Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na začiatku môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že budem hovoriť z pozície kresťanského demokrata, ale vystupujem tu len za seba samého.
Rokujeme dnes o novele Ústavy Slovenskej republiky. Rokujeme o nej v kontexte aktuálnej vnútropolitickej situácie na Slovensku i v kontexte zahranično-politickej situácie, ktorá nás počnúc ruskou agresiou na Ukrajine, pokračujúc ďalšími tragickými konfliktmi, nakoniec vidíme teraz medzi Iránom a Izraelom, vo svete stavia do úplne novej situácie, akú sme od konca druhej svetovej vojny nezažili. Pre Slovensko je zatiaľ kľúčový vnútropolitický kontext prijímania tejto novely.
Premiér Robert Fico sa za posledné mesiace svojimi vyjadreniami i konkrétnymi krokmi vôbec netají, že má v úmysle vytrhnúť Slovensko z demokratického sveta krajín Európskej únie tým, že nám predkladá za vzor autoritatívne a totalitné krajiny ako sú Čína, Vietnam a najnovšie aj Uzbekistan. Vyzdvihuje krajiny, kde je pri moci jedna politická strana dôvodiac politickou i ekonomickou stabilitou a prosperitou. Zažili sme to na Slovensku počas štyridsaťročnej komunistickej vlády, zažili sme vtedy tú duchovnú degradáciu občanov tejto krajiny, samozrejme, s výnimkou členov Komunistickej strany, medzi ktorých vtedy aj dnešný premiér s hrdosťou patril.
A v dôsledku takejto politiky treba, samozrejme, podľa premiéra na prvom mieste zrušiť 17. november ako štátny sviatok s pracovným voľnom, aby ľudia v kolobehu práce a povinností postupne zabudli na tento sviatok, keď došlo k doteraz najväčšiemu celospoločenskému zopätiu všetkých Slovákov proti nenávidenej totalite. A naposledy z úst Roberta Fica počujeme, že chce meniť volebný systém, vytvárať bloky a dvihnúť potrebné kvórum tak, že tie menšie strany sa môžu cítiť byť právom ohrozené. V takejto politickej situácii, keď premiér Fico vedie Slovensko k autoritatívnemu vládnutiu našej krajiny, čo je protidemokratické, a teda pre mňa aj protikresťanské, a tu podotýkam, nezabúdajme, že v prvej línii v zápase s totalitným režimom na Slovensku boli práve kresťania, on sa chce postaviť do prvej línie zápasu za kresťanské hodnoty v našej ústave, ale veď to je úplný podvod. Kresťania ho majú v tejto falošnej hre pred Slovenskom legitimizovať? Kresťania v politike majú pred veriacimi na Slovensku takto vyhlasovať, že Robert Fico dnes obraňuje kresťanské Slovensko? Kresťania, ktorí bojovali a prinášali obete v čase totality, ho majú teraz podporovať na ceste pri návrate k takémuto autoritatívnemu spôsobu vládnutia? Ale veď sloboda je najväčší dar boží pre človeka a my máme spolupracovať na ceste pri jej obmedzovaní? My, ktorí veríme v Hospodina? Navyše premiér Fico sa kresťanom v politike nakoniec tak odvďačí, že dvihnutím volebného kvóra sa možno ani do parlamentu nedostanú. Ale láskavým tónom im povie, splnili ste svoju úlohu, môžete odísť.
Pri tomto medzinárodne politickom vývoji, kedy sme na hranici tretej svetovej vojny, takéto vnútropolitické smerovanie Roberta Fica nás môže nakoniec strhnúť rovno do náručia totalitného agresívneho Ruska. A tu už pre nás končia všetky experimenty, s ktorými sa pán premiér dnes zahráva. Samozrejme, na tomto mieste chcem povedať, že ja sám mám vážne výhrady voči mnohým programom dnešnej progresivistickej vlny vo svete aj na Slovensku. Ale tento zápas o hodnoty v tejto krajine si konzervatívci musia vybojovať s progresívcami sami a nie za pomoci ľudí, ktorí nás vedú k autoritárskemu spôsobu vládnutia a navyše im k tomu máme ešte aj vypomáhať. Ale cítim potrebu dodať ešte dve poznámky k novele tejto ústavy.
