Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.11.2024 o 10:14 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 27.11.2024 10:14 - 10:28 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
.. v kategórií, 15 kategórií inštitúcií alebo, alebo poplatkov, ktoré budú oslobodené od tejto transakčnej dane. Skutočne stojí za to aspoň pár vymenovať. Verejné ustanovizne pre určitú oblasť, napríklad vedecká, kultúrna podpora cestovného ruchu, správne a súdne poplatky, nákup cenných papierov, dávky dôchodkového a sociálneho poistenia, platby exekútorov, platby pri... ale sú tam aj také podrobnosti ako napríklad platby za e-kolok. Až do takých podrobností ideme, čo len potvrdzuje, že ten prvý návrh zákona, ktorý prišiel, bol v podstate nepoužiteľný v praxi. A čo je vrcholom, tak dokonca sa v tomto návrhu aj píše, že aby náhodou nevznikli, má sa odstrániť problém, že aby nevznikli duplicitné platby. To znamená, že zaplatí ten subjekt dva krát transakčnú daň. To znamená, že ten zákon je ozaj veľmi, veľmi komplikovaný a teda takisto ako môj predrečník si myslím, že tento zákon, ak vstúpi do platnosti aj s týmto pozmeňovacím návrhom, tak tento zákon budeme musieť znovu opravovať.
Čo ma zaráža ďalej, je to pozmeňovací návrh, ktorý predkladá v podstate, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. No, aké sú dosahy týchto pozmeňovacích návrhov na výber dane? Ja ich tam nevidím. Už keď sme, už keď prichádzal minister financií s týmto návrhom, pamätáte si, v septembri, bolo to na televíznych obrazovkách, tak tam bolo nejaké číslo, koľko sa, ani nejdem tie čísla spomínať. Bolo tam číslo, že aký výber sa očakáva v budúcom roku z tejto dane. Potom sa to číslo menilo dvakrát. Teraz vôbec nevieme, že ak tento pozmeňovací návrh schváli parlament, o koľko zase bude to číslo menšie? Alebo aké bude to číslo? A opakujem, je to zákon, ktorý, ktorý, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Pozmeňovací návrh, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií by malo byť práve tá inštitúcia, ktorá dôsledne dbá na to, že aké dosahy finančné majú návrhy zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predložené. A vidíme, že to tam nie je.
Opakujem, že my sme pri predstavovaní konsolidačného balíka hovorili o vlastných opatreniach. A medzi tie opatrenia určite nepatrila takáto daň, ako je daň z finančných transakcií. A ja som sa stretol aj s podnikateľmi a v začiatkoch, keď ten návrh bol ešte len na stole, tak mi hovorili, no viete, táto daň ona bude, bude, no možno niečo zaplatíme, ale nejako to znesieme. Však aj tí podnikatelia si uvedomujú, keď sa s nimi rozprávam, že ich biznis závisí aj od toho, že v akom stave budú verejné financie. Však to je úplne jasné. Ak sa nedarí štátu, tak jednoducho idú hore úrokové sadzby aj pre nich. Je to veľmi jednoduché. Ale čo ich najviac trápilo, je, že táto daň otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi dokonca. A dnes, keď vidíme to, čo sa tu deje, aká komplikovaná bude tá daň, tak otrávi nielen tých podnikateľov, ale otrávi aj banky. Tiež som hovoril so zástupcami bánk. Ako je to, ony hovoria, že z nich sa stane druhý daňový úrad. Ony budú vlastne vyberať tie dane. A teraz si predstavte v tomto komplikovanom systéme, to, čo hovoril aj môj predrečník, na ktorý budú musieť nasadiť nejaký softvér, v tomto komplikovanom systéme budú, budú vyberať daň, prácne budú vyberať daň, ktorá vlastne pôjde potom do štátnej pokladnice.
Na záver môjho príhovoru musím povedať, že my sme proti tomu, aby takáto daň vôbec alebo takýto zákon sa od budúceho roku uplatňoval. My sme skutočne za to odísť z kratšej cesty a tento zákon jednoducho zrušiť. Pretože, opakujem, tento zákon bude komplikovaný, ťažko vykonateľný a otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi, otrávi nás všetkých. Namiesto toho, aby sme, samozrejme, že často, často počúvam, teraz ma pán minister nepočúva, ale aj jemu som to povedal, a často počúvam, že ako nepredkladáme reálne návrhy, čo vlastne robiť, aby sa tie verejné financie ozdravili. Predložili sme konkrétne návrhy, ktoré sa týkali aj šetrenia na strane štátu. A viete, ako to vyzerá dnes? Však budeme rokovať o štátnom rozpočte. Namiesto toho, aby štát šetril na svojich úradníkoch, tak tento rok, tento rok jeho výdavky, mzdové výdavky budú o 500 mil. eur vyššie ako minulý rok a budúci rok, ktorý sa má ako, ktorý má byť rok šetrenia a konsolidácie, ďalších 500 mil. eur. Nám počet úradníkov rastie, nám neklesá, nám počet úradníkov rastie. To znamená, keby len štát zastal a povedal, dosť, nejdeme, nejdeme, nejdeme, nejdeme ďalej nafukovať celý ten verejný aparát, tak už by ušetril.
A druhá vec, už som to spomínal, je úspešnosť výberu daní. Ak by sme si zobrali len za cieľ, že budúci rok sa dostaneme v úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru desiatich najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by sme získali 900 mil. eur. Ja viem, že to je iba mechanický prepočet. Ale rád by som videl aspoň ambície ministerstva financií, akým spôsobom zníži tú daňovú medzeru, ktorú tu máme. A mať odvahu ísť do toho, aby ľudia videli, že skutočne tento štát chce šetriť aj na sebe a chce vyberať dane tak, ako sa majú. Pretože ak od niekoho nevyberiete daň, tak znevýhodňujete toho, ktorý tu daň zaplatil. To je aj vec morálky, musím povedať. To znamená, ak sa darí niekomu pracovať, podnikať s daňovými únikmi, tak doplácajú na to tí poctiví.
