Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Kolega Čaučík, spomínal si, spomínal si program rozvoja vidieka, skutočne to je vážna vec, tam to ide budúci rok tuším na polovičku. Ale spomínam to preto, lebo, lebo tento program je, samozrejme, závislý od čerpania prostriedkov z Európskej únie. A teraz sa opriem len o oficiálne údaje, že ako to čerpanie vyzerá dnes, hej? Plán obnovy sa, z plánu obnovy sa zatiaľ vyčerpalo 300 mil. eur, to je ani nie 5 % a sme už v druhej polovici tohto obdobia. Toto sú slová predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ako predniesol na výbore pre financie. A čo sa týka eurofondov, to je zase správa z ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, ktoré vydáva pravidelné správy, tak ku koncu septembra sme dokázali vyčerpať 1,5 %, hej, a sme opäť v druhej polovici. Takže celý, celý aj ten rozpočet, nielen štátny rozpočet, ale aj rozpočet ministerstva pôdohospodárstva bude závisieť od schopnosti čerpať eurofondy a prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, zrátam to, na budúci rok to je, pokiaľ viem, tak 3,4 mld. eur. Takže ak budeme schopní čerpať, tak sa bude aj dariť, keď nie, tak bude veľmi zle.
A druhá vec, spomínal si povodne. Ja sa pamätám na september, keď sme mali na Slovensku povodne a predseda vlády prišiel z Poľska z rokovania, kde hovoril, že Slovensko dostane 1 mld. eur na riešenie problémov, ktoré vyplynuli z povodní. Ja tú 1 mld. eur v tomto rozpočte nevidím. Tak neviem, ako si mám vysvetliť, že takáto, takáto skvelá správa prišla na Slovensko, takúto, takáto úžasná dotácia príde, nevidím tú miliardu v rozpočte a to je možno aj otázka potom na ministra financií, aby sa k tomu vyjadril.

Ja tiež chcem ešte raz apelovať na to, že je to veľmi nepremyslený krok, tu nie je otázka, že či vôbec bude, tu bude ďalšia pandémia, to proste všetci vedia, že to tak je a my sa musíme naozaj na ňu lepšie vedieť pripraviť. Ak odškodníte teraz ľudí, ktorí napríklad rúška, ktoré dokázateľne zlepšili a znížili transmisiu ochorenia, alebo respirátory, ktoré sa neskôr začali používať, tak je to nielen proti teda zdravému rozumu, ale aj proti medicíne založenej na dôkazoch a iných veciach. Čiže ja nehovorím možno o veciach, ktoré boli nezmyselné, lebo súhlasím, že niektoré veci, že behať do lesa, keď si sám, alebo ten papierik, že mal platnosť týždeň, dva, tri týždne, to sú veci, ktoré boli pravdepodobne nešťastné a nie dobré, ale keď urobíte generálnu amnestiu na všetkých a na všetko, čo sa tu dialo, tak to nie je dobré riešenie.
Naozaj nepomáhate Slovensku do budúcnosti a naopak robíte veľký precedens, ktorý môže Slovensku veľmi poškodiť a môže to stáť naozaj v budúcnosti aj životy ďalších ľudí.
Ďakujem.

Ja len pripomínam, že vláda týmto návrhom zákona proste rozkladá bezpečnosť štátu. Akékoľvek to bolo nariadenie legitímne zvolenej vlády a legitímne zvolených orgánov, respektíve menovaných orgánov, akékoľvek nariadenie do budúcnosti vydá vláda alebo niektoré takéto orgány, tak ľudia to nemusia vôbec rešpektovať a budú sa odvolávať na túto amnestiu. Čiže zakladáte niečo, čo do budúcnosti môže znamenať rozklad bezpečnosti štátu.
Ďakujem.

