Videokanál klubu

Ďakujem pekne. K tej vecnej rovine sa vyjadríme, takže nebudem k tomuto hovoriť.
Ja by som len pripomenul aj kolegyni Cigánikovej, že áno, urobili sa chyby aj počas vládnutia predošlej garnitúry, to priznávam. Ja by som vám len chcel pripomenúť, alebo tebe, Janka, pripomenúť, že jeden jediný minister, ktorého si ty mala rada a s ktorým si chodila fajčiť pred ministerstvo zdravotníctva, bol Vladimír Lengvarský. A tu treba jasne pomenovať, kto za tento sklz môže a toto je skutočne to meno, ktoré malo lídovať celú OSM-ku a malo lídovať to, čo teraz tuná prekladáme. Takže ak si všimnete a pozrite si to, aj dohľadajte spätne dozadu, ako reagovala SaS-ka aj konkrétne Janka Bittó Cigániková na tohto ministra, ktorý skutočne zlyhal, ale podľa SaS-ky, Janky Bittó Cigánikovej, našich analytikov, pána Smatanu a ďalších, bol jeden z najlepších ministrov, dali mu dokonca známku jedna mínus, že bol vynikajúci, takže poprosím, v tejto, bohužiaľ, musím to takto skonštatovať, nie vecnej rovine, aby sme hľadali naozaj aj zodpovedných.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani ministerka, vážený pán minister, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh na schválenie skráteného legislatívneho konania, dokonca dvoch zákonov, a na ďalšej schôdzi bude takýto návrh opäť. Je nás tu veľa začínajúcich poslancov a tak som si pozrela, ako sa vlastne toto skrátené legislatívne konanie líši od riadneho legislatívneho procesu a ako zákon upravuje jeho používanie. Kým to rozoberiem popri právnej stránke, tak taký základný exkurz. Najviac zákonov schválených mimo štandardný legislatívny proces bolo za vlád od roku 2020 do októbra roku 2022, ktoré prijali celkom 403 zákonov, z nich až 97 bolo schválených v skrátenom legislatívnom procese, čo je takmer 25 %. Na ospravedlnenie slúži len to, že naozaj celé toto obdobie bola mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou a neskôr s vojnou na Ukrajine.
V rokoch 2012 až 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 5,27 %, čiže 26 zákonov a taktiež tomu bolo aj v ďalšom období za druhej vlády, teda za tretej vlády pána Fica a vlády pána Pellegriniho. Od roku ´16 do roku ´20 vtedy to bolo taktiež 26 zákonov, a to bolo 5,8 %.
Pozrela som sa teda, že čo na to hovorí takáto brožúrka, aj keď nemala by som ju tu ukazovať, ale všetci sme ju dostali do rúk. Je to zákon 350/1996, rokovací poriadok, a priamo § 86, pardon, 89 odkazuje na skrátené legislatívne konanie. Môj príspevok alebo pre môj príspevok som sa inšpirovala na portáli právnenoviny.sk, ale taktiež aj VIA IURIS a taktiež aj v ďalších, ale to poviem, keď budem hovoriť.
Takže dovolím si teraz zacitovať z Právnych novín: "Nie vždy je možné pri tvorbe noriem zohľadniť všetky pripomienky strán a často treba hľadať kompromisy na politickej pôde. To platí viac, ak ide o predpis, ktorý by sa týkal citlivej témy, alebo by mal za následok zníženie alebo zvýšenie životnej úrovne obyvateľov krajiny v krízových časoch. Zákonodarca teda myslel aj na tieto okolnosti, ak by bolo potrebné prijať právnu normu, ktorá by reagovala na určité nepredvídané skutočnosti. V takýchto prípadoch je možné obísť klasický legislatívny proces s jeho rozvetvenými pravidlami a nahradiť ho skráteným legislatívnym konaním." Upravuje to teda, ako som spomínala, zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, a to konkrétne § 89. "Skrátené legislatívne konanie možno uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Národná rada Slovenskej republiky sa môže uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."
V tejto súvislosti boli prijímané napríklad zákony, ako som už spomínala, počas pandémie COVID-19.
