepis