Videokanál poslanca

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 670. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Janka nám zhrnula všetko, čo sa týka problematiky Rómov a nedržala sa celkom uznesenia a toho bodu, ktorý máme v programe, ale teda nadviažem, ona bola primátorka v Humennom, ja som bola primátorka v Prešove a môžem potvrdiť, že nebol rovnaký prístup, akonáhle sa COVID objavil, len objavil alebo bolo podozrenie u Rómov, tak celú tehelňu v Prešove, lebo tiež tam máme Rómov, policajti oplotili, opáskovali, strážili presne ako povedala pani Kosová, ako v koncentráku, čiže nejde o rovnaký prístup a ak cieľom tohto uznesenia je ospravedlnenie a nie finančné odškodňovanie tak ako to robiť koalícia v svojom návrhu zákona, tak si myslím, že je morálne právo všetkých nás toto uznesenie podporiť a povinnosťou tak, morálnou povinnosťou, tak, ďakujem za opravu. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja tiež chcem oceniť pani Kosovú, že presne pomenovala problémy, ktoré sú a ktorým čelí rómska minorita, ale aj vzhľadom k tomu, že tento parlament prijal odškodnenie pre ľudí, ktorí vedome porušovali pokyny, tak si myslím, že zrovna tak je teda potrebné prijať toto uznesenie a ďakujem, že pani Kosová, ste s ním prišli.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krátky, vy ste veľmi trefne vystihol neúprimnosť vládnej koalície pri týchto ústavných zmenách, pretože im nejde naozaj o to, aby sa ochrana života alebo právo muža, právo ženy byť rodičmi dostalo do ústavy. Pre nich to je len nejaké gesto. Oni potrebujú presvedčiť svojich voličov, že už nie sú komunistami, potrebujú ich presvedčiť, že nie sú ani, ani progresívnymi poslancami, potrebujú presvedčiť svojich voličov, že sú konzervatívci, aj keď vieme, že nie sú. Ich ústavné zmeny nikomu neublížia, ale zároveň ani vôbec nikomu nepomôžu. V podstate status quo ostane rovnaký, ak prejdú tieto ústavné zmeny. Ale ich voličov, pre ktorých, hlavne pre nich to robia a, žiaľ, aj verí im aj časť cirkevnej hierarchie, je to len gesto, že ideme niečo robiť, že sme vlastne kresťania, sme konzervatívci, ale spoliehajú sa na to, že nikto z dotknutých si naozaj tie ich ústavné zmeny nepreštuduje a nezváži ich dopad, a že skončí to všetko alebo teda z drvivej väčšiny len pri plamenných Ficových prejavoch. Ak by naozaj koaličným poslancom išlo o vec, a týmto ich aj o to vyzývam, že presvedčte ma, že sa mýlim, že vám ide o vec, a že nie je to len hra pre voliča, tak by ste zahlasovali za naše ústavné priority, pretože ústavné priority z dielne KDH sú na kvalitatívne lepšej úrovni. A ešte keď mám pár sekúnd, a normálnosť, veď včera sme videli pri covidovom zákone, čo táto vládna koalícia považuje za normálnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

-----------------------------------------

Ďakujem, kolegovia. Áno, tak ako pani Kleinert spomínala lekárov, ja by som doplnila aj sestry a opatrovateľky v domovoch sociálnych služieb, ktoré takisto boli aj týždne zavreté so seniormi a museli tam ostať a ich malé deti doma samé, prípadne len so starými rodičmi.
Hovorili ste tuná, že nám chýbali, áno, chýbali nám rôzne postupy, ale ja si myslím v prvom rade, že tento štát, ak chce odškodňovať, mal by odškodňovať rodiny obetí, mal by odšk... pretože zomreli a nemuselo ich toľko zomrieť, keby neboli vybrakované štátne hmotné rezervy, keby nám nechýbali nejaké štandardné postupy, ako postupovať pri pandémii, aby odš... keď už chcú odškodňovať, aby odškodnili podnikateľov, ktorí museli zavrieť svoje prevádzky a po covide už mnohí z nich ich nedokázali otvoriť a ostali možno sami v evidencii úradu práce alebo sa prepadli úplne na samé dno chudoby. O tomto sa bavme. O tých skutočných následkoch pandémie. Ale to, že niekto zaplatil pokutu za to, že niečo nedodržiaval, a teraz ho ideme amnestovať, tak za chvíľu budeme amnestovať aj tých, ktorí prekročia rýchlosť, lebo však sa niekde ponáhľali. Už budeme amnestovať, a však už sme to aj začali, aj tých, ktorí majetkové priznania nedávajú, lebo chcú ochrániť svoje rodiny. No, ako nemusíme menovať, ale je to tak.
