Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ďakujem všetkým kolegom aj z opozície za to, že sa k danej problematike vyjadrili. Problém nášho zdravotníctva je naozaj ten, že nemáme koncepciu. Nemáme ju niekoľko rokov a nerobíme to dobre. Bez ohľadu na to, aké tu boli vlády, vždycky keď prišiel, ja osobne som zažil počas svojej funkcie prezidenta deväť ministrov zdravotníctva a každý mal svoju víziu o tom, ako zdravotníctvo má vyzerať, bol tam rok, deväť mesiacov, alebo rok a dva mesiace, vymenil ľudí, vymenili sa pozície v nemocniciach, v záchrankách a zase prišiel ďalší a ten vymenil ďalších ľudí a tak sa tu menia ľudia, aj keby sme na Slovensku mali 700-tisíc odborníkov na danú problematiku, nie, nemáme ich, sme malá krajina a mali by sme si vážiť tých odborníkov, ktorí v tomto zdravotníctve chcú robiť tú robotu naozaj poctivo, chcú ju robiť pre pacienta, či sú to riaditelia nemocníc, riaditelia záchraniek alebo inštitúcií, ktoré naozaj im ide o vec, nemalo by sa na to pozerať, že kto je pri moci, ale aký to je človek, či je schopný manažér a čo všetko prináša. Lebo bez koncepcie, a to je jedno, aká vláda by to bola, alebo aký minister, nič neurobíme pre pacienta, len ten veľký balvan, ktorý v zdravotníctve máme, len tlačíme pred sebou, tlačíme pred sebou a ľudia nám umierajú a umierajú a umierajú nám úplne zbytočne. A tí ľudia by nám vôbec nemuseli zomierať, keby sme mali koncepčné riešenia a potom to tak aj celé vyzerá.
Čiže škoda, že tu nie sú, nie je tu premiér, nie je tu ani pani ministerka Dolinková, ale toto je naozaj premiérska téma a mali by si ju naozaj zobrať za premiérsku tému. Zdravotníctvo nie je biznis, zdravotníctvo je vec, ktorá nám má pomáhať a nás liečiť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Majerský, veľmi dobre si zhrnul viacero vecí a hlavne si spomenul, že chýba nám tu vízia, vízia, vízia. Áno, tá chýba a táto vízia, žiaľ, musím povedať, že chýbala aj predchádzajúcej vláde, je tu aj Oskar Dvořák, Oskar, vieš, ako keď sa robila OSN-ka a napríklad keď spomeniem trstenú nemocnicu, viackrát sme ťa tam pozývali, riaditeľ doslova chcel ísť držať hladovku kvôli OSN-ke a doteraz táto nemocnica nevie, či bude zaradená v jednotke alebo v dvojke, a teraz ako tam príde nejaký nový lekár pracovať, keď nevie, či tam náhodou nebude z toho doliečovák. Hej, že toto proste teraz sa tu kritizuje krížom krážom, ale treba si vstúpiť aj do svedomia.
Pán Majerský spomenul, že 36 mil. prepadlo na záchranky. Pýtam sa, 36 mil. to nie je päť korún, kto bol za to zodpovedný. Ako keby súkromnej firme, niekto pripravil firmu o 36 mil., tak ten majiteľ by s ním pekne zatočil. Čakacie doby áno, čakacie doby sú katastrofálne, vieme, že po covide vlastne nastali posun týchto čakacích dôb a ja len dúfam, že sa to nejako porieši, lebo fakt to je tragédia pre tých ľudí. Nevedia sa dostať na vyšetrenia, doslova po známostiach musia si vybavovať nejaké lekárske vyšetrenia, a toto je veľmi zlé.
Tak ako som spomenul, nemocnice nemajú istotu, mal by prebiehať väčší dialóg medzi týmito nemocnicami a hlavne teraz aj keď sa bude riešiť súťaž na nové záchranné stanice, ja dúfam znova, že to nepovyhrávajú nejakí súkromníci, ale mali by to dostať nemocnice, polikliniky, aby mohli prevádzkovať túto službu a nie proste rôzne súkromné spoločnosti, ktoré sa na tom budú nabaľovať.
Ďakujem.

Ďakujem, že ste si ma všimli.
Fero, ďakujem za pekný príspevok. Pomenoval si viacero vecí, mnohým sa budem venovať aj ja potom v mojom príspevku. Spomenul si aj § 578 a tú platovú valorizáciu v rámci, u zdravotníkov a tu by som ťa chcel podporiť, že tie navýšenia by mali byť viazané aj na určitý výkon, pretože keď si uvedomíme, že to masívne navýšenie platov zdravotníkov minulý rok vo výške 20, nikde až 30 % bolo plošné, urobilo sa aj veľa dobrého, napríklad to, že sa odkrokovali, odkrokovali platy na základe, na základe toho, koľko človek má skúseností, to znamená na základe odpracovaných rokov. Ale čo tam chýba, je práve táto, táto položka, teda že ako sa zdravotník stará, ako chodí možno na nejaké kurzy, aké má špeciálne postavenie v tíme, ako vyučuje ďalších mladých kolegov.
