Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
A ja chcem poďakovať pánovi kolegovi Horeckému za jeho vystúpenie, lebo je vidno, že sa venoval tejto problematike veľmi dlho. A chcel by som len poprosiť koalíciu, bolo by dobré, keby si tento návrh osvojila, lebo ja si myslím, že je to veľmi dobrý návrh. Takže poprosím tu prítomných poslancov v sále, ktorí sú v koalícii, aby prediskutovali a podporili tento návrh.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, dámy a páni, pozorne som počúval rozpravu k tomuto zákonu, k návrhu vládneho zákona v prvom čítaní aj teda krátku rozpravu ku skrátenému legislatívnemu konaniu a vnímal som, že táto problematika nie je dostatočne pochopená, ani sa tomu nečudujem, lebo je veľmi špecifická.
Hovoril som o tomto vládnom návrhu zákona aj s pánom ministrom Tarabom a informoval som ho o svojom úmysle predniesť pozmeňujúci návrh. Na konci tohto svojho príspevku tak aj učiním, ale vzhľadom na to, že ten pozmeňujúci návrh je potrebné vysvetliť, pretože posunutie nejakej lehoty budí skôr podozrenie, že sa niečo zlaxňuje, zvoľňuje, že sme menej prísni, ale opak je pravdou. Chcem dôvodiť, že tento pozmeňujúci návrh, naopak, zaručí dôslednejšiu kontrolu, dôslednejšiu starostlivosť o čistotu našich podzemných a povrchových vôd, ako aj funkčnosti čistiarní odpadových vôd.
Príbeh návrhu zákona, ktorý teraz prerokuvávame, sa začal 1. januára 2022, keď bol novelizovaný vodný zákon, a to tak, že doňho bola vložená definícia malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov. Ide o malé čistiarne odpadových vôd, ktoré poznáme aj ako domové čistiarne odpadových vôd. Domová čistiareň odpadových vôd je malá čistiareň, ktorá slúži na individuálne čistenie splaškových odpadových vôd z jednotlivých nehnuteľností, rodinných domov, menších penziónov, chát, chalúp a podobne s kapacitou vypúšťaných odpadových vôd do desať metrov kubických za deň. Tam, to je dôležité, kde nie je vybudovaná verejná kanalizácia.
Príbeh dnešnej novely pokračoval koncom roka 2022, keď 15. novembra nariadením vlády č. 359 z toho roku bolo novelizované nariadenie vlády č. 269/2010, ktoré uvádza podrobnosti o kategóriách a prevádzke malých čistiarní odpadových vôd, limitných hodnotách ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd a, čo je opäť veľmi dôležité, revíznom technikovi.
Je to určite uži-toč-né precizovanie podmienok používania domových čistiarní na základe dlhoročných skúseností, pretože malé čistiarne odpadových vôd prostredníctvom dovtedy iba nariadení vlády naša legislatíva reguluje už desiatky rokov. Limitné hodnoty ukazovateľov pre odpadové vody z malých čistiarní boli stanovené nariadením vlády Slovenskej republiky už pred naším vstupom do Európskej únie a zdôrazňujem, boli rovnaké, ako sú aj dnes. Vlastníkom malých čistiarní odpadových vôd boli povolenia na ich používanie vydávané podľa nariadenia vlády č. 269/2010 rovnako náročným procesom ako aj dnes. Bolo a aj teraz je potrebné podať, taxatívne som si to pripravil, aby to boli presné údaje, žiadosť okresnému úradu o vydanie vodoprávneho rozhodnutia o výstavbe malej ČOV-ky. Okresný úrad má kompetenciu pre ochranu podzemných a povrchových vôd a rozhoduje o tom, aké individuálne podmienky musia byť splnené pre výstavbu a prevádzku každej jednotlivej malej čistiarne odpadových vôd.
Ďalej bolo treba podať žiadosť obci o územnoprávne rozhodnutie. Súčasťou žiadosti musí byť i projektová dokumentácia a ak má byť odtok odpadu do podzemia, teda do studne, potrubia, tak je potrebný aj hydrogeologický posudok. Ďalšou prílohou povinnou je projektová dokumentácia, musí byť od projektanta s oprávneným zameraním na projektovanie vodných stavieb. Je nevyhnutné, aby obsahovala technický popis čistiarne priamo od výrobcu. Technickú správu, pozdĺžny profil, návrh, akým spôsobom bude riešené odvádzanie vyčistenej vody, informácie o uložení kanalizačných rúr a prípadnej akumulačnej nádrži, ktorá môže, no nemusí byť súčasťou malej ČOV-ky.
Štvrtou prílohou je hydrogeologický posudok, ktorý musí zahŕňať charakteristiku stavebného miesta objektov, hydrogeologické a inžinierske geologické pomery pozemku, posúdenie parametrov skúmaného územia a vplyvu vyčistenej vody na kvalitu okolitých podzemných i povrchových vôd, ako aj návrh spôsobu kontroly stavu čistiarne spolu s prílohami obsahujúcimi detailné nákresy jám a podrobný opis územia plánovanej výstavby malej ČOV-ky. Piatou prílohou je žiadosť o povolenie správcovi dotknutého toku, ak sa bude voda odvádzať do povrchového toku. Súčasťou žiadosti je opäť detailná charakteristika malej ČOV-ky, veľkosť, kapacita, dodávateľ, garantované hodnoty zostatkového znečistenia a predpokladané kvantum vyčistenej vody, nákres miesta umiestnenia čistiarne a zjednotenie, zhodnotenie, pardon, vplyvu odvádzanej vody na vodný tok. Návrh podmienok a rozsahu povolenia na vypúšťanie vody do toku podľa vodného zákona, certifikáty všetkých zariadení, ktoré sa plánujú využiť pri stavbe malej ČOV-ky.
