Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, naviažem na svoje prvé vystúpenie za klub, kedy som vám vlastne zhrnul tie dopady takýchto masívnych zmien. Poukázali sme, hovorili sme aj o nejakých tých kľúčových zmenách, ktoré nie sú len pracné na zapracovanie do všetkých tých dokumentov, poriadkov, ktoré zamestnajú od rána do večera ten chudobný manažment na školách, a tak im zabránia v tej hlavnej činnosti. No chcem teda...
Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, naviažem na svoje prvé vystúpenie za klub, kedy som vám vlastne zhrnul tie dopady takýchto masívnych zmien. Poukázali sme, hovorili sme aj o nejakých tých kľúčových zmenách, ktoré nie sú len pracné na zapracovanie do všetkých tých dokumentov, poriadkov, ktoré zamestnajú od rána do večera ten chudobný manažment na školách, a tak im zabránia v tej hlavnej činnosti. No chcem teda teraz nadviazať, aby ste videli, akú to má faktografiu za týmto. Pripomínam, že v máji 2023 sme naozaj urobili, nadväzovalo to na desaťročia práce predtým, veľký reformný krok a považoval som ho vtedy za úplne že hraničný, čo sa týka síl absorpčnej schopnosti škôl. Bolo to tak na hrane, že sa rozhodovalo o tom v mnohých zborovniach, na mnohých konferenciách, valných zhromaždeniach stavovských organizácií. Dlho trvalo, kým pristúpili Združenie základných škôl Slovenska k tomuto, že áno. Dlho trvalo, kým všetky organizácie povedali áno a išli sme všetci školáci do toho.
Prečo dlho váhali? Nebolo to len preto, že sa učiteľom nechce meniť spôsob, mnohí nevedia ľahko zmeniť spôsob toho, ako vzdelávajú deti a tie staré vzdelávacie cesty jednoducho nefungujú a sú nepoužiteľné. Je to aj preto, že to skutočne vyžadovalo obrovskú mieru práce od týchto ľudí. Rok na to prišla takzvaná Nežná revolúcia v školstve, všelijaké ďalšie zmeny, ktoré priniesli, také menšie.
A teraz máme rok 2025, ďalšia zmena masívna, masívne zmeny. A ja som vám, pán minister, aj ostatní kolegovia, vlastne demonštroval, čo to všetko znamená, keď niekto aj v dobrej viere urobí nejakú zmenu textácie v zákone, aký to má dopad na tie státisíce detí, desaťtisíce učiteľov a na manažmenty škôl. Tak pričom hneď na začiatku poviem, že sú zmeny, ktoré sú potrebné, sú zmeny, ktoré v školstve musíme urobiť, aby to školstvo fungovalo lepšie a na tie sa treba sústrediť a nájsť spôsoby, ako to urobiť. Ale pripomínam, že dva roky dozadu sme mali, na hranici schopnosti absorpčnej systému a školy, urobené zmeny. A my im potrebujeme pomáhať. To bolo len dva roky dozadu. Fínsko, Estónsko, často sa spomínajú tieto krajiny, tam sa tie reformy robili, samozrejme, 20 rokov. My nemôžeme po dvoch rokoch takouto, prepáčte mi to, nezmyselnou záťažou zmien si strieľať do kolena.
A teraz sa dotknem pár konkrétnych príkladov, o ktorých tu už viackrát bola reč, veď ich komunikujeme od mája, niektoré od júna a júla. Viete, tie materské školy a to povinné predprimárne vzdelávanie to nie je len technická zmena, technické opatrenie alebo v dobrej vôli snaha vytiahnuť deti z generačnej chudoby. Hovoril som to aj na tej odbornej tlačovke, aj na konferenciách, trojročné dieťa nezmení situáciu v osade. Tam treba pracovať s rodičmi, tak ako o tom hovorí nobelista Heckman, ako o tom hovoria skúsenosti Family Nurse Partnership, organizácie, ktorá 30 rokov úspešne robí s 390 000 rodinami.
Tak naozaj vládna novela, ktorá ruší právny nárok, o ktorý sme dva roky bojovali dozadu so samosprávami a presadili ho, ktorý sa implementoval do dokumentácie samospráv, zriaďovateľov škôl, tak teraz to proste len tak škrtneme a nahradíme to povinným predprimárnym vzdelávaním pre všetky deti od troch rokov. Tak ako už bolo aj povedané, tak len stručne, že áno, rodič môže požiadať, keď má maturitu, o to, aby to dieťa bolo vzdelávané doma, má to však dva háčiky.
