Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Maroš, ďakujem za tvoje vystúpenie. A ja som tiež zachytil, že na ústavnoprávnom výbore, že bolo predložených viacero pozmeňujúcich návrhov a dokonca prílepkov. A určite to nie je dobrá forma, lebo Trestný zákon, trestné kódexy sú veľmi dôležité a budú sa dotýkať všetkých obyvateľov Slovenska. A takto narýchlo robiť pozmeňujúce návrhy bez nejakej širšej diskusie, to je veľký problém, lebo môže sa nám to vrátiť spätne ako bumerang a budeme to znova len prerábať, prerábať a prerábať.
Vo svojom vystúpení si aj spomenul, že chýbajú nám policajti. To je pravda. A namiesto toho, aby sme riešili policajtov, riešime polepy na autách, a človek už keď stretne nejaké policajné auto, tak nevie, či to je pravé policajné auto, alebo niekto robí nejakú karikatúru, alebo ja neviem, takže to je zlé. A mrzí ma aj to, že nadriadení policajtov posielajú merať napríklad rýchlosti namiesto toho, aby sa riešila objektívna zodpovednosť. No ale ten účel je jasný, aby vybrali čo najviac finančných zdrojov, lebo peniaze chýbajú, takže policajti merajú aj na takých úsekoch, kde by vôbec nemuseli merať, ale mali by radšej riešiť trestnú činnosť. No ale musia vyberať pokuty.
Tak ako si aj povedal, KDH dlho zvažovalo, že či podporí tento návrh zákona, lebo vieme, že bol zlý, ale po tých diskusiách a hlavne kvôli tomu, že bolo aj viacero predložených pozmeňujúcich návrhov a prílepkov, tak KDH pri tomto návrhu sa určite zdrží.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Kolega, kolega Čaučík, však si vysvetlil podstatu veci, ktorej sa mal venovať vlastne tento návrh zákona. Dostalo sa tam niečo úplne iné. Ja musím povedať, že, kolegovia z vládnych strán, vystavili ste nás do nechutnej dilemy, pretože na jednej strane tu máme riešiť reálne problémy, s ktorými zápasia ľudia na Slovensku, mal... nikto tu zatiaľ nepovedal, ak som dobre počúval, že tieto drobné krádeže, ktoré rastú, je za nimi aj ekonomická stránka veci. To znamená, že ten dosah konsolidačných balíkov je veľmi silný na ľudí a bude budúci rok ešte silnejší.
Ale vrátim sa k téme. Vy ste nás vystavili do dilemy, vlastne ako sa k tomuto postaviť, keďže ste tam vsunuli veci, ktoré sem vôbec nepatria. To je skutočne pravda. A ja si dovolím povedať, že takýmto spôsobom sa zákony jednoducho robiť nemôžu. A zákony zvlášť, ktoré sa týkajú trestného konania osôb. Je to skutočne veľmi vážne a ja tu často spomínam v tejto snemovni, že pociťujeme veľmi silný útok na inštitúcie. Ja mám už teraz dojem, že toto je útok priamo na parlament, na parlamentarizmus na Slovensku, pretože takýmto spôsobom urobiť zákony, podľa ktorých sa má riadiť celá spoločnosť, dehonestuje vôbec celý parlament. Uvedomte si, kolegovia z vládnych strán, aj nás, čo sme v opozícii, to dehonestuje celú túto inštitúciu. My sa pohybujeme od mantinelu k mantinelu v takých dôležitých zákonoch, ako sú, ako sú trestné kódexy. To je neprijateľné, aby sme takto postupovali ďalej!
A obávam sa, že ak, ak to má pokračovať, tak tento parlament sa stane v budúcnosti nefunkčným.

.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme tu dnes pri druhom čítaní, kde by podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky malo byť našou úlohou precizovať detaily, vylaďovať legislatívne nuansy a hľadať najlepšie možné znenie zákona, tak aby bol v praxi účinný, ústavne konformný a najmä spravodlivý. Druhé čítanie je tradične priestorom pre odbornú debatu, pre kultiváciu právnej úpravy a pre zosúladenie jej jednotlivých častí, tak aby obstála aj v konfrontácii s realitou každodenného života a s judikatúrou najvyšších súdov.
Žiaľ, musím konštatovať, že realita dnešnej rozpravy je úplne iná. Nestojíme nad zákonom, ktorý ladíme. Nestojíme nad legislatívnym textom, ktorý by sme v duchu legislatívnej techniky dopracovávali či dopĺňali. Stojíme nad legislatívnom opravou, ktorú si vynútil sám život a ktorá je priam dôsledkom zlyhania vašej nedávnej, a dovolím si povedať - v úvodzovkách - reformy trestného práva. Tá reforma, o ktorej ste hovorili ako o modernizačnom kroku, o systémovej zmene, o náprave deformácií predchádzajúceho obdobia, sa v praxi ukázala ako nepremyslená, nesystémová a v mnohých ohľadoch aj kontraproduktívna. Dnes sme tu preto, lebo následky tejto reformy sa ukázali ako tak závažné, že štát musí v urýchlenom režime hasiť škody, ktoré sám spôsobil. Namiesto skutočnej rekodifikácie, ktorou ste sa oháňali, vznikol legislatívny hybrid, ktorý musíme teraz opravovať, aby vôbec fungoval. Súčasný návrh zákona preto nie je prejavom vašej vízie alebo koncepčnosti, je to návratová oprava, núdzový servis, ktorým sa snažíte zakryť medzery, nepresnosti a nedostatky, ktoré do právneho poriadku vniesla vaša vlastná rýchlokvasená trestnoprávna úprava. O to dôležitejšie je, aby sme tu dnes pomenovali, čo sa stalo, a aby sme sa vyhli tomu, že sa podobná legislatívna improvizácia bude opakovať znova.
