Videokanál klubu

Kolega Dostál, ďakujem za podporu tých mojich myšlienok, ktoré som tam predniesol. Áno, je to plošné, sú to nejaké plošné opatrenia, konkrétnosti človek tu veľmi ťažko hľadá a opakujem znovu, že nevidíme žiadnu snahu získať pre kultúru nejaké zdroje z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu. Ja len ešte v tejto reakcii poviem, že akým spôsobom sa ťažko dostávalo vôbec k tomu rozpočtu. Návrh bol schválený v piatok 10. októbra vládou, odoslaný s prílohami na e-mailové adresy poslancov, v piatok o 17 však bol ohlásený výpadok internetu Národnej rady celý víkend, čo skomplikovalo dostupnosť tohto materiálu. V pondelok sa o ňom rokovalo vo výboroch a v utorok išiel materiál do pléna. Prosím vás pekne, takto to išlo, takýmto spôsobom. A to je kapitola kultúry. Rovnaké problémy mali ďalší kolegovia poslanci, vyhodnotiť takýto zákon roka v priebehu skutočne niekoľkých doslova dní, nehovorím ani pracovných, lebo to išlo cez víkend. No neviem ako to nazvať inak ako pohŕdanie vlastne parlamentom a pohŕdanie, keď pohŕdate parlamentom a poslancami, tak pohŕdate aj tými voličmi, ktorí volili týchto poslancov, ktorí tu sedia v parlamente. Takže je to o to smutnejšie, že hovorím o rozpočte kultúry a tento prístup bol vyslovene nekultúrny. Toto nie je kultúra, ale obávam sa, že týmto spôsobom bude pokračovať vládna koalícia aj v budúcnosti, pretože sa to stalo doslova normou. Ďakujem za pozornosť.

lebo je to spravodlivé a je dobré, že v zákone tento valorizačný mechanizmus je. Ďalším anatúrnym výdavkom je príspevok na rovných dvanásť stotín percenta z HDP pre Slovenskú televíziu a rozhlas, ktorý jej pripísal navyše takisto necelých 10 mil. eur. Ide o naplnenie minimálnej možnej podpory vzhľadom na stav verejných financií a hoci táto spodná hranica podpory sa stane nadlho jedinou možnou. Takže slovo najmenej v zákone, ktoré tvorilo pre STVR nádej pracovať aj v rozvojovom scenári, tak je teraz úplne zbytočné. Materiál k rozpočtu uvádza, že konsolidačné opatrenia sa dotknú najmä 5 % krátenia mzdových prostriedkov, 10 % na tovaroch a službách a 15 % na kapitálových výdavkoch a to ako ústredného orgánu, tak aj príspevkových organizácií ministerstva. Zákonite tak dôjde k redukcii činnosti organizácii na úrovni vo výške 29 mil. eur. Obávam sa, že to bude veľký problém, keďže už teraz poddimenzované príspevkové organizácie pôsobiace sú na hranici plnenia svojich zákonných povinností. Ostáva len dúfať, že sa divadelné a koncertné stany nezačnú napĺňať prenájmami rôzneho účelu a kvality a to len v záujme dosiahnuť stanovené príjmy. Čo je však smutnejšie, o ich rozvoji nemôže byť ani reč. Za všetky jeden príklad. Veľmi mi leží na srdci osud štátnej opery v Banskej Bystrici. Nie preto, že pochádzam pôvodne z Banskobystrického kraja, ale tejto inštitúcii sa podarilo za roky nevídané, vzbudiť pre obyvateľov priľahlých okresov a miest zo žánrov opery, baletu, operety žiadaný artikel, za ktorým sú ľudia ochotní cestovať desiatky kilometrov. Zo záverečného účtu, ktorý pred polrokom taktiež ministerka neprišla obhajovať, sme sa dozvedeli, že plánované prostriedky vo výške 9,6 mil. eur na rekonštrukciu budovy opery sa nepreinvestovali a rozpustili sa do iných projektov. Očakával som, že sa aspoň časť z nich objaví v tomto návrhu rozpočtu. O opere však nie je žiadna zmienka a nielen o plánovanej rekonštrukcii, ale ani o rozpočte ako takom. A je smutne známe, že ak sa do konca roka nenájde 700 tis. eur, štátna opera môže od 1. januára budúceho roka prestať fungovať. A rozpustiť súbor znamená zánik inštitúcie. Preto apelujem na ministerku a ministerstvo, aby s tým urgentne niečo urobili. Takéto neinformovanie o mnohých ďalších inštitúciách je úplne ako princípom vôbec návrhu rozpočtu ministerstva kultúry. Ako veľmi nezodpovedné vnímam opätovné krátenie rozpočtu pre podpornú schému Obnovme si svoj dom na 8,3 mil. eur. Ako protiargument sa môže zdať alokácia 6 mil. eur na kapitálové prostriedky v rámci Fondu na podporu umenia. Skúsenosť s aktuálnym spôsobom prerozdeľovania prostriedkov radov fondu i účet na ktorý môžu byť peniaze