Ja by som chcel poďakovať pani kolegyni za veľmi konštruktívny, dobrý príspevok, a po tom voláme už dlho, že poďme sa rozprávať vecne o veciach, ktoré fungovali a ktoré nefungovali. Pomenovali ste práve dve veci, ktoré môžeme sa na to pozerať naozaj z rôznych uhlov pohľadu. Myslím si, že sa tam urobili určité chyby a nakoniec tú prvú vlnu pandémie vidíme, že extrémne opatrenia, ktoré trvajú veľmi dlho, spôsobia únavu spoločnosti a spôsobia menšiu, menší záujem dodržiavať protipandemické opatrenia, ktoré sú nevyhnutné. A potom sme to videli v druhej vlne, kedy to naozaj už potom prepuklo a urobili sa aj tam určité chyby a mali by sme sa o tom rozprávať vecne. Najhoršie, čo sa môže stať, je, keď sa stane takáto dôležitá vec ako je pandémia a prehodnotenie, ako prebiehala súčasťou politického boja. Tu sme už dopredu všetci prehrali, pretože keď sa tak trošku už na to pozerám z nadhľadu s určitým časovým odstupom, tak si myslím, že najväčším, najväčšou, najväčším problémom, kde sme prehrali pandémiu, je práve to, že sme neboli kohézni. Že naša spoločnosť bola strašne polarizovaná na dva tábory a tu sú zodpovední obidvaja, aj jedna, aj druhá strana. V krízach, vo vojnách, v pandémiách, kde zomierajú ľudia, sa väčšinou národ zomkne. Väčšinou sa národ zomkne, aj politici si uvedomujú zodpovednosť za národ a hovoria si, že vo vojne sa nerobí politika. To, čo sa dialo, a priznávam aj z tej jednej strany, ale musíte si to priznať aj vy z druhej strany, bolo, bol súčasť politického boja. A takýmto spôsobom sa nevysporiadame s pandémiou. Verte mi, že to je myslené dobre. A to, čo idete urobiť, že idete odškodniť niektorých, ktorí nedodržiavali protipandemické opatrenia, je v protiklade tomu, ako chceme hľadať tú kohéziu, tú súdržnosť v spoločnosti späť, ktorú sme stratili.

Pani poslankyňa Števulová, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Naozaj si vystihla podstatu, ktorú naozaj, ktorú sa tu dnes hráme, ja s tebou plne súhlasím. Bol som v pár domovov dôchodcov, kde naozaj sa nemohli tí rodičia alebo príbuzní rozlúčiť so svojimi rodičmi a bolo to naozaj veľmi ťažké, lebo naozaj tie opatrenia boli a myslím si, že mali opodstatnenie. Tie rúška boli veľmi dôležité. My nemôžeme naozaj odškodniť ľudí, ktorí nedodržiavali pandemické opatrenia, čo sa týka rúšok. Ja súhlasím so štátnou karanténou, že bola nezmyselná.
Pre mňa bolo takisto aj ťažké, keď sme chodili do rómskych osád po ťažko, ťažkých, ťažkých pacientov, ktorí naozaj zlyhávali, zlyhávali a boli opáskovaní ako v nejakej rezervácii, kde ich strážila armáda, aby vôbec nechodili von. Ja by som sa tiež opýtal, v tej dobe, že či to bolo v pohode, že či by sme takto chceli aj my, že nám niekto zapáskuje sídlisko a nás nepustí vonku, ako sa to dialo v rómskych osadách. To naozaj nerobme, robili sme kategórie prvých a potom sme robili kategórie druhých ľudí. Všetci sme boli občania jednej krajiny a naozaj tá pandémia bola pre všetkých veľmi ťažká.
Dnes ideme urobiť precedens, ktorý naozaj bude mať dopad na budúcnosť. Ja si nemyslím, že ľudia, ktorí vedome kričali a hovorili, že rúška dole a motivovali takto ďalších ľudí, ktorí boli naozaj pomýlení týmito rozhodnutiami a verili, verili tým ľuďom, majú byť dnes odškodnení. Naozaj veľmi veľa ľudí zomrelo kvôli tomu, že nedodržiavali pandemické opatrenia a zbytočne zomreli, a preto si myslím, čo si povedala, že z úcty aj k pamiatke všetkým tým zosnulým, ktorých naozaj bolo 20-tisíc, to si treba vezme, že to je jedno malé mesto na východe Slovenska, zomreli a zomreli zbytočne, lebo kopec z nich sa nakazili od svojich príbuzných, ktorí vedome nedodržiavali pandemické opatrenia, lebo vtedy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dvoch pomerne nezmyselne zlúčených zákonov do jedného rokovacieho bodu, ja sa budem dnes vyjadrovať hlavne k zákonu o dani z pridanej hodnoty a o tom, čo prináša pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Sústredím sa najmä na novelu zákona o dani z finančných transakcií.
