Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vidím tu jednu kolegyňu, kolegovia, mal som pripravené dlhšie vystúpenie, skrátim ho, vysvetlím, vysvetlím prečo.
Takže prvá vec, je piatok, rozcestovali sa nám poslanci už domov, takže vidíme, že tu ani veľa ich nie je, navyše sme tento bod predradili na deviatu hodinu. Samozrejmé, že my poslanci si plánujeme program a máme o 20 minút tlačovú konferenciu, takže jednoducho...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vidím tu jednu kolegyňu, kolegovia, mal som pripravené dlhšie vystúpenie, skrátim ho, vysvetlím, vysvetlím prečo.
Takže prvá vec, je piatok, rozcestovali sa nám poslanci už domov, takže vidíme, že tu ani veľa ich nie je, navyše sme tento bod predradili na deviatu hodinu. Samozrejmé, že my poslanci si plánujeme program a máme o 20 minút tlačovú konferenciu, takže jednoducho musím to skrátiť, musím sa prispôsobiť tomuto režimu, nemôžem sa úplne plnohodnotne vyjadriť k štátnemu záverečnému účtu, takže to celé, opakujem znovu, skrátim, ale takto to tu chodí, dúfajme teda, že nás aspoň počúvajú a pozerajú ľudia, tí, ktorí si to dokážu zapnúť v priamom televíznom prenose.
Takže k štátnemu záverečnému účtu. Veľmi, veľmi stručne. Vychádzajme z toho, že vláda v programovom vyhlásení hovorila o tom, že bude šetriť na, bude, bude spravovať verejné financie tak, aby sa schodok štátneho, teda rozpočtu verejných financií každý rok znižoval o pol percentuálneho bodu. Ak by to tak bolo, tak by sme sa zhruba dostali na tie tri percentá v závere funkčného obdobia tejto vlády. Už sa nedostaneme. Je to jasné, že sa nedostaneme, napokon rezignovala aj vláda. To znamená, tento cieľ, tento cieľ je preč.
Druhý bod. Vláda nehospodárila vlani lepšie ako vlády v roku 2023. Hospodárili horšie o 500 miliónov eur. To znamená, konsolidácia, aká konsolidácia? Môžeme povedať, že veľmi mizerná konsolidácia, ak to tak vôbec môžeme nazvať.
Hospodársky rast. Plánovaný hospodársky rast 2,7 %, skutočnosť 2,1 %. To znamená, nižší hospodársky rast a to, čo tu už hovorili aj predrečníci, prvý kvartál tohto roku mizerný rast pod jedným percentom, je to, je to rekord za posledné dva roky. To znamená, nevyvíja sa to vôbec dobre.
Dlhová služba nám rastie. Viac narástla minulý rok, ako ráta rozpočet, o vyše 100 miliónov eur. Dlh, aj o tom už tu mnohí hovorili, dlh vlani stúpol o takmer 9 miliárd eur. Koľko sme tu počúvali, že čo zdedila táto vláda od predchodkýň? Koľkých 23, už na 24 sa to vyšplhalo, 24 miliárd eur spravili predchádzajúce vlády. Nehovorí sa, že koľko si napožičiavali do zásoby, o tom sa nehovorí skoro nič. Ale teraz tu počujeme od ministra financií, že keď sa vlani, keď si vlani do zásoby požičalo Slovensko jednu miliardu eur, je to v poriadku. Ale v skutočnosti ten dlh vzrástol o takmer 9 miliárd eur. Aby to bolo jasné ľuďom, keby sa to rozpočítalo na hlavu, je to 1 620 eur na jedného obyvateľa, každého, dieťa, dôchodca a tak ďalej. Ak by títo ľudia teoreticky zarábali všetci priemernú mzdu, tak jednu priemernú mzdu by museli obetovať naši ľudia, aby pokryli ten dlh, o ktorý to vyskočilo v minulom roku. O 13 % vlani vzrástol dlh v číslach, teraz nehovorím o percentách HDP, o číslach.
Čo sa týka hospodárenia vlády a celej, celej verejnej správy. Vlani boli výdavky vyššie o vyše o 2,2 miliardy eur oproti roku 2023. V časoch, keď štát potrebuje ozdraviť verejné financie, ktoré sú ozaj v kritickom stave, my zvyšujeme výdavky takýmto tempom. A keď sa pozriem len na konanie samej vlády, tak tam vidím, že vláda s, vláda oproti roku 2023, myslím teraz štátny rozpočet, zvýšila svoje výdavky na mzdy o 220 miliónov eur. Čo je ešte horšie, bol tu nejaký rozpočet, ako, ako sa majú, akým tempom majú rásť výdavky, ale ten rozpočet prekročila vláda o vyše 100 miliónov eur. Spomeňme si na záver roka 2023, keď tu minister financií predstavoval prvý konsolidačný balík a hovoril, že na prevádzke štátu ušetrí vláda 70,9 miliónov eur, ak si dobre pamätám, bolo to okolo 70 miliónov. Keď som sa štátneho tajomníka ministerstva financií na finančnom výbore opýtal, viete mi dokázať, že vláda ušetrila na tých prevádzkových nákladoch tých 70 miliónov eur? No, ja to, niekde to tam je, ja vám to vyhľadám a potom vám to pošlem. Nič som nedostal. Nevieme to ani vyčísliť. My nevieme ani vyhodnotiť ten prvý konsolidačný balík, vlastne či bol úspešný, či sa podarilo dosiahnuť tie ciele, ciele, ktoré boli stanovené. Nevieme o tom, nevieme o tom nič. Ja by som čakal, že s predložením štátneho záverečného účtu budeme mať aj vyúčtovanie vlastne toho samého konsolidačného balíka.