poskytnuté však skôr nahráva do karát podobne spriazneným subjektom ako kultúrnym pamiatkam, ktoré akútne potrebujú pomoc. Je veľká škoda, že ministerstvo sa nedrží odborného regionálne proporčného systematického prístupu, aký roky úspešne fungoval pri programe Obnovme si svoj dom. Podobne by som mohol hovoriť o Fonde na podporu umenia, ale pre krátkosť času nepôjdem do podrobností. Chcem upozorniť na inú veľmi dôležitú vec. Vákuum podpore, ktoré vzniká nie je nahradené ani žiadnymi inými nástrojmi podpory. Teraz nám na mysli sponzorský zákon, či podporu donorstva a filantropie, o ktorých ministerstvo neviem z akého dôvodu mlčí. Svojim konaním tak amputovalo zdravú nohu kultúry, avšak bez potrebnej náhrady, aby kultúra mohla v nejakom režime vôbec fungovať. Ešte raz musím konštatovať, že je to veľmi nezodpovedný a likvidačný krok a predložený rozpočet, ani legislatívny plán na najbližší rok nijaké záchranné koleso pre tento segment kultúry neponúka. Tu skutočne ozaj zdôrazňujem, že sponzoring, donorstvo, filantropia atď. treba veľmi silno zakotviť do nášho systému. Ak sa pýtate, akým spôsobom chce konsolidovať a aký názor má na konsolidáciu KDH, tak vám hovorím, že tu je krásny priestor, ako do kultúry tie chýbajúce zdroje, ktoré budú chýbať aj v dôsledku konsolidácie, ako ich dostať z iných oblastí, to znamená najmä zo súkromnej sféry. A nič sa v tom nerobí. Roky sa v tom nič nerobí, takisto ani tento rok sa v tom nič nerobí. Rozpočet ministerstva kultúry sa nedá komentovať len na základe čísel v tabuľke, ale najmä podľa toho, akým smerom sa s nimi naloží. Ministerstvo kultúry za dva roky prichádza len s amputovaním tepien predchádzajúceho systému fungovania a preskupovanie finančných prostriedkov nesystematicky z jedného chlievika do druhého a to bez toho, aby predstavilo a uskutočňovalo potrebné systémové zmeny, ktoré by kultúru nechali závislou len na podpore štátneho rozpočtu, pri kreovaní ktorého ako ukazuje aj tento rozpočet, napriek miernemu zvýšeniu prostriedkov ostáva kultúra stále na chvoste záujmov štátu. Absencia adresnosti v hľadaní úspor a naopak celoplošné od zeleného stola riadené percentuálne šetrenie pre všetkých, je cestou k likvidácii toho, čo tu roky fungovalo, na úkor toho, o čom rozpočet mlčí. Teraz mám na mysli obrovskú sumu v kapitole tvorba a implementácia politík, ktorá je rukách ústredného orgánu. Uvidíme, aká bude účelnosť a efektívnosť vynaložených prostriedkov, napríklad na služobné cesty pani ministerky, alebo kde končia milióny eur, ktoré sú odložené vo Fond na podporu umenia, opäť pre priority ministerstva kultúry a podobne. Takže keď to zhrniem na záver, v návrhu rozpočtu ministerstva a kapitoly kultúry vidíme absenciu skutočne nejakých vážnych zámerov v konkrétnych oblastiach a to, čo opäť zdôrazním a zase na konci to poviem ešte raz, nevidíme žiadnu snahu dostať do kultúry prostriedky z iných zdrojov, ako zo štátneho rozpočtu. Nevidíme. Pritom priestor je na to obrovský, stačilo by aby sa vláda postavila ministerstvu kultúry zvlášť, aby sa postavila nejakým spôsobom k sponzorstvu, filantropii. Sú ľudia, ktorí sú ochotní investovať, alebo vložiť peniaze do kultúry. Nie je to len na štýl, ja neviem renesancie v Taliansku v začínajúcom novoveku, ale skutočne takéto niečo veľké nemôžeme čakať, ale je priestor na to, aby sa našli prostriedky aj z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. V prvom vystúpení za klub som sa venoval celkovému rozpočtu. Minister financií tu nebol, ale dúfam, že vtedy prítomný minister spravodlivosti mu sprostredkoval informácie z môjho vystúpenia. Dnes sa budem venovať rozpočtu ministerstva kultúry. Hneď na začiatku musím konštatovať, že v tomto rezorte akoby bežala permanentná konsolidácia naprieč volebnými obdobiami, ktorá stále necháva kultúru na chvoste záujmu a okrem nedostatku finančných zdrojov, ktoré sa podpisujú na jej provizórnom fungovaní a nemožnosti väčšieho rozletu, jej rany často s nezvrátiteľnými následkami vrážajú politici, ktorí svojou revanšistickou politikou rúcajú to, čo bolo horko ťažko vybudované v predchádzajúcom období.