A posledná vec, čo poviem, ja sa tomu budem viac venovať v návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu, sú opatrenia na podporu ekonomiky. Jednoducho nemáme tu absolútne nič. Nič, čo by, čo by aspoň svetielko na konci tunela ukázalo pre zamestnávateľov a podnikateľov, že áno, že štát myslí na to, že nie ste len dojná krava, z ktorej ťaháme peniaze, ale ste skutočne tí, ktorí robia ekonomiku štátu a zamestnávajú ľudí. Opakujem o tom, o tomto budem hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu. Však to máme čoskoro.
Ale na záver poviem toľko a hovoril som dnes najmä o tej dane z finančnej transakcii. Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým, či vôbec do toho ideme. Máme ešte čas, skúsme to zrušiť.
A na záver poviem toľko, že to, čo sme hovorili na začiatku, sa úplne potvrdzuje. Rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu malo ísť ruka v ruke s rokovaniami o spôsobe konsolidovania verejných financií. Teraz sa nám ukazuje, že vlastne niečo sme, do niečoho sme zahryzli a práve preto, že nás tlačí štátny rozpočet, o ktorom máme rokovať, tak teraz musíme, musíme veci, ktoré boli nedávno schválené, upravovať. Prosím vás pekne, ako potom bude vyzerať aj ten štátny rozpočet. Ale o tom, o tom nabudúce.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2024 10:09 - 10:09 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dvoch pomerne nezmyselne zlúčených zákonov do jedného rokovacieho bodu, ja sa budem dnes vyjadrovať hlavne k zákonu o dani z pridanej hodnoty a o tom, čo prináša pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Sústredím sa najmä na novelu zákona o dani z finančných transakcií.
Prvá vec, čo poviem, je, že opäť sa dostávame cez nejaký zákon k inému zákonu, môžeme to považovať za prílepok. Ja som sám očakával, že akým spôsobom sa bude meniť zákon, na ktorom ešte ani atrament na papieri neuschol, a to je zákon o dani z finančných transakcií. Napokon sme sa dočkali riešenia takéhoto, že tento zákon sa mení cez iný zákon. To by stálo samo osebe za kritiku, ale sa dnes sústredím skutočne na transakčnú daň.
V čase, keď minister financií predstavoval tento zákon vo finančnom výbore, tak sme, samozrejme, k tomu zaujali stanovisko, odmietavé stanovisko pretože Kresťanskodemokratické hnutie predložilo vlastný návrh konsolidácie verejných financií. Je potrebná, ale predložili sme vlastný návrh, ktorý spočíva v tom, že štát ma šetriť na sebe a má lepšie vyberať dane. Včerajšia tlačová konferencia ministra financií len potvrdzuje, že aké rezervy máme vo výbere dane z pridanej hodnoty. Veľké rezervy, mali sme o tom hovoriť skôr a mali sme hovoriť o konsolidácii aj tým, že zlepšíme výber dane z pridanej hodnoty. Ale teraz nemyslím len na tých malých, malých spotrebiteľoch, na tých malých transakciách v našich predajniach, ale myslím aj na veľké firmy a veľkých klientov štátu, by som povedal. Takže by som očakával nejaký komplexnejší prístup. Dobre, ale teraz sa vrátim k tej transakčnej dani.
To, čo sme dostali predložené, potvrdzuje, že tento zákon vôbec nebol dobre prichystaný. Keď sa pozriete do pozmeňovacieho návrhu, nájdete tam 28 bodov, 28 bodov, ktoré menia nedávno prijatý zákon. Už v úvode, teda keď sa tento zákon predstavoval vo finančnom výbore, sme apelovali na to, ako skutočne ťahali sme za záchrannú brzdu, prosím vás, aspoň zauvažujte nad tým, že ako vyňať z tejto dane inštitúcie, ktoré zastupujú štát, sociálne oblasti, neziskové organizácie, charitatívne organizácie, je ich plno. Vtedy sme dostali, ja osobne som dostal vtedy odpoveď od ministra financií, nechajme to tak, zákon schválime a budeme to spätne kompenzovať týmto inštitúciám. Dnes to je zase inak. Nejdeme to kompenzovať, ale ideme ich vyňať spod transakčnej dane. Ja nehovorím, že to je zle. Božechráň. Samozrejme, že by to bol nezmysel uvaliť na tieto inštitúcie transakčné dane, pretože mnohé by to viedlo až k ohrozeniu existencie. A štát a teda obyvatelia hlavne by to výrazne pocítili.
Nekritizujem, že tieto inštitúcie budú vyňaté, ale obávam sa, že akým spôsobom ich vlastne vytiahneme spod tejto ťažkej dane. Ja to prečítam presne, ako to je v pozmeňovacom návrhu: „Oslobodené budú právnické osoby neziskového sektora zriadené ako verejnoprospešné organizácie, ktoré spĺňajú podmienky právnej formy podľa tohto návrhu a účelu, ktorý taxatívne ustanovený v zákone o dani z príjmov." No tak to som zvedavý, že ako to dokážeme spraviť. A to je len jedna ukážka, že ako dokážeme preosiať, že kto presne bude povinný platiť túto transakčnú daň a kto nie. Ozaj som veľmi zvedavý. A to je len jedna ukážka, že aký je tento zákon ťažko vykonateľný.
Zároveň som napočítal 15 kategórií inštitúcií alebo poplatkov, ktoré budú oslobodené od tejto transakčnej dane, skutočne stojí za to aspoň pár vymenovať. Verejné ustanovizne pre určitú oblasť
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2024 15:29 - 15:29 hod.