Takže toto je určite na diskusiu a pre mňa je to stále taká záhada, že Slovensko má mzdy zdravotníckych pracovníkov naviazané v zákone. Ono to nie je len pozitívne. Pozitívne to je v tom, že sa to valorizuje pravidelne každý rok, ale na druhej strane, na druhej strane už len drobná zmena, ak by sme chceli príklad zdravotným sestrám pridať viac oproti ostatným zdravotníkom, tak si to vyžaduje otvorenie zákona, vyžaduje si to rozpravu, vyžaduje si to legislatívne konanie, čo v iných krajinách tak vôbec nie je. Buď je to napríklad nariadenie vlády, ktoré sa dá oveľa rýchlejšie zmeniť, alebo sú to, a to je najčastejší model, vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktorí sa musia každoročne alebo každé dva roky dohodnúť na určitej valorizácii, a toto je väčšinový model v ostatných krajinách.

Pekný dobrý deň.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ďakujem pekne. Ja sa dotknem, čo sa týka rozpočtu, len časti zdravotníctva a vysvetlím aj dôvody, ktoré, ktoré vytýkam a ktoré sú podľa mňa dôležité, aby boli spomenuté v rozprave.
V prvom rade v rozpočte, ktorý bol predložený do Národnej rady, je o rozpočte zdravotníctva veľmi málo, takmer nič. Kým minuloročný rozpočet obsahoval tabuľku, kde sa rozpočtovali jednotlivé kapitoly podľa vecných oblastí, tak v tomto rozpočte takýto rozpis sme nenašli, ale dostali sme ho vlastne až na zdravotníckom výbore po desiatich minútach, kde sme sa dozvedeli, že kde niektoré časti boli a kam niektoré veci budú rozpočtované. Ale jednoducho preto podľa tej tabuľky dnes vidíme, že kto je víťaz v zdravotníctve, kde pôjdu viac peňazí a kde pôjde peňazí menej. Hovoríme, že do zdravotníctva ide skoro o miliardu euro viacej, ale povieme si, že až tak to, tak to reálne nie je.
Do zdravotníctva síce ide o skoro miliardu viac navyše oproti minulého roku, ale nepripadá to každému tak, ako to je napísané. V minulom roku bol do rozpočte pre ústavnú zdravotnú starostlivosť nejaký, no očakávaný stav na konci roka 2023 je o 191 mil. euro nižší. Potom aj návrh, ktorý pre rok 2024 počíta v nemocniciach s navýšením o 513 mil., tak v skutočnosti v porovnaní s rozpočtom na tento rok je to navýšenie iba o 322 mil. Nie som ekonóm, som zdravotník, takže možno ma, možno mi predkladatelia vysvetlia, či sa skutočne nedočerpá tohtoročný rozpočet, alebo je to len nejaká účtovná transakcia.
To isté platí aj pre záchrannú zdravotnú službu, kde sa rovnako nepočíta s naplnením tohtoročného rozpočtu a potom rozdiel medzi rozpočtami na rok 2023 a rokmi 2024 je o 1,4 % navýšenie a nie 6 %, čo je teda podstatný rozdiel. Naopak, ako víťazi tohtoročného rozpočtu za rok 2023 a 2024 sú lieky. V tomto roku ide na lieky o 179 mil. euro viacej ako v roku 2023. Na budúci rok pridáme ďalších 119 mil., spolu teda za dva roky navýšime na lieky 298 mil. euro. To už nevyzerá ako nejaká účtovná operácia, ale ako reálna, respektíve na budúci rok odhadovaná spotreba liekov.
Chcem sa preto z tohto miesta opýtať, či je to všetko skontrolované a transparentné. Chcem sa spýtať predkladateľov, ako prispeje k zdraviu obyvateľstva to, že enormné navýšenie výdavkov na lieky, ako to prispeje? Sme taká bohatá krajina, že jedného z vrecka zoberieme peniaze nemocniciam a do druhého vložíme stovky miliónov euro na lieky? Toto by ma naozaj zaujímalo a na to som ani nedostal odpoveď.
Čomu tiež nerozumiem, je, že z každej strany počúvame, ako na Slovensku sa plytvá s vyšetreniami v laboratóriách rôznych, rôznych zobrazovacích vyšetreniach, no na, no plán sa zase pridať. Ročne tak presvietime na krv na laboratórne vyšetrenia, na orgány za 500 mil. eur. Tu by som tiež potreboval vysvetliť, že kde vlastne ideme potom šetriť v zdravotníctve.
Druhý okruh otázok by som otvoril, že čo, čo z takého rozpočtu bude mať zdravotníci. Opäť vravím, nie som ekonóm, čiže pri, čiže ale pri tých číslach, o ktoré sa navyšuje jednotlivé kapitoly zdravotníctva, kde je niekde o 5, niekde o 6 % navýšenie, sa pýtam, že či sú to, či toto pokrýva nárast miezd zdravotníkov podľa zákona. Lebo priemerná mzda, z ktorej sa mzdy počítajú, rastie medziročne o 7,7 %. Ak nemocnice alebo záchranky dávajú na mzdy v priemere 80 až 90 % zo svojich príjmov poisťovní, tak to mi tiež nejako nevychádza, že by to tak malo byť. Súhlasím, že platový automat, ktorý máme v 578, je dôležité ho prerobiť a podľa mňa by tam mala byť aj zásluhovosť, lebo momentálne, a to kopnem si aj do vlastných radov, je, že je jedno, aký zdravotník alebo lekár, sestra, záchranár urobí prácu, nie je to nijako jeho, v jeho činnosti hodnotené a dostane každý rovnakú mzdu, taká, ako mu podľa platového zákona automatu prináleží. Ja si myslím, že toto je budúcnosť, že to musíme určite prekopať, aj to by mal byť jedna určite v zákonoch, ktorým by sme mali riešiť, lebo my naozaj neriešime, že čo ten zdravotník reálne v tej práci robí, aký výkon podá, ale každý má rovnaký nárok na mzdu bez ohľadu na to, či zoperuje jedného pacienta, alebo zoperuje sto pacientov. A toto určite je budúcnosť, ktorú by sme takisto aj s kolegami, s kolegom Stachurom aj s ostatnými poslancami chceli otvoriť.
