Videokanál poslanca

Ďakujem.
Ja by som chcela reagovať trošku na pána Pročka, hovoril o klientelizme. No ja si nemyslím, že týmto zákonom odstránime klientelizmus, lebo myslím si, že slovenská spoločnosť je úplne prerastená klientelizmom a sme svedkami mnohých paradoxov. Tu nielenže človek, ktorý má nárok na auto, sa k nemu nedostane, ale napríklad aj nemocnica, ktorá sa stará o bábätká, si musí cez Donio zbierku riešiť opravu nemocnice a je pritom to štátne zariadenie. My tých paradoxov na Slovensku máme strašne veľa, ale všetko je v tom, že sme strašne byrokratickí, na všetko máme smernice, ale tie smernice, žiaľ, neodhal... absolútne nezohľadňujú reálny stav, ktorý na Slovensku je, a mali by sme sa snažiť tie smernice skôr prispôsobovať tomu, čo potrebujeme, aké sú reálne potreby v spoločnosti, a nie umelo sa snažiť všetci prispôsobovať nejakému papieru, lebo raz nejaký úradník niečo napísal a je to nemenné,
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, reagujem tak trošku na výzvu pána Pročka, aby teda sa mohol prihlásiť s faktickou, i keď to hlavné som už povedala pri tom svojom vystúpení ako spravodajkyne.
Myslím, že je potrebné sa vrátiť do roku 2008, keď tento zákon vznikol a začal platiť, vtedy asi úvaha tvorcov bola taká, že to rehabilitačné stredisko, ktoré je v zákone, bude mať inú klientelu ako ju dnes má. Celý problém je, ktorý ja vnímam za tieto roky pôsobenia v sociálnych službách, je, že tým, že máme zle zadefinované štandardy, chýbajú nám nejaké výkonnostné štandardy, chýbajú nám vlastne mnohé iné, poviem, zadefinovania toho, čo, kde aká klientela má byť. Často sa nám stáva, že napríklad v zariadeniach zdravotníckeho typu, akými sú hospice, sú ľudia, ktorí majú byť v zariadeniach pre seniorov, prípadne v DSS-kách, ale sú v hospicoch, lebo však inde miesto nebolo. Potom sa nám stáva, že ľudia, ktorí by mali byť DSS-ku, tak sú v rehabilitačnom stredisku, i keď pôvodný úmysel rehabilitačných stredísk bol vlastne za nejakých pár mesiacov vrátiť človeka naspäť do, do života, do reálneho života, a zrejme preto tam pôvodne nebol príspevok na auto, pretože príspevok na auto sa dá poskytuje ľuďom, ktorí budú teda trvale odkázaní na prepravu motorovým vozidlom.
Dnes však čelíme paradoxu, že keďže aj tento konkrétny prípad a myslím, že asi všetci poslanci Národnej rady sme dostali mail taký dosť srdcervúci, aspoň mňa teda za srdce chytil, ocka, ktorý píše o tom, ako má dve deti, z toho jeden chlapec je už dnes dospelý, ťažko zdravotne postihnutý, ktorý chodil celý život do DSS-ky, ale to bola DSS-ka pre deti, čiže mohol tam byť len do roku, do 26. roku veku. To isté zariadenie, keďže tam bol naučený a zvyknutý na personál, na kolektív, v tomto zariadení chcel pokračovať a navyše ani do iného sa nedostal, lebo nebolo miesto, tak mu ponúkli, že môže ostať v tej iste budove, ale pre dospelých majú len rehabilitačné. Čiže on nastúpil do rehabilitačného a zrazu zistil, že keďže auto, ktoré mal 12 rokov, ako už spomínala kolegyňa, už je teda po dobe životnosti, lebo potrebujú nové. Splnil čo sa týka nárokov na úrade práce to, že zdravotná odkázanosť tam je, to mu priznali, ale paradoxne nechodí do školy, nechodí do DSS-ky, chodí do rehabilitačného centra, ktoré v zákone nie je uvedené, že môže spĺňať, teda že je tam oprávnený nárok na poskytnutie motorového vozidla, a z toho dôvodu to motorové vozidlo nedostal.