Vážené dámy a páni, druhé čítanie by malo byť dôkazom, že zákony tvoríme trpezlivo, odborne a zodpovedne. Dnes je však dôkazom toho, že keď sa trestná politika štátu mení bez dostatočných analýz, bez dopadových štúdií, bez rešpektovania odbornej verejnosti a bez rešpektu k stabilite právneho poriadku, výsledok nevyhnutne vedie k tomu, že zákonodarca musí v krátkom čase opravovať vlastné chyby. Preor povedzme pravdu nahlas. Nie premyslené konanie vládnych strán si vypýtalo tento návrh zákona, ale realita, ktorá zrazila na kolená vašu predstavu o tom, čo ste nazývali reformou.
Chcem hneď na úvod zdôrazniť jednu vec, Kresťanskodemokratické hnutie je stranou poriadku a spravodlivosti. My podporujeme princíp trikrát a dosť. Ak niekto opakovane kradne, ak niekto ignoruje pravidlá a smeje sa spoločnosti do tváre, musí prísť tvrdší trest. Zavedenie trestnosti tretieho priestupku v priebehu 12 mesiacov, tak ako to navrhujete v novom písmene g) § 212, je v princípe správne opatrenie, ktoré má našu vecnú podporu.
Ale dovoľte mi, aby som sa vyjadril k ustanoveniam čl. II, v ktorom sa navrhuje zavedenie dočasného obmedzenia vodičského oprávnenia ako nástroja na vymáhanie náhrady škody. Tento inštitút, tak ako je koncipovaný, vítam a považujem ho za potencionálne účinný donucovací prostriedok, osobitne vo vzťahu k tým páchateľom, ktorí sa dlhodobo vyhýbajú splneniu svojej zákonnej povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. V praxi sa totiž neraz stretávame s prípadmi tzv. formálnej nemajetnosti, s osobami, ktoré sa pred orgánmi verejnej moci tvária, že nevlastnia žiaden majetok, že nepracujú, že nemajú z čoho nahradiť škodu, no zároveň na druhej strane vedú životný štýl, ktorý je v príkrom rozpore s týmito tvrdeniami, disponujú motorovými vozidlami, užívajú si komfort, ktorý nie je v súlade s ich deklarovanými pomermi, a zároveň dlhodobo ignorujú svoje záväzky voči poškodeným.
V takýchto prípadoch je úplne legitímne, aby štát využil nástroje, ktoré majú reálny donucovací účinok. Obmedzenie vodičského oprávnenia možno vnímať ako opatrenie, ktoré je z hľadiska proporcionality primerané, pretože nie je trestom v pravom slova zmysle, ale je administratívnym následkom konania dlžníka, ktorý odmieta plniť si svoju povinnosť, hoci na to zjavne možnosti má. Je v záujme spravodlivosti, aby títo ľudia pocítili, že dlhodobé ignorovanie povinnosti nahradiť škody má veľmi konkrétne a citeľné následky.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím však zároveň upriamiť pozornosť na druhú stranu tejto právnej úpravy, ktorá v predloženej podobe vykazuje značné limity a riziko selektívnej účinnosti. Je potrebné položiť si zásadnú otázku, čo urobíme s tou skupinou páchateľov, na ktorú tento nástroj objektívne nedosiahne.
Hovorím o osobách, ktoré vodičské oprávnenie nevlastnia. O osobách sociálne vylúčených, o ľuďoch bez domova, o páchateľoch opakovaných drobných majetkových deliktov, ktorí sa často pohybujú mimo akejkoľvek formálnej, ekonomickej či právnej štruktúry. U nich hrozba zadržania vodičského preukazu nemá žiadny donucovací účinok. Nemá žiadny donucovací účinok. Im je to, povedzme si otvorene, úplne jedno. A práve preto sa natíska otázka, či je toto opatrenie skutočne systémové, alebo len čiastkové, namierené proti tej skupine páchateľov, voči ktorej je technicky najjednoduchšie zasiahnuť. Tu sa odhaľuje systémová deravosť navrhovaného riešenia. Štát tým vytvára situáciu, v ktorej sú dostupné donucovacie prostriedky asymetrické. Sú účinné len voči časti páchateľov, kým voči iným zostávajú úplne bezmocné. To vedie k nerovnosti v zaobchádzaní, ktorá sa môže dostať do rozporu s princípmi právneho štátu a zásadou rovnosti pred zákonom. Ak má byť legislatívna reakcia na problém náhrady škody skutočne funkčná, musí sa vyznačovať komplexnosťou a systémovosťou. Nestačí prijať opatrenie, ktoré postihne iba tých, ktorí majú vodičský preukaz. Je nevyhnutné vytvoriť rámec, ktorý bude reflektovať aj špecifické skupiny páchateľov, ktorí sa nachádzajú mimo dosahu tohto inštitútu, a je potrebné zvážiť aj alternatívne donucovacie nástroje, ktoré budú mať reálny preventívny dopad aj na nich.
