Videokanál klubu

.

Ďakujem pekne za slovo.
Spravodlivosť pozdvihuje národ, no hriech je pre národ je hanbou, to je v Knihe prísloví, 14. kapitola, 34. verš, a čo je hriech hriechom, civilnejšie povedané, je všetka zloba, podvod, všetko, čo je nečestné, prekrútené, nepravdivé. Vznešenou a najdôležitejšou úlohou vlády, teda toho lídra, čo vedie krajinu, náš štát, náš kúsok zeme, ktorý máme, Slovensko, je našu vlasť zaistiť vytvorením zdravého právneho prostredia, postarať sa o bezpečnosť svojich občanov a chrániť ich, tým vytvoriť v krajine atmosféru, vedomie, že tu je dobre, že tu sa dobre žije, že tu je významné, že sa oplatí usilovať o dobro, že to má význam, že spravodlivosť sa deje a nemôže sa činiť krivota, ani ohýbať pravda. Vtedy bude Slovensko prekvitať dobrom, keď to tak bude. Zákony, Trestný poriadok, teda prehľad o trestoch za zlé činy, za zlo-činy voči spoločnosti, voči blížnemu majú vytvárať vedomie, že toto sa nemá robiť, že sa to neoplatí robiť, že zloduch bude trpieť a bude musieť napraviť škodu poškodenému, splatiť, čo urobil zlého. Toto je vedomie, ktoré v sebe všetci máme. Spravodlivosť má zaručiť, že zlé veci sa odškodnia, ale zdá sa, že tu v tejto novele sú tak prekvapujúce zmeny, také zníženia postihov kriminálnikov až tak veľmi, že to pôsobí, že to až nabáda na konanie zla, na prejavovanie zloby, na okrádanie slabších, na okrádanie zraniteľných, krehkých a obohacovanie sa na ich úkor. A takto sa bude zvyšovať vedomie, že na Slovensku je zle.
Ja dám tie príklady zmeny trestov smerom dolu. Malé porovnanie. Použijem také, ktoré sa týkajú bežných, zvlášť mladých ľudí alebo malých podnikateľov najprv. Napríklad keď podvodník vylápal, vylákal peniaze od viacerých ľudí na údajne výhodné investovanie, aj keď len po malých čiastkach od 500 eur alebo až do 10-tisíc eur, celkovo si nahanobí povedzme až 600-tisíc eur, údajne ich bude údajne výhodne investovať, ale použije ich na súkromné obohatenie až kým mu bude táto činnosť zmarená. Doteraz mal za to trest 10 až 15 rokov, ale prečo podľa tejto novely z dielne SMER-u, novely Trestného zákona, to bude 2 až 8 rokov. Predtým mal minimálny trest skoro 7 rokov, ale teraz bude minimálny trest 1 rok domáceho väzenia. Nepôsobí to ako nabádanie na to, aby sa takýto zlý čin konal? Doba premlčania bola 20 rokov, ale teraz je len 10 rokov. Čiže ak sa dokáže tak dlho skrývať pred vyšetrovaním, trest sa mu premlčí.
Alebo falošný stavebník ponúkne mladým manželom, že im zrekonštruuje byt, majú jedno dieťa, splácajú si ten svoj byt v hypotéke, vyberie od nich 30-tisíc eur, devastačný peniaze, ale za to by bol krásne zrekonštruovaný byt, oni si to požičali a on s peniazmi zmizne a boli takí nepozorní, že majú zmluvu, kde je falošná identita. Čiže všetko, čo majú, je papier a jeho sa nepodarí nájsť. Teraz za to platí trest 3 až 10 rokov, ale pri tejto novele to bude od 0 do 2 roky. Minimálny trest za to teraz platí 3 roky s podmienkou, teraz má stanovený v tejto vládnej novele 1 mesiac domáce väzenie. Nevyzerá to čudne? Predtým bola doma premlčania až 20 rokov, teraz je iba 3 roky. Zmizol s falošnou identitou, veď dokáže sa skrývať, veď odcestuje do zahraničia. Tri roky? Veď to je málo.
Alebo, toto je prekvapujúce znovu, banková úradníčka si pri práci s hotovosťou v trezore privlastní financie zarážajúce až do výšky 340-tisíc eur, teraz platí že má trestnú sadzbu 10 až 15 rokov, ale pri dnešnej vládnej novele je to 6 mesiacov až 3 roky. Podľa mňa je to zase čudné. Minimálny trest má dnes 6,5 roka, ale v novele bude mať 3 mesiace domáce väzenie. Nie je to zarážajúce? Doba premlčania je dnes 20 rokov, po novom bude iba 3 roky.
Alebo podpálenie vozidiel konkurencie na parkovisku. Keď chce niekomu poškodiť iný predajca osobných automobilov, tak zapáli dve-tri vozidlá odstavené na parkovisku, luxusné vozidlá v celkovej sume 240-tisíc eur. Za to má trestnú sadzbu 7 až 10 rokov, po novom to bude 6 mesiacov až 3 roky. Minimálny trest väzenia je 4,5 roka, po novom 3 mesiace domáce väzenie. Nezdá sa to zvláštne? Doba premlčania 20 rokov sa zníži na 3 roky.
A toto boli tí malí podnikatelia, alebo teda malé, malé veci, ten, ten bežný občan. Teraz poďme vyššie.
Oblasti, oblasť podvodných vratiek DPH až do 35-tisíc eur, podnikateľ podá daňové priznanie, kde má fiktívny nákup, vznikne mu nárok na vrátenie nadmerného odpočtu 30-tisíc eur, on to má aj hneď vyplatené, a teraz je trestná sadzba 4 až 10 rokov, novela jasne hovorí, že sa nejedná o trestný čin. Minimálny trest bol 4 roky, teraz je pokuta v daňovom konaní. Nie je to zvláštne? Doba premlčania bola 20 rokov, teraz nebude žiadna.
Poďme k vyšším sumám. Takýto podnikateľ dá fiktívnu sumu až tak vysokú, že mu vznikne voči štátu nárok na vrátenie odpočtu vo výške 330-tisíc eur, ktorú má aj vyplatenú. Doteraz to bola trestná sadzba 7 až 12 rokov, teraz to bude od 6 mesiacov až po 3 roky. Minimálny trest väzenie 4,5 roka, teraz 3 mesiace domáceho väzenia. Doba premlčania 20 rokov, teraz 3 roky.
Alebo, a poďme vyššie, skorumpovaný sudca prijme úplatok, vypýta si rozhodnutie o obchodnej veci ohľadom sporu vo výške 10 mil. eur, zvýhodní jedného z účastníkov a za to si vypýta úplatok 300-tisíc, nemalý peniaz, prevezme v hotovosti, bude prichytený. Doteraz za to bolo 10 až 15 rokov, podľa novely znížené na 3 až 8 rokov. Minimálny trest bol 6,7 roka, ale vo vládnej novele to budú 3 roky podmienečného trestu. Doba premlčania 20 rokov, ale znižuje sa na 10 rokov.
Trochu voľnejšie povedané, vyzerá to tak, že ak pri korupcii prevezme dotyčný vysokopostavený človek nejaký malý balíček alebo až hodnotu do 250-tisíc eur, tak rozdiel v sadzbe tam takmer nie je, a to je skutočne zlý signál pre spravodlivosť. Táto novela akoby bola takmer amnestia pre páchateľov, pri priestupkoch sa ide zo sumy 270 eur proti teraz na 700 eur, čiže veľa vecí nebude riešiť polícia, ale obvodné úrady, čo znamená toľko, že zostanú zahltené, mnohé priestupky si nestihnú prejednať, čiže drobné veci medzi občanmi a premlčia sa, tak budú bez trestu a tí malí zlodejíčkovia budú chodiť po dedinách, po mestách, budú sa smiať susedom do tváre a zasa niečo ukradnú a nebudú za to potrestaní.
Ale z iného pohľadu, ak prejdú tieto navrhované zmeny v trestnom kódexe, tak verejný funkcionár pre svoje trestné činy môže dostať menší trest ako bežný človek za krádež. Vlády budú kradnúť v prvom roku vládnutia, lebo ich činy sa premlčia do 3 rokov a ďalšia vláda ich už nebude môcť vyšetriť, toto vyjadril prokurátor Ladislav Masár zo špeciálnej prokuratúry. A toto sa bude týkať aj mnoho predstaviteľov úradov, štátnych podnikov alebo ľudí v samospráve, či aj primátorov, starostov alebo úradníkov. Prvý rok po zvolení vo funkcii sa odvážia kradnúť hoci aj vo veľkej miere, ale zvyšné tri roky si dajú pozor. Prečo? Lebo keď sa na to príde až v ďalšom volebnom období, čo sa fakticky tak deje vždy, že ten nástupca nájde po predchodcoch zlodejiny, tak budú ich skutky premlčané. No potom je to zle nadstavené, táto novela. Keď si ukradli veľa zo spoločnej kasy, zmiznú do zahraničia, aby tam svoje skutky presedeli, premlčali, preplávali v mori, lebo proste budú nedosiahnuteľní, nepostihnuteľní, užívať si svoje majetky a na svete sú krajiny, kde by za takéto niečo ľudí, za takéto činy takýchto zlodejov popravili, ale to sú nedemokratické režimy, takže si z ich konania nebudeme brať príklad, ale v zrelých demokraciách by za toto spravodlivo pykali vo väzení. Lenže tuná to vyzerá tak, akoby im vláda takýmito krátkymi premlčacími lehotami chcela darovať beztrestnosť. Mali by sme toto pripustiť? Nie je toto poburujúce?
Pozrime sa, ako sa na to pozerá verejnosť. Ja to vidím tak, že na Slovensku môžu mať ľudia pocit hroznej krivdy, pretože do tohto nemôžu zasiahnuť. V Švajčiarsku sa dôležité zmeny v legislatíve prijímajú referendom. Ľudia spoločne premýšľajú nad danou vecou, tak je to otázka kodifikovania práva týmto spôsobom, je to otázka verejnej rozpravy, je to kultivácia povedomia, že do toho môžu zasahovať. Povedomie o práve, o spravodlivosti, je to demokracia a rozvoj angažovania sa ľudí v spoločnosti. U nás je toto nahradené procesom v parlamente, tu sú zástupcovia ľudu, ale ten proces je širší, pretože takýto zákon má ísť do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa k nemu vyjadrujú desiatky inštitúcií odborným spôsobom, zásadným spôsobom, ale toto všetko je pri skrátenom legislatívnom konaní, lebo my to tu robíme teraz, vynechané. Náš parlamentný systém to je dlhé obdobie od svojho vzniku nastavený systém ohľadne zásahov verejnosti do neho veľmi striktne, verejnosť nevie do neho zasiahnuť, pretože aj referendum má také vysoké požiadavky na konanie, pozýva ľudí sa vyjadriť k referendu, zúčastniť sa, ale ich podmienky referenda sú také vysoké, že skôr odrádzajú od účasti. Naše referendá drvivou väčšinou neprešli. Takáto obrovská, rozsiahla zmena trestného kódexu, ako tu je podaná teraz, ako to leží pred nami, by vo Švajčiarsku, lebo to zasahuje celú spoločnosť, všemožné vrstvy činov, prečinov, zločinov, vo Švajčiarsku by musela prejsť referendom, aby sa k tomu všetci vyjadrili, aby sa angažovala ozaj celá spoločnosť a nie takéto skrátené legislatívne konanie. Táto novelizácia trestného kódexu, kde sa zásadným spôsobom menia závažné ustanovenia, teda trestné sadzby a limity pre vzniknuté škody, korupcia, rôzne prečiny a rôzne zlé činy, má taký veľký dopad na občanov, že je to zastrašujúca správa pre našu verejnosť.
Preto tu ako opozícia tak dlho o tomto všetkom hovoríme, aby sa to vynieslo na povrch, aby sa to ukázalo, aby to bolo verejnosti jasné. Opozícia teda angažuje verejnosť aj protestami, aby k tomuto všetkému vyjadrili svoj pohľad, svoje požiadavky. To by tak nemalo byť, demonštrácia na uliciach, to by nemalo byť. Ale ako sa dozvie verejnosť, čo všetko sa deje, keď sa to malo schváliť rýchlo, ešte pred Vianocami. Pretože tu sa toto celé robí z postavenia vládnej koalície akoby pod rúškom moci, nie noci, pod rúškom moci, použijem tento obraz, akoby ste to chceli prikryť svojou vládnou väčšinou a že to máte v rukách tým rýchlym legislatívnym procesom, vy vlastne chcete povedať, že opozícia robí zle. Ale my chceme povedať, že tu sa robí zlo. A konkrétne je pomenované. Ide o obrovské zmeny a je nevyhnutné, aby toto bolo komunikované, prekonzultované aj s odbornou verejnosťou. Takže tu je strašne veľa zmien. Už sa to tu hovorilo, 164 bodov novely Trestného zákona, 116 bodov novely Trestného poriadku a desiatky bodov v ďalších dvanástich zákonoch. A to všetko si vyžaduje zložitý legislatívny jazyk.
Ale ja chcem zdôrazniť, že trestný kódex je vecou verejnej morálky a na tej stojí stabilita spoločnosti a blaho krajiny a všetkých, ktorí tu žijú. Toto je zákonodarný zbor. Jeho úlohou je prinášať zákony do života občanov a pozdvihnúť odvahu národa, pozdvihnúť obyvateľov ku nadšeniu pre život na Slovensku, aby sa im tu chcelo žiť, aby budovali a rozvíjali našu vlasť! Zmyslom každej vlády má byť vysluhovať právo a spravodlivosť.
