Videokanál klubu

ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, mňa mrzí pri tej energopomoci, že vláda sa doslova vykašľala na ľudí, ktorí kúria uhlím a drevom. Opakujem uhlie a drevo. Viacero ľudí žije na vidieku a oni tam nemajú inú možnosť ako kúriť, len uhlím a drevom. Chcem poprosiť pani ministerka, zvážte ešte túto energopomoc a nezabúdajte na týchto ľudí. Je to čistá diskriminácia. Chcem aj zároveň poprosiť pána podpredsedu Andreja Danka, viem že máte silné slovo, skúste na to ešte pritlačiť. Uhlie a drevo. Títo ľudia sú chudobní, oni sa musia doslova zháňať peniaze aby nakúpili si uhlie a drevo. Nezabudnite na to prosím vás. Sú to dôležití ľudia pre našu spoločnosť. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda výboru pre sociálne veci, pán Richter, kolegyne, kolegovia, ja som veľmi rád, že pán Richter tu je dnes medzi nami, možno že niečo z toho sa ho aj dotkne. Spolu s pánom kolegom Horeckým a s kolegyňou Turčanovou chceme otvoriť zákon 553/2003, to je zákon, ktorý hovorí o odmeňovaní niektorých zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Tam sú tie tabuľky, o ktorých sa tu dneska rozpráva. A ja som rád, že ste tu, kolegovia poslanci, aj z vládnej strany, lebo vaíim mottom alebo často opakovaným heslom je sociálny systém, sociálna spravodlivosť, sociálna úroveň, neznižovanie sociálnej úrovne. Dokonca dve politické strany vládnej koalície sa pasujú, že sociálna. Tak mi dovoľte, dovoľte mi ten inštitút minimálnej mzdy, ktorý sa tu veľmi často spomína ako jeden z nástrojov, ako udržať životnú úroveň a ako neklesať so životnou úrovňou. Tento parameter, tá minimálna mzda, to porovnávame s okolitými krajinami a snažíme sa preukázať, že to je dôležitý parameter, že ho treba zvyšovať a že toto pomáha pracujúcim, predovšetkým tým, ktorí zarábajú menej. Tak potom je nezmysel začínať tabuľkové platy v niektorých profesiách pod úrovňou minimálnej mzdy. Pán kolega Horecký aj ja sme pracovali ako zamestnávatelia a túto mzdu sme dávali zamestnancom a tiež sme to riešili s právnikmi a tu je ten jednak nesúlad zákonov a potom je tu veľmi vážna právna neistota, pretože ak má niekto určenú mzdu pod úrovňou minimálnej mzdy a zamestnávatelia sú iným právnym predpisom povinní im vyplatiť tú úroveň minimálnej mzdy, tak hľadajú spôsob ako. A to, že ten spôsob je cez osobné ohodnotenie, cez nejakú odmenu za prácu naviac, je nezmysel. Toto je právne spochybniteľné, ak si ten človek urobí síce svoju prácu, ale neurobí nič naviac, podľa tabuliek má dostať povedzme 700 eur, ale minimálne mzda je 900 eur a tých 200 eur mu máme doplatiť a my nevieme povedať prečo. Kolega Horecký už povedal, že my máme vytvorené interné predpisy, ako hodnotíme a ako teda vieme ohodnotiť človeka nad rámec jeho mzdy. Ale tu sa, tu ako keby, a to vás teda chcem požiadať, kolegov poslancov z vládnej koalície, aby sme priznali farbu, že či tá naša minimálna mzda je skutočne reálne minimálna mzda. Lebo ak je, tak potom musíme prerobiť tie tabuľky a ony majú začínať na tej úrovni, kde tá minimálna mzda začína. To asi dáva logiku. Tu sa zhodneme.
Druhá vec je, že toto opatrenie nevstúpi, alebo negatívne sa neprejaví napríklad na rozpočte. Prečo? Lebo vo verejnej správe už aj dnes toto musíme doplatiť kvôli inému právnemu predpisu. Čiže nikto vo verejnej správe nezarába menej ako minimálne mzdy a potom tie tabuľky v 553 sú nepravdivé. A toto vám ponúkame kolegiálne, nedávno sme tu hovorili o hazarde, ako ničí rodiny a ako ho treba regulovať, a ponúkame riešenia, podobne aj dnes prichádzame s riešením, aby sme odstránili tie právne pochybnosti alebo právnu neistotu práve u tých zamestnancov, ktorí majú, ktorým začína ten tabuľkový plat pod úrovňou minimálnej mzdy. Vidím, že aj pán Richter dvihol hlavu. Je to vec, ktorá dáva zmysel, nájdime spoločné riešenie, kľudne to prevezmite, pripravte takú úpravu, ktorá by dala zmysel, ale dajte právnu istotu tým ľuďom, ktorí na Slovensku vo verejnej správe zarábajú najmenej.
Ďakujem pekne.

No, pri všetkej úcte, kolegyne, ja si vážim vašu prácu, aj vašu odbornosť. Tina, ja nezjednodušujem, len nemám veľa času a nie je tu priestor na to, aby sme preberali školské systémy, ktoré nikoho nezaujímajú na tomto svete. Ale na druhej strane, ak poviete, že na základe talentu môžeme teda sa špecializovať, tak potom môžete mať od piateho ročníka okrem športových ďalšie typy škôl. A vy z toho celkového objemu vezmete deti talentované na to, na to, na to, na to, na to, potom akože inklúziu a to vzájomné sa ovplyvňovanie pozitívnym spôsobom má už robiť len tých pár netalentovaných detí a detí z rómskych osád? To je problém. Lebo do tých špecializovaných škôl sa práve tie rómske deti málokedy dostávajú, aj na tie konzervatóriá, aj na tie športové školy. Čiže podľa mňa si trošku protirečíte.
A ja ešte spomeniem aj jednu vec, ktorú ide urobiť pán Drucker. Napríklad v Bardejove to funguje tak, na základných školách, že jedna sa venuje primárne hokeju, jedna sa venuje futbalu, jedna sa venuje plávaniu a tak ďalej, ale teraz tým, že tak prísne nakreslí obvody a povie, že musíte chodiť do obvodovej školy, tak vlastne toto ide pán Drucker pokaziť, ale nič to nemení na tom, že pozor, lebo na inklúziu potrebujete celú vzorku ľudí, aj talentovaných, celú vzorku detí. To je to, čo robí Fínsko, že neselektuje, že nemá špeciálne školy pre športovcov, špeciálne pre hudobníkov, špeciálne pre ľudí, ktorí sa venujú technickým zručnostiam, aleže tie školy do 18 rokov majú všeobecný charakter. To je fínsky model a to je inklúzia. Ale to, čo vy tu dneska predkladáte, je hybrit a potom ako keby ste si veľmi protirečili. To ja vidím.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dnes sa vám tu prihovorím ako pedagóg aj ako športovec, ja som telocvikár, angličtinár pôvodne a veľa som aj trénoval, strávil som vlastne polovicu života na štadiónoch, robil som atletiku, desaťboj a tak, ale aj iné športy potom ako učiteľ telesnej výchovy, tak aj, aj plavecké výcviku a tak ďalej. Čiže k tej téme čosi poviem. A okrem toho som posledné roky sa veľmi venoval školským systémom. Tie školské systémy v zásade na svete môžeme rozdeliť na dve skupiny. Jedny sú inkluzívne a druhé sú selektívne. Ten selektívny, ako príklad uvediem napríklad Nemecko, kde desať-, jedenásťročné deti si vyberú jednu z piatich ciest a tou cestou idú ďalej a vlastne celý systém je nastavený takto selektívne, že je problém potom ešte viete preskočiť z jednej školy do druhej chvíľku, ale v zásade už v desiatich, jedenástich rokoch určite svoju trajektóriu a takýmto študijným smerom sa vyberiete. To je selektívny systém, ktorý od tých desiatich, jedenástich rokoch funguje v Nemecku a Nemecko môžeme považovať teda spolu všetci za úspešnú krajinu, ktorá po druhej svetovej vojne sa veľmi prakticky a dobre vybudovala, dneska je to motor Európy.
