... miliónov eur, uvidíme, asi to bude zase len plošné. Tých 435 mil. eur nemá ísť z peňazí štátneho rozpočtu, ale z eurofondov. No úžasné! Toto je konsolidačné opatrenie v objeme 16 %. Čo to je? To je číra kamufláž. A nielenže kamufláž. To si môžte pokojne z tých, z tých 2 mld. a 700 mil. odpočítať, je to, je to kamufláž. Ale nielen to. Svedčí to o dvoch veciach. Prvá vec, táto vláda je neschopná a nedokáže čerpať eurofondy. To, čo každá ratingová agentúra píše vo svojom hodnotení, využívajte eurofondy, lebo dopadnete zle. Nie, nedokáže. Ku koncu júla 9-percentné čerpanie. A sme hlboko v druhej polovici programového obdobia.
Druhá vec, však vieme, na čo sú eurofondy. V podmienkach Slovenska sú zvlášť dôležité, pretože vláda nedokáže už roky riadne investovať. Obnova hospodárstva stojí peniaze, samozrejme, a my sme sa spoľahli, už niekoľko rokov sa spoliehame na to, že eurofondy nás zachránia a ony, ony prinesú investície. Takže tie peniaze budú chýbať v tých investíciách, v takých prepotrebných investíciách. Prosím vás pekne, aká to je konsolidácia?
Druhý balík. Minister financií ohlásil, že vláda bude na sebe šetriť v objeme 730 mil. eur. Jediná, jediná vec konkrétna, ktorú k tomu povedal, je, že sa zmrazia mzdy, okrem učiteľov, zdravotníkov sa zmrazia mzdy. Nič iné, zatiaľ nič nepoznáme. Som presvedčený, už som pomaly presvedčený, že to bude vyzerať asi takto. Tí, čo vedia trošku, ako sa zostavuje štátny rozpočet, tak vedia, že on už je zostavený, ten bude nasledovať asi budúci mesiac. To znamená, rozpočet je už nakreslený a teraz vláda si sadne a povie, no tak nejako odrežeme z tých výdavkov toľko a toľko. Ono by to naoko bolo v poriadku, lenže viete, kde je problém? Že on je nafúknutý, ten rozpočet. To znamená, že sa nebude šetriť, v podstate sa, v podstate sa ani nebude šetriť, ja vám to poviem na príklade. Za rok 2024 si vláda nafúkla výdavky štátnych zamestnancov svojich vlastných o vyše 200 mil. eur a urobila to tak, že si nakreslila, že počet zamestnancov štátnych ministerstiev a organizácií bude taký a taký, samozrejme, že rastie to, hej. Ale až toľko ľudí sa nezamestnalo, bolo ich menej, takže logicky keď máte, ja neviem, rodinný rozpočet, tak si poviete, no tak keď máte menej výdavkov, ja neviem, že menej výdavkov na deti v škole, no tak vám ostane. Nie. Tých vyše 200 mil. eur sa rozdelilo na odmeny, kadejako, ostalo tam, ja tomu hovorím, že to je, to je, to sú peniaze na mŕtve duše. A uvidíme, že ako to bude v tom, v tých 730 mil. eur, čo sa vláda zaviazala, zaviazala, vlastne len vyslala, poslala ministra financií, ktorý povedal, bude sa šetriť. Nikto pri ňom nestál, nikto mu to neodklepol, jednoducho iba to je slovo do vetra zatiaľ, však budeme čakať.
Ak sa má šetriť takýmto iluzórnym spôsobom, tak to nie je šetrenie. Nie nadarmo sme pred rokom navrhovali, keď bola na stole konsolidácia v druhom balíku, sme navrhovali päť opatrení a tri opatrenia z toho, tri opatrenia z toho smerovali vôbec na šetrenie štátu. To znamená na zamestnancoch, na prevádzke, na majetku. Keď máte veľa zamestnancov, aspoň tie mŕtve duše orežte, hej, keď chcete šetriť na prevádzke, tak šetrite, žiaľ, už to tu budúci rok asi nebude, lebo zmluvy na dodávky energií a tak ďalej majú ministerstvá predpokladám dávno popodpisované.