Zmyslom zákona je prinášať tu právo a spravodlivosť do praxe. Zákon je základ pre vyvodenie zodpovednosti. Ale ako je toto zabezpečené pri zľahčovaní trestov za také veľké činy, za rôzne zločiny? Tu chcú akoby zákonodarci udeľovať malé tresty za veľké, zlé činy. Veď narúšame stabilitu spoločnosti. V skutočnosti sa tým vôbec nezmení zodpovednosť tých ľudí za ich čin. My tu chceme povedať, že kto prejde s malým trestom, je zbavený zodpovednosti za zlý čin. Ale takto tu budeme vytvárať, vyrábať zločincov, ktorí budú ešte aj drzí, aj hrubí voči ostatným, lebo budú vedieť, že nebudú potrestaní. Ale zmyslom spravodlivého trestu je tak zmeniť život páchateľa, že sa mu odníme sloboda, že ho chceme napraviť, musí naprávať škody, ktoré spôsobil, je na ňom biľag za to, čo spravil. To je zmysel trestu, aby už tak viacej nekonal voči blížnym, voči spoločnosti. My ju chceme rozvíjať, dostať ju ďalej, k väčšej spravodlivosti, ale stanovovaním takejto nespravodlivosti sa vládna garnitúra priam zahráva so srdcom národa. Prečo? Lebo ľudia zostanú ubití. Ak sa deje nespravodlivosť a nie je potrestaná, tak ľudia zostanú ubití na duchu, lebo ich bolí vnútro, bolí ich srdce a ak je srdce človeka ubolené, tak mu chýba vášeň pre život! On tu nechce žiť! Ľudia budú hovoriť, že toto všetko tu nemá zmysel, nebudú chcieť krajinu rozvíjať, budovať ten, to dobro, ktoré tu mali zažiť, lebo budú mať pocit nespravodlivosti, budú odtiaľto odchádzať, hlavne mladí ľudia, mladí študenti, mladí odborníci pôjdu dávať všetky svoje talenty, kam? Do Silicon Valley alebo hocikde inde v krajine na tejto, na tejto zemeguli. Pôjdu niekam preč. Ich schopnosti tu nebudú uplatňovať. Prečo? Pre pocit nespravodlivosti.
Ale ak pri pohľade na túto novelu zmien a zmeny tohto Trestného zákona sa dá povedať, akoby chcela vládna garnitúra dokázať, že skutok sa odstal. A viete, na čo narážam. Minulé vlády, aj vlády SMER-u, pretože už koľkáta? Toto je štvrtá vláda. Minulé vlády SMER-u, sa dá povedať, že manipulovali s orgánmi činnými v trestnom konaní so špeciálnym prokurátorom a tak sa hovorilo, že skutok sa nestal, pamätáte si tú frázu? Skutok sa nestal! Ja som tu skoro zaplakal niekedy, keď som to počul. Jak to, že sa nestal, keď všetci vieme, že sa stal?! To bola tá éra, skutok sa nestal. Špeciálny prokurátor pán Kováčik zastavil 61 vyšetrených spisov zločinov. Zastavil trestné podania. Všetci vedeli, že tie skutky sa stali, ale vláda a predstavitelia tvrdili, že sa nestal! Teraz sa však pracuje na tom, aby sa tie zlé skutky odstali. No ja si nemôžem pomôcť, ale teraz ste v pozícii moci. Kolegovia, ak ste za niečo vyšetrovaní, ste vyšetrovaní za nič?! Nič ste neurobili?! Tak to by bolo, to by bol zločin, to by bola Bolívia, alebo čo by to tu bola za krajina, keby sa teda, ste boli obžalovaní z vážnych vecí a vy ste vlastne nič neurobili! Tak ja nerozumiem, za čo ste vyšetrovaní. (Reakcia z pléna.) Za tú Bolíviu, povedal pán Gašpar.
Toto je príliš veľké, čo sa tu deje, ale ak sa skutočne nič neudialo zlého vo vašich životoch, za nič by ste nemali byť postihnutí, tak potom je to zvláštne. Takže tie skutky by sa mali odstať. Takže tu v pozícii moci, v pozícii zákonodarcov sú teraz ľudia spred krátkeho času, ktorí boli obvinení a vyšetrovaní, je úplne zjavné, že sa predsa len boja dopadu zákona, ktorý teraz platí, preto sa ho snažia zmeniť, aby sa vyviazali z tej zodpovednosti. Ale pri tomto skrátenom legislatívnom konaní aj má nastať okamžitá účinnosť, čo znamená, že aj keď to bude platiť čo i len jediný deň, aj keď by došlo k tomu, že to Ústavný súd zruší, lebo opozícia to podala na Ústavný súd, tak momentálne súdení a vyšetrovaní politickí nominanti predchádzajúcich vlád budú súdení podľa nových nízkych sadzieb. Preto to tu hovoríme, aby to počula aj verejnosť. A toto je manipulovanie s demokratickými mechanizmami. Toto dokážu schopní manipulátori zneužiť vo svoj prospech, aj keď tu tú mladučkú demokraciu máme. Aj keď som tu už povedal v tejto sále, že toto nie je demokracia holandská alebo britská, alebo americká, ale demokracia karpatského typu v tejto kotline, lebo tu s ňou narábame, ako sa nám páči. Takže dá sa zneužiť vo svoj prospech, keď sa dostanú k moci, ale postupne ju takýmito zmenami koncentrujú do vlastných rúk, tú moc, následne prekrútia spravodlivosť, lenže demokracia bez pravdy a morálky sa pokrivuje na prekrucovanie spravodlivosti. A tak momentálne tesná vládna väčšina diktuje pre seba výhodné podmienky, zdá sa, že prvé kroky víťazov týchto volieb naznačujú, že toto sa tu deje pred očami jak domácej, tak zahraničnej laickej, odbornej verejnosti a ja sa vás len chcem dovolať, prosím, hoďte spiatočku, nerobte to takto. Pre rozvoj demokracie je dôležitá spravodlivosť. Nie je možná bez dobre nastavených a vyvážených inštitúcií s dobre fungujúcimi kontrolnými mechanizmami, len to by nám muselo záležať na tej demokracii. Záležať. Nie je to možné bez pravdy.
Aj vo veci špeciálnej prokuratúry treba povedať jednoduchú zásadu. Špecializácia je nutná vo všetkých oblastiach života. Pôjdete radšej ku všeobecnému lekárovi, alebo ku špecialistovi, keď máte choré srdce? Nepôjdete k obvodnému do susednej dediny, vyhľadáte si špecialistu, že?! Aj v oblasti práva je rušenie špeciálnej prokuratúry logický nezmysel. Ide to proti zdravému rozumu. Aj u nás sa ukázalo, že tú špeciálnu prokuratúru potrebujeme. Viete kedy? Pamätáte si, kedy to začalo? Tá potreba byť zjavná? Za chvíľku to poviem, popíšem. Tu na Slovensku sa začalo hovoriť ako reakcia z vládnych kruhov, že iné krajiny nemajú úrad špeciálnej prokuratúry. Počúvame to často. Ale veď tu je treba povedať pravdivý kontext pre našu krajinu. No asi to oni nepotrebovali, ale špeciálna prokuratúra, to nebola náhoda v minulosti.
Veď tu sa diali také nespravodlivé veci a nevedeli sa vyšetrovať a nevyšetrovali sa, kedy sa to začalo? V Mečiarovej ére sa to začalo. Pri tej nespravodlivej privatizácii. Ľudia za tých 1 200 slovenských korún, za tie svoje kupónové knižky nedostali skoro nič, vznikli všelijaké podvodné fondy. Pamätáte si to? Máte ju doma? Ja ju ešte mám doma odloženú ako, ako relikt z tej doby. A vtedy sa začalo rozkrádať obrovským rozsahom. Vznikla tu vrstva bohatých a strašne drzých ľudí. Po uliciach začali jazdiť čierne luxusné autá. Začali sa tu vytvárať gangy. A vypaľovali malých podnikateľov v malých obchodoch. Veď bolo strašné si otvoriť obchodík, lebo za chvíľu ste tam dostali návštevu a oznámili vám, ako vás budú chrániť, lebo vás nechránila polícia. Takže vás chránili zločinci! A čo sa potom dialo? Nielen tých malých, ešte aj tých väčších vypaľovali pod hrozbou násilia, vyžadovali platenie peňazí za takzvanú ochranu! Ale iné autá sa tu zapaľovali! Pamätáte si to?! Bežne sa v tejto slovenskej krajine zapaľovali autá! A gangy išli ešte ďalej, zabíjali ľudí. Pamätáte si to?! Dobre sa nám tu žilo?! Sa tu strieľali gangy navzájom?!
Pán Spišiak, vy ste vtedy boli tiež v orgánoch, ktoré to mali vyšetrovať a aj ste sa o to snažili, viem to. Čo sa stalo? Vraždilo sa tu. Keď sa nejakí policajti vzopreli, pamätáte si tú odrezanú hlavu policajta, ktorému ju položili na kapotu vlastného auta a ešte aj čapicu mu tam položili. To bol výsmech verejnosti! To bolo zastrašovanie, lebo vedeli, že potrestaní nebudú! Chceme to tu?! Ale zdá sa, ako keby to nič neznamenalo. Takže kto proti nim bojoval vtedy? Ukazovali, že sú nepostihnuteľní. Báli sa proti nim bojovať tí, čo boli poverení.
Bol unesený syn prezidenta. No kam sme sa to dostali?! Čo to bola náhoda?! Nebol to zločin? Udialo sa to na tomto Slovensku? A keď bolo vyšetrovanie, tak vybuchol očitý svedok v aute. Doteraz máme ten kríž v Karlovke, doteraz to vyšetrené nie je! A stále nevieme, ako to bolo. Zabíjanie ľudí bolo v tejto krajine a tak vznikla špeciálna prokuratúra. A mala tu byť. Mal tu byť niekto, kto to bol schopný spravodlivejšie vyšetrovať. Mal to byť lepšie chránený prokurátor a ich známi mali byť chránení tak, aby im nebolo ublížené, aby sa odvážili bojovať! Proste aby aj na Slovensku boli Cataniovia a iní spravodliví mocní ľudia.
Lenže čo sa zase stalo? Aj keď vznikol Úrad špeciálnej prokuratúry, tak mocní vo vláde to znovu uniesli a svojimi kamarátskymi dohodami si zvolili takého prokurátora, ktorý im vychádzal v ústrety. Bol zvolený spravodlivo, alebo podvodom? On s tými vyšetreniami nakoniec neurobil nič. Z vládnych úst, z vládnych úst alebo z vládnej garnitúry sa tu ozýva, že dáme špeciálnu prokuratúru pod generálnu prokuratúru. Aha! Tam ju dáme? Naozaj? Tam, kde bol generálnym prokurátorom Dobroslav Trnka, ktorý sa stýkal so závadovými osobami a kľudne sa rozprávali o tom, že dostane guľku za 12 korún slovenských a tento človek, náš generálny prokurátor, to submisívne prijal! Povedal no a čo? Však viem, že to tak chodí. Nebolo to pre vás zastrašujúce? Toto bol náš generálny prokurátor. Fú, kľudne povedal, že ho odstrelia. Len preto, že by sa nepostavil voči niečomu, alebo keby sa postavil voči niečomu, alebo by neschválil niečo nespravodlivé.
No a čo sa potom stalo, keď mal byť na jeho miesto ustanovený nový zvolený generálny prokurátor? Bol zvolený v tomto parlamente a ja som tu za neho hlasoval vtedy, pán Čentéš, tak znovu zasiahla vládna moc spriaznená naprieč inštitúciami našimi najvyššími a pán Gašparovič, vtedajší prezident, ho jednoducho nevymenoval. Všetci sme sa čudovali, čo sa deje. Pred očami celého národa došlo k ďalšej nespravodlivosti riadenej vládnou mocou. Pán Čentéš dal svoj prípad na súd a ten nakoniec rozhodol, že vlastne prezident síce nevykonal svoju povinnosť, keď ho neustanovil, ale že to fakticky z toho vyplýva, že tak mohol konať, lebo nikde nemá nariadené, že ho ustanoviť mal, tak bol vytvorený precedens znovu v tejto krajine. Pokiaľ sa pamätám, pán Čentéš to znovu zažaloval, ak tomu dobre rozumiem, tak dostal aj odškodnenie 60-tisíc eur, že boli porušené jeho práva. Ale za prokurátora ustanovený nebol. Bol iba poverený následne prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý a v roku 2013 bol zvolený pán Čižnár. A znovu boli určité pochybné rozhodnutia a nič sa nedialo ďalej. Takto sa u nás prekrucuje spravodlivosť. Ona sa má udiať, ale neudeje sa. Máme zákony, ale dodržiavajú sa nejakým čudným spôsobom.
Pamätáte sa na toho nášho prezidenta pána Gašparoviča? Aj on bol v skutočnosti za federálnej republiky generálnym prokurátorom a Václav Havel ho odvolal! A viete prečo? Karel Schwarzenberg, kníže, minister zahraničia povedal, že ho odvolal pre nečinnosť. Neni to choroba Slovenska, priatelia? Tak čudne poškodená spravodlivosť, že my aj máme ustanovené jak úrady, tak systémy, ale nefungujú. Spravodlivý trest je legitímny nástroj na boj proti zlu a kriminalite a je účinný, keď je primeraný, keď stojí na pravde, a preto nesmie byť poddimenzovaný ani naddimenzovaný.