Mňa mrzí, ale to teraz aj kopnem do radu opozície, keď tu bol pán minister Lengvarský, tak v Záchrannej zdravotnej službe sa nepodpísal takzvané cenové opatrenie, ktoré bolo, ktoré malo byť platné od januára 2023, posunulo sa až na február, a tým pádom neboli platy, plato, platové, neboli platy na ohodnotenie zdravotníckych záchranárov a to sa posunulo až od februára, hej? Nevolali títo ľudia ale pánovi ministrovi Lengvarskému, že haló, že veď my sme nedostali to, čo ste nám zákonom platí, a to, čo nám zákonom patrí, ale volali nám zástupcom jednotlivých organizácií a hovorili nám, že prečo my na to nemáme nárok, keď sme jednoducho, v zákone to máme dostať, ale platové ohodnotenie alebo platový tento automat nebol schválený a nebolo to odsúhlasené. Potom sa to odsúhlasilo vlastne až vo februári a záchranári dostali toľko, čo mali, ale až neskôr. A za to, takisto sa pýtam, neniesol nikto zodpovednosť. Takisto nikto nenesie zodpovednosť, že 36 mil. euro, ktoré boli vyčlenené na nákup techniky zo záchrannej, pre záchranárov, sa takisto prepadlo, sú to európske peniaze a takisto to bolo na vrub, poviem otvorene, pána ministra Lengvarského, ktorý, sa jednoducho tento proces stále nestihol a sme ho nedokončili.
A týchto vecí by bolo v zdravotníctve viacej, preto ja aj z tohto miesta by som chcel vyzvať takisto, škoda, že tu pani ministerka nie je, ale je dôležitá komunikácia jednoducho medzi jednotlivými aj poslancami, ktorí sme v zdravotníckom výbore, aby sme aj my vedeli, kde jednotlivé položky pôjdu a kde sa, že čo sa bude vlastne s tými danými peniazmi robiť. Lebo ten koláč, ktorý v zdravotníctve máme je len jeden a on sa naozaj nedá navýšiť, a musíme naozaj s tými peniazmi, ktoré sú v zdravotníctve, robiť transparentne, ako sa dá. To neberte ako výčitku, lebo tu sa roky lejú peniaze do zdravotníctva, ale my nemáme hodnoverne zmerané, že kde tie peniaze idú a čo za to vlastne, čo za tie peniaze vlastne dostávame. To jednoducho nemáme a mali by sme to začať postupne riešiť. Aj po tom volám, aby sa jednoducho niektoré zákony začali prijímať, ktoré nám budú reálne merať veci, ktoré potrebujeme v zdravotníctve zmerať.
Lebo ja sa pýtam, keď teraz nalejeme do toho zdravotníctva o miliardu viacej, že či naozaj, a to myslím, že každý, kto pracuje v zdravotníctve, mi potvrdí, že či mi prestanú volať ľudia, že potrebujú vybaviť CT vyšetrenia, že potrebujú vybaviť chirurga na operáciu, traumatológa alebo nejakého dobrého internistu, alebo či nám pribudne viacej všeobecných lekárov, alebo viac detských lekárov. Ja viem, že to je beh na dlhé trate, ale myslím si, že aj z tohto miesta sme viackrát garantovali, že chceme s týmto pomôcť aj koalícii, lebo toto nie je, zdravotníctvo nie je rozdelené, že koalícia, opozícia, je to zdravotníctvo, ktoré patrí všetkým nám v tejto krajine. A my musíme naozaj v niektorých veciach naozaj robiť dobré zákony, ktoré budú na konci dňa v prospech pacienta, lebo nikde som sa nedočítal, že či, že ako to budeme riešiť s tými čakacími lehotami, ktoré sme teraz posunuli o rok, operácií, čo sa týka operácii. A ja naozaj za seba hovorím, že sa budem každé dva mesiace pani ministerky pýtať, ako sme v tomto procese, aby sme to naozaj, ako nám sľúbila, že do konca roka stihli, že budeme tie čakacie doby mať a naozaj pacienti dostanú to, čo zo svojho zdravotného poistenia dostať majú.
Posledná vec, ktorej sa dotknem, sú nemocnice. Mali sme v pláne obnovy takú reformu, že centrálne, centralizácia riadenie nemocníc. Táto reforma už mala byť do konca tohto roka a vyzerá, že nebude a nie je. Považujem, považujem, považujem to za veľmi dôležité, lebo aj to, že si každá štátna nemocnica robí, ako uzná za vhodné, niekedy, samozrejme, aj pri dobrom svedomí, vedomí, nie je správne a malo by sa to riešiť centrálne. Nebýva to efektivita nášho zdravotníctva. Ja si neviem predstaviť, že napríklad by Kaufland alebo Billa, alebo Tesco, alebo iné obchodné reťazce kupovali každé zvlášť a neriešilo by sa to nejako centrálne nákupne, lebo cez tie centrálne nakupovania a to riadenie tých nemocníc dokážeme ušetriť naozaj obrovské peniaze, ktoré v zdravotníctve nám chýbajú a mali by tam ostať.
Mimochodom dnes ste mali na vláde takzvané plnenie krízového opatrenia plánu obnovy v zdravotníctve a tam som sa zase veľa nedočítal, že kedy tá reforma riadenia nemocníc, naozaj tak závažný dokument vlastne bude a kedy sa naozaj dostane aj do Národnej rady.
