Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, je to ozaj príležitosť mať tú možnosť vystúpiť jeden deň v dvoch čítaniach k jednému zákonu. Skutočne je to príležitosť, aká sa tak možno skoro nenaskytne. Alebo že by predsa len bolo to pravidlo do budúcna.
No nechcem byť uštipačný, v každom prípade chcem hovoriť k tomu, o čom tu dnes rokujeme. Ja som už dnes doobeda spomenul, že chýba mi, chýba mi ten cieľ, ten cieľ, ktorý sleduje vláda pri preložení tohto návrhu zákona. Majú to byť ceny potravín, primerané ceny potravín, má to byť pomoc poľnohospodárom alebo to má byť dosiahnutie nejakého vyššieho percenta slovenských potravín v našich predajniach, či dokonca dosiahnutie sebestačnosti?
No keď prejdem k tomu prvému cieľu, čo sú ceny, a ktorý sa vlastne ohýbal vlani pri tom, keď sa predkladala, predkladal návrh na odvodové prázdniny prvý raz, takže vlastne boli to ceny. Hovorilo sa o cenách. Už som to dnes spomínal, spomínali to moji predrečníci, žiadna analýza, že či tých šesť mesiacov odvodových prázdnin malo doteraz vplyv na ceny potravín, nevieme.
Má to byť pomoc poľnohospodárom? Opäť, poľnohospodári potrebujú dnes niečo úplne iné ako nejaké časovo limitované odvodové úľavy. Poľnohospodári potrebujú jasnú poľnohospodársku politiku. Potrebujú poznať odpoveď na otázku, napríklad ako to bude s pomocou zo strany národnej vlády, ktorú dostávajú popri eurofondoch. Potrebujú vedieť, ako sa Slovensko postaví k protestom, ktoré sa tiahnu dnes naprieč celou Európskou úniou a súvisia s politikou celej Európskej únie.
Nuž a sebestačnosť, ja som to už spomínal dnes, opäť to spomeniem, tri štvrtiny zhruba produktov, ktoré vidíme v našich obchodoch, v podstate ani nie sú slovenské, lebo buď sú priamo zo zahraničia, alebo aj tí domáci výrobcovia niekedy použili na to zahraničné suroviny, takže často je veľmi ťažko hovoriť o tom, že tie, tie potraviny sú úvodom zo Slovenska. Jedno je však pravda, Slovensko má skutočne vyššie ceny potravín ako okolité štáty. Tá posledná štatistika, ktorú som našiel, štatistika Eurostatu hovorí o tom, že Slovensko má niekoľko percent drahšie potraviny ako Česko, o 10 % nižšie ceny oproti Slovensku sú v Maďarsku a o 28 % sú ceny nižšie v Poľsku. To sú údaje za rok 2022, takže zjavné je, že je to problém.
Keby sme k tomu pripočítali, to len hovorím teraz o cenách, samozrejme, že za niečo si tie potraviny ľudia musia kúpiť, keby sme k tomu pripočítali, že tie mzdy sú vyššie, napríklad v Česku alebo v Poľsku, tak Slovensko z toho vychádza ešte horšie, takže problém to je.
A teraz čo s týmto problémom robiť? Máme tu predloženú novelu zákona, ktorá hovorí o tom, že teda po novom tých niečo vyše 30 mil. eur pomôže slovenským poľnohospodárom a azda to niečo spraví aj s cenami potravín. Tak ako to tu pán Sulík pred chvíľou hovoril a porovnával tie milióny s miliardami, tak je jasné, že ak by sme to aj chceli dosiahnuť, tak to je, to je skutočne mizivá, mizivý príspevok. Takže čo s tým robiť?