Prvý háčik je, že, nuž, maturita nerobí z rodiča, samozrejme, dobrého rodiča. Nikde na strednej škole nedostanete maturitu z rodičovstva a štatutár tej materskej školy, do ktorej to dieťa môže byť proti vôli rodiča zaradené, starosta, ten tú maturitu mať nemusí, to je úplne absurdné. Druhý háčik je, že kmeňová materská škola určí dieťaťu, ktoré doma v súrodeneckej grupe, v rodičovskom prostredí, termín vo februári, časový rozsah kedy má prísť medzi 20 detí, ktoré sú tam spolu od septembra, ktoré nemá tie návyky, ktoré majú iné deti a má táto škôlka odmerať, či ten rodič dobre narába, vzdeláva svoje trojročné dieťa. A napokon pani riaditeľka tej škôlky rozhodne, či to dieťa musí nastúpiť vzápätí do škôlky, alebo o tom rozhodne rodič. A to je civilizačná zmena, to je proste civilizačná zmena, kedy my si myslíme, že to vieme lepšie, vieme to lepšie ako tí rodičia, na ktorých sa dívame a kde naozaj dokážeme ukázať prstom - toto robia zle, toto by bolo lepšie. Ale, priatelia, toto si nikto z vás nedovolí urobiť vo svojich rodinách, to si nedovolia starí rodičia voči svojim vlastným deťom, lebo máme generačnú skúsenosť, doslova vedecké poznanie, že to už nie je rola starého rodiča, aby riadil rodinu svojich detí, ako vychovávajú oni svoje deti. A vari to je úloha štátu?
A teraz niektoré z tých vecí, ktoré naozaj zabíjajú papierovaním život v škole. Mám naozaj minimum času takže školsky, heslovite. Školský vzdelávací program po novom má obsahovať napríklad aj taký bod, že stratégia digitálnej transformácie vzdelávania. Toto si teraz každá škola musí dať do ŠKVP. No ja by som toto rád videl najskôr na štátnej úrovni ako koncepciu, funkčný plán a metodickú pomoc pre tie školy, nie aby oni teoretizovali, ale nech to robia. Školský vzdelávací program po novom znovu musí obsahovať aj učebné osnovy. Robíme čihi-hota, čihi-hota, robíme bláznov z tých ľudí v škole, pretože len dva roky dozadu sme prijali to, že ak sa školský vzdelávací program v nejakom predmete, v nejakom ročníku nerozširuje o pridané hodiny z dotácie voľnej, ale ide presne podľa štátneho vzdelávacieho programu, tak môže tá škola povedať, že vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu sú učebnými osnovami tohto predmetu. Teraz to musia rozpracovať, budú zase znovu písať, robiť tréning copy-paste, tak ako sme to robili v roku 2008, keď prišla víkendová reforma pána ministra Mikolaja. Prepáčte, takto budujeme potemkinove dediny. Viem, o čom hovorím, pretože som to leto 2008 strávil s pár bláznivými kolegyňami, nech mi to odpustia dámy, kedy sme bez dovolenky písali školský vzdelávací program, lebo v júni vyšiel štátny a v septembri všetky školy museli ísť podľa nového. A väčšina z tých učiteľov to naozaj robila metódou, poviem to po slovensky, copy-paste. Áno? Tak takto si ja vzdelávanie v školách nepredstavujem.
No bola reč aj o tom individuálnom vzdelávaní. Tam len prudká poznámka, nejde len o to, že na to nemajú peniaze, nejde len o to, že to je 200 kilometrov ďaleko. Prosím vás, zdravý rozum do hrsti, ktorá zamestnankyňa základnej školy vie prísť a zobrať zodpovednosť na tú školu za to, že potvrdí, že to dieťa tam má podmienky pre ochranu zdravia a života zabezpečené? Prosím vás, čítali ste niekedy BOZP? Toto nikdy nemôžete takto postaviť a takto fungovať. Neprajem nikomu, aby sa tam stal nejaký úraz v tej domácnosti.
Veľký problém je duševné zdravie, samozrejme, a patosociálne javy, ktorým sme svedkami, to ako sa nám deti dostávajú do epidémie depresie a duševných ťažkostí. No tak, čo sme našli v zákone? Našli sme, už o tom bola reč, že boli zlúčené stupne odbornej činnosti v centrách poradenstva a prevencie tretieho, štvrtého stupňa. No zároveň je tam takáto vec, predstavte si, že regionálny úrad školskej správy určí jednu štátnu poradňu v kraji, ktorá bude metodicky riadiť všetky ostatné poradne v tomto kraji. No teraz vedzte, že drvivá väčšina štátnych poradní vykonáva prevenciu najmä na stupni tri, poradenstvo, odbornú činnosti na stupni tri a tie súkromné, ktorých je 50 % takmer, 46, tak ony vykonávajú najmä štvorku, päťku. To znamená, metodicky ich bude riadiť niekto, kto nemá odbornú spôsobilosť, to je hlúposť.
No kontroverzní pedagogickí kandidáti. Dobrý nápad bol ťažisko bakalárskeho štúdia, vysoká škola, ťažisko ďalšieho štúdia na školách. Je z toho pokazený dobrý nápad. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