Po prvé, podľa môjho presvedčenia, a konzultoval som to aj s kompetentnými a veriacimi právnikmi, táto novela môže viesť v budúcnosti aj k takzvanému vykosťovaniu vatikánskych zmlúv, ktorých, mimochodom, architektom bol čestný predseda KDH Anton Neuwirth. Jeho duch sa tu teraz nad nami vznáša. Doteraz sú vatikánske zmluvy chránené čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tam sa hovorí, že Slovenská republika uznáva a dodržiava medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a tým pádom sú dnes nespochybniteľné. Ak sa ale prijme novela tejto ústavy, tak podľa nej v čl. 7 ods. 6 bude zakotvené, že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity, kam podľa tohto článku patria aj rozhodovanie o veciach súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. A teda ak v budúcnosti niektorá vláda prijme napríklad zákon, že cirkevné školy nebudú financované štátom, tak rozhodnutie, či je to v rozpore s príslušným článkom vatikánskej zmluvy, kde sa takéto financovanie štátom zaručuje, bude na príslušnom ústave Slovenskej republiky, a ten rozhodne, či je takéto znenie neplatné vzhľadom na článok ústavy o dodržiavaní medzinárodných zmlúv, alebo či tento zákon bude mať oporu v článku ústavy o slovenskej zvrchovanosti v týchto otázkach. A navyše o čl. 1 ods. 1 ústavy, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo. Hovorím to len preto, aby sa podporovatelia tejto novely či už z radov politikov, alebo cirkevných predstaviteľov, nemohli raz vyhovárať, že takto sme si to pri našej podpore nemysleli. A spomeniem ešte jednu vec k tejto novele, o ktorej som už viackrát hovoril a písal. V pôvodnom návrhu vlády bol návrh nového čl. 52a, ktorý znel, Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Teraz po dohode s Kresťanskou úniou tam má byť znenie, Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Obidve tieto znenia sú právne bezvýznamné, ale deklaratórne, sú pre istú časť ľudí ponižujúce, a teda neľudské a pre mňa aj nekresťanské. Nemám k tomu čo viac dodať. (Potlesk.)
Na záver svojho vystúpenia chcem tu ešte jednu vec povedať. Celý život som kresťan, katolík a vyznávam učenie cirkvi, v ktorej som bol pokrstený a vychovaný. Nech to neznie ako chvála, ale keď v roku 1986 Slovenská národná rada išla prijať liberalizáciu interrupčného zákona, na Slovensku vznikla podpisová akcia proti tejto liberalizácii. Podpísalo ju viac ako 6-tisíc občanov a ja som ju v doporučenej zásielke pod svojím menom poslal vtedajšiemu predsedovi Slovenskej národnej rady Viliamovi Šalgovičovi. Keď druhej vláde Mikuláša Dzurindu v roku 2002 až 2006 navrhla strana ANO liberalizáciu potratového zákona, vyhlásili sme, že ak sa táto novela prijme, odídeme z vlády. Keď v roku 2006 predseda vlády Mikuláš Dzurinda nedal vo vláde hlasovať o Vatikánskej zmluve o výhrade vo svedomí, čím táto zmluva neprišla ani na prejednávanie do parlamentu a definitívne padla, odišli sme s KDH z vlády. Toto za 35 rokov od novembra ´89 neurobila pre svoje hodnoty žiadna vládna strana na Slovensku. Napriek tomu v kontexte toho, čo som tu napísal, nebudem sa pri pozmeňujúcich návrhoch tejto ústavy prezentovať a pri záverečnom hlasovaní, keď sa bude schvaľovať novela ako celok, sa zaprezentujem a hlasovať nebudem. Čím chcem povedať, že toto hlasovanie nechávam na aktérov tohto procesu, na ktorom sa nechcem podieľať.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Pán podpredseda Gašpar, vy ste povedali, že v súvislosti s pánom Majerským Františkom, že ako druhú alternatívu toho, jeho zmeny rozhodnutia, že ste ho pravdepodobne korumpovali, kúpili a otázka je, za akú cenu. To ste povedali. Čo si to dovoľujete? Čo si to dovoľujete povedať na tohto krás... (potlesk), František Majerský je jeden čistý, krásny človek, záchranár, človek, ktorý bol vychovaný horami, ktorý je nosič. Čo si to dovoľujete povedať, takto ho obviniť? Vy ste tu celý čas obhajovali túto časť, že či oni nemajú rodiny, keď sú obviňovaní, že kradnú a podobne. A František Majerský nemá rodinu? František Majerský nemá deti? Vyprosujem si to zaňho.