Nepôjdem po príklady ďaleko, pôjdem do Českej republiky. Takisto ako u nás pôsobí Protimonopolný úrad, tak v Českej republiky je to Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. A tento úrad si dal aspoň tú robotu, že zhruba pred rokom zanalyzoval celý trh v Českej republike od pestovania plodín až po konečný predaj v predajniach. Neprišiel s nejakým presnými číslami, ale prišiel aspoň s tým, že charakterizoval tie jednotlivé stupne od výroby, od pestovania potravín až po, až po tej predaj a zisťoval na tých jednotlivých horizontálnych úrovniach jednotlivých, zisťoval, že či, ako tam je koncentrovaný trh. A prišiel so zaujímavým výsledkom. Napríklad Česi majú veľmi podobný problém ako my a to je vo výkupe. Tiež tam je výkup dosť koncentrovaný. U nás sa nič také neudialo. Český protimonopolný úrad dostane podľa všetkého, tak ako sa tam vyvíja politika, dostane nové právomoci. To znamená, bude mať oveľa silnejšie právomoci pri skúmaní trhu, či nedochádza k dominantnému postaveniu jednotlivých firiem, alebo zneužívaniu, zneužívaniu postavenia. Keďže protimonopolný úrad český tiež má dosť slabé kompetencie, tak mu tie kompetencie idú zvýšiť.
Takže jednu cestu, ja som hovoril priamo s pracovníkmi protimonopolného úradu, ktorí mi hovoria, že nemôžu vchádzať do niektorých vecí, nemajú na to právomoci, takže ak chceme, aby ceny boli nižšie, posilnime protimonopolný úrad, ktorý tu slúži na to, aby strážil trh. Ak je postavenie na trhu zneužívané, konkurencia je nízka, tak potom sú ceny vysoké.
Druhé opatrenie, v priebehu II. polroka minulého roka na Slovensku klesali ceny najpomalšie v celej eurozóne. My máme dnes zhruba trojnásobnú infláciu, ako je priemer eurozóny. Čo je ta tým? Samozrejme, že za tým je viac ukazovateľov, ale jeden dôležitý spomeniem, ceny energií. Ceny energií pre našich poľnohospodárov, pre našich obchodníkov, pre okolie sú vysoké. Sú vysoké v porovnaní s okolitými štátmi. Mne chýba vládna koncepcia, ako pristupovať v energetickej pomoci firmám, či im vôbec pomáhať, a ak pomáhať, akým spôsobom. Ak vojdeme do energií, tak vojdeme koniec koncov aj do cien potravín.
Tretia vec, ktorú spomeniem, a posledná je predaj, regionálny predaj potravín. Máme ho komplikovaný. Napríklad je veľmi silno zviazaný hygienickými predpismi. Hovorím o predaji z dvora. Samozrejme, že predaj z dvora nás nevytrhne, ale ten regionálny cyklus potravín môže priniesť, môže priniesť prijateľnejšie produkty pre tých, pre tých lokálnych spotrebiteľov. Navyše môžeme s tým predajom z dvora niečo robiť. Môžeme, môžeme znížiť daň z pridanej hodnoty pri tomto tovare. To by bol taký ďalší, taká ďalšia pomoc pri znižovaní cien potravín.
Ono nemáme žiadne zázračné opatrenia, čo s tým robiť. Ja som tu spomenul tri. Možno by ste našli aj ďalšie opatrenia. Ja som včera si vypočul jedno od riaditeľa finančného výboru pána Blcháča, ktorý hovoril, že môžeme ešte znížiť DPH na potraviny. Nuž, poviem k tomu toľko, že vláda Roberta Fica si už vyčerpala možnosti v dobrých časoch, keď znižovala DPH na potraviny, na základné potraviny z 20 na 10 %. Teda ak by sme dnes ešte pristúpili k znižovaniu DPH, tak môžme skončiť niekde na 5 %. A ako viete veľmi dobre, ak sa zníži DPH o 5 %, tak v podstate to s tými cenami nepohne, pretože sa to niekde v tom reťazci rozpustí, tie, tie tá dépeháčka. A navyše je to výpadok pre štátny rozpočet, je to dosah na verejné financie, ktorý v tom žalostnom stave, ktorý dnes máme tak by bol opäť len ďalším polienkom do... ďalším polienkom do ohňa.
