Videokanál poslanca

Prosím pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1074. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1122 z 5. novembra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1225 z 19. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali od začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Pán poslanec Svoboda, vy ste spravodajcom k vládnemu návrhu zákona č. 483/2001 o bankách a dovolím si zacitovať zo stále platného rokovacieho poriadku § 83, čo je úloha spravodajcu, je to v bode 2, ktorý má upozorniť na súvislosť s návrhom zákona a s návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov. Tak sa chcem spýtať, ako ten veľmi dlhý pozmeňujúci návrh, ktorý ste predkladali a ktorý sa podľa mňa týkal zdravotníckych zákonov a nie zákona o bankách, aký má súvis so zákonom o bankách? Pretože ako spravodajca by ste na to mali dohliadať, aby ten súvis tam bol.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, pekne ste poukázali na prílepky, ktoré sú k tomuto návrhu zákona. Ja by som sa k samotnému zákonu o bankách nevyjadrovala, keďže nie som ekonóm, ale naozaj ma dvíha zo stoličky, keď vidím deväť pozmeňujúcich návrhov, z toho možno keď s privretými očami, tak dva, tri sa týkajú bánk a šesť je čistých prílepkov. Povedzme si najhorší, to už povedal aj pán Čaučík, prílepok sa týka hazardu. Neprešlo to v skrátenom konaní, neprešlo to hlasovaním, nepodpísal to pán prezident, tak to tu máme znova v inej podobe a stále sa budeme snažiť ten hazard dostať. Neuvedomíme si, že nám to ničí životy ľudí. Myslíme si, že zachráni hazard ekonomiku? No nezachráni. V prvom rade ju mali zachrániť lepší výber daní. Ale chcem sa venovať aj iným prílepkom. Zákon o územnom plánovaní, zákon o energetike, zákon o sociálnom poistení, zákon na podporu obnovy a odolnosti, čo tu máme ešte, ďalšie rôzne, už som asi spomínala sociálne poistenie, zdravotný zákon, ako toto je vrchol, veď kde tí odborníci potom majú hľadať, v zákone o bankách? To, že sa im menil ich zákon, podľa ktorého oni majú fungovať? Veď tak zneprehľadňujeme tento náš systém legislatívny, že už sa v ňom nikto nebude vedieť vyznať. Toto proste treba odmietnuť a vás kolegovia z koalície prosím, naozaj sa bavme vecne o tom, čo treba riešiť v tomto štáte. A áno, treba hľadať peniaze a začnime tým, že budeme vymáhať dane. Ďakujem.

Pán poslanec, venoval ste sa dotáciám pre obce, ktoré rozdáva vláda na svojich výjazdových rokovaniach, ale taktiež ste upozornil vlastne na to, že sa tu priveľa času venuje jednému body, ktorý mal byť audit . Ja si dovolím len pripomenúť, že je to správa, ktorú berieme na vedomie. Takýchto správ tu máme veľmi veľa. Mnohé sa nedostanú ani na to, aby boli vôbec prerokované a to sú napríklad aj správy NKÚ alebo Vojenské spravodajstvo a ďalšie, ktoré odkladáme alebo teda sa im nevenujeme dostatočne. A ja si myslím, že celá táto správa a aj pozornosť, ktorá sa jej venuje je tu len s cieľom, aby sa prekryli skutočné problémy, ktoré tento štát má. Ako koalícia napríklad veľmi neúspešne porozdávala energopomoc takmer všetkým domácnostiam. Napríklad dnes opäť začínajú dostávať ľudia výplatné pásky, kde vidia, čo ich stojí financovanie a prevádzka tejto vlády. Ale to, čomu by sme sa naozaj mali venovať a to je napríklad správa generálnej prokuratúry, že viac ako 3-tisíc prípadov daňových podvodov muselo byť zastavené kvôli novele trestného zákona, tak tomu sa venovať nebudeme. Budeme to prekrývať nejakým občianskym združením a nejakými pár tisícami, lebo milióny asi nevieme počítať. Ďakujem.

