Vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, v prvom rade chcem poprosiť pána ministra, aby zodpovedal potom na tie otázky, ktoré vzniesli sme v rozprave ako v diskusných príspevkoch, tak aj vo faktických, pretože, keď začnem takto, téma sociálnych podnikov je na stole preto, že presne pred rokom, keď sa vznikla, keď sa znížila dépeháčka, vzniklo a zaregistrovalo svoju činnosť veľmi veľa sociálnych podnikov, ktoré potom využili to pravidlo, že do tých 800-tisíc bez DPH môžu dostať zákazku priamym zadaním a mnohé dostávali zákazky priame od rôznych ministerstiev. A boli to sociálne podniky, ktoré buď nemali žiadnu históriu predtým, alebo naopak mali históriu, ale mali nulové až záporné zisky a zrazu mali miliónové zisky na, alebo teda miliónové obraty. Čiže toto rozpútalo diskusiu. A my miesto toho, aby sme riešili ten problém, ktorý je, urobíme to zasa typicky slovensky, potrebu... potrestáme všetkých.
Na Slovensku máme vyše 611 sociálnych podnikov, v ktorých pracuje niekoľko tisíc ľudí, ktorí sú buď zdravotne znevýhodnení, alebo znevýhodnení z dôvodu veku, chýbajúcej praxe alebo dlhodobej evidencie v úrade, teda medzi nezamestnanými. Pán Pročko pred chvíľočkou povedal, že z tých 17 miliónov, ktoré splnomocnenec vlády chce použiť na vyškolenie 200 Rómov, je 85-tisíc na jedného. Viete si predstaviť, že za 85-tisíc si dokážete zabezpečiť ročný jazykový kurz v zahraničí aj s letenkami? A my tu budeme niekoľko týždňov školiť ľudí. A tých 17 miliónov je zhodou okolností presne tých 17 miliónov, ktoré chýbajú v rozpočte ministerstva práce na tento rok, aby mohli pokračovať sociálne podniky v takom objeme ako doteraz. Pán minister krúti hlavou a nesúhlasí, ale, poprosím, pozrite si dôvodovú správu, kde to máte vyčíslené, že mínus 17 miliónov tento rok, mínus necelých 19 miliónov ďalší rok a mínus necelých 21 miliónov ďalší rok. Čiže my vychádzame z čísiel, ktoré ste nám oficiálne dali do dôvodovej správy, preto sú to takéto sumy, o ktorých hovorím. Ja som si to ešte overovala, keď ste krútili hlavou, keď rozprával pán poslanec Ledecký.
Ale teraz vážne. Ako myslím si, že nikto z nás nespochybňuje dôležitosť sociálnej ekonomiky, pretože sociálne podniky majú zmysel. Poznám množstvo sociálnych podnikov, kde nejde o zisk, ale o výsledky, ktoré vidno v osudoch ľudí, a našim cieľom by malo byť práve otváranie dverí tým, ktorých trh práce prehliada, pretože cez prácu, cez vzdelávanie a inklúziu budú sociálne podniky svet, v ktorom má každý človek svoju hodnotu a šancu byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Práve preto si všetky sociálne podniky zaslúžia rozumné, spravodlivé a presné pravidlá.
Vládny návrh zákona reaguje na reálne zneužívanie štatútu sociálneho podniku, špekulatívne schémy obchádzania pravidiel, to je legitímny cieľ. Nikto z nás tu nebude obhajovať podvody, práve naopak, sami sme na mnohé z týchto podvodov upozorňovali. Problém teda je, ak sa kvôli zlyhaniam niektorých sprísňujú podmienky pre všetkých. Dnes teda znižujeme prudko vyrovnávacie príspevky, najmä pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených a vlastne aj inak znevýhodnených. Skraciame lehoty pre nové podniky na hranicu reálnej uskutočniteľnosti, zavádzame masívnu administratívnu záťaž, a mne asi toto vadí najviac, individuálne integračné projekty, nové výkazy kontroly. Zisk musíme socializovať v tak krátkom čase, že si obce nestihnú našetriť ani na svoje stroje či technológie. Už to spomínal pán poslanec Janckulík, prešli sme si niekoľko obcí, ktoré majú vlastné sociálne podniky. Stavajú z nich byty, vieme, že dnes je nájomných bytov nedostatok, máloktorá obec kvôli iným problémom, o ktorých nechcem tu hovoriť, lebo to je téma možno na ďalší bod programu, že nie sú vysporiadané pozemky, obce už tie pozemky nemajú, potrebujeme to zjednodušiť, ale proste stavajú za pomoci vlastných obecných sociálnych podnikoch stavajú nájomné byty, čím sa im podarilo veľmi efektívne využívať aj štátny fond rozvoja bývania a vytvárať pracovné príležitosti a teda aj ubytovacie kapacity pre vlastných ľudí, aby sa nemuseli z regiónov vysťahovávať práve aj kvôli pracovnej a bytovej otázke. Oni využívali práve to, že si tie, za tých pár rokov, tých päť rokov, dokázali našetriť na stavebné mechanizmy a mohla som naozaj vidieť, že to neboli že len miešačky, lešenia, ale aj žeriavy a ďalšia ťažká technika, a dostala som otázku od pánov starostov a znova ju tu zopakujem, pán minister, i keď neviem, či dnes budeme vedieť hneď im dať odpoveď na to, že ako sa bude teda posudzovať, keď on, keďže sa skráti lehota na tri roky, ten stroj ešte nestihne odpísať, ale zároveň na nový nestihne našetriť, čiže ten, ktorý práve nebude potrebovať, bude musieť predať, aby mohol dokúpiť ten, ktorý bude potrebovať. A teraz z toho, keď ho predá, tak či nebude musieť potom nejako doplatiť, či sa mu nanovo nezaráta do zisku, ktorý nebol využitý a nebude musieť doplatiť povedzme do daní tento stroj.