Takže keď to na záver zhrniem, toto opatrenie, ktoré tu je predstavené, vnímam ako opatrenie, ktoré neprispeje v podstate k ničomu. Je selektívne, ide na určité firmy, všíma si iba zamestnancov, nemyslí na živnostníkov. Často živnostníci sú poľnohospodári, ktorí hospodária, a navyše s mizivým dosahom, s mizivým dosahom na ceny potravín. Ja by som čakal, že tak ako sme videli, možno ste mnohí videli tú tlačovku, ktorá bola v úrade predsedu vlády, kde boli na stole tie produkty, ktoré sa tu toľko spomínali, tak tam to vyzeralo, akože vláda ide, ide zobrať rad opatrení, ktorými, ktorými tie ceny skrotí. Ja zatiaľ nevidím žiadne konkrétne vážne opatrenia. Ak hovoríme o posilnení právomocí, alebo dosahu Slovenskej obchodnej inšpekcie, nečakajme od toho veľa. Slovenská obchodná inšpekcia má svoje miesto, má čo kontrolovať, ale nečakajme, že Slovenská obchodná inšpekcia nám spôsobí, jej konanie spôsobí, že budeme mať nižšie ceny potravín.
Ďakujem, to je všetko, skončil som.

Na úvod, ostal tu telefón. Asi tvoj.
Pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, vyjadrím sa ja tiež k tomuto predloženému návrhu zákona a na začiatku si položím niekoľko otázok. O čo nám ide pri tomto zákone? Ide nám o to, aby, aby nestúpali ďalej ceny potravín? Alebo aby klesali ceny potravín rýchlejším tempom? Tak to bolo pri pôvodnom návrhu, ktorý sa prijímal a ktorý išiel do platnosti, a teraz ako keby sa tento argument trošku vytrácal a hovorí sa o druhej otázke. Chceme podporiť poľnohospodárov?
Nuž, ak chceme podporiť poľnohospodárov, tak potom skúsme im zaplatiť to, na čo majú nárok, skúsme sledovať to, čo sa deje v celej Európskej únii a čo sa deje s poľnohospodármi v celej Európskej únii, a pozrime sa, aké sú tie hlavné problémy našich poľnohospodárov.
Alebo tu je tretia otázka. Chceme sebestačnosť, čo sa týka potravín, alebo chceme zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch slovenských predajní? Ja nevidím tu nejakú jednoznačnú odpoveď a poviem, že vlastne toto, čo je predložené, nepomáha ani jednému, ani jednému okruhu, ktoré som spomenul.
Ako prvé poviem, že na Slovensku je, sa, sa distribuujú potraviny zhruba, ktoré zhruba štvrtina z týchto potravín je v podstate slovenská. Nemýľme si to s tým, že koľko, koľko je slovenských výrobkov na, výrobkov na pultoch v obchodoch, ale skutočne sa pozrieme na to, že, že odkiaľ tie potraviny od svojho pôvodu pochádzajú. Je tu veľmi veľa potravín, ktoré sa síce spracúvajú na Slovensko, ale produkty na ne sa dovážajú zvonku. Je veľký problém vôbec definovať, čo to je, čo to je slovenská potravina, takže ak by sme sledovali teda tu ten tretí okruh, ktorý, hovorím, podiel slovenských potravín na pultoch predajní je to veľmi, veľmi ťažká vec.
Teraz ceny, vrátim sa k tým cenám. Ja som to už hovoril viackrát a hovoril som to aj ministrovi pôdohospodárstva, som o to žiadal. Máme analýzu, či tie polročné daňové prázdniny nejak prispeli k zastaveniu rastu cien potravín? No odpoveď je zhruba takáto. Áno, s tými, s ktorými sme komunikovali, tak povedali, že áno. No ale ministerstvo pôdohospodárstva komunikovalo s tými, ktorí tie odpustené odvody dostali. No tak, pochopiteľne, že keď, keď mi niekto znižuje náklady, tak samozrejme, že to pochválim, takže žiadna analýza.
Ja by som očakával, že tých 40 mil. eur, ktoré máme minúť zo štátneho rozpočtu, tým, že prídeme o... teda z rozpočtu Sociálnej poisťovne, tým, že prídeme o odvody, tak si zaslúži dosť veľkú pozornosť, aby sme zistili, že či sledujeme, či týmto spôsobom sa naplní náš cieľ, ale keď neviem, aký je vlastne cieľ, tak potom mi je ťažko robiť vôbec nejakú analýzu.
