Videokanál poslanca

Ďakujem.
Pôvodne som myslela, keďže to nie je moja téma, že nebudem vôbec reagovať, ale nedá mi, keď počúvam debatu v pléne. Uvedomujem si, že situácia s výskytom medveďa hnedého je veľmi vážna, ale povedzme si, nevznikla v roku 2024, Prešov nie je prirodzený výskyt medveďa a my medvedicu sme tam museli zastreliť už v roku 2014.
Neviem, ako vážne sa menila legislatíva, lebo od roku 2009 v Prešove a v okolí je pozorovaný výskyt medveďa. Za posledných 10 rokov minimálne šesťkrát bol v intraviláne, zame... zachytili ho aj kamery v centre mesta. A v roku 2014, presnejšie 14. augusta 2014 musel byť pri Mestskej športovej hale v Prešove medveď odstrelený.
Ja si len dávam otázku, teraz narýchlo ideme meniť legislatívu. Prečo to bolo možné v roku 2014 a to tak, že štátna ochrana prírody vydala povolenie na odstrel, mini... teda požiadala o odstrel, Ministerstvo životného prostredia ten odstrel odsúhlasilo a v priebehu 24 hodín prišli poľovníci a medveďa zastrelili. Prečo sa takýto postup nedá uplatňovať aj dnes, ale si to ideme veľmi komplikovať? (Reakcia z pléna.)
Neviem, súdy, ale v Prešove tento problém bol a bol vyriešený k spokojnosti občanov a dodnes zásahové tímy monitorujú výskyt medveďa a vedia prijímať opatrenia v spolupráci s odborníkmi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Chcem sa poďakovať kolegovi za to, ako pekne zhrnul jednak pozitíva, ale aj úskalia, ktoré prichádza, prináša táto novela. Ako nemusíme sa presviedčať, obce, mestá čakajú na to, že bude novela, lebo treba zrýchliť procesy. Sú nedokonalosti v súčasnom zákone o verejnom obstarávaní, ale zároveň si myslím, že tak ako kolega Hajko poukázal, treba veľmi citlivo zvažovať, o aké zmeny pôjde, aby sme nenarobili ešte vážnejšie problémy, ako máme teraz.
Ďakujem.

Ďakujem.
Taktiež celkom nerozumiem účelu tohto zákona, pretože cestné správne orgány má každá obec ako prenesený výkon štátnej správy, okrem toho sú cestné orgány ako odvolacie orgány na okresných úradoch, okrem toho máme v mestách dopravné inšpektoráty, ktoré sa vyjadrujú k akýmkoľvek zásahom, ktoré robí samospráva hlavne na cestách II. a III., teda I., II. a III. triedy. My v Prešove sme využívali eurofondy nielen na to, že sme robili cyklotrasy a robili sme ich dokonca aj tak, že sme časť miestnych komunikácií, veľmi podobný prípad ako v Bratislave, vyčlenili, dostali sme eurofondy na to, urobili sme to, myslím si, že to ľudia oceňujú, ale okrem toho sme začali stavať ešte teda pred viacerými rokmi aj buspruhy. To znamená, že teraz všetky tieto naše aktivity by mali byť podrobené kontrole a môže sa stať, že to isté ministerstvo, ktoré vtedy schválilo eurofondový projekt, teraz nám dá za to isté pokutu, ak bude toto platiť.
Takže naozaj si dávam otázku, pán minister, že aký je účel toho, lebo píše sa tu, že to nebude mať žiaden vplyv na verejnú správu a na službu pre občana, a ja si práve myslím, že toto bude mať negatívny vplyv na službu pre občana, pretože samospráva je tá, ktorá sa najviac, je najbližšie občanovi a najviac sa snaží robiť pre toho občana. A naozaj ak budujeme cyklotrasy a robíme buspruhy, je to preto, aby sme posilnili verejnú dopravu a alternatívne zložky dopravy a odbremenili autá, teda naše cesty od áut.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja taktiež chcem pozitívne zhodnotiť to, že vlastne ideme pomôcť samosprávam, pretože samosprávy, chýba im, samosprávam, viac ako 270 miliónov eur. Mnohé zvyšovali poplatky, niektoré až viac ako o 100 %. Kolega z Prešova už odišiel, ale naozaj o viac ako 150 % sa navyšovali poplatky v meste. Momentálne mesto uvažuje, že opäť obnoví hazard, pretože ináč si nevie naplniť rozpočet. Takže je veľmi dôležité samosprávam pomôcť.
Čo mi však ale vadí, že toto opatrenie vôbec nepovažujem za systémové a do budúcna treba pripraviť systémovú zmenu, ideálne nejaký daňový mix alebo niečo, aby sme nemuseli každý rok nesystémovo nalievať do rozpočtu ďalšie peniaze pre samosprávy a robiť z nich rukojemníkov. A vadí mi ešte aj to, ktoré síce vyzerá to ľúbivo a dočasne pomôže, uvoľniť možnosť používať rezervný fond na bežné výdavky. Ale povedzme si, tie rezervné fondy samosprávy tvoria nie preto, aby ich potom prejedli, ale preto, že majú modernizačný dlh a potrebujú dofinancovávať eurofondy a rôzne iné aktivity, investičné, v svojich obciach a mestách.
Ďakujem.

