Videokanál klubu

Vďaka za slovo.
Áno, pán kolega Krátky, je to tak, ako ste sa pýtali. Zákon, školský zákon sa teda v týchto dvoch veciach otvára aj v niečom inom, samozrejme, ale čo sa domškolákov týka, tak dnes má riaditeľ možnosť zvoliť formu preskúšania, buď je to osobná forma preskúšania, alebo dištančná. Týmto spôsobom sa zavádza povinnosť skúšať nie dištančne, ale osobne, čo bude veľmi, veľmi komplikovať rodičom situáciu preto, lebo väčšina tých škôl, ktoré sú vôbec ochotné sa venovať domškolákom je priemerne dvesto kilometrov od nich. Čiže toto keď budú musieť absolvovať hore-dolu pri všetkých predmetoch, tak ďakujem pekne.
A tá druhá vec, že každý rok musia skontrolovať obydlie a podmienky, bude zase nútiť tie školy, ktoré sú na opačnej strane tých dvesto kilometrov, každý rok tam prísť. Už dneska ten normatív, ktorý ide za domškolákov na školy, je tak maličký, to je len zlomok, že tým školám sa to absolútne, ale absolútne neoplatí, a to ešte viacej zredukuje ochotu akejkoľvek školy sa zaoberať tými domškolákmi. A čo ja tam vidím a to už sú trošku možno špekulácie, ale zredukovanie a osekanie domškolákov, lebo keď dopadnú na neštátne školy tieto reformy a budú zanikať postupne školy neštátnych zriaďovateľov, tak mnoho ľudí by si zvolilo radšej tú formu domškoláctva, hej, domáceho vzdelávania, ale už nebudú môcť. A ja tu tiež vidím to, čo bolo naznačené, ten zámer ministerstva dostať všetky deti pod štátnu kontrolu, zoštátniť školstvo, zakázať alebo obmedziť domškolákov a bude dobre, bude tu veselý komunizmus, socializmus.

Nie je tu pán minister, tak neviem, či budete vedieť zodpovedať túto otázku.
Každopádne, chcel som sa opýtať, jednak ste nechali dlhú dobu pracovať viacerých odborníkov, ktorí dúfali v to, že tých 52 miliónov alokovaných na Misiu zdravie bude použité na inovatívne projekty. K výberu týchto projektov nikdy nedošlo. Pýtam sa a to je otázka, že prečo. A druhá doplňujúca k tomuto je, že či je pravda, že deväť miliónov z tejto pôvodne alokovanej výzvy 52 miliónov minister sám rozhodol, že použije na tri projekty, a to konkrétne projekt uroonkológie a rehabilitácie. Takúto informáciu mám, či je pravdivá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, alebo kolegyňa, kolegovia, kolegyne.
Pred chvíľou tu sedel ešte pán Raši a ja som chcel začať najprv tým, že ako primus inter pares, to som si zapamätal, keď som nastúpil do Národnej rady, že to je prvý medzi rovnými, keďže nie som až taký v latinčine zbehlý, tak chcel som mu povedať, že túto rozpravu vnímam ako oveľa väčšiu frašku ako to, čo sa stalo včera, že rozprava o skrátenom legislatívnom konaní pri konsolidácii bola o polovicu skrátená. A pokladám to za veľkú frašku preto, že sa tu v jednej rozprave bavíme o siedmich zákonoch, z ktorých každý jeden je veľmi dôležitý, v mnohom úplne odlišný, odlišná, iná téma, aj keď sa to všetko týka školstva, ale dáte mi asi za pravdu, že sa bavíme v tom istom čase o materských školách, v tom istom čase o pedagogických a odborných zamestnancoch, v tom istom čase o vysokom školstve a to sa skrátka nedá. A ja namiesto šiestich alebo siedmich rozpráv, kde som chcel vystúpiť, mám teraz iba 20 minút. Tak pán Raši, keď to včera takto odpískal, tak som mal sto chutí ísť za ním a povedať, že pán primus inter pares toto nemôžete spraviť, lebo zatvoríte ústa tým ľuďom, ktorí sa chcú vyjadriť veľmi odborne a vecne k vážnym témam, ktoré sa dotýkajú toho najdrahšieho, čo máme a to je naša mládež, naše deti.
Pán minister školstva, vás som chcel najprv pochváliť. Tak výbornú komunikáciu, tak výborné PR, tak výbornú mediálnu kampaň, ako ste urobili v tejto veci, tak adresnú, cielenú, presnú, ste ďaleko, ďaleko pred nami. Na jednej strane vás chválim a na druhej strane to pokladám za mimoriadne nebezpečné. Začali ste svoj príhovor tým, že ide o reformu, ktorá tu v dejinách nebola, že za 20 rokov taká veľká reforma tu nebola. Hovoríte, že je tu príležitosť zmeniť zlý stav v školstve na Slovensku. Povedali ste, že najväčšou zbraňou Slovenska je vzdelanie, že dobrým vzdelaním proste môžeme zmeniť životnú úroveň, že každé dieťa má právo na miesto v škole, a tak ďalej ste pokračovali také pekné heslá, že máte plnú podporu sociálnych partnerov. Ja to síce počúvam, fotky boli krásne aj s biskupmi, aj s ostatnými na tlačovkách a tak, ale ja tomu neverím, lebo vždycky potom museli jednotliví aktéri niečo opravovať. Prepáčte mi, ale ja nepokladám za relevantného sociálneho partnera predsedu jednoty dôchodcov Slovenska, ktorý stojí s vami na tlačovke, keď tam nie sú ľudia, ktorých sa tieto zákony priamo týkajú, keď tam nie sú zriaďovatelia neštátnych škôl napríklad. Aj keď sa to bude týkať aj všetkých dôchodcov, buď to školstvo pôjde dopredu alebo nepôjde dopredu.