A keď už ste spomínali, že ja som uviaznutý v komunizme. Áno, za komunizmu všetkých odporcov režimu komunisti obviňovali, že sú platení zo západu, že sú korumpovaní a kupovaní. V tomto smere zase nám prinášate práve ten duch tejto totality, ktorá vtedy tu vládla a znovu opakujem, za Františka Majerského, vyprosujem si to, jeden čistý človek, za ktorého by som dal ruku do ohňa. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Plaváková veľmi správne povedala, že sa jedná o mimoriadnu a zároveň veľmi závažnú správu. Pán ombudsman jasne vyjadril na začiatku svoju úctu k policajtom a k Policajnému zboru, pretože ich práca je nesmierne náročná a často prípady, ktoré riešia, sú veľmi komplikované, aj ľudia, s ktorými musia jednať, sú veľmi často veľmi komplikovaní, to hovorme, to jasne povedzme. Ale ako je povedané, ako je jedno príslovie, že diabol je v detailoch, diabol sa nachádza v detailoch. A v tom vidím obrovský prínos tejto správy, že poukázali práve na tie detaily, v ktorých boli porušené zákony. To je vlastne poslanie a povinnosť ombudsmana, aby ich vytiahol, zverejnil, aby na nich sa potom dali riešiť aj všeobecné problémy. Čiže v tomto smere patrí pánovi ombudsmanovi vďaka, rovnako pani poslankyni Plavákovej, že to ešte zdôraznila a, samozrejme, je vecou parlamentu, aby pre dobro veci tieto veci do budúcnosti nejakým spôsobom ošetril.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, veľmi správne si poznamenal, že konsenzus zahraničnopolitickej orientácie Slovenska sa rozpadol, a teda musím povedať, že ho rozpadol alebo rozbil premiér Fico. A teraz sa pozrime na to, on začal dávať za vzory Čínu a Vietnam, ale teraz počas tejto jeho zahraničnej návštevy to posunul ešte ďalej. On v Uzbekistane, ktorý je totalitný štát, ktorý patrí do vojenského bloku s Ruskom, takzvané spojenie sto nezávislých štátov, on tam vyhlásil na tlačovej konferencii, že ide meniť politický systém na Slovensku. A mne to pripomína, v roku, v októbri 1956 bola, bola revolúcia v Maďarsku.
7. novembra 1956 prišiel János Kádár z Moskvy na tankoch do Maďarska a oznámil vznik novej promoskovskej maďarskej vlády, na ktorej čele stál a Imre Nagy bol popravený. Zo zahraničia sa robia takéto kroky. A teda čo chcel Robert Fico povedať tým, že v Uzbekistane vyhlásil, že ide meniť politický systém na Slovensku? Proste on to ženie do takých krajností, že už proste treba jasne povedať, že s týmto človekom nemôžeme spolupracovať na žiadnom poli.

