Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, Náhorný Karabach je prapôvodné územie Arménov. Ak sa niektorá ortodoxná cirkev východná nazýva apoštolskou, tak preto, že ju založil priamo niektorý z apoštolov. Arménsku apoštolskú cirkev založil apoštol Bartolomej, ktorý sa predtým volal Natanael a práve v Náhornom Karabachu sú uctievané miesta, je uctievané miesto, kde sa usadil. V roku 1923 pri vzniku Sovietskeho zväzu bolo Arménsko a Azerbajdžan pripojené k Sovietskemu zväzu, ale Stalin vytýčil nové hranice tak, že Náhorný Karabach sa s viac ako 90 % Arménmi stal súčasťou Azerbajdžanu a oblasť Nachičevanu, ktorá je hlboko v Arménsku, kde žili prevažne Azerbajdžanci, pričlenil k Arménsku. A toto sa stalo dôvodom ďalších napätí, z ktorých vyplýva aj dnešná situácia.
V roku 1988 začali nacionalistické napätia v Sovietskom zväze, čo nakoniec v konečnom dôsledku viedlo k jeho rozpadu a začalo to v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku, kde začali pogromy na Arménov. Potom pokračovali násilnosti Azerbajdžanov voči Arménom v Nachičevane. 30. augusta 1991 vyhlásil Azerbajdžan nezávislosť na Sovietskom zväze. Hneď nato 2. septembra 1991 vyhlásil nezávislosť Náhorný Karabach už pod skúsenosťou a pod vplyvom týchto udalostí, ktoré sa udiali v roku 1988.
Následne sa v rokoch 1992 až 1994 rozpútala veľmi krutá vojna medzi Azerbajdžanom a Náhorným Karabachom, a ktorí, samozrejme, boli podporovaní Arménmi. Stála viac ako 50-tisíc obetí. Karabach vtedy obhájil svoju nezávislosť a uzavreli mier. V septembri 2023 napadol Azerbajdžan druhýkrát Náhorný Karabach a vyhnal vlastne takmer všetkých obyvateľov odtiaľ, vyše 100-tisíc Arménov. Zanechal tam, zanechali tam svoje domovy a majetky. Títo, títo utečenci z Náhorného Karabachu žijú dnes rozptýlení po celom Arménsku, kde ich uchýlili ich proste národní rodáci, súkmeňovci. Azerbajdžan zatkol vtedy osem predstaviteľov Náhorného Karabachu, ktorí sú symbolmi tejto nezávislej, aj keď neuznanej republiky a odvtedy ich drží na neznámom mieste a za neznámych okolností. Sú medzi nimi napríklad traja bývalí prezidenti, predseda parlamentu bývalý, minister zahraničných vecí, štátny, minister a tak ďalej.
Okrem toho medzičasom stále počúvame správy, že Azerbajdžan vlastne mení charakter toho Náhorného Karabachu s tými prapôvodnými, starými arménskymi kostolmi, ktoré mení teraz na kostoly akejsi albánskej pravoslávnej cirkvi, ktorá s týmto územím nemala nikdy nič spoločné. A toto je vlastne to uznesenie, ktorým žiadame, aby Národná rada v zásade vyslovila tri body.
Po prvé, že uznesenie a väznenie, väznenie považuje Národná rada za rozpor so záujmami a závermi OBSE, ktorými signatármi sú Azerbajdžan i Slovensko. Po druhé, žiadame Azerbajdžan, aby prepustil týchto väzňov na slobodu. A po tretie, aby Národná rada informovala o tomto svojom uznesení veľvyslanectvo Azerbajdžanu vo Viedni, veľvyslanectvo Arménska vo Viedni a predsedu vlády, ktorý by mal vykonať takisto potom patričné kroky.
