Videokanál klubu

Ďakujem všetkým za faktické poznámky.
Bol som vyzvaný otázkou, tak odpoviem Janke Bittó Cigánikovej, že neplatí ma Penta, samozrejme, ani pán Haščák, beriem ako vtip.
Čo sa týka toho programu, tak skutočne Kresťanskodemokratické hnutie malo najlepší program z pohľadu pacienta a my sme mali aj program nazvaný Desatoro pre pacienta, program bol skutočne orientovaný na to, čo pacientov trápi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, ďakujem za korektné vystúpenie a súhlasím, že ohľadom optimalizácie siete nemocníc je tu jeden veľký chaos. Vôbec nebolo brané do úvahy pri tejto optimalizácii cestné vzdialenosti a časová dostupnosť medzi jednotlivými zariadeniami zdravotníckymi a hlavne neistota týchto zdravotníckych zariadení, lebo stále nevedia, či sú zaradení v prvej kategórii, v druhej, alebo tretej. To znamená, že nemôžu sa teraz venovať svojej práci, ale riešia stále, alebo musia hľadať nejaký lobing, aby boli zaradení v nejakom lepšom stupni a takto zdravotníctvo určite nemôže fungovať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať pár slov vlastne k tomuto návrhu.
Kresťanskodemokratické hnutie tak ako išlo do volieb, tak pre nás bola, bolo zdravotníctvo jednou z priorít, a to sme stále deklarovali, mali sme podľa môjho názoru najlepší program, najprepracovanejších 188 konkrétnych riešení. A jedným z týchto riešení bolo aj, aby sme mali transparentné čakacie doby. Myslím si, že všetkým z nás, ktorí tu sme, a tí, ktorí sú zdravotníci, určite o to viac musí práve o toto ísť, aby sme tu mali naozaj transparentné čakacie doby. A veľmi sa mi páči aj to, čo vlastne začal v podstate Marek Krajčí, že dokonca mal odvahu povedať, čo budú maximálne čakacie doby. To vôbec nie je niečo samozrejmé ani v okolitých krajinách. Pracoval som aj v Nemecku, v Rakúsku, vôbec to nie je také samozrejmé. A už vôbec to nie je samozrejmé pri takom množstve výkonov a my sme hovorili o 700 výkonoch, to vôbec nie je samozrejmé.
A slovenské zdravotníctvo skutočne pokuľháva na mnohých frontoch, môžme a budeme hovoriť určite aj o tom výkazníctve, akým spôsobom sa prenášajú dáta od poskytovateľov ku poisťovniam, aké sú kontrolné mechanizmy, kde je v tom celom systéme NCZI a tak ďalej. Je tam skutočne veľmi veľa problémov, ja som sa im venoval aj v programovom vyhlásení vlády, kde som hovoril, že skutočne tuná sa stalo veľmi veľa chýb a teda na obidvoch stranách politického spektra, to musím opäť aj tuná skonštatovať. A keď chceme byť skutočne konštruktívnou opozíciou, tak nemôžme len vykrikovať skutočne na tých, ktorí za to úplne nemôžu, a tuná ja som si aj pri príprave tejto, tohto príspevku povedal, že no ako by som sa cítil ja, keby som bol na tomto mieste, kde je pani ministerka a neviem, čo by som teda robil ja, lebo asi by bolo dobré pozerať sa aj takto nejako zrkadlovo, že ako by vnímal to ten druhý, keby tu stál.
No a ja by som chcel len poznamenať to, čo povedal kolega Majerský včera, možno ste dávali pozor, možno nie, a on povedal jednu vec, že skutočne tento problém má dve roviny alebo dve časti, ktoré by trebalo od seba odlíšiť. A tá prvá časť je tá, za ktorú pani ministerka skutočne nemôže. Tá prvá časť je naozaj to, že niekto si tu nesplnil domácu úlohu a ten niekto, treba to jasne pomenovať, bolo skutočne ministerstvo zdravotníctva pod vedením OĽANO a pod vedením niektorých nominantov, to musím otvorene povedať, aj keď sa mi to hovorí ťažko, pretože som bol toho súčasťou. Ale viem úprimne, čo robil Marek Krajčí, viem, ako sme začali nastavovať celý systém a viem, že mali sme úprimnú snahu veci zmeniť. A že aj táto vec, to znamená transparentné a maximálne čakacie doby, je dobrá a je dôležitá a je pre našich pacientov nesmierne, nesmierne dôležité, aby sme ju posunuli dopredu.
Ale, žiaľ, chcem vám ešte raz zdôrazniť, dokedy tu bol pán minister Lengvarský, prišiel v apríli roku ´21 a odišiel, tuším, v apríli ´23, a my teraz vlastne hodnotíme dva roky pôsobenia tohto pána ministra na svojej funkcii, pretože toto bola tá osoba, ktorá mala leadovať celý tento proces. Táto osoba mala motivovať svojich kolegov, svojich podriadených k tomu, aby napríklad urobil metodiku, na základe ktorého sa jednotlivé nemocnice do jednotlivých úrovní zaraďujú. Žiaľ, túto metodiku doteraz nemáme. Sú zaradené nemocnice, ale nevieme, podľa akého kľúča. A, žiaľ, urobil ďalšiu chybu, a to je to, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a do konca roku ´22 tuná mali byť zadefinované podmienečne aj tie jednotkové nemocnice.
Takže treba sa pýtať, že kto je za toto zodpovedný a podľa mňa, podľa môjho názoru tu je ten, na koho by sme sa mali obracať, prečo vlastne neleadoval túto časť svojich povinností tak, aby sme tu dnes vôbec nemuseli byť. To je tá prvá časť. Určite z môjho pohľadu je dôležité, aby to odznelo, že chýbal tento leadership.
A poďme teda teraz k tej druhej, a tu skutočne aj s mojimi predrečníkmi môžem súhlasiť, aj s Marekom Krajčím, že bolo tu dostatok času, naozaj dva roky je dosť času na to, aby sme sa pripravili aj na takúto veľkú vec, akou sú čakacie doby pre 700 diagnóz. Zopakujem ešte to, čo som povedal na začiatku. To slovenské zdravotníctvo naozaj pokuľháva, to je taká pani v rokoch, ktorá sa opiera o rolátor a ide ledva cestou dopredu, a my teraz od nej chceme niečo, aby teda proste zrazu začalo všetko fungovať. No ono to treba naozaj veľmi citlivo a dobre nastaviť. A ja som aj počas kampane stále hovoril, že, že v rámci tohto, tejto OSN-ky sa urobili viaceré chyby a nie tak zákon, lebo zákon si myslím, že je fajn a myslím, že aj tu sa zhodneme, odborná obec, my potrebujeme zadefinovať, aby sme nerobili všade všetko, potrebujeme zadefinovať nejaké úrovne nemocníc, potrebujeme povedať, že sa tu bude centralizovať, že tu budeme robiť to, tu budeme robiť ono, bude, potrebujeme urobiť nejaký manažment a cestu pacienta, to je všetko v poriadku a myslím si, že tá OSN-ka práve k tomu mala smerovať. No len opäť, ten vykonávací predpis, ktorý mal detailne povedať, že ako to sa má urobiť, tak, žiaľ, nie je napísaný správne.
Viete, teraz je už druhýkrát v medzirezortnom pripomienkovom konaní, neviem teda, v akom stave už je, či už teda skončil alebo nie, ale ten dokument, ktorý som ja mal možnosť si prečítať, tak má strašne veľa chýb. Viete, prvá chyba, ktorá sa stala, bola tá, že kolegom odborníkom z jednotlivých odborných spoločností bolo povedané, napíšte ideálny stav. Napíšte tam všetko, čo si myslíte, že by bolo najlepšie. To znamená, tuná sme začali vyrábať odborné, alebo teda vyhlášku, kde je napísané, ja vám to poviem, lebo som si pozeral napríklad anestézu. Tak v tej vyhláške je napríklad napísané, že päťkové nemocnice, teda koncová, konečná nemocnica má mať xenónový ventilátor. Xenónový ventilátor, ja som si prešiel aj univerzitné nemocnice v Nemecku, videl som to len asi na jednom pracovisku, ktoré to robí ako vedecky, vedeckú činnosť. A my máme teraz zadefinované, že takýto xenónový ventilátor musíme kúpiť.
Môžme hovoriť o ďalšom materiálno-technickom zabezpečení. Podľa toho materiálno-technického zabezpečenia by sa mali nemocnice už teraz pripravovať a nakupovať vo veľkom veci, ktoré si vysnívali odborníci, kolegovia v jednotlivých odborných pracovných skupinách, a dokonca takisto aj personálne obsadenie. Personálne obsadenie, ktoré nie je reálne dosiahnuť ani v západných krajinách, tak v našej vyhláške je. A viete, ako sa potom dá takáto vyhláška uviesť do praxe? O tom to je a o tom by sme mali viesť tú odbornú diskusiu, aby sme, aby sme nepoškodili týmto vlastne ten celý systém.
A ja chcem zdôrazniť, že Kresťanskodemokratické hnutie je prvé pre to, aby tie čakacie lehoty tu boli, pretože súhlasím s predrečníkmi, že je to bytostne dôležité pre našich pacientov. Je to dôležité, aby naši pacienti vedeli, na akú diagnózu sa ako dlho čaká. Ja chcem zdôrazniť, že ale nie je to úplne také že prvoplánové, že to je jednoduché. To vôbec nie je jednoduché, lebo za niektoré čakacie listiny môžu aj pacienti sami. Vezmite si, že niekto nechce byť operovaný u jedného chirurga, chce byť operovaný u iného chirurga a tam musí čakať dlhšie. Alebo máme výber operatéra, my si vyberáme operatéra, za to platíme. A ako sa potom tento systém bude nastavovať? Čiže ono to nie je také úplne, úplne, úplne jednoduché a ja som prvý za to, aby sme tuná sa snažili tú solidaritu systému nejakým spôsobom udržať, aby skutočne nezáviselo od toho, koľko máte peňazí vo vrecku a na základe toho sa dostanete na lepšie pracovisko, alebo na základe toho sa dostanete k lepšiemu chirurgovi, alebo rýchlejšie. Aj tieto neduhy tu, žiaľ, máme a viete, tu nefunguje tak strašne veľa vecí.