Turčanová Andrea Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán poslanec Hlina, hovorili ste o posudkoch invalidných a o Sociálnej poisťovni, tak len chcem upozorniť, že tento zákon, aj keď sa nazýva zákon o integrovanej posudkovej činnosti, spája posudzovanie, ktoré doteraz robili vyššie územné celky a samosprávy a ktoré robili úrady práce, čiže je len čiastočne integrovaný.
Ja ešte v čase, keď som robila na úrade práce, to je nejakých 15 rokov dozadu, tak sme volali práve po tom, aby boli integrované aj so Sociálnou poisťovňou, a verím, pán minister, že sa týmto, nezastaneme, ale že naozaj sa dočkáme aj teda integrácie aj so Sociálnou poisťovňou, pretože sme riešili prípady, že klient, ktorý bol uznaný, že má invalidný dôchodok Sociálnou poisťovňou, a chcel nejakú kompenzáciu, tak na úrade práce mu vyšlo, že vlastne jeho znížená schopnosť je len nejakých 40 %, čiže nemá nárok na ZŤP preukaz ani na žiadne iné kompenzácie. A mali sme ambíciu, alebo teda odvtedy hovorím 15 rokov, že toto treba riešiť. Žiaľ, nestalo sa.
Súhlasím aj s otázkou pani kolegyne Marcinkovej, lebo tiež som komunikovala aj v čase medzi schôdzami s viacerými združeniami, ktoré sa obávali, že vypadnú po novom z posudkovej činnosti, ale vítam to, že hlavné gro už nebude teda len lekársky posudok, ale hlavne posudok sociálneho pracovníka. Lebo človek je veľmi individuálna osobnosť a niekto možno diagnóza naformulovaná nie je taká ťažká, ale jeho postihnutie, hlavne sociálne a to, ako to on prežíva, je ďaleko horšie. Čiže verím, že nám cez toto sito neprepadnú ľudia, ktorí sú najviac odkázaní, a to sú celiatici, to sú naozaj ľudia s autizmom, alebo s Aspergerovým syndrómom a ďalší, ktorí po prvom prečítaní vyzeralo, že z tohto posudku plne vypadnú a stratia nárok na akékoľvek kompenzácie. Takže verím, že sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.11.2024 18:59 - 19:01 hod.

Majerský Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, Martin nám tu dal večerné spytovanie svedomia za dnešný deň a naozaj tam vypočítal všetko to, čomu sme sa venovali. Škoda, že nevymenoval aj to, čomu sa venovať mali, lebo bolo by dobré pripomenúť si aj to, čo sme mali riešiť počas tejto schôdze Národnej rady. Ja keby som takto prežil v samospráve deň, asi by ma z úradu vykopli. Takto premárniť celý pracovný deň. Povedal by vám to aj každý jeden starosta či primátor. Ľudia potrebujú výsledok z tejto budovy a my sme sa tu nechali zviesť krvilačnou pomstou voči Kiskovi. Veď už mu dajme, prosím vás, pokoj. Dostal trest? Dostal. Bol odsúdený? Bol. Dajme mu pokoj. Prišiel o limuzínu, o ochranku, prišiel o rentu, lex atentát mu aj toto vzal, a len to, že by aj ľuďom vzal celý pracovný deň poslancov Národnej rady, s tým som naozaj nerátal a aj keď som to ráno počul, že čo ideme riešiť, ja som bol zaskočený a prekvapený. Riešme už problémy ľudí, prosím. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.11.2024 15:42 - 15:43 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán minister mi práve povedal, že si na chvíľku odbehol, ale tak ja predsa len poviem jednu vec, však on to sám veľmi dobre vie, rokujeme o zákone, ktorý v podstate dostal do rúk ako horúci zemiak, a je nový minister vo funkcii, takže mnohé veci, ktoré budem hovoriť sa tak ani netýkajú súčasného ministra Šaška, ale skôr jeho predchodkyne. Ja sa nejdem vyjadrovať k odbornej stránke veci, na to tu máme kolegov, ktorí sa venujú zdravotníctvu, ja sa skôr pozriem na tie peniaze, tak by som povedal. A začnem, začnem pri konsolidačnom balíku.
Sú to necelé dva mesiace ako sa, ako predseda vlády s ministrom financií a ďalšími členmi vlády ohlásil, ohlásil konsolidačný balík, na televíznej obrazovke počítača sme videli čísla, ktoré mali, ktoré vyplynuli z tých navrhovaných konsolidačných opatrení tak, aby napokon štát získal budúci rok dve miliardy sedemsto miliónov eur. Ubehlo iba 16 dní a tento konsolidačný balík táto snemovňa schválila, lepšie povedané vládni poslanci tejto snemovne schválili. My sme už vtedy upozorňovali, že je to šité horúcou ihlou, alebo keby som to povedal, povedal možno primeranejšie, táto bábovka, táto bábovka sa upiekla veľmi rýchlo a ešte ostala poriadne nafúknutá. Čo tým myslím.