Druhý systém, druhý spôsob vzdelávania je inkluzívny a je to systém, ktorý čo najdlhšie sa snaží všetky deti udržať spolu, aby navzájom sa ovplyvňovali, aby sa navzájom ťahali. O inklúzii veľa hovorí napríklad pani kolegyňa Kosová. Náš systém, náš školský systém je zmiešaný, v našom školskom systéme, ako kolegyňa už uviedla, sa snažíme tváriť, že ideme inkluzívne aspoň do tých 15 rokov, ale tým, že existujú osemročné gymnáziá, tým, že existujú konzervatória s programom osemročným, tak vlastne vyberáme časť zo systému, nie všetkým deťom je to umožnené, a to je taký kombinovaný inkluzívno-neinkluzívny systém a výsledky nášho školstva sú momentálne úplne najhoršie v OECD, v Európe, proste pri všetkých možných meraniach sa ocitáme prví, druhí, tretí od konca. Čiže tento zmiešaný systém nefunguje.
A pani kolegyňa spomenula že pozor, že tie osemročné gymnáziá to je tá exklúzia alebo to vyberanie, alebo selekcia na základe intelektu, toto nie, aleže na základe talentu, to už môže byť. Čiže môžeme mať športové školy alebo, alebo konzervatóriá. No dobre, ale potom môže byť ďalšie kritérium, keď má niekto napríklad talent na prácu s drevom, alebo keď má niekto talent na technického charakteru. Tak ja tomu nerozumiem, lebo keď zo systému vyberiete jedenásťročné deti na osemročné gymnáziá, potom vyberiete jedenásťročné deti na šport, jedenásťročné deti na umenie, tak potom kto tam zostane na tú inklúziu, mi povedzte? Kto tam ostane na tú inklúziu? A ja od vás veľmi často počúvam, že inklúzia to je svätý grál a to je to najdôležitejšie, čo musíme zaviezť do školy, a teraz paradoxne prichádzate so zákonom, ktorý je selektívny, s návrhom zákona. A pozerám tu aj na pána Tittela a možno že viacerí ste tu športovci, športovcom sa človek nestáva v jedenástich. Tie hviezdy, ktoré nás reprezentujú, tí proste oveľa skôr začali. A budovať takýto polovičatý systém, že inkluzívny, ale v tomto a v tomto prípade selektívny, neviem, či je správne, tak aj keď sme kolegovia, neviem, že či ten návrh zákona prinesie požadovaný efekt. Ak chcete budovať inklúziu, tak poriadne, ak chcete selektívne ísť zo systému, tak priznajte farbu a nemávajte tu príliš vlajkou inklúzie.
Toľko z moje strany, ďakujem pekne. Snáď som sa vás nedotkol príliš.

Okej, takže pán Krátky sa vzdal, okej.
Ďakujem pekne, kolegovia. Pre nás je pozorovať, že tuto sa bojuje proti tomu, že, a používa tu pán, pán kolega Matovič taký ten pojem, že Fico tu hrá hry. Ale mne to tak pripadá, že aj Igor Matovič to pociťuje ako hru a boj, súboj voči Robertovi Ficovi. A berie to ako nejaké svoje ťaženie voči zlu, že jemu to proste neschválime (reakcie z pléna), ale my sa vieme pozrieť vyššie a mne na tomto záleží.
Čiže podľa mňa aj teraz možno kolega Matovič chce použiť toto nehlasovanie za túto ústavu ako politickú hru, ale ústava nie je hračka. Ani vláda Igora Matoviča nepodala takéto zmeny do ústavy a teraz tu sú. Takže toto nie je hračka. Ústava je a má byť vyjadrením deklarácie a hodnotového, principiálneho zakotvenia, zarámcovania života našej spoločnosti a našej vlasti, a to je potrebné a preto chceme, aby tieto veci, tak ako sú podané a dobre prepracované, hovorím to niekoľkokrát, aby prešli. A je naozaj škoda, a je to podľa mňa až čudné, aby to v tomto pléne neprešlo o jeden alebo dva hlasy. Takže ja by som bol veľmi rád, keby poslanci trebárs aj Hnutia SLOVENSKO, čo je bývalé OĽANO za takúto vec si naozaj zvážili, že je potrebné hlasovať pre obsahové, dôležité, principiálne zmeny, a to môžu robiť len ľudia, ktorí ich chápu ako hodnotovo správne a nepozerajú sa na krátkodobý boj proti jednému človeku, proti jednému zlému politikovi, ktorého nenávidím pre všetko zlo, ktoré robí, ale že chcem dobré veci. (Prerušenie vystúpenie časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, kolega Braňo Škripek, za tvoje vecné a jasné vystúpenie. Dotýkam sa pár vecí z neho, napríklad keď si pripomenul aj moment, hoci si to explicitne nepomenoval, keď sme prisahali na ústavu ako poslanci, že budeme teda ctiť zákony, budeme postupovať podľa svojho vedomia a svedomia a tak ďalej. Nuž to máme, niečo podobné máme rozpísané v učebniciach od základných škôl až po vysokoškolské skriptá, kde opisujeme demokraciu ako súťaž najlepších dostupných riešení, kde sa rieši to, čo je na stole a nie, kto to tam priniesol. Ak by to malo byť tak, ako to tu pozorujem okolo seba, tak prepíšme tieto učebnice. Priznajme potom, že politika je o politickom marketingu, o lajkoch na Facebookoch, o neviem, reklamách, a nie o tom, čo je na stole, čo je meritom veci.
