Videokanál poslanca

Vážený pán minister Šutaj Eštok, som udivená vašou aroganciou a sebestrednosťou. Tak vám pripomeniem, čo vám vyčítame, pán minister.
Za prvé, nekomunikácia s Úradom na ochranu oznamovateľov, čo je porušenie povinnosti zo zákona. Nikto z vás, z vládnej koalície zatiaľ štatút ochrany oznamovateľa nespochybnil.
Ďalej sú to vyhrážky sudcovi.
A za tretie, divadlo na hraniciach s vodnými delami za štátne financie.
Pán minister vravíte, že nejde o mocenské revanše, ale vaše kroky vyznievajú inak. Veď aj v dnešnej rozprave sa vyhovárate na roky 2020 až ´23, hovoríte, že politická pomsta skončila, ale štýl, akým to hovoríte, značí, skončila politická pomsta Matovičovej éry a teraz vám ukážeme, čo to je. Pán minister, na otázku, čo robilo KDH, tak vám chcem len povedať, že KDH, keďže nebolo v parlamente, tak bolo aj mimo záujmov médií a tak pracovalo v regiónoch.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chceli sme to najlepšie, no dopadlo to tak ako vždy. Mrzí ma, že sa táto vláda pri riešení sociálnej situácie dôchodcov vrhla opäť do populistických, nesystémových a neadresných riešení. Nepochybne starostlivosť o našich seniorov je nesmierne dôležitá a zaslúži si našu pozornosť. V časoch, keď čelíme masívnemu zdražovaniu v každej oblasti, musíme podať pomocnú ruku slabším seniorom, ale prečo plošne aj tým bohatým a bez rozdielu?
Vážený pán minister, považujete za spravodlivé a správne, že rovnakú výšku pomoci dostane senior s vysokým starobným dôchodkom, aj senior na hranici chudoby? To je tá solidarita bohatých s chudobnými, o ktorej hovoril pán premiér Fico pred voľbami? Návrh doplnenia zákona o trinástom dôchodku vnímam len ako úvod k pripravovanému podvodu na voličoch. Vďaka nemu sa opäť neadresne a populisticky zakrývajú oči, uši a ústa voličom súčasnej vládnej koalície. Žijeme, žiaľ, v dobe, keď mnohí naši dôchodcovia rátajú každé jedno euro. Neustále si vyberajú, či zaplatia lieky, potraviny, alebo bývanie. Uskromňujú sa a aj z posledného stále dotujú štát, nielen pred Vianocami, ale po celý rok. Tento návrh je urážkou ich ľudskej dôstojnosti. Naši dôchodcovia nemôžu byť žobráci, ktorí čakajú, či im vláda na konci roka pridelí nejakú mimoriadnu odmenu, nech už to nazvete akokoľvek. Zaslúžia si, a toto v KDH budeme presadzovať, vyplatiť dvanásť riadnych dôchodkov v kombinácii s rodičovským dôchodkom, bez formy, bez zmeny formy jeho financovania.
Pred voľbami členovia súčasnej vlády hovorili o trinástom dôchodku v plnej priemernej výške starobného dôchodku už pred týmito Vianocami. Nie v novom roku, nie o rok, ale teraz a v plnej výške. Nestalo sa, a tak pokračujeme ďalej. Pán premiér pred voľbami jasne povedal, že konsolidácia verejných financií sa nesmie dotknúť dosiahnutého sociálneho štandardu. Podľa jeho slov sa vraj nebude rušiť nič z toho, čo ľudia majú. Pán Richter aj nedávno v rozprave k programovému vyhláseniu vlády o tomto vyhlásení povedal, že myslí ďaleko viac na ľudí a namiesto rušenia sociálnych benefitov ich bude rozširovať. A aká je dnes realita? Programy vládnych strán a vyhlásenia ich lídrov pred voľbami sú klamstvom a v reálnych skutkoch po ujatí sa moci vidíme jasný rozpor. Vláda často spomína navýšenie trinásteho dôchodku, no nikdy nehovorila o zmene či rušení financovania rodičovských dôchodkov. Ak dôjde k predstavenej úprave na financovaní rodičovského dôchodku z asignácie dane, bude to znamenať mnohonásobné zníženie rodičovského dôchodku, ba reálne môžeme hovoriť, že až o jeho zrušení. To, že sú tieto návrhy šité horúcou ihlou, potvrdzuje aj reakcia mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia práve v sociálnej sfére a kvôli sociálnej politike súčasnej vlády im hrozí zánik. A to všetko pre jeden krásny sľub o plnohodnotnom trinástom dôchodku.