V Biblii je napísané, že zlí nerozumejú právu. Mne sa zdá, že to sa to tu deje. Vzdelanie nezaručuje tomu, že by sa tomu rozumelo. To je v Knihe prísloví v 28. kapitole. A tiež je napísané v Biblii, že pokoj v spoločnosti bude dielom spravodlivosti a jej výsledkom bude mier a bezpečnosť. Nie toto potrebujeme v krajine? Áno, toto chceme. Boh nás vyzýva, uplatňujte právo a spravodlivosť a vysloboďte okrádaného z ruky násilníka. Veď toto platí na nás. Zákonodarci majú vyslobodiť okrádaného z ruky násilníka, toto už napísal prorok Jeremiáš. A je pravdou, že Boh človeku odpláca podľa jeho skutkov. A s každým bude zaobchádzať podľa jeho ciest, tomuto neunikneme nikto z nás. Teraz ste zákonodarci, kolegovia, ale budeme stáť pred večným sudcom a tam platí jeho zákon na každého z nás a odplatí nám za dnešné činy. A to nebude dobré, keď budeme konať na nespravodlivosť.
Takže apelujem na poslancov v celom tomto pléne, ktorí rozumiete, zvlášť vy, ktorí rozumiete, že svedomie je dôležitá vec. V tomto svedomí všetci chápeme, čo je spravodlivosť, tak apelujem na úctivý rešpekt voči dobrote a spravodlivosti. Keď toto hlasovanie bude za nespravodlivosť, tak toto si nebudú pamätať len dejiny. V živote každého z nás zákonodarcov si to bude pamätať Boh a dá nám to naspäť, priatelia. Všetci sa budeme zodpovedať pred najvyššou spravodlivosťou. Ale dobro tej naplnenej spravodlivosti sa udeje tu v tejto spoločnosti, a to máme urobiť my, my tu zaručujeme právo a zákon, pravdu a spravodlivosť.
Takto bol vzatý na zodpovednosť aj jeden z takých, ktorý tu sedel, bývalý pán predseda parlamentu. Aj o tom sa hovorilo, o jednom, ktorý zosnul, že dokázal nasmerovať mnohé pramienky zo spoločného rozpočtu tohto štátu do súkromných rúk a že sa skutočne obohatil na tom. Boh bude spravodlivo súdiť každého z nás. Preto je nutné, aby sme na to pamätali a ustanovili v našej krajine podmienky pre dobrý rozvoj, aby vás s úctou zákonodarci zdravili obyvatelia tejto krajiny a aby mali radosť z toho, že sa tu oplatí žiť. Tak ako napríklad vo Švajčiarsku.
Bol som tam niekoľkokrát a čudoval som sa nad tým, ako dobre krajina funguje. Bol som tam s jedným svojím slovenským priateľom, ktorý pracoval ako letec. A keď som sa ho pýtal na to, ako je to možné, že ľudia sú takí, akí sú, a naozaj dodržujú zákony a záleží im na spoločnom dobre, tak on povedal: vieš prečo? Lebo táto krajina funguje. Lebo táto vláda síce má vysoké dane, ale zabezpečuje im všetkým, aby tu fungovalo všetko, čo potrebujú. A tak oni dodržujú zákony aj v najmenšom rozmere. A predstavte si, že chceli sme s ním ísť autom zopár priatelia, päť miestnym autom niekam, a bolo náš šesť, a chceli sme sa ako normálni Slováci natrepať do toho auta, lebo no a čo. A viete, čo urobil on? Povedal, že odíďte jeden. Že čo ti šibe? Prečo? Však iba kúštik sa zvezieme. On, že ale to sa nesmie. My, že nesmie? Však iba skočíme na chvíľku, však vzadu je široké sedadlo, a on povedal, ale to sa nerobí. Bolo to dávno, v deväťdesiatych rokoch, a ja som si povedal, že fíha, takto sa dodržuje zákon? A on mi povedal, vieš, Braňo, naozaj, lebo my Slováci tu vo Švajčiarsku sme zažili aj také veci, že sme sa zviezli viacerí v tom aute a stačil jeden človek, na prechode čakal na červenú a pozrel nám do auta a išiel zavolať políciu, a tá polícia nás našla na tej ceste a dostali sme pokutu, lebo toto sa nerobí. A ja som povedal, že fúú, to sa tu tak udávajú ľudia navzájom? A on povedal, nie, dodržujú zákon. Lebo oni sa boja, že my by sme s tým autom urobili niečo zlé.
Priatelia, ja si myslím, že musíme začať od najmenšieho a ísť až po najväčšieho z nás. A najväčší sú tí, čo majú v rukách moc, čo sú vymenovaní do úradov, čo majú právo vládnuť, lebo to právo dostali. Je to krehká a tesná väčšina, a ja rozumiem, že ak sú vyšetrovaní za niečo, čo urobili zlého v predchádzajúcich pozíciách moci, a potom už nie, potom už boli postihnutí, tak je to veľmi nepríjemné. Ale naozaj si nemyslím, že je možné byť vyšetrovaný za nič a byť označený za zločinca, keď sa nestalo nič.
A rozumiem, že zrejme, vám, pán Gašpar, ste tu rozprávali mnoho prípadov, skoro dve hodiny v noci, aj ja som tu sedel, že čo všetko zlého sa a ako vám bolo ublížené. A zdá sa mi, že viaceré veci sú tam pravdivé, že boli jednotlivé postupy poškodené. Ale pre jadro veci, a keď teraz si dovolím adresovať vás, pán Gašpar, alebo ďalších, tak jadro veci nebolo nič. Bolo niečo, na čo zákon platil a mal by platiť podľa spravodlivosti, lebo inak by to bol najväčší zločin proti ľudskosti vyšetrovať niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje. A také niečo tu asi nie je. Ja chápem, že je veľmi ťažké byť postavený tvárou v tvár voči trestným veciam, za ktoré sú obrovské tresty. Kto chce ísť do basy? No nikto len tak. Ale keď sa urobilo niečo zlé, tak trest platí a možnože je aj vznešenou dôstojnosťou človeka vedieť to uniesť. Keď sa urobili zlé veci, súhlasím, že majú byť vyšetrené v tom procese a zmenené. Ale vyšetrovaný ste nebol... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, piaty týždeň rokujeme o novele Trestného zákona. Robíme tak preto, že vláda sa rozhodla obísť normálny legislatívny proces pri veľkej právnej norme, ktorá potrebuje zmenu. S tým súhlasíme všetci, ale máme zásadný problém s procesom, ako sa táto zmena má udiať. Sme v druhom čítaní, kde sa venujeme obsahu zákona. Vedieme o tom zvláštnu diskusiu, kde na dopady zákona upozorňujeme vo veľkej väčšine len ako opoziční poslanci. Podávame pozmeňujúce návrhy, pri ktorých nevieme, ako predkladateľ a koaličná väčšina s nimi naložia. Som presvedčený, že pri hlasovaní nebudeme mať nakoniec prehľad o tom, čo to-ktoré hlasovanie bude znamenať vzhľadom na pôvodný návrh a výsledný dopad. Vo svojom nasledovnom príspevku považujem za dôležité upozorniť na veci, ktoré vo vládnom návrhu vnímame ako problematické.
Zvláštne pôsobí úprava, ktorou sa odstraňuje povinné ukladanie trestu odňatia slobody pri trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov, bod sedem. Týmto sa umožní páchateľovi trestného činu hoc aj s hornou hranicou 25 rokov neuložiť trest odňatia slobody, ale potrestať ho len samostatným trestom prepadnutia veci, samostatným trestom zákazu činnosti, samostatným trestom zákazu pobytu, samostatným trestom zákazu účasti na verejných podujatiach alebo samostatným trestom vyhostenia. Tresty domáceho väzenia a povinnej práce ostávajú obmedzené hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti. Peňažný trest trestného činu a zvyšné tresty sa ukladajú ako vedľajšie tresty k trestu odňatia slobody. Bude zaujímavé sledovať, ako sa prax k týmto možnostiam postaví, ale aj tak sa navrhuje úprava ustanovenia týkajúca sa trestu domáceho väzenia.
Sme toho názoru, že je potrebné zachovať súčasnú právnu úpravu trestu domáceho väzenia. Po znížení trestných sadzieb a zvýšení hraníc škôd bude nepodmienečný trest odňatia slobody ukladaný len v najzávažnejších prípadoch. Zakotvením pravidla, že sa trest ukladá najmenej vo výmere polovice dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody by došlo k tomu, že napríklad za trestné činy so sadzbou od troch do desať rokov by bolo možné uložiť trest domáceho väzenia jeden a pol roka, alebo pri trestnom čine podľa § 296 Trestného zákona založenie zločineckej skupiny by pri sadzbe od päť do desať rokov bolo možné uložiť trest domáceho väzenia od dva a pol roka, čo považujeme za úplne neprimerané.
Rovnako je potrebné poukázať na nedostatočnú technickú pripravenosť na zabezpečenie výkonu tohto druhu trestov. Najmä vzhľadom na množstvo a vek monitorovacích náramkov, ako aj na nedostatočné kapacity probačných a mediačných úradníkov. Je potrebné vziať do úvahy aj to, že výjazdy k zisteniu technických podmienok a k incidentom zabezpečuje externá spoločnosť a jeden výjazd predstavuje náklad približne 700 eur. Vcelku prevratné je znenie navrhovaného § 53 ods. 2 bod 24 o prednosti ukladania trestu domáceho väzenia pred nepodmienečným trestom odňatia slobody. Trestanie na území Slovenska bolo riadené zásadnou, že nepodmienečný trest odňatia slobody je základným druhom trestu a podmienečný odklad a alternatívne tresty prichádzajú do úvahy až v prípade priaznivých okolností na strane páchateľa. To má iste svoju vnútornú logiku a predstavuje tú metaforickú pásku na očiach justície, ktorá ukladá tresty bez ohľadu na pôvod či majetok. Čas plynie rovnako pre bohatého aj chudobného, a preto ich trest odňatia slobody postihne rovnako.
Navrhovanou zmenou sa do pozície základného trestu dostáva trest domáceho väzenia, ktorý už predsa nie je taký slepý ako trest odňatia slobody. Možnosť jeho uloženia priamo súvisí s majetkovým postavením páchateľa a bude v zásade vylúčený pri osobách bez domova, bez stáleho bydliska či u cudzincov. Keďže trest domáceho väzenia má byť naďalej možné uložiť len pri splnení podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami, § 53 ods. 1 písm. d) navrhovaného znenia, bude o tom, či bude páchateľovi uložený nepodmienečný treste odňatia slobody alebo trest domáceho väzenia, rozhodovať aj súhlas plnoletej osoby, ktorá žije s páchateľom v spoločnej domácnosti, § 12 ods. 2 písm. b) zákona 78/2015 Z. z., či dostupnosť a funkčnosť elektrickej prípojky, mobilného signálu a iné podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 178/2015 Z. z.
Aj za súčasného právneho stavu má konajúci súd k dispozícii alternatívne tresty. Je povinný prihliadať na to, aby uložený trest bol primeraný a uloženie trestu je potrebné náležite odôvodniť. Dôsledkom zmeny právnej úpravy navrhovanej v bodoch 7, 24 a 25 bude, že právna úprava bude teoreticky umožňovať uloženie trestu domáceho väzenia vo výmere päť rokov aj pri trestnej sadzbe desať až pätnásť rokov. To je napríklad lúpež s následkom smrti. Prípadne aj desať až dvadsať rokov aj bez použitia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona, keďže už nebude existovať povinnosť uložiť trest odňatia slobody. Tým sa umožní páchateľovi trestného činu, hoc aj s hornou hranicou 25 rokov, neuložiť trest odňatia slobody, ale potrestať ho len samostatným trestom prepadnutia veci, samostatným trestom zákazu činnosti, samostatným trestom zákazu pobytu, samostatným trestom zákazu účasti na verejných podujatiach, alebo samostatným trestom vyhostenia.
Veľmi zaujímavý moment nastáva v prípade § 278, podľa ktorého aktuálne trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin nezaplatenia dane a poistného, ak páchateľ nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny alebo ako člen zločineckej skupiny a ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Navrhuje sa vypustiť iba časť ako člen organizovanej skupiny, nie člen zločineckej skupiny. Pôsobí to zvláštne a s veľkou mierou skrytej účelovosti, najmä ak účinná ľútosť podľa § 86 ods.1 písm. d) Trestného zákona sa vzťahovala aj na daňové trestné činy organizovanej skupiny. Platný a účinný Trestný zákon neumožňuje v týchto prípadoch zánik trestnosti pre členov organizovanej skupiny a máme za to, že nie je odôvodnený záujem na tom, aby sa týmto spôsobom organizované skupiny pri páchaní daňovej trestnej činnosti zvýhodňovali. Rozšírenie možnosti účinnej ľútosti môže byť skôr motiváciou k páchaniu trestnej činnosti.
Skrátenie premlčania. Čl. I bod 53 vládneho návrh znižuje z dvadsiatich na pätnásť rokov premlčaciu dobu všetkých obzvlášť závažných zločinov s trestnou sadzbou s hornou hranicou najmenej desať rokov okrem tých, kde je možné doživotie. Tam je premlčanie až po tridsiatich rokoch. Pri znížení trestných sadzieb najzávažnejšej majetkovej, hospodárskej a korupčnej kriminality na hornú hranicu desať rokov, pričom niekedy to boli obzvlášť závažné zločiny s hornou hranicou trestnej sadzby dvadsať, pätnásť alebo dvanásť rokov, by tieto najzávažnejšie trestné činy mali naďalej ostať s premlčacou dobou dvadsať rokov. Do tejto skupiny patrí napríklad aj lúpež, vydieranie, obchodovanie s ľuďmi s následkom smrti, vražda v prvom odseku a mnohé iné trestné činy s mimoriadne vážnym následkom. Navrhuje sa ponechať doterajšiu právnu úpravu § 87 ods. 1 písm. b), respektíve d) Trestného zákona.