Tovary a služby. Skutočne nechcem ísť do podrobností, na to nemám ani čas, ale poviem iba toľko, že tovary a služby medziročne klesli, medziročne klesli o 872 miliónov eur. Ale viete, čo je zaujímavé? Keď si pozriete rok 2023 a rok 2024, rozpočet, teda skutočnosť ´23 a rozpočet ´24 a urobíte si to ušetrenie, tak sa dostanete na výdavky v roku 2023. Vláda v podstate na tovaroch a službách minula toľko, koľko v roku 2023. Čo to znamená? Znamená to zhruba toľko, že mohla oveľa viac ušetriť. Mohla oveľa viac ušetriť, to znamená, že aká vata tam bola. A to sa týka aj zamestnancov. Vláda si nadhodnotila počet zamestnancov a potom hovorí, že na nich šetrí. Nie, v reáli oproti, oproti rozpočtu, ktorý sme, ktorý sme tu mali koncom minulého roka, predminulého roka, tak v skutočnosti minula na mzdy o 100 miliónov eur viac.
Eurofondy, eurofondy je úplne špeciálna kategória. Čerpáme ich, čerpáme ich strašne, ja poviem len číslo. Ku koncu apríla sme čerpali z programového obdobia 2021 – ´27 vo výške 985 miliónov eur, je to zverejnené na stránke ministerstva financií. Sedem percent. Dámy a páni, 7 % sme minulý rok, teda ku koncu apríla využili z eurofondov z takmer 13-miliardového balíka. A to máme na tento rok naplánované v tom rozpočte, že takmer 3,5 miliardy eur pôjde z eurofondov a pôjde, pôjde z plánu obnovy. Tieto peniaze zachraňujú rozpočet, tieto peniaze. Keď si prečítate správy ratingových agentúr, každá jedna to spomína. Ak Slovensko má, má, má, ak Slovensko si má zachovať rating, dajme tomu, tak jednoducho musí vyčerpať tento rok tie peniaze. A ja hovorím, v akom stave sme dnes. Aké to je obrovské riziko.
Musím ministerstvo financií pochváliť za jednu vec, však to prezentoval aj štátny tajomník, že ministerstvo financií na sebe minulý rok šetrilo. Skutočne ak by išli ostatné rezorty podľa ministerstva financií, ja tu mám aj to číslo, čerpanie bolo oproti rozpočtu necelých 96 %. Štyri percentá ušetrili. Lenže, lenže ministerstvo financií, no neviem, akú má silnú páku na ostatné rezorty, ale ministerstvo financií nedokázalo zabezpečiť, alebo vláda nedokázala zabezpečiť, aby šetrili iné rezorty. A ja poviem čísla, len pár čísel. Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja +27 % oproti rozpočtu. Slovenská informačná služba: 21%. Národný bezpečnostný úrad: 18 % oproti rozpočtu navyše. Kancelária prezidenta: 21 %. Slovenská informačná... 25 %. Slovenská informačná služba: 21 %. To je všetko oproti rozpočtu. Keď som sa pýtal štátneho tajomníka na finančnom výbore, prosím vás pekne, viete mi povedať, že prečo tam vzrástli tie výdavky? No to by sme sa museli na to podrobne pozrieť a tak ďalej, pošlem vám odpoveď. Nedostal som ju. Jednoducho to, tam sú tie prekročenia, o ktorých som hovoril.
A teraz veľmi krátko, že v akom stave sú vlastne dnes ľudia na Slovensku, už to tu kolegovia niektorí spomínali, poviem len pár čísel. Inflácia posledná, marcová inflácia 3,9 %, tá úplne posledná aprílová, odhad je 4,1 % a dovolím si povedať, že tam ešte nie je, nie je ešte zahrnutá tá transakčná daň, pretože tá transakčná daň sa prenesie do cien. A hovorím, a keď hovorím o budúcom roku, tak končíme so stropovaním cien energií, to znamená, my zažijeme ďalší inflačný šok na začiatku budúceho roka. Sme na tom, sme na tom tuším po Estónsku druhí najhorší v Európskej únii, čo sa týka inflácie.