Nebolo by namieste zastaviť sa, priznať si chybu a upraviť to? Štát predsa dlhodobo nemá finančné krytie na trináste dôchodky, a to z jednoduchého dôvodu. Väčšina zamestnancov nemá regulárny trinásty plat a neodvádza žiadny trinásty odvod. Veľmi dobre viete, že súčasný systém je stále deficitný a jeho potreby budú sa zhoršujúcou sa demografiou len narastať. Finančné krytie trinásteho dôchodku v podobe, aká bola prezentovaná pánom ministrom, je nastavené tak, že systém favorizuje bohatších dôchodcov s menším počtom detí, čo je presný opak vízie budovania silného sociálneho štátu, ktorý podporuje mladých, rodinu a zamestnanosť. Ak sa niekto rozhodol v minulosti založiť si rodinu a dnes má napríklad tri deti, ktoré zarábajú cez 1 200 eur brutto, dostane od štátu vďaka vášmu pripravovanému návrhu od novej vlády ešte menej peňazí ako doteraz. Z toho, čo ste zatiaľ predstavili, jednoducho vyplýva, že viac peňazí dostane ten dôchodca, ktorý má menej pracujúcich detí, ba dokonca čím vyšší dôchodok má teraz, tým viac si prilepší. Toto je ten váš sociálny a solidárny štát v skratke.
My v KDH presadzujeme presný opak, medzigeneračnú solidaritu medzi rodičmi a deťmi vrátane určitého odvodu pracujúceho dieťaťa svojmu rodičovi dôchodcovi. To posilňuje rodinu a spoločnosti prináša nových pracujúcich občanov, čo z dlhodobého hľadiska rieši aj problémy neudržateľného dôchodkového systému. Budeme pozorne sledovať, aký reálny návrh trinásteho dôchodku dostaneme na stôl pre rok 2024 a veríme, že nová vláda nepristúpi k rušeniu rodičovského dôchodku, ale na svoje sľuby bude hľadať peniaze inde. Inak je to len podvod na voličoch a ponižovanie ľudskej dôstojnosti našich seniorov, ktorým z jedného vrecka vezmete a do druhého vrecka, samozrejme, so všetkou noblesou dáte a dokonca ešte menej peňazí.
Predstavená zmena financovania rodičovského dôchodku uškodí nielen seniorom, ale aj mimovládnym organizáciám a neziskovému sektoru, ktorý často práve v sociálnej oblasti supluje štát. Toto nie je silný sociálny štát, ale jeho likvidácia. Zároveň pripomínam aj vyjadrenie predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý jasne deklaroval, že v záujme zabezpečenia vyplácania dôchodkov do budúcnosti aj vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu sa nesmú zvyšovať dôchodkové prísľuby bez adekvátneho, nového, trvalého zdroja financovania. Ak má byť riešením finančného krytia vášho predvolebného sľubu likvidácia rodičovského dôchodku spojená so zmenami poukazovania 2 % daní z príjmu, nepodporím v budúcnosti tento vládny návrh a pre dobro občanov Slovenska ho odporúčam nepodporiť ani vám, kolegovia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani ministerka, vážený pán minister, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh na schválenie skráteného legislatívneho konania, dokonca dvoch zákonov, a na ďalšej schôdzi bude takýto návrh opäť. Je nás tu veľa začínajúcich poslancov a tak som si pozrela, ako sa vlastne toto skrátené legislatívne konanie líši od riadneho legislatívneho procesu a ako zákon upravuje jeho používanie. Kým to rozoberiem popri právnej stránke, tak taký základný exkurz. Najviac zákonov schválených mimo štandardný legislatívny proces bolo za vlád od roku 2020 do októbra roku 2022, ktoré prijali celkom 403 zákonov, z nich až 97 bolo schválených v skrátenom legislatívnom procese, čo je takmer 25 %. Na ospravedlnenie slúži len to, že naozaj celé toto obdobie bola mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou a neskôr s vojnou na Ukrajine.