Točíme sa v kruhu štvorročných funkčných období vlád. Stratégie rozvoja kultúry a umenia končia však v zásuvkách bez ich celoplošného akceptovania a vždy nanovo sa začína tvoriť to, čo sa neodvážim nazvať kultúrnou politikou štátu, ale len politikárčením na úkor kultúry samej. Či zdroje sú alebo nie sú, kultúra dostáva stále rovnako a garnitúra pôsobiaca teraz na ministerstve aj túto obvyklú výšku prostriedkov míňa na realizáciu úzkych záujmov a cieľov svojej straníckej politiky a v tomto spomedzi všetkých garnitúr vyniká tá súčasná vedená ministerkou Martinou Šimkovičovou. Dovolím si to tvrdiť preto, že tento zákon roka nebola schopná prísť ministerka Šimkovičová obhajovať ani na výbor pre kultúru a médiá. Namiesto toho nás cez sociálne siete informovala, že uprednostňuje rokovanie o problematike štátneho jazyka. Netvrdím, že toto nie je dôležité, ale išlo o parciálne stretnutie, ktoré sa dalo určite odložiť, či časovo preložiť, pretože obhajovať rozpočet pre pred parlamentným výborom, ktorý je určený na kontrolu ministerstva je jej povinnosťou. Poďme však k rozpočtu, ktorý ministerstvu kultúry pridelil 3,5 milióna eur, o 3,5 milióna eur viac ako v tomto roku. Nejde o zvýšenie, ako by sa na prvý pohľad zdalo, lebo keď odpočítame mandátne výdavky teda tie viazané na valorizačné mechanizmy v zákonoch, rezort kultúry dostal o 15,9 milióna eur menej ako mal dostať. To je teda podiel, ktorým sa ministerstvo podieľa na konsolidácii verejných financií. V dôsledku valorizačného mechanizmu sa podpora cirkví a náboženských spoločností zvyšuje o necelých 10 miliónov eur. V prípade podpory cirkví ide o finančný príspevok, ktorý kompenzuje ich činnosť a službu v mnohých oblastiach života, spoločnosti, sociálnej, zdravotnej, vrátane duchovnej službe a iných. Benefity, ktoré sa nedajú vyjadriť a hodnotí len materiálnej, či výškou podpory. Napríklad platy duchovných, ktoré boli roky pod úrovňou minimálnej mzdy, je tak možné dorovnať do jej úrovne. Ak by sa niekto pýtal, prečo sa v čase konsolidácie nesiahne aj na tento príspevok, odpovedám, lebo je to spravodlivé a je dobré, že v zákone tento valorizačný mechanizmus je. Ďalším mandatórnym výdavkom je príspevok na úrovni 0,12% z hrubého domáceho produktu pre Slovenskú televíziu a rozhlas, ktorý jej pripísal navyše, takisto necelých 10 miliónov eur. Ide o...

Ďakujem pekne.