Vezmite si, že v Dolnom Rakúsku keď je pacient s nejakou diagnózou, a to je jedno, že býva na okraji Viedne, že má päť kilometrov do viedenskej najbližšej nemocnice, tak ale sanitka ho zavezie 100 km ďalej do Sankt Pöltenu, do centrálnej nemocnice Dolného Rakúska. Proste majú takýto, takýto systém, kde, ako sa má ten pacient posúvať. Alebo môžme povedať nórsky systém, ktorý je oveľa jednoduchší, nie je tak komplikovaný, ako sme si my urobili, že tá vyhláška má 500 strán, podľa mňa je ťažko uskutočniteľná v praxi.
Doplnkové programy, teraz chcem vidieť tých ambulantných lekárov, ktorí si budú sledovať v ich regióne, ako sa každý rok menia doplnkové programy ktorej nemocnice. To je, neviem si to ani celkom vys... celkom dobre predstaviť ako, ako to má fungovať, hej, pritom dalo sa to urobiť jednoduchšie tým negatívnym spôsobom, že povedzme si, že kedy má byť pacient preložený do vyššieho centra, ktoré diagnózy nemajú byť operované v nižšom centre. Veď o to nám predsa išlo, aby sme povedali, že pankreas sa nebude operovať v Trebišove, že sa bude operovať v Košiciach, ale aby sme my zadefinovali explicitne Trebišovu, že budeš operovať týchto 120 diagnóz a túto 121. musíš preložiť do iného centra, no taký systém som skutočne ani vo svete nevidel.
Opäť, ťažko sa mi to hovorí, bol som súčasťou toho, úprimne priznávam. Asi nemal som riešiť, že kde budeme prekladať covidových pacientov, asi sme sa mali venovať tejto veci, lebo tu treba naozaj odborný leadership, tu treba skutočne mať ľudí na ministerstve, ktorí tomu rozumejú, ktorí vedia, čo sa s tým bude diať, keď to takto urobíme. Viete, my tu máme zodpovednosť za ten systém, my keď niečo zmeníme teraz, tuto budeme žiť a nie my, ale tí zdravotníci desiatky rokov. Toto je tá zodpovednosť, ktorá si myslím, že je na nás, aby sme ju, aby sme ju vnímali a to je jedno, či sme v opozícii alebo v koalícii, lebo v podstate tie následky dopadnú na nás všetkých. Čiže pacient by mal byť skutočne, skutočne na tom prvom mieste.
Keď sa vrátim ešte raz k tomu, čo vlastne teraz je predložené a predkladané, mňa to skutočne neteší, že sa to má preložiť o rok, tie čakacie listiny, naozaj mňa mrzia, vyslovene hnevajú. Viem si predstaviť aj podporu toho pozmeňovacieho návrhu, aby to bolo skôr, pretože naozaj toto je naša povinnosť a záväzok voči, voči našim občanom, ale pozerajme, prosím, aj na tie ostatné argumenty, ktoré tu odznievajú, a ak niekto zlyhal alebo urobil niečo, čo nemal, alebo mal urobiť inak, tak to jasne pomenujme a povedzme, kto je za to zodpovedný.
A aby som dlho nerečnil, lebo už som, tuším, povedal tie dôležité veci, za Kresťanskodemokratické hnutie budeme odporúčať, aby sme sa v tejto oblasti zdržali práve preto, lebo som povedal, v jednej oblasti rozumieme ministerke, v druhej oblasti nás to veľmi mrzí, a preto budem odporúčať aj kolegom, aby sa v tejto veci zdržali.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pani kolegyňa Turčanová. Podobne ako ona, prichádzam z východného Slovenska, z Prešovského kraja a doplním niektoré čísla. Mnohí ľudia v tomto kraji nevideli 600-eurový dôchodok. Moji rodičia majú dôchodok tesne nad úrovňou 500 eur, obidvaja. Moji svokrovci tesne nad 400 eur a takýchto ľudí sú tam státisíce. Moji rodičia vychovali teda nás štyroch chlapov, všetci zarábame a keď prišiel prvýkrát, keď sa objavil ten rodičovský dôchodok, tak sme sa potešili, aj oni, lebo to, že vychovali štyri deti, že nemohli nejako vyskakovať a museli sa venovať predovšetkým nám, tak aspoň teraz sa im dostalo trošku vďaky. Teraz sme tento rodičovský dôchodok spochybnili a ideme ho vytunelovať, aby sme mali na plošné prilepšenie všetkým. No toto sa mnohým dôchodcom nebude páčiť podľa mňa. Rodičovský dôchodok je dobrá vec, je zásluhová a podporuje tých, ktorí pre tento štát niečo priniesli, to sú pracujúce deti, ktoré ďalej tento dôchodkový systém držia.