Posledná vec, čo ma tak trochu pri týchto nemocniciach mrzí, že sa pred voľbami veľa hovorilo o takzvaných kapitálových výdavkov na obnovu nemocníc. Ale ja tie výdavky v rozpočte nevidím. Niekedy to bolo 100 mil. euro ročne, tento rok išli nejaké zvyšky, tuším, 16,5 mil. euro na nemocnice. Chcem sa preto spýtať, ako ideme investovať do rekonštrukcie a výstavby nemocníc, ako to ideme robiť. Jednoducho nebudeme mať kapitálové výdavky, tie nemocnice nebudú mať na tie peniaze. Plán obnovy je už rozdaný, ale neušlo sa naozaj všetkým nemocniciam, ani štátnym, ani súkromným.
Posledná vec, a tým skončím, tiež ste dnes na vláde schválili investíciu z plánu obnovy na takzvanú rekonštrukciu historických budov, a toto ma trošku pobavilo (povedané so smiechom), že na jednej strane chválim, že sa vyčerpajú peniaze a určite to pomôže, len sa pýtam, či je koncepčné, peniaze majú ísť na obnovu budovy z roku 1924, a to je v Košiciach, na Rastislavovu nemocnicu, tá budova je z roku 1924. A potom do rekonštrukcie polikliniky na Kramároch. Tá budova je z roku 1924? Ja som tam bol a je to jako naozaj ako v múzeum. A na Kramároch som pracoval ešte ako zdravotná sestra pred 20 rokmi a už vtedy tá nemocnica bola doslova na odpis. Čiže na jednej strane tie peniaze akože chceme investovať do starých budov, ja sa pýtam, že či toto je koncepčné riešenie, lebo my naozaj potrebujeme v Bratislave, a zatiaľ som sa takisto k tomu nedostal, že aké bude riešenie tej našej hlavnej univerzitnej nemocnice, ktorá má v tej Bratislave byť, nikde to som sa v tomto materiály nedočítal, kde to bude, či to bude a ako to vlastne bude celé vyzerať.
Čiže vravím, super, že tie peniaze neprepadnú, ale vás chcem poprosiť, dajme už tomu zdravotníctvu nejakú víziu. Naozaj ja aj z tohto miesta vyzývam aj pani ministerku, aj predstaviteľov vlády, aby si naozaj sadli všetci, ktorí naozaj v zdravotníctve majú čo povedať, aby sa našlo nejaký koncept, ktorým budeme pokračovať a naprieč tým, že aké vlády tu budú, lebo každé štyri roky, tri, dva sa menia ministri, menia sa vlády a zdravotníctvo nám stagnuje. Naozaj nám veľmi stagnuje a ono potrebuje naozaj mať koncepciu na dlhé roky, aby sme naozaj veľmi veľa vecí, ktoré sa v zdravotníctve majú vyriešiť koncepčne, riešili bez ohľadu na to, aká tu bude vláda, lebo naozaj naše zdravotníctvo je v stave klinickej smrti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za podnetné komentáre. Dovolím si na ne reagovať tak, ako stihnem. Pán, práve prišiel pán kolega Pročko, včera sme do takmer druhej rokovali o kompetenčnom zákone, ktorý predchádzal to a má vplyv na rozpočet, dneska rokujeme o tomto zákone o rozpočte. A ja musím povedať, že ja som rád, že už rokujeme o zákone o rozpočte, pretože osobitne v oblasti školstva a vzdelávania by rozpočtové provizórium bol vážny problém. Vzhľadom na ten nárast úloh, ktorý sme na školy a ktoré ho prijali, toto je motivujúce pre mňa ako poslanca NR SR, že keď som predkladal veľkú novelu školského zákona, tak všetky stavovské organizácie adresovali list každému jednému poslancovi, hlasoval za. Títo učitelia a manažéri a odborní zamestnanci v školstve prijali tie zvýšené úlohy, ktoré my sme udelili, alebo teda predchádzajúci parlament, a bolo by pre mňa neuveriteľné, keby im tento parlament na to nedal alebo táto vláda na to aj potrebné finančné prostriedky. Preto v iných oblastiach by podľa mňa rozpočtové provizórium taký problém nemusel byť, ale v oblasti školstva, kde je nárast úloh veľmi významný, veľmi veľký.
A teraz už len letecky, spojím príspevok pána Hajka a pani Luščíkovej, čo je príčina a čo je, kde je priorita v školstve. Ilustruje to jeden prípad, príklad. Predstavte si, že som zvýšil príspevok na prevádzkový normatív o 20 % po 20 rokoch. Dvadsať rokov financovali školy svoje, svoje prevádzky za tie isté peniaze ako, ako vlastne pred 20 rokmi, čo je neuveriteľné. A tento príspevok bol len o 20 %. Dúfam, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Horecký, ako vždy vecne, odborne, s nadhľadom. Takto budú poslanci KDH vystupovať, dávam možno týmto odpoveď aj ďalším. Pán Horecký posúdil kapitolu školstva, ako ju posúdil, je to bývalý minister školstva a keď tam našiel pozitíva, tak tam našiel, nemáme problém poukázať na pozitíva, keď ich nájdeme pod návrhmi politikov, ktorí sú oproti nám v opozícii.