Potreba konsolidovania verejných financií bola zhruba na úrovni jeden a pol miliardy eur, ale tento balík bol o viac ako miliardu väčší. Vtedy sme si kládli otázku, že čo bude, čo vlastne sa bude financovať z tejto miliardy, miliardy eur navyše. No a vidíme, že už je to tu. Je to, je to problém, ktorý sa týka zdravotníctva a platov, platov lekárov a všeobecne zdravotníkov. Je to, je to vážny problém, ale na druhej strane tento problém bol aj očakávateľný, pretože keď tú bábovku piekli tí kuchári, tak asi neboli pritom všetci. Pretože, pretože jedna politická strana sa vyhradila voči tomuto balíku, ale napriek tomu, ako sme videli potom, poslušne všetci poslanci vládnej koalície tento konsolidačný balík schválili. No a stalo sa to, čo sa stalo už v tomto parlamente v tomto funkčnom období viackrát, to znamená, niečo sa prijalo a teraz sa to začalo opravovať a ešte sa to bude opravovať neviem ako dokedy, ak sa vôbec niečo takéto opraviť dá. A môžem to pomenovať tak, že keď niekto hlasne kričí, tak z toho, z tej bábovky, z toho nafúknutého priestoru, čo vznikol v tej bábovke, z tej viac ako miliardy eur, tak si môže odkrojiť nejaké peniaze. A toto je ten prípad, keďže na zvýšené mzdy lekárov má plynúť z tohto, z tejto už rezervy ako, neviem, ako to nazvať celkom presne, má plynúť viac ako sto miliónov eur.
Ja sa pýtam, kto bude ďalší kričať a kto ešte bude kričať tak veľmi a bude tak tlačiť spoločnosť do kúta a vládu, samozrejme, aby tie peniaze získal. Ja neviem, čo to bude. Budú to, budú to opäť plošné dotácie na energie, alebo to budú nejaké ďalšie dôchodky, alebo čo to bude. Nevieme, pretože ten balík viac ako miliardy eur, ktorý je navyše, nie je, nie je rozpracovaný ani v návrhu štátneho rozpočtu. Je tam spomenutý veľmi chabo a ak môžem povedať, tak ide do jedného veľkého mešca, ktorý nemá žiadne účelové viazanie tých prostriedkov, a to je všeobecná pokladničná správa. To znamená, to budú peniaze, ktoré budú v rukách vlády.
A teraz konkrétne ešte k jednému bodu, ktorému sa tu venujeme dosť málo, a to sú platby za poistencov štátu. Súčasťou tejto novely je aj zdvihnutie koeficientu, podľa ktorého sa bude, bude upravovať platba za poistencov štátu v mesiaci december. Tá sadzba stúpne zo 4,5 % na šesť celá, niečo vyše, 6,55 %. Prečo? A pritom sa pozastavím. Platy za poistencov štátu sa rátajú takýmto spôsobom. Zoberú sa všetci ekonomicky neaktívni občania, potom sa zoberie ich počet, ten sa vynásobí, vynásobí priemernou mzdou spred dvoch rokov a tým koeficientom 4,5 %. Aby bolo jasné, teraz máme koeficient 4,5 %, budúci rok bude tiež 4,5 % a ten ďalší rok by mal byť 5 %. Takže takto sa to urobí. A teraz zrazu zistíme ku koncu roka, že ten koeficient nám nejako nefunguje. Otázka, že je či práve tento spôsob, práve tento spôsob dopĺňania príjmov do zdravotníctva zo strany štátneho rozpočtu je ten správny. Pretože upozorňuje na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tie doplatky štátu, keď to tak povieme, by mali byť zhruba na takej úrovni, aby dofinancovali zdravotníctvo primerane. To znamená, aby tam nebolo ani príliš veľa peňazí, aby sa nerozhadzovali, a na druhej strane, aby tam bol dostatok, aby boli financované všetky činnosti, ktoré je potrebné financovať.
Takže kladiem si otázku, je tento spôsob dobrý? A poviem to na vlastne na tomto príklade, ktorý tu máme, ktorý tu máme v tomto návrhu zákona. Aký je dôvod, že sa ten koeficient v decembri zdvihne? Veľmi jednoduchý, pretože v rozpočte dávame nejaké peniaze za poistencov štátu, lenže to vyšlo tak, že tých poistencov je trošku menej, to znamená, že ten koeficient musíme zväčšiť v decembri, aby sme sa dostali na tú sumu, ktorá je určená v rozpočte. A toto sa má diať aj budúci rok. My pritom pracujeme s veľmi nepresnými číslami, pretože ja sa opýtam, ak odišli poistenci štátu, je ich menej, ako sme čakali, kam sa podeli. Samozrejme, že už začíname aj vymierať, to je pravda, ale na druhej strane je pravdepodobné, že sa presunuli do medzi ekonomicky aktívnych, to znamená, že platia odvody. Ak platia odvody, tak napĺňajú vo vyššej miere zdravotné poisťovne, to mi tam chýba.
Ďalej poviem, do budúceho roka sa plánujú veľké opatrenia, ktoré sú už v konsolidačnom balíku a napokon mnohé sú potom kvantifikované aj v rozpočte, a to sú opatrenia, ktoré súvisia so zdvíhaním daní, poplatkov a tak ďalej. Čo toto spraví s podnikateľským prostredím? Ako to bude vyzerať s ekonomickými aktívnymi osobami v tomto štáte? Nebudeme mať menej zamestnancov? Ak budem mať menej zamestnancov, nebudeme mať viac, viac tých, ktorí sú neekonomicky aktívni, ekonomicky neaktívni a budú na pleciach štátu? To sú veľmi vážne veci a s týmito, týmito parametrami by sa malo pracovať, pretože sledujeme to, keď si pozriete ten koeficient za poistencov štátu, ako sa to robilo v posledných desiatich, pätnástich rokov, tak to takto kadejako lietalo. Potom sme prišli na myšlienku, že dajme tam pevnú sumu, nevyhovovalo to, potom sme sa zase vrátili ku koeficientu, máme teraz dočasný 4,5, potom budeme mať o dva roky budeme mať 5 % a tak ďalej.