Pán Hargaš, dostali ste upozornenie za to, že ste použili slovo bliakať. Ja som si pozrela do synonymického slovníka, čo to slovo bliakať vlastne znamená, keď je zakázané ho používať v parlamente a dozvedela som sa, že je to označovanie vydávania zvukov typických pre kozy, ovce alebo teľatá a v prenesenom význame sa používa na opis hlasného zvieracieho kriku. Čiže navrhujem, keďže sme nedávno len schválili etický kódex, aby súčasťou alebo prílohou etického kódexu bol aj zoznam slov, ktoré bude zakázané používať v tomto pléne, aby sme nedostávali upozornenia. A teraz k tomu čo ste hovorili napríklad o stave na železniciach. Ja by som doplnila, že riešenie alebo Akčný plán, ktorý pán minister navrhol a na ktorý zareagovali viacerí rušňovodiči, bolo, že namontuje kamery do kabín rušňovodičov. Čiže vypudí ešte aj tých posledných rušňovodičov, ktorí robia a vieme, že ich je nedostatok na železniciach. Ale tie kamery to je také nie ojedinelé, pretože aj pán Matúš Šutaj Eštok po útoku v Spišskej Starej Vsi navrhol, že do škôl kúpy za 60 miliónov kamery a tým bude zabezpečená bezpečnosť. Čiže miesto aktívnej ochrany a my za KDH sme aj tú aktívnu ochranu navrhovali v podobe bezpečnostných ľudí alebo tímov, ktorí by pôsobili na školách, koordinátorov bezpečnosti, ale koalícia to odmietla z radov teda bývalých vojakov, záchranárov alebo policajtov, ktorí majú skúsenosti s odhaľovaním a so včasným zabezpečením ochrany. Čiže toto bolo odmietnuté, ale teda tie kamery vyriešia všetko. Problém všade a nezabudnite, že máme sa vyjadrovať slušne a v žiadnom prípade nepoužívať slovo bliakať v parlamente. Ďakujem.

Pán poslanec Štefunko, mňa veľmi oslovilo ten slogan, ktorý ste použili, že bohatým dávať a chudobným mávať. Spomínali ste aj mítingy, ja by som k nim doplnila aj takú oslavu MDŽ, ktorá je typická pre členov strany SMER, kde tak veľmi svojsky prejavujú úctu k ženám, že rozdajú karafiáty, osolia to pikantnými vtipmi a potom v pléne povedia, že snáď keď žena bola znásilnená, tak si to všimne. To je taká, taká klasická úcta k ženám zo strany tejto vládnej koalície. Ale hovorili ste aj o tom, že v 21. storočí veľmi nevyužívame elektronické služby, áno, a občania ich nemôžu využívať a že musia chodiť na poštu. Žiaľ, ešte aj to sme im sťažili, pretože rušíme pobočky tých pôšt. Aby nestačilo, tak rušíme, alebo sme zrušili, železničná spoločnosť zrušila ešte aj pokladne dokonca v menších mestách na vlakových staniciach. Čiže my robíme všetko preto, aby sa ten občan z toho domu nikde nedostal, niektorým síce pomôžeme energopomocou, niektorým ani to a práve tí, ktorí napríklad na Orave nemajú zavedený plyn, takže kúria drevom, nemajú ani železničnú stanicu, čiže ešte ani len tie dotácie na bezplatnú dopravu nemajú nárok ani seniori, ani študenti. A dalo by sa pokračovať. Ja by som ale ešte kým mám chvíľočku času chcela povedať, že ako reaguje táto vládna koalícia, teda páni ministri na konštruktívnu kritiku. Miesto vysvetlenia je to arogantné a sebavedomé šírenie lží a útokov na všetkých slušných poslancov v tomto pléne.
Ďakujem.