Druhá vec, čo poviem, pán Horecký spomínal dôležitosť vzdelávania, nepoviem školstva, ale vzdelávania vôbec pre ekonomiku celého štátu, ja roky, roky pracujem v oblasti týkajúcej sa podnikateľského prostredia, stýkam sa s podnikateľmi, spoluzakladal som Podnikateľskú alianciu Slovenska, bol som tam riaditeľom, mal som tam kadejaké funkcie. Takže len preto to hovorím, nechcem sa s tým nejako vystavovať, len preto to hovorím, aby tieto slová ďalšie moje mali váhu. Kým pred 20 rokmi sa na prvých miestach prekážok skvalitnenia podnikateľského prostredia spomínali veci ako vymožiteľnosť práva, vysoké dane, vysoké odvody a tak ďalej, žiaľ, to sa spomína aj dnes, školstvo bolo rozdeľované niekde, niekde na konci prvej desiatky. Dnes je na čele, dá sa povedať, ináč navrchu, niekde na popredných priečkach. Takže to vzdelávanie je kľúčovou vecou vôbec pre náš biznis, keď tu riešime, čo robiť s firmami budúci rok, ako ich budeme zdaňovať a vyrubovať im vyššie odvody, tak sa trošku zamyslime aj nad tým, že aby sme im dodávali ľudí, ktorí budú vzdelaní v odbore, ktoré tie firmy potrebujú a potom vlastne schopní prinášať, títo ľudia, hodnoty pre zamestnávateľov.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takto expresne som sa ešte k slovu nikdy nedostal, popravde ešte som si nestihol ani zhrnúť osnovu. Mám tu pred sebou len rozpočet kapitoly pre školstvo, ale našťastie je to oblasť, v ktorej sa, môžem povedať, že už naozaj vyznám po tých 32 rokoch služby na tomto poli a zároveň aj po tej cti, ktorej sa mi dostalo, že som mohol osem mesiacov slúžiť ako minister školstva, vedy, výskumu a športu, preto sa osobitne teším, že tu na mieste predkladateľa je teraz súčasný pán minister školstva pán Tomáš Drucker.
Po tom, čo som si pozorne vypočul príspevok do rozpravy od kolegu Jozefa Hajku, Hajka, ktorý je expert KDH na ekonomiku a ktorý nás oboznámil aj so svojou expertízou a posudkom celého rozpočtu aj v našich vnútorných rokovaniach, tak môžem konštatovať, že rozpočet kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu patrí k tým, alebo možno je aj tým najlepším, ktorý hodnotím najpozitívnejšie z hľadiska celého rozpočtu a v tomto svojom diskusnom príspevku sa budem vyjadrovať najmä k nemu. A v duchu toho, čo som predoslal, chcem najskôr zdôrazniť veci, ktoré považujem za pozitívne v predloženom vládnom návrhu rozpočtu pre kapitolu školstva.
V prvom rade som si všimol, že rozpočet v porovnaní s rokom 2023 je navýšený o 600 až 700 mil. eur. Nuž, to by bolo úplne skvelé a bola by to vynikajúca správa, ak by išlo o navýšenie prostriedkov na dosiahnutie zvýšenej výkonnosti a kvality školstva a úloh, tak ako boli zadefinované do roku 2023. Faktom však je, že týchto 600 až 700 mil. eur navyše sa viažu takmer úplne na nové úlohy a nové pozície, ktoré v školstve chystáme a potrebujeme pre to, aby sme sa posunuli ďalej, o čom netreba snáď už nikoho v tejto krajine presviedčať, vzhľadom aj na výsledky PISA, ktoré boli nedávno publikované, aj na pretrvávajúci imperatív posunutia hospodárstva Slovenskej republiky k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, na čom môžu mať podiel vysoké, jedine vysoké školy a výskumné ústavy spolu s biznisom. Takže týchto 600 až 700 mil. eur, samozrejme, vítame, bez nich by veľká novela školského zákona, ktorú som mal tú česť predkladať v máji roku 2023, bola neuskutočniteľná. A týmto aj ďakujem pánu ministrovi Druckerovi, že zabezpečil finančné prostriedky na to, aby sme mohli do života priniesť to, čo samotný zákon a litera napísaná na papieri nedokáže.
Ďalej by som si chcel, by som chcel poukázať na niektoré teda detaily tých nových úloh a toho, ako sú rozpočtované v návrhu rozpočtu. Jedná sa predovšetkým o financie určené na ciele, ktoré boli definované v pláne obnovy a odolnosti, ako sú napr. podporné opatrenia, transformácia zariadení, poradenstva a prevencie, čo sú všetko nevyhnutné prvky toho, aby sme v školstve, osobitne pri vzdelávaní detí a maloletých, sa posunuli z úrovne improvizácie, z úrovne poraď si sám, resp. ak ti neporadí priateľ, tak sa nejako pani učiteľka, rodič, dieťa či odborný zamestnanec vysporiadaj so situáciou, na ktorú sme nemali štandardy, ku ktorým pristupovali učitelia iba z individuálnych postojov. O čom konkrétne hovorím? Predstavte si deti, ktoré prežívajú nejakú mimoriadnu životnú situáciu, ktoré sú, majú nejaké zdravotné postihnutie, ktoré sú znevýhodnené, pochádzajú napr. z marginalizovaných skupín, a teraz si predstavte, že toto dieťa je, je v škole, mohlo sa presťahovať, mohlo mu zomrieť blízky príbuzný, môže byť náhle oslabené zdravotne alebo iným spôsobom a máte v škole učiteľov, ktorí si povedia, žiaľ, že to je problém rodiny, sociálky, kurately, oni sú tu kvôli tomu, aby si odučili svoje. Potom máte učiteľov, učiteľky, ktoré sú ochotné dýchať za tie deti, ísť aj k nim domov, individuálne sa im venovať. Na toto proste nie je štandard. Predstavte si, že by sme takto liečili ľudí. Že by lekár sa vysporiadal s takouto situáciou len podľa svojej vlastnej úvahy. Samozrejme, aj školstvo je sofistikovaná činnosť. Za to, že každý z nás chodil do školy, to ešte neznamená, že máme uveriť pocitu, že tomu rozumieme a môžeme sa k tomu vyjadrovať alebo to jednoducho nechať bežať zotrvačnosťou, tak ako to bolo doposiaľ.