Takže najprv mi dovoľte, pán minister, niečo o troch jablkách, lebo vy veľmi často spomínate vetu, že máte rovnaké podmienky, prijmite aj rovnaké povinnosti. Krásne heslo, veľmi krásne heslo a nesmieme stratiť ani jedno dieťa. No kto by tomu neveril? To sú krásne a perfektné heslá. Ale ani jedna strana tej vašej vety, že rovnaké podmienky, ani druhá strana vašej vety rovnaké povinnosti nie je férová, nie je pravdivá.
Začnem rovnakými podmienkami. Pán Horecký na začiatku rozprával o tom, že ako začínali cirkevné školy. V budovách, kde nefungovali wécka, kde nebolo teplo, neboli žiadne primerané podmienky, nemali sme pripravených pedagógov, lebo za doby marxizmu-leninizmu, normalizácie a komunistického režimu skrátka veriaci učitelia ani nemohli existovať, nemohli vyrásť. Čiže my sme začínali s veľmi zlou štartovacou čiarou, s veľmi zlou.
Tri jablká. Vy hovoríte o normatívnom financovaní, o tých 2 500 alebo plus-mínus 2 513, a potom ďalšie kategórie koľko dáva štát na každé jedno dieťa. A toto jablko máte všetci, ale neplníte všetci rovnaké podmienky. Pozor, tých jabĺk je viac, pán minister, tých jabĺk je viac. Už tu boli spomínané kapitálové výdavky. Keď si to prepočítate, tak z našich spoločných daní, z daní všetkých pracujúcich rodičov, či už majú deti na cirkevnej, súkromnej, alebo štátnej škole, idú tieto kapitálové výdavky iba pre deti, ktoré sú v štátnych školách. Cirkevné, súkromné školy nemajú tento zdroj peňazí a nejako ho musia zabezpečiť a to znamená zhruba o 600-700 eur ročne menej na jedno dieťa. A my, keď chceme fungovať, niekde to musíme nájsť. A verte mi, že v tejto situácii konsolidácie sa to hľadá veľmi ťažko.
Ak teda bude mať pán minister trošku pozornosti viac, tak ešte poviem, že ešte existuje ďalšie jablko, lebo naše školy dostávajú peniaze od miest a obcí, na desiatu, na obed, na školský klub detí, na krúžky a tak ďalej. A v tom balíku je zahrnutá ešte jedna položka, ktorá sa volá, že na správu a údržbu budov. Dneska je to asi 160 eur. Toto dostane každé dieťa, ktoré chodí do štátnej školy, ale nedostane to žiadne dieťa, ktoré chodí do súkromnej alebo cirkevnej. Čiže povedať na jednej strane, pán minister, že my máme rovnaké podmienky, je z vašej strany nepoctivé, lebo hovoríte len o jednom zdroji peňazí. A to ešte nehovorím o dohadovacích konaniach.
A teraz druhá vec je, že či si plníme alebo neplníme rovnaké povinnosti. Bola tu pani Kosová, spomínala, že mohli by cirkevné školy trošku viacej sa venovať aj rómskym deťom. Tak jeden príklad za všetky. Ja som z Bardejova a veľmi výnimočne sú tam tri cirkevné školy a každá úplne iná. Jedna, blahoslavený Zefirín, materská, základná škola na rómskom sídlisku. Predstavte si, všetky deti sú rómske. Ako inak na rómskom sídlisku, hej? Táto škola mala postupne aj šiesty, aj siedmy ročník a chceli aj ôsmy ročník a tak, ale prišiel štát a povedal, segregujete, nie je to správne, len prvý stupeň. Čiže musela tá škola zrušiť vyššie ročníky a tie deti išli, dosť bezprízorne musím povedať, do škôl v Bardejove.
Čiže povedať, že si neplníme povinnosti, sa ma teda dotklo. Deväť rokov som bol riaditeľom spojenej školy základnej a materskej Svätej Faustíny na druhom konci Bardejova, na severe, v mestskej časti Dlhá Lúka. Tam je rómska osada, nie veľká, menšia rómska osada, vyzerá to ako dedina, povedzme do 2-tisíc ľudí, hej, si predstavte. A tam chodia všetky deti spolu. Niektoré sú vyšetrené, niektoré majú špeciálne potreby, sú tam deti aj rómske, aj nerómske, ktoré majú ADHD. Inklúzia funguje presne tak, jak má. Žiadne dieťa som neposlal preč, žiadne.
A potom existuje tretia škola v Bardejove, ktorej sa tie vaše obvodové čáry-máry dotknú najviac. To je cirkevná spojená škola v Bardejove. Má dvoch patrónov, aj svätého Egídia, aj svätého Jána Boska, lebo tá má základnú školu, bilingválne gymnázium a umeleckú školu. A táto škola slúži ako spádová škola pre celý okres. Nám chodí, z 300-400 rodín nám chodia deti do tejto školy a každé je úplne-úplne že z iného konca, 25 kilometrov od Bardejova, 20 kilometrov od Bardejova. Nech sa pozriete na akýkoľvek obvod, my nenaplníme tie podmienky obvodové. A aj keď tam dáme tú kružnicu a či sa budeme baviť 10 kilometrov, 12 kilometrov, alebo či požiadame o taký obvod, alebo hentaký obvod.