Prvá vec, čo poviem, je, že opäť sa dostávame cez nejaký zákon k inému zákonu, môžeme to považovať za prílepok. Ja som sám očakával, že akým spôsobom sa bude meniť zákon, na ktorom ešte ani atrament na papieri neuschol, a to je zákon o dani z finančných transakcií. Napokon sme sa dočkali riešenia takéhoto, že tento zákon sa mení cez iný zákon. To by stálo samo osebe za kritiku, ale sa dnes sústredím skutočne na transakčnú daň.
V čase, keď minister financií predstavoval tento zákon vo finančnom výbore, tak sme, samozrejme, k tomu zaujali stanovisko, odmietavé stanovisko, pretože Kresťanskodemokratické hnutie predložilo vlastný návrh konsolidácie verejných financií. Je potrebné, ale predložili sme vlastný návrh, ktorý spočíva v tom, že štát ma šetriť na sebe a má lepšie vyberať dane. Včerajšia tlačová konferencia ministra financií len potvrdzuje, že aké rezervy máme vo výbere dane z pridanej hodnoty. Veľké rezervy, mali sme o tom hovoriť skôr a mali sme hovoriť o konsolidácii aj tým, že zlepšíme výber dane z pridanej hodnoty. Ale teraz nemyslím len na tých malých, malých spotrebiteľoch, na tých malých transakciách v našich predajniach, ale myslím aj na veľké firmy a veľkých klientov štátu, by som povedal. Takže by som očakával nejaký komplexnejší prístup. Dobre, ale teraz sa vrátim k tej transakčnej dani.
To, čo sme dostali predložené, potvrdzuje, že tento zákon vôbec nebol dobre prichystaný. Keď sa pozriete do pozmeňovacieho návrhu, nájdete tam 28 bodov, 28 bodov, ktoré menia nedávno prijatý zákon. Už v úvode, teda keď sa tento zákon predstavoval vo finančnom výbore, sme apelovali na to, ako skutočne ťahali sme za záchrannú brzdu, prosím vás, aspoň zauvažujte nad tým, že ako vyňať z tejto dane inštitúcie, ktoré zastupujú štát, sociálne oblasti, neziskové organizácie, charitatívne organizácie, je ich plno. Vtedy sme dostali, ja osobne som dostal vtedy odpoveď od ministra financií, nechajme to tak, zákon schválime a budeme to spätne kompenzovať týmto inštitúciám. Dnes to je zase inak. Nejdeme to kompenzovať, ale ideme ich vyňať spod transakčnej dane. Ja nehovorím, že to je zlé. Božechráň. Samozrejme, že by to bol nezmysel uvaliť na tieto inštitúcie transakčné dane, pretože mnohé by to viedlo až k ohrozeniu existencie. A štát a teda obyvatelia hlavne by to výrazne pocítili.
Nekritizujem, že tieto inštitúcie budú vyňaté, ale obávam sa, že akým spôsobom ich vlastne vytiahneme spod tejto ťažkej dane. Ja to prečítam presne, ako to je v pozmeňovacom návrhu: „Oslobodené budú právnické osoby neziskového sektora zriadené ako verejnoprospešné organizácie, ktoré spĺňajú podmienky právnej formy podľa tohto návrhu a účelu, ktorý je taxatívne ustanovený v zákone o dani z príjmov." No tak to som zvedavý, že ako to dokážeme spraviť. A to je len jedna ukážka, že ako dokážeme preosiať, že kto presne bude povinný platiť túto transakčnú daň a kto nie. Ozaj som veľmi zvedavý. A to je len jedna ukážka, že aký je tento zákon ťažko vykonateľný.