To znamená, ja upozorňujem na to, že my sa musíme zamyslieť nad tým, akým spôsobom štát bude financovať zdravotníctvo, aký ho bude doplácať za tých svojich, za tých svojich ľudí, ktorí neplatia zdravotné odvody. Musíme sa nad tým zamyslieť. A tým skôr, že keď sa pozrieme do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý, samozrejme, obsahuje aj výhľad na ďalšie dva roky a pozrieme si, aké sú tam čísla, tak tento rok by mali celkové výdavky na zdravotníctvo byť 8,9 mld. eur, budúci rok 9,6 a v roku 2026 10 mld. takmer. To znamená, každý rok nám to poskočí o pol miliardy eur. A teraz my hovoríme o čiastke zhruba dva, dva a pol miliardy eur, ktorú štát platí za svojich poistencov. To znamená, je to nejaká štvrtina tých výdavkov, čo sú v celom, v celom zdravotníctve, je postavená, by som povedal, dosť na vode. A možnože toto je jeden z problémov, nad ktorým by sme sa mali tiež zamyslieť. Platy zdravotníkov je jedna vec pochopiteľne, idú z toho celého balíka pochopiteľne, ale my by sme sa mali zamyslieť nad tým, že vlastne ako to máme projektovať. Ja tam vidím len, skutočne keď sa pozriete do rozpočtu, návrh rozpočtu, tak tam máte len tieto okrúhle čísla, ako nám to pôjde hore každý rok zhruba o pol miliardy eur, ale ja nevidím za tým nejaké, nejaké prepočty. Možnože sú na ministerstve zdravotníctva, ale zdá sa, že sú tiež deravé. Keď musíme dva mesiace, necelé dva mesiace pred koncom roka tento koeficient upravovať, lebo sme si to nevedeli vypočítať.
Takže ten apel je, že ja držím ministrovi zdravotníctva palce, aby vlastne sa do budúcna pracovalo s presnými analýzami a aby sa nehovorilo len sucho o, alebo sucho, ako to poviem, len o tých odborných veciach, ale aby sa hovorilo o peniazoch. Aby sa hovorilo o peniazoch od podstaty, od tých základných výpočtov, na základe ktorých budeme potom stavať vývoj celého systému.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

5.11.2024 14:14 - 14:14 hod.

Majerský František Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, vystihol si to úplne presne v tom, že naozaj to skrátené legislatívne konanie je dôležité momentálne, tá situácia je naozaj kritická v slovenskom zdravotníctve, ale súhlasím s tebou, že pravdepodobne k tej dohode nedôjde. To musí pán minister povedať, že či tá dohoda s LOZ-om je nejaká, alebo sa už niečo rokovalo, lebo ja si myslím, že LOZ-u to momentálne, ktoré je teraz predstavené, nebude stačiť, aby sa situácia upokojila, aby výpovede nedávali. Ja som sa na to chcel opýtať aj na zdravotníckom výbore, ale tam bol pán štátny tajomník, že ako pokračujú rokovania, že či to môžme vedieť, že či je nejaký plán ďalších stretnutí, keďže sa len mediálne odkazujú lozáci, že sa s nimi minister zdravotníctva zatiaľ nestretol, čiže situácia je kritická, preto to skrátené legislatívne chápem, ale nemyslím si ako vravíš aj ty, že tú situáciu upokojí, lebo lekári tie výpovede už naozaj reálne dali a oni tvrdia, že tá situácia, ktorá, ten návrh zákona je nepostačujúci pre nich a ja sa pýtam ešte, keď tam pán minister potom môže odpovedať, že či sú tam aj iné podmienky, okrem tých platových, ktoré chcel LOS, aby boli dodržané, aby boli v platnosti, aby sa situácia v slovenskom zdravotníctve upokojila.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

4.11.2024 9:14 - 9:14 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
Pán kolega Hajko, povedal si v rozprave viacero veľmi dôležitých vecí, budem reagovať len na jednu z hľadiska procesu, a to je to, že tomuto návrhu nepredchádzala žiadna odborná diskusia a mal byť predložený ako vládny návrh zákona. V dôvodovej správe sa píše, že návrh zákona reaguje na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje. Tento problém sa stáva obzvlášť závažným v kontexte rastúceho objemu dát a zvyšujúcich sa nárokov na transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy. To je citát z dôvodovej správy.
Moja otázka je, aké veľké sú tieto problémy, o ktorých tu hovoria predkladatelia? Chýbajú akékoľvek dáta, chýba tu akákoľvek štatistika a ja som presvedčený, že infozákon jednoznačne patrí k tým zákonom, ktoré by mali prejsť štandardným legislatívnym procesom, teda medzirezortným pripomienkovým konaním a zapojením subjektov, ktorých sa to týka. Inak ak to tak nie je, je to otravovanie demokracie a strata nášho času. Ďakujem.
Skryt prepis
 

4.11.2024 9:14 - 9:14 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, milé kolegyne, milí kolegovia, ešte predtým, ako pristúpim k deskripcii dôvodov, prečo navrhovanú novelu zákona č. 211, tzv. infozákona, odmietam, chcem zasadiť rokovanie o tejto problematike do širšieho kontextu. Už niekoľko mesiacov sme svedkami odkladania voľby nových členov úradu pre mediálne služby a to z jednoduchého dôvodu. Je ním zámer vytvoriť národný, nový národný mediálny úrad, ktorý by bol nástupcom úradu pre mediálne služby a v rukách výhradne zástupcov vládnej koalície by sa stal novým cenzorským úradom a pomyselným bičom na všetkých nevhodných novinárov a mediálne domy. Vládna koalícia vedie v priamom prenose súboj o tom, ako si rozdelí pozície v zoštátnenej Slovenskej televízii a rozhlase, pričom sa neštíti nahlas hovoriť o pomeroch v prospech jednotlivých vládnych strán. Toto je skutočne nehorázne.
Stalo sa už akýmsi vládnym folklórom, že si vládni predstavitelia osobujú triediť novinárov na tých, ktorým budú a ktorým nebudú odpovedať na otázky a na tlačových konferenciách to dávajú so zodpovedajúcou dávkou arogancie a opovrhnutia najavo. Naproti tomu sme svedkami nevídaného etablovania konšpiračných internetových médií, ktorých popri proruských, propagandistických naratívoch čím ďalej, tým viac vidíme súčasných vládnych predstaviteľov, ako zasadajú na stoličky do ich relácií.