A druhá vec je, tak ako to navrhujete vy, pán minister, idete dávať plošne všetkým rovnako, aj tým, ktorí to nepotrebujú, a to je z nášho pohľadu zbytočný hazard, na to nemáme. Takže asi zrejme nepodporíme takéto, takýto nápad, nás k vašim systémom dôchodku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chceli sme to najlepšie, no dopadlo to tak ako vždy. Mrzí ma, že sa táto vláda pri riešení sociálnej situácie dôchodcov vrhla opäť do populistických, nesystémových a neadresných riešení. Nepochybne starostlivosť o našich seniorov je nesmierne dôležitá a zaslúži si našu pozornosť. V časoch, keď čelíme masívnemu zdražovaniu v každej oblasti, musíme podať pomocnú ruku slabším seniorom, ale prečo plošne aj tým bohatým a bez rozdielu?
Vážený pán minister, považujete za spravodlivé a správne, že rovnakú výšku pomoci dostane senior s vysokým starobným dôchodkom, aj senior na hranici chudoby? To je tá solidarita bohatých s chudobnými, o ktorej hovoril pán premiér Fico pred voľbami? Návrh doplnenia zákona o trinástom dôchodku vnímam len ako úvod k pripravovanému podvodu na voličoch. Vďaka nemu sa opäť neadresne a populisticky zakrývajú oči, uši a ústa voličom súčasnej vládnej koalície. Žijeme, žiaľ, v dobe, keď mnohí naši dôchodcovia rátajú každé jedno euro. Neustále si vyberajú, či zaplatia lieky, potraviny, alebo bývanie. Uskromňujú sa a aj z posledného stále dotujú štát, nielen pred Vianocami, ale po celý rok. Tento návrh je urážkou ich ľudskej dôstojnosti. Naši dôchodcovia nemôžu byť žobráci, ktorí čakajú, či im vláda na konci roka pridelí nejakú mimoriadnu odmenu, nech už to nazvete akokoľvek. Zaslúžia si, a toto v KDH budeme presadzovať, vyplatiť dvanásť riadnych dôchodkov v kombinácii s rodičovským dôchodkom, bez formy, bez zmeny formy jeho financovania.
Pred voľbami členovia súčasnej vlády hovorili o trinástom dôchodku v plnej priemernej výške starobného dôchodku už pred týmito Vianocami. Nie v novom roku, nie o rok, ale teraz a v plnej výške. Nestalo sa, a tak pokračujeme ďalej. Pán premiér pred voľbami jasne povedal, že konsolidácia verejných financií sa nesmie dotknúť dosiahnutého sociálneho štandardu. Podľa jeho slov sa vraj nebude rušiť nič z toho, čo ľudia majú. Pán Richter aj nedávno v rozprave k programovému vyhláseniu vlády o tomto vyhlásení povedal, že myslí ďaleko viac na ľudí a namiesto rušenia sociálnych benefitov ich bude rozširovať. A aká je dnes realita? Programy vládnych strán a vyhlásenia ich lídrov pred voľbami sú klamstvom a v reálnych skutkoch po ujatí sa moci vidíme jasný rozpor. Vláda často spomína navýšenie trinásteho dôchodku, no nikdy nehovorila o zmene či rušení financovania rodičovských dôchodkov. Ak dôjde k predstavenej úprave na financovaní rodičovského dôchodku z asignácie dane, bude to znamenať mnohonásobné zníženie rodičovského dôchodku, ba reálne môžeme hovoriť, že až o jeho zrušení. To, že sú tieto návrhy šité horúcou ihlou, potvrdzuje aj reakcia mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia práve v sociálnej sfére a kvôli sociálnej politike súčasnej vlády im hrozí zánik. A to všetko pre jeden krásny sľub o plnohodnotnom trinástom dôchodku.
Nebolo by namieste zastaviť sa, priznať si chybu a upraviť to? Štát predsa dlhodobo nemá finančné krytie na trináste dôchodky, a to z jednoduchého dôvodu. Väčšina zamestnancov nemá regulárny trinásty plat a neodvádza žiadny trinásty odvod. Veľmi dobre viete, že súčasný systém je stále deficitný a jeho potreby budú sa zhoršujúcou sa demografiou len narastať. Finančné krytie trinásteho dôchodku v podobe, aká bola prezentovaná pánom ministrom, je nastavené tak, že systém favorizuje bohatších dôchodcov s menším počtom detí, čo je presný opak vízie budovania silného sociálneho štátu, ktorý podporuje mladých, rodinu a zamestnanosť. Ak sa niekto rozhodol v minulosti založiť si rodinu a dnes má napríklad tri deti, ktoré zarábajú cez 1 200 eur brutto, dostane od štátu vďaka vášmu pripravovanému návrhu od novej vlády ešte menej peňazí ako doteraz. Z toho, čo ste zatiaľ predstavili, jednoducho vyplýva, že viac peňazí dostane ten dôchodca, ktorý má menej pracujúcich detí, ba dokonca čím vyšší dôchodok má teraz, tým viac si prilepší. Toto je ten váš sociálny a solidárny štát v skratke.