Navrhované zmeny v inštitúte premlčania predstavujú zásadnú zmenu, ktorá v kombinácii so zvýšením hraníc škody, znížením trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činoch a tiež pri trestných činoch korupcie revolučne zlepšuje situáciu páchateľov trestných činov korupcie, a to nielen do budúcnosti, ale aj tých, ktorých trestné veci ešte neboli právoplatne skončené.
Pokiaľ ide o § 87 ods. 1 písm. b), po zvýšení hraníc škôd a znížení trestných sadzieb pri obzvlášť závažných zločinoch majetkových a hospodárskych sa trestná sadzba znižuje z desať až pätnásť rokov alebo dvanásť až dvadsať rokov na tri až desať rokov. V tejto skupine zostanú iba najzávažnejšie trestné činy, ktoré sú skutkovo najzávažnejšie, ale už nebudú obzvlášť závažným zločinom, ale iba zločinom a ktoré sa budú premlčiavať v zmysle návrhu za pätnásť namiesto dnešných dvadsať rokov.
Pokiaľ ide o § 87 ods. 1 písm. d), obdobne po zvýšení hraníc škôd a znížení trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činov z jedného až päť rokov na šesť mesiacov až tri roky ostane v tejto skupine veľké množstvo závažnejších prečinov hospodárskej trestnej činnosti, kde premlčacia doba tri roky nepreklenie ani jedno celé funkčné obdobie manažmentu obchodných spoločností, organizácií, orgánov štátu a samosprávy, napr. VÚC alebo obcí a miest.
Navrhuje sa nové znenie prerušenia premlčania. Nevidíme dôvod na to, aby štát zvýhodňoval postavenie osôb, ktoré spáchali ďalší trestný čin, a to akýkoľvek, t. j. bez ohľadu na prísnosť trestu. Rovnako nevidíme dôvod na to, aby dôvodom pre prerušenie plynutia premlčacej lehoty malo byť právoplatné odsúdenie za nový úmyselný trestný čin. Takéto pravidlá zabezpečia zánik trestnosti viacerých závažných majetkových, hospodárskych a korupčných káuz spáchaných pred účinnosťou navrhovanej novely Trestného zákona, takže určite je lepšie zachovať súčasnú právnu úpravu podmienok pre prerušenie plynutia premlčacej doby a nesprísňovať ich.
Ďalej. Ani z dôvodovej správy nie je zrejmé, prečo by sa dokonca v skrátenom legislatívnom konaní mala meniť práve a výlučne výmera trestu uvedená podľa § 90 ods. 1 písm. c). Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov.
V § 90 ods. 4 písm. b) znie: „Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje, ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin." Navrhuje sa znenie: „Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje, ak odsúdený bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin, spáchaný v premlčacej dobe, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký, alebo prísnejší." Uvedená navrhovaná zmena je neprijateľná a z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom bode navrhujeme, aby zostala zachovaná súčasná právna úprava a nedošlo k sprísneniu podmienok, za ktorých sa prerušuje premlčanie výkonu trestu. Navrhuje sa ponechať pri premlčaní trestného stíhania mladistvých premlčaciu dobu päť rokov, ak horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody je najmenej desať rokov. Po zvýšení hraníc škôd a znížení trestných sadzieb v tejto skupine zostanú iba najzávažnejšie trestné činy.
V § 122 ods. 12 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: Za trváci trestný čin sa nepovažuje trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a. Z povahy a podstaty trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti je zrejmé, že ide o typický trváci trestný čin. Predmet legalizácie by sa plynutím času nemal legalizovať a legalizácia by sa nemala premlčať. Ak napr. niekto umiestni na legálny trh ukradnuté obrazy, šperky, autá alebo finančné prostriedky z krádeže alebo bankovej lúpeže, užíva ich alebo scudzí ako legálne, protiprávny stav ich legalizácie trvá naďalej. Štát nesmie rezignovať na stíhanie tejto závažnej trestnej činnosti, na ochranu práv poškodených i generálnu prevenciu hrozbou postihu týchto trestných činov počas celého trvania protiprávneho stavu.
Úpravy výšky škôd, ktoré sa navrhujú sú neproporciálne a popierajúce doteraz zaužívané princípy, najmä tým, že sa navrhuje zvýšiť všetky druhy škôd rovnomerne, t. j. 2,6-násobkom zvýšenia malej škody. V slovenskom Trestnom zákone už tridsať rokov, od roku 1994, predstavuje veľká škoda 500-násobok a značná škoda 100-násobok základnej škody, dolná hranice väčšej škody, ktorá bola pôvodne 20-násobok, sa znížila v roku 2005 na 10-násobok po tom, čo boli zlúčené hranice škody nie nepatrnej, najnižšia mesačná mzda, a škody nie malej, 3-násobok najnižšej mesačnej mzdy do novej základnej malej škody, čiže jedna úroveň škody bola v roku 2005 vypustená.
Navrhované asymetrické zvýšenie aj o 13,1-násobok považujeme za neprimeraný, ničím nepodložený a neodôvodnený zásah do dlhodobého hodnotového nastavenia trestnoprávnej ochrany majetkových hodnôt v slovenskej spoločnosti. Podľa dôvodovej správy sa s ohľadom na zvýšenie malej škody následne primerane upravujú aj hranice väčšej škody, značnej škody a škody veľkého rozsahu tak, aby aj pomocou jednotlivých hraníc škody bola v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov vyjadrená spoločenská nebezpečnosť týchto trestných činov v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii. Takéto radikálne zvýšenie hraníc škôd však prinesie v mnohých prípadoch zásadnú zmenu právnej kvalifikácie druhu trestného činu, prekvalifikáciu trestného činu na priestupok nielen majetkových a hospodárskych, vrátane daňových, ale aj environmentálnych a iných, ktorých základným znakom je škoda v prospech alebo rozsah činu, zastavenie v dôsledku zániku trestnosti či už z titulu zmeny hraníc škody, alebo aj v dôsledku premlčania trestného stíhania trestných činov po podstatnom zmiernení ich trestnosti, zastavenie alebo premlčanie trestného stíhania, čo je ťažko obhájiteľné z pohľadu základných úloh štátu zaisťovať vnútornú bezpečnosť občanov a ochraňovať život, zdravie, ale aj materiálne hodnoty.
V bodoch 13, 14, 16 až 33 novely sa navrhuje zmena trestných sadzieb trestných činov podvodu podľa § 221, z dôvodu ochrany vlastníctva, subvenčného podvodu § 225, trestného činu porušovania predpisov pri obehu tovaru v styku s cudzinou § 254 ods. 2 až 5, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie § 261 a skrátenie dane a poistného § 276. Dôvodom pre navrhovanú úpravu je to, aby pri vyšetrovaní súbehu týchto trestných činov bola daná pôsobnosť Európskej prokuratúry, čo v zmysle čl. 25 ods. 3 nariadenia Rady EÚ 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, vyžaduje, aby horná hranica trestnej sadzby stanovená vo vnútroštátnom práve za trestný čin patriaci do pôsobnosti Úradu európskeho prokurátora bola vyššia ako horná hranice trestnej sadzby ustanovená za neoddeliteľne spojený trestný čin.
V bode 15 sa navrhuje vypustením § 212 ods. 1 písm. g) vypustiť trestnoprávne postihovanie odňatím slobody až na dva roky toho, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Ide o postihovanie správania zanedbateľnej spoločenskej závažnosti, ktorého príčina by mala byť riešená v rámci sociálnej politiky, nie nástrojmi ultima ratio trestnej politiky. Je navyše neprimerané, aby priestupková recidíva drobných krádeží bola porovnateľne trestná ako krádež s väčšou škodou, t. j. podľa návrhu so škodou od 35-tisíc až do 350-tisíc eur.
Navrhuje sa vypustenie nedbanlivostného trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Z podrobnej štatistickej analýzy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod názvom ´Prehľad o počte odsúdených osôb podľa osobitnej časti Trestného zákona´ vyplýva, že za celú dobu existencie § 263, a teda za nedbanlivostnú formu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie bola v Slovenskej republike odsúdená jediná osoba. Napriek tejto skutočnosti jeho existencia spôsobuje obavu potenciálnych prijímateľov, ktorí sú oprávnení čerpať finančné prostriedky, finančné prostriedky Európskej únie, že sa v prípade nesprávneho pochopenia nesmierne komplikovaných procesných pravidiel čerpania týchto prostriedkov dopustia aplikácie v rozpore s týmito pravidlami, čím sa môžu vystaviť riziku trestného stíhania podľa dotknutého ustanovenia. Z tohto dôvodu sa javí existencia tohto zákonného ustanovenia ako značne kontraproduktívna, nakoľko Slovenská republika nečerpaním týchto prostriedkov v stanovenej dobe o tieto prostriedky prichádza. Akákoľvek právna úprava, ktorá neodôvodnene spomaľuje, resp. znemožňuje čerpanie prostriedkov z fondov Európskej únie, je spôsobilá ohroziť finančné záujmy Slovenskej republiky.
V prípade identifikovania akýchkoľvek porušení zo strany prijímateľov, to sú chyby verejného obstarávania, porušenie finančnej disciplíny, porušenie zmluvných podmienok a tak ďalej, sú v systémoch čerpania prostriedkov EÚ zavedené proporčné mechanizmy na odstránenie nežiadúceho stavu, a to vo formách finančných korekcií, zmluvných sankcií a podobne. Pokiaľ nejde o úmyselné konanie osoby prijímateľa opísané v skutkovej podstate trestného činu podľa § 261 a 262 Trestného zákona, tak sa postihovanie poškodenia finančných záujmov Európskej únie nedbanlivostnou formou javí ako kontraproduktívne k zavedeným účinným opatreniam, nakoľko v prípade právoplatného odsúdenia takejto osoby sa musí v zmysle európskej legislatívy uplatniť 100-percentná finančná korekcia. Ďakujem pekne. (Rečníkovi priniesli pohár s vodou.)
Táto nedbanlivostná forma zavinenia bola zavedená nad rámec dohovoru vypracovaného na základe čl. K3 Zmluvy o Európskej únii a ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 zverejneného 27. novembra 1995, ďalej ako dohovor, v Trestnom zákone, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. septembra 2002 na základe zákona 421/2002 Z. z. Predmetné je zároveň nad rámec európskych štandardov trestného práva postihujúceho trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v jednotlivých členských štátoch. K obdobnej myšlienke sa priklonila iba Nemecká spolková republika, ktorá však nedefinuje nedbanlivostné konanie rovnako, ako je tomu v Slovenskej republike, ale ako ľahkomyseľné konanie, ktoré je však právnym výkladom bližšie k vedomej nedbanlivosti, zatiaľ čo nedbanlivosť stanovená v slovenskom Trestnom zákone pozná vedomú a nevedomú podobu nedbanlivostného zavinenia. Definícia zavinenia z nedbanlivosti v trestnom práve Slovenskej republiky v súvislosti s ochranou finančných záujmov Európskej únie je tým pádom značne širšia ako nemecká.
Ďalšími dvomi krajinami, ktoré implementovali nad rámec dohovoru do svojich právnych poriadkov nedbanlivostné zavinenie v súvislosti so spáchaním týchto trestných činov, sú už len Litovská republika a Dánske kráľovstvo. Tu je však nevyhnutné poukázať, že v oboch prípadoch je možné takéto zavinenie iba pri značnej alebo veľkej škode. Žiaden iný členský štát, resp. žiaden štát s príbuzným právnym základom takúto formu zavinenia v danom kontexte nestanovuje. Nielenže slovenské nastavenie je v tomto smere prísnejšie ako európska legislatíva, ale dokonca vyčnieva z právnych štandardov ostatných členských štátov.
V celom treťom diele ôsmej hlavy druhej časti Trestného zákona sa navrhuje oddeliť páchanie drobnej korupcie do 700 eur, a teda vložiť pri každom korupčnom trestnom čine nový odsek upravujúci malý rozsah korupcie. Referenčnou je aktuálna právna úprava športovej korupcie, kde sú už dnes rozsahy korupcie odstupňované. Trestnosť sa navrhuje na úrovni najzávažnejších majetkových a hospodárskych trestných činov, pričom zostáva zachovaná zásada, že prijímanie úplatku, resp. nenáležitej výhody je trestané prísnejšie ako ich ponúkanie a zároveň sa v prísnosti trestných sadzieb zohľadňuje prísnejšie konanie verejného činiteľa. Navrhuje sa vypustiť navrhované odseky 5 a 6 § 438k z dôvodu návrhu ponechania doterajšej právnej úpravy premlčania trestného stíhania a prerušenia premlčania trestného stíhania pri dospelých aj mladistvých páchateľoch a rovnako právnej úpravy premlčania a prerušenia premlčania výkonu trestu. Ak dôjde k zmierneniu trestnosti vzhľadom na zvýšenie hraníc škody a zníženie sadzieb, pri novej kvalifikácii sa bude na posúdenie skutku aplikovať čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, to je právna úprava, ktorá bude pre páchateľa priaznivejšia ako celok aj bez prechodného ustanovenia.
Navrhuje sa ponechať pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu pre celý § 261 Trestného zákona, aby európski delegovaní prokurátori vzhľadom na špecifickú povahu a závažnosť, právne pomoci, medzinárodné vyšetrovacie tímy, jazyková výbava mali jedného špecializovaného partnera na strane súdov a nebolo nútení chodiť po celom Slovensku po okresných súdoch, kde bude mať daný sudca jednu takúto vec za niekoľko rokov. Na takúto počtom spisov malú, ale náročnosťou závažnú a ťažkú agendu nie je efektívne školiť všetkých trestných sudcov na všetkých okresných a krajských súdoch.