Skôr alebo neskôr budeme v područí štátu a obce, ktorá nám bude určovať, čo môžeme, čo nemôžeme. A keď nenaplníme tie podmienky, ktoré štát od nás očakáva, tak zanikneme, lebo to sa finančne utiahnuť nedá. Táto škola a všetky ostatné cirkevné školy, a potom aj súkromné, nevznikali na základe územného princípu, na základe nejakého obvodu. Prečo vznikli cirkevné školy? No poviem vám tak, pred rokom 1989 som chodil na štátnu školu, ale keďže som bol z veriacej rodiny, tak som chodil do kostola na náboženstvo. Fuj, fuj, fuj. Na konci základnej školy som mal vo svojom osobnom spise červenou napísané, navštevoval hodiny náboženstva, nevysporiadaný so svetonázorom, neodporúčame gymnázium. Bolo to tak tri roky alebo štyri roky predtým. Čiže keď som išiel na púť, keď sme putovali ako veriaci tínedžeri na pútnické miesto do Gaboltova, tak sme museli čeliť policajtom so psami, pán Drucker. A potom v ´89 - ´90, keď bola možnosť, aby vznikli cirkevné školy, a kde sa nemusel už učiť marxizmus-leninizmus, a kde veriace deti nemali nálepku, že sú druhotriedne, že, fuj, že patria do stredoveku, lebo nemajú ten správny svetonázor, tak vtedy si veriaci rodičia postupne zakladali cirkevné školy, nie na územnom princípe. A predstavte si, že do tej cirkevnej školy začali chodiť deti z celého okresu. A dnes je tá škola nežiaduca, dnes ju buď pán minister zoštátni alebo prijme obvodové pravidlá, nie konfesné, nie preto, že som veriaci, ale či patrím do obvodu, alebo nie. A budete hovoriť o výnimkách, hej, že tie deti, ktoré tam sú a súrodencov a kružnice a 70 % a 80 alebo 90%, trošku to budeme prispôsobovať. Vždycky to bude územný princíp a skôr alebo neskôr, prvá, druhá, tretia, desiata, všetky ostatné cirkevné školy budú čeliť tomu, že budú musieť dať prednosť dieťaťu z územia ako dieťaťu, ktorého rodič túži po vzdelávaní v cirkevnej škole. Priorita bude územie, pán Drucker, a s týmto my nemôžme súhlasiť, teda nie, lebo my sme, tieto školy vznikli z úprimnej túžby rodičov. A teraz, keď idete porovnávať, že či majú, alebo nemajú rómske deti, či robia, alebo nerobia inklúziu, oni tam neboli zasadení kvôli tomu, že poďme dať cirkevnú školu niekde ďalej, aby sa tu nedostali Rómovia, prepánakráľa, ako sa tu naznačuje. Priemerná vzdialenosť cirkevnej školy od najbližšej rómskej komunity je 14 kilometrov, myslím, priemerná vzdialenosť súkromnej školy od rómskej komunity je cez 30 kilometrov. Ako teraz chcete dosiahnuť, aby sme robili inklúziu? A to vôbec neplatí, že ju nerobíme, my ju robíme z princípu, my robíme inklúziu nie preto, že nám ju nakážete cez obvody, my prijímame každé jedno dieťa, lebo má pre nás hodnotu. A povedať také heslo, že každé dieťa má pre nás hodnotu, a preto predkladám tieto zákony, pán minister, to je taká mediálna kampaň, ako kebyže my sme nemali tú hodnotu.
Prepáčte mi, o týchto zákonoch sa malo hovoriť v utorok o 14.00 hodine. V utorok o 12.00 hodine ste zvolal tlačovku, kde ste povedal, aké hrozné pochybenia spravili súkromné školy. O Bielej Vode už viete, mimochodom, niekoľko rokov a o tej druhej ste vedeli v júni. Prečo, keď ste dali do pľacu to pripomienkové konanie, keď ste rozbehli na konci júna, keď to už nikoho nezaujímalo, prečo ste vtedy nespravili tlačovku? Lebo by to nikoho nezaujímalo, máte pravdu.