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia dva roky sa snažíme viezť konštruktívne debaty s koalíciou. Dva roky sa snažíme prinášať vlastné návrhy ale je to ako keby sme hrach na stenu hádzali. Sme zosmiešňovaní, vymýšľa sa zmena rokovacieho poriadku, etický kódex a tak ďalej len, aby sme zošrúbovali opozíciu a umlčali. Ale len udalosti posledných dní hovoria to, že vláda ak by len trošku sebareflexie mala tak by mala odstúpiť po tom čo bola zverejnená tlačová beseda generálneho prokurátora, ktorý upozornil na to, že 70% prípadov sa nevyšetruje, že je o 70% menej stíhaných ľudí a o 67% menej obžalovaných. A úplne ironicky vyznieva pani policajná prezidentka sa tu snaží obhajovať štýlom, že veď spolupracujeme s Európskou prokuratúrou a aj by som jej to uverila ak by som sa včera nebola dozvedela, že európska prokurátorka upozornila na to, že Slovensko je krajina, ktorá má tretinu prípadov pod vodou s DPH v rámci celej Európskej únie. Že Európska prokurátora vyšetruje prepojenie na slovenské firmy kde máme až 4700 podozrivých firiem napojených na 172 prebiehajúcich vyšetrovaní DPH a odhalené škody na Slovensku presiahli 681 miliónov, ku koncu roka 24. A my sa stále budeme tváriť, že všetko je v poriadku a že ten slovenský občan asi naozaj seno žerie. Ďakujem.

Ďakujem kolegovia. Nebudem reagovať na všetkých. Možno pani poslankyňa na teba. V tej tabuľke č. 4a) je vplyv na rozpočet verejnej správy a je to tam so zápornou sumou. Čiže z toho som vychádzala, že tam má byť tá úspora. Respektíve, že tieto prostriedky zrejme už ani neboli rozpočtované, hej? Čiže z tohto úplne krátko. Ale naozaj aj tá debata, ktorá tu je vlastne o tom, že všetci uznávame potrebnosť a dôležitosť sociálnych podnikov naozaj. Tak isto si všetci uvedomujeme, že do tohto systému ale to je asi bežné v každom štáte, že sa nám dostanú aj ľudia, ktorí chcú proste systém obchádzať a zneužiť. A našou úlohou spoločnou by malo byť vyhľadať týchto a potrestať ale zasa netrestať všetkých. Keď hovoril pán poslanec Dubovický o tom, že vlastne nie je kontrola. No ja si myslím, že kontrola ministerstvo vie jednoducho urobiť kontrolu. Pretože registrovaný sociálny podnik ak je a využíva výhody, tak zároveň predpokladám, že aspoň na tých 30% zamestnancov, keďže tú podmienku musí splniť poberá vyrovnávací príspevok. Čiže úrady práce o ňom túto vedomosť majú, že či má takýchto zamestnancov alebo nie. A keď majú tak nie je problém vlastne. Keďže zmluvy sú zverejnené tak sa k tejto informácii dopracovať. Čiže toto si myslím, že je ľahko overiteľné. Ďakujem.

Vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, v prvom rade chcem poprosiť pána ministra, aby zodpovedal potom na tie otázky, ktoré vzniesli sme v rozprave ako v diskusných príspevkoch, tak aj vo faktických, pretože, keď začnem takto, téma sociálnych podnikov je na stole preto, že presne pred rokom, keď sa vznikla, keď sa znížila dépeháčka, vzniklo a zaregistrovalo svoju činnosť veľmi veľa sociálnych podnikov, ktoré potom využili to pravidlo, že do tých 800-tisíc bez DPH môžu dostať zákazku priamym zadaním a mnohé dostávali zákazky priame od rôznych ministerstiev. A boli to sociálne podniky, ktoré buď nemali žiadnu históriu predtým, alebo naopak mali históriu, ale mali nulové až záporné zisky a zrazu mali miliónové zisky na, alebo teda miliónové obraty. Čiže toto rozpútalo diskusiu. A my miesto toho, aby sme riešili ten problém, ktorý je, urobíme to zasa typicky slovensky, potrebu... potrestáme všetkých.