V súčasnosti je použitie niektorých operatívno-pátracích alebo informačno-technických prostriedkov viazané na zločin. Po znížení trestných sadzieb sa veľká skupina trestných činov pôvodne zločinov stane prečinmi, čo pokiaľ by zostala zachovaná súčasná úprava dotknutých ustanovení Trestného poriadku, by významne oslabilo možnosti štátu efektívne stíhať tieto trestné činy za použitia napríklad agenta, vyhotovovania zvukovoobrazových záznamov a podobne. Bude sa to týkať napríklad trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona alebo trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ podľa § 261 Trestného zákona, ktoré sú spoločensky zvlášť nebezpečné, pokiaľ sú páchané organizovanou skupinou. Tendencia by mala byť však pri ochrane záujmov spoločnosti presne opačná, a to pri všetkých trestných činov spáchaných organizovanou skupinou. Vzhľadom na to, že organizované skupiny predstavujú zvýšené nebezpečenstvo pre spoločnosť, štát by mal logicky skôr zvažovať povolenie použitia existujúcich právnych inštitútov umožňujúcich odhalenie a účinné vyšetrovanie vo vzťahu ku všetkým trestným činom organizovaných skupín. Za tým účelom sa navrhuje, aby použitie niektorých prostriedkov bolo možné aj v prípade trestných činov spáchaných závažným spôsobom konania, kam patrí aj spáchanie trestného činu organizovanou skupinou.
Cieľom pozmeňujúceho návrhu je zosúladiť právnu úpravu zákona o priestupkoch a Trestného zákona vo vzťahu k vekovej hranici zodpovednosti páchateľa za protiprávne konanie a zmierniť tak súčasný stav akejsi osobitnej priestupkovej imunity osôb po dovŕšení štrnásteho a neprekročení pätnásteho roku veku. Navrhuje sa, aby sa súčasná hranica, kedy vzniká páchateľovi priestupková zodpovednosť, znížila z veku pätnásť na štrnásť rokov veku, rovnako ako je to v prípade trestnoprávnej zodpovednosti. Súčasne stanovená veková hranica priestupkovej zodpovednosti spôsobuje viaceré problémy v aplikačnej praxi. Nezriedkavými sú totiž prípady, keď sa protiprávneho konania dopustila osoba po dosiahnutí štrnásteho roku veku, t. j. trestnoprávne zodpovedná osoba, voči ktorej však z dôvodu nízkeho veku nebolo možné vyvodiť priestupkovú zodpovednosť. Teda osoba do pätnásť rokov. Taktiež sú časté prípady, kedy sú osoby mladšie ako pätnásť rokov využívané na páchanie priestupkovej činnosti inými osobami, ktoré zneužívajú nepostihnuteľnosť takýchto osôb. Navrhované zníženie vekovej hranice priestupkovej zodpovednosti predstavuje najefektívnejší nástroj prevencie kriminálneho správania maloletých osôb. S ohľadom na posilnenie restoratívnej justície sa navrhuje v priestupkovom konaní zaviesť probačné programy. Aplikačná prax a navrhované zmeny v súvislosti s restoratívnou justíciou si vyžadujú, aby sa v tomto kontexte, aby v tomto kontexte došlo k úprave pojmov, ale aj obsahu vykonávaných činností v procese mediácie a probácie. Cieľom je precizovať jednotlivé činnosti probačného a mediačného úradníka do podoby, ktorá posilňuje exaktnejšie jeho mandát do kvalitatívnejšej podoby, ktorá korešponduje aj s európskymi štandardami.
Pozmeňujúci návrh okrem iného rozširuje kompetentnosť probačného a mediačného úradníka o prípady mladistvých, ktorí sú riešení v intenciách zákona č. 372/1992 Z. z. o priestupkoch. Zmena právnej úpravy súvisí so zmenou procesných postupov pri stíhaní priestupkov páchaných mladistvými páchateľmi, kde sa upravuje, že orgán sociálnoprávnej kurately bude navrhovať účasť mladistvého na probačnom alebo inom výchovnom programe, ak to vzhľadom na osobu mladistvého alebo jeho postoj k vykonávaným opatreniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bude vhodné a účelné.
Zásadné zmeny v pravidlách trestnosti a trestania je potrebné vykonať tak, aby štát zabezpečil pre všetky orgány aplikácie práva primeraný čas na oboznámenie sa s nimi a na kvalitnú realizáciu zmien. Bude potrebné vykonať desaťtisíce úkonov, reagovať na zmeny právnej kvalifikácie, realizovať zmeny v informačných systémoch, vykonať procesné úkony, napríklad pokiaľ ide o prepustenie z väzby, vydať rozhodnutia o postúpení vecí na priestupkové konanie, fyzicky skontrolovať v každom spise, v ktorom sa vedie trestné konanie, akým spôsobom sa ho dotkla nová právna úprava, najmä pokiaľ ide o trestné sadzby, výšku škody, premlčanie a prípadne aj vykonať tomu zodpovedajúci procesný úkon, upovedomiť o vykonaných úkonoch obvineného, jeho obhajcu a tak ďalej.
A ešte malá poznámka ku konaniam v trestných veciach, úprava Trestného poriadku. Najzávažnejší nedostatok navrhovanej novely, a to navrhovanú zmenu podmienok na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného v § 252 ods. 2 písm. a) bod 68. V zmysle tejto zmeny bude na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného potrebné splniť podmienku neúspešného predvedenia v prípade prevzatia predvolania alebo ustanovenia a upovedomenia obhajcu v prípade doručenia predvolania fikciou. Akým spôsobom je nútenie slobodného a zatiaľ nevinného človeka k účasti na súdnom pojednávaní pod hrozbou obmedzenia jeho osobnej slobody predvedením v súlade so zásadou zákazu sebaobviňovania vo všeobecnosti a konkrétne so zásadou neprispievať svojím aktívnym konaním k svojmu trestnému stíhaniu, ponechám osobám venujúcim sa ústavnému právu. Len podotknem, že v Trestnom poriadku ani v iných právnych predpisoch nemá obžalovaný nikde uloženú povinnosť zúčastňovať sa úkonov trestného konania, a to ani hlavného pojednávania na rozdiel napríklad od svedka podľa § 127 ods. 1.
Sú prípady, kedy sa obžalovaný ospravedlní z účasti na hlavnom pojednávaní a súhlasí s jeho vykonaním vo svojej neprítomnosti, obzvlášť keď je zastúpený obhajcom. Bežné sú tiež prípady, že obžalovaný nejaví o svoju vec záujem a je uzrozumený s tým, aby súd o veci rozhodol aj v jeho neprítomnosti. A nakoniec nie je zriedkavé, že obžalovaný pod rôznymi neprijateľnými zámienkami ako sú bežné pracovné povinnosti, nie neodkladný pobyt v cudzine, ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov nespĺňajúce náležitosti podľa § 120 ods. 2 a podobne sa nedostaví na pojednávanie a súd takéto ospravedlnenie neprijme. Vo všetkých týchto prípadoch môže súd podľa aktuálnej právnej úpravy pojednávať, vykonať dokazovanie aj rozhodnúť. Obžalovaný bol predsa na hlavné pojednávanie riadne predvolaný, v predvolaní bol poučený o možnosti a následkoch vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a mal poskytnutú lehotu päť pracovných dní na prípravu na pojednávanie, ktorá slúži nielen na odbornú prípravu, ale aj zaobstaranie si svojich záležitostí tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť.
Podľa navrhovanej právnej úpravy však súd vo všetkých týchto prípadoch bude musieť hlavné pojednávanie odročiť, keďže nebola splnená podmienka neúspešného predvedenia na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného a požiadať o jeho predvedenie, teda aj v prípade obžalovaného, ktorý žiadal a súhlasil s konaním vo svojej neprítomnosti. Týmto dôjde k zbytočnému predlžovaniu konania silovým zabezpečovaním účasti osôb na hlavnom pojednávaní, ktoré o túto účasť ani nemajú záujem, prípadne využívajú svoju neúčasť iba na predlžovanie súdneho konania. O dôvodoch tejto zmeny sa z dôvodovej správy nedozvieme doslova nič.
Osobitným prípadom sa stanú obžalovaní zdržiavajúci sa v zahraničí. Keďže v ich prípade je predvedenie nerealizovateľné, lebo predvedenie je možné iba z územia Slovenska, ak si preberajú predvolania, nebudú u nich nikdy splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti. V zásade sa budú musieť, sa bude musieť pristúpiť k vydaniu medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Ako je účelné zabezpečovať takýmto spôsobom zo zahraničia páchateľa dopravnej nehody na Slovensku, pri ktorej si jeho spolujazdec ublížil na zdraví, aby súd potom mohol upustiť od potrestania, nechávam na vašom zvážení.
Bez primeranej legisvakančnej lehoty hrozí chybovosť vo vedení trestných konaní, je ohrozená bezprieťahovosť a plynulosť vybavovania všetkej agendy súvisiacej s týmito zmenami a tým potenciálne aj základné práva a slobody najmä obvinených, obžalovaných a poškodených. Toto, že zákon by mal platiť v podstate ihneď, vytvorí veľké problémy. Aj preto v pozmeňovacom návrhu, ktorý sme podali ako Kresťanskodemokratické hnutie, navrhujeme odložiť účinnosť zákona v prípade, že bude prijatý na 1. júna 2024, okrem čl. II bodu 44, čl. V, článku VI, čl. VII bodov 1 až 18 a 20, v čl. VIII bodov 1 až 21, čl. XII, čl. XIV, čl. XVI a čl. XIX, ktoré nadobúdajú účinnosť 15. júna 2024. Odôvodnenie odkladu účinnosti je, že zásadné zmeny v pravidlách trestnosti a trestania je potrebné vykonať tak, aby štát zabezpečil pre všetky orgány aplikácie práva primeraný čas na oboznámenie sa s nimi a na kvalitnú realizáciu zmien. Bude potrebné vykonať desaťtisíce úkonov, reagovať na zmeny právnej kvalifikácie, realizovať zmeny v informačných systémoch, vykonať procesné úkony, napríklad prepustenie z väzby, vydať rozhodnutia o postúpení veci na priestupkové konanie, fyzicky skontrolovať v každom spise, v ktorom sa vedie trestné konanie, akým spôsobom sa ho dotkla nová právna úprava pokiaľ ide o trestné sadzby, výšku škody, premlčanie a prípadne vykonať tomu zodpovedajúci procesný úkon. Bez primeranej legisvakančnej lehoty hrozí chybovosť vo vedení trestných konaní. Je ohrozená bezprieťahovosť a plynulosť vybavovanie všetkej agendy súvisiacich s týmito zmenami a tým potenciálne aj základné práva a slobody najmä obvinených, obžalovaných a poškodených.
Zakončím tým, čo sme zažili minulý týždeň na ľudskoprávnom výbore, ktorý sme začali s konštatovaním podpredsedu výboru, že nemáme k obsahu dnešného rokovania, obsahom rokovania bol pozmeňujúci návrh pána poslanca Gašpara ku tej novele Trestného zákona. Podpredseda výboru povedal, že nemáme k obsahu dnešného rokovania stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva. Toto bol ďalší dôvod pre mňa, že by sme nemali pristupovať k schvaľovaniu zákonov týmto spôsobom.
Ďalšia vec, ktorá ma v diskusii na tomto výbore šokovala, boli slová štátneho tajomníka Gašpara, ktorý povedal, že pripravujú veľkú rekodifikáciu trestných kódexov Trestného zákona a poriadku, že je na pláne v blízkom čase. Tak si dávam otázku, načo rokujeme o tomto zákone päť týždňov, načo bol podaný v skrátenom legislatívnom konaní, ak aj tak ministerstvo spravodlivosti bude uvažovať v dohľadnom čase, čo sú možno mesiace, o novej rekodifikácii Trestného zákona.
Z uvedených dôvodov, aj z ďalších argumentov, ktoré odzneli v rozprave od iných rečníkov, som presvedčený, že zákon, tak ako bol predložený a ako nebol dobre premyslený a pripravený, prinesie problémy. Som presvedčený, že týmto problémom treba predchádzať a to sa dá urobiť riadnym legislatívnym procesom a dostatočnou odbornou aj verejnou diskusiou.
