Videokanál klubu

Ďakujem.
Pani Jaurová, musím povedať, že mne to tiež pripadalo trošku také, že ministerstvo kultúry ani nezačalo a chce spolupracovať, má veľmi pozitívne vyjadrenia v tom, v tom vyhlásení a jasné, môžte tam vidieť svoje negatíva. Mne sa páči, že zdôrazňujú pomoc pri obnove a možno zmene, na pomoc zmene a nejakej, nejakému lepšiemu rozvoju Matice slovenskej, ale vyjadrenie, že vláda chce kultúru zničiť, tak to ma prekvapí od vás, prečo tak musíme sa na to pozerať, alebo že vraciame sa o 29 rokov naspäť. To ste mysleli do socializmu? A ja sa na to nepozerám takýmto spôsobom a myslím, že netreba až tak negatívne. Kultúru a krásu nám ani štvrtá Ficova vláda nemôže zobrať, bola vaša záverečná veta. Ja neviem, potrebujeme vyťahovať bojové zástavy?
Ďakujem.

Stachura. Ďakujem.
Ja by som chcel podporiť pani kolegyňu Petrík, pôrodníctvo naozaj je veľká téma, potrebujeme sa jej venovať. Ja by som chcel povedať možno moju skúsenosť z ministerstva zdravotníctva, ako prvú vec, ktorú som našiel na ministerstve, je 50-stranový dokument Baby friendly hospital, 50 strán textu o tom, ako máme prikladať dieťatko k prsníku matky, rôzne nezmyselné frázy, preložené nejaké, kadejaké dokumenty, a mne bolo z toho až zle, lebo keď som sa opýtal kolegu, že no koľko takýchto baby friendly hospital na Slovensku máme, tak mi povedali že nula. Nula! To znamená, my tu robíme, robíme analýzy, robíme štandardy, tvárime sa neskutočne, ale, bohužiaľ, realita pre týchto našich pacientov, pre naše rodičky je, je žalostná. Takže ja podporujem to, čo ste povedali, musíme sa na to pozrieť a je to, samozrejme, aj prorodinné opatrenie, s tým úplne súhlasím. Mne je ľúto vidieť rodičky v tých nehumánnych priestoroch, v ktorých musia rodiť, často oddelené plachtou a niekedy sa tešia, že tá plachta tam vôbec je. Nemusíme hovoriť o epiziotómiách, nástrihoch a mnohých, mnohých iných veciach, nechcem tu plénum zaťažovať, je to skutočne hanba, v akom stave slovenské pôrodníctvo je.
Ja by som ešte len krátku poznámku aj k pánovi Dvořákovi, ono viete, aj tí experti, ktorí nám tu hovorili o tom, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Môžte reagovať len na predrečníka, nie na faktické poznámky iných kolegov poslancov.