Pomyselným vrcholom tohto výpočtu deformácií mediálneho priestoru, ktorého následky pre Slovensko v medzinárodnom kontexte v tejto chvíli ešte nevieme, nedokážeme ani predpokladať, bolo nedávne vystúpenie Roberta Fica v propagandistickej ruskej televízii Rossia 1 ako zatiaľ jediného zástupcu NATO a Európskej únie. Okrem toho, že ide o mimoriadnu hanbu pre Slovensko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, k téme by som vás poprosil.


Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Už sa k nej dostanem, pán predsedajúci. Okrem toho, že ide o mimoriadnu hanbu pre Slovensko a myslím si, že aj poškodenie štátnych záujmov Slovenskej republiky, Robert Fico týmto legitimizoval propagandistickú žurnalistiku v podaní Oľgy Skabajevovej, ktorá je jednotkou štátnej proruskej a provojnovej propagandy. Týmto zároveň akoby priznal, ako si predstavuje optimálny profil novinára, to je k tej téme, a to ako sa s informáciami podľa jeho mocenských zámerov, by sa malo nakladať.
V kontexte tohto všetkého máme pred sebou novelizáciu zákona č. 211, ktorý v pôvodnom znení nie je ničím iným ako artikulovaním čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa občanom Slovenskej republiky zaručuje sloboda prejavu a právo na informácie. Aj keď ústava hovorí o práve občanov na informácie, za základný motív navrhovateľov novely zákona, ktorý nájdeme aj v dôvodovej správe je, citujem: "chrániť povinné osoby".
Teda ústavné právo občanov staviame na hlavu a ideme chrániť úrady pred občanmi. Namiesto snahy a tlaku na povinné osoby, aby zvýšili transparentnosť výkonu svojej moci, chce vládna koalícia toto ústavné právo občanov spoplatniť a novým nastavením procesov znepríjemniť a skomplikovať. Pri tom všetkom sa oháňa vágnymi slovnými spojeniami, ako je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Je to nejednoznačný pojem, ktorý prináša pre občanov právnu neistotu a povinným osobám rozširuje pole svojvôle pri uplatňovaní zákona a dáva im široké možnosti až šikanózneho prístupu k verejnosti a najmä k novinárom, ktorých v demokratických spoločnostiach stále považujeme za najlepší spôsob kontroly verejnej moci.
Svojvôľa sa povinným osobám zaručuje nielen vo vzťahu k označeniu toho, čo je a čo nie je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ale aj v stanovení výšky poplatku za vybavenie žiadosti o informácie. Nepredvídateľná výška poplatku vo vzťahu k rôznym subjektom, ktoré si môžu informáciu žiadať a nemusia pritom disponovať s dostatočnými finančnými prostriedkami, môže spôsobiť v konečnom dôsledku znemožnenie uplatnenia ústavného práva na informácie. Za spornú a problematickú môžeme považovať aj lehotu na zaplatenie poplatku, ktorá sa stanovuje na sedem dní, avšak celý proces vybavovanie žiadosti sa pozastavuje až do času, pokiaľ nebude stanovený poplatok zo strany žiadateľa uhradený. Obávam sa, že toto opatrenie sleduje opäť len jeden cieľ, a to predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o informácie a skomplikovať celý proces prístupu občanov k informáciám.
Z hľadiska povedaného preto súhlasím s pozmeňujúcim návrhom kolegyne Remišovej, ktorá v záujme dodržania ústavných práv, teda ak ten návrh príde, ktorá v záujme dodržania ústavných práv občanov navrhuje spoplatnenie prístupu k informáciám, a dokonca podmieňovanie prístupu k informáciám zaplatením poplatku z novely zákona odstrániť. Opakujem, ak takýto návrh príde. Avšak doplňujúci návrh predkladateľov novely zákona, ktorý predlžuje lehotu vybavenia žiadosti z 8 na 12 pracovných dní, musím jednoznačne odmietnuť. Ide podľa mňa o neodôvodnené predĺženie lehoty, ktoré opäť nahráva do karát povinným osobám na úkor občanov. Ide o ďalší z krokov oklieštenia práv občanov na úkor ochrany povinných osôb, ktorý novela prináša, a tým pádom o ďalšiu komplikáciu pri procese sprístupňovania informácií verejnosti.
Rozumiem, že v praxi môže dochádzať z času na čas k situáciám zneužívania infozákona zo strany niektorých žiadateľov. Napríklad neúmerným množstvom podaných žiadostí, čo spôsobuje až šikanovanie konkrétnych pracovníkov, ktorí infožiadosti vybavujú. Len tieto prípady sa musia riešiť individuálne a nie zmenou zákona, ktorá postihne všetkých, a to podmieňovaním sprístupnenia informácií zaplatením poplatkov, či predlžovaním a vnášaním nových lehôt, ktoré proces prístupu k informáciám komplikujú a občanov v konečnom dôsledku dostávajú do pozície závislosti na svojvôli povinných osôb, ktoré sú však platení aj z ich daní ako verejná služba, zdôrazňujem, služba. Slobodný prístup k informáciám považujem za jeden zo základných prostriedkov kontroly verejnej moci na akejkoľvek úrovni jej vykonávania, a preto v politickej rovine vnímam túto predloženú novelu poslancov Slovenskej národnej strany, ktorej opäť nepredchádza žiadna verejná, odborná diskusia, za jeden z krokov politického boja, ktorý spomínal predseda Slovenskej národnej strany krátko po atentáte na premiéra, smerom a najmä voči novinárskej obci, a to aj s cieľom skomplikovaním výkonu novinárskej práce. Žiadne narýchlo pripravené opatrenia nijako neprispievajú k upokojeniu situácie a napätia v spoločnosti a akýkoľvek zásah do moci, do ústavných práv občanov i výkonu verejnej kontroly novinármi zásadne odmietame. Tu pripomeniem, že ak by sme tento zákon ozaj mysleli úprimne, tak mal byť predložený ako vládny návrh zákona, ktorý prejde riadnym procesom, a teda aj pripomienkovým konaním.