Ale teraz, hodinu predtým jak sa ide rozprávať o zákonoch, ktoré sa týkajú škôl, vtedy, bem, tlačovka, že hnusné súkromné školy podvádzajú, kradnú, berú peniaze, terč na čelo súkromným školám a ešte veľmi dobrá mediálna kampaň v tom, že slovo súkromné školy. Vážení, slovo súkromný si ľudia vykladajú, že tam sa perú peniaze, že tam sa zarába. Ony sú len neštátne, to sú neziskové organizácie, ktoré nezarábajú. Tých pár podvodných škôl, ktoré majú viacej rady peniaze ako deti, tieto zavrite, tu máte našu plnú podporu. Ale ten terč na čelo, že cirkevné a súkromné školy robia niečo nekalé a teraz im musíme trošku prikúriť, priškrtiť, toto je proste mediálny podvod. Viete, čo mi vypisujú ľudia? Vypisujú mi, že súkromné školy nech si platia súkromníci a cirkevné školy, hádajte, nech si ich platia cirkevníci alebo cirkvi. Celé školstvo je platené z daní ľudí, z daní pracujúcich ľudí a tie dane platíme každý deň, každý mesiac, každý rok a na budúci rok zas. Je to ako rieka Dunaj, ktorá sa stále obnovuje, tá voda tam stále je. Ale žiadny súkromník, žiadny cirkevník, žiadna cirkev nedokáže utiahnuť školu ani dva roky. To sú obrovské náklady, miliónové náklady. A tie náklady plníme my všetci cez naše dane. A cez naše dane si nepýtame nič iné, aby ste vy na to základné vzdelanie, nie na nadštandardné, na to základné vzdelanie, na ktoré štát má, aby každé jedno dieťa dostalo rovnako, pán minister. Žiadne také, že fuj, fuj, fuj, cirkevné školy, žiadne také, že fuj, fuj, fuj, súkromníci. Tu ste ráno počuli, materská škola Tobiáš, súkromná, skade majú prachy. Tá škola vznikla preto, aby sa ľudia, ktorí dobrovoľne sa venujú Rómom, aby sa im mohli venovať ešte lepšie, rómskym deťom, aby ich pripravili pre základnú školu, tak aby tie deti nezaostávali, to bola ich túžba. Ale majú na hlave terč, že súkromníci, tam sa deje niečo nekalé. Počuli ste ráno o škole a o autistických deťoch z Prešova. Materská škola, základná škola, poradenstvo pre autistické deti, fuj, fuj, fuj, súkromníci, fuj, fuj, fuj, cirkevníci. A keď neprijmete tieto moje pravidlá, keď vás nezoštátnim, dám vám 20 % dole. Môžte nás rovno zavrieť.
Ale chcem vám ešte všetkým povedať, že čo sa stane. Ja som vám povedal na začiatku, že každé cirkevné dieťa, každé súkromné dieťa stojí tento štát omnoho menej, pretože nedostávajú kapitálové peniaze a nedostávajú peniaze na správu a údržbu budov. A doteraz, pán minister, to ste možno prehliadli pri tých vašich rovnakých podmienkach a povinnostiach, ste prehliadli, že my sme desiatky rokov mali oveľa nižšie financovanie na školské zariadenia, na chlebík pre deti, na krúžky, tam sme dostávali najprv 65 %, potom 88. Keď kľaknú cirkevné a súkromné školy, tie deti pôjdu do štátnych a tam budete musieť za nich hradiť ten plný normatív plus aj tie kapitálové výdavky, plus aj správa a údržba budov a tak ďalej, plus 100 miliónov eur. To som z brucha dal to číslo. My sme si to napočítavali, tam sa líšime trošku, ale v takomto rýchlom švungu ako idete, nestíhame, nestíhame vám, pán minister. Musíme priznať, že tie naše argumenty hľadáme, analyzujeme veci, že aké budú dopady, ale tak ako ste to v júni oznámili, tak proste je to nepoctivé, nedobré, rýchle, príliš rýchle.
Ja som sa dneska chcel s vami baviť o zákone o odbornom vzdelávaní a o pedagógoch a odborných zamestnancoch v školách, či je v poriadku, že pustíte učiteľa kandidáta samostatne do triedy namiesto učiteľa, či je to v poriadku, ale nemám na to čas.
Chcel som vám pripomenúť, pán minister, že na konci tohto školského roka padnú učiteľom kredity. Tí mizerne platení ľudia, ktorí sa ešte starajú o naše deti, tak hrozí im, že pôjdu peniaze dole vodou. A nie je na to čas, aby sme sa o tom porozprávali, nie je na to čas.
Tie dopady tých vašich obvodov a to, čo príde do škôl, sa dotkne aj štátnych škôl, len to ešte netušia. Nám, alebo teda nám, ja som tu nielen za cirkevné a súkromné školy, mne záleží na dobrom vzdelávaní na celom Slovensku. To sa dotkne aj štátnych škôl vo veľkej miere, a potom tu budete mať štrajky rodičov za chvíľku.
Takže, keďže sa mi kráti vystúpenie, ja vás chcem poprosiť, aspoň vy, čo ste tu alebo čo ste pred kamerami, neštátne školy neznamená, že robia niečo protištátne, že robia nejaký biznis alebo že kradnú, ale že odpovedajú na potreby rodičov a odpovedajú na potreby detí tam, kde štát nevládal. Často sa venujú deťom s rôznymi špeciálnymi potrebami, venujú sa deťom z MRK a venujú sa aj veriacim deťom, aj neveriacim. Každý kto prišiel, zaklopal na dvere našej školy, tak bol prijatý.
Chcel som sa pobaviť o tom, že či trojročné deti musia ísť do materskej školy, alebo nemusia a za akých podmienok. Nie je čas. Chcel som sa baviť o tom, že čo sa deje na stredných školách, o tom, že náš vzdelávací systém sa končí v území nikoho, že tak ako ide svet, tak vzdelávajú, tam kde je povinné vzdelávanie, tak to povinné vzdelávanie sa končí vtedy, keď každý človek má nejaký stupeň vzdelania, nejakú zručnosť overenú, ktorá dokáže tohto človeka uživiť. A my to nemáme, my nemáme povinnosť skončiť aspoň dvojročné štúdium alebo trojročné štúdium, my končíme povinné vzdelávanie v území nikoho. O tom som sa chcel, pán minister, s vami pobaviť, ale nedá sa, lebo je skrátená rozprava. Vy ste tú rozpravu skrátili o viac ako 85 %.