V parlamentných rozpravách ku skrátenému legislatívnemu konaniu v prvom čítaní a teraz aj v druhom čítaní odznelo veľa upozornení na úskalia návrhu Trestného zákona, na jeho neželané dopady, problémy s kombináciou zmien v zákone, aj na aplikačné problémy a prieťahy, ktoré isto nastanú. Som preto presvedčený, že predkladateľ, ministerstvo spravodlivosti, by si malo vziať čas na zváženie, prediskutovanie a zapracovanie návrhov, ktoré pomôžu tomu, aby sme mali na Slovensku kvalitnú trestnú legislatívu. Preto na koniec svojho príspevku v rozprave podľa § 83 ods. 1 navrhujem vrátiť návrh zákona na prepracovanie predkladateľovi.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Janko, ty si vystihol podstatu a hovoril si vlastne o tom presne, čo sa tu snažíme hovoriť už v podstate dva mesiace, aký, aký naozaj dopad to bude mať na krajinu, aký škodlivý, ako, ako veľa vecí bude nevyšetrených, ako sa s tým bude naozaj bude musieť potýkať polícia, ktorá je teraz už poddimenzovaná, ako sa s tým podľa mňa budú musieť aj veľmi ťažko vysporiadať súdy. A naozaj ja niekedy mám pocit, že môžme tu rozprávať čo chceme, veď sme opozícia a máme právo kritizovať, ale my sme sa tu, myslím, že väčšina z nás snažila naozaj vecne a kriticky k tomu hovoriť tak, aby naozaj tie veci, ktoré sú v tejto novele Trestného zákona škodlivé, aby vôbec tu neboli, ale ako som aj včera vravel, že tá novela Trestného zákona by mala ísť celá preč a normálne ísť do normálneho pripomienkového konania, aby sa k nej naozaj mohli vyjadriť všetci, ktorí sa k nej vyjadriť majú, opravme ju, zhodnime sa tu konsenzom, nech sa schváli, ale nemôže to ísť naozaj tak, ako to teraz vidíme a ešte prídu kopec pozmeňovákov, na ktoré sa nebude dať ani môcť pripraviť a všetko okolo toho. Ja si neviem ani predstaviť, že čo všetko ešte tu v tých pozmeňovákov bude, aký na to čas bude, aby sa to dokázalo naštudovať. Jednoducho tak, tak komplikovaný a ťažký materiál, aby takto rýchlo šiel, je proste pre mňa neuveriteľné. Veď tu nejdeme teraz rozhodovať o tom, že či zajtra bude svietiť svetlo od siedmej do ôsmej, ale ideme riešiť to, aký to bude mať dopad na ľudí v tejto krajine a mne sa rozum zastavuje, že tak rýchlo a takto bez komentára to ideme urobiť.

Pán poslanec Horecký, spomenuli ste, že ideálne by bolo, keby sa prijala takáto dôležitá zmena ústavnou väčšinou, dokonca ste spomínali, že v predchádzajúcom volebnom období návrh Karasovej novely dostal podporu v prvom čítaní 127 hlasov v tomto zhromaždení, je to, to skutočne bola vtedy veľká príležitosť, aby sa trestný kódex zmenil týmto spôsobom a dnes by sme boli niekde úplne inde. Žiaľ, sme v situácii v takej, že už koľko týždňov tu rokujeme, diskutujeme, ak sa to dá tak povedať, o predloženej novele v skrátenom legislatívnom konaní. Je to skutočne tak ako, ako ste povedali, nechceme hádzať polená pod nohy, snažíme sa v každej situácii, aj v tejto, v ktorej sme teraz, pristupovať k problémom konštruktívne. Preto hovoríme, my sme proti takejto novele Trestného zákona, ale ak sa už má schváliť, tak nech sa ako menšie zlo príjmu naše pozmeňovacie návrhy, aby sme prijali taký predpis, ktorým sa bude musieť, budeme môcť aspoň určitý čas riadiť a mohli sa dostať v budúcnosti opäť k tomu, aby sme sa vrátili k novele Trestného zákona a aby sme po dlhej diskusii, po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní vytvorili taký predpis a schválili tu taký predpis, ktorý bude dôstojný pre občanov tejto republiky, podľa ktorého sa budeme môcť správať nasledujúce desaťročia. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, z rozhodnutia koalície sme len niekoľko hodín od hlasovania o novele Trestného zákona a Trestného poriadku v skrátenom legislatívnom konaní a v režime skrátenej rozpravy. Čo riešime? Viem povedať, čo rieši opozícia a ešte presnejšie, prirodzene, čo rieši Kresťanskodemokratické hnutie. Trestný zákon a Trestný poriadok tvoria jeden z pilierov právneho štátu. Tvoria rámce pre rozhodovanie súdov a tak spoluvytvárajú princípy a pravidlá pre život na Slovensku. My, to znamená opozícia, protestujeme proti nedemokratickému a z odborného hľadiska nezodpovednému postupu vládnej koalície pri zásadnej zmene trestnej politiky štátu, a to v skrátenom legislatívnom konaní bez snahy o konsenzus, profesionálnu spoluprácu, len silou valca vládnej väčšiny. A akokoľvek budete komentovať dĺžku rozpravy alebo obštrukcie, nič to nezmení na fakte, že sme mimo riadneho legislatívneho procesu. Kresťanskodemokratické hnutie sa snaží o konštruktívnu opozičnú prácu, predložili sme dva pozmeňujúce návrhy v snahe zabrániť najhoršiemu a zlepšiť, čo sa dá. Na úvod toľko stručne k tomu, čo rieši KDH a čo rieši opozícia.
Čo rieši vládna koalícia strán SMER, HLAS a SNS, o čo ide koalícii, to sa môžeme len domnievať, odhadovať, pretože ani dôvodová správa, ani prvé nočné vystúpenia pána ministra Suska a pána poslanca Gašpara, ani dnešné vystúpenie pána ministra Suska, za ktoré inak ďakujem, bol som tu a som rád, že som ho mohol počuť, ani veľmi zriedkavé vystúpenie koaličných poslancov nám nedávajú odpoveď na základnú otázku, akú motiváciu a cieľ má koalícia, čo chce naozaj dosiahnuť pri pretláčaní tohto zákona iba silou svojej väčšinovej moci bez snahy o celospoločenský konsenzus.
V tejto sále aj v médiách zazneli názory opozičných politikov, že vládny návrh zákona je šitý na mieru obvineným osobám blízkym vládnym stranám. Kolegovia, čudujete sa tomu? Veď vám hovoríme o konkrétnych dôsledkoch prijatia vládneho návrhu zákona a tak to naozaj vychádza. V demokratickom právnom štáte platí princíp väčších nárokov na osoby s vysokou mierou zverenej moci a kompetencií, preto sa musia na úrovni vlády, ministerstiev, vyššej súdnej moci, ústredných orgánov štátnej moci veci nielen obsahovo a procesne riešiť správne v zmysle ústavy a zákonov, ale sa tak musia aj javiť, inak riskujeme civilizačný rozklad, nedôveru občanov v štátne inštitúcie, zákonný poriadok a vôbec princípy právneho štátu a demokracie. Aká veľká musí byť motivácia súčasnej vlády Slovenskej republiky, že si toto dovolí riskovať?
Nechcel by som byť v koži koaličného poslanca a byť konfrontovaný s touto vecou a, prepáčte, aj morálnou výzvou. Chápem, že viacerí politici môžu prežívať politický zápas ako hru, nebrať to osobne, úplne sa spoľahnúť na stranícku disciplínu a nebrať slová príliš vážne, predstierať, počítať s povrchnosťou, delegovať svoju vlastnú osobnú zodpovednosť, ktorú sme prijali zložením sľubu s rukou na Ústave Slovenskej republiky, delegovať túto zodpovednosť na straníckych šéfov, poradcov a podobne. Alebo jednoducho ignorovať. Potom sa nečudujme, ako sa posunulo vnímanie politiky a politikov v spoločnosti. Ako je naša spoločnosť rozdelená, koľko je v nej frustrácie, zloby a nepriateľstva. Volebné bilbordy strán vládnej koalície sľubovali pokoj, profesionalitu a novú, lepšiu kultúru správy veci verejných. Viac než opozičný politik, viac než člen poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia som občan Slovenskej republiky a prirodzene manžel, otec a syn, proste človek, a neteším sa z toho, že je zle, že vládna koalícia neprináša pokoj, profesionalitu a lepšiu kultúru. Skôr by som vám fandil, aby ste tým smerom urobili aspoň krok.
Samozrejme, že rešpektujeme výsledok volieb a zvrchovanú vôľu občanov. Vláda Slovenskej republiky vzišla z demokratických volieb a má legitímnu moc a zodpovednosť. Nespochybňujeme vaše právo plniť svoj vládny program. To však neznamená, že môžete konať podľa hesla: Vyhraj voľby a môžeš všetko. Rovnako neospravedlňujem chyby minulosti, tzv. vojnu v polícii či napríklad neprimerané vykopávanie dverí v noci. Ak došlo k pochybeniam, každý, kto sa cíti poškodený, môže sa domáhať nápravy súdnou cestou. A rozumieme potrebe upraviť vzťah medzi Úradom špeciálnej prokuratúry a generálnou prokurátorou, prokuratúry a, samozrejme, novelizovať Trestný zákon a Trestný poriadok, a že to nie sú prázdne slová, o tom svedčia skutky.
Zodpovedne, profesionálne, konsenzuálne a v riadnom legislatívnom procese bola pripravená novela Viliama Karasa, ktorý je expertom KDH. Ním predložená novela Trestného zákona v tomto parlamente získala 127 hlasov v pléne národnej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní. Za zákon ministra Karasa hlasovali poslanecké kluby OĽANO, SMER – SD, SaS, SME RODINA, aj poslanci nezaradení do klubov vrátane Petra Pellegriniho, Richarda Rašiho, Tomáša Tarabu, Matúš Šutaj Eštoka a ďalších. Proti boli iba poslanci klubu REPUBLIKA. Návrh zákona ministra Karasa bol, žiaľ, stiahnutý z druhého čítania ministerkou úradníckej vlády. Dnes je tu snaha Kresťanskodemokratického hnutia urobiť maximum pre zabránenie negatívnych dopadov vládneho návrhu zákona a jeho zlepšenie aj pozmeňujúcimi návrhmi. Hlasovanie bude zrejme zajtra, poďme sa teda pozrieť aspoň ilustratívne na niektoré body z pozmeňovacích návrhov KDH, ktoré už odzneli v tomto pléne, a pána poslanca Tibora Gašpara, ktorý predniesol pozmeňujúci návrh ku vládnemu návrhu zákona.
Avšak ma prekvapilo dnes, keď hovoril pán minister Susko o jednom konkrétnom bode v § 90 ods. 4 písm. b) zákona, kde spomínal, teda napomínal pani exministerku Kolíkovú, že neuvádza pravdivo túto námietku, že pozastavenie premlčacej doby sa viaže na, podľa vládneho návrhu zákona právoplatne, právoplatné odsúdenie v trestnej veci, pričom teda náš návrh pozmeňovací bol, aby sa viazal prirodzene na, na podanie žaloby voči obvinenému, tak minister Susko povedal, že tak to nie je, že veď v tom návrhu zákona sa hovorí o pozastavení premlčacej doby už pri podaní obžaloby. Tak ja keďže som si to možno zle pamätal, tak som si pozrel do vládneho návrhu zákona, do parlamentnej tlače, ale ten § 94b naozaj hovorí až o právoplatnom odsúdení, čo, samozrejme, je absurdum vzhľadom na to, že čo to znamená, aký účel je premlčacej doby.
A tak som si pomyslel, no minister Susko sa snáď nemôže mýliť, snáď to teda viaže na pozmeňovák pána poslanca Gašpara. Tak som si dnes niekoľkokrát pozrel na portáli Národnej rady zoznam všetkých pozmeňujúcich návrhov, ale poslanecký návrh na zmenu a doplnenie tohto vládneho návrhu zákona od poslanca Gašpara som tam nenašiel. Tak mám pocit, že ten chaos začína už teraz, a to ešte ten zákon nevošiel do platnosti. Napriek tomu budem pracovať s údajmi, ktoré pán poslanec Tibor Gašpar predniesol v pléne. Ja ale iba ilustratívne.
Bol tu vládny návrh zákona, aby premlčacia doba trestného stíhania mladistvých bola päť rokov pri hornej hranici trestu odňatia slobody prevyšujúcej desať rokov. Teraz je to najmenej desať rokov. My sme ako KDH chceli ponechať pôvodnú úpravu, pretože naozaj pri hornej hranici trestu odňatia slobody desať rokov sú, ide o veľmi závažné opatrenia, závažné previnenia a zdalo sa nám, že premlčacia doba päť rokov je v tomto prípade nebezpečná pre záujmy štátu a bezpečnosť občanov. Vládny návrh bol v tomto bode upravený, vypustený údajne práve pozmeňovákom Tibora Gašpara, ale nikde som to nenašiel v parlamentnej tlači.
Taktiež nám bolo údajne akceptované vypustenie trestanie činov so zanedbateľnou alebo žiadnou škodou, teda tí tzv. horalkoví zlodeji. Vypúšťa sa ´per ústa´, ale nenašiel som to v parlamentnej tlači, tak naozaj neviem, na čom sme.
Zníženie vekovej hranice, ešte jeden príklad z akceptovaného alebo údajne akceptovaného pozmeňovacieho návrhu, zníženie vekovej hranice priestupkovej zodpovednosti z 15 rokov na 14 rokov, a čo je ešte dôležitejšie, zavedenie probačných programov a súvisiacich zmien v ostatných zákonoch. Toto bolo alebo malo byť prevzaté do pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Tibora Gašpara v plnom rozsahu. Mysleli sme si, že to, čo niektorí opoziční poslanci nazývajú kozmetická síce len úprava, že aspoň pre týchto mladistvých to nie je kozmetická úprava, ich života sa to dotkne, že zachránime aspoň, čo sa dá. Ale opäť neviem, kde je ten pozmeňovák pána Gašpara.
Ale poďme teraz k veciam, ktoré sú, lebo, samozrejme, nebudeme sa venovať všetkým bodom pozmeňovacích návrhov, ktoré sú, ktoré neboli akceptované ani pri týchto pozmeňujúcich návrhoch. A dotknem sa škôd, hraníc škôd. Veľmi veľa ste, kolegovia, už o nej hovorili vy a teda nebudem opakovať to, čo tu odznelo. Chcem upozorniť na jeden aspekt, ktorý som si uvedomil, že ak máme značnú škodu viac než 250-tisíc eur, pričom náš pozmeňovák pýtal 70-tisíc eur, tak si uvedomte, čo znamená tá suma 250-tisíc eur na Slovensku. Drvivá väčšina obyvateľov našej krajiny žije a býva v bytoch a domoch, ktoré nepresahujú túto sumu. To znamená, že ak im niekto vypáli, zvalcuje, zbúra dom, tak to ani nie je značná škoda. Je to proste len väčšia škoda. A pripraví vás o všetko. Tak toto je pre nás, samozrejme, úplne neakceptovateľné.
