Vážený pán predseda, dámy, páni, kolegyne poslankyne, poslanci, ďakujem za slovo.
Najskôr sa chcem vysporiadať s niektorými otázkami ohľadom novely Ústavy Slovenskej republiky, ktoré tu rezonujú. Potom zdôvodním pozmeňujúci návrh Kresťanskodemokratického hnutia, pozmeňujúce návrhy a na konci svojho príspevku pozmeňujúce návrhy prednesiem.
Prvá otázka. Prečo práve teraz, keď potrebujeme riešiť vzdelávanie, vedu a výskum,...
Vážený pán predseda, dámy, páni, kolegyne poslankyne, poslanci, ďakujem za slovo.
Najskôr sa chcem vysporiadať s niektorými otázkami ohľadom novely Ústavy Slovenskej republiky, ktoré tu rezonujú. Potom zdôvodním pozmeňujúci návrh Kresťanskodemokratického hnutia, pozmeňujúce návrhy a na konci svojho príspevku pozmeňujúce návrhy prednesiem.
Prvá otázka. Prečo práve teraz, keď potrebujeme riešiť vzdelávanie, vedu a výskum, zdravotníctvo, generačnú chudobu, MR-ka, SZP, ekonomiku ohrozenú a hospodárstvo, bezpečnostné hrozby, mentálne zdravie detí a mládeže, verejné financie? Toto všetko KDH rieši z pozície konštruktívnej a jednoznačnej opozície, ako sa dnes zvykne vravieť od rána do večera, a to od novely Trestného zákona až po transakčnú daň, od maximálnych prejavov odporu v rámci slušnosti a demokracie až po návrhy vlastných zákonov.
Náš domov, Slovenská republika, spoločný domov pre všetkých, tak ako to tu zaznieva, musí stáť na pevných a zdravých základoch a o ne sa treba starať, a dokonca z času na čas ich aj posilniť ako piliere mosta. Ústava je v tomto zmysle prvým základným zákonom štátu a nie posledným v rade. Ak by sme sa mali zaoberať Ústavou Slovenskej republiky až po tom, čo vyriešime napríklad školstvo a zdravotníctvo, tak ju nebudeme aktualizovať a upevňovať nikdy. Teraz nie je nejaký špeciálny okamžik, KDH neprišlo s nejakým náhlym marketingovým trikom. Rozprávame sa o ústavných princípoch a kultivujeme štátnosť Slovenskej republiky už 35 rokov.
Kresťanskí demokrati, a vy to dobre viete, boli pri porážke totalitného režimu komunistickej strany. KDH bolo pri politickej porážke Vladimíra Mečiara a vyťahovali sme spoločne Slovensko z čiernej jamy Európy. Dobiehali sme svojich susedov. KDH bolo vo vláde pri vstupe Slovenska do Európskej únie a NATO. V tom období sme získali aj miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. KDH prinieslo v roku 2002 deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických témach, ktorá bola prijatá viac než ústavnou väčšinou v Národnej rade. KDH prinieslo v roku 2014 do ústavy ochranu manželstva ako výlučného zväzku muža a žena. Pred takmer rokom sme predstavili ústavné priority KDH reagujúc na vývoj vo svete a v našom okolí.
Cieľom KDH je posilniť princípy právneho štátu a spravodlivosti, neoddeľovať, ale, naopak, spájať, a to je pointa kompetencie a zodpovednosť, a to na všetkých úrovniach od úrovne Európskej únie, štátu, samospráv, všetkých subjektov práva, rodín, rodičov a jednotlivých občanov. Chceme zvyšovať ochranu ľudského života, jeho kvality a dôstojnosti každej jednej ľudskej bytosti, tak ako ste to tu spomínali. V žiadnej oblasti štandard ľudských práv KDH nezmenšuje, práve naopak, vytvárame podmienky na to, aby sme ľudské práva v dosiahnuteľnom rozsahu zväčšovali. Táto agenda je 35 rokov súčasťou programu a identity Kresťanskodemokratického hnutia.