Martin, zareagujem prv na teba, máš úplnú pravdu. Ak občania tejto krajiny sledujú aj na čo všetko sa míňajú peniaze, aké nákupy sa robia, čo všetko sa v poslednom čase obstaralo, ako sa to obstaralo, samozrejmé, že neveria, že to s tou konsolidáciou myslíme vážne. 7,4 miliardy euro sa za tri konsolidácie vybralo, ale nič, nič to nezmenilo, deficit nám neklesá. Neklesá nám, ľudia sú stále, stále viac nahnevaní, podráždení, lebo všetko ide hore, ale vidia, čo sa deje vo vláde. Nešetria na sebe. Už pred, pred dvoma mesiacmi pán minister Kamenický povedal, že to bude pol na pol, že 1,2 miliardy budú znášať, bude znášať vláda. Teraz sa dokonca hovorí aj o nejakých 500 miliónov euro, ani to možno nebude reálne, že na konci dňa to bude. Takže neveria tomu. Neveria, že to myslia úprimne. A všetko sa prenáša naozaj na bežných ľudí, na bežných pracujúcich ľudí, ktorí denno-denne chodia do práce.
Pán kolega Mikulec, vy ste vraveli o rezignácii. To je presne to slovo, ktoré tu v spoločnosti máme. My proste sme rezignovali, vláda rezignovala na reformy. Dnes mala jedinečnú možnosť reformovať zdravotníctvo, reformovať školstvo, reformovať iné, spájať ministerstvá, spájať ministerstvá mohla. Nie rozširovať kvôli tomu, že by sme tu vytvárali trafiky a oni si z toho urobili ďalšie dane z hazardu a vytvárali nejaké národné kasína, ale spájať ministerstvá. Dnes sa mohli spájať ministerstvá. Viete, čo sa robí v Českej republike? Sme boli pred týždňom na takej diskusii, kde sa hovorí o tom, že spoja ministerstvo zdravotníctva s ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. My sme tu vytvorili ďalšie ministerstvá. Pozrite sa, kam sa posúvajú iné krajiny. Nerozširujú sa. Spájajú sa, lebo svet sa mení. Ale my to nerobíme, my tu rozdávame trafiky. Toto je problém. Preto tomu ľudia neveria.

Ďakujem za slovo.
Kolega František Majerský, ďakujem za tvoje vystúpenie. Skutočne hovoril si o veciach, ktoré sú nám vlastne už dlho známe, že chýbajú nejaké systémové opatrenia v zdravotníctve, hoci tam, hoci tam nejaké peniaze sú. Tiež si hovoril teda o peniazoch v zdravotníctve. Ja sa dotknem v súvislosti s tým aj nového zvýšenie zdravotných odvodov o jedno percento. Na rozdiel od predchádzajúceho kroku pred dvoma rokmi, keď sa zvýšil odvod o jedno percento na strane zamestnávateľa, tak teraz sa ten odvod zvyšuje na strane zamestnanca, to znamená, siahame na čistý príjem. Čistý príjem zamestnancov. Pochopiteľné, že živnostníci budú znášať celý šestnásťpercentný zdravotný odvod.
Ďalšia vec, čo je pri tom dôležitá, je, že tieto peniaze nepôjdu do zdravotníctva. Ja tomu rozumiem, že ministerstvo financií a vláda hľadá peniaze po všetkých kútoch, kde by len zobrala tie peniaze a zaťažila ľudí tak, aby tie peniaze získala, len v tomto prípade by som bol aspoň rád, keby nazvali veci pravým menom. Toto už nie je zdravotný odvod, ja by som to nazval zdravotnou daňou. To je čistá daň. To znamená daň na tých ľudí, čo pracujú, sú zamestnaní alebo sú živnostníci, to je nová daň na nich, ktorá bude smerovať priamo do štátneho rozpočtu. So zdravotníctvom to nemá absolútne nič spoločné. A preto treba to nazývať pravým menom a priznať sa k tomu, že je to takto. A ak niečo podobné plánujete vo vláde aj v budúcnosti, tak prosím, voľte správnu terminológiu. Nebalamuťte ľudí tak, ako používa minister financií výrazy o táraní, tak ja v tomto prípade hovorím, že toto je vyslovené táranie.

Pán kolega, prepáč mi za taký detail, ale hovoríš, že my sme vybrali 7,4, my, my. Nie my, oni. Oni vybrali. To je prvá vec. Druhá vec je, že ak chce niekto konsolidovať a je to potrebné, musí začať od seba. A keď toto ľudia nevidia, tak tej konsolidácii neuveria. Ani v zdravotníctve, ani v školstve.