K tomuto konkrétnemu opatreniu. Máme voči nemu výhrady, pretože ide o odvody, odpustené odvody zamestnancov. Aj to nie vo všetkých firmách. Vôbec dalo by sa o tom diskutovať, však o tom sa tu už veľa hovorilo, že akým spôsobom vyberáme firmy, ktoré tieto odvodové úľavy dostanú. Ale prečo nemyslíme napríklad na živnostníkov? Však máme poľnohospodárov, ktorí sú živnostníci. Aj oni platia odvody. Prečo nemyslíme na nich?
Ak sa vrátim ešte k tomu druhému okruhu, ktorý som, ktorý som spomenul, že chceme pomáhať asi poľnohospodárom, dobre, v poriadku, ale povedzme si, toto je práve tá pomoc? A ak takúto pomoc poľnohospodárom dávame, prečo tú pomoc nedostávajú iní? Je to selektívne opatrenie, ktoré dopadá iba na určitú skupinu. Ja vidím v tomto opatrení ďalšie riziko. Keď prijmete opatrenie, ktoré je časovo limitované, to znamená, že má svoj začiatok a koniec, tak na konci vždy prichádza otázka, či v ňom pokračovať.
Poviem príklad. Predchádzajúca vláda, alebo tá vláda pred ňou prijala cestovanie vo vlakoch zadarmo. Povedzte mi, kto dnes toto zruší. Ak by sa o tom vôbec uvažovalo. Keď vypustíte džina z fľaše, už ho tam nenatlačíte naspäť. Jednoducho tie vlaky sú zadarmo. A pozrime sa, čo to robí. Však vidíte, čo teraz hovoria odborári na železnici. Samozrejme, že železnice majú, obidve firmy železnice majú veľké problémy, ktoré sa týkajú investičnej poddimenzovanosti a spôsobu riadenia, nedostatku ľudí, ale oni hovoria, že jeden z problémov, ktorý dehonestuje prácu železničiarov, je, sú vlaky zadarmo. To hovoria odborári a tie železnice sú v takom stave, že možno čoskoro začneme rušiť niektoré spoje, pretože tam nebude mať kto pracovať, pretože nebudeme mať rušňovodičov, pretože výhybkári, ktorí obsluhujú výhybky ručne, a nie, nie na diaľku, automaticky ako napríklad v Česku, no tak jednoducho nebudú výhybkári.
Naschvál som použil tento príklad, pretože akékoľvek opatrenie, ktoré prijmete a ktoré je, samozrejme vítané, zo strany tých, ktorých sa týka, tak veľmi ťažko ho vraciate naspäť.
Takže keď to zhrniem, nevieme, čo vlastne sledujeme týmto opatrením presne. Druhá vec, poskytujem ho selektívne. Poskytujeme ho na určitý čas a nevieme, čo bude potom. Nevychádzame z analýz. To znamená, že možno pracujeme veľmi neefektívne, a to, čo tu hovorili kolegovia predo mnou, čo hovoril kolega Viskupič napríklad, že to je všetko na dlh, to je skutočne na dlh. Výpadok 40 mil. pre Sociálnu poisťovňu pri jej rozpočte možno nie je veľký výpadok, ale Sociálna poisťovňa dnes nemá na výplatku... výplatu jedenástich dôchodkov, dvanástich riadnych dôchodkov, a nie na trinásty dôchodok. To všetko je na dlh. A inštitúcia, ktorá bude musieť drankať od vlády, aby jej presunula peniaze, aby mohla vôbec vyplácať dôchodky, tak tejto inštitúcie ideme zobrať 40 mil. eur. Ak to má hlavu a pätu, ak si to vieme prepočítať, že sa nám to oplatí koniec-koncov, dobre, poďme o tom hovoriť, ale ja nevidím nič také, preto mám pocit, ako by nás návrhom tohto zákona a vôbec skráteným legislatívnym konaním vláda svojím spôsobom vydierala – však hlasujte za dobrú vec, pomôžme našim poľnohospodárom, hlavne v časoch, keď, keď sa, keď krížom cez celú Európsku úniu vidíme protesty, však pomôžme im. Ale ja sa pýtam, ako môžeme za to hlasovať, keď nemáme na stole to, čo som povedal. Nemáme ciele, nemáme analýzy, nemáme predpoveď, čo sa bude diať v lete. To tu si tu opäť sadneme a budeme znovu v skrátenom konaní niekedy v júni hlasovať o predĺžení odvodových prázdnin do konca roka? A potom čo?