A ako sa teda môžme, ako môžme teda odborne diskutovať, pán kolega Habánik, keď ku vysokým školám som sa ani nedostal, lebo mi akurát dochádza čas? A za 20 sekúnd, verte mi, aj keby som bol jaký odborník a pred vašou odbornosťou v tejto veci sa skláňam a nevieme si to povedať, lebo máme skrátenú rozpravu, a preto vám ďakujem za pozornosť.
Pán minister, ja viem, že mi poviete, že ste ma pozýval na debatu a tak ďalej. Rád prídem ešte, veď bude druhé čítanie a verím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

.

Ďakujem za slovo. Mám posledných jedenásť sekúnd, už len osem sekúnd, pán Muňko, bral by som vašu výzvu vážne, keby vám poslanci vládnej koalície nezapchali ústa pri takom dôležitom zákone, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne vážený pán predsedajúci. Táto vládna koalícia vyhrala kampaň z veľkej časti aj na tom, že deklarovala, že budú lacnejšie potraviny. Dobre beriem. V kampani sa možno niekedy aj prepáli, sme ale svedkami presného opaku. Lacnejšie potraviny nemáme, máme ich drahšie a spolu s Jozefom Hajkom sme sa zúčastnili na okrúhlom stole u pána premiéra, kde bol aj pán minister, kde sme dali naozaj naše návrhy takzvaných desiatok, kde sme povedali, že 10 % na čom sa dá šetriť. 10 % napríklad zamestnancov, keď sa prepustí na ministerstvách, 10 %, keď sa bude šetriť na ministerstvách, keď sa 10 % prebytočného majetku predá na ministerstvách alebo štátneho majetku, keď sa navýši odvod z hazardu o 10 % alebo keď sa začne vyberať lepšie DPH, aby sme sa dostali na desať najúspešnejších krajín Európskej únie. To sú tie také magické takzvané desiatky, ktoré mohli navýšiť rozpočet možno aj o 2,7 miliardy, ak by sme boli poctiví a začali to robiť už pred dvoma rokmi. Teraz sme svedkami ale toho, že sme stratili dva roky a je mi ľúto, lebo znovu to bude uvalené na bežných ľuďoch. Na samosprávach, na občanoch, na živnostníkoch a na firmách. Ja som dostal aj otázky aj v médiách, že či ja ako župan šetrím alebo my ako VÚC-ka šetríme. Áno šetríme. My máme vyše 500 výpovedí z našich zriaďovateľských organizáciách. Čiže my naozaj šetríme. My sme si uvedomili, že idú na nás zlé časy. Každý jeden to musí robiť. Vy naopak ste navýšili zamestnancov na ministerstvách. Robíte to zle. Je mi ľúto.

Ďakujem pekne za slovo. Jožko, ďakujem aj za tvoje vystúpenie aj za prácu, ktorú robíš v našom hnutí a tak ako si aj povedal tie opatrenia, ktoré KDH navrhovalo, tak som aj rád, že vláda si niektoré osvojila, ale žiaľ málo z nich a treba aj povedať, že neznamená to, že keď sa zvýšia dane, tak budú ľudia viac platiť. To nie je pravda. Ja si myslím, že keď sa zvýšia dane, tak bude tu prekvitať viac čierna práca. Ľudia budú hľadať rôzne chodníčky ako nezaplatiť daň. Lebo, keď vidíme a ja to stále tu opakujem, že chýba nám tu predvídateľné podnikateľské prostredie. Tí podnikatelia si nevedia nastaviť svoj biznisplán, lebo tu sa stále menia nejaké odvody, dane a nejaká záťaž. Teraz, keď nejakých kolegov mám, čo majú napríklad obchody, tak hlásia, že majú 30 % pokles tržieb v predajniach. Teraz pri tom zvyšovaní daní koľko budú mať pokles? No budú, ja si myslím, že to pozatvárajú a budú niečo iné robiť a tiež ma mrzí, že ľudia napríklad niektorí, ktorí sú na materských alebo zdravotne znevýhodnení potrebujú si nejaké peniažky privyrobiť, lebo ten príjem majú malý, tak teraz po novom budú musieť ešte platiť 131 eur do sociálnej poisťovne a oni pritom privyrobia si 200, 300, 400 euro a 131 keď majú zaplatiť, takže to je úplne o ničom a takisto ma mrzí, aj že tým podnikateľom teraz ideme zobrať, DPH-čko si nebudú môcť uplatniť celé na auto, na servis, na pohonné hmoty, na pneumatiky, ale iba 50 %. Neviem z akého dôvodu. Čo sú to títo podnikatelia nejakí zlí ľudia? Nemôžu občas odviezť svoje deti do školy alebo do nemocnice, lebo vieme, že to zdravotníctvo nám nefunguje, ale ministri a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Jozef, ja by som tiež chcel okomentovať tvoj, tvoj prednes čo si tu povedal a možno by som to zhrnul to čo si tuná rozprával, že v podstate naša konsolidácia nie je preto, aby sme sa mali lepšie, to znamená, nemáme tu nejakú víziu, že ideme si utiahnuť opasky, aby sme sa v budúcnosti mali lepšie, ale konsolidujeme preto, aby sme sa nemali ešte horšie ako sa máme teraz, ale aj toto po tvojom vystúpení sa obávam, že to môže naozaj dopadnúť, že budeme sa mať napriek tejto konsolidácii ešte horšie. Spomínal si veľmi pekný príklad Poľska. No ak niekto chce mať bolenie hlavy z toho, kde sa Slovensko za 20 rokov dostalo, keď sme boli možno na lepšej pozícii ako Poľsko, tak to je práve táto krajina. Ja som bol pred chvíľkou pred niekoľkými dňami takisto v Poľsku a naozaj tá krajina sa rozvíja. Infraštruktúra, inovácie, mzdy rastú. Proste tá krajina prekvitá práve preto, že neškrtí ekonomický rast. To čo ideme vlastne my tu urobiť. Každým jedným opatrením alebo mnohými týmito opatreniami ďalej škrtíme ekonomický rast a vlastne ako keby len chceme, aby sme sa nemali ešte horšie ako sa máme teraz, ale takto my nie sme konkurencieschopní. Nás doháňajú Rumuni, nás doháňajú Bulhari, my tu ideme zvyšovať napríklad 1 % zdravotných odvodov, tu minister povie, že to je kvôli tomu, že tu boli celosvetové krízy, tak to je kvôli tomu, ale vôbec nevieme, že ako sa použije tých 16 %, vážení, bolo 14 % na zdravotné odvody, teraz ich bude 16 %. Ja chcem vidieť, ako bude vyzerať rozpočet na budúci rok v zdravotníctve, ako sa to prejaví pre konkrétneho pacienta. Či toto nie je zase len nejaký kamufláž a som veľmi zvedavý na to, čo z toho budú mať ľudia.