V kontexte toho, čo som spomínal na začiatku, je táto novela ďalšou časťou mozaiky zámerov vládnej koalície, ako mocensky totálne ovládnuť verejný i mediálny priestor. Zároveň je dôkazom snahy ako občanom a v ich zastúpení aj novinárom, či mnohým občianskym združeniam podieľajúcim sa na kontrole verejnej moci, čo najviac komplikovať a znechutiť prístup k uplatňovaniu svojich ústavných práv, akým je právo na slobodný prístup k informáciám. Takže opakujem, ten slobodný prístup k informáciám, ja to ohýbam niekoľkokrát v tomto vystúpení a skutočne ten slobodný prístup k informáciám je pre nás podstatný.
Navrhovanú a narýchlo pripravenú poslaneckú novelu infozákona, odmietam a Kresťanskodemokratické hnutie jeho hlasovanie nepodporí. Avšak s tým, že som otvorený diskusii o spôsoboch, ako naložiť s jednotlivým prípadmi, v ktorých dochádza zo strany žiadateľov o informácie k zjavnému šikanóznemu prístupu voči povinným osobám. Nemôže to však byť na úkor uplatňovania práv občanov, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky a medzi, ktoré patrí aj právo na informácie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2024 17:09 - 17:10 hod.

Majerský František Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Stachura, vystihol si podstatu toho, čo sa naozaj už len posledné roky rozprávame, že nám treba naozaj optimalizovať primárnu, primárnu sféru. Hovoríme, že nám chýbajú ambulantní, detskí, dospelí lekári a s ambulantnou sférou nič nerobíme. Nenahrádzame, lebo nových lekárov nevieme získať do systému hneď a bude to trvať roky, ak sa noví lekári nahradia starších a nedá sa to urobiť naozaj zo dňa na deň. Čo ale vieme zmeniť, je systém práce v ambulanciách primárnej sféry, detskej, dospelej a vieme nastaviť, aby niektoré veci fungovali inak. Touto novelou zákona chceme otvoriť diskusiu, aby sme naozaj začali rozprávať o tom, ako zefektívniť primárnu sféru, ktorá je kľúčová, aby nám nezahlcovala nielen záchrannú zdravotnú službu, ale aj ústavnú zdravotnú starostlivosť. Lebo je kľúčová preto, aby naozaj pacient mal svojho lekára, aby sa naozaj dostal k nemu, keď to potrebuje, a to je naozaj v primárnej sfére to kľúčové, na čo má slúžiť primárna sféra.
Ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Verím, že koalícia ak si aj tento návrh neosvojí, tak niektoré veci bude upravovať v ďalšej novele a pomôže to zlepšiť primárnu sféru.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.10.2024 18:49 - 18:59 hod.

Šmilňák Martin Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ktorí ste ešte v sále, dovoľte mi pár, pár slov aj k tomuto legislatívnemu počinu. A najprv spomeniem náš vzdelávací systém, ktorý sa týka povinnej školskej dochádzky. Ono to spolu súvisí, to sú spojené nádoby. Keďže nám nefunguje jedna vec, tak potom v dospelosti potrebujeme to doplniť tým celoživotným vzdelávaním.
Náš vzdelávací systém na Slovensku, to povinné vzdelávanie, je jedno z najmenej logických vzdelávacích systémov, aké na svete existujú. Mali sme tu, mali sme tu, mali sme tu viac ako dvadsať ministrov školstva a priemerná životnosť ministra školstva je okolo jeden a pol roka. O čosi menej. A každý z nich sa snažil prísť s niečím novým a nie vždy to išlo k lepšiemu, ale niekedy prišli polovičaté riešenia a zmena vlády alebo zmena ministra a nedotiahnuté veci do konca a my sme ten náš vzdelávací systém urobili veľmi kostrbatým. V zásade existujú dva vzdelávacie systémy vo svete. Jeden je selektívny, týmto spôsobom idú napríklad Nemci, a jeden je taký inkluzívny, väčšina sveta používa ten. Ale my sme si vybrali niečo z jedného, niečo z druhého. Nič sme neurobili poriadne a trpíme tým. A zároveň na konci nášho povinného vzdelávania my nevieme povedať, že či sme niečo dosiahli, alebo nedosiahli. Naše povinné vzdelávanie končí po prvom roku strednej školy. Desať rokov je povinná školská dochádzka. Deväť rokov chodíte na základnú školu a potom jeden rok na strednú školu a my nemáme zmerané, že či ten 17-ročný mladý človek, mladý muž alebo mladá žena, že či ovládajú nejakú zručnosť alebo niečo, čo ich v živote uživí. Je strata času, strata prostriedkov, je to nehorázne plytvanie zdrojov, ak na niečom pracujeme desať rokov a po desiatich rokoch ani neskontrolujeme, či ideme dobre. A toto je náš vzdelávací systém na Slovensku. A potom treba, potom treba prísť s inými formami dovzdelávania, aby ľudia, ktorí ostali bez nejakej kvalifikácie, bez zručnosti, bez remesla, aby si mohli vzdelanie nejakým neformálnym spôsobom neskôr doplniť a aby potom boli schopní uživiť sa. Až vtedy, keď je človek schopný sa uživiť, získava slobodu, aspoň získava tú ekonomickú slobodu, kedy sa dokáže starať sám o seba a podľa mňa toto by malo byť takým naším krédom, zmyslom vzdelávania.