Takže na záver poviem toľko, že tento zákon je nepripravený, a ak nám niekto vyčíta, že, že sme o ňom nemohli rokovať napríklad skôr, ešte jednu poznámku predsa, pretože pôvodný zámer bol, aby odvody boli odpustené za február, tak tu padol návrh z opozície, prerušme rokovanie o Trestnom zákone, a nech sa páči, venujme sa tomuto zákonu. Nebol prijatý. Takýto návrh nebol prijatý.
K tomu, aké riešenia vidí KDH, ak si povieme, že cieľom je znižovanie cien potravín alebo vyrovnanie cenovej úrovne potravín dajme tomu s Českom aspoň, opatrenia, ktoré navrhuje KDH, to si dovolím nechať nabudúce a by som ich predostrel v niekoľkých bodoch, ale hovorím, nechám si to nabudúce, dnes sa iba pýtam, akým, na základe čoho predložila vláda tento návrh zákona, s akým cieľom a ako si to celé prepočítala.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem pekne. Chcem tiež podporiť názor pána kolegu Hargaša. A teším sa, že sa budeme venovať aj regulácii sociálnych médií a ochrane digitálneho trhu aj na národnej úrovni. Vnímam to tiež ako dvojičku európskej legislatívy. A som rád, že možno práve teraz v týchto chvíľach sme tu, máme tú možnosť návštevy mladých sociál... kresťanských demokratov, siedmich kresťanských demokratov, ktorí sú na balkóne, a toto je téma, ktorá je pre mladých ľudí tiež veľmi dôležitá. Takže dávam ju do pozornosti aj im. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, pán Dostál, za vaše vystúpenie. Určite, tak ako som spomínal v predchádzajúcom vstupe, nie som zástancom za skrátené legislatívne konanie, ale tu vážne musíme konať, len si myslím, že posunutie účinnosti nového zákona o výstavbe na lehotu jeden rok je nepostačujúca, nakoľko je stále nedoriešený základný tvar úradov. To jest personálne zabezpečenie, technické, administratívne pripomienky pre činnosť stavebných úradov v jednotlivých územiach, obce nemajú spracované územné plány, nemajú skončené pozemkové úpravy v jednotlivých územiach, vysporiadané aj miestne komunikácie a tak ďalej.
My potrebujeme zmeniť stavebný zákon, my nemôžeme vyše roka robiť napríklad verejné obstarávanie pri ceste pod Strečnom. Viete, čo sa tam teraz stalo, veď to je doslova adrenalín pre tých vodičov. Tí vodiči normálne sú ohrození na životoch, keď prechádzajú popod Strečno.
Pamätám si dobre, že kto zastavil napríklad výstavbu tunela Višňové. Bol to vrtuľníkový nálet pána Pellegriniho s pánom Érsekom. Musím aj spomenúť tie obrovské výtlky po súčasnej zime. Motoristi si doslova poškodzujú motorové vozidlá, a tu by som chcel požiadať pána ministra, aby, ja viem, že je krátko v úrade, ale aby začali riešiť tieto cestné komunikácie, cesty prvej triedy a hlavne to Strečno. Nemôže to byť tak, že prejdem cez Strečno, chvalabohu, som živý, alebo aj rodina celá je živá v tom aute, veď to je nedôstojné v 21. storočí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem, pán kolega, aj za tvoje vystúpenie. Ja najskôr chcem povedať, že ja si veľmi cením, že pán minister prišiel na poslanecký klub KDH a žiadal podporu tohto zákona, a podľa mňa takto by to malo byť. Každý minister, ktorý predkladá nejaký návrh zákona, tak by sa mal stretnúť s poslaneckým klubom a hľadať podporu a prípadné nejaké problémy ohľadom toho zákona, ktorý bude predkladať, tak mal by sa rozdebatovať na tomto klube.