A tretia vec, prebytočný majetok. Premiér povedal, nie, táto vláda nebude majetok štátu predávať. Čo s ním bude robiť? My sme si zmapovali niekoľko, niekoľko budov, ktoré má štát, ako úžasne by sa dalo na nich ušetriť. Nie, predseda vlády povedal, na majetok sa siahať nebude. Na majetok aký, prosím vás pekne? Na majetok, ktorý nedokáže využívať táto vláda? Boli tam, samozrejme, aj ďalšie opatrenia, jedno z tých, jedno z nich bolo, bolo, aby vláda riadne vybrala daň z pridanej hodnoty. Sám šéf finančnej správy povedal, že je tam 1,5 mld. eur ročne, ktoré sa dá vybrať, teda keby sa podarilo vybrať, tak nebolo by to nič výnimočné, pretože by sme sa dostali iba niekde na úroveň tých štátov Európskej únie, ktoré dokážu riadne vyberať dane. A hovorili sme aj o hazarde, ale to je osobitná kategória, osobitná kapitola, tomu sa možno budú venovať ďalší.
Takže vrátim sa naspäť, 2,7 mld. eur, 435 energodotácie hodíme do koša, to nie je konsolidácia, 730 mil. eur vláda bude šetriť, veľmi otázne, veľmi otázne, zatiaľ vo hviezdach, nevieme, či z toho niečo bude. A čo zvyšok? Pozrime sa na zvyšok. My sme si dali tú robotu a sme to prepočítali, že tie konsolidačné opatrenia, o ktorých teraz rokujeme, my rokujeme iba o tomto, čo budem teraz hovoriť, to ostatné je preč, to znamená, rokujeme o 2,7 mínus 1,1, ja neviem, rokujeme o nejakých možno 1,5 mld. eur. V dôvodovej správe to vypočítali na 1,4, k tomuto zákonu, o tomto rokujeme. Na koho dopadnú tieto opatrenia? Dali sme si tú robotu a sme si to spočítali, samozrejme, že je tam určitá, určitá miera, určitá miera zaokrúhlenia, ale ináč sa to nedá. Takže z tých 2,7 mld. eur 7 % pôjde na zamestnávateľov, 35 % na občanov, 10 % na živnostníkov a 5 % na samosprávy. Keby som to zúžil a zobral iba tento zákon, tak tie čísla, samozrejme, budú vyššie a znamená to toľko, že v podstate na týchto kategóriách ľudí sa bude šetriť. Ten čas rýchlo uteká, ale predsa prebehnem aspoň niektoré konkrétne opatrenia, bol by som stručnejší a výstižnejší, keby som mal čas na prípravu, lenže, žiaľ, sme v takomto režime nenormálnom a ten čas nebol.
Zamestnávatelia. Predĺženie obdobia vyplácané zamestnávateľom PN z 10 na 14 dní. Áno, môžeme hovoriť o tom, že je to v iných štátov tak a je to možno aj viac, len si to dajme dohromady so všetkými tými opatreniami proti zamestnávateľom. To je ďalší, ďalší klinec, ďalší klinec. Možnože nie až takých veľkých 25 mil., ale predsa len pri tých ostatných opatreniach to boli. Daňové licencie, my to voláme daň zo straty. Ideme hore zase. To znamená, nemusíte dosahovať zisk, ale daň zaplatíte. Ďalšie bolestivé opatrenie, predstavte si začínajúce firmy, ktoré logicky sú v strate, pretože investujú, majú vysoké odpisy, logicky, hej, zaplatia, musia zaplatiť tie peniaze. Uplatnenie úhrady za vyťažený štrk, piesok a kameň. Skutočne to je až trošku komické, ja viem, že to je v iných štátoch, že nájdeme to niekde v iných štátoch, ale to je ako keby sme už chodili po kameňolomoch a hľadali tie peniaze, ako ich od tých, od tých zamestnávateľov vytiahnuť. To je kategória zamestnávatelia.