Preto som veľmi rád, že sa Slovensko nadýchlo k významnému kroku, aby systematizovalo individuálny prístup vo vzdelávaní a vo výchove, jednoducho v edukácii, ku žiakom podľa ich potrieb tak, aby sa zvýšila pravdepodobnosť toho ich úspešného ukončenia základného, stredného, poťažmo vysokého, vysokoškolského štúdia a úspešného zaradenia na trh práce.
Samozrejme nehovoríme len o detí, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z titulu nejakého znevýhodnenia, do okruhu podporných opatrení patria aj deti, ktoré sú naopak silnejšie, majú, povedzme, viac nadelené, lepšie prostriedky, sú talentované a v škole sa mohli nudiť, ísť na pol plynu a my sme tak trestuhodne zanedbávali ich rozvojový potenciál. Toto všetko vám možno príde ako príliš školácka téma, ale verte mi, že sa momentálne rozprávame o jedinom zdroji pokroku v tejto republike, pretože nemáme tu ani zásoby uránu, ropy, vzácnych kovov alebo niečoho podobného, nie je nás jedna miliarda, aby sme sa naďalej zmierovali s tým, že náš pokrok alebo ekonomický profil bude založený na lacnej pracovnej sile a jednoduchých činnostiach. Rozprávame sa o tom, ako posunúť našu krajinu a našu ekonomiku medzi najvyspelejšie krajiny v Európe, a to začína v základných školách, pokračuje cez stredné a vysoké školy. No a to sa nestane samo. To nestačí, keď to tu bude deklarovať poslanec alebo dokonca minister, toto sa nestane ani keď to napíšeme do zákon, to sa stane len vtedy, ak to táto snemovňa, ak to táto vláda umožní a to aj cestou rozpočtu, cestou financovania týchto procesov.
Pozitívne môžem tiež ohodnotiť, že v rámci týchto navýšených prostriedkov pre kapitolu školstva, vedy, výskumu a športu bolo počítané aj s novými pozíciami, ktoré som mál tú česť a aj príležitosť, ktorú som riadne využil, dať do veľkej novely školského zákona. Vzniklo tam viacero pozícií, ktoré jednoducho v tých školách potrebujeme, už to nie je teda len školský psychológ, výchovný poradca, čo má vždy bežná pani učiteľka, ale sú to, samozrejme, aj liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, sociálny pracovník, sociálny pedagóg, tie nové to sú sociálny pracovník. Ako vieme, že mnohí z tých, ktorí vyštudujú sociálnu prácu, napokon nekončia v tejto oblasti, pretože jednoducho alebo sa nechcú, alebo sa nemajú kde venovať tejto činnosti, a zároveň na školách nám chýbajú zruční odborníci, ktorí by vedeli premostiť problémy medzi majoritnou a minoritnou skupinou detí, pomôcť deťom, ktoré majú vážne problémy životné, dostať sa do toho hlavného peletónu vzdelávaných detí a neostať visieť celý život v sociálnej sieti pomoci štátu.
Takže som veľmi rád, že aj sociálni pracovníci môžu pracovať v školstve, a mimoriadne sa teším, že sú tu aj finančné prostriedky určené na financovanie stredného manažmentu na školách, ktorý bol vložený do zákona pod pozíciou supervízor. Supervízor má na školách, môže mať na škole úľavu až päť hodín týždenného úväzku. Kolegom, ktorí sa v tom tak neorientujú, tak pripomínam, že školský úväzok je 22 až 23 hodín týždenne vyučovacej povinnosti, priamej vyučovacej povinnosti, tak päť hodín z toho je niečo pod štvrtinu úväzku.
A teraz, prečo toto bolo potrebné a prečo to stojí za to, že tu jeden z vás o tom hovorí v tejto snemovni? Pretože naše školy sú manažované tak alebo, resp. personálne logisticky zabezpečené ako pred 50 rokmi. Máte na škole zvyčajne pani riaditeľku, dve zástupkyne, k tomu možno pani ekonómku alebo tajomníčku, tá ekonómka je zvyčajne skôr účtovníčkou, potom tam môžete mať niekoho na vrátnici, školníka a upratovačky. Pripomínam, že škola dnes a pred 50 rokmi, to sú dva odlišné svety. Pred desiatkami rokov neexistoval internet, neexistovalo žiadne GDPR, verejné obstarávanie, o hospodárstvo a budovu školy, dokonca učebnice, dokonca o mzdy sa starali komunistické školské úrady a riaditeľka so zástupkyňami jednoducho len manažovala personálne výchovno-vzdelávací proces. Dnes má vedenie školy v prepočte traja manažéri na stovky ľudí, na stovky ľudí. Má mnohonásobnú zodpovednosť, mnohonásobné úlohy aj kvantitatívne, aj kvalitatívne oproti tomu, čo ich kolegyne pred desiatkami rokov. Ako potom môžeme chcieť od tých škôl, aby fungovali, aby boli zodpovedajúce kvalite 21. storočia? To je jednoducho neuskutočniteľné. A hovorí vám to riaditeľ najúspešnejších škôl na Slovensku. Tak viem, čo to stálo a že toto sa nedá očakávať od, bežne od manažmentu na školách. Preto som veľmi rád, že stredný manažment, ktorý len dokáže posunúť školy k riadne fungujúcim a dobre spravovaným organizáciám, bude nielen ideálnou predstavou prázdneho paragrafu v zákone, ale aj naplnený príslušnými finančnými prostriedkami, aby to bolo pre tie školy a zriaďovateľov škôl jednoducho uskutočniteľné.