Zároveň som napočítal 15 kategórií inštitúcií alebo poplatkov, ktoré budú oslobodené od tejto transakčnej dane, skutočne stojí za to aspoň pár vymenovať. Verejné ustanovizne pre určitú oblasť, napríklad vedecká, kultúrna podpora cestovného ruchu, správne a súdne poplatky, nákup cenných papierov, dávky dôchodkového a sociálneho poistenia, platby exekútorov, platby pri... ale sú tam aj také podrobnosti ako napríklad platby za eKolok. Až do takých podrobností ideme, čo len potvrdzuje, že ten prvý návrh zákona, ktorý prišiel, bol v podstate nepoužiteľný v praxi. A čo je vrcholom, tak dokonca sa v tomto návrhu aj píše, že aby náhodou nevznikli, má sa odstrániť problém, že aby nevznikli duplicitné platby. To znamená, že zaplatí ten subjekt dvakrát transakčnú daň. To znamená, že ten zákon je ozaj veľmi, veľmi komplikovaný a teda takisto ako môj predrečník si myslím, že tento zákon, ak vstúpi do platnosti aj s týmto pozmeňovacím návrhom, tak tento zákon budeme musieť znovu opravovať.
Čo ma zaráža ďalej, je to pozmeňovací návrh, ktorý predkladá, v podstate pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. No, aké sú dosahy týchto pozmeňovacích návrhov na výber dane? Ja ich tam nevidím. Už keď sme, už keď prichádzal minister financií s týmto návrhom, pamätáte si, v septembri, bolo to na televíznych obrazovkách, tak tam bolo nejaké číslo, koľko sa, ani nejdem tie čísla spomínať. Bolo tam číslo, že aký výber sa očakáva v budúcom roku z tejto dane. Potom sa to číslo menilo dvakrát. Teraz vôbec nevieme, že ak tento pozmeňovací návrh schváli parlament, o koľko zase bude to číslo menšie? Alebo aké bude to číslo? A opakujem, je to zákon, ktorý, ktorý, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Pozmeňovací návrh, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií by malo byť práve tá inštitúcia, ktorá dôsledne dbá na to, že aké dosahy finančné majú návrhy zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predložené. A vidíme, že to tam nie je.
Opakujem, že my sme pri predstavovaní konsolidačného balíka hovorili o vlastných opatreniach. A medzi tie opatrenia určite nepatrila takáto daň, ako je daň z finančných transakcií. A ja som sa stretol aj s podnikateľmi a v začiatkoch, keď ten návrh bol ešte len na stole, tak mi hovorili, no viete, táto daň ona bude, bude, no možno niečo zaplatíme, ale nejako to znesieme. Však aj tí podnikatelia si uvedomujú, keď sa s nimi rozprávam, že ich biznis závisí aj od toho, že v akom stave budú verejné financie. Však to je úplne jasné. Ak sa nedarí štátu, tak jednoducho idú hore úrokové sadzby aj pre nich. Je to veľmi jednoduché. Ale čo ich najviac trápilo, je, že táto daň otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi dokonca. A dnes, keď vidíme to, čo sa tu deje, aká komplikovaná bude tá daň, tak otrávi nielen tých podnikateľov, ale otrávi aj banky. Tiež som hovoril so zástupcami bánk. Ako je to, ony hovoria, že z nich sa stane druhý daňový úrad. Ony budú vlastne vyberať tie dane. A teraz si predstavte v tomto komplikovanom systéme to, čo hovoril aj môj predrečník, na ktorý budú musieť nasadiť nejaký softvér, v tomto komplikovanom systéme budú, budú vyberať daň, prácne budú vyberať daň, ktorá vlastne pôjde potom do štátnej pokladnice.