Iná otázka, ktorá tu rezonuje. Prečo s hlasmi poslancov koalície? Mení to pozíciu KDH vo vzťahu k súčasnej vláde? Žiaľ, prevláda táto otázka, s kým meníme ústavu, než kardinálnejšia otázka, čo meníme v ústave, čo chceme meniť a zlepšiť. I tak sa pri tejto otázke pristavím. KDH je dôsledná opozícia, konštruktívna, ale tvrdá, no dôsledná. Pripomeniem vám november-december minulého roku 2024. Vláda Roberta Fica sa vtedy ocitla v reálnej menšine. Nemali 76 poslancov na zvolanie schôdze. Schôdze sa prekladali, nemali sme riadne rokovanie. V tom čase boli predložené zákony o športe a o fonde na podporu športu, veci, ktoré sú programu KDH blízke. Nepodržali sme menšinovú vládu vtedy, keď naozaj išlo o to, či upevníme súčasnú vládnu koalíciu, alebo nie, lebo sme vám to povedali vopred a poctivo sme vašou opozíciou. Nuž, vtedy sme už uvažovali, ba pripravovali sa na predčasné voľby. Nastala rekonštrukcia vlády a koalícia znovu nadobudla väčšinu v parlamente. To sú fakty a skutky svedčiace o tom, kde KDH stojí. Sme alternatívou súčasnej vládnej koalície.
Viete všetci dobre, že KDH predložilo vlastný návrh novely zákona, to je tiež súčasť odpovede na otázku s kým alebo čo. Dôsledne sme v ňom adresovali aj boj s korupciou a organizovaným zločinom, opatrenia proti zneužívaniu skráteného legislatívneho konania a lepšie predpoklady pre ekonomický rozvoj Slovenska a, samozrejme, posilnenie štátnej suverenity, základných práv a slobôd, stability legislatívneho procesu, ochrany rodičovských práv, kultúrno-etických otázok a verejnej morálky. Za tento náš návrh hlasovala iba jedna z opozičných strán, dve ďalšie boli proti a poslanci koalície sa zdržali.
KDH verí a je presvedčené, že pre dobro Slovenska presadzuje aj z opozície maximum zo svojho programu. Rokovali sme s každou stranou a poslaneckým klubom v parlamente. Pri našom pôvodnom návrhu, aj teraz, presadzujeme program KDH, na ktorý sme dostali mandát od voličov a ktorého sme nositeľom vždy v aktualizovanej podobe pre prítomnosť a budúcnosť, lepšiu budúcnosť, už 35 rokov. Je to program kresťanských demokratov, princípov, na ktorých bola založená Európska únia a ktoré potrebujeme obnoviť a posilniť. Rezonuje téma ochrany ústavy.
Viete, že v niektorých krajinách EÚ možno ústavu meniť dvojtretinovou a nie trojpätinovou väčšinou alebo cez dve volebné obdobia, jeden parlament prinesie zmenu a nasledujúci parlament po voľbách ju potvrdí a podobne. To, že rokujeme o ústave naprieč politickým spektrom, že môže byť zmenená hlasmi opozičných aj koaličných poslancov, je silnejším prejavom konsenzu a viacej zodpovedá mimoriadnosti novelizovania ústavy, než keby bola ústava menená iba nejakou budúcou, nebodaj, jednofarebnou koalíciou.
A ešte dovoľte veľmi otvorený dovetok. KDH nevyprace pole a nenechá si odcudziť agendu kresťanskej demokracie, ktorej je systematickým nositeľom a verným ochrancom kultúry života už 35 rokov. Nie je to autentická agenda SMER-u, HLAS-u a už vôbec nie extrémistov mimo parlamentu. Verím, že v záujme všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí, aby práve KDH bolo hodnoverným, konzistentným a zodpovedným nositeľom kresťanskodemokratických hodnôt a princípov. Preto ďakujeme každému demokraticky zvolenému poslancovi Národnej rady za podporu nášho návrhu.
Ďalšia rezonujúca otázka, či dovolím si skôr povedať hoax, je, národná identita je nejaký zhubný novotvar, nebezpečný a zneužiteľný nástroj na likvidáciu ľudských práv na Slovensku, náš exodus z Európskej únie a podobne. Na toto najskôr dám odpoveď zo základnej zmluvy o Európskej únii. V čl. 4 bod 1 sa píše: "V súlade s čl. 5 právomoci, ktoré na úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov." Bod 2: "Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami ako ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch", dokonca vrátane regionálnych a miestnych samospráv a tak ďalej. Čl. 5 bod 1: "Vymedzenie právomocí únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Vykonávanie právomocí únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality." Bod 2: "Podľa zásady prenesenia právomocí únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách a na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov." Teda v základnej zmluve o Európskej únii je dobre uvedený a ukotvený pojem národnej identity aj princíp subsidiarity, o ktorom hovoríme nielen od roku 2002, keby bola prijatá deklarácia. Identické znenie článku je aj v Lisabonskej zmluve, a to v článkoch 3a, 3b. Nebudem dvakrát čítať ten istý text, hoci možno ani 77-krát by nestačilo.
KDH má úctu k medzinárodnému právu, ústavnému právu a vôbec k princípom subsidiarity právneho štátu a spravodlivosti. K základným prioritám KDH patrí naše ukotvenie v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii NATO. Naším cieľom je obnoviť a posilniť definičné hodnoty EÚ, nerozbíjať ju na kultúrno-etických témach, ktoré nikdy neboli zverené, a ktorých sa pri ideologických excesoch zmocňujú extrémisti. Toto je civilizačné riziko pre celú Európu a svet. Tu chce byť KDH stabilizujúcim prvkom, a tak prispieť k posilneniu Európskej únie a našej pozície v nej.
Veď Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu prihliadajú pri svojich uzneseniach na ústavy členských štátov EÚ ako jedného z prameňov európskeho resp. medzinárodného práva. Je faktom, že nech by sme si do ústavy napísalo hocičo, Slovenská republika ani žiaden jednotlivý štát nemá kompetenciu meniť princípy medzinárodného práva, ktoré vždy budú nadradené nad zákony jednotlivých štátov. Akurát, že pri sporných situáciách budú brať medzinárodné tribunály do úvahy aj ústavy nielen konkrétneho štátu, ale dokonca aj okolitých štátov.
Vnímal som aj obavy zo spochybnenia medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, rôznych medzinárodných zmlúv a dohovorov. Faktom je, že všetky zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila rôznym spôsobom, je ich niekoľko, alebo podpisom, ratifikáciou, či pristúpením a pripojením sa, boli takto prijaté a akceptované Slovenskou republikou, čo je absolútny prejav zvrchovanosti a vôle Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodným právom. A teda nemôže byť spochybnená ich platnosť a záväznosť pre Slovenskú republiku.
Avšak KDH nepovažuje Slovenskú republiku ako takú za nesvojprávnu. Nemyslíme si o našich obyvateľoch, a teraz mi prepáčte, použijem možno hyperbolické vyjadrenia, nemyslíme si o našich obyvateľoch, že sú zadubení, zaostalí a že potrebujú pozdvihnúť zvonka, zo zahraničia napríklad súdnym aktivizmom ESĽP, ktorý už preukázateľne rozhodoval v prípadoch iných štátov mimo právneho rámca svojich kompetencií. Vážení, týmto ani v najmenšom nespochybňujem a neznižujem užitočnosť a autoritu Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, ktorý si veľmi vážim. Ale je tiež faktom, že rozhodoval už aj preukázateľne mimo rámca svojich kompetencií.
Nespoliehame sa na to, že nám najcitlivejšie oblasti života, ako je napríklad výchova, rodičovstvo, ochrana života, dôstojnosti každého človeka, kultúry, jazyka, bude upravovať zahraničie, lebo my to nedokážeme urobiť správne. A prepáčte teda ešte raz tú hyperbolu, a že zadubených, tmárskych Slovákov to posunie do žiarivej budúcnosti. Preto chceme podobne ako iné štáty Európskej únie ponechať tieto základné kompetencie v rukách občanov Slovenska. Napokon nikdy neboli odovzdané Európskej únii. KDH má dôveru v občanov Slovenska a naše schopnosti spravovať si svoj štát svojbytne v spoločnom európskom dome. Aj keď uznávam, že niekedy to vyzerá veľmi ťažké a veľmi náročné. Rešpektujúc medzinárodné právo, právomoci Európskej únie na všetkých úrovniach to znamená výlučné právomoci EÚ, ktorých je šesť, spoločné právomoci členskými štátmi a podporné právomoci. O tom je princíp zvrchovanosti a subsidiarity.
Teraz k jednotlivým bodom pozmeňujúcich návrhov KDH. Predstavím a zdôvodním ich.
Prvý bod: Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje. Teda zákaz surogátneho materstva. Zakazuje sa uzatváranie dohôd, na základe ktorých sa žena zaväzuje vynosiť a porodiť dieťa s úmyslom, že po pôrode odovzdá dieťa inej osobe alebo osobám a nevstúpi do právneho postavenia rodiča.
Cieľom novelizácie je zabezpečiť ochranu materstva a jasné určenie matky dieťaťa ako ženy, ktorá ho porodila a súčasne explicitne v ústavnoprávnej rovine v nadväznosti na medzinárodné dohovory zakázať surogátne materstvo ako formu komercionalizácie ľudskej reprodukcie, pretože žena nie je tovar. Zabezpečiť ochranu dieťaťa pred komodifikáciou z toho istého dôvodu, dieťa nie je tovar a tak predísť vykorisťovaniu zraniteľných žien. Ustanovenie reflektuje hodnotové a právne princípy, ktoré sú zakotvené v ústave a sú dôsledne chápané aj v judikatúre orgánov na ochranu ľudských práv. Tento jav totiž vyvoláva, myslím surogátne materstvo, mnohé etické a právne otázky, napríklad neistotu vo vzťahu medzi biologickou a právnou matkou, riziko vykorisťovania zraniteľných žien, ktoré sa v dôsledku chudoby rozhodnú podstúpiť tehotenstvo za finančnú odmenu, psychologické a právne problémy dieťaťa, ktoré nemusí poznať svoju biologickú matku. Tento zákaz je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý požaduje ochranu dieťaťa pred akoukoľvek formou vykorisťovania a nadväzuje na znenie § 89 Zákona o rodine, podľa ktorého:
1. matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila,
2. dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1 sú neplatné.
V súčasnom svete zosilňuje nežiadúci jav takzvanej reprodukčnej turistiky. Napríklad v medializovanom prípade Gammy žiadatelia z Austrálie využili služby náhradnej matky 21-ročnej z Thajska, ktorá túto činnosť vykonávala preto, že potrebovala zaplatiť dlhy a zabezpečiť vzdelanie pre svoje dve vlastné deti. Pri náhradnom materstve očakávala dvojčatá, pričom u jedného z nich bol v štvrtom mesiaci tehotenstva diagnostikovaný Downov syndróm. Žiadatelia preto požadovali, aby podstúpila interrupciu, čo z osobných a náboženských dôvodov odmietla a obe deti predčasne porodila. Problém však nastal niekoľko mesiacov po pôrode, keď si žiadatelia vyzdvihli a odviezli so sebou len zdravé dieťa, pričom to druhé ponechali u náhradnej matky.
Typickou ukážkou je aj India, kde bolo v minulosti umožnené komerčné náhradné materstvo, čo bolo hojne využívané zo strany zahraničných klientov. V pozícii náhradných matiek boli často ženy z nízkych sociálnych vrstiev, čo sa odrážalo nielen v odmene za donosenie a pôrod, ale takisto v nedôstojných podmienkach a zaobchádzaní s týmito ženami.
Rovnako tak susedná Česká republika v dôsledku absencie jasnej právnej úpravy zákazu náhradného materstva sa stáva vyhľadávaným miestom zo strany dokonca medzinárodného organizovaného zločinu. Viď. medializovaná operácia, policajná operácia "Španiel".
Náhradné materstvo je okrem Slovenska v súčasnosti zakázané aj v ďalších európskych krajinách, napríklad v Rakúsku, Bulharsku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Taliansku, Malte, Nemecku, Nórsku, Španielsku a Švédsku. V rámci Rady Európy umožňujú komerčnú formu náhradného materstva len Ukrajina a Gruzínsko napriek rozporu s čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne.
Ďalším bodom nášho pozmeňujúceho návrhu je text: "Rodičmi dieťaťa sú matka a otec. Matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž." V čl. 41 sa navrhuje doplniť konštatácia, že "otcom dieťaťa je muž a matkou dieťaťa je žena", ktorá vychádza z biologickej reality a právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom jeho cieľom je ústavne zakotviť tradičné chápanie rodičovstva a zabezpečiť stabilitu rodinno-právnych vzťahov. Tento návrh reflektuje prirodzený biologický fakt, že biologickými rodičmi dieťaťa sú muž a žena, samozrejme, tým nie je dotknuté náhradné rodičovstvo v zmysle inštitútov rodinného práva. V prípade inštitútu osvojenia (adopcie), podľa ktorého osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Zavedenie tejto definície do ústavy má za cieľ zabrániť možným snahám o redefinovanie pojmu rodičovstva v budúcnosti prostredníctvom bežnej legislatívy alebo judikatúry. Zároveň vychádza zo starej rímskej zásady dodnes platnej v prípade matky, mater semper certa est, čiže matka je vždy istá. Vzhľadom na snahy o náhradné surogátne materstvo, toto je v synergii s predchádzajúcim bodom "Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila."
Ústavná ochrana poskytuje vyšší stupeň právnej istoty pre občanov aj orgány verejnej moci. Tým nie sú dotknuté aj ďalšie formy náhradnej starostlivosti, aké pozná zákon o rodine, napríklad zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, čiže takzvaná náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť, ako aj inštitúty poručníctva a opatrovníctva. Navrhované ustanovenie je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, najmä článkami 7 a 8, ktoré zdôrazňujú právo dieťaťa poznať svojich rodičov a byt' nimi vychovávané. Rovnako navrhovaná úprava rešpektuje Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý ponecháva členským štátom priestor na reguláciu rodinno-právnych vzťahov v súlade s ich kultúrnymi a právnymi tradíciami.
No, ďalším novelizovaným bodom je, navrhujeme vypustenie vety: Rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami a školskými zariadeniami, ak je nad rámec štátneho vzdelávacieho programu. Veľmi pozorne som počúval diskusiu, ktorá tu prebiehala a zdôvodním tento náš pozmeňujúci návrh. Žiadna škola nevzdeláva rýdzo podľa štátneho vzdelávacieho programu, ale podľa školského vzdelávacieho programu, ktorý s ním musí byť v súlade. A teda keby tu bola takáto nadbytočná nesprávna formulácia, naozaj by to znamenalo, že rodičia môžu de facto kontrolovať vzdelávanie svojich detí v každej jednej oblasti, či už by boli napríklad proti tomu, aby sa na telocviku hral frisbee, alebo, ja neviem, drôtikovanie na výtvarnej, alebo nejaká kapitola z fyziky, či matematiky. Takéto niečo, samozrejme, v ústave nemôžeme ponechať. Zároveň tým vyjadrujeme to, čo som už hovoril na začiatku, že pointou nášho prístupu v KDH je kompetencia a zodpovednosť spolu. Sú veci, za ktoré sú zodpovední a kompetentní učitelia, odborníci, odborní zamestnanci, a to je oblasť, ktorá im náleží, ktorá je definovaná štátnym vzdelávacím programom a ktorú si ďalej špecifikujú školským.
Ale sú oblasti, ktoré sú nescudziteľným a prirodzeným právom rodičov a o tom hovorí druhá veta novely ústavy, ktorá znie: "Výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu." Nuž, toto je nielen v súlade opäť s normami medzinárodného práva, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 26 ods. 3, rodičia majú prednostné právo voliť druh výchovy a vzdelania pre svoje deti, Dohovorom o právach dieťaťa OSN, štáty rešpektujú práva a povinnosti rodičov pri usmerňovaní dieťaťa pri výkone jeho práv na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, ďalej Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkový protokol č. 1, čl. 2, štát pri výkone svojich funkcií v oblasti vzdelávania a výučby rešpektuje právo rodičov, teraz počúvajte v akom rozsahu, zabezpečiť také vzdelanie a výučbu, ktoré je v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. KDH neupravuje kompetenciu rodičov rozšírenú do maximálneho rozsahu v zmysle uvedených medzinárodných ľudsko-právnych noriem, ale rozhodne chceme rešpektovať a zabezpečiť nescudziteľné, prirodzené právo rodičov zabezpečiť výchovu v tej najcitlivejšej oblasti formovania dieťaťa, jeho intimity a osobnej formácie sexuálneho správania.
Nuž teda reagujeme aj na obavy, rozumieme tým obavám a súhlasíme s tým, že toto ustanovenie sa nesmie zneužiť a dezinterpretovať na to, aby pod pojem formovanie intimity a sexuálneho správania vlastných detí, rodičia mohli mylne, ja neviem, podsunúť aj iné témy, ako sú napríklad témy z oblasti biológie, z oblasti ochrany zdravia, z oblasti ochrany detí pred zneužívaním, pred predátormi, pred patosociologickými javmi, ako je pornografia, ako ste tu už o tom aj hovorili.