A napokon, šiestou povinnou prílohou je kolaudačné rozhodnutie, po dokončení výstavby je potrebné podať žiadosť okresnému úradu, okresný úrad rozhodne o tom, či malú ČOV-ku môže vlastník používať a taktiež zadefinuje povinnosť, za akých podmienok sa smie čistiareň prevádzkovať. Ukazovateľ v nariadení vlády sú limitné, maximálne možné, individuálne povolenia bývajú prísnejšie. Čiže na každom jednom individuálnom povolení pre vlastníka malej čistiarne odpadových vôd sú zohľadnené všetky tieto prílohy a individuálne podmienky prevádzky takejto ČOV-ky.
Takto sa to robilo celé roky a robí sa to tak aj dnes pre zabezpečenie prevádzky malých čistiarní odpadových vôd. Ich problémom však je, že, žiaľ, často viac nefungujú, ako fungujú, a to súčasné znenie vodného zákona rieši pravidelnou kontrolou malých ČOV bez ohľadu na to, či vlastník má povolenie nové alebo staré a či v zákone ponecháme povinnosť každé povolenie administratívne zosúladiť s dnešným znením zákona alebo nie, lebo práve o tom je vládny návrh zákona.
Nedostatočná kontrola prevádzky a technického stavu malých čistiarní odpadových vôd bola aj obsahom infringementu zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike, a to z dôvodu nesplnenia povinnosti z určitých článkov smernice Rady 91/271/ EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd týkajúcich sa individuálnych a iných primeraných systémov, medzi ktoré patria teda aj tieto malé čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentov obyvateľov.
Z hľadiska ochrany životného prostredia by súčasné znenie vodného zákona malo byť významnou podporou pre správnu prevádzku malých čistiarní, pretože od 1. januára 2022 je vo vodnom zákone ods. 2 ustanovení § 53, ktorý ukladá povinnosť, to je kľúčová vec, ktorá sa objavila vo vodnom zákone, povinnosť pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd zabezpečiť vykonávanie technickej revízie malej čistiarne odpadových vôd a výsledky technickej revízie odovzdávať do 30. januára nasledujúceho roka orgánu štátnej vodnej správy. Toto musia robiť bez ohľadu na to, ako mali vydané povolenie, pretože jednoducho zákon je nad týmto administratívnym konaním.
Technickú revíziu vlastník malej ČOV musí uskutočniť prostredníctvom revízneho technika, pričom osvedčenie pre revízneho technika vydáva osoba poverená ministerstvom. Vykonať technickú revíziu musí vlastník malej ČOV-ky raz za rok bez diaľkového monitoringu a v prípade, že má takáto ČOV-ka diaľkový monitoring, tak dvakrát, ehm, raz za dva roky. Nedostatky je povinný odstrániť v lehote do 60 dní od vykonanej technickej revízie.
O ďalšej novele vodného zákona dnes rokujeme preto, lebo 1. januára 2022 sa do vodného zákona doplnilo aj ustanovenie § 80f ods. 2, a to je pointa, ktoré zaväzuje vlastníkov povolených malých čistiarní do dvoch rokov, teda do 1. januára 2024, zosúladiť administratívne ich platné príslušné povolenie s aktuálnym znením všeobecne záväzného predpisu.
Som si overoval na príslušných úradoch, že ku dnešnému dňu za celý rok 2023 nebola podaná ani jedna jediná žiadosť o takéto zosúladenie od vlastníka malej čistiarne odpadových vôd.
Dnešný návrh zákona vlastníkom malých ČOV teda posúva lehotu, vládny návrh zákona posúva lehotu, ktorú pred dvoma rokmi dostali na zosúladenie príslušného povolenia, posúvajú o ďalšie štyri roky, o toto celé volebné obdobie. Podľa navrhovateľa zákona vlastník malej ČOV-ky povolenej podľa predpisov platných do 15. novembra 2022 je povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o zosúladenie svojho povolenia podľa nových predpisov do 31. decembra 2028.
Tu je potrebné zdôrazniť, že vo všetkých prípadoch ide iba o dočasné povolenia a do navrhovaného konca roka 2028 skončí platnosť všetkých povolení pre vypúšťanie do podzemných vôd, lebo tie sa jednoducho vydávajú maximálne na štyri roky. Po roku 2028 zostanú v platnosti iba povolenia pre vypúšťanie do povrchových vôd, a to na maximálne ďalšie štyri roky, lebo tieto sa vydávajú v dĺžke šesť až desať rokov, a bude ich stále desaťtisíce.
So zameraním pozornosti na ochranu životného prostredia je pritom potrebné upozorniť na skutočnosť, že úrady zohľadňovali konkrétne podmienky prevádzky malej čistiarne a povolenia v potrebnej miere uvádzali prísnejšie hodnoty ukazovateľov znečistenia, než hovoril dovtedy vodný zákon. To som vám ilustroval na povinných prílohách takejto žiadosti o povolenie.
