Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. 22. 1., 21. januára 2025 som ako poverený poslanec odovzdal do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky v mene poslancov opozície návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi a teda celej vláde Slovenskej republiky. Vidíme, že to Kozinovo, do roka a do dňa zo slávneho románu Alojsa Jiráska Psohlavci sa až na jede, dva dni presne napĺňa....
Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. 22. 1., 21. januára 2025 som ako poverený poslanec odovzdal do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky v mene poslancov opozície návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi a teda celej vláde Slovenskej republiky. Vidíme, že to Kozinovo, do roka a do dňa zo slávneho románu Alojsa Jiráska Psohlavci sa až na jede, dva dni presne napĺňa. Vládna koalícia teda po ročnom neplnení si ústavnej povinnosti rokovať o vyslovení nedôvery vláde respektíve ministrom, sa k tomuto kroku nakoniec odhodlala. Ale robí to spôsobom jej vlastným. Trápne, cynicky. Deň rokovania až do noci, v zmysle vyrozprávajte sa medzi sebou do sýtosti páni poslanci a panie poslankyne je opakujem cynicky trápne. Už tu zazneli slová poslankýň z opozície, ktoré majú malé deti, a tieto sú prirodzene na nich závislé. To samozrejme nikomu z vás nevadí a nikoho to nezaujíma. Už vidím ako ôsmeho marca na Medzinárodný deň žien premiér Fico spolu s ním vy páni poslanci a poslankyne vládnej koalície rozdávate karafiáty ženám a matkám na vašich mítingoch (potlesk) na vašich mítingoch aby ste celému Slovensku ukázali, ako si vážite ženy a matky. Vy páni poslanci vládnej koalície si vážite len ženy, ktoré vás volia. Ostatné vás nezaujímajú. Dnes ste to demonštratívne nám všetkým ukázali. Niekto by si myslel, že dnešné odvolávania sú len povinné tance opozície v rámci opozičného zápasu v parlamente. Ale pozrime sa na posledné vážne a početné vážne občianske zhromaždenia po celom Slovensku a tam nájdeme dôvody aj opodstatnenie pre tieto odvolávania.
===== ...že dnešné odvolávania sú len omylné tance opozície v rámci opozičného zápasu v parlamente. Ale pozrime sa na posledné vážne a početné občianske zhromaždenia po celom Slovensku a tam nájdeme dôvody, aj opodstatnie na tieto odvolávania.
Prvé veľké zhromaždenie po celom Slovensku boli, veľké zhromaždenia, keď bola prijímaná novela trestného zákona. Od začiatku bolo jasné, že touto novelou sa idú zahládzať stopy o korupcii minulých vlád, v ktorých bola zastúpená terajšia vládna koalícia. A tento proces zahládzania pokračuje ďalej. Nakoniec správa generálneho prokurátora o stave riešení korupcie na Slovensku to dokazuje. Ako sa dá žiť v krajine, kde nakoniec nikto nie je braný na zodpovednosť za svoje minulé činy. Čo má slúžiť potom, ako výstraha do budúcnosti. Divíte sa, že mladí ľudia opúšťajú túto krajinu a odchádzajú do cudziny? Čo chce zanechať do budúcnosti táto vláda Roberta Fica ako odkaz do budúcnosti? A dokiaľ všetky tieto stopy nezahľadíte, dotiaľ sa budete držať pri moci. Takže zdá sa, že predčasné voľby zo strany vládnej koalície zatiaľ nehrozia.
Druhýkrát sme sa zhromaždili na námestiach po celom Slovensku, keď vládna koalícia na čele s Robertom Ficom definitívne zrušili štátny sviatok 17. november, ako deň pracovného pokoja. 17. november je uhoľný kameň novodobej histórie Slovenska. Ak tento jeho ak dáme do súvisu s vyhláseniami premiéra Fica, kde nám dáva za vzor krajiny ako Čína a Vietnam, tak naše obavy o ďalšie smerovanie Slovenska sa ešte zväčšujú. A ak k tomu pripočítame návštevu premiéra Fica v Číne, ako jediného premiéra z krajín EÚ, pri príležitosti ukončenia vojny v spoločnosti samých diktátorov sveta zo Severnej Kórei, Vietnamu, Azerbajdžanu a ďalších krajín Ázie, Afriky, tak si právom kladieme politickú otázku, koho premiér Fico preprezentuje. Koho chce na Slovensku reprezentovať? Nás, ktorí podávame tento návrh na vyslovenie nedôvery ani desaťtisíce ľudí na námestiach v roku 2025 isto nie. A posledný prieskum verejnej mienky to potvrdzuje, že pre našich občanov je Európska únia im prirodzeným priestorom.
Tento trend premiéra Roberta Fica vládnuť autoritatívne sa ukázal navyše, keď podľa zákona premiér Slovenskej republiky, keď ide zastupovať Slovenskú republiku do Bruselu nemožno urobiť, pokiaľ si vládny postoj nedá parlamentným Výborom NR SR pre európske záležitosti. Premiér toto spokojne obišiel. Pamätáme sa, že samotný predseda Výrobu pre európske záležitosti z vládnej koalície proti tomu verejne protestoval. K tomu pristupuje posledná udalosť z pondelka tohto týždňa po ktorej na tlačovej konferencii kde informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Premiér ho v pondelok navštívil a medzi iným ho žiadal, aby generálny prokurátok zmenil vo svojej práve informáciu o stave korupcie na Slovensku. To kam sme sa v roku 2026 dostali? V 50. rokoch sa tu ruskí poradcovia v Prahe radili našim komunistickým straníckym činiteľom, čo majú disktovať prokurátorom, aby urobili. Máme to chápať, že dnes sú tu znovu prítomní ruskí poradcovia na vláde a v straníckych centrálach?