To, že som sa rozhodla prihlásiť do rozpravy trošku neplánovane, súvisí práve s tým, čo sa tu dialo počas hodiny otázok, a vítam, že sú v tejto sále aspoň čiastočne zastúpení aj poslanci vládnej koalície. Predpokladám, keďže ste vládni poslanci a hlasujete tak, ako sa dohodne na vláde, a nie je potrebné teda si čítať materiály, z toho dôvodu si dovolím prečítať návrh uznesenia.
„Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii
Národná rada Slovenskej republiky
a) sa s hrdosťou hlási k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii (NATO) a naďalej podporuje naše členstvo ako suverénneho a stabilného partnera
b) bude podporovať rozvoj vzájomných vzťahov s jednotlivými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie v oblasti obrany, bude konštruktívnym a zodpovedným partnerom pri riešení výziev, ktoré nás čakajú, a rešpektuje všetky záväzky, ktoré Slovenskej republike z jej členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú.
c) nebude podnikať žiadne kroky, ktoré by viedli k oslabeniu nášho členstva v Severoatlantickej aliancii alebo k vystúpeniu Slovenskej republiky zo Severoatlantickej aliancie.“
Za iných okolností by bolo toto uznesenie úplne všeobecné, povedali by sme a rovno skonštatujeme, že tráva je zelená, ale všetci sme svedkami toho, čo sa deje na pôde Národnej rady od 25. októbra 2023.
Prosím vás, kolegovia, sľubovali sme si všetci, všetci sme prisahali na ústavu, a všetci sme sľubovali, že chceme priniesť novú politickú kultúru. Žiaľ, nie je tomu tak, nevidím ju. Možno čiastočne aj zo strany nás ako opozičných poslancov, ale hlavne zo strany vládnych predstaviteľov a čiastočne aj zo strany koaličných poslancov. Prosím vás, naozaj, všetkých nás zvolili občania, zvolili nás preto, že chcú mať lepšie Slovensko, a všetci by sme si to mali naozaj v srdci uvedomiť a podľa toho aj konať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Ja faktickou zareagujem na to, čo hovoril pán poslanec Grendel a hlavne čo sa týka časti našich najvyšších ústavných činiteľov. Určite mi dáte za pravdu, že najvyšším ústavným činiteľom je prezident Slovenskej republiky, druhým najvyšším ústavným činiteľom je predseda Národnej rady a tretím najvyšším ústavným činiteľom je predseda vlády Slovenskej republiky, čiže premiér.
V hodine otázok pán premiér sa pustil veľmi pre mňa ako ženu škaredým, nevhodným spôsobom do pani prezidentky ako do najvyššej ústavnej funkcionárky a ako keby zabudol, že raz sa to otočí, budú prezidentské voľby, pani prezidentka nekandiduje.
A tie fabulácie, ktoré rozprával o dôvodoch, prečo nekandiduje, prepáčte, ale bola som vedľa v bufete a žalúdok sa mi dvíhal. To sa nedalo počúvať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii, tlač 70, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 73 z 23. novembra 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť aj ako gestorskému výboru. Výbor prerokoval predmetný návrh v určenej lehote, ale neprijal k nemu platné uznesenie, keďže predmetný návrh nezískal potrebnú väčšinu členov výboru.
Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v presnom znení predloženého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Je to naozaj jednoduchá zmena, ale, myslím si, že výrazne pomôže hlavne všetkým zamestnávateľom, ale aj zamestnancom. Ten zamestnanec, si myslím, že nepostrehne, že či tie stravné lístky dostal dopredu, alebo pozadu, ale hlavne je, že ak bude mať nejaké péenky, alebo odíde z práce, alebo si zoberie neplatené voľno, tak ďaleko sa zjednoduší systém vyplácania a sledovania a nebude toľko malých pochybení, koľko sa vo firmách deje. Sama som mala možnosť riešiť tieto veci a naozaj je to zjednodušenie.
Ďakujem veľmi pekne.