Čiže naozaj ak máme dodržiavať pravidlá, pravidlá majú platiť pre všetkých. A my ak ich dodržiavať nebudeme a budeme naozaj ukazovať svoju svojvôľu, lebo na to máme, lebo máme sedemdesiatdeviatku, výsledok bude to, že sa zo Slovenska stane banánová republika.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dopredu avizujem, že na konci môjho diskusného budem mať pozmeňujúci návrh. Ďakujem.
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem hovoriť predovšetkým ku kolegom vládnej koalície. Pamätám si totiž veľmi dobre, keď sa ohlásil prvý prípad na Slovensku. Nastala panika, strach. Žiaľ, príslušníci vtedajšej opozície, dnes koalície, to zneužili. Hneď po nástupe novej vlády naskočili na vlnu popierania pravdy, šírenia nenávisti a, žiaľ, veziete sa na nej dodnes, na čo história, verím, že nezabudne.
Ako primátorka mesta si veľmi dobre pamätám nepripravenosť štátu, prázdne skladové zásoby a nejasné postupy. To všetko ste mali v rukách vy. To vy ste tu boli dlhé roky pri moci, no zabudli ste na život obyčajných ľudí, obyčajných, statočných, dobrých ľudí, ktorí v tom momente robili, čo mohli, aby ochránili seba a ostatných. A robili to v čase, keď štát nefungoval, keď sa ochrana zdravia stala fraškou a solidarita jedinou cestou. Z mojich kolegov na úrade sa stali dobrovoľníci. Z úradníčok, ktoré inokedy zapisujú čísla a vydávajú rozhodnutia, sa stali ženy, ktoré roznášali rúška a lieky, nosili potraviny, volali osamelým seniorom, len aby vedeli, že na nich niekto myslí. Občianske združenia robili krízový manažment tam, kde mal byť štát. Pomáhali všade tam, kde štátne inštitúcie zlyhali. Toto bola skutočná Slovenská republika, títo ľudia boli Slovensko.
Naši najohrozenejší obyvatelia – babičky, dedkovia, zdravotne znevýhodnení, ľudia odkázaní na pomoc druhých – si sami šili rúška, lebo štát, ktorý ich mal chrániť, zlyhal.
Nedokázali ste zabezpečiť skladové zásoby a nastupujúcej vláde ste zanechali zbedačené zdravotníctvo. A kým si oni šili rúška zo starých obliečok, aby mohli aspoň vyjsť do obchodu, vy ste zo svojich politických tribún rozsievali strach a nenávisť. Kým ste vy šírili strach, popierali vedu a opatrenia, zomierali ľudia. Zomierali osamote, často bez rozlúčky, bez posledného pohladenia od milovaného človeka. A teraz, teraz máte tú drzosť hovoriť o odškodňovaní tých, ktorí si z pravidiel robili posmech, ktorí sa zhromažďovali, šírili bludy, odmietali nosiť rúška, odmietali rešpektovať čokoľvek, čo malo chrániť iných. Tých, ktorí neprispeli, ale ohrozovali, tých chcete stavať do roli obetí?
Dnes si pri každom druhom zákone sa oháňate ochranou zdravia, keď potrebujete pretlačiť niečo v skrátenom legislatívnom konaní. Ale vtedy, keď išlo o životy, ste zdravie iných zneužívali ako politickú zbraň. Dnes tvrdíte, že ide o spravodlivosť, ale je to výsmech spravodlivosti. Je to rana pre každého, kto sa snaží byť zodpovedný. Pre každého, kto poslúchal nie zo strachu, ale zo solidarity. Neviem, ako sa to dá povedať inak, ale hanbím sa za tento štát, ak vyplatí čo i len jedno euro tým, ktorí vedome porušovali štátne opatrenia, tým, ktorí sa vysmievali obetiam, tým, ktorí podnecovali hnev a odpor proti každému pokusu zachrániť ľudské životy. Odmietam, aby boli títo ľudia glorifikovaní, odmietam, aby sme potupili pamiatku mŕtvych, odmietam, aby sme zabudli na statočnosť tých tichých hrdinov, ktorí držali Slovensko nad vodou, kým politici zlyhali. Nie, títo ľudia si nezaslúžia odškodnenie, títo ľudia sa majú ospravedlniť a my máme chrániť pravdu, kým ešte môžeme.