"Skrátené legislatívne konanie, teda proces, ktorý by mal byť používaný výlučne v situáciách skutočného ohrozenia. Tieto situácie boli dôvodom jeho vzniku a jeho trvania v súčasnom právnom poriadku. Nie je totiž možné obchádzať všetky zákonné pravidlá pri tvorbe zákonov, pretože je to pohodlnejšie z hľadiska presadenia zákona. Potrebná diskusia, pripomienky, proces normotvorby nie je náhodou nastavený tak zložito. Reflektuje potreby demokratickej spoločnosti zúčastniť sa na tvorbe spoločných pravidiel a kontroly ich prijímania. Je veľmi jednoduché odstrániť tieto prekážky krytím sa za ochranu ľudských práv, ohrozenia štátu alebo hospodárskymi škodami, ako to neraz robia politické strany práve z dôvodu širokého vnímania týchto pojmov. Treba si ale uvedomiť, že skĺzavanie k týmto postupom a pretlačovaním zákonov, ktoré si želá vláda bez ohľadu na zbytok verejnosti, vždy v minulosti viedlo k premene demokratického štátu na štát autoritársky."
Toľko citácia z právnych novín.sk a ďalej budem pokračovať citáciou z VIA IURIS, ktorý, ktorá o tomto hovorí toto:
"Zákon o tvorbe právnych predpisov jasne uvádza, že vynechať inak povinné pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci" či ľudsk... "či verejnosti, možno iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie."
Ďalej pán Podmanický v Právnom obzore č. 95 z roku 2012 hovorí toto: "Inštitút skráteného legislatívneho konania opäť upravuje § 89 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia sa skrátené legislatívne konanie môže použiť pri rokovaní o návrhu zákona v prípade, keď použitie tohto inštitútu navrhne vláda a zároveň ide o mimoriadne okolnosti, za ktorých môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Ide teda o tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, teda musí byť najprv podaný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie." Táto podmienka splnená bola, ďalej musí existovať, musí byť prítomná existencia mimoriadnych udalostí. Tu si dovolím povedať, že táto podmienka splnená nie je. A ďalej je to existencia ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Sami si dajte odpoveď na otázku, či táto podmienka splnená je.
Okrem toho pán Podmanický píše: "Skrátené legislatívne konanie môže byť použité aj v prípade, keď o jeho použití rozhodne Národná rada Slovenskej republiky z dôvodu, že existuje rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, vydané podľa článku 41 Charty Organizácie Spojených národov a toto rozhodnutie si vyžaduje neodkladné prijatie zákona. V skrátenom legislatívnom konaní sa neaplikujú viaceré ustanovenia, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá pri riadnom legislatívnom procese. Napríklad nevyžaduje sa, aby poslanci dostali príslušné písomné materiály k prerokovanému bodu aspoň 24 hodín pred konaním rozpravy. V skrátenom legislatívnom konaní neplatí ani povinnosť doručiť návrh zákona poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Taktiež neplatia ustanovenia, podľa ktorých nesmie byť lehota na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia a lehota na rokovanie o návrhu zákona v druhom čítaní nesmie byť kratšia ako 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. V skrátenom legislatívnom konaní neplatí ani zákonná podmienka, že hlasovanie o návrhu zo spoločnej správy výborov, respektíve o návrhoch podaných priamo na schôdzi pléna, sa koná najskôr na druhý deň po ich podaní. Rovnako nie je v skrátenom legislatívnom konaní potrebné dodržať podmienku, že ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení. Takisto nie je potrebné odkladať hlasovanie o návrhu zákona ako celku v prípade, že v treťom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy a existuje návrh na odloženie hlasovania. Všetky tieto opatrenia, ktoré patria k skrátenému legislatívnemu konaniu, smerujú k tomu, aby sa zabezpečila rýchlosť a efektívnosť pri schvaľovaní príslušnej právnej normy, ktorá podlieha režimu skráteného legislatívneho konania. Zákonodarca priamo v dôvodovej správe k zákonu o rokovacom poriadku uvádza, že sa môžu vyskytnúť mimoriadne situácie, kedy je potrebné schváliť lehoty, ktoré legislatívny proces v riadnom konaní považuje za neprekročiteľné. Zákonodarca zároveň predpokladá, že Národná rada Slovenskej republiky bude skrátené legislatívne konanie využívať len ako výnimočný nástroj."
V podstate je to, čo mám pripravené, by som znova len zopakovala a naozaj sa ospravedlňujem skúseným poslancom, ktorí tu už sedia niekoľko volebných období, ale naozaj nováčikov je nás viac ako polovica, tak si myslím, že je to aj pre nich užitočné. Takže ešte raz len zopakujem záver. Potrebu a vážnosť prijatých noriem v skrátenom legislatívnom konaní podčiarkuje tretí odsek § 89 zákona, ktorý pri jeho použití odstraňuje určité obmedzenia. Skrátené legislatívne konanie nevyžaduje doručenie písomností slúžiacich ako podklady pre rozhodnutie poslancov najneskôr 24 hodín. Takisto takýto zákon nemusí byť zverejnený na webovom sídle Národnej rady najmenej 15 dní a odpadáva aj lehota na prerokovanie návrhu v riadnom legislatívnom procese, ktorá by nesmela byť kratšia ako 30 dní.
Na záver by som len povedala, panie poslankyne, páni poslanci, snažila som sa vám vysvetliť, kedy je vhodné použitie § 89 rokovacieho poriadku, no a to, či to spĺňajú aj zákony, ktoré budú zaradené do programu tejto schôdze, to už, prosím, posúďte sami.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, nová vláda veľa hovorí o tom, že chce upokojiť spoločnosť a priniesť novú politickú kultúru. Doteraz však z tohto neurobila nič. Programové vyhlásenie vlády zverejnili pár hodín pred začiatkom rokovania v parlamente a prvé návrhy, s ktorými vláda prišla do parlamentu, sa majú prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Prepáčte, pán minister, som si vás nevšimla. Momentálne to však pripomína známy výrok ´vyhraj voľby, môžeš všetko´. Skrátené legislatívne konanie možno uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Takto znejú pravidlá a teraz si dovolím citovať to, čo bolo napísané v programovom vyhlásení vlády.
"Jedným z hlavných predpokladov udržateľného hospodárskeho rastu a nízkej miery nezamestnanosti je legislatívna stabilita prostredia. Vláda si kladie za cieľ zásadne zvýšiť stabilitu podnikateľského prostredia, a to obmedzením používania inštitútu skráteného legislatívneho konania a zabránením obchádzania diskusie so sociálnymi partnermi formou účelových návrhov zákonov bez riadneho zhodnotenia vplyvov na rozpočet verejnej správy, vplyvu na podnikateľské prostredie či sociálne vplyvy."
Reči sa hovoria a chlieb sa je. Takto je to aj s vašimi záväzkami, ktoré ste si sami napísali do programového vyhlásenia vlády a hneď v deň jeho schvaľovania pri prvej možnosti to ignorujete. Takýmto spôsobom prijímať tak závažné rozhodnutia narúša predvídateľnosť aj dôveru v štát a jeho fungovania. Posledné roky ste kritizovali, keď niekto prišiel so skráteným legislatívnym konaním a boli ste proti tomu, aby sa takéto návrhy predkladali. No hneď ako ste sa dostali do vlády, tak popierate svoje slová a idete prekladať takého návrhy zákonov. Pán podpredseda vlády Taraba nám už dokonca oznámil, že parlament čaká legislatívna smršť a asi tiež v takomto podobnom skrátenom legislatívnom konaní.
Preto sa vás teraz pýtam, budú predložené zákony na prospech ľuďom, alebo na prospech vám? Bude mať odborná verejnosť možnosť o nich diskutovať, alebo sa bojíte diskutovať? Budú mať vôbec médiá možnosť o týchto zákonoch informovať? Vaše prvé kroky vzbudzujú naozaj veľké obavy. Nie sú kompatibilné s tým, čo píšete v programovom vyhlásení vlády, a len ukazuje to, akým štýlom chcete vládnuť.
My v KDH sme presvedčení o tom, že zákony by sa mali prijímať v klasickom legislatívnom konaní a tak, aby sme mohli o nich diskutovať, ale aj aby sa k nim mohla vyjadriť odborná verejnosť.
V programovom vyhlásení vlády hovoríte, že skrátené legislatívne konanie kriví legislatívny proces. Prestaňte ho teda kriviť a začnite dodržiavať svoje slová.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážení členovia vlády, vážený pán premiér, vážený pán predseda Národnej rady, kolegovia, kolegyne. Toto programové vlád... programové vyhlásenie vlády sa nám zdá z pohľadu KDH málo ambiciózne. Je málo konkrétne a vieme aj prečo. Nie je to také jednoduché, keď vyskladať dobré programové vyhlásenie vlády, keď dve z vládnych strán nemali takmer žiaden volebný program. Chýbajú nám konkrétne ciele, merateľné ukazovatele a vláda nám nepovedala, odkiaľ chce na tieto opatrenia vziať finančné prostriedky, pokiaľ chce kryť všetky tieto veci. Na základe toho ani nebudeme vedieť, odkiaľ vláda bude bilancovať o štyri roky svoj program a to, čo sa splnilo.
