Na úvod, ostal tu telefón. Asi tvoj.
Pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, vyjadrím sa ja tiež k tomuto predloženému návrhu zákona a na začiatku si položím niekoľko otázok. O čo nám ide pri tomto zákone? Ide nám o to, aby, aby nestúpali ďalej ceny potravín? Alebo aby klesali ceny potravín rýchlejším tempom? Tak to bolo pri pôvodnom návrhu, ktorý sa prijímal a ktorý išiel do platnosti, a teraz ako keby sa...
Na úvod, ostal tu telefón. Asi tvoj.
Pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, vyjadrím sa ja tiež k tomuto predloženému návrhu zákona a na začiatku si položím niekoľko otázok. O čo nám ide pri tomto zákone? Ide nám o to, aby, aby nestúpali ďalej ceny potravín? Alebo aby klesali ceny potravín rýchlejším tempom? Tak to bolo pri pôvodnom návrhu, ktorý sa prijímal a ktorý išiel do platnosti, a teraz ako keby sa tento argument trošku vytrácal a hovorí sa o druhej otázke. Chceme podporiť poľnohospodárov?
Nuž, ak chceme podporiť poľnohospodárov, tak potom skúsme im zaplatiť to, na čo majú nárok, skúsme sledovať to, čo sa deje v celej Európskej únii a čo sa deje s poľnohospodármi v celej Európskej únii, a pozrime sa, aké sú tie hlavné problémy našich poľnohospodárov.
Alebo tu je tretia otázka. Chceme sebestačnosť, čo sa týka potravín, alebo chceme zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch slovenských predajní? Ja nevidím tu nejakú jednoznačnú odpoveď a poviem, že vlastne toto, čo je predložené, nepomáha ani jednému, ani jednému okruhu, ktoré som spomenul.
Ako prvé poviem, že na Slovensku je, sa, sa distribuujú potraviny zhruba, ktoré zhruba štvrtina z týchto potravín je v podstate slovenská. Nemýľme si to s tým, že koľko, koľko je slovenských výrobkov na, výrobkov na pultoch v obchodoch, ale skutočne sa pozrieme na to, že, že odkiaľ tie potraviny od svojho pôvodu pochádzajú. Je tu veľmi veľa potravín, ktoré sa síce spracúvajú na Slovensko, ale produkty na ne sa dovážajú zvonku. Je veľký problém vôbec definovať, čo to je, čo to je slovenská potravina, takže ak by sme sledovali teda tu ten tretí okruh, ktorý, hovorím, podiel slovenských potravín na pultoch predajní je to veľmi, veľmi ťažká vec.
Teraz ceny, vrátim sa k tým cenám. Ja som to už hovoril viackrát a hovoril som to aj ministrovi pôdohospodárstva, som o to žiadal. Máme analýzu, či tie polročné daňové prázdniny nejak prispeli k zastaveniu rastu cien potravín? No odpoveď je zhruba takáto. Áno, s tými, s ktorými sme komunikovali, tak povedali, že áno. No ale ministerstvo pôdohospodárstva komunikovalo s tými, ktorí tie odpustené odvody dostali. No tak, pochopiteľne, že keď, keď mi niekto znižuje náklady, tak samozrejme, že to pochválim, takže žiadna analýza.
Ja by som očakával, že tých 40 mil. eur, ktoré máme minúť zo štátneho rozpočtu, tým, že prídeme o... teda z rozpočtu Sociálnej poisťovne, tým, že prídeme o odvody, tak si zaslúži dosť veľkú pozornosť, aby sme zistili, že či sledujeme, či týmto spôsobom sa naplní náš cieľ, ale keď neviem, aký je vlastne cieľ, tak potom mi je ťažko robiť vôbec nejakú analýzu.
K tomuto konkrétnemu opatreniu. Máme voči nemu výhrady, pretože ide o odvody, odpustené odvody zamestnancov. Aj to nie vo všetkých firmách. Vôbec dalo by sa o tom diskutovať, však o tom sa tu už veľa hovorilo, že akým spôsobom vyberáme firmy, ktoré tieto odvodové úľavy dostanú. Ale prečo nemyslíme napríklad na živnostníkov? Však máme poľnohospodárov, ktorí sú živnostníci. Aj oni platia odvody. Prečo nemyslíme na nich?
Ak sa vrátim ešte k tomu druhému okruhu, ktorý som, ktorý som spomenul, že chceme pomáhať asi poľnohospodárom, dobre, v poriadku, ale povedzme si, toto je práve tá pomoc? A ak takúto pomoc poľnohospodárom dávame, prečo tú pomoc nedostávajú iní? Je to selektívne opatrenie, ktoré dopadá iba na určitú skupinu. Ja vidím v tomto opatrení ďalšie riziko. Keď prijmete opatrenie, ktoré je časovo limitované, to znamená, že má svoj začiatok a koniec, tak na konci vždy prichádza otázka, či v ňom pokračovať.