Nová legislatíva je efektívnejšia v tom, že povoľujúci úrad môže malé čistiarne diferencovať podľa viacerých parametrov, a teda prísnejšie podmienky povolenia nemusí detailne zdôvodňovať. Vítam to, že chceme odbremeniť úradníkov príslušných úradov od toho, aby v prílohách hľadali dôvody na prísnejšie limity udelené z povolení, než sú maximálne limity uvedené vo vodnom zákone.
Takže kategorizáciou do troch veľkých kategórií a dvoch podkategórií sa zjednoduší táto administrácia, ale za akú cenu? Za tú cenu, že desaťtisíce vlastníkov platných povolení, ktoré spĺňajú limity ku dnešnému dňu, tak ako ich spĺňali v deň, kedy boli vydané, budú musieť požiadať a zaťažiť úrady o zosúladenie administratívneho znenia toho povolenia s aktuálnym znením zákona, nie s nejakým sprísnením podmienok funkčnosti činnosti týchto ČOV-iek. No ani staré dočasné povolenia však nie sú nepriateľské k životnému prostrediu a dokonca spĺňajú limitné hodnoty ukazovateľov vyžadované súčasnou platnou legislatívou, a to aj pre oveľa väčšie čistiarne odpadových vôd, a to dokonca pre čistiarne až do veľkosti 2 000 ekvivalentov obyvateľov. Samozrejme, vždy je priestor pre zvyšovanie ochrany životného prostredia, ale v tomto prípade bola predmetným ustanovením vodného zákona uložená neprimeraná záťaž na vlastníkov domácich ČOV, ktorí majú platné povolenia, a rovnako aj na okresné úrady, ktoré ich vydali. Odporúčam a nalieham, že treba tieto sily okresných úradov investovať do kontrol, aby vlastníci malých ČOV plnili povinnosti, ktoré majú v platných povoleniach uložené, a nie aby administrovali desaťtisíce povolení a ich zosúladenie aktualizácia znenia podľa kategórií.
V tejto súvislosti dávame do pozornosti skutočnosť, že z hľadiska sankcií je pre občana dokonca výhodnejšie prevádzkovať malú čistiareň bez povolenia ako s povolením. Konkrétne, podľa ustanovenia § 77 ods. 1 písm. t) vodného zákona sa priestupku dopustí ten, kto ako vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov nevykoná prostredníctvom odborne spôsobilej osoby poverenej ministerstvom technickú revíziu spôsobom podľa tohto zákona a výsledky tejto revízie neodovzdá do 30. januára nasledujúceho roka orgánu štátnej vodnej správy a neodstráni nedostatky v lehote do 60 dní od vykonanej technickej revízie alebo nepožiada v určitej lehote orgán štátnej vodnej správy o zosúladenie povolenia na osobitné užívanie vôd.
Predstavte si, že za tento priestupok možno uložiť pokutu do 165 eur, ale podľa iného písmena ustanovenia § 77 ods. 1, podľa písm. b) sa priestupku dopustí ten, kto vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním, a za tento priestupok možno uložiť pokutu len do 100 eur. Inak povedané, ten, kto vypúšťa odpadové vody bez akéhokoľvek povolenia, môže dostať pokutu do 100 eur, a ten, kto vypúšťa odpadové vody podľa povolenia, ktoré nemá administratívne vysporiadané, môže dostať pokutu do 165 eur. Priamo z toho vyplýva, že sa viac vyplatí netrápiť sa so žiadnym povolením.
Predmetom toho môjho pozmeňovacieho návrhu nebude úprava sankcií, pretože tá si vyžaduje systematický, systematickú prácu a prehodnotenie všetkých parametrov. Budem sa vyjadrovať v pozmeňováku iba k stanovenej lehote. Navrhujeme preto v budúcnosti ale upraviť aj ustanovenia o sankciách a o priestupkoch vo vodnom zákone tak, aby bolo od-ra-dzu-jú-ce vypúšťať odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy. V tomto skrátenom legislatívnom konaní sa však dá zabezpečiť, aby všetky dočasné povolenia, ktoré spĺňali limity tak, ako v deň kedy boli vydané, tak aj dnes, zostali v platnosti tak, ako boli vydané, teda aby sa vyplatilo mať povolenie.
Podľa dôvodovej správy sa počet vydaných rozhodnutí na malé ČOV pohybuje len za rok 2020 v desiatkach tisíc. Keďže všetky tieto povolenia majú dobu platnosti maximálne desať rokov, a teda dotknuté povolenia majú platnosť maximálne do roka 2032, navrhujeme, aby platné povolenia zostali v účinnosti po celú dobu ich platnosti tak, ako boli vydané. Ak sa podarí pánovi ministrovi Tarabovi tak, ako to deklaroval, splniť jeho plán, zaviesť do každej obce kanalizáciu, žiadosti o povolenia budú rádovo v menšom počte, pretože je možné požiadať o povolenie iba v takej obci, kde kanalizácia nie je.
Zrušením povinnosti zosúlaďovať platné povolenia významne odbremeníme orgány štátnej správy, ktoré v ušetrenom čase môžu vlastníkom malých čistiarní odpadových vôd pomáhať odbornými radami aj pri konaniach o nových povoleniach a najmä kontrolovať dôsledné dodržiavanie zákona. Preto prednesiem pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a to v jedinom bode. Budeme navrhovať predĺžiť lehotu pre vlastníkov platných čistiarní odpadových vôd, malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov ku termínu skončenia platnosti všetkých dočasných povolení.