V rokoch 2012 až 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 5,27 %, čiže 26 zákonov a taktiež tomu bolo aj v ďalšom období za druhej vlády, teda za tretej vlády pána Fica a vlády pána Pellegriniho. Od roku ´16 do roku ´20 vtedy to bolo taktiež 26 zákonov, a to bolo 5,8 %.
Pozrela som sa teda, že čo na to hovorí takáto brožúrka, aj keď nemala by som ju tu ukazovať, ale všetci sme ju dostali do rúk. Je to zákon 350/1996, rokovací poriadok, a priamo § 86, pardon, 89 odkazuje na skrátené legislatívne konanie. Môj príspevok alebo pre môj príspevok som sa inšpirovala na portáli právnenoviny.sk, ale taktiež aj VIA IURIS a taktiež aj v ďalších, ale to poviem, keď budem hovoriť.
Takže dovolím si teraz zacitovať z Právnych novín: "Nie vždy je možné pri tvorbe noriem zohľadniť všetky pripomienky strán a často treba hľadať kompromisy na politickej pôde. To platí viac, ak ide o predpis, ktorý by sa týkal citlivej témy, alebo by mal za následok zníženie alebo zvýšenie životnej úrovne obyvateľov krajiny v krízových časoch. Zákonodarca teda myslel aj na tieto okolnosti, ak by bolo potrebné prijať právnu normu, ktorá by reagovala na určité nepredvídané skutočnosti. V takýchto prípadoch je možné obísť klasický legislatívny proces s jeho rozvetvenými pravidlami a nahradiť ho skráteným legislatívnym konaním." Upravuje to teda, ako som spomínala, zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, a to konkrétne § 89. "Skrátené legislatívne konanie možno uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Národná rada Slovenskej republiky sa môže uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."
V tejto súvislosti boli prijímané napríklad zákony, ako som už spomínala, počas pandémie COVID-19.
"Skrátené legislatívne konanie, teda proces, ktorý by mal byť používaný výlučne v situáciách skutočného ohrozenia. Tieto situácie boli dôvodom jeho vzniku a jeho trvania v súčasnom právnom poriadku. Nie je totiž možné obchádzať všetky zákonné pravidlá pri tvorbe zákonov, pretože je to pohodlnejšie z hľadiska presadenia zákona. Potrebná diskusia, pripomienky, proces normotvorby nie je náhodou nastavený tak zložito. Reflektuje potreby demokratickej spoločnosti zúčastniť sa na tvorbe spoločných pravidiel a kontroly ich prijímania. Je veľmi jednoduché odstrániť tieto prekážky krytím sa za ochranu ľudských práv, ohrozenia štátu alebo hospodárskymi škodami, ako to neraz robia politické strany práve z dôvodu širokého vnímania týchto pojmov. Treba si ale uvedomiť, že skĺzavanie k týmto postupom a pretlačovaním zákonov, ktoré si želá vláda bez ohľadu na zbytok verejnosti, vždy v minulosti viedlo k premene demokratického štátu na štát autoritársky."
Toľko citácia z právnych novín.sk a ďalej budem pokračovať citáciou z VIA IURIS, ktorý, ktorá o tomto hovorí toto:
"Zákon o tvorbe právnych predpisov jasne uvádza, že vynechať inak povinné pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci" či ľudsk... "či verejnosti, možno iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie."