My v KDH presadzujeme presný opak, medzigeneračnú solidaritu medzi rodičmi a deťmi vrátane určitého odvodu pracujúceho dieťaťa svojmu rodičovi dôchodcovi. To posilňuje rodinu a spoločnosti prináša nových pracujúcich občanov, čo z dlhodobého hľadiska rieši aj problémy neudržateľného dôchodkového systému. Budeme pozorne sledovať, aký reálny návrh trinásteho dôchodku dostaneme na stôl pre rok 2024 a veríme, že nová vláda nepristúpi k rušeniu rodičovského dôchodku, ale na svoje sľuby bude hľadať peniaze inde. Inak je to len podvod na voličoch a ponižovanie ľudskej dôstojnosti našich seniorov, ktorým z jedného vrecka vezmete a do druhého vrecka, samozrejme, so všetkou noblesou dáte a dokonca ešte menej peňazí.
Predstavená zmena financovania rodičovského dôchodku uškodí nielen seniorom, ale aj mimovládnym organizáciám a neziskovému sektoru, ktorý často práve v sociálnej oblasti supluje štát. Toto nie je silný sociálny štát, ale jeho likvidácia. Zároveň pripomínam aj vyjadrenie predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý jasne deklaroval, že v záujme zabezpečenia vyplácania dôchodkov do budúcnosti aj vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu sa nesmú zvyšovať dôchodkové prísľuby bez adekvátneho, nového, trvalého zdroja financovania. Ak má byť riešením finančného krytia vášho predvolebného sľubu likvidácia rodičovského dôchodku spojená so zmenami poukazovania 2 % daní z príjmu, nepodporím v budúcnosti tento vládny návrh a pre dobro občanov Slovenska ho odporúčam nepodporiť ani vám, kolegovia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa vrátim k tomu procedurálnemu návrhu, aby sme si to tuná ujasnili.
Pán predsedajúci, máte pravdu, o procedurálnom návrhu podľa rokovacieho programu, ktorý nemá zrejmú podporu Národnej rady, dá predsedajúci hlasovať ihneď, ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že Národná rada nie je uznášaniaschopná, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. Takže len to chcem, aby sme si to teda jasne povedali, ako to je, aby sme aj my vedeli do budúcna ako, ako pokračovať a, a ďakujem veľmi pekne za faktické a zároveň sa chcem pridať k tomu apelu, prosím vás, začnime konečne robiť sociálnu politiku adresne. To je ten základný atribút, ktorý by sociálna politika mala mať.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som v prvom rade rád, že ste našli peniaze pre dôchodcov, to ma teší. Samozrejme to, s čím my, s čím prichádzame ako KDH ako výhrady, je to, že táto pomoc nie je adresná. My sme to kritizovali alebo mali sme voči tomu výhrady viackrát, predovšetkým sme kritizovali to, že sú tu veľké zástupy ľudí, ktorí sú na hranici chudoby alebo už pod hranicou chudoby. Kritizovali sme to, že je tu 270-tisíc detí, ktoré vyrastajú v jednorodičovských domácnostiach a tie sa nevedia dovolať pomoci tohto štátu. Práve preto vás aj žiadame, aj prosíme, aj apelujeme, aby ste našli model, aby bola adresná pomoc v čo najskoršom čase. Keď sme hovorili o energetickej chudobe, hovorili sme presne o tom istom. Naozaj si uvedomme, že všetky vyspelé krajiny, kde je sociálna pomoc na vysokej úrovni, idú presne týmto, adresnou pomocou. Nejdú už tu viackrát spomínanými helikoptérovými peniazmi, ktoré rozhadzujú zhora pre všetkých a rovnako, lebo nie každý to potrebujú, nie každý to potrebuje. Sú ľudia, ktorí to potrebujú viac, sú ľudia, ktorí to potrebujú menej a sú tí, ktorí to nepotrebujú vôbec a dokonca tí ešte aj chcú pomáhať iným.
Preto vás prosím, nájdite v čo najskoršom čase model, aby sa pomáhalo adresne.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, hŕstka prítomných, ja budem reagovať na kolegyňu Holečkovú, ktorá uviedla zopár čísel. Ja nadviažem a doplním ešte, že na Slovensku máme viac ako 20 000 ľudí, ktorých dôchodok presahuje 1 000 eur. Viete, koľko tisíc ľudí máme na Slovensku takých, ktorých dôchodok presahuje 2 000 eur alebo dokonca 3 000 eur? Viet o tom, že na Slovensku máme asi 200 000 životaschopných ľudí, ktorí poberajú dôchodok a ešte aj pracujú? A na druhej strane máme obrovské kvantum ľudí, ktorí - ďakujem, že mi nebeží čas - obrovské kvantum ľudí, viac ako pol milióna dôchodcov, ktorí sú na hranici chudoby.