Krátke resumé. Vládny návrh zákona rieši túto potrebu čiastočne, posúva tú lehotu o štyri roky, avšak vtedy ešte stále budú v platnosti desaťtisíce povolení, ktoré splňujú normy, tak ako vtedy, keď boli vydané, tak aj dnes, neprispejú teda ku skvalitneniu ochrany odpadových vôd alebo teda životného prostredia vypúšťaním vyčistených odpadových vôd, naopak, neúmerne zaťažia vlastníkov desaťtisícov čistiarní odpadových vôd a taktiež pracovníkov Slovenského vodohospodárskeho podniku, ako aj inšpektorov príslušných úradov, ktorí namiesto toho, aby kontrolovali dôslednú funkčnosť a plnenie si povinností v zmysle zákona, tak budú administrovať desaťtisíce žiadostí, ktoré budú jednoducho retroaktívne len harmonizované so súčasným znením zákona.
Týmto by som ukončil tento príspevok v rozprave a prešiel by som k predneseniu pozmeňujúceho návrhu. Čiže prednášam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 50. Pozmeňujúci návrh znie:
V čl. I sa slová "do 31. decembra 2028" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2032".
Odôvodnenie: Cieľom predloženého poslaneckého pozmeňujúceho návrhu je predĺžiť lehotu pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov tak, aby všetky dočasné povolenia zostali v platnosti, a vyhnúť sa tak zbytočným administratívnym konaniam, ktoré zaťažia vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd, ako aj príslušné okresné úrady a limitujú ich kapacitu na dôsledné plnenie povinností vlastníkov čistiarní odpadových vôd.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ďakujem za udelenie slova.
Moja prvá otázka znie, ja som to už povedal aj pred chvíľou, pre koho je určený tento príspevok. Ide o osoby, ktoré budú mať mesačný príjem vyše 2-tisíc eur a môžu získať príspevok až do 150 eur. Ja to vnímam ako pomoc pre strednú vrstvu. Ak chceme pomáhať strednej vrstve na Slovensku, nič proti tomu, ale, samozrejme, že tu máme aj ďalšie vrstvy obyvateľstva, ktorým treba pomáhať.
Položme si otázku, predkladateľ, navrhovateľ definuje tento nový príspevok ako sociálnu dávku. Je to priamo v dôvodovej správe. Je sociálna dávka nástroj, ako pomáhať strednej vrstve? Ozaj potrebujeme sociálnou dávkou nazvať niečo, keď pomáhame človeku, ktorý vyslovene bytostne nie je ohrozený? Ak to teda sociálna dávka nie je, je to niečo iné, tak potom si položme otázku, že komu je určená a čo tým vlastne sledujeme. Ak tým sledujeme pomoc určitej skupine obyvateľstva a zároveň, ako počúvame od predstaviteľov vlády, že to je zároveň aj nástroj na to, aby sa podporila výstavba bytov na Slovensku a aby sa podporila stavebná produkcia, tak potom mi tam niečo nesedí. Každý, kto uvádza dva dôvody pri zdôvodnení svojho návrhu a tie dva dôvody sú od seba tak vzdialené, tak možno za nimi je niečo úplne iné.
To, čo povedala moja predrečníčka... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Ak máte niečo na prejednávanie, choďte von z rokovacej sály. Počúvajme pána poslanca.
Ďakujem pekne.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Zopakujem to, ak predkladateľ uvádza dva dôvody a prvým je pomoc určitej skupine obyvateľov a druhým dôvodom je, aby sme podporili výstavbu bytov a stavebnú produkciu, šípim za tým neúprimnosť. Tým pádom sa prikláňam k mojej predrečníčke kolegyni poslankyni, že je tam skôr, je tam skôr zásah na určitého voliča, je tam skôr úmysel vrátiť sa k predvolebným sľubom spred volieb a naplniť si tento predvolebný sľub, samozrejme, na úkor štátnych financií.
Upozorním tiež na to, už to mnohí tu hovorili, že táto sociálna dávka je drahá. Vychádzam priamo z doložky vplyvov. Každé euro, ktoré dostane poberateľ dávky, na každé euro minie štát 13 centov. Je to, je to drahá pomoc, hoci sme tu počuli, že tie náklady sa možno budú znižovať, ale ja uvádzam to, čo je v doložke vplyvov.
Posledná vec, čo poviem, opäť to tu už zaznelo, vnímam to ako napriahnutie ústretovej ruky voči bankám. Skutočne, ak banky si budú vedomé, že štát bude niesť určitú časť nákladov za úroky, no tak nevidím dôvod, prečo by tie banky sa mali správať nejako ústretovo voči klientom a aby medzi sebou bojovali o výšku úrokových sadzieb. Jednoducho pre banky sa tu vytvára mäkké prostredie, čo koniec koncov bude môcť, bude viesť k tomu, že tie banky si budú s väčšou ľahkosťou dvíhať úrokové sadzby a na to doplatia tí, ktorí nebudú mať túto sociálnu dávku. To znamená všetci ostatní okrem tých, čo sociálna dávku poberajú.
Na záver poviem jednu vec, ja som to tu už dnes spomenul, vítam, že v programovom vyhlásení vlády je veta, ktorá hovorí o tom, že príspevok na bývanie má byť samostatnou dávkou. Áno, vítam to, poďme cez príspevok na bývanie pre pomoc tým, ktorí sú ozaj najodkázanejší. Spomínal som, že v Českej republike to funguje, týmto spôsobom tam pomáhajú ľuďom, ktorí majú vysoké výdavky na energie. Samozrejme, Česi regulované ceny energií nemajú, my ich máme zastropované, ale vidím tam príležitosť na to, aby sme práve cez tento príspevok na bývanie, ktorý je adresný, aby sme cez tento príspevok pomáhali tým, ktorí to najviac potrebujú.