Mňa dosť desia slová ´silný štát´. Všade vo vyspelých krajinách znie silný občan, až vtedy silný štát, tu to je naopak, toho sa obávam. Ak nebudeme mať silných obyvateľov Slovenska, nebude ani silný štát. Tu to je prehodené. Aj napriek tomu sme tam našli dobré veci a vďaka, že tam sú, či už je to decentralizácia eurofondov na regióny, to je dobrá ambícia a nebojím sa povedať, že to podporíme, ak to bude riešené aj tu v parlamente. Nebojíme sa povedať ani to, že ak dôjde k rokovaniu o zmene volebného zákona, tak zaň zahlasujeme, mali sme to v programe. Sú tam aj dobré veci. Ale ako celok Kresťanskodemokratické hnutie tento program alebo toto programové vyhlásenie vlády jednoducho nepodporí a nezahlasujeme zaň.

Pozdravujeme pekne.
Pán Szalay, vravíte, že programové vyhlásenie vlády nie je celkom konkrétne a v istom zmysle, že je to v poriadku. Ja si dovolím jemne protirečiť. Ak sú tam slovesá, že zváži, vláda prehodnotí, podporí, sú to síce pozitívne veci, ale nenaznačujú žiadny ťah na bránu. Podobne ako zdravotníctvo ja si myslím, že školstvo má byť premiérska téma, lebo je desaťročia podhodnotené. Padajú tu slová o tom, že ako sme zohnali miliardy, my sme dali týmto toľko miliárd, tamtým toľko. My tie peniaze nemáme, my, my ich netvoríme, tvoria ich pracujúci ľudia, my ich len rozumne prerozdeľujeme a ja by som očakával aspoň v časti školstvo, pán minister, keď už ste tu, že aspoň jeden konkrétny strednodobý záväzok, že tie peniaze na konci volebného obdobia budeme rozumne prerozdeľovať tak, aby do školstva išla z nášho HDP aspoň taká časť ako v okolitých krajinách.
Tie krajiny, ktoré chcú byť úspešné v tejto oblasti a nielen v školstve, ale následne vo vede a výskume, dávajú z HDP do školstva okolo 6 %, to je celá Škandinávia napríklad. My sme na úrovni 4,6. Priemer Európy je 5,1. Aspoň tento jeden konkrétny míľnik keď bude v strednodobom výhľade, tak vtedy vám budem držať palce a zo všetkých síl pomáhať, ale toto tam skrátka potrebujeme dostať, lebo zváži, podporí, zamyslí sa, to sú príliš nekonkrétne slovesá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja by som tiež chcela zareagovať na pani poslankyňu Škopovú. Veľmi pekne vystihla to, že naozaj sociálny program tvorí len necelé štyri strany programu, vládneho programu. Pritom hovoríme o sociálnej vláde. Ja by som sa zamerala na rodičovský príspevok, pretože my ako strana sme ho už v minulosti, možno pred pätnástimi rokmi presadzovali, vtedy sme to mali nazvané ako program o troch grošoch. A to, čo si možno táto vláda neuvedomuje, je práve to, že ak chceme motivovať mladých ľudí, aby neodchádzali do zahraničia, aby ostali pracovať na Slovensku, lebo len tak budú môcť prispievať svojim rodičom cez odvody, tak práve tým, že to zrušíme, tak vlastne celé sa to minie účinku. Siahnuť na asignačnú daň 2 % a povedať, že dieťa si vyberie, či podporí otca, matku, alebo prispeje svojmu dieťaťu na školu, školné, prípadne zdravotne postihnutému dieťaťu, prípadne nejakej ce... centru voľného času, tak je naozaj veľmi nezodpovedné, pretože ten balík tvorí možno len desatinu percent z toho, čo by mali dostať rodičia pracujúcich detí. Táto dávka je z môjho pohľadu veľmi dôležitá, pretože motivuje ľudí pracovať a o to nám všetkým ide, aby sme pracovali a tvorili hodnoty, lebo iba tak posunieme Slovensko dopredu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Tankó komentoval vo svojom príspevku možnosť vytvárania príležitostí zamestnávania, zamestnania sa Rómov, aj tých s nízkou kvalifikáciou. Hľadal som, poviem, že márne, v programovom vyhlásení vlády nevyhnutné