Ja nadviažem na to, že si povedal, pán kolega Hajko, o tom, že vláda svojimi opatreniami vlastne tých samostatne zárobkovo činné osoby ako keby vyháňala, ako keby ich demotivovala a oni si neotvárajú živnosti, tak chcem povedať, že ja som dostal inzerát pred chvíľou, že preneste si firmu do Poľska. Ak máte, ak máte daň z príjmu, teda ak máte príjem vyšší ako 100 000 eur, tak Poliaci vám ponúkajú 9 % daň z príjmu, pričom naša nad 100 000 eur je 21 %. Poliaci vravia, nemáme transakčnú daň, príďte k nám, my vám zriadime sídlo firmy, bankový účet, povolenie na podnikanie, budeme vám viesť účtovníctvo a poradenstvo po slovensky a nieže len samostatne zárobkovo činných vyháňame, ale my vyháňame zo Slovenska týmito opatreniami postupne aj firmy a nielen do Poľska, ale tí, ktorí sú bližšie k Čechám, tak aj do Česka. A potom ešte chcem spomenúť to, že vláda sa správa ako taký otec v rodine, kde nestíhajú platiť hypotéku a pôžičky, tak otec zahlási šetrenie a všetkým povie, že, že nižšie paušály na telefón, menej budete jesť, znížime teplotu, ale otec má kľúč, samostatný kľúč od chladničky a od komory, kde má whisky a doutníky a drané auto a tak ďalej. A všetci v domácnosti si povedali, tak dosť, keď máme šetriť, tak všetci. Ten otec to je tá vláda, ktorá, ktorá momentálne nešetrí na sebe, ale všetkým naočkuje drakonickú, drakonickú konsolidáciu po slovensky šetrenie a takto to potom dopadne. To čo pán minister ste dosiahli, je, že ľudia sú nespokojní preto, že nevidia lídrov, ktorí povedia, potrebujeme všetci šetriť, potrebujeme sa všetci uskromniť. Ale to čo vidia ľudia, sú drahé autá, nové ministerstvá, nové, nové posty pre priateľov a to nie je dobré.

pre živnostník na zdravotné poisťovne. To nie je málo. To sa zdá jedno percentíčko. Ale skutočne pri príjme živnostníka s tisíc eur mesačne polovičku zaplatí na odvodoch. To sú obrovské čísla. Polovičku.
Keď sa pozriete do Českej republiky, tam je situácia úplne iná. Tam živnostníkov nosia na rukách, len aby tí živnostníci boli. My ideme presne opačným smerom. A ak zvýšite zdravotný odvod na zamestnanca o jedno percento, viete, jemu sa tiež málo hovorí, lebo vlani sa zvýšilo na zamestnávateľa, odvod do zdravotnej poisťovne. Tak to je veľmi jednoduché, zamestnanec má hrubú mzdu, tú, na ktorej sa dohodne s tým zamestnávateľom, a vy mu tú mzdu o to percento, čistú mzdu znižujete, lebo to je odvod zamestnanca. To znamená, on vám to odpočíta ten, do čistej mzdy, vám to odpočíta ten zamestnávateľ. Zase útok na výplatnú pásku ľudí. Hrubým spôsobom.
Posledná vec, čo poviem k živnostníkom, je skrátenie odvodových prázdnin. Máme situácie dnes, že prvý rok nemusia živnostníci platiť sociálne odvody. Ideme z prvého roku, z jedného roku na šesť mesiacov. Čo tým robíme? Odrádzame ľudí, aby si zakladali živnosti. My ich odrádzame. Tí živnostníci často si prvýkrát ohmatali to podnikanie tým, teda tí ľudia, že si založia živnosť. Ona nemusí byť úspešná, ale vyskúšajú si to. My ich odradíme. My ich tlačíme do pasivity, tých ľudí. To už nie je len útok na výplatnú pásku, toto je útok na ekonomiku štátu, na aktivitu ľudí. Keď si zoberieme, v akom stave sú investície, keď si zoberieme, že štát sa rozhodol prejesť peniaze na investície tým, že ich rozdá na energodotácie, keď si zoberieme, že firmy váhajú s investíciami, keď nám utekajú, z bratislavskej automobilky nám utiekla výroba nového modelu, pretože sme nevypočítateľní, drahí, utieklo do Španielska. To bude pokračovať. To sú fakt vážne veci.