Uvediem aspoň tri príklady z neakceptovaných, už dopredu to avizujem ako neakceptovaných návrhov, pozmeňujúcich, KDH, hoci sme ešte pred hlasovaním, ale porovnával som to s formálne neexistujúcim poslaneckým návrhom pána Tibora Gašpara.
Vládny návrh zakotviť dvojstupňovosť rozhodovania o prijatí obžaloby, viete, možno kto z nás nemá skúsenosť, tak mu to znie nevinne, ale uvedomme si, že ak máme zakotviť dvojstupňovosť rozhodovania o prijatí obžaloby a zároveň prijímame skrátenie legislatívny... skrátenie premlčacích lehôt a zároveň presúvame tisícku spisov z ÚŠP a rekvalifikujeme množstvo trestných činov podľa zmenenej výšky škody a sadzieb, tak vážne podrážame nohy tým, ktorí majú v svojich úlohách presadzovanie práva a zodpovednosť za trestnú politiku štátu. Pretože sa jednoducho komplikuje a výrazne predlžuje proces trestného konania. Tak túto našu námietku neakcep... nebola akceptovaná.
Ďalej vládny návrh zákona navrhuje ustanoviť, že trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti sa nebude považovať za trváci trestný čin. Toto je znovu jedna z vecí, kde nenachádzam logiku, prečo by to tak malo byť, keďže ide o najkomplikovanejšie a najzložitejšie prípady, ktoré trvajú, ktoré vyžadujú aj najdlhší čas, zvyčajne aj najdlhšie objemy spisov pri organizovanom zločine, tak nechápem, prečo by takýto trestný čin nemal byť ako doposiaľ považovaný za trváci.
Takto by som mohol ešte dlhšie pokračovať. Dnes už som to spomínal, bol aj pánom ministrom Suskom komentovaný, komentované znenie návrhu zákona v § 90 ods. 4 písm. b), kedy sa hovorilo o prerušení premlčania. Nuž a pán minister, ak som ho dobre pochopil, dnes povedal, že nie je to tak, ako znie vládny návrh zákona, že sa prerušenie, teda že sa premlča... prerušenie premlčacej doby započne v momente, keď bude obžalovaný ten, ten stíhaný, ale zákon znie, až keď bude právoplatne odsúdený. To je, samozrejme, pre ľudí, ktorí sa rozumejú trestnému právu, absurdum, pretože to popiera úlohu premlčacích lehôt, ktoré sledujú jednak tlak na, proti recidíve a jednak dávajú priestor tam, kde nie je dostatok dôkazového materiálu na to, ako ten človek ďalej funguje. Ak však ten človek sa dopustí ďalšieho úmyselného trestného činu, za ktorý je obžalovaný, že je podaná žaloba na súd, tak je absurdné, že sa mu nezastavuje plynutie premlčacej doby, ale čaká sa až na právoplatné odsúdenie, čo môže trvať ďalšie roky. A tá premlčacia lehota jednoducho môže uplynúť, čo je absurdné, lebo ten človek sa dopustil recidívy.
Tak ako už som spomínal, úprava Trestného zákona voči mladým previnilcom, aby im nebol, ľudovo povedané, zničený život neprimerane tvrdou trestnou politikou, má svoj význam. Nie je to pre nich len kozmetická zmena. Avšak ako celok táto vládna novela Trestného zákona v predkladanej podobe hlavne v ustanoveniach, ktoré sa týkajú globálne trestnej politiky presadzovania práva na Slovensku, pripravenosti krajiny, všetkých orgánov činných v trestnom konaní a justície na jej aplikáciu zo dňa na deň, je pre nás absolútne neprijateľná.
Okrem už spomínaných dôvodov chcem znova zdôrazniť, že sme boli v KDH pripravení rokovať o zákone v riadnom legislatívnom procese s cieľom upraviť trestnú politiku štátu smerom k restoratívnej spravodlivosti, ako sa to zo všetkých strán ozýva. Úpravy trestnej sadzby a ich rozpätia vzhľadom na potrebu aktualizácie a súlad s de... ústavou deklarovanými hodnotami nášho štátu. Všetci sa zrejme zhodneme na hierarchii hodnôt hodných ochrany a aj trestnej politiky štátu na tejto zjednodušenej škále. Ľudský život, ľudské zdravie a dôstojnosť človeka, ľudské práva a majetok. V médiách som počul argumentáciu, v médiách, zo strany koaličných predstaviteľov, že toto ich vládny návrh zákona prináša. Ale nie je to tak. Uvediem príklad.
Ak niekto prijme úplatok vo výške pol milióna eur, alebo teda až po 650-tisíc eur, tak to bude nepochybne za zločinným účelom, ktorý prinesie páchateľovi radovo vyšší profit. Nedáte predsa niekomu úplatok 500-tisíc eur, aby ste sa obohatili o desaťtisíc eur. Možno ide o desiatky až stovky miliónov eur. Takéto peniaze by napríklad v zdravotníctve zachraňovali životy alebo vo vzdelávaní či sociálnej oblasti znamenali výrazné zlepšenie kvality života mnohých ľudí. A za taký skutok môže vyviaznuť príjemca úplatku len s podmienkou. Tu vidíme zjavný nesúlad alebo teda že potrebu precizovania toho, čo to znamená, čisto majetkový či hospodársky zločin alebo trestný čin, a či ten dopad pri veľmi vysokých škodách nezasahuje, nemá presah aj do tých ústavou najdôležitejších hodnôt.
Kardinálnym problémom vládneho návrhu zákona je, a toto je jadro, že bez riadnej prípravy a analýzy dopadov mení všetko podstatné naraz a bez riadnej prípravy a postupnosti, logickej postupnosti krokov. Poviem to v bodoch.
1. Chce zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť tisícku spisov najzávažnejšej trestnej činnosti na krajské prokuratúry.
2. Chce výrazne zvýšiť hranice škôd a tak rapídne znížiť závažnosť majetkových a hospodárskych trestných činov.
3. Chce významne skrátiť premlčacie lehoty trestných činov a zároveň
4. komplikuje a predlžuje proces ich vyšetrovania.
Poďme sa teraz pozrieť na problém ÚŠP. Opäť len z médií som počúval vyjadrenia koaličných politikov, že opozícii ide o osobu Daniela Lipšica. Nezmysel. ÚŠP je tu kvôli najväčším zločinom a zločincom, bol zriadený dávno pred zvolením Daniela Lipšica, že, za špeciálneho prokurátora. Daniel Lipšic pri všetkej úcte alebo kritike k jeho práci nemôže byť téma. Tu ide o ÚŠP, jeho miesto v zabezpečení a vymáhaní práva na Slovensku a nie o jednu konkrétnu osobu. Hlavným dôvodom vytvorenia Úradu špeciálnej prokuratúry bol nízky počet, kedysi nízky počet vyšetrených prípadov a absencia účinného mechanizmu na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Prepáčte, je klamstvo, že podobný Úrad špeciálnej prokuratúry v iných krajinách Európskej únie neexistuje. Veď aj uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2024 konštatuje, že vo viacerých členských štátoch existuje podobný špecializovaný úrad vrátane nedávno zriadenej špecializovanej európskej prokuratúry na úrovni Európskej únie, ktorú Slovensko v Rade podporilo.
Je paradoxom, že pán minister Susko aj pán poslanec Gašpar argumentovali v prospech skráteného legislatívneho konania v prípade vládneho návrhu zákona ohrozením ľudských práv až životom našich občanov. Teraz naozaj prosím o maximálnu toleranciu, lebo nemyslím zle slová, ktoré poviem. Spomínali pri tom aj tragickú sebevraždu pána generála Lučanského. Taká tragédia musí byť každému súdnemu človeku len ľúto, ako je aj mne kedykoľvek, keď si na to nešťastie spomeniem. Takéto udalosti sa musia riadne vyšetriť, ako sa to stalo i v tomto prípade a nie používať ich v politickom zápase.
Ďalej argumentovali dvadsiatimi šiestimi uzneseniami Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv, ale tieto uznesenia neboli vo väčšine namierené proti ÚŠP a neboli ani konkretizované a podrobené odbornej analýze či diskusii so sudcovským stavom, advokáciou či prokurátormi. Argumentáciu v prospech skráteného legislatívneho konania porušovaním ľudských práv považujem za paradoxnú, pretože práve takáto zmena trestnej politiky štátu vládnym návrhom je podstatným zásahom do právneho a demokratického systému nášho štátu a nielen podľa mňa priamo ohrozuje slobody a práva občanov i právnických osôb. A teraz si dovolím načrtnúť tieto dopady, aby som bol konkrétny, vládneho, prijatia vládneho návrhu zákona konkrétnejšie.
Nedávne následky, pardon, negatívne následky prijatia tohto návrhu zákona v tejto podobe sa začnú prejavovať okamžite po nadobudnutí účinnosti, keďže tí, ktorí ich budú aplikovať, ich nemajú naštudované, som už dnes demonštroval na fakte, že bavíme sa tu o niečom, o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Tibora Gašpara, ktorý som nenašiel v parlamentnej tlači. Aj preto nastanú aplikačné spory medzi jednotlivými policajnými útvarmi, spory o vecnú príslušnosť v jednotlivých prípadoch. Obrovské množstvo prípadov bude potrebné pri zmene právnej kvalifikácie skutku zo zločinu na prečin jednoducho naštudovať a s odôvodňujúcim prípisom odstúpiť z vyšetrovania do skráteného vyšetrovania. To sú jednoducho iné procesy, ktoré majú svoju administratívnu výbavu. To môže viesť k ďalším sporom a vráteniu prípadov späť s námietkami voči právnej kvalifikácii. Nemusím byť právnik, ale hneď by som vedel poradiť advokátovi obvineného človeka, že toto je úplne po ruke, sa mu ponúka námietka voči nesprávnej kvalifikácii trestného činu a môžu nastať prieťahy a môžeme naťahovať proces. A to všetko sa bude diať pri všeobecne známom nízkom počte policajtov určených pre skrátené vyšetrovanie a práve tí, ktorí sú v útvaroch, ktoré riešia skrátené vyšetrovanie, majú často len stredoškolské vzdelanie a vzhľadom na fluktuáciu v Policajnom zbore často aj nižšiu, kratšiu policajnú prax. Pričom títo dostanú k vyšetrovaniu prípady, ktoré boli doposiaľ kvôli zložitosti a rozsahu dokazovania určené kvalifikovanejším vyšetrovateľom s vysokoškolským vzdelaním.
Vie niekto z vás, koľko prípadov bude takto prekvalifikovaných? Ja som nikde taký číselný údaj ani analýzu dát nenašiel. Predpokladám, že zmena právnej kvalifikácie, teda konkrétne zmena z prečinu na priestupok, bude musieť byť nejako zadministrovaná. Možno bude treba o tom vydať uznesenie o postúpení veci na prerokovanie priestupku. Všetko logicky musí byť riadne zaznamenané do registratúry informačného systému polície a zaslané príslušnému orgánu. Pravdaže ani v štátnych inštitúciách, ktoré majú riešiť a rozhodnúť o priestupkoch, nikto nezvýšil počty týchto úradníkov. Ja som počul pána ministra Šutaj Eštoka, ktorý povedal, ak budú chýbať stovky, pošleme tam stovky, ak budú chýbať tisíce, pošleme tam tisíce. Vážení, a odkiaľ ich zoberiete? Urobíte si ich z hliny a dáte im do hlavy šemhamforaš? Aj keby sme tu mali niekde v zásobárni sto nevyužitých schopných ľudí, ktorí okamžite môžu nastúpiť do práce ako štátni úradníci, tak si budú musieť veci naštudovať, budú musieť byť zaškolení pre takýto druh práce. A to sa bavíme stále v kontexte veci, že nám chýbajú takýto kvalifikovaní úradníci v štátnej správe, aj v Policajnom zbore.
Pravdaže, takže podľa mňa nastane ich nevídané zahltenie týchto štátnych inštitúcií, ktoré môže viesť k faktickej nefunkčnosti a predlžovaniu lehôt do takej miery, že príde k premlčaniu priestupkov. Aj pri závažnejších prípadoch bude potrebné urobiť podobné úkony, ako som opisoval pred chvíľou. Naštudovať všetky živé vyšetrované spisy, prípady a zhodnotiť, do akej miery je treba zmeniť právnu kvalifikáciu skutkov, ktoré prípady ostanú vo vyšetrovaní a bude treba v nich pokračovať, ktoré treba odstúpiť do skráteného vyšetrovania ako prečiny, všetky tieto zmeny administratívne spracovať a úradným postupom registrovať v informačnom systéme a napokon s odôvodnením odoslať príslušnému útvaru.
Ďalej sa bude potrebné venovať aj vyšetrovacím spisom v archívoch, pretože sa menia premlčacie lehoty. Bude treba preskúmať všetky spisy, v ktorých boli prerušené trestné stíhania s neznámym páchateľom s premlčacou dobou od päť do tridsať rokov. Tieto naštudovať a rozhodnúť o zmene právnej kvalifikácie skutkov a doby ich premlčania, a to znovu bude treba zadministrovať zrejme uznesením o prípadnej zmene kvalifikácie skutkov, prípadne uznesením o zastavení trestného stíhania z dôvodu uplynutia premlčacej doby trestného stíhania a opäť vložiť do registratúry a archívu.