Na záver môjho príhovoru musím povedať, že my sme proti tomu, aby takáto daň vôbec, alebo takýto zákon sa od budúceho roku uplatňoval. My sme skutočne za to odísť z kratšej cesty a tento zákon jednoducho zrušiť. Pretože, opakujem, tento zákon bude komplikovaný, ťažko vykonateľný a otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi, otrávi nás všetkých. Namiesto toho, aby sme, samozrejme, že často, často počúvam, teraz ma pán minister nepočúva, ale aj jemu som to povedal, a často počúvam, že ako nepredkladáme reálne návrhy, čo vlastne robiť, aby sa tie verejné financie ozdravili. Predložili sme konkrétne návrhy, ktoré sa týkali aj šetrenia na strane štátu. A viete, ako to vyzerá dnes? Však budeme rokovať o štátnom rozpočte. Namiesto toho, aby štát šetril na svojich úradníkoch, tak tento rok, tento rok jeho výdavky, mzdové výdavky budú o 500 mil. eur vyššie ako minulý rok a budúci rok, ktorý sa má ako, ktorý má byť rok šetrenia a konsolidácie, ďalších 500 mil. eur. Nám počet úradníkov rastie, nám neklesá, nám počet úradníkov rastie. To znamená, keby len štát zastal a povedal, dosť, nejdeme, nejdeme, nejdeme, nejdeme ďalej nafukovať celý ten verejný aparát, tak už by ušetril.
A druhá vec, už som to spomínal, je úspešnosť výberu daní. Ak by sme si zobrali len za cieľ, že budúci rok sa dostaneme v úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru desiatich najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by sme získali 900 mil. eur. Ja viem, že to je iba mechanický prepočet. Ale rád by som videl aspoň ambície ministerstva financií, akým spôsobom zníži tú daňovú medzeru, ktorú tu máme. A mať odvahu ísť do toho, aby ľudia videli, že skutočne tento štát chce šetriť aj na sebe a chce vyberať dane tak, ako sa majú. Pretože ak od niekoho nevyberiete daň, tak znevýhodňujete toho, ktorý tú daň zaplatil. To je aj vec morálky, musím povedať. To znamená, ak sa darí niekomu pracovať, podnikať s daňovými únikmi, tak doplácajú na to tí poctiví.
A posledná vec, čo poviem, ja sa tomu budem viac venovať v návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu, sú opatrenia na podporu ekonomiky. Jednoducho nemáme tu absolútne nič. Nič, čo by, čo by aspoň svetielko na konci tunela ukázalo pre zamestnávateľov a podnikateľov, že áno, že štát myslí na to, že nie ste len dojná krava, z ktorej ťaháme peniaze, ale ste skutočne tí, ktorí robia ekonomiku štátu a zamestnávajú ľudí. Opakujem, o tom, o tomto budem hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu. Však to máme čoskoro.
Ale na záver poviem toľko a hovoril som dnes najmä o tej dane z finančnej transakcii. Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým, či vôbec do toho ideme. Máme ešte čas, skúsme to zrušiť.
A na záver poviem toľko, že to, čo sme hovorili na začiatku, sa úplne potvrdzuje. Rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu malo ísť ruka v ruke s rokovaniami o spôsobe konsolidovania verejných financií. Teraz sa nám ukazuje, že vlastne niečo sme, do niečoho sme zahryzli a práve preto, že nás tlačí štátny rozpočet, o ktorom máme rokovať, tak teraz musíme, musíme veci, ktoré boli nedávno schválené, upravovať. Prosím vás pekne, ako potom bude vyzerať aj ten štátny rozpočet. Ale o tom, o tom nabudúce.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pán poslanec Hlina, hovorili ste o posudkoch invalidných a o Sociálnej poisťovni, tak len chcem upozorniť, že tento zákon, aj keď sa nazýva zákon o integrovanej posudkovej činnosti, spája posudzovanie, ktoré doteraz robili vyššie územné celky a samosprávy a ktoré robili úrady práce, čiže je len čiastočne integrovaný.
Ja ešte v čase, keď som robila na úrade práce, to je nejakých 15 rokov dozadu, tak sme volali práve po tom, aby boli integrované aj so Sociálnou poisťovňou, a verím, pán minister, že sa týmto, nezastaneme, ale že naozaj sa dočkáme aj teda integrácie aj so Sociálnou poisťovňou, pretože sme riešili prípady, že klient, ktorý bol uznaný, že má invalidný dôchodok Sociálnou poisťovňou, a chcel nejakú kompenzáciu, tak na úrade práce mu vyšlo, že vlastne jeho znížená schopnosť je len nejakých 40 %, čiže nemá nárok na ZŤP preukaz ani na žiadne iné kompenzácie. A mali sme ambíciu, alebo teda odvtedy hovorím 15 rokov, že toto treba riešiť. Žiaľ, nestalo sa.