Čo je meritom tejto zmeny vlastne? Aby sme si zadefinovali materiálne jadro ústavy tak, ako je to v súlade so Základnou zmluvou o Európskej únii, s prístupovou zmluvou lisabonskou našou, tak, kde sú explicitne, exaktne vymedzené veci, ktoré sme odovzdali do kompetencií a ktoré sú nad naším právom a ďalej budú, pretože medzinárodné právo nemôže zmeniť žiadna republika, ako Slovensko. Nech by sme si do ústavy napísali čokoľvek, medzinárodné právo má vždy primát, ale bude braná do úvahy naša ústava v tom zmysle, že aj náš Ústavný súd sa k takým medzinárodným normám môže vyjadriť. A to práve v tých veciach, ktoré sme nikdy neodovzdali do kompetencie Európskej únie. Viac času nemám.
Ďakujem za tvoje vystúpenie.

Ďakujem. Kolegovia, áno, chcem sa vyjadriť ku tejto debate, hoci tu časť ľudí, ktorí ju naštartovali, vlastne nie sú a, samozrejme, k obsahu toho, čo tu pred nami máme. Ale ja chcem dementovať to, že toto je nejaký boj s Robertom Ficom, tu sú proste dva tábory. Jedni tvrdia, že tu neexistuje Robertovi Ficovi niečo chváliť a iní tu poukazujeme na to, že tu je veľmi vážny obsah tých zmien ústavy aj obsah tých zmien ústavy, áno, a aj všetko, čo v nej chceme pozmeniť. A on nie je malý, ten rozsah tých zmien je, dá sa povedať, že veľmi veľký, veľmi vážny vo svojom obsahu a ten jednoznačne zodpovedá presvedčeniu, pochopeniu a politickým hodnotám aj cieľom, ktoré Kresťanskodemokratické hnutie má. Ale nielen KDH ako Kresťanskodemokratické hnutie, ale aj kresťania, ktorí majú toto presvedčenie filozofické, hodnotové, ktoré sa prelieva do politických rozhodnutí a je to veľmi správne, tak to je. Pretože každý z nás sa rozhoduje na základe hodnôt, ktoré pochopil, že sú správne a chce ich a potrebuje ich priniesť do spoločenského života a, samozrejme, parlament a politika je to, čo dnes riadi našu spoločnosť, je to pokus o to spravodlivé ustanovenie dobrých vecí. No a potom vylepšujeme to, čo tu máme, ústavu ako základný zákon štátu, na ktorom stojíme. A tuto je navrhnutých šesť vážnych zmien, veľmi vážnych, dobre premyslených a KDH, Kresťanskodemokratické hnutie, na ňom má svoj podstatný podpis a už pred vyše rokom prinieslo návrh do verejného diskurzu, že čo by sme chceli zmeniť v ústave a chceme o týchto veciach hovoriť a definovali sme to. A časť tých vecí je tu teraz na scéne.