Ja si uvedomujem, že chce to úplne hĺbkovú novelu zákona o sociálnych službách, ale na to nemáme momentálne ani čas, ani priestor, navyše v opozícii ani nevieme pripraviť kompletnú novelu zákona o sociálnych službách, ale vítam teda iniciatívu pána ministra Tomáša, ktorý povedal, že za každý opozičný poslanecký klub tam môže niekto prísť k tomu okrúhlemu stolu. Ja som sa raz takéhoto okrúhleho stola zúčastnila, ďalšie pozvanie som nedostala, čiže neviem, či bol, či nebol odvtedy, ale bola som iba raz, kde boli teda zastúpené aj mimovládky, aj ľudia z praxe, zo samosprávnych krajov, z miest, čiže naozaj poctivo diskutovali o tom, čo to prináša a čo treba zmeniť, takže len verím, že od 1. januára 2026 naozaj bude úplne zmenený zákon o sociálnych službách tak, aby bol bližšie k ľuďom, a bude zároveň aj naviazaný na financovanie, teda na kompenzácie.
Do toho času ale aby sme mohli pomôcť ľuďom, ktorí naozaj čelia takýmto, dovolím si povedať, len byrokratickým prekážkam, lebo toto je byrokratická prekážka, naozaj pomôže, ak by sme zmenili tú formuláciu, že doplníme rehabilitačné stredisko v zákone ako zariadenie, ktoré je, kde klient, ktorý ho navštevuje, je oprávnený požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 329. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, pretože sme s kolegyňou Holečkovou prišli, alebo teda s Bajo Holečkovou, ospravedlňujem sa, prišli na zjavnú diskrimináciu v zákone, ktorá sa týka poskytovania kompenzačných príspevkov (reakcia z pléna), kompenzačných príspevkov. Využívam priestor, kde ako spravodajca sa môžem vyjadriť, tak sa vyjadrujem ako spravodajca. A preto týmto návrhom zákona pani poslankyňa, ktorý predložila, túto zjavnú diskrimináciu odstraňuje.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 329 z 27. mája 2024 v znení neskorších predpisov navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 540. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 563 zo 7. októbra 2024 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Ja by som chcela vysloviť práve podporu tomuto návrhu, pretože naozaj zmyslom sociálnych podnikov nie je posúvať alebo robiť definitívu pre ľudí, ktorí sú ťažšie zamestnateľní na trhu práce, ale pripraviť ich na to, aby sa na tom trhu práce uplatnili. A ak toto bude motivačné kritérium, tak si myslím, že máme byť všetci za.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 601. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 625 z 11. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v predloženom návrhu zákona chceme medzi služby krízovej intervencie opätovne zaradiť sociálnu službu poskytovanú prostredníctvom domovov pre osamelých rodičov. Tieto domovy boli súčasťou zákona do roku 2008, po ich vypustení zo zákona stratili financovanie a mnohé zanikli. Pojem domov pre osamelých rodičov bol v slovenskej legislatíve pred rokom 2008 zakotvený v zákone č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Tento zákon poskytoval pomoc pre zriadenie zariadení, ktoré zabezpečovali prechodné bývanie a sociálnu podporu osamelým rodičom a ich deťom. V roku 2008, keď došlo k novelizácii zákona o sociálnych službách, tento konkrétny druh zariadenia bol zo zákona vypustený. Pobytovú službu, sociálnu službu pritom poskytujeme rôznym cenovým skupinám – seniorom, opusteným deťom, obetiam domáceho násilia, bezdomovcom, zdravotne znevýhodneným osobám a poskytovali sme ju v krízovej situácii aj osamelej tehotnej žene. Prečo zákonodarca zvážil, že takáto služba už nie je potrebná a prečo boli vylúčené tehotné ženy v krízovej životnej situácii?