Že je tam veľmi veľa otázok, ktoré oni majú a na ktoré, sa priznám, ja som nevedela odpovedať, lebo myslím si, že to je naozaj otázka na tvorcu zákona, ako sa to bude ďalej uplatňovať, ale bola by som veľmi nerada, ak by začalo dochádzať práve k zániku obecných sociálnych podnikov, pretože tie naozaj dokážu robiť dobrú robotu jednak pri rekonštrukciách, opravách, ale, ako som spomínala, aj pri výstavbe. V jednej obci dokonca takýto sociálny podnik nielenže využíva, zatepľuje jednu, jednu školu, zároveň rozširuje kapacitu druhej školy a popritom ešte stavia aj ďalšie multifunkčné ihrisko a ďalšie k tomuto. Čiže vie si to nakombinovať, využíva na to síce aj eurofondy a rôzne schémy, ktoré sú, ale zároveň to vie urobiť efektívne, ak im zmeníme teda vyrovnávací príspevok, ak im do toho zmeníme dépeháčku, dostanú sa do situácie, že tieto projekty v reálnom čase a v reálnych cenách nebudú vedieť dokončiť, za čo im budú hroziť zasa sankcie, keďže, hovorím, sú to aj eurofondové veci.
Ďalej, čo tu mám v poznámkach. Zavádzanie povinnosti vypracovať individuálny projekt integrácie pre každého jedného znevýhodneného zamestnanca. V našich podmienkach je to nesmierne zaťažujúce, hovoríme o tisíckach zamestnancov a pýtam sa teda, že kde vezmú tieto podniky kapacity na neustále písanie projektových revízií a následnú administráciu. Reálne hrozí, že sociálne podniky sa zmenia na písacie dielne, aby sa namiesto človeka sa stredobodom pozornosti stane šanón a pečiatka. Silný dôraz kladiem na samosprávy, o tom som už hovorila. Preto môj návrh je, ale to vlastne budeme riešiť v druhom, pre verejné sociálne podniky buď ponechať sadzbu DPH na úrovni 5 %, alebo, ak o tom hovoríme, vrátiť sa na pôvodných 10 %, lebo vtedy to fungovalo. A pre súkromné sociálne podniky práve preto, že tam najviac špekulácií bolo, účasť verejného sektora je v nich menšia, na úrovni 19 %. Sociálny podnik je teda viazaný na reinvestovanie celého zisku späť do rozvoja obce.
Už len na záver teda, keďže čas sa mi kráti, poviem len, sociálna ekonomika nemá byť laboratóriom pre administratívne experimenty, ale má byť nástrojom služby, solidarity a regionálneho rozvoja. Ak dnes teda sprísňujeme pravidlá, robme to cielene a netrestajme poctivých. Ak meníme zákon, robme to tak, aby prežil zdravý rozum, nie byrokracia.
A ešte jedna maličká poznámka, kým, kým mám čas, veľmi veľa sociálnych podnikov, práve tých novovzniknutých v súkromnom sektore, boli firmy, ktoré zriadili sociálny podnik o troch zamestnancoch, uchádzali sa o verejnú zákazku, tú získali a potom takmer sto percent práce okrem nejakých ekonomických nechali robiť pôvodnej, materskej firme. Čiže subdodávky, ktoré môžu byť takmer stopercentné, likvidujú tento trh a deformujú ho, a preto navrhujem, že skúsme sa radšej zamerať na to, aby naozaj sme podporili obecné sociálne podniky a neubližovali práve tým, lebo tí robia dobrú robotu.
Ďakujem.
