Videokanál klubu

Ďakujem. Maroš, ja chcem hlavne oceniť u teba, že vysoký štátnicky prejav, že tak s pokojom, s kľudom Angličana si pomenoval najväčšie problémy, ktoré táto vláda má, ktoré ju sprevádzajú celé dva roky. To, akým neštandardným spôsobom tu prichádzajú vládne návrhy, akým neštandardným spôsobom sa schvaľujú, a dobre si sa opýtal, že neboli žiadne štatistiky, žiadne dôkazy, že úrad nefunguje dobre. Nebolo nič, bola len pokuta udelená pánovi ministrovi a to bol dôvod, aby sme úrad zrušili. Obrátil si sa aj na kolegov z koalície, aby teda nehlasovali za tento zlý návrh. Žiaľ, nesedeli tu, bolo ich tu len pár a predpokladám, že oni majú slúchadlá, aby to nepočuli a aby sa ich to svedomia nedotklo.
Ale ešte sa chcem dotknúť aj tomu čo si vravel k tomu sobotňajšiemu rokovaniu vlády. Aj dnes vláda rokovala a paradoxne v sobotu neboli na pretrase ani naše železnice a ich katastrofálny stav. V sobotu sa nezaoberali ani zvýšenou kriminalitou a dokonca sa nezaoberali nielen v sobotu, ale ani dnes reformou financovania sociálnych služieb, pričom je to míľnik z plánu obnovy a musí byť schválený ešte v tomto kalendárnom roku, aby platnosť bola k 1. 1. ´26, účinnosť bude odložená, ale mal by byť. Čiže toto tu táto vláda nepovažuje za dôležité, aby kvôli tomu zasadala hoci aj mimoriadne alebo riadne, ale to, aby zrušila nepohodlný úrad, tak to je taká priorita, že zasadne ešte aj v sobotu.
Ďakujem.

Pán kolega Čaučík za KDH veľmi komplexne a plasticky zhrnul, čo tento legislatívny nezmysel prinesie a ako sa dotkne tých, ktorým patrí, ktorých sa týka. Spomínal si, pán kolega, precedens ako osobná skúsenosť nepríjemná priviedla ministra, aby zmenil pravidlá hry v celej spoločnosti a že ten svoj osobný záujem povýšil nad verejný záujem. Ja si spomínam na precedens, keď pán podpredseda Danko teda zroloval semafor, ušiel, na 15 hodín sa skryl, aby nemusel fúkať, ale predstavte si, že čo by dneska urobil pán Eštok. Ten precedens by posunul ešte ďalej. On by nabúral do semaforu a on by neušiel, on by zrušil všetky semafory, hej. Šutaj Eštok nesmie zrušiť úrad, ktorý mu stojí v ceste, to je ten precedens, kde sa ešte o krok ďalej posúvame ku banánovej republike. Od demokracie ideme k totalite, kde vládni predstavitelia, predstavitelia, ktorí majú v rukách moc, si robia, čo chcú, a svoje vlastné záujmy, svoju vlastnú nenávisť alebo svoj vlastný zisk povýšia nad verejný záujem, a to je teda precedens, ktorý nesmieme týmto ľuďom dovoliť, a preto si myslím a som o tom presvedčený, že pána Šutaja Eštoka by sme mali vypískať a mal by odísť zo svojej pozície.
Ďakujem ti pekne, pán kolega.

Ďakujem za slovo.
Maroš, ďakujem za tvoje vystúpenie a, tak ako si aj povedal, máme v podstate dôležitejšie problémy v krajine, ktoré by sme mali čo najskôr riešiť, a my tu riešime zrušenie úradu, ktorý doslova funguje. Uvediem aspoň jeden príklad. Z plánu obnovy a odolnosti viaceré samosprávy stavajú škôlky, školy, sociálne zariadenia, čo je pre konkrétne regióny veľmi dôležité, ale viaceré samosprávy, žiaľ, nestihnú realizovať tieto projekty, lebo termín ukončenia týchto projektov je koniec apríla 2026. Väčšina samospráv na realizáciu týchto projektov má ani nie celý rok, iba pár mesiacov a za pár mesiacov postaviť alebo pristaviť novú škôlku, školu, sociálne zariadenia je doslova sci-fi na Slovensku. A vieme veľmi dobre, že ak sa nám nepodarí realizovať tieto projekty, tak sa budú musieť vracať finančné zdroje. Prosím preto, poďme riešiť takéto problémy, ktoré trápia samosprávy. Určite je tu medzi nami viacero starostov a primátorov, ktorí by uvítali, aby sa tento termín, koniec apríla, posunul aspoň na koniec augusta. Je to veľmi dôležité. Ale nie, my namiesto toho rokujeme o zrušení fungujúceho úradu. Tak vás prosím, poďme robiť pre ľudí, poďme robiť pre samosprávy, aby sme im umožnili čerpanie finančných zdrojov z plánu obnovy a odolnosti. Je to veľmi dôležité pre samosprávy, lebo samosprávy nemajú finančné zdroje na to, aby dokázali realizovať opravu alebo výstavbu novej škôlky, školy alebo sociálneho zariadenia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Hargaš, keby sme boli v nejakom tomto športovom podujatí, tak desať bodov dávam. Kačka eselkačka, proste duchaprítomné, výborné. Rozumieme si. Tie dôvody tam nie sú, tam je ješitnosť a pomsta, by som odhadoval.
Tina Gažovičová, samozrejme, ja sledujem bezpečnosť na školách a robíme pre to, čo sa dá. Pán minister veľa rozpráva a nič nerobí. A dokonca veľa rozpráva na jednej strane a potom ak aj niečo robí, tak robí opačne a dokazuje si ako keby svoju moc, a to je nejaký zvláštny typ slovenskej demokracie, ktorým som celkom neporozumel.
Pán kolega Podmanický, tá kačka je fakt dobrá, ja som citlivo ju vyberal a veľmi, veľmi sa tomu venujem, veľmi rád kuchtím a zatiaľ ľuďom chutilo, takže prosím ťa, nepáľte, prosím ťa, nepáľ mi moju kačku. Ja som ešte pre pána ministra mal pripravené, že mu zapískam a dám červenú kartu, ale keďže nechcem porušiť rokovací poriadok a nejaké takéto veci, tak aspoň odkazujem, pán minister, ešte raz. S tým, čo ste priniesli do parlamentu, ste sa diskvalifikoval a už ako minister vnútra by ste, teda nemali ďalej pôsobiť. To som, o tom som presvedčený.
Ďakujem pekne všetkým za faktické. Dovidenia.

Ďakujem za tvoje vystúpenie. Myslím, že ty vieš veľmi dobre, o čom hovoríš, pretože si novozvoleným prezidentom Komory záchranárov a skutočne ťa mrzí tá situácia, ktorá tuná aktuálne nastala, pretože naozaj bol to jeden z fungujúcich systémov, ktorý teraz žije v neistote. Túto neistotu spôsobil minister zdravotníctva Kamil Šaško. Tvári sa teraz, že sa nič nedeje, že sa na to zabudlo, ale to nie je pravda. A som rád, že si vystúpil aj v treťom čítaní a ešte raz na to poukázal. Myslím si, že je zahanbujúce, že doteraz nevieme odpoveď na otázku, ako bude vyzerať záchranná zdravotná služba v budúcnosti. A už neviem ako inak to povedať, koľkokrát sme prosili pána ministra, aby nám to prišiel povedať a vysvetliť. Neviem, čo je dôležitejšie v tejto krajine, ako to, aby sme zachovali fungujúci systém a aby sme ho nastavili ešte lepšie, ako bol nastavený, hlavne to výberové konanie.
Ďakujem za tvoje vystúpenie.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v treťom čítaní vystúpil k pozmeňujúcim návrhom pána kolegu Zdenka Svobodu. A to je pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka siete záchrannej zdravotnej služby, a súvisí to vlastne s celou, s celým tendrom na záchrannú zdravotnú službu. A to je dôsledok, o ktorom sme hovorili pred štyrmi mesiacmi, a to je dôsledok, ktorý má veľký dopad na záchrannú zdravotnú službu. Dnes v skrátenom legislatívnom konaní pozmeňujúcim návrhom ideme opravovať vec, ktorá mohla úplne inak fungovať a má veľký dopad na to, ako dnes funguje záchranná zdravotná služba.
Ja by som očakával, je to síce technická vec, ktorú dnes schvaľujeme, ale ja by som dnes túto rozpravu o tom, ako má záchranná zdravotná služba fungovať a čo má robiť a ako má poskytovať záchrannú zdravotnú službu, očakával, že budeme riešiť v pléne Národnej rady, že pán minister príde a vysvetlí nám, čo chce so záchrannou zdravotnou službou robiť, aby sme vedeli, ako bude záchranná zdravotná služba na Slovensku fungovať. Bude tu štátny systém, bude tu systém, ktorý bude fungovať pod ministerstvom vnútra, alebo tu bude nový tender na záchrannú zdravotnú službu? Za štyri mesiace nemáme žiadnu odpoveď, ako záchranná služba má fungovať. Prečo? Ja sa pýtam prečo?
Namiesto toho dnes ideme v skrátenom konaní v noci riešiť úplne inú vec, ktorá nesúvisí so záchranou ľudských životov, ale súvisí s ochranou ľudí, ktorí dostali pokutu, s ľuďmi z vašej strany.
Pán minister, dnes sme mali riešiť v Národnej rade, čo bude ďalej so záchranou zdravotnou službou. A ja si myslím, že by sme tu všetci ostali a chceli by sme počuť riešenia, lebo sa to týka všetkých ľudí v tejto krajine. Záchranná služba má dopad na každého jedného občana v tejto krajine. Má vplyv na to, kedy záchranná zdravotná služba vyrazí, kto v nej bude pracovať, aké bude mať podmienky a koľko ľudských životov zachráni. To je tá vec, ktorá, to je tá služba, o ktorej sme mali dnes v noci rokovať. Nie o tom, že ideme rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Tým nie, tým nejdeme nikoho zachraňovať. Tým nejdeme nikoho zachraňovať, nikoho. Toto sme mali riešiť dnes v noci. Toto sme mali rokovať do polnoci. Lebo čakáme, čakajú zdravotníci, čakajú pacienti, čo bude so záchrannou zdravotnou službou. Toto je tá téma, o ktorej sme dnes mali rokovať v Národnej rade. Nie o tom, či ideme rušiť alebo nerušiť v skrátenom legislatívnom konaní ochranu na oznamovateľov. V sobotu kvôli tomu mimoriadne zasadla vláda. Ja sa pýtam, prečo nezasadla vláda, ako to povedal pán minister, že keď sa schváli rozpočet, tak sa dohodne koalícia, ako bude vyzerať záchranná zdravotná služba na Slovensku. Je ticho o tom.
Čiže celý ten pozmeňujúci návrh je o tom, ako sa spackal tender na záchrannú zdravotnú službu, priatelia. A to sme dnes mali riešiť. Nie Úrad na ochranu oznamovateľov. Preto poprosím pána ministra, aby takúto možnosť, akú máme dnes, vystúpiť k záchranke, urobil sám, aby urobil kolečko so všetkými, aby sa raz a navždy ten problém, ktorý sám spôsobil alebo jeho kolegovia pri tendri na záchrannú zdravotnú službu, aby sa vyriešil. Lebo čakajú na to ľudia, záchranári, pacienti.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.)

Pán predseda, ďakujem pekne.
Oskar, vystúpenie tvoje, aby sme zhodnotili, ako to reálne je dnes v praxi, tak v praxi potom ako sa celý ten tender spackal, je jeden veľký chaos. A vysvetlím na jednoduchom príklade. Posádka, kde pracujú teraz ôsmi záchranári, má určité obdobie končiť a ona sa mala presunúť na iný bod, len tam vlastne ešte podľa zákona nemôže vzniknúť a jednoducho tí ľudia nevedia, že kde budú mať teraz tú prácu. My sme do záchranky po tomto fiasku, lebo to treba povedať, že to bolo obrovské fiasko, to hovorím za tých pätnásť rokov, dvadsať rokov, čo som v záchranke, som to nezažil, sme priniesli do záchrannej zdravotnej služby chaos. Chaos, ktorý má veľký vplyv na to, ako záchranári pracujú a je to obrovská chyba. My sme sa mali tešiť z toho, že reforma záchrannej zdravotnej služby prešla, lebo to bola veľká vec pre budúcnosť aj pre zachraňovanie ľudí na Slovensku a my sme spackali najväčší tender, aký tu kedy bol za dve miliardy eur.
A súhlasím s tebou, Oskar, že my dnes nevieme, a je to chybou, lebo ja som pripravený sa o tejto téme baviť, že čo vlastne so záchrannou zdravotnou službou bude, kto ju bude prevádzkovať, ako to ideme robiť, či to bude tak, ako to bolo doteraz. Všetky tie veci. Stále sa, stále sa len hovorí v kuloároch, že možno to bude tak, možno to tak. To je chyba. Ani pán minister, ani my tu nebudeme večne, ale tá záchranná zdravotná služba potrebuje vedieť a tí záchranári, ktorí každý deň zachraňujú ľudské životy, potrebujú vedieť, kde budú pracovať a ako budú fungovať.
Takže vás poprosím, pán minister, spravte okrúhly stôl, bavme sa o tom, ako má záchranná zdravotná služba fungovať, my sme pripravení na toto stretnutie a o tom sa baviť a rokovať, ale nieže tu budú rozhodovať politici, ktorí so záchrannou zdravotnou službou nič nemajú alebo o nej počuli len vtedy, keď si ju zavolali.
Čiže ďakujem ti, Oski, veľmi dobré vystúpenie.

Ďakujem, Oskar, za tento príspevok. Myslím si, že k záchrankovému tendru už bolo povedané naozaj všetko. My sme pána ministra viackrát vyzývali, aby odstúpil, toto je naozaj na uterák, už dávno mal odstúpiť. Tento návrh na odstúpenie pána ministra, bohužiaľ, táto vládna koalícia posúva každým jedným zasadnutím parlamentu na ďalšie a ďalšie, je to skutočne nehoráznosť. Za takýto veľký fatálny prešľap, ktorý ste urobili, pán minister, čo vám presne povedal pán Dvořák v tejto reči, ste mali sám odstúpiť a odísť ako chlap.
Čo sa týka toho pozmeňujúceho návrhu, tak ako pán Dvořák spomínal, vy zlé rozhodnutie idete opravovať ďalším zlým rozhodnutím. Toto všetko tu nemuselo byť. Ja opakujem ešte raz. Pokiaľ by ste nás počúvali pred takmer rokom, kedy sme vám hovorili, že toto vám zlomí väzy, že tento záchrankový tender musíte nastaviť správne, spravodlivo a transparentne, respektíve aby ste prišli s nejakou alternatívou a aby ste nás prizvali, pretože toto je národný záujem. Doteraz nemáme žiadne rozhodnutie, ako ste sa rozhodli. S nikým na túto tému nekomunikujete, tvárite sa, že sa na všetko zabudlo. No nezabudlo sa. Na tieto veci sa nedá zabudnúť. Ešte raz zopakujem. Dve miliardy eur sa mali rozdeliť tak, že bolo dopredu známe, kto ich mal získať. Toto je non plus ultra absurdnosť, nehoráznosť a takto sa nemôže robiť politika.
Oskar, ďakujem ti ešte raz za to, že si poukázal na to, že sa tu prílepkami menia zásadné veci v našej spoločnosti a ako si ty povedal, takto sa zdravotná politika nerobí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcem, aby sme prijali v Národnej rade uznesenie, kde zaväzujeme vládu, aby zasadnutia vlády počas víkendov organizovala len vtedy, keď sa bude venovať skutočným problémom ľudí: rastúcim nákladom rodín, kolabujúcemu zdravotníctvu, odchodu mladých rodín, rozpadajúcim sa cestám a mostom a katastrofálnej situácii na železniciach, a nie s vlastnými problémami.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem kolegovia za vaše vyjadrenia. Ja sa vyjadrím iba k pánovi Kalivodovi ale vidím, že tu už nie je. Ja by som v žiadnom prípade nezľahčoval, že situáciu, že Európska únia by nemala mať ambíciu, aby znížila emisie. Áno, on sa pýtal nás skúšal, že aké číslo. Zhruba 8 % emisií robí Európska únia vo svete. Možno, že to, možno, že to nie je veľa ale možno, že to veľa nie je už aj preto, že už sa tu podnikli nejaké opatrenia. Samozrejme má to aj odvrátenú stranu čo sa týka, čo sa týka úbytku priemyslu v Európskej únii čo vôbec nie je dobrý signál. Ale emisné povolenky a systém obchodovania s nimi nie je záležitosť iba Európskej únie. Pozor. Emisné povolenky majú aj Japonci, emisné povolenky sú aj v Spojených štátoch. Je to pomaly celosvetová vec. Ja len poviem zaujímavosť, že veľký príjem automobilky Tesla je práve na predaji emisných povoleniek. To znamená, že je to celosvetová záležitosť. Ja neviem, či to je práve ten najlepší systém tých emisných povoleniek akým spôsobom riešiť problém? V podstate tú emisnú povolenku môžeme považovať za uhlíkovú daň. Je to v podstate osobitná daň a ak hovoríme o daniach, tak dane by mali byť vždy vecou celospoločenskej dohody. Na čo a prečo uvalíme dane. No ak to má byť v celom svete, tak to je veľmi komplikované. Preto ja sa nebránim ani tej téme, že otvorme, otvorme diskusiu o tom či systém emisných povoleniek je vôbec to najsprávnejšie čo tu je. Len na druhej strane musím povedať, že je to tu už tak ďaleko a hovoril som to aj o tých futers v prípade E-test2, že, že tam už je veľmi ťažko cúvať. Takže skutočne skúsme nájsť riešenia, ktoré sú potom prijateľné a hlavne aplikovateľné v celej únii.