vymazať rámček

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je čas konať. Domáce násilie je tichou epidémiou, ktorá ničí životy a ničí našu spoločnosť. Domov musí byť bezpečné miesto pre všetkých. Práve preto navrhujeme uzákoniť prečin domáceho násilia s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden až tri roky. V súčasnosti za domáce násilie hrozí len podmienka alebo peňažný trest a daný stav je potrebné zmeniť tak, aby bolo možné účinne potrestať páchateľov tohto skutku.
Náš návrh uzákoniť prečin domáceho násilia vznikal po dlhej diskusii s odborníkmi a organizáciami, ktoré sa venujú týraným ženám a deťom. Obetiam domáceho násilia v súčasnosti štát nedokáže podať ruku a efektívne ich chrániť. Obete musia mať istotu, že keď sa im deje niečo zlé, tak sa nemusia báť prísť na políciu. Žiaľ, momentálne to tak nie je a vo väčšine prípadov páchateľ nie je účinne potrestaný, preto navrhujeme zaviesť prečin domáceho násilia, ktorý bude prvým krokom k tomu, že štát dá jasne najavo, že im na obetiach domáceho násilia záleží. Samotné trestanie domáceho násilia teda nie je len o potrestaní jednotlivca, ktorý sa dopustil týchto hrozných činov, je aj o poskytnutí ochrany a spravodlivosti obetiam, ktoré často trpia v tichu svojich domovov.
Zákon, ktorý stanovuje primeraný trest pre takéto činy, je dôležitým signálom zo strany štátu, že tento druh násilia nie je tolerovaný a že obete majú právo na ochranu a spravodlivosť. Upozorňujeme, že na Slovensku za posledných šesť rokov tvorili ženy dokonca až 86 % obetí trestných činov týrania blízkej osoby a za toto obdobie bolo 52 žien zavraždených ich partnerom. Musíme si prestať zakrývať oči a je potrebné začať konať. Domáce násilie je veľký problém, ktorý trápi našu spoločnosť, a musíme dať obetiam jasne najavo, že sa dané skutky nemusia báť ohlásiť.
Z poslednej analýzy Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2022, ktorá mapovala domáce násilie, vyplýva, že v roku 2021 bolo evidovaných 721 prípadov domáceho násilia, pričom 613 prípadov partnerského násilia na ženách a 79 prípadov partnerského násilia na mužoch. V roku 2022 sa na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie obracali tiež ľudia, ktorí nezažívali priamo partnerské násilie, ale iný druh domáceho násilia. Išlo o násilie od rodičov, detí voči rodičom, násilie medzi súrodencami, susedmi a podobne. Takýchto telefonátov bolo evidovaných celkovo 171. Vo viacerých telefonátoch sa objavovali témy ako napríklad sexuálne obťažovanie, prenasledovanie, fyzické násilie od rodinných príbuzných. Išlo o násilie matky, otca, brata, svokra a iných príbuzných, ale aj cudzích ľudí. Na základe skúseností poradkýň je stále vnímaný problém zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky, pri ktorom všetko záleží od osoby policajta, či už sa jedná o vykázanie, alebo o nahlasovanie trestného činu. Na linku sa dovolali aj páchatelia násilia, ktorí sa vysmiali a povedali, že sa s políciou dobre poznajú a takto žene nepomôžeme, prípadne volala aj samotná žena a opisovala, že aj napriek opisovaniu násilia, ktoré sa v domácnosti deje, policajti nič nespravili.
Domáce násilie sa nemôže končiť pokutou. Je našou povinnosťou ako spoločnosti stáť za týmto zákonom a ukázať, že domáce násilie nebudeme tolerovať a že obete majú právo na bezpečie a spravodlivosť.
Na základe uvedeného vás preto, kolegovia poslanci, žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.