No a zrazu tu prišlo námietka, že kto to podáva a že to neexistuje, aby sme to schválili niekomu, kto je akoby ten, kto to podal. No ale základný a zdravý postoj v politike je, že nehlasujem s niekým, ale o niečom. Nemôžem hlasovať s niekým alebo proti niekomu a, žiaľ, tuto je kopec dospelých ľudí a skúsených politikov, ktorí sa v takejto plytkej rétorickej frázičke neustále pohybujú. Aj takých nových, ako niektorých na tej strane opozičnej musím menovať, ale aj tu starších. A oni budú hovoriť, že nehlasujem s týmto, keď sa to zvulgarizoval, tak nehlasujem s Ficom. No ale všetci vieme, je to publikované a sami sa na to môžme pozrieť, že všetky strany hlasujeme za dobré návrhy zákonov a keď sa nám vidia, že sú správne, a to je jedno, či sú z koalície alebo opozície. A tuto vzácnu vec, ja som rád, že ona existuje v politickom myslení aj v tomto parlamente, no a dokonca aj Progresívne Slovensko, pani, myslím, že je podpredsedníčka, pani Beáta Jurík sa vyjadrila a mám to na kamere vo svojom videjku jednom, že ale samozrejme, že budeme hlasovať za koaličné dobré návrhy. No gratulujem! A samozrejme, veď to je ten správny postoj. Takže za dobré návrhy hlasovať budeme. A vôbec nebudeme stále sa snažiť nakričať na stranu SMER a Roberta Fica, že oni podávajú niečo len hrozne snáď špekulatívne alebo preto, že chcú oklamať celý národ. No my v Kresťanskodemokratickom hnutí sa pozeráme na tento obsah zmien a návrhov ako na veľmi podstatné veci a dobre prepracované veci. Takže tie veci sú dokonca čnostné a pravdivé a správne a pretože KDH vie o tom rokovať a prinieslo svoj návrh zmien a ten bol taký dobrý, že ho aj strana SMER bola ochotná akceptovať do toho svojho návrhu a my sme tomu radi.
Takže prvý bod o posilnení zvrchovanosti Slovenskej republiky voči rozhodnutiam, a teraz to poviem tak skratkovite, že rozhodnutiam z Bruselu. Áno, do všetkých tých oblastí ako je zdravotníctvo, výchova, vzdelávanie, manželstvo, kultúra, jazyk, osobný stav, súkromný a rodinný život, veď toto sú tak podstatné veci pre nás a ten dobre prepracovaný právny návrh, ktorý vyšiel aj z dielne KDH a ľudí, ktorí rozumejú právu a legislatíve, tak je tu tak dobre zavedený, že my veľmi chceme, aby toto bolo schválené.
Zákaz surogátneho materstva je podstatná vec, o ktorom tu hovoríme, a vôbec to nemôže byť taká vec, že ako tu definovala pani kolegyňa z SaS pani Cigániková, že my chceme niekomu niečo zakazovať. No, pretože to vôbec nie je len o zakazovaní, ani to nie je o tom, či je táto technika pre niekoho konkrétne dobrá, a vy ste tu uviedla nejaký, nejaký taký konkrétny súkromný príklad, že v čom by to vám mohlo pomôcť. A vy ste to veľmi dobre vyjadrila. Vaše presvedčenie, že vaše individuálne dobro je tá najlepšia vec, ktorá môže byť, a to všetko ostatné druhých len obmedzuje, a to nie je vôbec pravda. Pretože my sa na život nepozeráme tak, že všetko môžem, čo sa mi len páči. Ja poznám podľa mňa veľmi dôležitý výrok jedného filozofa Pavla Straussa, ktorý povedal, všetko môžem, ale nie všetko osoží. Všetko môžem, ale nie všetko je dobré. A preto je treba veľmi dobre rozlišovať, čo je dobré a čo osoží a k tomu my ľudia, ktorí majú kresťanské presvedčenie a pochopili, že vychádza z rešpektu k vyššej autorite, ktorá je schopná stanoviť absolútne hodnoty dobra a zla a z neho vyplývajúcich otázok, ktoré sú sformulované do morálky a etiky. A to je zdravý a historicky nádherné, to je zdravé a historicky nádherné dedičstvo kresťanského učenia, ktoré sformulovalo našu kultúru, našu históriu a naše spoločenské pravidlá a merítka.