medzirezortné riešenie tohto problému a, samozrejme, v 21. storočí absolútne absurdné a neakceptovateľné situácie Rómov v osadách. Toto riešenie musí byť medzirezortné, pretože ľudia, či už sú to z majority alebo z minority, Rómovia, každý proste potrebuje, ak sa chce začleniť do spoločnosti, prácu, potrebuje zdravotnú starostlivosť, potrebuje starostlivosť o deti, to znamená školstvo, a potrebuje tiež aj mať jednoducho kde bývať. No také, takéto medzirezortné aktivity, ktorých som bol osobne svedkom, som v PVV nenašiel. O to viac mi je ľúto, že človek, ktorý bol nositeľom takejto aktivity, splnomocnenec Janko Hero, bol bez náhrady na prvom zasadnutí vlády odvolaný. Tento muž spolu s ľuďmi, ktorým ležal úprimne na srdci osud Rómov, spolu so starostami niektorých obcí, firmami, ktoré zamestnávajú Rómov a pomáhajú im z osád dostať sa do civilizovaného spôsobu života, starajú sa o ich deti, ktorí im poskytujú zdravotnú starostlivosť, aj inú starostlivosť cez práve mimovládne organizácie, tak títo ľudia, ktorí sa dali dokopy, aby spoločne riešili multirezortne životnú situáciu, neakceptovateľnú, Rómov, nenachádzam v PVV-čku pokračovanie týchto aktivít.
Bolo mi cťou práve pána poslanca Viliama Tankóa oceňovať ako minister školstva v Národnom tenisovom centre medzi športovcami roka a je mi cťou, že som jeho kolegom v parlamente. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefunko, dávno som nepočul prejav tak humorne, slušne povedané, naozaj ďakujem, dá sa to naozaj kultivovane. A k merítku veci, páčila sa mi naozaj jedna myšlienka, keby sa zo všetkých strán zobrali tie dobré veci, aká by sme boli dobrá krajina, keby sme to pretavili do, naozaj do zákonov, do riešení pre našu krajinu a toto by bola veľká vec, keby sa to podarilo. Ďakujem vám za váš veľmi slušný, humorný a veľmi odborný prejav.

Marek, ďakujem za príspevok. Veľmi ťažko sa to počúva, s mnohým súhlasím, veď nakoniec sme boli chvíľu na ministerstve spoločne.
Čo sa týka toho kardiocentra v Košiciach, ale nielen jeho, skutočne toto neboli bezdôvodné výmeny, bolo tu 12 rokov SMER-u za nami, tak by som chcel, aby aj Tomáš Szalay nejako zreflektoval a možno aj zreflektoval, akú povesť mal pán profesor Sabol, a Marek Krajčí to pekne pomenoval, že to bol malý cár. A za ľudí hovoria činy. Nestačí byť len perfektným operatérom, ale musíš mať aj takú ľudskosť v sebe, musíš sa k ľuďom vedieť správať slušne, nesmieš robiť veľké večierky pre 700 pozvaných hostí a potom hovoriť, koho na budúci rok nepozveš. Musíš byť skutočne rovným a čestným človekom. Ja by som si veľmi prial, aby takýto ľudia stále viac boli na vrcholových pozíciách v štátnom zdravotníctve. Je ich veľmi ťažké hľadať, mám pocit, že ako keby sme hľadali ihlu v kope sena.
Ale Marek Krajčí, ktorého ste degradovali a dehonestovali, začalo to tým, že teda je to nejaký taký bezduchý človiečik, ktorý je ovanutý duchom svätým a ktorého ste sústavne torpédovali, tak urobil alebo začal pre slovenské zdravotníctvo skutočne ukazovať cestu, ako sa dá spravodlivo riadiť štát. Mnoho vecí sa nám, žiaľ, nepodarilo, pretože sme boli vymenení a vlastne skutočne tie chápadlá nás udusili, ale ja stále verím, že aj preto, že sme tu, nádej nezomrela.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem kolegovi za faktickú. Určite keď budeme mať bezpečné cesty, bude tam menej úrazov a hlavne smrteľných úrazov a hlavne rýchla zdravotná služba sa dostane včas ku pacientovi alebo k tomu motoristovi, alebo aktérom tej dopravnej nehody, takže aj z tohto dôvodu musíme tie cesty budovať a zlepšiť hlavne kvôli tej bezpečnosti. Ďakujem.