Okrem toho, že tento príspevok je adresný, na rozdiel od tejto sociálnej dávky, tak tento príspevok aj šetrí verejné financie.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, budem sa opakovať a budem to robiť pomerne často, ale ak náš štát dokáže adresne peniaze vyberať, mal by ich dokázať aj adresne dávať. Som za pomoc ľuďom, ktorí sa ocitnú z rôznych dôvodov v stave, kedy nie sú schopní splácať hypotéky s násobným úrokom, ale nemôže sa to diať takto populisticky a ešte aj v skrátenom legislatívnom konaní. Existujú predsa jasne zadefinované legislatívne postupy, ako sme mohli vidieť aj v minulosti počas covidu, existujú aj mechanizmy odkladu splátok a iné, ktoré môžu dočasne pomôcť, kým plnohodnotne, vecne a s dátami od odborníkov nastavíme túto štátnu pomoc.
Vážený pán minister, štát by sa mal zapojiť do regulácie úrokov na hypotéky najmä s dôrazom na spravodlivosť, udržateľnosť a ochranu ekonomickej stability. To, čo ste navrhli, nie je ani spravodlivé, ani udržateľné a môžeme len polemizovať o ochrane našej ekonomickej stability. K zvýšeniu daňového bonusu ani štátneho sociálneho príspevku nemáme k dispozícii nevyhnutné analýzy iba suché konštatovania. Vládne kroky od začiatku sprevádza rýchle, populistické a neadresné plnenie nepremyslených sľubov. Namiesto zvýšenia adresného príspevku na bývanie idete rozdávať peniaze, ktoré ani nemáme. Zvyšujete už aj tak vysoký štátny dlh a poskladajú sa naňho všetci – aj nízkopríjmové skupiny, chudobní ľudia a seniori.
Nepochopiteľné je aj zneužívanie legislatívneho procesu, keď bez vecnej diskusie s odborníkmi a skupinami obyvateľov, ktorých sa to týka, dávate na stôl návrhy zákonov, ktoré si práve túto dôležitú časť diskusie zaslúžia. Zmena politickej kultúry nenastala.
Vážený pán minister, včera ste v štýle zlodej kričí, chyťte zlodeja obhajovali, že a útočili na bývalú vládnu koalíciu, vy ste utrácali, tak my môžme ešte viac. Považujem to za absolútne nevhodné. Člen bankovej rady a výkonný riaditeľ Národnej banky Slovenska pán Dvořáček konštatoval, že nárast splátok pri väčšine hypoték nebude dramatický. Podľa jeho slov situácia vyžaduje individuálne, nie plošné riešenia. Súhlasím s jeho komentárom k hypotékam, v ktorom uviedol, že dôležité je najmä diskutovať o riešení prípadov konkrétnych domácností, ktoré by sa aj v kombinácii s inými faktormi, napríklad pokles príjmu, dostali do finančných ťažkostí.
Dostali ste síce dôveru od vašich voličov, ale ste zástupcom všetkých. Preto si, prosím, pre dobro Slovenska nechajte poradiť a pozrite si aj materiál, ktorý vypracoval Parlamentný inštitút k opatreniam pomoci pre hypotekárnych dlžníkov v štátoch Európskej únie. Počúvajte odborníkov a inšpirujte sa dobrými príkladmi z praxe zo zahraničia, aj keď je tomu potrebné venovať viac času. Musíme zamedziť neadresnému rozdávaniu finančných výhod o to viac, ak je finančné krytie zabezpečené zvýšením daní, likvidáciou II. piliera alebo zvyšovaním odvodov. Toto nie je sociálna spravodlivosť, ale zneužívanie legislatívneho procesu a neprijateľný populizmus.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja k tomu poviem len toľko, že pri takýchto návrhoch, ako predložil pán Jakab, ozaj treba tiež zvážiť dosah, dosah na výber dane z príjmu fyzických osôb a aj pri samom opatrení, teda pri samom návrhu zákona treba na to hľadieť, pretože ako som spomenul, ide to na vrub samospráv a treba tam určité kompenzácie spraviť, to zase štát bude stáť nejaké peniaze.
A ďalšia vec, že tieto opatrenia budú vyvíjať len ďalší tlak na to, aby samosprávy zdvíhali dane, ktoré sú v ich kompetencii, a tým pádom vlastne zdvíhali dane pre občanov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Hajkovi, že to takto vystihol všetko a poukázal na problém. Ja som tiež roky pracovala v samospráve, využívali sme Štátny fond rozvoja bývania na výstavbu mestských nájomných bytov, žiaľ, samosprávy majú dosť problém s pozemkami, takže toto možno by bolo treba riešiť.
Ale vidím tu obidvoch pánov ministrov, a tak mi nedá nepovedať, že chápem, že vláda chce pomôcť, ale prečo dvaja, keď niečo robia, tak majú rovnaký cieľ, ale nie je to to isté. Na jednej strane ministerstvo financií bude dávať daňový bonus, ktorý, ako povedal pán Hajko, postihne samosprávy, na druhej strane plošná pomoc cez ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktorá nezasiahne zasa tých najslabších, o ktorých sme tu už hovorili. Takže prosím, venujme sa naozaj tým, adresne tým, ktorí to potrebujú a sú na pomoc tejto vlády odkázaní.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri, po predložení tohto návrhu zákona som si položil otázku: kto je ten, čo je ohrozený predmetom tohto zákona, to znamená vyššími sadzbami úrokov na hypotékach? Kto je ten ohrozený, komu chceme pomáhať a ako mu chceme pomáhať?