Vážené dámy a páni, princíp ultima ratio, ktorý je jedným zo základných pilierov trestnej politiky, nám pripomína, že sankcie majú byť použité vtedy, keď iné nástroje zlyhávajú. Ak však chceme byť konzistentní, musíme zabezpečiť, aby sankčný mechanizmus bol použiteľný voči všetkým skupinám páchateľov, nielen voči tým, na ktorých je najjednoduchšie doľahnúť, preto vás chcem požiadať, aby sme pri tomto návrhu nevnímali len jeho príťažlivý povrch, ale najmä jeho praktické limity a právne dôsledky. Je našou povinnosťou vytvárať legislatívu, ktorá je spravodlivá, predvídateľná a vymožiteľná voči všetkým, nie iba voči vybranej skupine.
Prečo sa teda pri záverečnom hlasovaní KDH zdrží? Pretože dobrý princíp ste vložili do zlého a neúplného kontextu.
Pán minister, je nám úprimne ľúto, že vláda nezvládla vypustenie tzv. horalkového paragrafu, poznámka pre poslancov Slovenskej národnej strany – rozumej tatrankového paragrafu. Efektívnym trestaním a postihom priestupku drobných krádeží nebola schopná doteraz navrhnúť aj takú novelu zákona o priestupkoch, ktorá by to riešila komplexne. Ak by ste to riešili naraz v jednom balíku a odborne už pred rokom, nemuseli sme to teraz pod tlakom verejnosti a médií vracať späť. To, čo nám teraz predkladáte, je polovičaté riešenie.
Rád by som tu nadviazal na diskusiu o trestnej politike štátu, ktorú sme mali tu práve v pléne Národnej rady v čase prijímania noviel trestných zákonov, ktorú táto novela opäť otvára. V krátkom čase sme svedkami zásadného kyvadlového efektu, ktorý je výsledkom nedostatočne premyslenej legislatívnej úpravy. Najprv ste radikálne zvýšili hranicu škody pre trestný čin krádeže na 700 eur, pričom ste argumentovali potrebou priblížiť sa k moderným konceptom restoratívnej justície, znižovať kriminalizáciu drobných deliktov a sústrediť sa na náhradu škody namiesto represie. Tento cieľ by bol legitímny, pokiaľ by bol súčasne sprevádzaný komplexnou reformou priestupkového práva, preventívnymi opatreniami a tiež posilnením komunálnej a sociálnej práce, lenže – a to je jadro problému – tieto podporné mechanizmy ste zanedbali. Výsledkom je, že dnes stojíme pred návrhom, ktorý od moderného restoratívneho prístupu ustupuje, a návratom k prísnej represii sa snaží zaplátať dôsledky legislatívneho experimentu, ktorý nezohľadňoval realitu na uliciach. Bez funkčného, koherentného a vymožiteľného zákona o priestupkoch táto novela objektívne nevyrieši nárast drobných krádeží, ktorý v posledných mesiacoch eskaloval, ani nezabezpečí lepšiu ochranu verejnosti pred agresívnymi páchateľmi. Tým, že ste nezreformovali priestupkové konanie, jeho rýchlosť, dôkazné štandardy, možnosti donútenia ani kapacity miestnej samosprávy, tým sa štát ocitá v situácii, keď jediným funkčným nástrojom ostáva trestné právo ako najtvrdšia zložka sankčného systému.
A tu sa dostávame k jadru problému, ktorý je, žiaľ, v dôvodovej správe bagatelizovaný. Novela pravdepodobne bude viesť k výraznému nárastu počtu osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody. Máme tu modelový, ale v praxi úplne reálny scenár. Recidivista bez domova, sociálne vylúčená osoba, človek bez akéhokoľvek zázemia po tretej krádeži, hoci drobnej, bude podľa predloženého mechanizmu smerovať priamo do ústavného výkonu trestu. Ide o osobu, na ktorú nepôsobia alternatívne tresty, nepôsobia sankcie odmietnutia vodičského preukazu, nepôsobia finančné pokuty, pretože nemá nič, čo by mohol stratiť. To však znamená, že namiesto restoratívnej filozofie smerujeme k rozširovaniu väzenskej populácie a tým k zásadným rozpočtovým dopadom, ktoré sa v predĺženej dôvodovej správe neobjavili alebo sú podhodnotené.
Dovoľte mi pripomenúť elementárny fakt trestnej politiky – väzenie je najdrahšia forma trestu. Zo štátneho rozpočtu sú financované personálne náklady, zdravotná starostlivosť, strava, režijné náklady, bezpečnostné opatrenia, energie a ďalšie položky, ktoré výrazne presahujú náklady akýchkoľvek alternatívnych sankcií. Ak do ústavov na výkon trestu pošleme stovky či tisíce páchateľov drobných krádeží len preto, že štát zlyhal pri vynucovaní poriadku na úrovni priestupkov, nebudú to hradiť páchatelia, budú to hradiť daňovníci, teda budeme to hradiť my všetci.
Vážené dámy a páni, toto nie je restoratívna justícia. Toto nie je ani modernizácia trestnej politiky, toto je legislatívny návrat o desať rokov dozadu sprevádzaný výrazným fiškálnym rizikom a zníženou efektivitou sankčného systému.