Ďalej pán Podmanický v Právnom obzore č. 95 z roku 2012 hovorí toto: "Inštitút skráteného legislatívneho konania opäť upravuje § 89 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia sa skrátené legislatívne konanie môže použiť pri rokovaní o návrhu zákona v prípade, keď použitie tohto inštitútu navrhne vláda a zároveň ide o mimoriadne okolnosti, za ktorých môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Ide teda o tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, teda musí byť najprv podaný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie." Táto podmienka splnená bola, ďalej musí existovať, musí byť prítomná existencia mimoriadnych udalostí. Tu si dovolím povedať, že táto podmienka splnená nie je. A ďalej je to existencia ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Sami si dajte odpoveď na otázku, či táto podmienka splnená je.
Okrem toho pán Podmanický píše: "Skrátené legislatívne konanie môže byť použité aj v prípade, keď o jeho použití rozhodne Národná rada Slovenskej republiky z dôvodu, že existuje rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, vydané podľa článku 41 Charty Organizácie Spojených národov a toto rozhodnutie si vyžaduje neodkladné prijatie zákona. V skrátenom legislatívnom konaní sa neaplikujú viaceré ustanovenia, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá pri riadnom legislatívnom procese. Napríklad nevyžaduje sa, aby poslanci dostali príslušné písomné materiály k prerokovanému bodu aspoň 24 hodín pred konaním rozpravy. V skrátenom legislatívnom konaní neplatí ani povinnosť doručiť návrh zákona poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Taktiež neplatia ustanovenia, podľa ktorých nesmie byť lehota na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia a lehota na rokovanie o návrhu zákona v druhom čítaní nesmie byť kratšia ako 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. V skrátenom legislatívnom konaní neplatí ani zákonná podmienka, že hlasovanie o návrhu zo spoločnej správy výborov, respektíve o návrhoch podaných priamo na schôdzi pléna, sa koná najskôr na druhý deň po ich podaní. Rovnako nie je v skrátenom legislatívnom konaní potrebné dodržať podmienku, že ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení. Takisto nie je potrebné odkladať hlasovanie o návrhu zákona ako celku v prípade, že v treťom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy a existuje návrh na odloženie hlasovania. Všetky tieto opatrenia, ktoré patria k skrátenému legislatívnemu konaniu, smerujú k tomu, aby sa zabezpečila rýchlosť a efektívnosť pri schvaľovaní príslušnej právnej normy, ktorá podlieha režimu skráteného legislatívneho konania. Zákonodarca priamo v dôvodovej správe k zákonu o rokovacom poriadku uvádza, že sa môžu vyskytnúť mimoriadne situácie, kedy je potrebné schváliť lehoty, ktoré legislatívny proces v riadnom konaní považuje za neprekročiteľné. Zákonodarca zároveň predpokladá, že Národná rada Slovenskej republiky bude skrátené legislatívne konanie využívať len ako výnimočný nástroj."
V podstate je to, čo mám pripravené, by som znova len zopakovala a naozaj sa ospravedlňujem skúseným poslancom, ktorí tu už sedia niekoľko volebných období, ale naozaj nováčikov je nás viac ako polovica, tak si myslím, že je to aj pre nich užitočné. Takže ešte raz len zopakujem záver. Potrebu a vážnosť prijatých noriem v skrátenom legislatívnom konaní podčiarkuje tretí odsek § 89 zákona, ktorý pri jeho použití odstraňuje určité obmedzenia. Skrátené legislatívne konanie nevyžaduje doručenie písomností slúžiacich ako podklady pre rozhodnutie poslancov najneskôr 24 hodín. Takisto takýto zákon nemusí byť zverejnený na webovom sídle Národnej rady najmenej 15 dní a odpadáva aj lehota na prerokovanie návrhu v riadnom legislatívnom procese, ktorá by nesmela byť kratšia ako 30 dní.