Kolegyne, kolegovia, prosím o súhlas s týmto uznesením a prosím, aby ste teda podporili toto uznesenie, ktoré je dnes vyslovene humánnym a ľudským aktom voči týmto ľuďom, ktorí sú bez súdu, bez obvinenia väznení na neznámom mieste.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Milé kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril aj k tomuto návrhu tohto zákona. On vyplynul z požiadaviek praxe, pretože máme konkrétne prípady, keď podnikatelia, ktorí podnikajú v inom členskom štáte Európskej únie, tak musia platiť preddavky na daň aj v rámci Slovenskej republiky, čo ich, samozrejme, mimoriadne zaťažuje. Preto navrhujeme, aby sa uplatnil zákaz dvojitého platenia preddavkov dani z príjmu pre všetkých daňovníkov. Samozrejme, že máme informácie z ministerstva financií, že takáto úprava by bola, by bola schodná. Bude to mať pochopiteľne aj vplyv nejaký, ja som aj povedal pri návrhu zákona, že, pri zdôvodňovaní návrhu zákona, že pôjde možno o nejaký negatívny vplyv na štátny rozpočet, ale to len v takom prípade, že v podstate ten platiteľ preddavku úveruje do určitého času štát a tým pádom vlastne keď ten preddavok je neopodstatnený, tak sa mu vracia. Takže ide o nejaký krátky časový úsek, keď by vlastne štát nemal na účte tieto peniaze.
To znamená, že tento návrh zákona by skvalitnil podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, čo je zvlášť potrebné v čase, keď nám nabehne budúci rok nový konsolidačný balík, keď podnikatelia budú mať, budú mať ďalšie prekážky v podnikaní, ktoré napríklad budú musieť platiť konsolidačnú daň, budú mať vyššiu daň z príjmu na území Slovenskej republiky, takže takáto úprava by im určite pomohla. Na základe tohto vás chcem požiadať o podporu návrhu tohto zákona a navrhujem, aby sa o návrhu tohto zákona hlasovalo zajtra o jedenástej hodine.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa doplní zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V predkladanom návrhu zákona sa uplatňuje zákaz z dvojitého platenia preddavkov k dani z príjmu pre všetkých daňovníkov. Týmto návrhom zákona sa predovšetkým má zamedziť tomu, aby daňovníkovi zo Slovenskej republiky, ktorý podniká aspoň v jednom ďalšom členskom štáte Európskej únie a platí tam aj preddavky na daň z príjmu, neboli vyrubované za jeho obrat v zahraničí preddavky na daň z príjmu aj v Slovenskej republike.
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana a žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v predloženom návrhu zákona chceme medzi služby krízovej intervencie opätovne zaradiť sociálnu službu poskytovanú prostredníctvom domovov pre osamelých rodičov. Tieto domovy boli súčasťou zákona do roku 2008, po ich vypustení zo zákona stratili financovanie a mnohé zanikli. Pojem domov pre osamelých rodičov bol v slovenskej legislatíve pred rokom 2008 zakotvený v zákone č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Tento zákon poskytoval pomoc pre zriadenie zariadení, ktoré zabezpečovali prechodné bývanie a sociálnu podporu osamelým rodičom a ich deťom. V roku 2008, keď došlo k novelizácii zákona o sociálnych službách, tento konkrétny druh zariadenia bol zo zákona vypustený. Pobytovú službu, sociálnu službu pritom poskytujeme rôznym cenovým skupinám – seniorom, opusteným deťom, obetiam domáceho násilia, bezdomovcom, zdravotne znevýhodneným osobám a poskytovali sme ju v krízovej situácii aj osamelej tehotnej žene. Prečo zákonodarca zvážil, že takáto služba už nie je potrebná a prečo boli vylúčené tehotné ženy v krízovej životnej situácii?
Osamelí rodičia patria medzi najohrozenejšie skupiny z hľadiska chudoby a sociálneho vylúčenia. Zariadenia ako sú domovy pre osamelých rodičov môžu poskytnúť dočasné útočisko a pomoc v ťažkých životných situáciách, to prispieva k ich lepšej integrácii do spoločnosti a zároveň znižuje riziko trvalej chudoby a vylúčenia. Ak sa pozrieme na dáta, tak vidíme, že na Slovensku je aktuálne už 25 % jednorodičovských domácností zo všetkých domácností na Slovensku. Počet neúplných rodín za 60 rokov šesťnásobne narástol, celkovo je to 860-tisíc ľudí. V súčasnosti pre jednorodičovské domácnosti neexistuje systémová pomoc zo strany štátu, samospráv, zamestnávateľov, lebo nie sú legislatívne zadefinované a neexistujú pre nich ani služby, ani príspevky. Z ľudského, ale aj z finančného hľadiska je prvý rok po rozvode alebo odlúčení, alebo úmrtí partnera tým najkritickejším obdobím v existencii rodiny. Tieto situácie nastávajú aj v prípadoch, kedy si žena chce nechať mužom nechcené dieťa. Z organizácie, ktorá poskytovala služby v domove pre osamelých rodičov do roku 2008, mám aj takúto štatistiku. Celkový počet novonarodených detí od roku ´98 do roku 2008, teda len v jednom jedinom domove, ktorý fungoval, zachránili 37 detí. Je to 37 zachránených životov detí iba u jedného poskytovateľa sociálnej služby v domove pre osamelých rodičov, ale aj matiek, ktoré sa v drvivej väčšine postavili na nohy, majú teraz svoje bývanie a zamestnanie. V domove pre osamelých rodičov bola priemerná dĺžka pobytu dlhšia ako pri iných službách, väčšinou do troch rokov života dieťaťa, čo je podľa odborníkov to najdôležitejšie obdobie pri dospievaní dieťaťa. Prostredníctvom svojich služieb zabezpečovali stabilné a bezpečné prostredie pre osamelých rodičov a ich deti.