My sme sa naučili, že tie hlasovania tu bežia, jedno prichádza, potom odchádza a tak ďalej a tak ďalej, že vlastne to akoby nemalo žiadnu váhu. Ale hlasovania najmä vo vážnych historických chvíľach zostávajú súčasťou pamäte a dejín národa. Ja si pamätám, ako sa stále vlastne vracia k tomu, keď sa prijímal za Slovenského štátu zákon o deportáciách Židov. Ako dneska sa dovolávajú tí, že vlastne, ktorí nehlasovali, že nie všetci sme hlasovali. Toto sú také hlasovania, ktoré potom hodnotia dejiny a hodnotia aj politikov a politické strany. My dnes nevieme, ako dopadne táto vojna hrozná, nevieme, ako sa to vyvinie, ako to zasiahne celú Európu. Aj toto hlasovanie v tejto krízovej chvíli bude raz také ako niekedy, keď sa hlasovalo o deportáciách Židov. Každý tu podá svedectvo, na ktorej strane vtedy stál. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

...(Prosím o výmaz rečníka)...

Pán poslanec, mali ste pravdu, Rusi sú v tejto vojne imperiálni agresori. Ja si veľmi dobre pamätám prejav Putinov na začiatku, keď vyhlásil, že ukrajinský národ neexistuje a potom ešte dodal, že tam je fašizmus, aby mobilizoval národ. Rusi potrebujú dokázať, že ukrajinský národ neexistuje, lebo inak sa im zrúti história. Oni ju odvádzajú od Kyjevskej Rusi, tam začínajú dejiny. Ak uznajú, že to bola Ukrajina, tak dejiny sú o niekoľko storočí posunuté. Čiže v tomto smere idú cieľavedome, historicky za svojím cieľom. A okrem toho poznáme to, ak Rusi nedosiahnu svoj cieľ, tak nikdy neustúpia. Očakávať, že nejakým spôsobom je možné s nimi sa dohovoriť, je asi veľká ilúzia. Proste Rusi sú imperiálny agresívny národ, ktorý kam príde, tam prestane tráva rásť.
(Potlesk.)

Pani poslankyňa Cigániková, vy ste povedali, že ste tu už niekoľko rokov, ja som tu od roku 1990, ešte pred voľbami. A od prvého momentu to bolo tak, že kňaz ktorejkoľvek cirkvi ide len vtedy, keď je to na požiadanie. Čiže to je takto úplne, samozrejme, rozumené a takto to je myslené aj v tom zákone. Čiže akákoľvek vaša interpretácia je úplne, úplne mimo. (Potlesk.)

Pán kolega, ja úplne s vami súhlasím, že s byrokraciou treba zápasiť, len trošku by som bol opatrný, lebo my všetci sme veľkí vyznávači Európskej únie, a teda už keď hovoríme o byrokracii, tak to je parádna byrokratická inštitúcia. Takže musíme tak nejako, tak nejako bojovať na všetkých frontoch, ale som za to, že byrokracia je hrozná vec.
Ďakujem.

Pán poslanec Škripek, ďakujem za tieto úplne jasné slová, vlastne k tomu neni čo dodať. Jediné, čo chcem povedať, že treba stále a stále opakovať a hovoriť o ruskej agresii na Ukrajine. Hovoríme tu o ekonomických sankciách, hovoríme, ako to, toto, hento vie niekomu škodiť. Ale kto hovorí o Ukrajine, ktorá je zrovnávaná so zemou? Koľko desaťročí sa bude dávať ekonomicky dokopy? Prečo? Len preto, že chce byť samostatný európsky národ, ktorý sa považuje sám za seba. Ďakujem ti a neni vlastne, čo dodať, povedal si všetko. Ruská agresia je proste najväčšie zlo od konca druhej svetovej vojny.
Ďakujem.