Ešte raz, pán minister. Máme ľudí, ktorí majú dvoj-, trojtisícový dôchodok, máme ľudí, 20-tisíc ľudí, ktorí majú dôchodky vyššie ako 1 000 eur. A potom na druhej strane máme ľudí, ktorí sú na tom tak biedne, že sú na hranici chudoby. Prečo nepomáhame tým, ktorí to naozaj potrebujú? Najprv ste povedali, že ideme plošne dať všetkým, aj tým, čo majú trojtisícový dôchodok 150 eur a teraz 300 eur a potom tu zaznelo, že ešte zatrasieme so somárikom a ešte dačo z toho vydupeme, ale pozrime sa, na druhej strane, v akom stave sú verejné financie. Žijeme na dlh a ten dlh rastie a ten dlh raz budú musieť zaplatiť naše deti. Preto ja vás vyzývam, aby sme sa správali sociálne a to pre mňa slovo sociálne, pomáhajme tým, ktorí si nevedia pomôcť a nie plošne helikoptérové peniaze. Na to skrátka nemáme.
Na jednej strane jedni vykrikujú, že musíme splniť volebné sľuby a druhí vykrikujú, ešte ste im málo dali a my im dáme ešte viacej. Hráme sa preteky, kto viacej sľúbi a kto viacej dá, ale my nerozdávame z toho, čo máme my vo vlastnom vrecku, ale z toho, čo vytvorí naša krajina a momentálne rozdávame viacej, ako vieme vytvoriť, tak začnime konečne pomáhať adresne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, o procedurálnom návrhu sa hlasuje okamžite a pokiaľ teda nie sme uznášaniaschopní, tak by ste mal prerušiť schôdzu. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Nie je to tak, pani poslankyňa. Môžme pokračovať ďalej. O vašom procedurálnom návrhu sa bude dať hlasovať až vtedy, keď budeme uznášaniaschopní a pán podpredseda Národnej rady tak mohol urobiť aj vizuálne a nemusel ani vôbec dávať o tom hlasovať, mohol tak skonštatovať, takže nemáte pravdu.
Nech sa páči, máte vystúpenie, pani poslankyňa, ak nechcete vystúpiť, nemusíte.

Holečková, Martina, poslankyňa NR SR
Dobre. Ďakujem veľmi pekne, tak máme teda novú kultúru. Dobre. Ale teraz teda skúsim príspevok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Holečková, Martina, poslankyňa NR SR
Dobrý deň, pán minister (reakcia ministra), áno, večer.
Vládne strany SMER a HLAS neplnia svoje predvolebné sľuby o tom, že dôchodcovia dostanú plné trináste dôchodky do konca tohto roku a teraz preto na poslednú chvíľu prichádzajú s tým, že chcú tento rok dôchodcom vyplatiť plošne 150 euro, ale teda dokonca už 300. Stále to však nie je splnený predvolebný sľub.
Áno, na Slovensku máme podľa štatistík až pol milióna dôchodcov, ktorým ostáva po zaplatení základných výdavkov menej ako 50 centov na deň. My si uvedomujeme v KDH, že im pomáhať treba. Chceme, aby to jasne zaznelo, že nie sme proti pomoci dôchodcom. Avšak na Slovensku žije aj takmer milión ľudí, ktorí sú v pásme chudoby. Prečo vláda, keď dokázala nájsť ďalšie peniaze, nepomohla konkrétne tejto skupine ľudí, ale opäť pomáha plošne aj tým, ktorí na to nie sú odkázaní. Viete o tom, pán minister, že na Slovensku má viac ako 21 % ľudí z celkového počtu domácností príjem do 500 eur mesačne a polovica do 700 eur mesačne? Podľa aktuálnych štatistík je až polovica jednorodičovských domácností ohrozená prepadom do chudoby, je to takmer 180 000 jednorodičovských domácností, v ktorých žije 270 000 detí. Hranica chudoby pre jednoosobovú domácnosť za minulý rok bola stanovená na výšku 424 eur. Naozaj si vláda myslí, že táto skupina nepotrebuje 150 euro? Že by im toto nepomohlo? Prečo nemyslíte na tie stovky, tisíce samoživiteľov, ktorí dnes na Slovensku doslovne živoria?
Z hľadiska vekových skupín sú najohrozenejšou skupinou deti, a to deti, ktoré sú mladšie ako 18 rokov. Práve včera bol Svetový deň detí a presne pred dvadsiatimi rokmi bol prijatý Dohovor o právach dieťaťa. Dohovor hovorí o práve detí na dôstojný život, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť. Viete, koľko detí na Slovensku žije dnes v chudobe? Je to takmer každé šieste dieťa. Deti tvoria viac ako štvrtinu z celkového počtu osôb, ktorí sú ohrození chudobou na Slovensku. Ako chcete pomáhať týmto deťom? A najväčším problémom je to, že keď sa už rodina do tej chudoby dostane, nevie sa sama z nej dostať späť. Podľa nejakých štatistických údajov a spotrebného koša štatistického úradu práve takýmto rodinám ostáva necelých päť euro na to, aby denne prežili. Akýkoľvek výpadok príjmu dočasný alebo aj choroba či rozpad rodiny, neplatenie výživného len tieto rodiny, majú pre rodiny tieto fatálne dôsledky.