Stachura, Peter, poslanec NR SR
Dobre, tak poviem ešte, že tieto štandardy robia kolegovia, ktorí majú už seniorský vek, často majú 72 rokov a sú ďalej držaní v týchto, v tých svojich pozíciách a aj preto tie štandardy vyzerajú tak, ako vyzerajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán premiér, pán minister, pani ministerka, vážený predsedajúci, kolegovia, kolegyne, jedni o Rómoch hovoria, jedni sa s nimi fotia, iní o nich píšu a tí ďalší pre nich robia. Dúfam, že ten môj príspevok nebude zaváňať samochválou, takže ak by tu niečo zasmrdelo, tak sa vopred ospravedlňujem.
Jedna malebná dedinka spod Vysokých Tatier. Práčovňa, ktorá tam je vybudovaná, vybudovali a získali peniaze na ňu rehoľné sestry. Voda, ktorá tam funguje na žetón, detto. Pomohli na to získať finančné prostriedky rehoľné sestry. Žije tam tritisíc Rómov, z toho z majority, teraz v úvodzovkách, bieli sú tam dvaja kňazi, päť rehoľných sestier, zbytok takmer tritisíc Rómov, z toho okolo tisíc je detí, ktoré navštevujú materskú školu, základnú školu, školu, respektíve strednú školu. Ani tá vláda, ktorá skončila, ale ani tá predtým neurobila pre týchto ľudí nič. Mrzí ma to. Prešovský samosprávny kraj tam buduje strednú školu, lebo záleží nám na tom, aby neskončili tieto deti alebo táto mládež na základnej škole, aby mali v rukách nejaké remeslo. Viete, kto tam vyhral voľby? Voľby tam vyhralo OĽANO a malo tam 92 percent. Kto robí pre tieto deti, pre týchto ľudí niečo? Konečne, prosím vás, naozaj majme na pamäti, že aj oni sú ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som chcel podporiť a poďakovať pánovi Pollákovi za pekný príspevok, pretože bol vo vecnej rovine, nebol nejako osobne útočný. Aj vďaka tomu, že som určitú dobu žil v Markušovciach, kde je veľmi početná rómska komunita, a rovnako Spiš má veľmi veľa skutočne, musím to povedať, slumov tejto komunity, tak viem, o čom hovorí, a chcel by som apelovať na celý parlament, že je to naša spoločná zodpovednosť, aby sme tejto komunite skutočne pomohli.
Ja by som chcel povedať niečo, čo sa týka aj paliatívnej medicíny, ale každý si môže do tejto poučky dopísať to alebo toho, koho tam on vidí, ale vyspelosť národa sa meria tým, ako sa vie postarať o tých najzraniteľnejších. A tí najzraniteľnejší môžu byť rôzni, môžu to byť ľudia bez domova, môžu to byť opustení, ktorí stratili sebestačnosť, môžu to byť nenarodené deti a áno, sú to aj Rómovia.
Pán Pollák, ďakujem vám veľmi pekne, že za týchto ľudí bojujete a že dávate vždy nádej, že niečo sa bude hýbať dopredu. Aj vy ste pre nich vzorom. Ja sa veľmi teším, že je tu takýto človek z tejto komunity, ktorý vie takto vystupovať a vie ich zastúpiť v tomto parlamente.
A opakujem ešte raz, vážení, to v akých hrozných pomeroch žijú naši Rómovia, je naša spoločná zodpovednosť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, v mnohom, alebo v niektorých veciach z toho, čo povedal pán Pollák, nesúhlasím a v niektorých veciach súhlasím s vami. Človek, ktorý si niečo kúpi, alebo človek, ktorý má rodné číslo, a teda samospráva naňho zoberie nejaké dane, ešte nie je produktívny, ale veľmi sa mi páči váš ťah na bránu v tom, že, že ľudia z týchto komunít chcú pracovať a chcú sa učiť. A čo sa ma teda dotklo a čo chcem akcentovať, že, že mnohé deti v týchto komunitách sa vzdelávajú ako v Afrike. Áno, v mnohých komunitách v týchto osadách deti chodia do školy v dvojzmenných prevádzkach. Čo to znamená, pán premiér? Znamená to to, že tie deti idú ráno do školy na štyri hodiny a poobede, v mnohých ani nie je jedáleň, a poobede do tej istej školy ide druhá partia detí, druhá skupina detí, a tie deti nemôžu robiť žiadne mimoškolské aktivity, nemôžu sa dovzdelávať, nemôžu sa pripravovať na, na budúci deň, nemôžu dobiehať niečo, nemôžu robiť športové aktivity, nemôžu robiť nič. Čiže v týchto komunitách stále vzdelávame tie deti ako v Afrike, dostávajú len polovicu z toho, na čo majú právo. Každé dieťa na Slovensku má právo na kvalitné vzdelávanie, toto zatiaľ nenapĺňame a toto potrebujeme zlepšiť. Ak sa má zlepšiť rómska komunita, ak má byť produktívna, dajme im vzdelanie!
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Chcem pripomenúť, že v programovom vyhlásení vlády sa frekventovane vyskytujú pojmy ako profesionalita a odbornosť, demografická chudoba, inklúzia, znalostná ekonomika a podobne. Preto je mi veľmi ľúto, že na svojom prvom zasadnutí vlády, myslím, že tak to bolo, vláda odvolala splnomocnenca pre rómske komunity Jána Hera. Rozumiem tomu a rešpektujem, že vláda si nastavuje personálne svojich ľudí, o ktorých sa bude opierať pri presadzovaní vládneho programu, ale odvolanie Jána Hera v momente, kedy ešte nebol prichystaný nový splnomocnenec, teda bez náhrady a obratom, mi príde čudné vzhľadom na akcenty slov, ktoré som, hesiel, ktoré som vypichol z PVV-čka, práve preto, že ten muž, ktorého desiatky rokov poznám, dedikoval celý svoj život službe rómskym komunitám. Je to odborník, pedagóg, odborník pár excellence na túto problematiku, ktorý žil s deťmi z rómskych komunít v škole, ktorú sám budoval, kde žili aj jeho vlastné, vzdelávali sa aj jeho vlastné deti, ktorý svojím životom potvrdzuje to, že vie úspešne, úspešne realizovať inklúziu a pozdvihnúť komunitu, pomôcť jej tak, aby sa mohla zaradiť do spoločnosti. Čakal by som, že vláda, ktorá akcentuje odbornosť, profesionalitu, chce riešiť demografickú chudobu a inklúziu, bude chcieť kontinuálne od takéhoto odborníka, ktorý dokáže, dokáže pomôcť zaradiť sa ľuďom aj z osád do pracovného procesu, ktorý bol v kontakte s mnohými zamestnávateľmi, ktorí toto dokážu a robia túto veľkú službu spoločnosti, spolupracovať a nadviazať na jeho prácu, a nie ho vyhodiť ako odpad.