Na záver by som len povedala, panie poslankyne, páni poslanci, snažila som sa vám vysvetliť, kedy je vhodné použitie § 89 rokovacieho poriadku, no a to, či to spĺňajú aj zákony, ktoré budú zaradené do programu tejto schôdze, to už, prosím, posúďte sami.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja by som tiež chcela zareagovať na pani poslankyňu Škopovú. Veľmi pekne vystihla to, že naozaj sociálny program tvorí len necelé štyri strany programu, vládneho programu. Pritom hovoríme o sociálnej vláde. Ja by som sa zamerala na rodičovský príspevok, pretože my ako strana sme ho už v minulosti, možno pred pätnástimi rokmi presadzovali, vtedy sme to mali nazvané ako program o troch grošoch. A to, čo si možno táto vláda neuvedomuje, je práve to, že ak chceme motivovať mladých ľudí, aby neodchádzali do zahraničia, aby ostali pracovať na Slovensku, lebo len tak budú môcť prispievať svojim rodičom cez odvody, tak práve tým, že to zrušíme, tak vlastne celé sa to minie účinku. Siahnuť na asignačnú daň 2 % a povedať, že dieťa si vyberie, či podporí otca, matku, alebo prispeje svojmu dieťaťu na školu, školné, prípadne zdravotne postihnutému dieťaťu, prípadne nejakej ce... centru voľného času, tak je naozaj veľmi nezodpovedné, pretože ten balík tvorí možno len desatinu percent z toho, čo by mali dostať rodičia pracujúcich detí. Táto dávka je z môjho pohľadu veľmi dôležitá, pretože motivuje ľudí pracovať a o to nám všetkým ide, aby sme pracovali a tvorili hodnoty, lebo iba tak posunieme Slovensko dopredu. Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán Richter, je samozrejmé, že podporíte vládne vyhlásenie, veď ste z vládnej strany. Ja keď som dostala do rúk materiál, ktorý začínal slovami lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie, tak som sa potešila, že ste sa možno trošku inšpirovali aj programom KHD, keďže ten mal tiež slogan lepšie. Mrzí ma, že veľká časť vášho programového vyhlásenia je venovaná kritike minulej vlády miesto toho, aby ste upozornili na to, čo vlastne chcete všetko ponúknuť a urobiť. A ďalej, že je tu veľká disproporcionalita, lebo niekedy idete až do konkrétností, ako napríklad máte presne zmapovaný počet ľudí v hmotnej núdzi, že ich je 134-tisíc, že to bude vyše 300-tisíc domácností, ktoré sú na hrane chudoby.
Na druhej strane je tam veľmi veľa všeobecných fráz, ako už bolo spomínané, ako napríklad boj so zdražovaním, zastavenie šírenia chudoby, profesionalita a zdravý rozum. Všetko chvályhodné, pripomínajúce skôr slogany volebnej kampane ako programové vyhlásenie vlády.
Mňa by zaujímali konkrétne opatrenia. Poviem napríklad, hovoríte o štátnej agentúre na pomoc neziskovému sektoru. Ja to čítam ako kupovanie si tých správnych mimovládnych organizácií. Hovoríte o prehodnotení III. dôchodkového piliera. Mne to, ja to čítam ako šikovne zaobalená snaha o zrušenie II. piliera. Hovoríte o reforme posudkovej činnosti. Za tú by som vás pochválila, lebo naozaj v čase, keď som pracovala na úrade práce ako riaditeľka odboru, sociálneho odboru, tak už vtedy sme hovorili, a to bol rok 2010, už vtedy sme hovorili, že je potrebné naozaj revidovať posudkové činnosti, lebo máme tri rôzne posudkové pracoviská a posudky sa líšia. Ale ak hovoríte o posudkoch, mali by sme hneď hovoriť aj o reforme zákona o sociálnych službách, ktorý je veľmi zlý a na súčasnú dobu nedostatočný.
Ďalej nehovoríte nič o financovaní. Slovenská republika financuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Sľubujem. (Potlesk.)