Prečo vláda zabúda na rodiny s deťmi, na samoživiteľov? Prečo zabúda na rodiny, ktoré sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti alebo o svojho blízkeho príbuzného? Že by to bolo preto, že predsa len nie sú voličmi vládnych strán?
Keď ste preberali vládu, tak z úst predsedu vlády Roberta Fica zaznelo, že preberáte štát v katastrofálnom stave verejných financií. Chcem sa teda opýtať, odkiaľ ste zrazu zobrali 440 miliónov, ktoré sa teraz chystáte plošne rozdať? Tak máme katastrofálny stav verejných financií, alebo nemáme? Ako to je? Vo vyspelých štátoch sa pomáha adresne, konkrétne, len my na Slovensku stále túto ambíciu nemáme. My v KDH sme jednoznačne za pomoc ľuďom, ale pomáhajme tým, ktorí to najviac potrebujú. Pomáhajme tam, kde dneska si nevedia kúpiť základné potraviny, nevedia si zaplatiť teplo.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja vždycky so záujmom počúvam svojich, by som povedal, skúsenejších a starších kolegov, ktorí naozaj sa snažia veľa vecí naozaj v tomto pléne povedať. Ja som človek, ktorý má rád vecné veci, a teraz takisto aj v tejto rozprave sa budem snažiť vecne vystupovať a, aby sme naozaj porozumeli tomu, čo tu, o čom sa tu bavíme, lebo myslím si, že veľa z nás si pletie dve veci a je možno trošku chybou aj ministerstva, že spojilo dve veci dokopy, lebo kategorizáciu nemocníc musíme vyriešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Za tým si stojím, lebo ak sa to nespraví teraz, tak bude problém s tým, že kate... nemocnice prvého typu, ktoré mali byť urobené už v roku 2022, neboli spravené a hrozí nám to, že tie nemocnice jednoducho nebudú môcť právne, ani poisťovne ich nebudú môcť zazmluvniť poskytovať zdravotnú starostlivosť. A to je, myslím si, na skrátené legislatívne konanie.
Problém je v tom, že toto mali riešiť, toto sa malo riešiť už dva roky predtým. Dva roky sa tu naozaj čakalo a ja teraz by som hovoril zo svojej pozície, že som to dva roky riešil s predchádzajúcimi ministrami a mám pocit, že sa to hádzalo jak keby na stenu, jak sa vraví, že hrach na stenu hádzal, že sa to neriešilo. A tento problém, teraz sa nezastávam pani ministerky, ale poviem, ako to je, že ona tento problém, čo sa týka opti... kategorizácie nemocníc a optimalizácie siete nemocníc, zdedila. A ona to musí posunúť.
Takže aby som bol vecný, vláda, som čítal, že vláda Slovenskej republiky pri predkladaní tohto skráteného legislatívneho konania k zákonu č. 540 odôvodňuje potrebu prijatia novely zákona z dôvodu zabezpečenia práva na ochranu zdravia ako ústavného práva vyplývajúceho z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky. Znie to dosť všeobecne, ale vážne zároveň. Ak skutočne ide o akútnu potrebu, treba chrániť ústavné práva, preto jej požiadavka na skrátené konanie mala byť legitímna. Uvedený návrh zákona odstraňuje chybu súčasnej platnej legislatívy. Tak sa to uvádza v texte.
Uvedený návrh zákona vôbec neodstraňuje chybu súčasnej právnej úpravy, ale odstraňuje nekonanie predchádzajúcich ministrov. Treba to otvorene povedať, tak to je, to je holý fakt. To, že už dva riadky nižšie priznáva aj súčasná vláda, opäť citujem: "navrhovaná právna úprava upravuje možnosť ministerstva zdravotníctva vydať rozhodnutia, ktorými sa má zabezpečiť dostupnosť a kontinuita poskytnutia zdravotnej starostlivosti, a ktorých vydanie pre absenciu predošlej praxe v súvislosti s kategorizáciou ústavnej starostlivosti nebolo v zákonnej lehote realizované". Jednoducho, my máme päť kategórií nemocníc. Máme päťku, ktorá je vysoko špecializovaná nemocnica a jednotku kategórie, ktoré sú regionálne nemocnice, kde sa riešia starostlivosť o dlhodobo chorých, jednodňové výkony, rehabilitácie. Poznáme ich z našich malých okresných miest. Tam sa tie nemocnice nachádzajú.