Ak sa potom pozrieme na to z iného uhla, napríklad pozrieme sa na potraty, tak v roku 2023 zdravotnícke zariadenia nahlásili 11 241 potratov na území Slovenskej republiky. Najviac z nich predstavovali umelé prerušenia tehotenstva, presnejšie 48,2 %, najčastejšie podstupovali umelé prerušenie tehotenstva ženy s dvoma živonarodenými deťmi alebo s jedným dieťaťom a iba v 23 % to boli bezdetné ženy, teda ženy, ktoré, pre ktoré to bolo prvé tehotenstvo. Aktuálne informácie z poradne, ktorá poskytuje pomoc v situáciách spojeným s neplánovaným tehotenstvom, hovoria o tom, že len do októbra tohto roka dokázali títo ľudia zachrániť prostredníctvom poradenskej pomoci 41 detí, teda 41 ľudských životov. Nepredstaviteľná hodnota.
Napriek veľkej pomoci a záchrane ľudského života sú tieto poradne a organizácie financované hlavne z darov od fyzických a právnických osôb, projektami z nadácií a podielovo minimálne zo štátu. Počas ich poradenstva identifikovali aj najčastejšie problémy pri rozhodovaní o tom, či pôjde žena na potrat. Je to väčšinou ekonomická situácia, potom bývanie, problémy v rodine. Ďalšie možnosti sú, že je to tretie dieťa v poradí, alebo keď lekár odporúča ísť na potrat zo zdravotného hľadiska.
Krízová intervencia na Slovensku je jedna z najväčších problémov v oblasti podpory života. Robí sa na kolene cez rôzne projekty a hlavne srdciarov z občianskych združení a neziskoviek, ktoré sa tejto problematike venujú najmä vďaka finančným darom. Kde je podpora štátu? Ako chceme zvrátiť zlú demografickú krivku? Myslíme vôbec na budúcnosť? Ochrana počatého dieťaťa rovná sa pomoc a podpora jeho matke. Hodnota ľudského života je nevyčísliteľná a životný cyklus človeka je benefitom pre spoločnosť.
Vážení kolegovia, chcela by som vás pekne poprosiť o podporu tohto zákona. Vráťme úctu ženám, ktoré sa v tehotenstve nachádzajú v krízovej situácii. Aj ony potrebujú vedieť, že im spoločnosť podá pomocnú ruku. Je to tiež špecifická skupina, ktorá potrebuje špecifickú odbornú pomoc pre ženu matku a zároveň aj pre počaté a potom narodené dieťa.
Ďakujem vám za vašu podporu a pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spolu s kolegom Braňom Škripekom návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého zákona je opätovné zaradenie domovov pre osamelých rodičov medzi služby krízovej intervencie. Tieto domovy, ktoré boli súčasťou zákona do roku 2008, po ich vypustení zo zákona stratili financovanie a mnohé zanikli. Náš návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, žiaden vplyv na informatizáciu v spoločnosti, na životné prostredie a mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktoré, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie. Účinnosť predkladaného návrhu navrhujem od 1. januára 2025.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás týmto požiadať o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, za vyjadrenia aj vám, prítomným, za vypočutie. Naozaj sa nádejam, že to, čo je v prospech státisícov ľudí na Slovensku, to, čo veľmi potrebujeme, nájsť niečo, na čom sa zhodneme, to, čo osoží mentálnemu, fyzickému zdraviu, domácemu cestovnému ruchu a uprataniu podmienok a vzťahov tak, že s tým všetky dotknuté osoby pri prerokovaní tohto zákona súhlasili. Skutočne pre nikoho z nich to nebolo maximalizované, že by to bolo nejak vylobované len pre jednu stranu, každý si vedel predstaviť ešte povedzme viac kontroly nad tým procesom, ale zákon v podobe, ako vám bol predložený, tak jednoducho je harmonizáciou záujmu všetkých a konsenzom všetkých zúčastnených. Dúfam, že sa niečoho podobného dožijeme aj v našom pléne.