Súhlasím aj s otázkou pani kolegyne Marcinkovej, lebo tiež som komunikovala aj v čase medzi schôdzami s viacerými združeniami, ktoré sa obávali, že vypadnú po novom z posudkovej činnosti, ale vítam to, že hlavné gro už nebude teda len lekársky posudok, ale hlavne posudok sociálneho pracovníka. Lebo človek je veľmi individuálna osobnosť a niekto možno diagnóza naformulovaná nie je taká ťažká, ale jeho postihnutie, hlavne sociálne a to, ako to on prežíva, je ďaleko horšie. Čiže verím, že nám cez toto sito neprepadnú ľudia, ktorí sú najviac odkázaní, a to sú celiatici, to sú naozaj ľudia s autizmom, alebo s Aspergerovým syndrómom a ďalší, ktorí po prvom prečítaní vyzeralo, že z tohto posudku plne vypadnú a stratia nárok na akékoľvek kompenzácie. Takže verím, že sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, Martin nám tu dal večerné spytovanie svedomia za dnešný deň a naozaj tam vypočítal všetko to, čomu sme sa venovali. Škoda, že nevymenoval aj to, čomu sa venovať mali, lebo bolo by dobré pripomenúť si aj to, čo sme mali riešiť počas tejto schôdze Národnej rady. Ja keby som takto prežil v samospráve deň, asi by ma z úradu vykopli. Takto premárniť celý pracovný deň. Povedal by vám to aj každý jeden starosta či primátor. Ľudia potrebujú výsledok z tejto budovy a my sme sa tu nechali zviesť krvilačnou pomstou voči Kiskovi. Veď už mu dajme, prosím vás, pokoj. Dostal trest? Dostal. Bol odsúdený? Bol. Dajme mu pokoj. Prišiel o limuzínu, o ochranku, prišiel o rentu, lex atentát mu aj toto vzal, a len to, že by aj ľuďom vzal celý pracovný deň poslancov Národnej rady, s tým som naozaj nerátal a aj keď som to ráno počul, že čo ideme riešiť, ja som bol zaskočený a prekvapený. Riešme už problémy ľudí, prosím. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán minister mi práve povedal, že si na chvíľku odbehol, ale tak ja predsa len poviem jednu vec, však on to sám veľmi dobre vie, rokujeme o zákone, ktorý v podstate dostal do rúk ako horúci zemiak, a je nový minister vo funkcii, takže mnohé veci, ktoré budem hovoriť, sa tak ani netýkajú súčasného ministra Šaška, ale skôr jeho predchodkyne. Ja sa nejdem vyjadrovať k odbornej stránke veci, na to tu máme kolegov, ktorí sa venujú zdravotníctvu, ja sa skôr pozriem na tie peniaze, tak by som povedal. A začnem, začnem pri konsolidačnom balíku.
Sú to necelé dva mesiace ako sa, ako predseda vlády s ministrom financií a ďalšími členmi vlády ohlásil, ohlásil konsolidačný balík, na televíznej obrazovke počítača sme videli čísla, ktoré mali, ktoré vyplynuli z tých navrhovaných konsolidačných opatrení tak, aby napokon štát získal budúci rok 2,7 mld. eur. Ubehlo iba 16 dní a tento konsolidačný balík táto snemovňa schválila, lepšie povedané vládni poslanci tejto snemovne schválili. My sme už vtedy upozorňovali, že je to šité horúcou ihlou, alebo keby som to povedal, povedal možno primeranejšie, táto bábovka, táto bábovka sa upiekla veľmi rýchlo a ešte ostala poriadne nafúknutá. Čo tým myslím?