Ministerstvo zdravotníctva spravilo prvý zoznam 31. januára 2022. A druhý zoznam mal byť zverejnený 31. októbra 2023. To sa nestalo, hej? To treba otvorene povedať. To sa nestalo. Preto ten, preto je toto skrátené legislatívne konanie podľa mňa v poriadku. A je dobré, že sa, že sa to ide teraz robiť, lebo ak sa to nestane, týmto skráteným legislatívnym konaním, budeme naozaj mať nemocnice, ktoré nebudú patriť do žiadnej kategórie, hej, ide o nemocnice okresné prvej kategórie. Ak by nedošlo narýchlo k prijatiu zmeny zákona rozhodnutých o týchto nemocniciach do 31. 12. 2023, tak tieto nemocnice by po právnej stránke v kontexte reformy siete nemocníc pravdepodobne od nového roka prestali existovať. Preto je to legislatívne konanie v poriadku.
V čo ja vidím problém, že sa spájajú dve veci a nevidím návrh na skrátené legislatívne konanie, čo sa týka čakacích dôb. Tam vidím naozaj obrovský problém. A toto si myslím, že to skrá... nemal by tento zákon tak ostať, takisto byť spojený, preto takisto, aj čo povedala pani, pán poslanec Dostál aj pani poslankyňa Cigániková, mali by sme to prerokovať až v decembrovej, v decembrovej, v decembrovom rokovaní, lebo sa to naozaj musí odborne a jasne vysvetliť, čo sa momentálne teraz jednoducho nedeje.
Reforma nemocníc je naozaj kľúčová téma a je potrebné, aby sa naozaj spravila, či to budeme volať optimalizácia siete nemocníc, alebo ako chcete, je potrebná, lebo naozaj bez tejto reformy sa jednoducho v zdravotníctve zdravotníci, ľudia a v konečnom dôsledku pacient, nikam nepohneme. Jednoducho tí pacienti potrebujú vedieť a potrebujú od nás vedieť signál, že vieme tieto veci riešiť a vieme ich hlavne riešiť odborne. Nie nadávať si, ale riešiť ich odborne. Reforma nemocníc bola vytvorená preto, aby sa pacient dostal včas ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Na tom trvám a verím tomu, že tuná v tomto pléne sa budeme baviť čisto odborne k tejto téme.
V čom ale problém vidím, jak som vravel, je posunutie čakacích dôb o rok. Ja takisto súhlasím s názorom aj mojich kolegov, ktorí tu už boli predrečníci, že poisťovne mali dostatok času, aby sa to zrealizovalo a myslím si, že čakacia doba o rok posunutia je podľa mňa veľmi neskoro. Z praxe, nebudem hovoriť o onkologických pacientoch, poviem klasický príklad z praxe, ktorý podľa mňa každý jeden z nás pozná. Ja mám vo svojom okolí troch kamarátov, ktorí sú po štyridsiatke, začali mať problém pri športovaní s bedrovými kĺbami, boli u svojho doktora a doktor im povedal, že musia sa nechať operovať na, výmena bedrového kĺbu totálna. Keď poviem také čakacky, čakačky, ktoré dostali, takže... Jedna nemocnica 881 dní. Druhá nemocnica 892 dní. Ďalšia nemocnica 712 dní. Poviete si, dobre, veď on môže nejak fungovať, môže nejak žiť. Ale sú to dva roky, kde ten človek berie tabletky, prežíva bolesť, nemôže športovať so svojimi deťmi, nemôže chodiť na výlety so svojou rodinou. A to všetko mu naozaj spôsobuje diskomfort a tieto čakacie doby to mali odstrániť. V tom ja naozaj vidím problém, že sa nezrealizujú a že ich odkladáme až o rok.
Preto by sme sa naozaj mali, aj, pani ministerka, na to mali zamyslieť, že či sa to nedá náhodou skrátiť o pol roka skôr alebo nejako iným skorším termínom. Aj na zdravotníckom výbore analytici hovorili, že je to možné, že sú pripravení to urobiť o pol roka. Preto by som aj, pani ministerka, vás možno z tejto strany vyzval, aby sme to skúsili ešte viac urýchliť, lebo naozaj, že ja sa bojím, že ak teraz schválime to predĺženie o rok, že sa to, ten zákon dá celý do stratena a si myslím, že s tým ani Kresťanskodemokratické hnutie, ani my poslanci, ktorí sme v zdravotníckom výbore, nemôžeme súhlasiť, lebo naozaj na konci dňa musí byť spokojný pacient a ten môže byť len vtedy, keď naozaj dostane včas zdravotnú starostlivosť, aj operácie, aj veci a nebude čakať 892 dní na výmenu bedrového kĺbu, ale menej, lebo naozaj že sú to, ja poviem zo svojej skúsenosti, mladí ľudia, ktorí majú 42 rokov, chcú športovať, chcú pracovať, chcú tráviť čas so svojou rodinou a nemôžu.
Čiže ako som povedal na začiatku, vidím tu dve rozdielne veci. Skrátené legislatívne konanie o OSN-ke (o optimalizácii siete nemocníc, pozn. red.) je v pohode, ale spojilo sa to s čakacími dobami a za to jednoducho nemôžeme v takomto znení to podporiť. Preto by som bol rád, keby sa to naozaj rozdelilo a prešlo tak isto, ako navrhovali kolegovia, až do tretieho čítania na december.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)