Náš vzdelávací systém, opakujem, a preto, preto ja som sa túžil stať poslancom Národnej rady, aby som to najprv mohol nahlas povedať a potom možno pridať ruku k dielu a toto zmeniť. Na konci nášho vzdelávania, povinného vzdelávania má byť človek, ktorý ovláda nejaké zručnosti, ktoré ho uschopňujú uživiť sa. Ja dneska hovorím mladým ľuďom, že aspoň toto sa naučte, naučte sa jazyk, naučte sa ovládať nové technológie, choďte s dobou, naučte sa pracovať v tíme a majte tú adaptačnú schopnosť, lebo život sa ako keby zrýchľoval, to tempo sa zrýchľuje, buďte schopní sa prispôsobiť. A ešte keď k tomu pridáte dar kreativity, tak budete v živote úspešní. A my ako keby sme na to zabudli, my máme pripravené vzdelávacie obsahy, ktoré my nútime žiakov, že toto musíte prebrať. Nieže sa to musíte naučiť, musíte to prebrať. Ani sa to nemusíte naučiť. Dokonca my nehovoríme o povinnom vzdelaní alebo o povinnom vzdelávaní, my hovoríme o povinnej školskej dochádzke. My musíme povinne chodiť do školy. Už čo tam robíme, to už nemusíme. Tá miera našej aktivity ako keby závisela od nás alebo od toho, ako nás do toho tlačia alebo motivujú rodičia a učitelia. Ako keby sme mali ten náš vzdelávací systém postavený na hlavu a potom musíme, musíme to suplovať celoživotným vzdelávaním alebo, alebo inými spôsobmi vzdelávania, tak aby človek bol schopný sa o seba postarať.
Ja oceňujem zopár vecí, ale ako som už povedal pánovi ministrovi, otvárame trošku Pandorinu skrinku. Z môjho pohľadu v dobrom, ale ešte sa to ukáže. Tie individuálne vzdelávacie účty totiž povedia, že ty, každý jeden z nás, máte právo sa ďalej vzdelávať aj potom, keď skončíte školy, a budete mať na to určitý budget peňazí. Tie individuálne vzdelávacie účty povedia, že môžeš sa vzdelávať a my ako štát ťa podporíme. A máš určenú nejakú mieru.
A teraz urobím takú paralelu s tým neformálnym vzdelávaním, tým popoludňajším vzdelávaním, výchovno-vzdelávacími aktivitami, ktoré si môžu zobrať z nášho vzdelávania naše deti, naša mládež. Naše deti môžu chodiť do družiny, do školského klubu detí, môžu chodiť na základnú umeleckú školu, na individuálnu formu, na skupinovú formu, môžu chodiť hrať futbal, môžu mať rôznu krúžkovú činnosť, môžu byť súčasťou nejakých mládežníckych organizácií. Toto všetko platí štát. A kto je šikovný, tak si vie z toho systému za rok vybrať aj niekoľko tisíc eur. Deti, ktoré chodia na dva hudobné nástroje, ktoré ešte chodia aj do družiny a ešte na nejakú ďalšiu aktivitu, tak tie čerpú z toho neformálneho vzdelávania tisíce. A potom tu máme také deti, ktoré sa k tým neformálnym aktivitám nikdy nedostanú. To sú tie deti napríklad, ktoré sa vzdelávajú v dvojzmennej prevádzke na základných školách. Tí nikdy nedostanú ani družinu, ani žiadnu ZUŠ-ku, nič. V tých istých priestoroch sa totiž učia doobeda aj poobede, a to je absolútna sociálna nespravodlivosť.
A tie individuálne účty idú opačne. Tie individuálne účty, síce sa to týka dospelých, ale dávajú vám ako keby právo, dávajú vám istý objem peňazí, istý objem času na vzdelávanie, ktoré vám má v živote pomôcť. Keby sa nám toto poradilo, dostať tú sociálnu spravodlivosť aj do povinného vzdelávania na základné a stredné školy, veľmi by to pomohlo našim deťom.
Nechcem, nechcem to veľmi naťahovať, ale túto časť zákona považujem za najrevolučnejší krok, ku ktorému sa odvážil pán minister Drucker. Ako ste počuli, pani Gažovičová spomínala, že nie všetky krajiny boli ochotné ísť do niečoho takého. My ideme do toho v tom neformálnom vzdelávaní, alebo celoživotnom vzdelávaní dospelých, ale ak si osvojíme tento princíp a začneme o tom uvažovať v prípade ďalších foriem vzdelávania, tak budeme si musieť, budeme si musieť poctivo povedať, že na čo náš štát má a na čo majú právo tie jednotlivé decká. My hovoríme o obedoch zadarmo, ale tisíce detí sa k nim nikdy nedostanú. Tisíce detí. My hovoríme, že môžeš chodiť na ZUŠ-ku alebo na nejaké krúžky, ale tisíce detí nemôžu. A toto by sme mali upraviť a podľa mňa je to takto zboku, cez iný zákon, ale je to ako keby krok k tomu, že by sme aj tú sociálnu spravodlivosť a tú dostupnosť kvalitného vzdelávania, ktoré zaručuje jednak ústava, jednak zaručujú ju aj práva detí, aby sme to dokázali na Slovensku uplatniť. Zatiaľ to nerobíme. A toto je teda jeden z tých vecí, ku ktorým sa odhodlal pán minister, a to tie individuálne vzdelávacie účty, ktoré zavádzame, už samotný ten pojem podľa mňa do školstva prinesie trošku viacej poriadku a trošku viacej sociálnej spravodlivosti a ja mu chcem povedať, že som za túto časť vďačný.
Ďakujem.
Skryt prepis