Skrátené legislatívne konanie v tomto prípade Kresťanskodemokratické hnutie jednoznačne podporuje a nebudeme ani žiadne robiť obštrukcie. KDH má veľmi veľa starostov a primátorov a všetci sú zhodní v tom, že treba tu hľadať čím rýchlejšie riešenie, lebo v týchto obciach a mestách nevedia, ako majú stavať, čo môžu stavať, takže je to veľký problém, treba to rýchlo riešiť. A mňa len mrzí, že sme tento zákon mali predradiť pred Trestným zákonom. Ja neviem, čo tu bolo také dôležité, že najskôr sme museli riešiť Trestný zákon. Viem, že niektorí ľudia to potrebujú veľmi veľa, ako potrebujú to, lebo potrebujú sa chrániť, ale my potrebujeme pomáhať ľuďom. Tak ako si povedal, pán kolega, potrebujeme pomáhať ľuďom, aby mohli stavať, budovať, aby sa Slovensko mohlo rozvíjať a bez toho, aby sme nemali zákon prijatý, proste nemôžeme nič robiť.
Takže na záver, KDH bude podporovať skrátené legislatívne konanie, i keď nie sme fanúšikmi skrátených legislatívnych konaní, ale chceme, aby ľudia a hlavne úrady vedeli, čo môžu, lebo momentálne ten stav je hrozný. Pán Holý, dá sa povedať, znefunkčnil všetky úrady, čo sa týka stavebných úradov.
Ďakujem.

Pani kolegyňa Luščíková, my sme sa rozprávali trošku spolu a ja nadviažem na zákon o veciach, ktoré upravujú stavebné záležitosti, že prečo, prečo vlastne to ideme robiť v skrátenom konaní, a keď sme sa tak včera bavili, tak hovoria mi kamaráti, že to prečo toto robíte v skrátenom konaní. A hovorím, že táto vláda všetko skracuje. To, že skrátila premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch na ženách napríklad, a ja hovorím nie, my sa bavme o stavebnom zákone. A on hovorí, no dobre, ale prečo, prečo takto všetko skracujú, a čo ešte všetko skracujú. A ja hovorím, že oni napríklad, keď prídete si na stavebný úrad požiadať o stavebné povolenie a nejde to, lebo tam sú prekážky, tak 250-tisíc eur, keď si vypýta niekto úplatok, tak tam sa skráti doba premlčania na tri roky. Pri podvodoch ekonomického charakteru, čiže a ja hovorím nie, my sa bavme normálne o tom stavebnom zákone. A ja hovorím, no hej, ale veď my sme chceli, chceli k tomu niečo povedať. A prečo ste nepovedali? No lebo táto vláda všetko skracuje, oni nám dokonca skrátili aj rozpravu. Ku všetkému skracujú rozpravu. K tomu, že sa znásilňujú ženy, k tomu, že sa idú dávať väčšie úplatky, aj k tomu, že sa ide prijímať nejaký nová úprava stavebného zákona, ktorá možno má logiku, ale my už tomu celkom nechápeme, lebo všetko sa tu skracuje.
Ja sa pýtam, že čo všetko, pán predsedajúci, aj pán minister, ešte chcete skrátiť.
Ďakujem, pani kolegyňa.

Ďakujem veľmi... (Ruch v sále.) Prosím, pán predsedajúci, ja tu nebudem sa prekrikovať.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kľud poprosím! Nedá sa, pán... Však poprosím kľud a pani poslankyňa nech môže. Poďte, nech sa páči.

Holečková, Martina, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím zacitovať slová jednej ženy, ktorá bola znásilnená: "Pred pätnástimi rokmi som bola znásilnená. Ohrozoval ma nožom. Ešte dnes mi búši srdce a potia sa mi dlane, keď sa o tom pokúšam hovoriť. Je to najponižujúcejšia skúsenosť, akú môže žena zažiť. Je to odporné, hrozné, sama sebe sa hnusím a cítim sa špinavá. Každý deň sa zobúdzam s myšlienkou na samovraždu. Dámy z koalície, prosím vás, aspoň vy sa zastaňte žien, ktoré boli znásilnené a vás, páni, najmä zo SMER-u, prosím, nerozdávajte karafiáty ženám v marci, dajte im darček dneska a zastavte toto hanebné znižovanie premlčacej lehoty pri znásilnení." (Potlesk.)