Ja nadviažem na zdravotníctvo. V školstve, do školstva dávame 4,5 % HDP. V parite kúpnej sily je slovenský učiteľ na úrovni albánskeho, teda posledný. Posledný. Takže ak konsolidovať, fajn, ale začnime, začnite od seba. Vláda musí znížiť výdavky na seba, na verejnú správu, lebo každý jeden, každé jedno euro, ktoré táto vláda minie, získa od pracujúceho človeka. Vláda nemá svoju vlastnú tlačiareň na peniaze, vláda len vyzbiera peniaze od ľudí. A keď ľudia vidia vládny luxus, vidia, že sa nedokáže vláda uskromniť, tak potom neprijmú ani konsolidačné opatrenia a raz im to spočítajú. Ver mi.
Ďakujem pekne.

v nemocniciach. Skoro cez miliardu máme už dlh na nemocniciach, ktoré budeme zase musieť oddlžiť. Miliarda je zase dlh. A nič, nič pre to nerobíme. Je nám to jedno.
Teraz bola jedinečná šanca urobiť reformu v ambulantnej sfére. V nemocniciach. Takisto v poplatkoch. Veď to nie je možné, aby sme takéto poplatky vyberali a robili si, čo chceme. Nelegálnym spôsobom, podotýkam, lebo poplatky sú nelegálne. Začnime ľuďom rozprávať pravdu. Ak tú pravdu budeme rozprávať, ľudia pochopia veci, že ak zlepšíme zdravotnú starostlivosť, tak to bude pridaná hodnota pre všetkých pacientov.
Pán minister, ďakujem veľmi pekne, pekný deň prajem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som včera v noci vystupoval k rozpočtu a zameral som sa na viac vecí, ale nebol tu včera minister zdravotníctva, bol tu pán minister športu, cestovného ruchu a neviem čoho všetkého, ktoré ministerstvo by podľa mňa nebolo byť keďže máme konsolidovať. Ale ja som mal na pána ministra viac otázok. Čiže keď dnes tu bude, budem rád keď si to bude písať, aby vedel občanom odpovedať čo konkrétne v slovenskom zdravotníctve dostávajú za to, že ide rekordný počet, rekordný počet peňazí. Zopakujem ešte raz to čo som včera povedal v roku 2014 bol štátny rozpočet na zdravotníctvo v objeme 4,4 mld. euro. V 2024 to bolo 8,8 mld. euro, čiže o 100 % viac dáme do slovenského zdravotníctva a ďalší, na tento rok, je to dokonca suma cez 10 mld. eur. Cez 10 mld. eur dáme do slovenského zdravotníctva a občania tejto krajiny sa právo pýtajú čo sa túto službu dostávajú. Aká je pridaná hodnota, že dávame dvojnásobok za posledných 8 rokov do zdravotníctva a čo za to všetko majú. Ja si myslím, že tu nikto v tejto sále nie je kto so mnou bude, keď dvihne ruku, že slovenské zdravotníctvo je v poriadku a že bežný človek, bavme sa o bežných ľuďoch, že dnes, keď príde k svojmu obvodnému lekárovi, ktorý ho vyšetrí, keď si nájde naňho termín, keď nejakého nájde, lebo sú regióny kde máme problém vôbec všeobecných lekárov nájsť alebo detských a diagnostikuje uňho onkologické ochorenie, že sa dostane včas na termín na CT alebo na MR-ko. Ja vám garantujem, že v tejto sále nebudete ani jeden ktorý povie, že takto to existuje, takto to je. Ľudia, ktorí nemajú známosti, nepoznajú nikoho v nemocniciach, čakajú na termín u lekára na vyšetrenie pol roka a viac. Ja sa pýtam ešte raz, 10 mld. dávame do zdravotníctva a naspäť pridaná hodnota pre človeka, ktorý celý život platil dane, odvody, chodil do práce je žiadna. Za pol roka, keď máte onkologické ochorenie, sa nedostanete včas na termín, nemáte žiadnu šancu prežiť to ochorenie.