V tomto čase my robíme, robíme opatrenia, ktoré odrádzajú ľudí byť ekonomicky aktívnym. Dôsledkom nie je len to, že sa nebude dariť ekonomike, však to má priamy presah na verejné financie. Presah v tom, že ak Slovensko zastaví svoj rast a skutočne za druhý polrok tohto roka bol ekonomický rast na Slovensku šesť desatín percenta HDP, 0,6 %, v Česku vyše dvoch percent, nepoznám presné číslo, v Poľsku vyše troch percent. To nie je, pán minister, to nie sú, to nie sú vplyvy amerických ciel, to je politika tejto vlády. Ako, že sa s americkými clami dokážu vyrovnať v Česku alebo v Poľsku, a my sa nedokážeme? Ak sa zastaví motor ekonomiky na Slovensku, bude to mať ťažký dosah na verejné financie. Nielen to, že ak počítame, ak sme si zvykli počítať dlh napríklad k hrubému domácemu produktu, nielen to, že vlastne ten dlh narastie aj bez toho, aby sa požičali nové peniaze, pretože k tomu klesajúcemu HDP to bude viac. A toto, toto vnímajú tí, tí investori, ktorí kupujú cenné papiera Slovenskej republiky. Toto, toto vnímajú. To znamená, dokáže ten štát v budúcnosti zaplatiť, vrátiť to, čo si požičal? Hovorím o raste úrokových miezd.
Samozrejmé, že to vedie aj k tomu, že zastavenie ekonomiky spôsobuje, že štát oveľa ťažšie vyberá dane a odvody. Keď sa pozriete aj ako, ako sa vyvíja, vyvíjajú daňové príjmy, vôbec to nie je ružové a teraz si predstavte, čo sa stane, keď ten štát nedokáže naplniť tú pokladnicu tak, ako, ako to bude očakávať. Aké opatrenia budeme prijímať o rok takto, ak to bude táto vláda? Čo nás čaká? Preto my hovoríme, že nie, nie zvyšovať dane a odvody, ale treba ísť opačným smerom, samozrejme na to treba odvahu a treba mať riadne, riadne nachystané veci, treba mať riadne analýzy. Ja som sa tu s nejakými analýzami doteraz nestretol, to, čo predkladá vláda. Nič. Nevidel som nič. To je tak, ako sme čakali na túto konsolidáciu. Bude niekedy v júni, potom bude v júli, v auguste, nakoniec v septembri, však vlani to vlastne bolo to isté.
Mám, mám obavy, že tento rok, tento rok vláda zlomí rekord, lebo vlani odvtedy, ako minister financií vtedy aj s predsedom vlády, vtedy mal predseda vlády ísť, odvahu ísť pred mikrofóny, tak od toho momentu, ako to predstavili, tak do schválenia v parlamente ubehlo 16 dní. No ak dobre rátam, tak minulý týždeň predstavil minister financií opatrenia, teraz nám zapchali ústa pri skrátenom konaní, pri prvom čítaní, uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, možno ten rekord zlomia. A možno, možno sa dočkáme desať dní alebo koľko. Rozumiete? O takýchto dôležitých veciach spojených s takými kamuflážami, ako som hovoril, rokovať v skrátenom konaní v obmedzenom, obmedzenom časovom priestore. (Rečník si nahlas vzdychol.) Ťažko sa mi k tomu vyjadruje a napokon musím prejsť na záver k samej osobe ministra financií. Aj som tým začal, aj tým skončím. Vykreslil som vám, ako sa odborne postavil k veciam v roku 2019-2020, keď si sám ako sám, ich vlastná strana si nastavila napríklad tie trináste dôchodky s tým, že minister financií s tým ani nepočíta v rozpočte a ešte sám aj priznal, niekde tie peniaze nájdite a zvýšte deficit. A povedal v tom októbri 2020.
Ja jednej veci, jednej veci rozumiem, jednej, jednej, poviem to tak. Je reprezentantom strany, ktorá si hovorí, že je slovenská sociálna demokracia. Tá sociálna demokracia, ktorú dnes vylučujú pomaličky z európskej rodiny sociálno-demokratických strán. Takže musí, musí, samozrejme, vystupovať emotívne, ja to veľmi nemám rád, keď sa zbytočne emotívne vystupuje k odborným veciam, aj ja sa snažím tlmiť, ale kto používa emócie, tak nemá argumenty. A to je jedno, či ho niekto vyprovokuje, alebo nevyprovokuje. Nemá argumenty. On musí byť verný svojej strane a musí pretláčať také opatrenia, ktoré sa páčia jeho strane. To znamená, on musí, keď už toľko si berie tie trináste dôchodky do úst, on musí hovoriť o tom, že tie sociálne, tie sociálne štandardy, hej, musíme zachovať a na druhej strane, tomuto rozumiem ešte, ale nerozumiem tomu, prečo je na tej stoličke. Pretože on je zodpovedný za naše verejné financie. On by tu mal prichádzať s opatreniami, ktoré budú, budú asi, ktoré by asi prezentoval asi takto: Viete čo, sú to tvrdé opatrenia, tuto musíme, ale jednoducho nepustí to, nepustí to, nepustí tá situácia, v ktorej sme, musíme siahať na takéto tvrdé opatrenia. A nie, on namiesto tohto bude vysvetľovať, že aké sociálne štandardy zachová.