Ďakujem vám všetkým.

Jano, ďakujem veľmi pekne za zhrnutie celého tohto návrhu. Viem, koľko si sa ty aj s kolegami na tomto návrhu narobil a že robíš to s láskou a srdco, takže, srdcom, vidieť to aj na tomto návrhu. Ja verím, že si presvedčil aj viacerých kolegov možno aj z koalície, lebo toto je naozaj dobrý, prospešný návrh. A myslím si, že aj keď sa venuješ školstvu, ale možno aj práve preto je to návrh, ktorý vie pomôcť ľuďom aj v tejto problematike. Takže ďakujem za to a za KDH, samozrejme, máš úplnú podporu a dúfam, že aj v pléne sa nájdu viacerí takýto odvážlivci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenia a oceňujem, že koľko času si sa venoval tejto téme. Viem, že koľko ťa to stálo námahy. Boli sme aj spoločne za ministrom cestovného ruchu a športu pánom Keketim aj za štátnym tajomníkom pánom Harbuľákom a im sa taktiež pozdáva tento návrh zákona, lebo je to zákon pre ľudí, tak ako si aj povedal. A hlavne zlepší to ochranu a údržbu týchto turistických trás a o to by nám malo ísť a hlavne bude to v registri, lebo 30-tisíc kilometrov turistických trás, a nemá to ani hlavu, ani pätu, bolo by to vlastne pod týmto ministerstvom a stálo by to len okolo 70-tisíc štátny rozpočet ročne, to je úplne zanedbateľné, takže ja tiež prosím aj opozičných, aj koaličných poslancov, aby zvážili návrh tohto zákona, lebo nie je politický, tak ako si povedal, ale je to zákon pre ľudí a zlepší to aj cestovný ruch a hlavne pohybovanie v tom teréne pre tých ľudí bude lepšie, budú sa lepšie orientovať, ale hlavne ten register je veľký benefit.
Takže ďakujem ešte raz za predloženie tvojho návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Predpokladám, že každý z nás alebo určite veľká väčšina považuje priam za samozrejmosť, keď sa pohybujeme po prírode so svojím, so svojou rodinou, s priateľmi, že stretávame turistické značky a máme to za niečo, čo ani nevnímame, ani sa nezamýšľame nad tým, kde sa to tu vzalo, ako dlho to tu je a či to tu ešte bude.
Turistické značené trasy sú naozaj unikátnym pokladom a významným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Turistika, už som spomínal, je najmasovejšia rekreačno-športová aktivita na Slovensku. Netreba vás presviedčať, že pozitívne prispieva k mentálnemu a fyzickému zdraviu obyvateľstva, k podstatnému rozvoju domáceho cestovného ruchu, k prežívaniu a posilňovaniu vzťahu detí, mládeže a všetkých aspoň príležitostných turistov v našej vlasti. Turistické trasy sú prostriedkom na zachovanie, zveľaďovanie a odovzdávanie tradícií kultúrnych hodnôt spojených s našou krajinou, lesmi a vidiekom. Preto je značkovanie turistických trás zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a zaslúži si ochranu a podporu zo strany štátu. Nie je to samozrejmosť. Je to skutočné rodinné striebro Slovenska a jeden zo zdrojov posilnenia cestovného ruchu a konkurencieschopných služieb Slovenska. Poliaci, ktorých, Rakúšania, ktorých často obdivujeme, ako majú infraštruktúru pre cestovný ruch vybudovanú vo svojej krajine, prichádzajú aj na územie našej krajiny práve pre toto rodinné striebro. V Poľsku sa už nedostanete do voľnej prírody hocikde. Narážajú často na ohraničené ploty a my chceme aj týmto zákonom takémuto čomusi predísť.
Turistika, ako ju dnes poznáme, existuje na svete, v Európe iba od prvej polovice 19. storočia. Vtedy vznikali prvé značkované chodníky v Uhorsku. Bolo to presne pred 150 rokmi. Bolo to na území Slovenska ku jazeru Počúvadlo vďaka miestnym turistickým spolkom, ktoré budovali chodníky, útulné chatky a značkovali trasy. Tradícia sa rýchlo ujala a pred sto rokmi sme mali na území Československej republiky okolo 25-tisíc kilometrov značkovaných chodníkov. Pred rozdelením Československa v roku 1938 dokonca 40-tisíc km značkovaných trás, čo nemalo žiadnu obdobu v inej krajine na svete.