Preto prednesieme aj druhý pozmeňujúci návrh, ktorým dopĺňame už citovanú vetu, ďalšou vetou, ktorá znie: "Vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku." Osobne mám za to, že takáto špecifikácia viacej patrí do školského zákona a garantujem vám, že budeme pri tom, aby v školskom zákone boli tieto veci upravené v súlade s ústavou, ak bude táto norma prijatá, a to tak, aby boli jasné rozdelenia kompetencií medzi rodičov a pedagógov.
Ďalším novelizačným bodom je vypustenie z vládneho návrhu bod 6 o súlade štátneho vzdelávacieho programu s ústavou. Tento bod bol nadbytočný, súlad každého právneho predpisu aj podzákonnej normy s ústavou je záväzný. Napokon navrhovaná úprava rodičovských práv zdôvodnená vyššie je dostatočná. Keďže zdôvodňujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého predkladateľom sú aj poslanci za Kresťanskú úniu, tak pre korektnosť uvádzam, že nasledujúci bod pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je ich príspevkom k novele ústavy. Je to veta: "Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy." Zdôvodnenie: navrhuje sa ustanoviť (precizovať), že Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy, čo zodpovedá biologickému chápaniu pohlavia, ktoré sa premieta v celom právnom poriadku Slovenskej republiky. Uznávanie existencie dvoch pohlaví vyplýva aj zo súčasného textu Ústavy Slovenskej republiky, pokiaľ ide o manželstvo a potrebu chrániť ženy, napríklad podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je manželstvo definované ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Zároveň ústava v čl. 38 ods. 1 priznáva ženám právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky a v čl. 41 ods. 2 žene v tehotenstve zaručuje osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. V predstavení a zdôvodnení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov som neuvádzal legislatívno-technické úpravy, ktoré nemajú vecný charakter.
Na záver tiež niečo osobné. Vypočul som si pozorne celú debatu. Debatovali sme o tom aj v prvom čítaní. Veľakrát som si vypočul, ako sú aj mne osobne podsúvané údajné zlé úmysly. Protestujem proti tomu. Viem, s akým úmyslom predkladám to, čo robím a budem. Robím tak 32 rokov, nie neomylne a budem tak robiť aj ďalej. Som súčasťou Kresťanskodemokratického hnutia, pretože pre nás to nie je fráza, že dôstojnosť každého jedného človeka je pre nás rovnocenná, že kvalita ľudského života, nielen jeho ochrana od počatia po prirodzenú smrť, je súčasťou tej starostlivosti a posilňovania kultúry života. Preto aj naďalej budeme túto vec kultivovať, máme v úmysle sa postarať aj v budúcnosti v štandarde ľudsko-právnej agendy o občianske práva všetkých ľudí, ktorí potrebujú riešiť svoje záležitosti. Ale musíme stavať na zdravých základoch, ktoré som prezentoval zo strany Kresťanskodemokratického hnutia v týchto našich pozmeňujúcich návrhoch.
Ďakujem vám za pozornosť a pozývam všetky ctené kolegyne a kolegov k podpore týchto navrhovaných novelizačných bodov Ústavy Slovenskej republiky. A teraz, pán predseda, chcem predniesť dva pozmeňujúce návrhy, preto prosím, aby ste zastavili čas.
Raši, Richard, poslanec NR SR
Prosím zastavte čas, idú pozmeňujúce návrhy. Nech sa páči máte slovo.
Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Milana Majerského, Igora Janckulíka, Mariána Čaučíka, Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Petra Stachuru, Františka Majerského, Františka Mikloška, Branislava Škripeka, Anny Záborskej a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopÍňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopÍňa takto:
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. Čl. 15 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V čl. 41 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Rodičmi dieťaťa sú matka a otec; matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž."
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Súčasne sa vykoná súvisiaca legislatívno-technická úprava v čl. I bodoch 3 až 5 - primerane sa preznačia odseky.
Zároveň v čl. I bode 5 sa slová "odsekov 1 až 7" nahrádzajú slovami "odsekov 1 až 8".
3. V čl. I bode 4 (čl. 41 ods. 6) sa vypúšťa prvá veta.
4. V čl. I sa vypúšťa bod 6.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bode 7 čl. 52a znie:
"Čl. 52a
Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy."
6. Čl. II vládneho návrhu znie:
"Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2025."
Teraz, pán predseda, prednesiem druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bode 4 (čl. 41 ods. 6) sa na konci pripája nová veta: "Vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku."
Ďakujem, pán predseda. Ďakujem, dámy a páni, skončil som.
Skryt prepis