Občania. Zvýšenie progresivity zdanenia dane z príjmov fyzických osôb. Stokrát to už mnohí hovorili, ja to zopakujem. My potrebujeme, aby tie kategórie vysokozarábajúcich ľudí sa nám nevyprázdňovali na Slovensku, my skutočne potrebujeme šikovných manažérov, potrebujeme dobrých odborníkov na informačné technológie, potrebujeme ich udržať a nielenže udržať, my potrebujeme, aby sme ich dotiahli naspäť. Pozrite sa na Poľsko, tam už je niekoľko rokov opačný trend ako je, ako je napr. u nás. Tí ľudia zo zahraničia prichádzajú domov, lebo sa im oplatí už doma žiť a neodchádzajú. My sme, totálne týmto spôsobom demotivujeme vyššie kategórie ľudí, ktorí sú v zahraničí a ktorí by sa vrátili na Slovensko. Stačí jedna takáto správička a hotovo. Namiesto toho nám ľudia ešte navyše utekajú.
Zvýšenie DPH. Ja som, ja som na potraviny obsahujúce soľ a cukor, pred rokom som sa pýtal ministra financií, čo sledujú daňou z osladených nápojov, či sledujú zdravotný stav obyvateľov, to znamená, aby sa menej spotrebovalo takých, takých, takých nápojov a tým pádom aby to, aby to malo dosah na verejné zdravie, alebo, alebo či chce vybrať peniaze z tejto dane. Keď uvidíte dva dôvody, ani, ani, každý z nich kríva. To znamená, asi, asi nešlo o veľmi o zdravie. Ale povedal som vtedy, a možno som to nemal povedať, že keď chcete zdaňovať osladené nápoje, tak zdaňujte ten cukor v tých nápojoch. Keď vám skutočne ide o to zdravie, tak zdaňujte ten cukor. Prečo potom nezdaňujete cukríky a tak ďalej, to som hovoril pred rokom a je to tu. Nerád som to privolal a som to privolal. Má to, samozrejme, väčšiu logiku, lebo preto daň zo sladených nápojov, lebo sa to ľahko vyberá. Toto sa bude ťažšie vyberať, bude to, bude to, bude to ťažšie, ale jednoducho každé, každé euro pomôže a nie je to málo, nie je to málo, je to 91 mil. eur, ktoré má natiecť do štátneho rozpočtu len z tejto dane.
Zodvodnenie príjmu počas péenky, keď ste na rodičovskej. Keď ste dostali, dostali nejaký, nejaký, si privyrobili nejakým spôsobom na materskej, tak jednoducho neplatili ste z toho odvody. Teraz aj z toho sa budú platiť odvody. To znamená, je to v podstate daňové, nové daňové zaťaženie. Čo to spôsobí? Ja som počul, počul aj ministra financií ako hovoril, že však ako ľudia sa musia obracať, musia pracovať. Áno, samozrejme, my sme za, ale prečo, prosím pekne, zväzujete ruky tým, ktorí chcú pracovať aj keď poberajú dávky? My sme tu niekoľko, dvakrát sme tu navrhovali, aby ste dali dokonca odvodové, väčšie, väčšie odvodové prázdniny pre tých ľudí, pre študentov, pre dôchodcov, pre matky na materskej, aby im ostalo viac vo vrecku z tých, z tých, z tých dohôd, ktoré majú so zamestnávateľmi. Nie, neprešlo to, máme to desať či koľko rokov rovnaké tú dávku pevnú, jednoducho my vytvárame také podmienky, aby tí ľudia nepracovali, aby nechceli pracovať, odradzujeme, odrádzame ich od toho, aby pracovali.