Toto je únavné aj počúvať, ja to chápem, ale toto budú musieť ľudia v konkrétnom živote okamžite začať robiť v tom stave, ako som opísal. Predpokladám, že realita prinesie ešte ďalšie nepredvídané ťažkosti a problémy. Obávam sa, že toto všetko môže spôsobiť chaos, neúmerne zaťažiť policajné zložky, osobitne vo veľkých mestách, kde už v súčasnej dobe sú personálne stavy polície poddimenzované, k čomu pravdepodobne môže prispieť aj ďalšia vlna, možná vlna odchodu policajtov do výsluhového dôchodku. Veľmi sa obávam reakcie podsvetia a kriminálnych živlov, keď sa začnú zverejňovať prípady, bodaj by som sa mýlil. Prípady a zistenia občanov, aká je polícia oslabená a preťažená. Podobne, podobne veci doľahnú na prokuratúry a súdy. Tu naozaj očividne hrozí výrazné ochromenie štátu vo veci ochrany života, zdravia a majetku občanov Slovenskej republiky. Ako sa potom máme ako opozícia s kontrolnou funkciou v demokratickom štáte pýtať na úmysly a motiváciu vlády a koalície?
Ešte raz sa vrátim k zásade civilizovaného právneho štátu, že i správne veci sa musia diať správnym spôsobom, to znamená zákonným spôsobom, a v prípade ústavných činiteľov sa tak musia aj javiť. Nech sa potom nikto nečuduje, že v situácii, keď po demokratických voľbách nastúpila k moci vláda SMER-u, HLAS-u a SNS a viacero trestne stíhaných či odsúdených osôb z radov politikov, bývalých vyšších štátnych úradníkov, policajtov, prokurátorov, sudcov, spravodajských dôstojníkov, podnikateľov, oligarchov, osôb, mnohí z nich sú osoby blízke vládnym stranám, že v situácii, keď napriek iným reálnym a naliehavým problémom Slovenska riešime v skrátenom legislatívnom konaní bez zákonných dôvodov zásadnú zmenu trestnej politiky štátu, konkrétnejšie, čelíme rozsiahlej zmene trestnoprávnych noriem Trestného zákona a Trestného poriadku, a to zvýšením výšky škody, znížením trestných sadzieb, skrátením premlčacích lehôt, rozšírením ukladania podmienečných trestov, podstatným zúžením a skomplikovaním podmienok využívania inštitútu spolupracujúceho obvineného, zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a podstatnou personálnou organizačnou zmenou Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, že sa táto zmena javí ako účelová a v praxi môže mať ekvivalentné dôsledky ako všeobecná amnestia na spáchané trestné činy týmito osobami.
My sme gramotní a vieme, že toto nie je inštitút amnestie, hovoríme, že dôsledky môžu byť podobné ako plošná amnestia. Tak sa to javí. A vláde a koaličným poslancom je to úplne jedno? Politici sú zvyčajne citliví na reputačné riziko. Prečo vás, vážení poslanci koalície a vážení členovia vlády Slovenskej republiky, teraz nijako nevyrušuje, nebrzdí obraz, ktorý o sebe a o Slovensku vytvárate. Čo je tak silne motivujúce a dôležité, že to musíme robiť takto? Veď ak by úmysly vlády boli v tejto veci počestné a v súlade s deklarovanými cieľmi o harmonizácii práva s krajinami Európskej únie a potrebnými aktualizačnými úpravami Trestného zákona a Trestného poriadku na principiálny posun smerom k restoratívnej justícii, tak čo bránilo vláde Slovenskej republiky predložiť tento zákon do riadneho legislatívneho procesu. Hľadať konsenzuálne najlepšie riešenia pre potrebné zmeny. Som si istý, že v takom prípade by sme mohli v parlamente sa zaoberať rádovo lepším návrhom zákona, ktorý by mal šancu prejsť hoc aj ústavnou väčšinou so značnou, s podporou značnej časti hlasov aj z opozície. Veď sa to už raz stalo, 127 hlasov tu bolo za Karasovu reformu. A taký konsenzus je v citlivej, v tak citlivej veci ako je trestná politika štátu a rámce pre rozhodovania sudcov, ktorí nám jednoducho svojimi precedensami a prejudaktívne dávajú kultúru, pravidlá a princípy spolužitia v tejto krajine mimoriadne potrebné. Takú skúsenosť a politickú kultúru potrebujeme všetci občania Slovenska.
Vžijem sa teraz možno opovážlivo do voliča vlád, do voliča vládnej koalície. Nie je to pre mňa ťažké, pretože viacerých poznám osobne a môžem ich denne stretávať. Čo si o celej veci naozaj môže myslieť váš volič? Že my všetci v opozícii do posledného muža a ženy sme cynické obludy, ktoré len zle robia nášmu pánu premiérovi, ktorý sa tak snaží a stará o blaho všetkých občanov Slovenska? Podobne ako sa štylizoval Vladimír Mečiar? Že súčasná opozícia, ktorá sa vlastne skladá z veľmi rozdielnych ideových svetov reprezentovaných Kresťanskodemokratickým hnutím, OĽANO – SLOVENSKO, SaS a Progresívnym Slovenskom, reprezentuje len zlomyseľných ľudí bez akejkoľvek dobrej vôle, čo vám len hádžeme polená pod nohy? Prečo sme ako opozícia napriek významným rozdielom medzi nami tak jasne a jednotne proti vládnemu návrhu zákona, tohto zákona? Kvôli kompetenčnému zákonu či konsolidačnému zákonu sa žiadne protestné desaťtisícové zhromaždenia na námestiach neorganizovali. Toto rozdelenie Slovenska vedie k tvorbe doslova znepriatelených táborov, vzájomným krivdám a konfliktom medzi ľuďmi, ktorým máme slúžiť, alebo k rezignácii na politiku ako nečistú a falošnú hru. Vedie to k všeobecnej frustrácii a táto jazva, páni a dámy, sa bude dlho liečiť. Pritom to mohlo byť všetko inak.
Vážení členovia vlády Slovenskej republiky a poslanci za SMER, HLAS a SNS, mohli ste a stále môžete dokázať, že vám mnohí krivdili, že aj vy ste sa poučili z minulosti a idete pracovať pre lepšie Slovensko aj bojom proti korupcii a organizovanému zločinu a že na vás tiene minulosti nesiahajú. Prial by som Slovensku takú bratislavskú jar v neosmičkovom obyčajnom roku 2024. Prial by som Národnej rade Slovenskej republiky a celej krajine politický zápas, ktorý by bol súťažou politických strán v hľadaní najlepších riešení pre Slovensko, kde by bolo dôležitejšie, čo je hovorené, než kto to hovorí. Politiku, ktorá by slúžila správe veci verejných a nie naopak, kedy veci verejné sú akoby hracími kartami v zápase o politickú a totálnu moc. Príde vám to naivné? Nuž tak potom vedzte, že takto to učíme žiakov a študentov od základnej školy po vysokú školu. Alebo budeme znovu prepisovať učebné osnovy a predsa len sa vrátime k tomu, že zem je plochá?
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem. Pani kolegyňa, tak kopec noviniek ste tu priniesli, celkom prekvapujúce a zaujímavé. A ja by som si tam chcel ujasniť, dobre som rozumel, že ste hovorili o duševnej pohode zvieraťa? To teraz neviem, či som sa nepomýlil. Nejakej duševnej pohode zvieraťa, lebo také teraz, teraz fakt neviem. Zaujímalo ma, zaujalo ma, že teda hľadáte vsuvku do zákona o tom, aby bolo definované teda zákaz chovu zvieraťa niekomu, kto, kto sa zle ku zvieratám správa. Áno zaujímavé, sú ľudia, ktorí si nezaslúžia ani mať zviera vari na nejaký čas možno, ale teraz som počúval niečo v rádiu a tam som sa dopočul, že v niektorom štáte, kde si tak vážia životné prostredie veľmi, že nejakú svoju veľmi dôležitú rieku, ale neviem, ktorý štát a ktorá rieka, dokonca jej priznali štatút právnickej osoby, že či by ste nechcela skúsiť také niečo pre Dunaj alebo pre niektoré naše pohoria. Chápete. Skúste niečo nové.

Pani kolegyňa Števulová, dvom veciam sa chcem povenovať, lebo vy ste sa pýtali vlády a pýtali ste sa vládnych poslancov, že ak teda ste presvedčení o tom, že tá novela Trestného zákona je správna a je aj správne predkladaná v zrýchlenom konaní, že či existuje nejaká autorita, ktorá vám to odobrila. Lebo keď ste spomenuli prezidentku, tak kolega Kéry povedal, že ona neni odborná autorita. A kto už iný, keď nie prezidentka republiky? Veď za chvíľku budeme mať iného prezidenta. Keď sa vyjadruje ku vážnej legislatívnej zmene, kto iný má byť nejakým garantom alebo nejakou autoritou? Ale povedzme si, či generálny prokurátor, alebo nejakí iní sudcovia Najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu, alebo, alebo prokurátori vážení, alebo niekto, kto vám to teda odobrí? Vás to vôbec, vôbec sa vás to, vás to netrápi, že niečo predkladáte a že odborná verejnosť nad tým krúti hlavou? To je prvá vec.
A druhá vec, dovoľte mi jeden konkrétny prípad, ktorý dobre poznám. Chlapík si prišiel požičať peniaze od viacerých ľudí v tichosti, nepovedal to. Ale po čase vysvitlo, že si napožičiaval viac ako dvestotisíc eur. A potom sa odsťahoval do iného mesta, chvíľku si vyhadzoval z kopýtka a žil krásnym životom. A už prešlo viac ako päť rokov, nastala tam nejaká chyba pri nejakom dátume narodenia, úplne proste drobná chybička, opravovalo sa to, naťahovalo sa to dodnes. Dnes by bol odsúdený tým, že je tam výška škody viac ako 133-tisíc, čo je dneska ešte veľká škoda, dostal by desať až pätnásť rokov. Zajtra, keď toto prijmete, tak dostane podmienku. A toto nie je fér. To vám ľudia spočítajú. Ľudí to bude bolieť.

Ja som najprv celkom ocenil, že pán Eštok sa zdvihol a niečo povedal, a očakával som, že aspoň, aspoň si vypočuje tých pár faktických a nezdupká za plentu a, a ďalej. Podobne ako pán Gašpar tu stále vyťahoval nejakých čurillovcov a nejaký konkrétny prípad, že a ten mal dostať toľko a nedostal toľko a toto má byť zdôvodnenie, prečo ideme prijať novelu Trestného zákona, kde ideme skracovať trestné sadzby, zároveň s tým ideme upravovať smerom do, do kozmických výšin ideme upravovať výšky malej, väčšej, značnej a veľkej škody a ešte ideme skracovať aj dobu premlčania tak, aby niekto, kto prijme státisícové úplatky, aby sa doba premlča... premlčania skrátila na tri alebo na päť rokov. A toto má byť obhajoba, toto má byť obhajoba trestného, ako tejto trestnej novely? Že nejaký sudca alebo že niekto sa dohodol na, na vine a treste, a preto my ideme urobiť takúto trestnú novelu, ktorou vlastne všetkých svojich kamarátov obvinených alebo stíhaných alebo obžalovaných ideme vyviniť? Už sa ani k ich im, k ich trestom nedostaneme, ale nielen to, ale veď toto celé, ten celý mechanizmus sa potom prenesie do spoločnosti a my tu budeme mať ekonomickú trestnú činnosť a korupciu na dennom poriadku, lebo tá bude takmer beztrestná.
Ja nechápem, ako mohol pán Šutej Eštok prísť s takýmto argumentom, že, že tam sa vtedy niekto dohodol a nedobre to bolo, a teraz ideme s takouto novelou. Veď tie veci úplne vôbec nesúvisia, tam nedali jednu, jeden konkrétny dôvod na to, ani on ani pán Janas, ani, ani ďalší kolegovia, že prečo je toto dobré. My toto tu namietame, že tá novela Trestného zákona je hlúposť. Prosím vás, prehodnoťte to.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja musím kolegyni povedať, že nieže pán minister má vlažný vzťah k faktom, on vedome fakty prekrúca. Pretože hovoriť o tom, že dnes krajský súd prijal rozhodnutie, ktoré, ktoré je v prospech pána ministra, je klamstvo, pretože odvolací súd dneska v predmetnej veci dospel k záveru, že jednoducho sa tieto práva majú uplatňovať na správnom súde. Nič iné súd dneska nepotvrdil. Jednoducho to, čo aj povedal mestský súd, že táto žaloba patrí na správny súd, a to je všetko, čo dneska rozhodol. Takže, pán minister, prosím vás pekne, nezavádzajte.
A keď budem ďalej pokračovať, vy sa, opäť ste sa vrátili k pánovi Zurianovi a ono to už predsa zaznelo, povedali to aj vyšetrovatelia, jeho maloletý syn doma nebol, bol doma jeho dospelý syn, keď prišli k nemu, tak, prosím vás pekne, už toto nepoužívajte, neklamte ľudí na Slovensku.
A v jednom sa naozaj tiež s vami zhodnem, a to že na súdoch sa má dokazovať, súdy majú hovoriť o vine a nevine. Vy nám tu vyčítate, že používame nejaké príklady z praxe, no tento Únos spravodlivosti (rečníčka nadvihla spomínanú brožúru), jeho autorom nie sú súdy, ale ministerstvo spravodlivosti a úrad vlády. Tak ja neviem, na jednej strane nám niečo vyčítate, sami to nakoniec robíte, podsúvate tu fakty, ktoré vám vyhovujú (rečníčka si odkašľala), prepáčte.
A ešte sa chcem spýtať jednu vec, únos spravodlivosti a ten únos Vietnamca je kde? Jeho práva na Slovensku neboli porušené ľudské? Na toho ste zabudli v tejto skvelej brožúre? Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)