Ak má byť táto úprava funkčná, musí byť súčasťou systematickej reformy priestupkového práva, sociálnej práce a preventívnych nástrojov. Inak budeme neustále len kompenzovať nedostatky jedného systému preťažením toho druhého.
Vážené kolegyne a kolegovia, trestná politika štátu sa nedá robiť tak, že zmeníme jeden paragraf v Trestnom zákone a dúfame, že sa svet zmení. Na účinnú novelu Trestného zákona je potrebné aplikovať a prepojiť poznatky z viacerých oblastí, nielen z trestného práva hmotného a Trestný zákon, ale aj z trestného práva procesného – Trestný poriadok a kľúčového zákona o priestupkoch. Musíme brať do úvahy vedné poznatky z kriminalistiky, kriminológie, penitenciaristiky, sociológie a behaviorálnej psychológie, len takto pochopíme, prečo títo ľudia kradnú a čo ich skutočne odradí, či je to hrozba basy, alebo nevyhnutnosť okamžitej verejnoprospešnej práce pod dohľadom. A predovšetkým zákon potrebuje ľudí. Darmo tu prijmeme trikrát a dosť, ak tento zákon nebude mať kto vykonávať.
Pán minister, v celom systéme nám kolabujú ľudské zdroje. Po prvé máme akútny nedostatok policajtov v priamom výkone, ktorí by tieto krádeže v uliciach a obchodoch vôbec riešili.
Po druhé máme beznádejne preťažených úradníkov na okresných úradoch, ktorí sa topia v priestupkovej agende a nestíhajú ju včas a efektívne vybavovať. Práve tam sa má riešiť tá prvá a druhá krádež.
A po tretie chýba nám dostatok probačných a mediačných úradníkov či vyšších súdnych úradníkov v justícii. Ak títo ľudia v systéme chýbajú zákon zostane len na papieri.
KDH sa pri hlasovaní zdrží. Zdržíme sa nie preto, že by sme nesúhlasili s prísnejším postihom recidivistov, ten podporujeme. Zdržíme sa preto, lebo odmietame niesť zodpovednosť za legislatívny chaos, za nekoncepčnosť a za to, že vláda hasí požiar, ktorý sama založila, len vedrom, hoci horí celý dom. Zdržíme sa za dôvodovú správu, ktorá neznesie elementárne atribúty legislatívnych pravidiel. A zdržíme sa aj preto, že – ako je už zvykom – znásilňujete legislatívny proces, tradične na poslednú chvíľu prídete s pozmeňujúcimi návrhmi ako dnes ráno na ústavnoprávnom výbore tesne pred rokovaním v pléne, navyše s kontroverzným a potenciálne výbušným obsahom.
Takto sa to naozaj nerobí. Situácia si vyžaduje riešenie, no je to nevyhnutné hasenie, nesystémová oprava, ktorú Slovensko potrebuje.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Stohlová, hovorili ste o tom, že pán minister chce platiť sanáciu vrakunskej skládky, aby stovky miliónov zaplatil štát z prostriedkov envirofondu a k tomu smeruje aj tento návrh zákona. Ja som pozorne počúval pána ministra pri uvedení dnes tohto prvého čítania. Hovoril o tom, že sú tu tri oblasti, ktoré sú preňho dôležité. Prvá je rozšírenie možností enviromentálneho fondu, aby mohol poskytovať finančné prostriedky aj iným subjektom na iné typy opatrení. Druhé je pomoc obciam pri záťažiach, ktoré nespôsobili a tretie sa týkalo organizácii rozšírených zodpovedností výrobcov a teda peňazí od občanov za obaly a ich skutočné využitie. Toto, o čom ste mali vy váš príspevok v rozprave, sa týka tej druhej oblasti, pomoci obciam pri záťažiach, ktoré nespôsobili. A pán minister hovoril, že považuje za dôležité, aby sa riešili situácie, keď enviromentálna záťaž alebo toxická skládka je na území obce, ktorú obec sama nespôsobila a môže to byť historický problém, ktorý mohol byť vytvorený súkromným subjektom, ako je to aj v tomto prípade, ktorý ste vy adresovali, lebo stáva sa, že obec má na svojom území toxickú skládku, nemá nad ňou kontrolu a napriek tomu nesie finančnú a administratívnu zodpovednosť za jej riešenie. Takže mňa by v tomto kontexte zaujímalo pán minister váš pohľad na to, čo povedala pani kolegyňa Stohlová a ako chcete riešiť reálne potom vrakunskú skládku aj v súvislosti s týmto návrhom zákona, ktorý podávate. A dotknem sa veľmi krátko aj skráteného legislatívneho konania, lebo áno, na minulej schôdzi ste to presadzovali ako SLK, takisto na výbore, ale nakoniec nebolo potrebné a koalícia to odstrihla na ďalšiu schôdzu, to znamená nemuselo sa tak ísť.

Pán kolega Hajko, hovoril si o tom, koľko času venoval pán minister Kamenický opakovane Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a ako sa nevhodným spôsobom vyjadroval k jej práci, k jej návrhom, k jej upozorneniam a že tak robili aj iní ministri.
Áno, ja to vnímam veľmi podobne, že táto vláda, keď sa jej niečo nepáči, keď tu je niekto kritický k tomu, ako rozmýšľa, alebo keď tu vôbec dáva nejaké zmysluplné návrhy do budúcnosti, tak sa obráti proti nim a týmto dehonestujú inštitúcie, ktoré nás navyše upozorňujú na reálne riziká, v tomto prípade reálne riziko hospodárskeho vývoja, ktoré však naša vláda opakovane ignoruje, nie? Boli sme toho svedkami pri štátnych rozpočtoch za minulé roky, pri konsolidačných balíkoch, ktoré prišli z neba len tak, bez premyslenia, bez dialógu, bez diskusie. Tá diskusia sa tu odohrávala potom pracne u nás v parlamente na tejto pôde. A toto isté sa nám stalo nedávno zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá bola totálna neúcta k inštitúcii, teda ako funguje.
Zopakujem to, čo sa stalo včera a dnes. Navrhovali sme, aby aspoň tú správu Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú tu máme od marca, sme prerokovali najprv, kým teda príde k nejakému verdiktu. Nie. Včera odhlasovali zrušenie úradu a dneska tú správu posunuli na ďalší rok. Áno, na ďalšiu schôdzu, ktorá bude ďalší, ďalší rok. Takže totálna neúcta k inštitúciám, a ja k tomu pridám, aj neúcta k mimovládnym organizáciám, ktorú sme na pôde parlamentu tu silno zažili, neúcta k opozícii, ku komukoľvek, kto je k tejto vláde kritický.
A podporujem aj tvoju myšlienku, aby pri prerokovávaní štátneho rozpočtu bol povinne prítomný predseda rozpočtovej rady.
Ďakujem.

Áno, ja sa pripájam k tomu, čo ste, kolegovia, povedali, a to je skutočne, možno niekomu aj napadlo, že ak nám nesedí tá inštitúcia, tak čo tak ju zrušiť, možno premenovať, ale (povedané so smiechom) v podstate zmeniť, zmeniť jej, zmeniť jej vedenie a možno ju nejakým spôsobom pacifikovať. Áno, áno, myslím si, že to je legitímna úvaha, pretože tak, ako sa správa vláda k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, tak to nasvedčuje, že keby bola taká príležitosť, môže sa také niečo stať.
Ja ťa, kolega František, trošku doplním. Je tam tá rada, tá rada je plná, je obsadená, hej, teraz tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, personálne, ale je tam presluhujúci človek, tak by som to povedal. Tak to funguje. Ale v podstate máš pravdu, pretože ten človek, ktorý tam presluhuje, tak v podstate on nevie dňa ani hodiny, hej, a tiež ako byť na mieste predsedu, tak neviem, neviem, s kým počítať, hej? Pretože kto, kto bude ten môj nový kolega? Taký alebo hentaký, hej? Takže je to, samozrejme, nebezpečná situácia, keď sa to personálne takýmto spôsobom podceňuje, alebo účelovo naťahuje, aby sa, aby, aby tá rada konala, aby bola pacifikovaná týmto spôsobom.
Takže ja len zopakujem, v každom prípade, by sme sa mali vážne zamyslieť nad tým, ako Rade pre rozpočtovú zodpovednosť vrátiť jej váhu a obávam sa, že možno bude musieť prísť až na nejaký kolaps, hej, aby sme si potom uvedomili, že tá rozpočtová rada nás pred tým kolapsom vystríhala.

Pán kolega, keď som ťa počúval, tak som si uvedomil, že pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán Kišš, vy máte jedno šťastie (povedané so smiechom), že ste ustanovený ústavným zákonom, lebo ináč by ste už boli dávno zrušený, ako bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov. No proste robíte problémy, tak vás treba zrušiť, alebo možno v tom lepšom prípade by vás prevelili povedzme pod ombudsmana, tam by ste dostali nejaké oddelenie, že môžete kontrolovať nie ľudí, či sú zneužívané ich práva, ale ekonomické ukazovatele.
Pán kolega Hajko, ty si jasne povedal, že nevedia doplniť ďalšieho člena. Nechcú. A mňa napadlo, že to isté je pri tom Ústavnom súde. No to je najlepšia cesta nechať aj toto, aj ten Ústavný súd vymrieť. No proste kým oni všetci vymrú a potom síce to bude tak, ako za komunizmu, že síce v ústave bol Ústavný súd, ale nebol, neexistoval. To je slovenská cesta. V ´91., v 90. roku bol prijatý lustračný zákon. Slovenská republika po jej vzniku v ´93. ho prijala, ale nezriadila inštitúciu, ktorá by to robila. Čiže bol lustračný zákon, ale nebol výkon, nemal kto to vykonávať. Tak toto smerujeme k vedúcej úlohe vládnej koalície. Čiže čokoľvek, čo nás tu má rušiť, nejakým spôsobom síce môže byť na papieri, aby sme sa ukázali pred Európou, že sme demokratickí, ale nebude existovať. Nebude existovať. A keď ešte zatiaľ bude existovať, no tak ho budeme ignorovať, vlastne ako keby sme ho zrušili. Treba si pekne sledovať tieto kroky, lebo tu sa stráca akákoľvek ochota byť kontrolovaný. Vidíme to pri tých odvolávaniach, vidíme to pri všetkých inštitúciách, ktoré kontrolujú túto vládnu koalíciu.
Hovorí to o tom akože, alebo ona nechce, aby ich niekto kontroloval, alebo už je v takej zlej situácii, že iné jej neostáva, len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci, hoci to robí, robí veľmi opatrným spôsobom, ale v podstate nás upozorňuje na to, že ak budete takto pokračovať, tak sa na tú grécku cestu dostaneme. Toto nám hrozí. To znamená, tu nerokujeme o nejakých fazuľkách, keď tu máme túto správu. My rokujeme o tom, čo bude s týmto štátom o niekoľko rokov. Ak budeme takto pokračovať ďalej, tak sa dostaneme na tú grécku cestu. A toto robí rozpočtová rada.
A teraz, čo s ňou robí vláda? Pozrime sa, čo s ňou robí vláda. Minister financií tu stál a predstavoval štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtovej rade venoval hádam tretinu svojho vystúpenia a štýl takéhoto: Čo to s nami robia? To je politická inštitúcia? To re... predsedu, ta toho si tam dali Oľanáci a neviem čo vykrikoval. Samozrejmé, že vždy sú politické nominácie, keď sa dopĺňa rozpočtová rada. Ale on dehonestoval túto inštitúciu v priamom prenose. On neútočil na predsedu, on útočil na inštitúciu. To je dôležité. A keď si rozoberiete rad-radom, ako sa tu útočí na inštitúcie, však sme, máme čerstvý príklad, úrad pre oznamovateľov, my sme ho zničili, my sme zničili inštitúciu, a ničíme tie inštitúcie jedny za druhým, jednu za druhou. A tým pádom vlastne ničíme štát. To je veľmi dôležitá vec.
A nie, aby sa nečkalo len ministrovi financií, ja som bol nedávno na diskusii, na verejnej diskusii v rozhlase s ministrom práce. Išiel vybuchnúť. Čo to tí v tej rozpočtovej rade robia? Oni si, oni vyčíslili, že aký bude dosah tretieho konsolidačného balíka na ľudí, na rodinu s dvoma deťmi, 850 eur. To nemajú vlastnú robotu? To musia toto vyčíslovať, takúto nadprácu robiť? A čo majú robiť? Prosím vás pekne, čo majú, však to je ich robota. Keď rozpočtová rada vypočíta, že len pre tretí konsolidačný balík bude hrubý domáci produkt, rast hrubého domáceho produktu skoro o pol percenta nižší, a tak ako to je, to je skutočne ako je to tak. Jednoducho oni to, oni musia na to upozorňovať. A my to hádžeme, nie my, ale vláda to hádže do koša. A ešte dehonestuje túto inštitúciu.
Takže my sa doslova zahrávame s ohňom a skončí to tým, že, opakujem, zákon, ústavný zákon prijalo celé politické spektrum. Celé politické spektrum. Tuším to bolo 2015, ak si to dobre pamätám. Celé politické spektrum. A teraz jedna časť politického spektra, lebo jej to vyhovuje, lebo sa cíti prichytená, tak jedna časť politického spektra bude túto inštitúciu dehonestovať a neviem, kam ju chce až dotlačiť. Však my si týmto spôsobom, vlastne my sa chceme klamať. My sa chceme klamať, pretože nie sme schopní sa pozrieť do zrkadla, čo sa deje.
Takže, prosím vás, keď rokujeme o tejto, o tejto správe, uvedomme si aj tieto veci. Ja by som bol veľmi rád napríklad, čo je legitímna požiadavka, aby v prípade schvaľovania rozpočtu, štátneho rozpočtu, bol povinne prítomný predseda rady. Povinne prítomný. Nieže ako to bolo tento rok, že mu tri dni pred tým, ako sa rokovalo o rozpočte, poslali nejaký, nejaký rozpočet, hej? Tak sa muselo cez víkend nejako, nejako chystať a bol som na tom zasadnutí výboru, nedostal ani poriadne slovo predseda rozpočtovej rady. To takto, takto chceme pokračovať ďalej? Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, na úvod poviem toľko, že na tejto schôdzi, na tejto schôdzi sme vlastne mali doplniť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, je tam presluhujúci člen a ťahá sa to niekoľko mesiacov. Takže nielen Ústavný súd, ale vidíme, že aj rozpočtová rada a ak by som tieto inštitúcie prirovnal, tak povieme, že Ústavný súd je garantom ústavnosti, čo sa týka triezveho prístupu, čo sa týka našich právnych predpisov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je garantom, garantom toho, že je tu niekto, kto stráži verejné financie. To nie je nejaký prázdny pojem alebo, alebo nejaký technický pojem, hoci tu dnes technicky väčšinou diskutujeme, keďže sa na finančnom výbore nedalo o tom týmto spôsobom diskutovať, teraz sa nám to presúva priamo do pléna. Rovnako som potešený ako, ako, ako kolega Kišš tým, že sa predsa táto rada, táto správa dostala na rokovanie tejto snemovne, i keď to je v hodine dvanástej, by som povedal, pretože nie dni, ale hodiny, hodiny snemovania sú spočítané, tohtoročné hodiny.
Takže máme pred sebou správu hodnotia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Ja viem, ťažký pojem, ale vytvorila ho ústavná inštitúcia, vytvorila túto správu a ja pripomeniem, že táto ústavná inštitúcia vznikla z vôle celého politického spektra, ktoré tu bolo v časoch, keď vlastne tu, sa tu, sa tu rozbehla grécka kríza. To znamená, zrazu nastal obrovský strach, aby, aby, aby ten, aby, aby tento problém neprerástol hranice Grécka, aby nezasiahol celú eurozónu a tým pádom aj Slovensko, ktoré sa stalo členom eurozóny. Ústavná inštitúcia by mala byť aj ústavne vážená, to znamená, že by sme si ju mali vážiť. My sme tu pred chvíľou mali predsedu Ústavu pamäti národa, ktoré, ktorého si vážime a takisto by sme si mali vážiť aj predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože, opakujem, je to strážca verejných financií a mal by mať dostatočnú váhu.
Keď sa pozrieme na tú správu, ona je už dosť stará, hej, lebo však už dávno sme ju nemali rokovať, ale keď vypichnem aspoň pár, pár tých záverov, tých odporúčaní z tej správy, tak vám poviem, že tie odporúčania sú stále aktuálne. Je to vysvedčenie vlastne, nepovedal by som, iba pre vládu Roberta Fica, ale by som povedal, že tá správa je vysvedčením predchádzajúcich vlád, o chvíľku sa o tom zmienim. Takže, ako som povedal, tá správa sa venuje pravidlám rozpočtovej zodpovednosti a pravidlám rozpočtovej transparentnosti, teda dvom okruhom.
V prvom okruhu tie odporúčania, ktoré sa týkajú pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, spomeniem dve odporúčania. Prvé je sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie dlhovej brzdy. Tak, prosím pekne, ja tu teraz nejdem vysvetľovať, čo je hrubý a čistý dlh, len poviem toľko, že keď sa tvorila, tvoril zákon, aj táto rada, tak nikto nečakal, že príde taký šok, celosvetový šok ako bola kríza pandémie, ako bola, bol covid, ktorý zasiahol v podstate celý svet a mnohé veci obrátil naruby. Zistili sme, že ten zákon zrazu nepočítal s takýmto niečím a vidíme pokusy už za prechádzajúcich vlád Igora Matoviča, vidíme pokusy, aby sa modernizoval tento predpis, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má dosť jasnú predstavu, akým spôsobom by sa modernizoval a jedno, jeden z tých hlavných bodov modernizácie, je, aby sa posudzoval nie hrubý dlh, ale čistý dlh. To znamená, že keď to poviem polopatisticky, nielen to, čo si štát napožičiaval, ale aj čo má napožičiavané a jednoducho bral do úvahy aj to, že akým spôsobom má naakumulované peniaze v štátnych aktívach.
Takže my sme zaspali nie teraz počas tejto vlády, musím to povedať, ale zaspalo sa počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera, keď vtedy vládna koalícia mala ústavnú väčšinu. Ak by bola vtedy vôľa, tak by sa tento zákon zmenil a nezmenil sa, pretože nebola dohoda vo vládnej koalícii, ako vieme, najväčším problémom bolo prijatie tohto, tohto, tejto modernizácie napriek tomu, že som tam videl súhlas zo strany Slobody a Solidarity, pretože podmienila zmodernizovanie dlhodobej brzdy aj, aj zakomponovaním ústavnej daňovej brzdy. Takže sa to nestalo a tam vlastne vidíme prvé problémy, prečo sa, prečo sa znížila váha tejto inštitúcie. Pretože zrazu táto inštitúcia začala pracovať v pomeroch, začala pracovať v pomeroch a na základe takého zákona, ktorý nebral do úvahy celú pandémiu a celý ten výkyv obrovský, ktorý sme tu mali, ktorý, s ktorým potom súvisela obrovská inflácia a, spomeňme si, aj energetická kríza, o ktorej hovoríme, o tej, o tých energiách hovoríme dodnes napríklad v súvislosti s tzv. energopomocou, ktorú prijala vláda práve nedávno a dnes ju po neúspechu prvého prijatia musela zase upravovať.
Druhý bod z tých odporúčaní je posilniť záväznosť limitov verejných výdavkov ich ústavným ukotvením a ich opätovné prepojenie na koeficient, koncept dosiahnutia ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Takže toto je, toto je dosť dôležitá vec, pretože to, čo spravila táto vláda, teraz už budem hovoriť o tejto vláde iba, v podstate vhodila, vhodila odporúčanie, alebo by som, nie, to sú nie odporúčania, to sú vlastne, by som povedal, zákonné veci, to, čo robila, navrhla rozpočtová rada, tie limity hodila do koša a zvonila, zvolila si svoju vlastnú metodiku. To znamená, ďalší úder, ďalší úder do tejto inštitúcie, ktorá je zo zákona vlastne tým strážcom verejných financií a ktorá by mala byť maximálne rešpektovaná.