Potreba konsolidovania verejných financií bola zhruba na úrovni jeden a pol miliardy eur, ale tento balík bol o viac ako miliardu väčší. Vtedy sme si kládli otázku, že čo bude, čo vlastne sa bude financovať z tejto miliardy, miliardy eur navyše. No a vidíme, že už je to tu. Je to, je to problém, ktorý sa týka zdravotníctva a platov, platov lekárov a všeobecne zdravotníkov. Je to, je to vážny problém, ale na druhej strane tento problém bol aj očakávateľný, pretože keď tú bábovku piekli tí kuchári, tak asi neboli pri tom všetci. Pretože, pretože jedna politická strana sa vyhradila voči tomuto balíku, ale napriek tomu, ako sme videli potom, poslušne všetci poslanci vládnej koalície tento konsolidačný balík schválili. No a stalo sa to, čo sa stalo už v tomto parlamente v tomto funkčnom období viackrát, to znamená, niečo sa prijalo a teraz sa to začalo opravovať a ešte sa to bude opravovať neviem ako dokedy, ak sa vôbec niečo takéto opraviť dá. A môžem to pomenovať tak, že keď niekto hlasne kričí, tak z toho, z tej bábovky, z toho nafúknutého priestoru, čo vznikol v tej bábovke, z tej viac ako miliardy eur, tak si môže odkrojiť nejaké peniaze. A toto je ten prípad, keďže na zvýšené mzdy lekárov má plynúť z tohto, z tejto už rezervy, ako neviem, ako to nazvať celkom presne, má plynúť viac ako sto miliónov eur.
Ja sa pýtam, kto bude ďalší kričať a kto ešte bude kričať tak veľmi a bude tak tlačiť spoločnosť do kúta a vládu, samozrejme, aby tie peniaze získal. Ja neviem, čo to bude. Budú to, budú to opäť plošné dotácie na energie, alebo to budú nejaké ďalšie dôchodky, alebo čo to bude. Nevieme, pretože ten balík viac ako miliardy eur, ktorý je navyše, nie je, nie je rozpracovaný ani v návrhu štátneho rozpočtu. Je tam spomenutý veľmi chabo a ak môžem povedať, tak ide do jedného veľkého mešca, ktorý nemá žiadne účelové viazanie tých prostriedkov, a to je všeobecná pokladničná správa. To znamená, to budú peniaze, ktoré budú v rukách vlády.
A teraz konkrétne ešte k jednému bodu, ktorému sa tu venujeme dosť málo, a to sú platby za poistencov štátu. Súčasťou tejto novely je aj zdvihnutie koeficientu, podľa ktorého sa bude, bude upravovať platba za poistencov štátu v mesiaci december. Tá sadzba stúpne zo 4,5 % na šesť celá, niečo vyše, 6,55 %. Prečo? A pri tom sa pozastavím. Platy za poistencov štátu sa rátajú takýmto spôsobom. Zoberú sa všetci ekonomicky neaktívni občania, potom sa zoberie ich počet, ten sa vynásobí, vynásobí priemernou mzdou spred dvoch rokov a tým koeficientom 4,5 %. Aby bolo jasné, teraz máme koeficient 4,5 %, budúci rok bude tiež 4,5 % a ten ďalší rok by mal byť 5 %. Takže takto sa to urobí. A teraz zrazu zistíme ku koncu roka, že ten koeficient nám nejako nefunguje. Otázka, že je či práve tento spôsob, práve tento spôsob dopĺňania príjmov do zdravotníctva zo strany štátneho rozpočtu je ten správny. Pretože upozorňuje na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tie doplatky štátu, keď to tak povieme, by mali byť zhruba na takej úrovni, aby dofinancovali zdravotníctvo primerane. To znamená, aby tam nebolo ani príliš veľa peňazí, aby sa nerozhadzovali, a na druhej strane, aby tam bol dostatok, aby boli financované všetky činnosti, ktoré je potrebné financovať.