Ja som čakal, že minister zdravotníctva pritom že nalieva do zdravotníctva viac peňazí, ja som rád, že do zdravotníctva ide viac peňazí, ale že bude robiť a tlači na ministra zdravotníctva, aby začal robiť aj opatrenia. O troch veciach stačí keby začal riešiť tri základné veci a dostal by naspäť viac peňazí a zistil by, že kde sa dalo aj viacej šetriť. Dnes je jedinečná šanca robiť konkrétne reformy v slovenskom zdravotníctve. Kedy keď nie keď je konsolidácia. Myslím si, že nikto v tejto sále nepovedal, ani jeden z poslancov myslím opozície nepovedal, že konsolidácia nie je potrebná, nikto to nepovedal. My len kritizujeme akým spôsobom ju robíte a že nič za tie peniaze, ktoré ľudia na tú konsolidáciu, na ktorej ste ľudí preniesli, lebo toto mal otvorene povedať, to čo mal v predchádzajúcom vystúpení pán poslanec Jakab, že to je dohromady 7,4 mld. euro za tri konsolidácie. 7.4 mld. euro sme preniesli na ľudí, na firmy, na podnikateľov, živnostníkov, bežné rodiny a oni sa právom pýtajú, že čo za to majú dostať. V slovenskom zdravotníctve za to nedostávajú nič. Slovenské nemocnice sú poloprázdne. Obsadenosť lôžok v nemocniciach je na 55 %. 55 % sú obsadené, pred sme sa nevrátili ani na výkony pred covidom, čo sa týka operácií. Pracuje sa menej a právom sú ľudia nahnevaní, že čakajú dlho na termíny. Ale nikto na to netlačí, nikto netlačí na výkon. nikto netlačí na výkon. V poplatkoch, v poplatkoch v ambulanciách si lekári urobili, urobili takzvané poplatkové eldorádo, ako to nazval pán Dobrovodský.
Dnes si lekári, keďže to je nezákonné, to treba otvorene povedať, že je nezákonné vyberať poplatky v ambulanciách, si vyberajú poplatky za hocičo. Administratívny, taký, taký, ľudia sú z toho zmagorení. Majú platiť, nemajú platiť, prečo. Ja sa pýtam, prečo v tom nespravíme poriadok a povieme čo áno a čo nie. Prečo nekontrolujeme, že či tí lekári majú potvrdenia, či majú potvrdenia za to, že vydávajú poplatky a či sa tie peniaze zdaňujú, to treba otvorene povedať. Dneska keď sa opýtate pacientov, ktorí vám povedia, že ja vlastne nemám ani doklad že som zaplatil u lekára. Ja nemá doklad že som zaplatil. Tak na jednej strane tí ľudia, tí ľudia prispievajú do zdravotného poistenie, veď vznikla nová daň o 1 % je vyšší odvod, ale nejde do slovenského zdravotníctva, vybrali ste to na iné položky. Hovoríme, že aktívni občania, ktorí v tejto krajine pracujú budú platiť viac zo zdravotných odvodov, ale nedostávate tú službu žiadnu naspäť. Ja sa aj pýtam pána ministra, že prečo netlačí na reformy, ktoré sú potrebné v slovenskom zdravotníctve. Na liekovú politiku, na ambulantnú sféru, na nemocnice. To sú tri kľúčové veci, ktorého sa každého z nás dotýkajú. Ak nám budú fungovať efektívne nemocnice, tak pacienti nebudú čakať, nebudú čakať na tak dlho hospitalizácie, na operáciu. Ak nám bude fungovať ambulantná sféra, budeme tlačiť, tlačiť na nových mladých lekárov do regiónov, tak ten pacient bude mať čas zdravotnú starostlivosť u seba. Veď to všetko so všetkým súvisí. Ale my to nerobíme, my to nechceme robiť. My len jednoducho povieme, že dáme vám 1,4 mld. eur na budúci rok, ale nič viac za to nechceme od pána ministra zdravotníctva. Veď musíme byť k tomu ..., ten pacient, ten konečný, ja to stále hovorím, ten človek, ktorí na konci dňa toho je, veď pre neho to tu robíme v slovenskom zdravotníctve, pre neho to robíme. Za to vzniklo ministerstvo zdravotníctva že je tam pre pacienta, je pre pacienta, je pre tých zdravotníkov, lekárov, ktorí tam denno-denne v tých ťažkých podmienkach pracujú. Ale my nič nekontrolujeme, my nemáme žiadnu pridanú hodnotu. My nič nemeráme. Toto funguje roky samospádom. Dnes bola jedinečná príležitosť, pán minister Kamenický mohol buchnúť po stole a povedať, nie začnite robiť reformy, začnite robiť reformy, začnite spájať nemocnice, začnite spájať nefunkčné oddelenia, aby fungovali celky.