Rišo Dubovický tu rozprával osobný príbeh. Mne tiež zobral bratranec 48-ročný na covid v nemocnici. Zomrel mi sused, ktorý keď ja som mala covid, hovoril, že on má problémy s pľúcami, ak ho dostane, neprežije. Nestihol sa zaočkovať, zomrel. Na našej ulici to boli štyria ľudia, manželia, ktorí zomreli dva dni po sebe. Dodržiavali opatrenia, aj tak sa nakazili. Prosím vás, naozaj sa nesnažme ospravedlňovať porušovanie pravidiel.
Dnes predložím pozmeňujúci návrh, ktorý je zrovna tak absurdný ako tento váš návrh. Hovorím to dopredu, zrovna tak absurdný, ale predložím ho, aby sme si možno uvedomili vážnosť tejto absurdity a to, kam smerujeme. Čiže, prosím, apelujem naozaj na všetkých.
Budem teraz čítať pozmeňujúci návrh

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Zastavte čas pani poslankyni.

Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského, Petra Stachuru a Andrey Turčanovej k vládnemu návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 591.
1. V čl. I v § 1 sa v písmene b) nahrádza bodka čiarkou a za písmeno b) sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
„c) pokuty za priestupok za porušenie mimoriadnych núdzových opatrení zavedených z dôvodu výskytu vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky spáchaný v období počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky uznesením č. 148 zo dňa 25. marca 2025 (ďalej len „pokuta").
2. V čl. I v § 3 sa za slová „„ministerstvo vnútra")," dopĺňajú slová „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo pôdohospodárstva)".
3. V čl. I v § 4 sa na konci vety pripájajú slová „a obdobie počas trvania mimoriadnej situácie uvedenej v § 1 písm. c)."
4. V čl. I v § 7 ods. 1 sa vkladá nové písmeno d) ktoré znie:
„d) ministerstvo pôdohospodárstva za pokutu uloženú orgánom veterinárnej správy."
5. V čl. I v § 7 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Žiadosť o odškodnenie podľa odseku 1 písm. d) sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo pôdohospodárstva a zverejní na svojom webovom sídle. Žiadosť o odškodnenie možno podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Na žiadosť, ktorá nie je podaná podľa prvej vety a druhej vety, sa neprihliada. Žiadosť sa podáva ministerstvu pôdohospodárstva."
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
6. V čl. II v § 91 sa za slová „do 15. septembra 2023 do 6.00 hod." vkladá čiarka a slová „a na priestupok za porušenie mimoriadnych núdzových opatrení zavedených z dôvodu výskytu vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky spáchaný v období počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky uznesením č. 148 zo dňa 25. marca 2025".
Odôvodnenie k bodom 1 až 6: V intenciách a súlade s úmyslom predkladateľa pôvodného návrhu zákona sa zavádza „priestupková amnestia" aj na obdobie aktuálne vyhlásenej mimoriadnej situácie z dôvodu výskytu vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky a to tak, že pri uložení pokuty za priestupok za nedodržanie opatrení uložených orgánom veterinárnej správy je možné túto pokutu spätne vymáhať od ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a pri osvedčovaní bezúhonnosti a spoľahlivosti fyzickej osoby sa na takýto priestupok neprihliada. Ak predkladateľ spätne amnestuje osoby, ktoré nedodržiavali nariadenia zamedzujúce šírenie vysoko nákazlivého vírusového ochorenia spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2, v dôsledku čoho dochádzalo počas pandémie COVID-19 k úmrtiam tisícov nevinných osôb a obyvateľov Slovenskej republiky, tak potom je možné analogicky amnestovať aj osoby, ktoré nedodržiavali nariadené opatrenia pri chove hospodárskych zvierat počas mimoriadnej situácie spôsobenej vírusom slintačky a krívačky, v dôsledku čoho môže dochádzať k šíreniu ochorenia a následnej likvidácii tisícov kusov hospodárskych zvierat na území Slovenskej republiky.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť, kolegovia. Verím, že zvážite, že ak tento návrh nestiahnete, tento návrh zákona, tak potom zahlasujete aj za tento náš pozmeňujúci návrh, pretože spravodlivosť má platiť pre každého rovnako. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pani kolegyni za to, že nás tak uviedla do problematiky a v podstate aj jej predrečníčky. Ja by som si dovolila trošku z iného uhla možno povedať. Ja ako pravičiar vnímam myšlienku práce namiesto dávok ako vyložene pravicový projekt, nie ani ako projekt sociálneho demokrata. Čiže sú to, pán minister to tak pravicovo poňal a na tej myšlienke naozaj nie je nič zlé. Čo považujem za zlé, je spôsob, akým je tento zákon predložený a to, že vlastne neriešime systémové zmeny.