Ďalej som veľmi rád, že sa podarilo splniť cieľ, ktorý som už ja z časových dôvodov nestihol ako minister školstva, že výkonnostné zmluvy, ktoré sú veľmi dôležitým prvkom zase manažmentu štátu voči vysokým školám, umiestniť do zákona tak, že časť tých finančných prostriedkov na realizáciu výkonnostných zmlúv ide nad rámec financovania zo zmlúv vo všeobecnosti, teda nie z podstaty financovania vysokých škôl. Toto je veľmi dôležité, pretože často sme boli svedkami, že pri nejakom normatívnom alebo deklaratívnom navýšení financovania či podpory vzdelávania išlo často len o vybratie finančných prostriedkov z jedného šuplíka a umiestnenie do druhého. Ak by sme tým vysokým školám jednoducho tie výkonnostné zmluvy prefinancovávali z podstaty, tak by sme nič nepridali k tomu, čo tie školy potrebujú pre svoj rozvoj a tiež by sme nemali, tak to poviem, morálny mandát, hoci ho máme, žiadať od vysokých škôl nejakú štátnu, nazvem to, objednávku chýbajúcich profesií alebo podpory takých študijných odvetví, ktoré považujeme strategicky za, pre Slovensko za veľmi dôležité.
Samozrejme, iná cesta nie je. Vysoké školy nie sú regionálne školstvo, že môžete nariadiť nejaké smerné čísla pre, dohodnúť sa so samosprávami, s vyššími územnými celkami o nejakých výkonnostných limitoch, že koľko ktorých žiakov do akých odborov budeme prijímať. Vysoké školy sú autonómne, dali sme im autonómiu pred takmer dvadsiatimi rokmi a teraz môžeme len nastavovať pravidlá tak, aby existovala celospoločenská dohoda a najmä dohoda medzi vládou, parlamentom, vysokými školami ako takými, aby zohľadňovali nielen svoje legitímne ciele, manažérske ciele pri spravovaní a budovaní konkrétnej vysokej školy, ale aj potreby celej krajiny. Vysoké školy sú v tomto smere nenahraditeľné a našou úlohou nie je štátny dirigizmus, ale funkčné nastavenie podmienok tak, aby sa vyvíjali žiaducim smerom. To máme v tomto rozpočte aspoň týmto smerom vykročené. Dnes ešte nie sú tie výkonnostné zmluvy na 100 % nad rámec rozpočtu vysokých škôl, ale verím, že tým smerom pôjdeme.
No, ešte by som sa dotkol teraz takej strany, čo mi chýba v tomto rozpočte, a to je nejaký nástroj na zvýšenie atraktivity učiteľského povolania. Jeden nástroj tam vidím a som opäť rád, že sa ho podarilo uskutočniť, bol to, bola to myšlienka, pri ktorej som bol pri jej zrode, nazývame to koeficient ekonomickej rovnováhy, a keď som o tomto rokoval prvýkrát s predsedom odborového zväzu pracovníkov v školstve a vo vede, tak pán predseda Ondek bol veľmi prudko proti tomuto, pretože aj v médiách sa interpretoval, interpretovala snaha zabezpečiť dostatok kvalifikovaných pracovných síl aj v takých regiónoch, kde chýbajú stovky kvalifikovaných učiteľov, ako je Bratislava, Košice a iné veľké mestá, sa bral, bol chápaný nejak protektorsky alebo diskriminačne dokonca, že chceme do výplatných pások alebo do taríf pre učiteľov z Košíc či Bratislavy dať vyššie peniaze než povedzme z Čadce či Trenčína. To je, samozrejme, nezmysel, nám nejde o zvýhodňovanie alebo znevýhodňovanie nejakých regiónov, ale podobne ako pri koeficiente tepelnej náročnosti, tak školy v oblasti, povedzme, Popradu, Kežmarku dostanú viacej peňazí na prevádzku, pretože sú tam vyššie náklady na vykurovanie, tak logicky, keď sú vyššie náklady, osobné náklady v tej, v tom nejakom koši nákladov nielen životných, ale aj prevádzkových pre školu, pretože keď si objednáte nejakú revíznu správu, prácu nejakého odborníka, ktorý robí na nejakom projekte na škole, tak faktúra v Bratislave je významne iná ako faktúra v nejakej menšej obci. Tak som rád, že koeficient ekonomickej rovnováhy je tiež kvalitným analytickým nástrojom, ktorý mapuje, aké sú osobné náklady, životné náklady v jednotlivých častiach Slovenska, aby zriaďovateľom a školám dal primerané prostriedky z tejto kapitoly, a tak je možné, že manažment školy dokáže zvýšeným príspevkom, napr. osobným príplatkom získať učiteľa informatiky, matematiky alebo cudzieho jazyka v regióne, kde by to už absolútne ani teoreticky pomaly nebolo možné.