Poviem príklad. Predchádzajúca vláda, alebo tá vláda pred ňou prijala cestovanie vo vlakoch zadarmo. Povedzte mi, kto dnes toto zruší. Ak by sa o tom vôbec uvažovalo. Keď vypustíte džina z fľaše, už ho tam nenatlačíte naspäť. Jednoducho tie vlaky sú zadarmo. A pozrime sa, čo to robí. Však vidíte, čo teraz hovoria odborári na železnici. Samozrejme, že železnice majú, obidve firmy železnice majú veľké problémy, ktoré sa týkajú investičnej poddimenzovanosti a spôsobu riadenia, nedostatku ľudí, ale oni hovoria, že jeden z problémov, ktorý dehonestuje prácu železničiarov, je, sú vlaky zadarmo. To hovoria odborári a tie železnice sú v takom stave, že možno čoskoro začneme rušiť niektoré spoje, pretože tam nebude mať kto pracovať, pretože nebudeme mať rušňovodičov, pretože výhybkári, ktorí obsluhujú výhybky ručne, a nie, nie na diaľku, automaticky ako napríklad v Česku, no tak jednoducho nebudú výhybkári.
Naschvál som použil tento príklad, pretože akékoľvek opatrenie, ktoré prijmete a ktoré je, samozrejme vítané, zo strany tých, ktorých sa týka, tak veľmi ťažko ho vraciate naspäť.
Takže keď to zhrniem, nevieme, čo vlastne sledujeme týmto opatrením presne. Druhá vec, poskytujem ho selektívne. Poskytujeme ho na určitý čas a nevieme, čo bude potom. Nevychádzame z analýz. To znamená, že možno pracujeme veľmi neefektívne, a to, čo tu hovorili kolegovia predo mnou, čo hovoril kolega Viskupič napríklad, že to je všetko na dlh, to je skutočne na dlh. Výpadok 40 mil. pre Sociálnu poisťovňu pri jej rozpočte možno nie je veľký výpadok, ale Sociálna poisťovňa dnes nemá na výplatku... výplatu jedenástich dôchodkov, dvanástich riadnych dôchodkov, a nie na trinásty dôchodok. To všetko je na dlh. A inštitúcia, ktorá bude musieť drankať od vlády, aby jej presunula peniaze, aby mohla vôbec vyplácať dôchodky, tak tejto inštitúcie ideme zobrať 40 mil. eur. Ak to má hlavu a pätu, ak si to vieme prepočítať, že sa nám to oplatí koniec-koncov, dobre, poďme o tom hovoriť, ale ja nevidím nič také, preto mám pocit, ako by nás návrhom tohto zákona a vôbec skráteným legislatívnym konaním vláda svojím spôsobom vydierala – však hlasujte za dobrú vec, pomôžme našim poľnohospodárom, hlavne v časoch, keď, keď sa, keď krížom cez celú Európsku úniu vidíme protesty, však pomôžme im. Ale ja sa pýtam, ako môžeme za to hlasovať, keď nemáme na stole to, čo som povedal. Nemáme ciele, nemáme analýzy, nemáme predpoveď, čo sa bude diať v lete. To tu si tu opäť sadneme a budeme znovu v skrátenom konaní niekedy v júni hlasovať o predĺžení odvodových prázdnin do konca roka? A potom čo?
Takže na záver poviem toľko, že tento zákon je nepripravený, a ak nám niekto vyčíta, že, že sme o ňom nemohli rokovať napríklad skôr, ešte jednu poznámku predsa, pretože pôvodný zámer bol, aby odvody boli odpustené za február, tak tu padol návrh z opozície, prerušme rokovanie o Trestnom zákone, a nech sa páči, venujme sa tomuto zákonu. Nebol prijatý. Takýto návrh nebol prijatý.
K tomu, aké riešenia vidí KDH, ak si povieme, že cieľom je znižovanie cien potravín alebo vyrovnanie cenovej úrovne potravín dajme tomu s Českom aspoň, opatrenia, ktoré navrhuje KDH, to si dovolím nechať nabudúce a by som ich predostrel v niekoľkých bodoch, ale hovorím, nechám si to nabudúce, dnes sa iba pýtam, akým, na základe čoho predložila vláda tento návrh zákona, s akým cieľom a ako si to celé prepočítala.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis