Videokanál poslanca

Ďakujem.
Je to naozaj jednoduchá zmena, ale myslím si, že výrazne pomôže hlavne všetkým zamestnávateľom, ale aj zamestnancom. Ten zamestnanec, si myslím, že nepostrehne, že či tie stravné lístky dostal dopredu, alebo pozadu, ale hlavné je, že ak bude mať nejaké péenky, alebo odíde z práce, alebo si zoberie neplatené voľno, tak ďaleko sa zjednoduší systém vyplácania a sledovania a nebude toľko malých pochybení, koľko sa vo firmách deje. Sama som mala možnosť riešiť tieto veci a naozaj je to zjednodušenie.
Ďakujem veľmi pekne.

vymazať rámček

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je čas konať. Domáce násilie je tichou epidémiou, ktorá ničí životy a ničí našu spoločnosť. Domov musí byť bezpečné miesto pre všetkých. Práve preto navrhujeme uzákoniť prečin domáceho násilia s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden až tri roky. V súčasnosti za domáce násilie hrozí len podmienka alebo peňažný trest a daný stav je potrebné zmeniť tak, aby bolo možné účinne potrestať páchateľov tohto skutku.
Náš návrh uzákoniť prečin domáceho násilia vznikal po dlhej diskusii s odborníkmi a organizáciami, ktoré sa venujú týraným ženám a deťom. Obetiam domáceho násilia v súčasnosti štát nedokáže podať ruku a efektívne ich chrániť. Obete musia mať istotu, že keď sa im deje niečo zlé, tak sa nemusia báť prísť na políciu. Žiaľ, momentálne to tak nie je a vo väčšine prípadov páchateľ nie je účinne potrestaný, preto navrhujeme zaviesť prečin domáceho násilia, ktorý bude prvým krokom k tomu, že štát dá jasne najavo, že im na obetiach domáceho násilia záleží. Samotné trestanie domáceho násilia teda nie je len o potrestaní jednotlivca, ktorý sa dopustil týchto hrozných činov, je aj o poskytnutí ochrany a spravodlivosti obetiam, ktoré často trpia v tichu svojich domovov.
Zákon, ktorý stanovuje primeraný trest pre takéto činy, je dôležitým signálom zo strany štátu, že tento druh násilia nie je tolerovaný a že obete majú právo na ochranu a spravodlivosť. Upozorňujeme, že na Slovensku za posledných šesť rokov tvorili ženy dokonca až 86 % obetí trestných činov týrania blízkej osoby a za toto obdobie bolo 52 žien zavraždených ich partnerom. Musíme si prestať zakrývať oči a je potrebné začať konať. Domáce násilie je veľký problém, ktorý trápi našu spoločnosť, a musíme dať obetiam jasne najavo, že sa dané skutky nemusia báť ohlásiť.
Z poslednej analýzy Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2022, ktorá mapovala domáce násilie, vyplýva, že v roku 2021 bolo evidovaných 721 prípadov domáceho násilia, pričom 613 prípadov partnerského násilia na ženách a 79 prípadov partnerského násilia na mužoch. V roku 2022 sa na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie obracali tiež ľudia, ktorí nezažívali priamo partnerské násilie, ale iný druh domáceho násilia. Išlo o násilie od rodičov, detí voči rodičom, násilie medzi súrodencami, susedmi a podobne. Takýchto telefonátov bolo evidovaných celkovo 171. Vo viacerých telefonátoch sa objavovali témy ako napríklad sexuálne obťažovanie, prenasledovanie, fyzické násilie od rodinných príbuzných. Išlo o násilie matky, otca, brata, svokra a iných príbuzných, ale aj cudzích ľudí. Na základe skúseností poradkýň je stále vnímaný problém zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky, pri ktorom všetko záleží od osoby policajta, či už sa jedná o vykázanie, alebo o nahlasovanie trestného činu. Na linku sa dovolali aj páchatelia násilia, ktorí sa vysmiali a povedali, že sa s políciou dobre poznajú a takto žene nepomôžeme, prípadne volala aj samotná žena a opisovala, že aj napriek opisovaniu násilia, ktoré sa v domácnosti deje, policajti nič nespravili.
Domáce násilie sa nemôže končiť pokutou. Je našou povinnosťou ako spoločnosti stáť za týmto zákonom a ukázať, že domáce násilie nebudeme tolerovať a že obete majú právo na bezpečie a spravodlivosť.
Na základe uvedeného vás preto, kolegovia poslanci, žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám náš návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Týmto návrhom chceme zakotviť do súčasného znenia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov novú skutkovú podstatu prečinu postihujúceho domáce násilie ako špecifickú formu násilia páchaného na osobách žijúcich s páchateľom v spoločnom obydlí a tým zabezpečiť v praxi efektívnejšie postihovanie tohto násilného konania a sekundárne aj účinnejšiu prevenciu proti jeho páchaniu.
Aktuálne platný a účinný Trestný zákon pozná ako kvalifikačný znak spáchanie niektorého trestného činu na blízkej alebo zverenej osobe, čo je však pojem širší, keďže medzi páchateľom a obeťou okrem spomínaného osobného vzťahu nemusí ísť aj o spoločné spolužitie. Je možné poukázať na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý sa ako jediný v platnom znení Trestného zákona snaží obsiahnuť problematiku domáceho násilia, avšak konanie v rámci domáceho násilia nezahŕňa do takej miery, akú aplikačná prax vyžaduje a na čo dlhé roky poukazujú vyšetrovatelia a taktiež poverení príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky.
Je pravdou, že vypustením obligatórneho znaku objektívnej stránky týrať pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby tým, že odpadla povinnosť dokazovať syndróm týranej osoby, sa okruh osôb, ktoré boli a stále sú za tento trestný čin nejakou formou odsúdené, rozšíril, a teda násilnosti v rámci domáceho násilia sa postihujú vo väčšej miere. Napriek tomu aktuálne právna úprava dostatočne nezohľadňuje aj ďalšie neustále sa vyvíjajúce spôsoby a formy domáceho násilia, ktoré pokiaľ nie sú vyhodnotené ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, tak vo väčšine prípadov sú riešené a sankcionované ako priestupky na úseku občianskeho spolunažívania. Postihnutie násilníka za priestupok a to či už finančným, alebo iným možným trestom nepredstavuje adekvátny trest a nemá taký represívny a súčasne profylaktický účinok, ktorý by aspoň do istej miery presvedčil násilníka, aby svoje konanie prehodnotil a v násilnostiach ďalej nepokračoval. Postihnutie za priestupok môže mať dokonca opačný efekt a násilníka ešte viac vyburcovať k tomu, aby násilie na obeti ďalej páchal.
Navrhovaná definícia prečinu násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí nepostihuje ojedinelé násilné alebo hrubé správanie, ale vyžaduje určitú opakovanosť konania násilníka voči obeti. K útokom bude v danom prípade dochádzať výlučne v obydlí osôb obete a páchateľa, a teda sa bude vyznačovať vysokým stupňom súkromnosti. Predmetné ustanovenie pokrýva hrubo narušené vzťahy medzi osobami, ktorých dôsledkom je zlé zaobchádzanie páchateľa voči blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, a ktoré sa odohráva za zatvorenými dverami.
V súčasnosti sa takéto správanie páchateľa v úvodnom štádiu do istej miery toleruje, a to do takej, že pokiaľ naozaj jeho správanie nezanechá na obeti následok vo forme príkoria alebo ublíženia na zdraví, tak sa vo všeobecnosti v rámci Trestného zákona osobitne nepostihuje. Navrhované ustanovenie má za cieľ pôsobiť preventívne pred možnými následkami na obeti z páchateľovho konania v budúcnosti. Taktiež vypĺňa priepasť medzi správaním, ktoré možno označiť za týranie blízkej a zverenej osoby, a správaním, ktoré možno označiť iba za priestupok na úseku občianskeho spolunažívania, čoho dôsledkom nebude dochádzať k prepadu istých foriem násilia do nižšej roviny potrestania.
Prínos zakotvenia skutkovej podstaty prečinu domáceho násilia páchaného medzi obeťami žijúcimi v spoločnom obydlí by do značnej miery spočíval aj v odbremenení vyšetrovateľov a poverených príslušníkov zdĺhavého prípravného konania plného znaleckých posudkov a procesných úkonov, keďže skutková podstata daného trestného činu je navrhnutá tak, aby nebolo nutné vyžadovať na účely dokazovania znalecké posudky, čím by sa ušetril čas aj finančné prostriedky súvisiace s obstaraním znaleckých posudkov.
V súvislosti s rýchlosťou konania by bolo vhodné poukázať aj na možné a predpokladané prevažné uplatňovanie paragrafu 204 Trestného poriadku a to takzvaného superrýchleho konania, ktoré umožňuje vydanie právoplatného trestného rozkazu do štyroch dní od zadržania. V nadväznosti na skrátenie dĺžky trestného konania je potrebné poukázať aj na minimalizovanie negatívnych vplyvov a následnej viktimizácie obete. Obeť nebude musieť podstupovať nekonečne zdĺhavé procesy, ktoré v tých najhorších prípadoch trvajú dlhé roky, čím nemusí byť neustále vystavovaná opätovnému vybavovaniu si nepríjemných spomienok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, žiadam vás o podporu návrhu a taktiež sa hlásim potom do rozpravy.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrei Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.
Pre čo najlepšie pochopenie toho, že nám ide naozaj a jedine o dobrú vec, vám v krátkosti predstavím jeden z mnohých medializovaných prípadov, ktoré sa udiali v období posledných rokov. Vo všeobecnosti ide o prípady, kedy sa po úmrtí opatrovanej osoby ocitli osoby, ktoré ich opatrovali, náhle v ťažkej situácii bez zamestnania, bez príjmu, kde padajú na dno a musia sa tak vyrovnávať nielen so smútkom, ale aj s existenčnými problémami.
Pani z Nových Zámkov opatrovala ťažko postihnutú dcéru. Žili z jej opatrovateľského a dcérinho invalidného dôchodku. Keď jej dcéra náhle zomrela, ocitla sa bez príjmu. Táto mamička sa síce prihlásila na úrad práce, ale na príspevok nemá nárok, pretože poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je povinne nemocensky poistený a nevzťahuje sa naňho ani garančné a úrazové poistenie. Zo dňa na deň tak prišla o prácu i strechu nad hlavou. Z podnájmu musela odísť, pretože ďalší mesiac nemala z čoho zaplatiť. Nárok na opatrovateľský príspevok jej zanikol v deň úmrtia dcéry. A to sa nebavíme o veľkých sumách, ale iba o sumách, ktoré by mali pokryť životné náklady.
Podľa súčasne platného znenia navrhovanej novely zákona sa v prípade úmrtia opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím poskytne príspevok na opatrovanie za celý kalendárny mesiac, v ktorom opatrovaná osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrela, a tiež aj za nasledujúci kalendárny mesiac. Predmetné ustanovenie tak má slúžiť ako istá forma sociálnej ochrany poberateľa príspevku, ktorý môže byť na ňom existenčne závislý, najmä ak nemá príjem zo zamestnania a nie je poberateľom dôchodku. Súčasná dĺžka približne jedného mesiaca sa javí ako nedostatočná, a preto navrhujeme jej predĺženie na šesť kalendárnych mesiacov.
V tomto kontexte je potrebné uviesť, že poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je poistený v nezamestnanosti, a teda po skončení opatrovania nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je ani povinne nemocensky poistený a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie. Samotné opatrovanie znamená úplnú pomoc pri bežných denných úkonoch osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré ich nevedia vzhľadom na svoje postihnutie zvládnuť, a to s prihliadnutím na základný účel opatrovania, to jest zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s cieľom zotrvať v domácom prostredí. Cieľom predloženej novely zákona je umožnenie poberať, poberať peňažný príspevok na opatrovanie teda aj po úmrtí opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu maximálne šesť mesiacov za podmienky, že takáto osoba je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Kolegovia, uvedomujem si, že možno to nie je zrovna štandardné a systémové opatrenie, ale, vzhľadom na to, že ministerstvo práce avizuje prípravu úplne nového zákona o sociálnych službách a naňho naviazaný bude úplne nový príspevok na kompenzáciu, ale to je úplne nový zákon o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tak sa bavíme v podstate obdobie, o období možno roka, roka a pol, a preto prosím o túto podporu, lebo týmto rodinám to naozaj pomôže.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a ešte raz prosím o podporu tohto návrhu.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 178. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 175 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím vás, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja chcem oceniť, že kolegyňa sa venuje práve téme domáceho násilia. My sme, vlastne na tejto schôdzi budeme ešte potom pod tlačou 150 prerokovávať aj návrh z našej dielne, ktorý vlastne je veľmi podobný, možno sa trošku líšime len v pojmoch. Vy hovoríte o domácom násilí a my hovoríme o násilí, ktoré pácha páchateľ žijúci v spoločnom obydlí. Čiže tá definícia, akurát v podstate inými slovami povedané takmer to isté.
Verím, že nájdeme zhodu a spoločne schválime zákon, ktorý naozaj prinesie konečne riešenie týmto obetiam, lebo je ich veľmi veľa, presne tak, ako ste štatisticky spomínali, takže ďakujem vám veľmi pekne za predloženie tohto návrhu.

Ďakujem.