To, čo mi tam ale chýba, je všeobecné zvýšenie atraktivity učiteľského povolania alebo povolania jednoducho všeobecne v tomto rezorte, a to s nejakým naviazaním na výšku platov. Navrhovali sme v programe KDH, aby to bolo napr. 130 % priemeru v národnom hospodárstve. Viem, že minulý rok, pretože sa to stalo počas môjho ministrovania, bola dvakrát valorizácia, o 10 a 12 % k 1. 1. a k 1. 9. a že vyššia kolektívna zmluva bude končiť k 31. augustu a potom znovu v lete môžeme očakávať politické vyjednávania a možno aj niekedy až zneužívania tejto objektívnej, tohto objektívneho problému na Slovensku na medzipolitický zápas. Bol by som veľmi rád a veľmi rád by som odbremenil pedagogickú a odbornú verejnosť v oblasti školstva od politických zápasov, od presviedčania sa o elementárnych potrebách, aby sa toto stalo predmetom expertízy a odborného posúdenia. A to je na nás, vážené kolegyne a kolegovia, preto budem aj v budúcnosti iniciovať nejaké systémové riešenie a nie ad hoc politické vyjednávanie s odborármi či so zamestnancami, či s vládou v tejto oblasti, aby sme naviazali mzdy v tomto segmente, ktorý je strategický a kľúčový pre prospech celej krajiny, na nejakú hladinu odmeňovania v národnom hospodárstve. Alebo priemer vysokoškolských príjmov, alebo 130 % priemeru v národnom hospodárstve.
No, vzhľadom na to, že som to všetko musel povedať z patra, pretože predo mnou všetky príspevky už prepadli v poradí, tak je to nateraz všetko, budem rád, keď budeme sa o tomto rozprávať aj ďalej, prípadne vystúpim v ústnej rozprave.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)

Budem reagovať len na poznámku pána Horeckého, ktorého tu vidím, a on hovoril, že, spomínal teda, že treba brať vážne do úvahy odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To treba len akceptovať. Ale predsa len ešte pridám reakciu na pána Dostála, lebo si to možno oni radi vypočujú, ktorý hovoril o tom, že je tu aj možnosť, aby Slovensko nastúpilo na cestu provizória, čo sa týka štátneho rozpočtu. Ja sa obávam, že by to veľa na veci nezmenilo, to znamená, že by ten rozpočet vyzeral veľmi podobne, aj keby sa schvaľoval niekedy budúci rok. Jediné, čo tam je, že by vznikla, vznikol väčší priestor na to, čo hovoril pán Horecký, to znamená, že by sa akceptovali výdavkové limity, ako ich navrhuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a že by sa tie limity dostali do rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Jozef Hajko, ďakujem ti veľmi pekne za profesionálnu kvalitnú práce a nielen za prednesenie tohto príspevku za klub, ale aj za to, že sa tejto téme konštruktívne a dlhodobo venuješ a budeme v tom pokračovať aj v budúcom roku, pretože už dnes je vidno, že rozpočet sa bude musieť upravovať nielen pre upresnenie niektorých kapitol, ktoré sú dnes pre krátko, možno aj pre krátkosť času len načrtnuté a neskonkretizované. A, samozrejme, aj vzhľadom na už zopakovaný problém s chýbajúcimi rozpočtovými limitmi.
V tejto súvislosti chcem upozorniť na to, že rozpočet Slovenskej republiky, štátny rozpočet, ako hovoríme zákon roka, je ešte intenzívnejšie žitý všetkými nami, všetkými občanmi tejto krajiny. Týka sa všetkých ľudí ešte viac ako kompetenčný zákon, s ktorým sme nesúhlasili a ktorý bol pre hodinou prijatý. A preto by sme očakávali, že tu bude demokratický proces, legislatívny proces maximálne participatívny, hoci, samozrejme, zodpovednosť je na vláde, na predkladateľovi. Preto tiež apelujem na to, aby odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, najmä v súvislosti s výdavkovými limitmi, boli v maximálnej miere akceptované pre dobro celej krajiny, pre všetkých.
Ešte poukážem na dve veci. Jedna je, že ma znepokojuje to, čo Jozef Hajko zdôraznil, že sa pretrváva, respektíve posilňuje závislosť na ruskej rope v čase, keď vojna na Ukrajine, jej koniec je ešte v nedohľadne. V rozpočte vidím aj pozitívne prvky, budem hovoriť o tom pri svojom vystúpení v rozprave v oblasti školstva.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Hajkovi za naozaj veľmi dobrý a odborný príspevok za klub, ktorý predniesol. Upozornil tam vlastne, že daňové príjmy sú naplnené jednak zvýšením bankovej dane, zvýšením percenta zdravotníckych odvodov, ale tiež aj percentá odvodov z II. piliera a takej špekulatívnej dane na kryptomeny. A poukázal na to, že máme veľa neznámych a premenných a sťažujeme podmienky našim podnikateľom na podnikanie. Na druhej strane, čo sa týka výdavkovej časti, tak tam doteraz máme veľmi neadresnú pomoc v podobe dotácií hypoték, dotácií Sociálnej poisťovne na dôchodky a poukázali na to, že nám hrozí, tak ako povedal aj pán minister financií, grécka cesta v podobe znižovania platov a dôchodkov, ak sa nespamätáme zavčasu. Ak hovoríme teda o tom, že treba šetriť, tak potom naozaj je otázne, prečo sa ústredný vládny aparát navýši o štyritisíc ďalších zamestnancov, úradníkov. Záverom povedal, že KDH je za zjednodušenie daňového systému, pretože je to lepšia cesta a plne s ním súhlasím. Ďakujem za tento príspevok.