Ak má byť ohrozený ten, ktorý môžeme povedať, že patrí do strednej vrstvy, to znamená, že má mesačný príjem do 1,6-násobku priemernej mzdy, dobre, v poriadku, strednú vrstvu treba tiež chrániť. Ak majú byť ohrození mladí ľudia, pre ktoré, pre ktorých slúži schéma hypotéka pre mladých, dobre, v poriadku. Ak majú byť ohrození ľudia, ktorí majú najhlbšie do vrecka... nájdeme ich tam? Nenájdeme ich tam. A skutočne nám musí ísť komplexne o všetkých ľudí, ale najviac si musíme všímať tých, ktorí si nedokážu svojimi vlastnými silami pomôcť sami. To je princíp sociálnej politiky štátu.
Problém bývania a hypoték je oveľa širší, ako je tu nastolený. Chápem, že ide o opatrenie, ktoré má postihnúť alebo ktoré sa má zamerať na určité daňové zvýhodnenia tento rok a budúci rok, ale problém bývania je oveľa širší. Už to tu viackrát spomínali rečníci, myslím si, že to spomínal aj pán minister, Slovensko sa nachádza vo veľmi zvláštnej situácii, pretože v 90. rokoch v podstate ľudia, ktorí bývali vo svojich bytoch, si tieto byty sprivatizovali, to znamená, že máme jedno z najvyšších percent vlastníctva bytov v súkromnom, v súkromnom vlastníctve v celej Európskej únii. To je jeden problém.
Druhý problém je v tom, že bytová výstavba u nás stále zaostáva a sme na tých posledných priečkach v Európskej únii, čo sa týka počtu, počtu bytov na jednotku obyvateľov. Takže zamyslime sa nad tým, že áno, ideme s určitou pomocou, dá sa o nej diskutovať, aká je, ale zamyslime sa nad tým, ako tento problém riešiť komplexne. A tu vyvstáva viacero veľkých otáznikov, vecí, ktoré sa na Slovensku neriešia dlhé roky.
Čo bráni na Slovensku, aby sa viac stavalo bytov a aby boli dostupné? To sú veľmi vážne otázky. Odpoviem len v pár bodoch.
Prvá vec je stavebné konanie. Máme tu nový stavebný zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti alebo do účinnosti od 1. apríla tohto roku, zatiaľ je veľmi nejasné, že ako by tento zákon mal platiť, ako by sa mal uplatňovať. Je to úplne nový stavebný zákon po vyše tridsiatich rokoch. Čakám odpo... od vlády odpoveď na otázku, ako budeme postupovať so stavebným konaním od 1. apríla. Ideme naskočiť na tento vlak? Ideme naskočiť na nový stavebný zákon, ktorý má veľmi veľa nejasností?
Druhý problém, pozemky. Slovensko má totálne rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Ak chce developer získať pozemok, tak sa musí dosť usilovať, aby sa k nemu vôbec dostal. A ak sa k nemu dostane, tak musí často podstúpiť proces, proces zdĺhavý, to znamená proces vyrovnania sa s vlastníkmi často veľmi silno rozdrobených parciel. A týka sa to aj individuálnej výstavby, pochopiteľne, ale týka sa to, samozrejme, aj samospráv. Je to veľký problém. Takže čakáme odpoveď na otázku, čo s týmto bude robiť vláda.
Áno, sú tu rozbehnuté určité komasácie, ale akú prioritu im dáme. A s tým, samozrejme, súvisí ďalšia veľká otázka, a to je dedičský zákon. To znamená, ak scelíme pozemky, tak musíme si položiť otázku, ako zabrániť tomu, aby sa nám opäť nekúskovali v dedičskom konaní.
Tretia vec, čo poviem, štát, vláda a štát všeobecne disponuje veľkým množstvom budov, často nevyužívaných. Prečo by tieto budovy nemohli ísť do vlastníctva samospráv, aby si pomohli napríklad pri výstavbe alebo rekonštrukcii týchto budov a pri výstavbe nájomných bytov? Tým otváram ďalšiu, ďalší veľký problém, a to je nájomné bývanie. Boli tu na Slovensku pokusy, viacero pokusov, ako rozbehnúť nájomné bývanie. Asi ten najviac používaný nástroj je Štátny fond rozvoja bývania. Ale máme tu určitú schému po minulej vláde, ktorá je tiež diskutabilná, podobne ako nový stavebný zákon. Čo s tým budeme robiť? Ako podporíme samosprávy, aby mohli viac stavať nájomné byty?
My sme tu preberali návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo dopravy bude určovať a bude, alebo bude regulátor pri nájomnom v bytoch. V poriadku, ale čakáme odpoveď na otázku, čo vlastne urobiť, aby tento štát začal v skutočnosti ozaj, naozaj budovať nájomné byty tak, aby boli dostupné.