Povedzme si, ak chceme dostať ľudí na trh práce, musia byť uspokojené ich základné biologické potreby, to znamená, potrebujú niekde bývať, nemôžu žiť v chatrči, potrebujú mať prístup niekde k teplej vode, k hygiene, samozrejme, potrebujú sa najesť, ak majú podať nejaký výkon, ale zabúdame na to, že tuná by malo dôjsť k systémovému prepojeniu napríklad so vzdelávaním, lebo už to kolegyňa spomenula, súkromné vzdelávacie agentúry nepripravia ľudí na trh práce, odčerpajú značné finančné prostriedky z rozpočtu ministerstva práce, ale nepripravia ľudí na trh práce, a to si dovolím povedať z mojich osobných skúseností, keď som pracovala ako na úrade práce, tak aj s odkázanými ľuďmi že tá príprava zlyhávala.
A na druhej strane tu máme obrovské voľné kapacity na našich stredných školách, pretože mnohí títo potencionálni žiaci základných škôl, ktorí majú buď ukončené alebo neukončené základné vzdelanie, nepokračujú ďalej v štúdiu na stredných školách, nám ostávajú voľné kapacity. Teraz práve bol taký veľký boom v jednotlivých krajoch, kde sa museli spájať stredné školy kvôli nedostatku žiakov a financovaniu. A myslím si, že ak by úrad naviazal, alebo ministerstvo práce pripravilo návrh zákona taký... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, myslím, že veľmi dobre ste pomenovali, aké sú aj riziká a aké sú dôvody zriadenia žandárov, aj ste to prirovnali k četníkom v Čechách. Ja by som to prirovnala skôr k snahe obnoviť pod iným názvom Ľudové milície, ktoré všetci poznáme z hlbokého socializmu. Ale povedala by som, že to nie je problém dnešnej doby. Nám dnes chýba štyritisíc policajtov v uliciach, spájajú sa obvody. Ľudia, ktorí potrebujú pomoc, sa ju nedostanú. Nedávno bol medializovaný prípad, keď hasiči, ktorí zasahovali a bolo na nich zaútočené, sa dožadovali polície, a, žiaľ, polícia prišla neskoro. Čiže my potrebujeme riešiť, áno, stav v obrane, stav v Policajnom zbore. Potrebujeme v prvom rade zmobilizovať a vyriešiť problémy, ktoré my, ktorým dnes čelí ministerstvo vnútra, a je veľmi chvályhodne, že ministerstvo obrany a vy ako skúsený minister to chcete suplovať a zachraňovať. Už nám staviate nemocnice, mosty, teraz žandársky zbor zriadite vlastne. Potom navrhujem, že možno by bolo pre tento štát v rámci konsolidácie efektívne zlúčiť tieto dve ministerstvá, lebo jednoznačne máte viacej kompetencií.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja by som chcela reagovať trošku na pána Pročka, hovoril o klientelizme. No ja si nemyslím, že týmto zákonom odstránime klientelizmus, lebo myslím si, že slovenská spoločnosť je úplne prerastená klientelizmom a sme svedkami mnohých paradoxov. Tu nielenže človek, ktorý má nárok na auto, sa k nemu nedostane, ale napríklad aj nemocnica, ktorá sa stará o bábätká, si musí cez Donio zbierku riešiť opravu nemocnice a je pritom to štátne zariadenie. My tých paradoxov na Slovensku máme strašne veľa, ale všetko je v tom, že sme strašne byrokratickí, na všetko máme smernice, ale tie smernice, žiaľ, neodhal... absolútne nezohľadňujú reálny stav, ktorý na Slovensku je, a mali by sme sa snažiť tie smernice skôr prispôsobovať tomu, čo potrebujeme, aké sú reálne potreby v spoločnosti, a nie umelo sa snažiť všetci prispôsobovať nejakému papieru, lebo raz nejaký úradník niečo napísal a je to nemenné,
Ďakujem.