A dokedy, prosím vás, pán minister? Viete, ako vyzerá sociálny štandard dôchodcu v Grécku? O tretinu išli dôchodky dole po bankrote. Viete, ako vyzerali zamestnanci, štátni? Dvadsať percent preč, zníženie platov. Takto vyzeralo Grécko. Hasili to koľko? Pätnásť rokov. Prvýkrát, prvýkrát po pätnástich rokoch grécka vláda teraz pristúpila k tomu, že zmäkčuje, zmäkčuje podmienky, pretože museli platiť. Dostali sa s dlhom na 200 % HDP. Teraz majú 150. Pätnásť rokov trpeli. Ja chodievam do Grécka často, vidím to. Vidím to, ako sa Gréci majú. Tam sa chceme dostať? Vy by ste ako ekonóm, financmajster, mali trvať na tom. Vy by ste mali bojovať proti tým rezortom a možno aj proti vlastnej strane. Jednoducho treba prijať tvrdé opatrenia. A my sme vám, my sme vám tie, inak, inak, inak to, čo, to, čo je pred vami, je ... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené). Lebo na jednej strane chcete sociálny štandard, na druhej strane zdravé verejné financie. Nuž jednoducho to nejde. Neviete si to priznať. A navyše ešte je tam plno klamstva, pretože ten sociálny štandard klesá. Takmer milión ľudí je dnes ohrozených rizikom chudoby. Keď, nemám tu ten graf, ale keď si pozriete, ako klesá riziko chudoby v Európskej únii, takto to ide dole a u nás to ide hore. Už niekoľko rokov. Takže ešte si aj klameme zároveň. Kvadrát na druhú (pozn. prepis: nezrozumiteľne vyslovené), ináč to neviem nazvať. Z pozície ministra financií. Alebo obetný baránok? Alebo sa pre vás niečo chystá, keď to tu ešte zvládnete?
My sme tie opatrenia kreslili na papier na vašu výzvu pred rokom, dajte mi to na jednu A4. Na vašu výzvu sme to na tú A4 dali. A tu ako, ako tu je aj náš predseda Milan Majerský, išli sme na rokovanie s predsedom vlády s vami, boli tam ďalší ministri, predložili sme to, predseda vlády si zobral ten papier, kreslil do neho, robil si poznámky a potom išiel von, hodil ho do koša a povedal, nič mi nedali. A smutné je, smutné je, že na mnohé naše slová prišlo. To nie je smutné, to je veselé, hoci na ne prišlo, ale nepostupujete podľa nich. Potom ste priznali, že štát musí na sebe šetriť. Teraz hovoríte o 730 miliónoch, ale neviete ako. Potom ste priznali, že musíte lepšie vyberať dane. Potom ste priznali, že možno, ak už dvíhať dane, tak možno takú negatívnu externalitu, ako je hazard. Ale my sme vám povedali ešte jednu vec. Aj sme ju, aj sme ju opakovali tento rok mnohokrát, musíte podporiť investície. Musíte podporiť rast. Nesmiete prejedať eurofondy na nejaké, na nejaké dotácie pre vašich voličov. Nesmiete to robiť. Vy musíte tie investície podporovať. To znamená, vy musíte komunikovať so zamestnávateľmi. To nemôže byť tak, že vy si niečo prijmete na vláde, tak ako vlani, a potom komunikujete so zamestnávateľmi? Prosím vás, pre vás sú nie partneri? Však oni vytvárajú hodnotu, odtiaľ idú tie dane a odvody.
Vy ste dostali našu spoločnosť do takého stavu, že máme, máme historický, historický zápis. Odbory a zamestnávatelia sa dohodli na spoločných opatreniach, ako by mal štát postupovať v konsolidácii. Rozumiete? Urobili to už vlani . Oni už vlani mali podobné vyjadrenia, mali podobné aj zamestnávatelia, aj odborári. Teraz to dokonca dali na papier. A dali vám čísla, čísla, na čom môžete šetriť, kde môžete šetriť, koľko môžete ušetriť a máte ušetriť. A vy nielenže ste na to nereagovali, vy ste si prijali svoje a potom sa s nimi stretnete. A váš výstup zo včerajška bol, som rád, že je sociálny dialóg. Prosím vás pekne, aký to je dialóg? Aký to je dialóg?
Takže na záver poviem toľko, že je to nielenže nedôstojné, ale je to skutočne vysoko nebezpečné, že takýmto spôsobom sa prijímajú zákony, ktoré budú ovplyvňovať náš život v budúcom roku. A takisto musím povedať z hľadiska politického, je to neprípustné, aby väčšina, väčšina v tomto parlamente vyháňala tú menšinu do ulíc, aby sme my potom už nachádzali, keď nám tu nedokážete dať priestor, aby sme diskutovali, aby ste počúvali naše návrhy, museli ísť do ulíc a hovoriť pred davom. Je to skutočne veľmi smutné.
Preto na záver poviem iba toľko, že nielenže sme, samozrejme, proti takémuto zákonu, ale musím povedať, že to je aj, ak sa prijme tento zákon, tak je to krok, ktorý nás vedie do veľmi nebezpečného priestoru a hovorím to otvorene, do priestoru, ktorý bude nás viesť k priepasti, k bankrotu na grécky štýl.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)