Ja využijem prítomnosť pána premiéra.
Pán premiér, mnohé vlády deklarovali, že školstvo je priorita a ja aj po tom, čo som počul včera, že ste prešli každý jeden odstavec pri tvorbe programového vyhlásenia vlády, vás chcem požiadať, venujte školstvu toľko pozornosti a nielen pozornosti, ale aj dajte tam ten objem peňazí, ktorý si to vyžaduje. Ak nedostaneme do školstva aspoň priemer HDP Európskej únie, tak veľmi veľa neurobíme. My sme krajina, ktorá má pomerne veľký problém s deťmi z MRK a tam potrebujeme veľa, veľa úsilia. Sme krajina, ktorá nemá celkom dobrý vzdelávací systém a potrebujeme to stredoškolské vzdelávanie urobiť tak, aby každé dieťa, ktoré týmto povinným vzdelávaním prejde, aby malo tie potrebné zručnosti na to, aby sa uživilo. To nám všetkým odľahčí. Ak sa každý človek, ktorý nepotrebuje pomoc, nie je zdravotne ťažko postihnutý, znevýhodnený, ak sa každý človek dokáže o seba postarať, potom bude fungovať celá krajina. A tak vás prosím ešte raz, dajte do školstva toľko prostriedkov, aby sme to zvládli. My sa školstvu venujeme veľa rokov a bez peňazí to nepôjde. Bez toho, aby sme podporili učiteľov, vedcov, aby sme tam dali toľko prostriedkov, ktoré potrebujeme. Takže to je taký apel a vďaka za to, že ste prišli.

Ďakujem pekne.
Chcem zdôrazniť tú časť príspevku kolegu Martina Šmilňáka, kedy hovoril na porovnanie povinnú školskú dochádzku verzus povinné vzdelávanie, ktoré by malo byť ukončené uceleným stupňom vzdelávania. Chcem to bližšie vysvetliť. Keď dnes končia 16-ročné deti po prvom ročníku strednej školy svoju povinnú školskú dochádzku, tak sa stáva, že mnohé desiatky, stovky niekedy v marginalizovaných skupinách až tisíce v súčte mladých ľudí ostávajú v sociálnej sieti a niekedy na celý život, pretože nemajú v rukách ani len výučný list. Namiesto toho ponúkame spoluprácu pri tvorbe legislatívy, ktorá toto zmení, pretože je to zásadná vec, tak ako o tom hovoril aj kolega Hajko vo faktickej, aby sme, aby náš vzdelávací systém produkoval ľudí, ktorí dokážu zvládnuť aspoň jednoduché obslužné činnosti tak, aby boli užitoční sebe aj spoločnosti, napríklad v lesohospodárstve, v stavebníctve a v iných odvetviach, ktoré nevyžadujú vyšší stupeň vzdelania pre niektoré činnosti. Tak aby ten, kto skončí vzdelávanie, povinné vzdelávanie sa, mohol uživiť seba a nebol odkázaný na sociálne dávky.
Zároveň chcem zdôrazniť aj to, že na školách máme príklady excelentnej praxe, ktoré dokážu produkovať až svetovo špičkovú kvalitu. Takýchto ľudí, takíto ľudia sa zhromaždili v kurikulárnej rade v rezortných reprezentatívnych organizáciách školstva regionálneho aj vysokého a čakal by som, že v programovom vyhlásení vlády bude akcentovaná spolupráca s týmito ľuďmi, ktorí majú to know-how, ktorí dokážu posunúť naše školstvo dopredu na špičko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja podporím kolegu Šmilňáka v tom, v tej pasáži, kde sa venoval rómskej problematike. Myslím si, že väčšia pozornosť mala byť venovaná aj v programovom vyhlásení tejto problematike. Ja poviem len jedno číslo, možno nebude úplne presné, ale je, ilustruje situáciu. Je to údaj zo Svetovej banky zhruba spred desiatich rokov, ak by v tom čase, keď sme mali vyššiu mieru nezamestnanosti, ale ak by v tom čase bola zamestnanosť v rómskych komunitách na úrovni majoritnej populácie, tak hrubý domáci produkt by bol vyšší o 2 % ročne. To sú obrovské čísla, keby sme to dnes hovorili v peniazoch, tak to sú miliardy eur. Takže ak hľadáme spôsob, ako konsolidovať verejné financie, tak venujme sa Rómom a venujme sa im skutočne efektívne a to sa začína už pri školskej dochádzke, tak ako to hovoril kolega Šmilňák.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som zareagovať na tú časť, o ktorej hovoril kolega Šmilňák, ktorá sa týka mládeže.
V programovom vyhlásení minulej vlády z roku 2020 stálo: "Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že deti a mládež sú tým najcennejším zdrojom rozvoja, aký máme, a preto bude pristupovať k problematike vzdelávania transparentne, participatívne, s rešpektom a s primeranou podporou. Vláda Slovenskej republiky uznáva, že popri formálnom vzdelávaní detí a mladých ľudí zohráva dôležitú úlohu ich neformálne vzdelávanie a práca s deťmi a mládežou, ktoré sa realizujú v čase mimo vyučovania, a preto podporí rozvoj príslušnej infraštruktúry a zabezpečí systémovú a transparentnú finančnú podporu neformálneho vzdelávania vrátane umeleckého vzdelávania a voľnočasových aktivít." Toto bola citácia z minulého programového vyhlásenia vlády. Až tak sa tá ambícia nepodarila naplniť, ale bola tam a bola snaha. V súčasnom programovom vyhlásení vlády mládež absentuje, čo mi je veľmi ľúto.
Ďakujem.