Osamelí rodičia patria medzi najohrozenejšie skupiny z hľadiska chudoby a sociálneho vylúčenia. Zariadenia ako sú domovy pre osamelých rodičov môžu poskytnúť dočasné útočisko a pomoc v ťažkých životných situáciách, to prispieva k ich lepšej integrácii do spoločnosti a zároveň znižuje riziko trvalej chudoby a vylúčenia. Ak sa pozrieme na dáta, tak vidíme, že na Slovensku je aktuálne už 25 % jednorodičovských domácností zo všetkých domácností na Slovensku. Počet neúplných rodín za 60 rokov šesťnásobne narástol, celkovo je to 860-tisíc ľudí. V súčasnosti pre jednorodičovské domácnosti neexistuje systémová pomoc zo strany štátu, samospráv, zamestnávateľov, lebo nie sú legislatívne zadefinované a neexistujú pre nich ani služby, ani príspevky. Z ľudského, ale aj z finančného hľadiska je prvý rok po rozvode alebo odlúčení, alebo úmrtí partnera tým najkritickejším obdobím v existencii rodiny. Tieto situácie nastávajú aj v prípadoch, kedy si žena chce nechať mužom nechcené dieťa. Z organizácie, ktorá poskytovala služby v domove pre osamelých rodičov do roku 2008, mám aj takúto štatistiku. Celkový počet novonarodených detí od roku ´98 do roku 2008, teda len v jednom jedinom domove, ktorý fungoval, zachránili 37 detí. Je to 37 zachránených životov detí iba u jedného poskytovateľa sociálnej služby v domove pre osamelých rodičov, ale aj matiek, ktoré sa v drvivej väčšine postavili na nohy, majú teraz svoje bývanie a zamestnanie. V domove pre osamelých rodičov bola priemerná dĺžka pobytu dlhšia ako pri iných službách, väčšinou do troch rokov života dieťaťa, čo je podľa odborníkov to najdôležitejšie obdobie pri dospievaní dieťaťa. Prostredníctvom svojich služieb zabezpečovali stabilné a bezpečné prostredie pre osamelých rodičov a ich deti.
Ak sa potom pozrieme na to z iného uhla, napríklad pozrieme sa na potraty, tak v roku 2023 zdravotnícke zariadenia nahlásili 11 241 potratov na území Slovenskej republiky. Najviac z nich predstavovali umelé prerušenia tehotenstva, presnejšie 48,2 %, najčastejšie podstupovali umelé prerušenie tehotenstva ženy s dvoma živonarodenými deťmi alebo s jedným dieťaťom a iba v 23 % to boli bezdetné ženy, teda ženy, ktoré, pre ktoré to bolo prvé tehotenstvo. Aktuálne informácie z poradne, ktorá poskytuje pomoc v situáciách spojeným s neplánovaným tehotenstvom, hovoria o tom, že len do októbra tohto roka dokázali títo ľudia zachrániť prostredníctvom poradenskej pomoci 41 detí, teda 41 ľudských životov. Nepredstaviteľná hodnota.
Napriek veľkej pomoci a záchrane ľudského života sú tieto poradne a organizácie financované hlavne z darov od fyzických a právnických osôb, projektami z nadácií a podielovo minimálne zo štátu. Počas ich poradenstva identifikovali aj najčastejšie problémy pri rozhodovaní o tom, či pôjde žena na potrat. Je to väčšinou ekonomická situácia, potom bývanie, problémy v rodine. Ďalšie možnosti sú, že je to tretie dieťa v poradí, alebo keď lekár odporúča ísť na potrat zo zdravotného hľadiska.
Krízová intervencia na Slovensku je jedna z najväčších problémov v oblasti podpory života. Robí sa na kolene cez rôzne projekty a hlavne srdciarov z občianskych združení a neziskoviek, ktoré sa tejto problematike venujú najmä vďaka finančným darom. Kde je podpora štátu? Ako chceme zvrátiť zlú demografickú krivku? Myslíme vôbec na budúcnosť? Ochrana počatého dieťaťa rovná sa pomoc a podpora jeho matke. Hodnota ľudského života je nevyčísliteľná a životný cyklus človeka je benefitom pre spoločnosť.