Úroky, úroky na hypotékach. Piate miesto v Európskej únii, a čo je najhoršie, pokles tých úrokových sadzieb, ako ich vidíme v iných štátoch, tak u nás je miernejší. To znamená, tie úroky nebudú veľmi klesať a budeme na tom zle. Štvrté miesto, čo sa týka výšky úrokov na spotrebných úveroch. A to za posledných 10-15 rokov sa Slovensko najstrmšie zadlžovalo, jeho obyvatelia, najstrmšie v celej Európskej únii. To znamená, ľudia sa už nemajú kde veľmi zadlžovať a navyše tie úroky sú veľmi vysoké.
Zamestnanci sú drahí, aj to tu už bolo spomínané. Cena práce na Slovensku, hodinová cena práce, zo štatistík to vyplýva, je najvyššia z okolitých štátov, ak neberieme do úvahy Ukrajinu. Ale čisté príjmy ľudí, čisté príjmy ľudí, v tom sme, v tomto ukazovateli sme úplne na chvoste vyšehradskej štvorky. To znamená, cena práce vysoká, reálne príjmy, čisté, ľudí nízke.
Chudoba. V chudobe sme na postupe, zo štátov V4 sme na prvom mieste. A keď poviem posledný údaj, tak ten je tiež známy, čo sa týka dobiehania priemeru Európskej únie, sme, sme úplne, úplne na chvoste, z celej Európskej únie sme na 24. mieste, čo znamená 75 % priemeru úrovne Európskej únie a takto stagnujeme v podstate od roku 2012.
A poviem, poviem na záver tohto, toho dosahu na ľudí, čo je podľa mňa dosť dôležitý ukazovateľ, existuje taký index, ktorý meria šťastie ľudí, a v tom indexe, čo sa týka šťastia ľudí, sme za Českom, za Poľskom a pred nami v podstate je, teda sme na treťom mieste, pred nami sú v tom šťastí obyvateľov Česi, Poliaci a len Maďari sú za nami. Čo s tým? My, samozrejme, sme nesedeli so založenými rukami a už vlani v septembri sme navrhli konsolidačné opatrenia, ako by to zhruba malo vyzerať na návrh KDH. Žiaľ, tieto, tieto, tieto naše návrhy neboli vypočuté a tak dnes musíme konštatovať a čo dokazuje štátny záverečný účet, že jednoducho táto vláda nešetrí na sebe, neznižuje výdavky na sebe, ale stále hľadá nové formy nových daní, nových poplatkov, nového zaťaženia obyvateľov a takisto aj firiem a zamestnávateľov. Aj preto, aj preto ten hospodársky vývoj na Slovensku vôbec nie je dobrý, a aj preto nás čaká ďalší konsolidačný balík, o ktorom sa hovorí už niekoľko mesiacov, uvidíme, aký bude. Ja len poviem, že ak by vláda šetrila minulý rok na sebe, tak ten konsolidačný balík, ktorý chystá ministerstvo financií, by bol určite iný, ako ho, ako vyzerá, pretože tie čísla sa tam rôznia od, ja neviem, jeden a pol miliardy po dve miliardy eur, koľko by mal stáť konsolidačný balík v budúcom roku.
A posledná, úplne posledná vec, ktorú poviem, lebo mi času už veľa neostáva a bežím na tú tlačovku, je, aby sme povzbudili ekonomické aktivity na Slovensku. Je to podľa mňa úplne rozhodujúce. A v tomto smere jedno z opatrení, ktoré by tomu mimoriadne prospelo, je, by bolo zrušenie transakčnej dane, úplné zrušenie transakčnej dane a povzbudenie investícií. Skutočne Slovensko musí zachytiť vietor v tých investíciách, ktoré sa týkajú napríklad, napríklad aj umelej inteligencie. Ja vám poviem posledný príklad, a to je, že Európska komisia uvažuje s podporou vo výške 20 miliárd eur na päť veľkých giga-fabrík, ktoré budú v podstate výpočtovými strediskami, ktoré budú pracovať s umelou inteligenciou. Česi sa idú roztrhať, aby takýto závod dostali na svoje územie, pretože si veľmi dobre uvedomujú, že potrebujú investície. Zatiaľ neviem zo slovenskej strany o nejakých väčších aktivitách. Dvadsať miliárd eur je na to určených. To je len spolufinancovanie, by sa dalo povedať, z Európskej únie. Samozrejmé, že musí prísť investor. Ale toto by malo Slovensko, toto by malo Slovensko sa snažiť, aby získalo takéto investície. Výhodou takýchto investícií nie je len to, že sem prichádzajú, ale sú to investície, ktoré prinášajú výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj s vyššími mzdami pre ľudí, aby sme sa odpútali z tých posledných priečok v celej Európskej únii.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