Na Slovensku máme vyše 611 sociálnych podnikov, v ktorých pracuje niekoľko tisíc ľudí, ktorí sú buď zdravotne znevýhodnení, alebo znevýhodnení z dôvodu veku, chýbajúcej praxe alebo dlhodobej evidencie v úrade, teda medzi nezamestnanými. Pán Pročko pred chvíľočkou povedal, že z tých 17 miliónov, ktoré splnomocnenec vlády chce použiť na vyškolenie 200 Rómov, je 85-tisíc na jedného. Viete si predstaviť, že za 85-tisíc si dokážete zabezpečiť ročný jazykový kurz v zahraničí aj s letenkami? A my tu budeme niekoľko týždňov školiť ľudí. A tých 17 miliónov je zhodou okolností presne tých 17 miliónov, ktoré chýbajú v rozpočte ministerstva práce na tento rok, aby mohli pokračovať sociálne podniky v takom objeme ako doteraz. Pán minister krúti hlavou a nesúhlasí, ale, poprosím, pozrite si dôvodovú správu, kde to máte vyčíslené, že mínus 17 miliónov tento rok, mínus necelých 19 miliónov ďalší rok a mínus necelých 21 miliónov ďalší rok. Čiže my vychádzame z čísiel, ktoré ste nám oficiálne dali do dôvodovej správy, preto sú to takéto sumy, o ktorých hovorím. Ja som si to ešte overovala, keď ste krútili hlavou, keď rozprával pán poslanec Ledecký.
Ale teraz vážne. Ako myslím si, že nikto z nás nespochybňuje dôležitosť sociálnej ekonomiky, pretože sociálne podniky majú zmysel. Poznám množstvo sociálnych podnikov, kde nejde o zisk, ale o výsledky, ktoré vidno v osudoch ľudí, a našim cieľom by malo byť práve otváranie dverí tým, ktorých trh práce prehliada, pretože cez prácu, cez vzdelávanie a inklúziu budú sociálne podniky svet, v ktorom má každý človek svoju hodnotu a šancu byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Práve preto si všetky sociálne podniky zaslúžia rozumné, spravodlivé a presné pravidlá.
Vládny návrh zákona reaguje na reálne zneužívanie štatútu sociálneho podniku, špekulatívne schémy obchádzania pravidiel, to je legitímny cieľ. Nikto z nás tu nebude obhajovať podvody, práve naopak, sami sme na mnohé z týchto podvodov upozorňovali. Problém teda je, ak sa kvôli zlyhaniam niektorých sprísňujú podmienky pre všetkých. Dnes teda znižujeme prudko vyrovnávacie príspevky, najmä pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených a vlastne aj inak znevýhodnených. Skraciame lehoty pre nové podniky na hranicu reálnej uskutočniteľnosti, zavádzame masívnu administratívnu záťaž, a mne asi toto vadí najviac, individuálne integračné projekty, nové výkazy kontroly. Zisk musíme socializovať v tak krátkom čase, že si obce nestihnú našetriť ani na svoje stroje či technológie. Už to spomínal pán poslanec Janckulík, prešli sme si niekoľko obcí, ktoré majú vlastné sociálne podniky. Stavajú z nich byty, vieme, že dnes je nájomných bytov nedostatok, máloktorá obec kvôli iným problémom, o ktorých nechcem tu hovoriť, lebo to je téma možno na ďalší bod programu, že nie sú vysporiadané pozemky, obce už tie pozemky nemajú, potrebujeme to zjednodušiť, ale proste stavajú za pomoci vlastných obecných sociálnych podnikoch stavajú nájomné byty, čím sa im podarilo veľmi efektívne využívať aj štátny fond rozvoja bývania a vytvárať pracovné príležitosti a teda aj ubytovacie kapacity pre vlastných ľudí, aby sa nemuseli z regiónov vysťahovávať práve aj kvôli pracovnej a bytovej otázke. Oni využívali práve to, že si tie, za tých pár rokov, tých päť rokov, dokázali našetriť na stavebné mechanizmy a mohla som naozaj vidieť, že to neboli že len miešačky, lešenia, ale aj žeriavy a ďalšia ťažká technika, a dostala som otázku od pánov starostov a znova ju tu zopakujem, pán minister, i keď neviem, či dnes budeme vedieť hneď im dať odpoveď na to, že ako sa bude teda posudzovať, keď on, keďže sa skráti lehota na tri roky, ten stroj ešte nestihne odpísať, ale zároveň na nový nestihne našetriť, čiže ten, ktorý práve nebude potrebovať, bude musieť predať, aby mohol dokúpiť ten, ktorý bude potrebovať. A teraz z toho, keď ho predá, tak či nebude musieť potom nejako doplatiť, či sa mu nanovo nezaráta do zisku, ktorý nebol využitý a nebude musieť doplatiť povedzme do daní tento stroj.