Ďalším odporúčaním, to boli tie odporúčania, dve som vybral z pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, teraz tie pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Opäť, hoci sa tieto odporúčania tvorili možno pred rokom alebo pred niečo menej ako rokom, tak sú stále aktuálne. Poviem dve. Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu verejnej správy a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet. Prosím vás pekne, to by sme vyzerali, keby také tie rozpočty, ktoré tu boli predkladané, mali byť záväzné ako trojročné. Ja poviem len príklad. Takí boli leniví na ministerstve financií, že keď si kreslili do kolóniek, do tabuliek, že ako niektoré výdavky, alebo ja neviem, to je jedno, aké parametre, že aké budú v roku, o rok, o dva, o tri, tak zabudli, zabudli na to, že aspoň niečo by tam mali napísať, aby to nevyzeralo podozrivé a dali tam rovnaké čísla. Úplne rovnaké čísla. To znamená, vôbec nebrali vážne trojročné rozpočtovanie. Táto vláda myslí na rok dopredu, nemá, nemá dlhší výhľad, nedokáže pozerať na rok dopredu, viac ako na rok dopredu a tým pádom ja tomu hovorím, to je hospodárenie od buka do buka, od roka do roka. Čo rok dá, ideme ďalej a nejako to ešte udržíme, niečo s tým ešte spravíme, nejako obalamutíme, hej. Napríklad balamutíme tým, že hovoríme o tom, že vláda bude 500 mil. eur šetriť budúci rok. No ja som veľmi zvedavý, ako bude šetriť, to je, to sú jednoducho pár čísel na papieri, vôbec nie som o tom presvedčený, že vláda bude šetriť, jediné reálne, čo je budúci rok a na čom chce nie vláda šetriť, ale získať, je, sú, je celý tretí konsolidačný balík, ktorý je dosť jasne vyčíslený, a to je ten balík, ktorý dopadne vlastne už na, na, na peňaženky, peňaženky ľudí, peňaženky živnostníkov, to je tretí konsolidačný balík.
Druhé z týchto, z tejto sady odporúčaní je zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov. Prosím vás pekne, vrátane, vrátane vyplácania dividend. Ja poviem len jeden príklad, ja som to tu už viackrát povedal. Keď si zoberiete energetické firmy, kde má štát celú alebo čiastočnú, čiastočnú, čiastočný podiel, tak z týchto firiem ide ročne do štátneho rozpočtu 400-500 mil. eur vo forme dividend. Krásny príklad je Slovenská energetická privatizačná a prenosová sústava. Robí sa to každý rok, povie sa im, viete čo, budúci rok potrebujeme takúto dividendu. Dobre, dosiahneme takýto zisk, tak ona dos... to je, ona je v stopercentnom vlastnení štátu. To znamená, že dosiahne sa nejaký zisk a vyplatí sa dividenda do štátneho rozpočtu. Potom príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý spomína, či ten zisk je primeraný, či ozaj mohol byť a povie, okej, urobí fajku. Zneváženie ďalšej inštitúcie, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Potom tu máme firmy energetické, ktoré sú napríklad Slovenské elektrárne alebo najmä Slovenský plynárenský priemysel, to je tá najväčšia dojná krava, kde sa tiež, kde sa tiež dosahuje zisk a štát príde a povie si, tak z tohto zisku tieto dividendy stiahnem do štátneho rozpočtu. Čo to spôsobuje? Keď hovorím o 400-500 mil. eur, asi vám to niečo pripomína. To je presne suma, ktorá pôjde budúci rok na energodotácie, energopomoc. My keby sme tieto dividendy oželeli, poviem to tak, štát keby oželel tie dividendy, tak nemusí robiť žiadnu energopomoc, ale tým cenám pomôže týmto spôsobom. A zase Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hovorí, nuž, je to tak, čo má, čo má robiť, hej. Nezávislý, pripomínam, to má byť nezávislý úrad.
A posledný bod, čo poviem z tých odporúčaní, je pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných a skutočných údajov. Tak to je úplný guľáš. Vy keď sa chcete dozvedieť, že vlastne ako štát hospodári, no veľmi ťažko sa dopátrate niečo a keď to sa, dokonca snažíte spárovať so schváleným rozpočtom, ďalší problém. Ja som tu včera spomínal, keď som, keď som vystupoval, už ani neviem, k čomu to bolo, ale snažil som sa získať údaje, aké je vlastne čerpanie prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti. Desať minút som sa vŕtal v počítači, nenašiel som to. Pritom máme úrad podpredsedu vlády, ktorý padol už, úrad podpredsedu vlády, ktorý je zodpovedný za plán, plán obnovy. Nenájdete údaje. Nenájdete riadne údaje, že vlastne ako to vyzerá. Takže táto požiadavka rozpočtovej rady je stále aktuálna, žiaľ, problém je ten, že tieto odporúčania nás nachádzajú v novej situácii – hospodárenie štátu sa zhoršuje, deficity sú v podstate stále rovnaké, ale rastie nám strmo dlh. Čo to môže spôsobiť? Vráťme sa na začiatok, keď vznikal zákon a vznikala táto inštitúcia. To bol grécky, grécky problém. Mnohí z vás asi vedia, že ako Grécko dopadlo. Grécko dopadlo tak, že dôchodky sa znížili zrazu zo dňa na deň o tretinu. Nezamestnanosť vystúpila na vyše 20 %. Prepúšťali sa štátni úradníci, zmrazovali sa, znižovali mzdy. Viete, ktorý štát nás, teraz na nás v niektorých ukazovateľoch pozeral od chrbta? Grécko. My (rečníkovi priniesli pohár s vodou), ďakujem, my, ktorí, ktorí lámeme priečky, lámeme, lámeme priečky úplne tie spodné vo všetkých ukazovateľoch, čo sa týka buď životnej úrovne alebo hrubého domáceho produktu, tak za nami je ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hoci...