Posledný bod k tomuto, čo poviem, je cena úverov. Ono to všetko so všetkým súvisí. Ak štát nebude dobre hospodáriť a bude sa zadlžovať, hrozí nám, že nám vzrastú úrokové sadzby, úrokové sadzby na štátnych dlhopisoch. Dnes sme zhruba na úrovni Grécka. Za nami sú len také štáty, ako je Taliansko alebo Španielsko. Čoraz viac zaostávame za úrokovými sadzbami Nemecka, čo by sme mohli pokladať ako za taký referenčný, referenčný bod. Ak štát nebude rozumne hospodáriť, je veľká pravdepodobnosť, že nám vzrastú úrokové sadzby. Čo to bude znamenať? Pre banky to je dobrý biznis. Jednoducho si pokúpia štátne dlhopisy a riešia si svoj, svoj úrokový, úrokový diferenciál, ktorý je medzi vkladmi a pôžičkami. To znamená, my vtiahneme tie banky do systému štátnych dlhopisov a, pochopiteľne, bude menej peňazí na to, aby sa úverovali iné veci pre biznis a pre obyvateľov, no a to je zákon, zákon trhu. Jednoducho kde je, kde je väčší dopyt, tak vlastne aj cena toho ponúkaného produktu stúpa. A v tomto prípade je to úver, často úver pre developera, často úver pre majiteľa, súkromného majiteľa pozemku.
Ohradím sa proti tomu, čo povedal aj pán minister, že Kresťanskodemokratické hnutie nechce pomáhať pri energiách, nechce pomáhať pri hypotékach. Áno, mali sme to v programe, potrebujeme vylepšiť schémy, ktoré sa týkajú hypoték, štátnej pomoci, a potrebujeme zmeniť aj prístup k energiám. KDH je za to, aby sa pomáhalo odkázaným ľuďom, ktorí nedokážu splácať vysoké účty za energie, ale prosím vás, robme to adresne. Robme to podľa to, kto to ozaj potrebuje. Nedávajme zbytočne nízke ceny energií majiteľom veľkých nehnuteľností, ktorí vôbec nepotrebujú štátnu pomoc, šetrime štátne peniaze.
Druhá vec, čo poviem, sme za pomoc ľuďom, ktorí majú problém s bývaním. Ja som privítal, že v programovom vyhlásení vlády sa objavila stať, že sa prehodnotí, akým spôsobom sa bude poskytovať príspevok na bývanie. A sme za to, aby sa tento príspevok ozaj prehodnotil a aby sa vážilo, či ozaj domácnosť potrebuje peniaze na to, aby sa jej pomohlo. Aby si vedela splácať, aby si vedela uhrádzať náklady na bývanie.
Netreba chodiť ďaleko, používajme osvedčené postupy. V Česku platí schéma, podľa ktorej príspevok na bývanie sa viaže na výšku, výšku platieb za energie. To znamená, kto si nemôže dovoliť vysoké platby za energie, tomu štát pomáha. To je funkčný príspevok na bývanie. Poďme týmto smerom. Opäť zdôrazňujem to isté, čo pri energiách, pomoc musí byť adresná. Je to spravodlivé a šetrí to verejné financie, vieme, že sú vo veľmi zlom stave.
Posledný bod, čo poviem, daňový bonus sa netýka len tých, ktorí si ho odpočítavajú a ktorí vlastne o toľko platia menšiu daň, týka sa aj tých, čo sú závislí od tejto dane, a to sú samosprávy. Toto opatrenie má budúci rok priniesť mínus pre samosprávy 15 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne pani kolegyni Tine Gažovičovej a tiež chcem zdôrazniť, že to, že dnes vyslovujeme jednomyseľnú podporu tomuto návrhu vládneho zákona, neznamená, že nás táto téma pustila a prestala zaujímať. Naozaj nechceme zaťažovať túto váženú snemovňu detailami tohto, tejto problematiky, ale tie detaily budú rozhodujúce pre úspešnú implementáciu aj tohto zákona a ďalšieho pokračovania v starostlivosti o deti, pôjde o uplatnenie štandardov, pôjde o zabezpečenie dostatku kvalifikovaných odborných zamestnancov, pôjde o nastavenie koeficientov vo vládnom nariadení 630, pôjde o vyhodnocovanie, zber dát z informačného systému EVUPP, do ktorého vstúpili všetky tieto zariadenia prevencie a poradenstva, niektoré prvýkrát, takže je tam ešte veľmi veľa práce, ktorú budeme sledovať, a pričom chceme konštruktívne pomáhať a upozorňovať na prípadné nedostatky.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené dámy a páni, nedalo mi nevystúpiť, keďže v čase, kedy bola prinesená do tejto snemovne veľká novela školského zákona a príslušných zákonov som bol slúžiacim ministrom školstva, hoc len krátky čas, tak v tom čase som mal príležitosť naskočiť do rozbehnutého vlaku, dobiehať dokonca jeho meškanie a opravovať niektoré nedostatky. Takto pred rokom som musel novelizovať školský zákon práve kvôli transformácii zariadení poradenstva a prevencie, ako o tom hovorila pani Kalmárová. Išlo presne o personálne limity, požiadavky, ktoré stanovovali minimálny počet piatich fyzických osôb na plný úväzok alebo troch pri špecializovaných zariadeniach poradenstva a prevencie. Predstavte si, že toto sa dialo v novembri, decembri, pričom účinnosť zákona bola od 1. januára 2023. Je to typický príklad, kedy horlivosť, hoc aj s dobrým úmyslom, ak ju nesprevádza znalosť problematiky, vedie k nevykonateľným ustanoveniam zákona. Nevedel som si predstaviť, podobne ako mnoho ľudí na Slovensku, že odborníci, ktorých potrebujeme a ktorí sú zamestnaní na čiastočné úväzky aj v nejakých iných inštitúciách, dajú v tej neistej dobe rozpadu vlády výpoveď a nastúpia na plné úväzky do zariadení transformovaných prevencie a poradenstva, ktoré boli aj z politických dôvodov spochybňované, boli predmetom zbytočného politického zápasu, pretože tak ako to už bolo spomínané viackrát, tento zákon, táto úprava, myslím aj ten školský zákon, ktorý som predkladal, aj táto dnešná novela sú nadčasovou vecou, ku ktorej sa táto republika musí konečne prihlásiť. Predstavte si, že títo odborní zamestnanci v zariadeniach poradenstva a prevencie celé roky pracujú bez akýchkoľvek štandardov. Jednoducho tak, ako ktorý z nich vyštuduje na svojej vysokej škole, ako ktorý z nich sa postaví k požiadavke a k potrebe klienta, teda príde rodič s dieťaťom, referuje o ťažkostiach, ktoré má, tak tak ako sa postaví, ako si to vyhodnotí sám od seba, bez akýchkoľvek štandardov, tak to bude.