Že je tam veľmi veľa otázok, ktoré oni majú a na ktoré, sa priznám, ja som nevedela odpovedať, lebo myslím si, že to je naozaj otázka na tvorcu zákona, ako sa to bude ďalej uplatňovať, ale bola by som veľmi nerada, ak by začalo dochádzať práve k zániku obecných sociálnych podnikov, pretože tie naozaj dokážu robiť dobrú robotu jednak pri rekonštrukciách, opravách, ale, ako som spomínala, aj pri výstavbe. V jednej obci dokonca takýto sociálny podnik nielenže využíva, zatepľuje jednu, jednu školu, zároveň rozširuje kapacitu druhej školy a popritom ešte stavia aj ďalšie multifunkčné ihrisko a ďalšie k tomuto. Čiže vie si to nakombinovať, využíva na to síce aj eurofondy a rôzne schémy, ktoré sú, ale zároveň to vie urobiť efektívne, ak im zmeníme teda vyrovnávací príspevok, ak im do toho zmeníme dépeháčku, dostanú sa do situácie, že tieto projekty v reálnom čase a v reálnych cenách nebudú vedieť dokončiť, za čo im budú hroziť zasa sankcie, keďže, hovorím, sú to aj eurofondové veci.
Ďalej, čo tu mám v poznámkach. Zavádzanie povinnosti vypracovať individuálny projekt integrácie pre každého jedného znevýhodneného zamestnanca. V našich podmienkach je to nesmierne zaťažujúce, hovoríme o tisíckach zamestnancov a pýtam sa teda, že kde vezmú tieto podniky kapacity na neustále písanie projektových revízií a následnú administráciu. Reálne hrozí, že sociálne podniky sa zmenia na písacie dielne, aby sa namiesto človeka sa stredobodom pozornosti stane šanón a pečiatka. Silný dôraz kladiem na samosprávy, o tom som už hovorila. Preto môj návrh je, ale to vlastne budeme riešiť v druhom, pre verejné sociálne podniky buď ponechať sadzbu DPH na úrovni 5 %, alebo, ak o tom hovoríme, vrátiť sa na pôvodných 10 %, lebo vtedy to fungovalo. A pre súkromné sociálne podniky práve preto, že tam najviac špekulácií bolo, účasť verejného sektora je v nich menšia, na úrovni 19 %. Sociálny podnik je teda viazaný na reinvestovanie celého zisku späť do rozvoja obce.
Už len na záver teda, keďže čas sa mi kráti, poviem len, sociálna ekonomika nemá byť laboratóriom pre administratívne experimenty, ale má byť nástrojom služby, solidarity a regionálneho rozvoja. Ak dnes teda sprísňujeme pravidlá, robme to cielene a netrestajme poctivých. Ak meníme zákon, robme to tak, aby prežil zdravý rozum, nie byrokracia.
A ešte jedna maličká poznámka, kým, kým mám čas, veľmi veľa sociálnych podnikov, práve tých novovzniknutých v súkromnom sektore, boli firmy, ktoré zriadili sociálny podnik o troch zamestnancoch, uchádzali sa o verejnú zákazku, tú získali a potom takmer sto percent práce okrem nejakých ekonomických nechali robiť pôvodnej, materskej firme. Čiže subdodávky, ktoré môžu byť takmer stopercentné, likvidujú tento trh a deformujú ho, a preto navrhujem, že skúsme sa radšej zamerať na to, aby naozaj sme podporili obecné sociálne podniky a neubližovali práve tým, lebo tí robia dobrú robotu.
Ďakujem.