Sviatky, osobitná kategória. Samozrejme, že sviatky, máme sviatkov veľa, vieme o tom. Vieme o tom, vedia o tom zamestnávatelia, podnikatelia, vieme o tom, treba to nejakým spôsobom riešiť. Len prečo si zoberiete hneď na mušku prvý zákon, ktorý sa týka, teda prvý sviatok, ktorý sa týka pádu toho minulého režimu. Však to je symbol, to je vyslovene symbol toho, že sme prišli do nejakého, že sme sa vrátili medzi, medzi civilizované štáty, ktoré, ktoré majú demokratický režim. A my tento symbol ideme utopiť. Nepočul som ani odpoveď na otázku, čo to bude vlastne znamenať pre tých, pre tých ľudí, ktorí cez tie sviatky pracujú. Viete, náš názor je taký, ja to skôr hovorím, že celospoločenská diskusia by mala povedať, že či máme mať napr. otvorené počas nedieľ obchody, ale predstavte si, že beriem ten argument mnohých, že si tam tí ľudia privyrábajú, tie pokladníčky si privyrobia, lebo dostanú príplatky za nedeľu. Teraz to platí aj o sviatkoch. Teraz keď im ten sviatok zoberiete, tak ten príplatok nebudú mať, lebo budú pracovať normálne. Ako zvažoval to niekto? Ľudia takto rozmýšľajú, ľudia vedia, že toto opatrenie, opatrenie sa ich dotkne a že jednoducho im siahne do peňaženiek.
Zvýšené sadzby z poistenia z 8 na 10 %. Budete dostávať výzvu na úhradu poistky základné, na automobil napr., každý, kto má auto, hej, pôjde to hore. To znamená, to nie je len tak, že poisťovne, poisťovne, z poisťovní vytiahneme nejaké peniaze. Nie, tak ako všetko ostatné, či sú to banky, poisťovne, obchody, ktokoľvek, tie náklady prenášajú na obyvateľov, na bežných ľudí. Jednoducho bude to dosah na bežných ľudí. A to sa týka aj životných poistiek a tak ďalej, tam to ide takisto. Osobitná kategória sú živnostníci, lebo skutočne toto ja keď som videl tie opatrenia oproti živnostníkom, hovorím, toto je útok na výplatnú pásku. Toto sa ináč nedá nazvať. To znamená, už keď nevedeli inak, tak už idú priamo do tých výplatných pások, tí ľudia, im to zobrať. Živnostníci je krásny príklad. Keď im zvýšite minimálny vymeriavací základ na odvody o 20 %, tak to vlastne spravíte, ja nemám presné čísla, ale zhruba možno trom štvrtinám živnostníkov, lebo tí platia tie minimálne odvody. Potom počujeme otázku, a prečo platia živnostníci iba minimálne odvody? No lebo sú vysoké. Však to je, to je začarovaný kruh. Keď máte vysoké odvody, tak, samozrejme, sa snažíte, snažíte nejako optimalizovať tie výdavky. To isté platí, lebo je to v tomto zákone takisto, že sa bude tvrdšie posudzovať závislá práca vo firmách. To znamená, že bude, budú, bude, budú silnejšie postihy za to, že keď niekto bude zamestnávať človeka na živnosť, firma bude zamestnávať človeka na živnosť, prečo to tie firmy robia? Viete čo, to nerobia len firmy, pretože majú nižšie náklady, pretože je tam o niečo vyšší náklad, ale nie vždy, niekedy je to aj vyšší náklad, teraz to už bude vyšší náklad, to vyrátal, to vyrátal, tuším, jeden inštitút, že ten, že ten náklad na živnostníka bude po týchto opatreniach, ak prídu do platnosti, vyšší ako náklad na zamestnanca. Ale v zásade spravíte to, že vlastne tým živnostníkom siahnete na ich čistý príjem, na ich výplatnú pásku.
To isté sa týka zvýšenia zdravotných odvodov o 1 %. Vieme, aká je situácia v zdravotníctve, okej, tam skôr treba upratať ako zvyšovať. A keď vy zvýšite odvod o 1 % pre živnostníka na zdravotné poistenie, to nie je málo. To je, sa zdá jedno percentíčko, ale skutočne pri príjme živnostníka tisíc eur mesačne polovičku zaplatí na odvodoch. To sú obrovské čísla. Polovičku. Keď sa pozriete do Českej republiky, tam je situácia úplne iná, tam živnostníkov nosia na...
=====