Ja by som tiež chcela veľmi oceniť prístup pani bývalej ministerky Kolíkovej k tejto téme, že to pomenovala, previedla nás tým procesom. Tiež som presvedčená o tom, že toto nie je otázka opozície a koalície, ale toto je otázka Slovenskej republiky verzus spravodlivé, fungujúce Európske spoločenstvo. A my tento dlh máme, čo dokazujú aj v minulosti prehraté súdne spory konkrétnych ľudí voči Slovenskej republike na Európskom súdnom dvore pre ľudské práva. Preto vás chcem poprosiť, kolegovia, naozaj bez ohľadu, či sme koaliční, opoziční, teraz ide o to, aby Slovensko nezostalo v hanbe a aby po verejnom ospravedlnení sa členov vlády sme pristúpili aj k tomuto kroku, aby to neostalo len v slovnej rovine, ale naozaj aby sme to mohli uzavrieť a pozerať sa dopredu a nevracať sa stále do minulosti a riešiť krivdy. Treba tie krivdy vyriešiť, uzavrieť a pozerať sa na to, čo nás čaká v budúcnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcela reagovať na pána ministra a je mi veľmi ľúto, že už odišiel z tejto rokovacej sály, lebo myslím si, že keď reagujeme na jeho príspevok, tak si nás mal vypočuť.
Povedal jednu vec a kolegovia z koalície, hlavne teda z jeho materskej strany, mu tu hneď ďakovali a gratulovali k úspechu, že krajský súd rozhodol tak, ako rozhodol, a je to rozhodnutie právoplatné. Tak ja by som rada zacitovala, že o čom vlastne ten krajský súd rozhodol.
Rozhodol o tom, že ne... bezodkladné opatrenie nepriznáva, pretože by kraj... krajský súd by neodkladným opatrením podľa senátu podriadil správny súd civilnému súdu a to možné nie je, preto dospel k záveru, že treba uprednostniť právne prostriedky ochrany v správnom konaní, respektíve súdnom konaní podľa správneho súdneho poriadku, píše sa v odôvodnení rozhodnutia. To znamená, že odkázal akurát na to, že v tejto veci má rozhodnúť správny súd, teda nie je to potvrdenie správnosti rozhodnutia pána ministra alebo ministerstva vnútra, a mne je veľmi ľúto, že sedíme tuná všetci, myslím, že všetci sme tu Slováci, hovoríme slovenským jazykom, gramatiku ovládame všetci, všetci vieme čítať, ale keď hovoríme o význame slov, tak ako keby my opozícia sme rozprávali inou rečou a koalícia rozprávala inou rečou. Je mi to veľmi ľúto, pretože ak takto budeme štyri roky komunikovať, tak Slovensko pôjde naozaj od desiatich k piatim. A toto chceme zastaviť.
Prosím, začnime sa použí... počúvať a rozmýšľať nad významom, čo vlastne hovoríme a za čo bojujeme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Hargaš poukázal na ambíciu vlády alebo teda na tvrdenie vlády, že sa inšpirovala zahraničím a že je potreba Trestný zákon zmeniť, trestné sadzby upraviť tak, aby zodpovedali európskym štandardom, následne hneď sám aj vyvrátil tieto tvrdenia vlády, že to tak celkom nie je, lebo ten návrh, ktorý je predložený, sa naozaj nepribližuje európskym štandardom, ale práve naopak, na čo nás upozornila aj Európska komisia.
My nerozporujeme, že je potrebné priblížiť sa európskym štandardom, my nerozporujeme, že je potrebné novelizovať Trestný zákon, my rozporujeme spôsob, akým to robíte, a to, čo ste do toho zákona dali. Nebránime sa spoločenskej diskusii, tá tu ale chýba, lebo naozaj, opakujem to stále, opozícia diskutuje sama so sebou už niekoľko týždňov, veľmi málo, veľmi sporadicky sa zapájajú vládni poslanci do tejto debaty a, čo je ešte horšie, úplne sme minuli proces odborného pripomienkovania verejnosťou. Tú žiadna diskusia tuto v parlamente nenahradí. Takže naozaj prihováram sa, vráťme sa z kratšej cesty, poďme diskutovať, poďme to urobiť tak, ako sa to má. My sme aj za KDH predkladali návrh, dvaja naši kolegovia, ktorý vychádza z novely, ktorú pripravoval pán exminister Karas a ktorá prebehla pripomienkovým konaním, takže vás chcem poprosiť naozaj všetkých v tejto sále, ako tu ste, aj koaličných, ktorí tu nie sú, poďme sa baviť o týchto pozmeňovákoch a poďme prijať čo najlepšie znenie tejto trestnej novely.
Ďakujem veľmi pekne.