(Potlesk.)
Mne to ale navyše hovorí, že premiérovi na tomto už nezáleží, lebo cíti, že viac vládnuť tu už nebude. Politika Roberta Fica na štyri svetové strany vedie Slovensko do politickej izolácie v priestore, ktorý je nám bytostne vlastný a potrebný v Európskej únii. Nikto nehovorí, že Slovensko nemá právo kritizovať mnohé kroky Bruselu, ale ak by si každý člen v Európskej únii chcel presadzovať len svoje videnie, znamenalo by to nakoniec koniec Európskej únie. Európska únia je o spoločnom menovateľovi, ktorý nás spája a to je vždy vec kompromisu. Ale ak chcel niekto spochybňovať význam, napríkla Sengenskej zony bez hraníc, spoločnej meny, alebo ekonomického dopadu eurofondov z ktorých Slovenská republika už desaťročie čerpá a žije, tak taký človek už nemá reálne videnie sveta a podlieha len svojej ideológii.
(Potlesk.)
Mám teraz na mysli vyhlásenia niektorých koaličných poslancov, ktorí hovoria, že nakoniec naše zotrvanie v Európskej únii nemusí trvať naveky. Spomínaný prieskum verejnej mienky o pozitívnom vzťahu občanov Slovenskej republiky to len potvrdzuje. To znamená, že celá táto politika vládnej koalície ide vlastne proti väčšine verejnem mienky na Slovensku. Politika Slovenska na štyri svetové strany je pre nás poslancov oprávnene podozrivá aj v súvislosti s doteraz nevyjasneným únosom vietnamského občana zo Slovenska, keď existuje vážne podozrenie, že na to bol použitý vládny špeciál Slovenskej republiky za čias terajšej vládnej koalície. A nemožno teda vylúčiť možnosť vydierania niektorých vládnych činiteľov Slovenskej republiky zo strany Ruska, pretožd dotyčný Vietnamec bol podľa všetkého unesený do Moskvy a Moskva má teda celý ten prípad v pamäti a pod kontrolou. Politicka na štyri svetové strany môže teda byť len krycím manévrom v obrane proti prípadnému vydieraniu. Opakujem, v parlamente máme nielen právo, ale aj povinnosť upozorňovať na tieto riziká.
Ja sa vo svojom vystúpení nebudem zaoberať ekonomickým, sociálnymi a ďalšími dopadmi politky tejto vlády na našich občanov Slovenskej republiky. Ja som sa sústredil na základný problém tejto krajiny v súčasnosti, aj najbližšej budúcnosti a to je jasná orientácia, alebo spochybňovanie tejto orientáciu na západnú civilizáciu a obrana demokraciu na Slovensku. Absolútne kľúčový problém. V čase, keď sa celý svet bezpečnostne chveje, keď sa na všetkých stranách presadzuje politika hrubej sily, keď Rusko agresívne napadlo nášho suseda a štyri roky ho ničí a nezmyselne vraždí občanov Ukrajiny a privádza ju na pokraj humanitárnej katastrofy, Slovensko musí vedieť, kam patrí. Alebo ešte viac, v čase keď Európa v tejto neľahkej svetovej situácii v komfrontácii s inými veľmocami hľadá a možno už aj nachádza svoju obnovenú tvár, Slovensko sa musí rozhodnúť, do ktorej časri Európy chce patriť. Nemôžeme sa večne riadiť stretégiou, že počkáme, ako to dopadne a potom sa pridáme.
Nedávno premiér Fico povedal, že jeho politickým vzorom je Vladimír Mečiar. Keď po roku 1992 nastúpil na Slovensku suverénne k moci Vladimír Mečiar a jeho HZDS, vtedy povedal dnes už nebohý námestník ministra zahraničia a Mečiarovej vlády, že Slovensko bude robiť politicku takzvaného bridžizmu. Keď sa táto politika neujala, tak Vladimír Mečiar vyhlásil, keď nás nebudú chcieť na západe, pôjdeme na východ. A Slovensko skončilo takouto politikou, ako čierna diera Európy. Robert Fico chce robiť politiku bridžizmu na všetky štyri svetové strany. A veľmi ľahko z nej rovnako pre neho vyplynie diléma, keď nás nebudú chcieť na západe, tak sa obrátime tam, kde nás budú chcieť. Tak samozrejme na východ k Putinovi a putinizmu.
A je tu ešte jedna podobnosť. Vláda Vladimíra Mečiara prijala v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky amnestiu za všetky činy, ktoré súviseli s únosom prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, samozrejme vrátane vraždy Remiáša. Vláda Roberta Fica prijíma zákony, ktoré sú faktickou amenstiou pre korupčné kauzy bývalých prominentných politikov a ďalších blízkych ľudí tejto vládnej koalície. A obidvom premiérom vtedy išlo, vtedy aj dnes, v prvom rade o upevnenie vlastnej moci.
Dámy a páni, ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nesieme zodpovednosť za ďalšie smerovanie Slovenska v tejto neľahkej politickej situácii na Slovensku, aj vo svete. V tejto chvíli sme sa skupina poslancov rozhodla dať hlasovať o dôvere premiérovi Ficovi a tým o ďalšom smerovaní Slovenska. Za týchto poslancov mám oprávnenie povedať, budeme hlasovať za vyslovenie nedôvery premiérovi Ficovi a teda celej vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Skryt prepis