Takže kladiem si otázku, je tento spôsob dobrý? A poviem to na vlastne na tomto príklade, ktorý tu máme, ktorý tu máme v tomto návrhu zákona. Aký je dôvod, že sa ten koeficient v decembri zdvihne? Veľmi jednoduchý, pretože v rozpočte dávame nejaké peniaze za poistencov štátu, lenže to vyšlo tak, že tých poistencov je trošku menej, to znamená, že ten koeficient musíme zväčšiť v decembri, aby sme sa dostali na tú sumu, ktorá je určená v rozpočte. A toto sa má diať aj budúci rok. My pritom pracujeme s veľmi nepresnými číslami, pretože ja sa opýtam, ak odišli poistenci štátu, je ich menej, ako sme čakali, kam sa podeli. Samozrejme, že už začíname aj vymierať, to je pravda, ale na druhej strane je pravdepodobné, že sa presunuli medzi ekonomicky aktívnych, to znamená, že platia odvody. Ak platia odvody, tak napĺňajú vo vyššej miere zdravotné poisťovne, to mi tam chýba.
Ďalej poviem, do budúceho roka sa plánujú veľké opatrenia, ktoré sú už v konsolidačnom balíku a napokon mnohé sú potom kvantifikované aj v rozpočte, a to sú opatrenia, ktoré súvisia so zdvíhaním daní, poplatkov a tak ďalej. Čo toto spraví s podnikateľským prostredím? Ako to bude vyzerať s ekonomickými aktívnymi osobami v tomto štáte? Nebudeme mať menej zamestnancov? Ak budem mať menej zamestnancov, nebudeme mať viac, viac tých, ktorí sú neekonomicky aktívni, ekonomicky neaktívni a budú na pleciach štátu? To sú veľmi vážne veci a s týmito, týmito parametrami by sa malo pracovať, pretože sledujeme to, keď si pozriete ten koeficient za poistencov štátu, ako sa to robilo v posledných 10-15 rokov, tak to takto kadejako lietalo. Potom sme prišli na myšlienku, že dajme tam pevnú sumu, nevyhovovalo to, potom sme sa zase vrátili ku koeficientu, máme teraz dočasný 4,5, potom budeme mať o dva roky budeme mať 5 % a tak ďalej.
To znamená, ja upozorňujem na to, že my sa musíme zamyslieť nad tým, akým spôsobom štát bude financovať zdravotníctvo, aký ho bude doplácať za tých svojich, za tých svojich ľudí, ktorí neplatia zdravotné odvody. Musíme sa nad tým zamyslieť. A tým skôr, že keď sa pozrieme do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý, samozrejme, obsahuje aj výhľad na ďalšie dva roky a pozrieme si, aké sú tam čísla, tak tento rok by mali celkové výdavky na zdravotníctvo byť 8,9 mld. eur, budúci rok 9,6 a v roku 2026 10 mld. takmer. To znamená, každý rok nám to poskočí o pol miliardy eur. A teraz my hovoríme o čiastke zhruba 2-2,5 mld. eur, ktorú štát platí za svojich poistencov. To znamená, je to nejaká štvrtina tých výdavkov, čo sú v celom, v celom zdravotníctve, je postavená, by som povedal, dosť na vode. A možnože toto je jeden z problémov, nad ktorým by sme sa mali tiež zamyslieť. Platy zdravotníkov je jedna vec pochopiteľne, idú z toho celého balíka pochopiteľne, ale my by sme sa mali zamyslieť nad tým, že vlastne ako to máme projektovať. Ja tam vidím len, skutočne keď sa pozriete do rozpočtu, návrh rozpočtu, tak tam máte len tieto okrúhle čísla, ako nám to pôjde hore každý rok zhruba o pol miliardy eur, ale ja nevidím za tým nejaké, nejaké prepočty. Možnože sú na ministerstve zdravotníctva, ale zdá sa, že sú tiež deravé. Keď musíme dva mesiace, necelé dva mesiace pred koncom roka tento koeficient upravovať, lebo sme si to nevedeli vypočítať.
Takže ten apel je, že ja držím ministrovi zdravotníctva palce, aby vlastne sa do budúcna pracovalo s presnými analýzami a aby sa nehovorilo len sucho o, alebo sucho, ako to poviem, len o tých odborných veciach, ale aby sa hovorilo o peniazoch. Aby sa hovorilo o peniazoch od podstaty, od tých základných výpočtov, na základe ktorých budeme potom stavať vývoj celého systému.
Ďakujem za pozornosť.