Si vezmite, že v niektorých regiónoch máte v okruhu 20 km štyri nemocnice, z toho sú štyri poloprázdne. Nemáte detských lekárov, nemáte ambulantných lekárov, nemáte špecialistov. Netlačíme to toho aby sa to zlepšilo, lebo sa na to roky zanedbávalo. Ale to musí niekto povedať, že toto je cesta po ktorej sa ideme vybrať. Bude to bolieť, ale na konci dňa musí byť spokojný pacient, ktorý tu celý život odvádzal tejto krajine dane, odvody platil tu. Nemôžeme dostávať, si vezmite že nám, dostávame, dáme 10,4 mld. na budúci rok a nám zomiera o 6 tis. ľudí viacej ako v Čechách, v Českej republike, 6 tisíc ľudí viacej, veď to je jedna veľká dedina, nám umiera viacej. Zomiera nám o 140 viac dojčiat ako v Českej republike. To nie sú čísla ktoré sú vymyslené, to sú dáta oficiálne, že proste za tie peniaze nám dávajú menej zdravotnej starostlivosti našim občanom. To treba otvorene povedať, ale my sa tvárime že to je v poriadku, že to tak má byť. Šesťtisíc ľudí zomiera, viac ako v Českej republike a nikoho to tu netrápi, šesťtisíc ľudí. 140 dojčiat ročne navyše oproti Českej republike, ktorá dáva porovnateľné peniaze do svojho zdravotníctva. Pán minister Kamenický mal buchnúť po stole a povedať, nie, budete robiť reformy aby sme zlepšili zdravotnú starostlivosť. Viac peňazí do zdravotníctva, dobre že by sa rekonštruovali nemocnice, ale musia sa robiť aj reformy, musia sa robiť reformy v slovenskom zdravotníctve. Bez toho to bude zase len zaplátavanie dier. Si pozrite aký je dlh na nemocniciach. Skoro cez miliardu máme už dlh na nemocniciach, ktoré budeme zase musieť oddlžiť. Miliarda je zase dlh. A nič preto nerobíme, je nám to jedno. Teraz bola jedinečná šanca urobiť reformu v ...
=====

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ak má mať konsolidácia verejných financií zmysel, musí byť spravodlivá. Musí platiť, že každý sektor prispeje podľa svojich možností a že štát nebude robiť výnimky tam, kde ide o čistý biznis na ľudskej slabosti. A to presne vidíme teraz, keď sme sa oboznámili s návrhom štátneho rozpočtu.
Vláda sa rozhodla, že hazard bude patriť medzi chránené druhy. Odvod z hazardu ste pri konsolidácii zvýšili len symbolicky, z 27 na 30 %. Tri percentá. V čase, keď vláda zvyšuje dane pracujúcim, ruší sviatky a berie samosprávam, je toto úplne nedostatočné a nespravodlivé. Čiže pomáhať hazardu, arogantne ignorovať naše otázky a žiadosti o vysvetlenie a spokojne ďalej zdierať ľudí. KDH navrhovalo, aby sa odvod z hazardných hier zvýšil minimálne o 10 percentuálnych bodov. Je to férové, realistické a ekonomicky obhájiteľné. Hazard je sektor s rekordnými ziskami, s vysokou maržou a minimálnou pridanou spoločenskou hodnotou. Ak niekde vieme zvýšiť príjem štátu bez dopadu na bežných ľudí, tak je to práve tu.
Minister financií veľa hovoril o zodpovednej konsolidácii, ale toto je presný opak. Vláda sa vzdáva, dobrovoľne vzdáva potenciálne desaťnásobne vyšších príjmov, než sama priznáva. Minulý piatok ste upravovali poplatky za výherné prístroje v herniach. To sú tie najprimitívnejšie herné terminály, ktoré hráča len ako takého škrečka nechávajú klikať a ako sa hovorí medzi mládežou, točiť ovocko, teda tie akože výherné kombinácie symbolov. Podľa materiálov, ktoré prešli vládou, sa v tomto prípade očakáva výpadok vo výške 7 miliónov eur v dôsledku úprav tohto poplatku. Lenže keď sa pozrieme na počty zariadení a objem vkladov, táto matematika jednoducho nesedí. Oficiálne totiž nikto presne nevie, koľko výherných prístrojov na Slovensku funguje. V registri chýbajú presné dáta. Podľa našich odhadov a toho, čo prijímajú samotní stávkari, čo priznávajú samotní stávkari, ide o 10-tisíc až 13-tisíc terminálov na Slovensku. Ak ste pri každom jednom výhernom prístroji dobrovoľne odpustili niečo viac ako 4-tisíc eur, ktoré ste nám občanom nasľubovali v rozprave pri konsolidácii, tak je tá strata ešte výrazne vyššia. Ak totiž tieto čísla dosadíme do výpočtu, strata 7 miliónov, ktorú vláda predpokladá, je jednoducho nereálna. Ak je tých automatov len 10-tisíc, tak to vychádza, že ste sa vzdali viac ako 40 miliónov eur.
Buď teda niekto nevie počítať, alebo sa zámerne znižuje očakávaný výnos. Hazard je zjavne zdroj, ktorý sa štát bojí využiť. Ak sa štát dobrovoľne vzdáva príjmov z hazardu, hoci by mohol tieto zdroje využiť na liečbu, prevenciu či financovanie športu a kultúry, alebo systematickej práce s mládežou, s deťmi, potom to nie je len ekonomická chyba. Je to morálne zlyhanie. Slovensko dnes každý rok prichádza o stovky miliónov eur v dôsledku patologického hrania. Priamo aj nepriamo. Strata pracovnej produktivity, rozpad rodín, nárast sociálnych dávok, exekúcie, psychické ochorenia. Odborníci hovoria o obrovských celospoločenských nákladoch, prevyšujúcich sto miliónov eur ročne. A štát si pritom nechá ujsť desiatky miliónov, ktoré by mohol z tohto sektora dostať, keby mali odvahu nastaviť férové a prísnejšie pravidlá.
Nie je to však len otázka financií, ale ako pripomíname, prevádzkovanie hazardu má aj svoj morálny rozmer. Hazard nie je bežné podnikanie. Je to oblasť, ktorá má preukázateľne deštruktívne účinky na spoločnosť. Vláda by preto mala dať, mať jasno. Ak hľadáme peniaze do rozpočtu, hľadajme ich tam, kde zisky vznikajú na úkor zdravia a dôstojnosti ľudí. Nie v rodinách, nie u pracujúcich, nie v regiónoch, ktoré už dnes ledva dýchajú. Namiesto toho robí vláda pravý opak. Rozširuje ponuku hazardu, dokonca umožňuje slovenským spoločnostiam pôsobiť aj v zahraničí a vníma hazard ako legitímny exportný artikel. To je úplne pomýlené uvažovanie. Hazard nie je sektor, ktorý by mal štát rozvíjať. Je to problém, ktorý by mal štát regulovať.
V Kresťanskodemokratickom hnutí budeme preto aj naďalej dôsledne presadzovať, aby sa odvody z hazardných hier zvýšili minimálne o desať percentuálnych bodov, aby sa sprísnila kontrola výherných prístrojov a zaviedla povinnosť presného a verejného registra.
Vážení kolegovia a kolegyne, štát, ktorý sa pri hľadaní peňazí radšej obráti na hráčov, než na hazardné firmy, je štát, ktorý sa vzdal svojich morálnych princípov. A ja verím, že aj v tejto sále sa nájde dostatok poslancov, ktorí to takto nechcú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Nebudem reagovať na to či môžme tu riešiť zdravotný stav alebo nemáme, nemáme tu riešiť zdravotný stav nikoho. Myslím si, že každý z nás je zodpovedný na to, aby vedel, že keď má nejaké ochorenie, tak nemal by tu vôbec čo robiť a byť. Všetci ste rozprávali v podstate to isté, ja to len zhrniem v jednej krátkej vete. Štát zlyháva pri tých najslabších, stará sa len o svojich ľudí, zlyháva pri tých najslabších. Jeden milión ľudí je na hranici chudoby. Jeden milión chudoby je na hranici chudoby, sú to ľudia, ktorí prežívajú, prežívajú dennodenne útrapy svojho života tým, že nemajú už ani na základné veci. Štát sa pri tejto konsolidácii nijak o nich nepostaral. Tak ako som to povedal ráno pri rozprave kolegu Jozefa Hajka, táto vláda nevie, nevie, nevie, nevie robiť konsolidáciu a ak chce pán minister Kamenický ísť do Grécka, nech ide na dovolenku, ale nech tam neťahá Slovensko. Ďakujem pekne.