Ale je pravdou, že za posledných niekoľko desiatok rokov aj tá západná Európa opúšťa toto historické kultúrne dedičstvo, z ktorého vyplývajú veľmi vážne zásady života. A vypracovali si rôzne iné predstavy o živote, medzi inými napríklad aj takú tú takzvanú rodovú ideológiu, ktorá fakticky je ale len výmyslom ľudí. Nuž a pretože sa tieto veci prenášajú do života a mnohé štáty ju chcú preniesť aj do legislatívy a vymýšľať všelijaké nové, nové veci, tak to spôsobuje také problémy, aké sme nedávno mohli vidieť publikované v tej správe spravodajkyne OSN, ktorá vypracovala prácu o násilí páchanom voči ženám a ako voči nemu bojovať. A z tejto správy vyplynuli veľmi vážne veci. Vôbec sa neodvolávala ani len na nejaké kresťanské myšlienky, ale jednoducho hovorí Reem Alsalemová, spravodajkyňa OSN, o násilí a vyplynulo jej z toho, že je dnes nutné vyzývať štáty, aby dodržiavali ochranu žien na základe ich biologického pohlavia. Pretože z toho, ako dnes sa začína chápať pohlavie muža a ženy, vyplývajú vlastne strašné nezmysly, ktoré si definuje tá rodová ideológia, a vymýšľajú sa veci o rodoch.
Vy hovoríte, že to je taký nejaký hoax, pani kolegyňa, že 76 rodov, no ale ono sa to naozaj používa v týchto kruhoch ľudí, to vôbec nie je nejaký výmysel, oni to častokrát používajú, hovoria, že tak to je, tak sa môžu ľudia cítiť, až v takom množstve, takej plejáde tých všetkých rodov a predstáv o tom, čo je správne.
Takže jednotlivé body zmien tejto ústavy my považujeme za tak kvalitné a dobré, že chceme, aby boli presadené a nepozeráme sa na to, že to podáva niekto, kto je vraj zlý a neviem aký nedobrý, pretože aj strana SMER, aj premiér Fico tu za nejaký čas nebudú, ale také dobré a kvalitné zmeny v ústave tu budú a natrvalo. A tie potom formujú a rámcujú správne, správne etické veci a zákonné veci, ktoré my budeme mať v tejto krajine. A o tie sa chceme opierať ako o dobrý základ. Preto to chceme. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Janka, neviem, kto na teba tak ekumenicky vplýva, ale je to dobré, mne sa to páči, ďakujem veľmi pekne za tvoju takú zmierlivú debatu, my sme už jednu takú viedli. Je to pre mňa sympatické, pozitívne. Samozrejme, s mnohými vecami nesúhlasím, aj ty si to pomenovala, povedala si to slušným spôsobom a tak by mala vyzerať diskusia. Ja odmietam to, aby sme my spájali naše hlasovanie za tieto naše veci, ktoré sú DNA KDH s tým, že ideme legitimovať Roberta Fica. Ty vieš veľmi dobre, a asi väčšina kolegov a všetci z nás sme bytostne proti tomu, čo Robert Fico robí s touto krajinou, ale tie veci sú vecne dobré, ktoré sú v návrhu novely ústavy zákona, a preto vlastne chceme hlasovať za túto novelu.
Chcel som ti pripomenúť len jednu vec, a preto som sa aj prihlásil do rozpravy, ty si spomínala práve to surogátne materstvo a tú možnosť, že tvoj partner možno nechce teraz mať deti a možno ich bude môcť mať a že ty si si odobrala oocyty, veľmi taká intímna spoveď, no práve s týmto je obrovský problém, práve prečo tu KDH je a kde je naša úloha bojovať za prirodzenosť, za pri-ro-dze-nosť. To znamená, nie všetko, čo je možné, je aj správne. Ľudia by sa mali naučiť robiť správne veci v správny čas. Sme tu na tomto svete veľmi limitovaný čas, myslím si, že tak je to správne, síce sú tu teraz informácie, že možno budeme žiť tisíc rokov, zatiaľ máme ale možnosť len žiť niekoľko desiatok rokov a musíme vážiť, kedy je správny čas mať dieťa, kedy je správny čas ho vynosiť, kedy je správny čas sa rozhodnúť aj proti svojim možno ekonomickým možnostiam a vynosiť ho, nedať ho vynosiť svojej sestre. Myslím si, že toto je práve úloha KDH a práve preto by som chcel poprosiť túto, toto rozhodnutie nechajte na nás.