Vážení kolegovia, chcela by som vás pekne poprosiť o podporu tohto zákona. Vráťme úctu ženám, ktoré sa v tehotenstve nachádzajú v krízovej situácii. Aj ony potrebujú vedieť, že im spoločnosť podá pomocnú ruku. Je to tiež špecifická skupina, ktorá potrebuje špecifickú odbornú pomoc pre ženu matku a zároveň aj pre počaté a potom narodené dieťa.
Ďakujem vám za vašu podporu a pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spolu s kolegom Braňom Škripekom návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého zákona je opätovné zaradenie domovov pre osamelých rodičov medzi služby krízovej intervencie. Tieto domovy, ktoré boli súčasťou zákona do roku 2008, po ich vypustení zo zákona stratili financovanie a mnohé zanikli. Náš návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, žiaden vplyv na informatizáciu v spoločnosti, na životné prostredie a mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktoré, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie. Účinnosť predkladaného návrhu navrhujem od 1. januára 2025.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás týmto požiadať o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Takže ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa a kolegovia, spoločne s kolegami z klubu predkladáme novelu zákona, ktorou sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Náš návrh rieši aktuálny zlý stav v oblasti administratívy a ochrany osobných údajov v našich obciach a mestách a zároveň reaguje na praktické potreby ich obyvateľov. O účinnosti zákona o ochrane osobných údajov 18/2018 Z. z. samosprávy nemôžu spracovávať údaje o občanoch s trvalým pobytom v obci, nemôžu posielať pozdravy, prípadne pozvánky pri životnom jubileu bez predchádzajúceho súhlasu daného občana, čím dochádza ku kurióznym situáciám, kedy občan ak má záujem o pozvanie na občiansky obrad vlastného jubilea, musí najskôr prísť sám na úrad nahlásiť súhlas so spracovaním osobných údajov, inak mu nie je možné zagratulovať ani poslať pozdrav.
Touto zmenou, ktorá zaraďuje občianske obrady medzi úlohy obce pri výkone samosprávy, sa samosprávy stávajú oprávneným spracovateľom týchto údajov a tak nemusia predvolávať občanov o získanie súhlasu a taktiež neriskujú pokutu za porušenie zákona v prípade absencie súhlasu občana so spracovaním osobných údajov.
Predstavte si to na jednoduchom príklade. Vaša mama oslavuje životné jubileum. Pán starosta by jej chcel poslať blahoželanie, ale na to, aby to mohol urobiť, musí vaša mama najskôr vyjadriť svoj súhlas so spracovaním osobných údajov osobne na úrade a až tak jej môže poslať blahoželanie. Toto nielenže spôsobuje zbytočné obmedzenia, ale často vedie aj k nepochopeniu zo strany občanov, ktorí tento proces vnímajú ako neefektívny a nadbytočný zásah do ich súkromia.
Navrhovaný zákon preto prináša potrebné zjednodušenie. Zavádza nový druh oprávneného záujmu, ktorý umožní samosprávam legálne a efektívne spracovávať osobné údaje obyvateľov na účely organizovania spoločensky významných podujatí a pripomínania životných jubileí. Zároveň je tento návrh plne v súlade s nariadením o GDPR a zákonom o ochrane osobných údajov, čím zabezpečuje ochranu základných práv občanov na súkromie. Treba zdôrazniť, že občania si želajú, aby ich samospráva bola blízka ľuďom, aby reflektovala na ich potreby, podporovala komunitného ducha a aktívne oceňovala ich životné míľniky. Zmeny, ktoré prináša tento návrh zákona, podporia práve takéto partnerstvo medzi občanmi a ich obcami.
Vážení kolegovia, chcela by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, vďaka ktorému umožníme našim mestám a obciam stať sa priateľskejšími a modernejšími, pričom súčasne zachováme vysokú úroveň ochrany osobných údajov.
Ďakujem za pozornosť.