Viedlo to k takej praxi, že takému turizmu do poradní, kedy rodič obiehal jednotlivé poradne, kým nedostal tú pečiatku s tým papierom, ktorý chcel. Bola tam veľmi nízka prepojenosť spolupráce medzi školami a medzi, kde sa vlastne tie problémy prejavujú, ktoré deti majú, a medzi týmito poradňami. Nebola tam žiadna dôležitá pupočná šnúra, ktorou by všetky informácie boli pospájané a dali do obrazu. Hovorím vám to naozaj veľmi jednoduchým laickým jazykom. Predstavte si maminu, ktorá príde s dieťaťom, s ktorým sa niečo, niečo deje, ktorí sa trápia, príde do poradne a na základe svedectva dieťaťa interpretuje celú tú situáciu. Situáciu, ktorá sa odohráva v škole. Škola o tom ani nemusí vedieť. Zrazu príde do školy papier s pečiatkou, takto máte postupovať. Z môjho pohľadu odborníka na vzdelávanie to bol hrubý amaterizmus, ktorý vznikol z toho, že toto bolo za chrbtom záujmu politikov, za chrbtom záujmu tejto republiky. Podobne ako školstvo.
Jednoducho dnes je to ďalší krok k tomu, aby boli prijaté riadne štandardy, aby bolo transparentné financovanie, aby to financovanie malo hlavu a pätu, aby to nebolo naozaj iba na počet klientov, čo zvádzalo k tomu, že si zariadenia poradenstva a prevencie financované zo samospráv, z originálnych kompetencií, ktoré to nemuseli vnímať, tieto samosprávy, pri svojich problémoch ako svoju prvú prioritu. Tie to vnímali ako vec štátu, tak neposkytovali dostatočné prostriedky. Aká je na to odpoveď ľudí, ktorým záleží na svojej práci? Žiaľbohu, zvádzala k zlej praxi naháňania počtu klientov na počet bez ohľadu na to, aká by mala byť systematická starostlivosť.
Naproti tomu štátne zariadenia pracovali úplne inak. Nikam sa neponáhľali, ony boli financované najmä podľa výkonu, nie podľa počtu klientov. A táto disproporcia poskytovateľov prakticky rovnakej služby, ale principiálne iným spôsobom a za iných podmienok vo veci, ktorá je prioritou, mala by byť prioritou, je deklarovanou prioritou tohto štátu, poskytnúť každému dieťaťu vzdelávanie, maximalizovať jeho, jeho potenciálne úspešnú dráhu prispôsobením tomu, čo to dieťa potrebuje, to, čo tak jedným slovom nazývame inklúzia v tom dobrom slova, najlepšom slova zmysle chápania, tak aby sme sa posunuli niekam inam, než sme dnes aj podľa posledných výsledkov PISA.
Preto teraz zopakujem to, čo som už povedal predtým, aj poslanecký klub KDH bude hlasovať za tento zákon, nielen preto, že je to pokračovaním systematickej práce, na ktorej poli som odviedol aj ja, keď som mal tú príležitosť a česť slúžiť ako minister, obrovský kus práce, ale preto, že to je potrebné pre túto krajinu a pre deti, ktoré v tejto krajine žijú.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Áno, ja chcem oceniť to, čo povedal kolega Šmilňák, a v tom návrhu, ktorý máme na, na stole, ak vznikne nové ministerstvo, myslím, že jeho, v jeho názve sa bude spomínať aj mládež. Toto považujem za jediný prínos tohto nového ústredného orgánu štátnej správy, lebo mládež bola vždycky na vedľajšej koľaji na ministerstve školstva. Takže tiež chcem apelovať na to, pripravme takéto zmeny dobre. Ja rozumiem, že toto bol, boli plány niektorých strán v koalícii alebo je to priorita, ktorá sa dohodla na rokovaní koaličných strán, ale urobme to dobre. Nové ministerstvo sa dá pripraviť aj o rok, dajú sa vychytiť, vychytať problémy, ktoré tam sú, a urobme to dobre. Neprijímajme zákony aj v zrýchlenom konaní ešte s mnohými prílepkami a s mnohou záťažou, ktorá aj tejto vládnej koalícii v konečnom dôsledku priťaží.
Ďakujem.