V súčasnosti máme na území Slovenska približne 30-tisíc km značkovaných turistických a náučných chodníkov a značkovaných cykloturistických trás. Slovenskí značkári, Klub slovenských turistov a Slovenský cykloklub, viaceré samosprávy, miestne kluby dobrovoľníkov udržujú turistické trasy podľa svojich možností. Výsledkom je stav turistického značkovania trás, ktorý predčí väčšinu európskych štátov s viac rozvinutým cestovným ruchom a službami. Na Slovensku sa tak deje bez právnej ochrany a jasných pravidiel zo strany štátu napriek tomu, že spolu s Českou republikou majú naši značkári ako jediní v Európe k dispozícii štátnu normu, konkrétne STN 01 8025, ktorá okrem iného presne určuje druhy značiek, ich tvar a veľkosť, farbu, technické vyhotovenie a spôsob ich umiestňovania, ako aj tvar a rozmer, rozmery turistických informačných objektov. Ani v susednom vyspelom Rakúsku nenájdete po celej krajine takúto ucelenú sieť turistických trás a značiek.
Prečo teda potrebujeme zákon o turistických trasách? Ich registráciu a podmienky na udržiavanie? Pretože Slovensko sa nemôže donekonečna spoliehať na dobrovoľnícku aktivitu turistických klubov, na dobrú vôľu vlastníkov lesov a ďalších pozemkov, cez ktoré vedú turistické trasy, na ohľaduplnosť turistov, ktorí budú rešpektovať turistické značenie. Doteraz riešime problém ohrozovania ľudských životov a majetku medveďmi. Okrem odstrelu nebezpečných jedincov medveďov a súvisiacich opatrení apelujeme aj na správanie ľudí, aby nenarúšali nekontrolovaným pohybom v prírode prirodzené útočištia medveďov a iných chránených živočíchov. Štát argumentuje existenciou turistických trás. Vyzývame ľudí, aby sa v mene ochrany prírody a v záujme svojho života a zdravia nepohybovali v chránených alebo exponovaných oblastiach mimo značkovaných trás a chodníkov.
Tento zákon harmonizuje záujmy turistov, občanov, vlastníkov lesov a iných pozemkov samospráv, turistických klubov, samotnej prírody a Slovenskej republiky. Zabezpečuje udržateľnosť a ďalší rozvoj turistických trás a najrozšírenejšieho rekreačného športu na Slovensku, turistiky a domáceho cestovného ruchu. Odstraňuje nedostatky, ktoré sa prirodzene v neregulovaných podmienkach vyskytujú, napríklad neudržiavané značenie, niekedy zmätočné miešanie turistických a náučných chodníkov, čo môže viesť k dezorientácii a k zablúdeniu turistov, v tom horšom prípade s deťmi alebo seniormi. Nerešpektovanie vlastníckych práv, narúšanie prírody, poškodzovanie samotných trás. Najmä však tento zákon za minimálne finančné náklady, kalkulovaná finančná kompenzácia je maximálne 70-tisíc eur. Predložil som, predložili sme ju v zákone ministerstvu športu a cestovného ruchu ako návrh na výpočet konkrétnej kompenzácie pre každého vlastníka okrem štátu a samos... okrem štátu a vrátane samospráv.
Zákon dokáže zachovať unikátne kultúrne dedičstvo a kultúru užívania pohybu v prírode v dlhodobej perspektíve vo všeobecnom verejnom záujme a v záujme všetkých zúčastnených a dotknutých. Doteraz platná účinná právna úprava na danom úseku chýbala a problematika turistických trás bola upravená nedostatočne, len parciálne v osobitných právnych predpisoch. Návrh zákona o turistických trasách upravuje turistické značkované trasy, proces a zodpovedné osoby na označkovanie turistických trás, ako aj ich práva a povinnosti, ktoré vyplývajú zo znenia samotného zákona.
Predkladaný návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti osôb pohybujúcich sa po turistických trasách. V prípade porušenia povinnosti zákon predpokladá uloženie primeraných sankcií s ohľadom na závažnosť, spôsob a rozsah protiprávneho konania. Predmetom navrhovanej zákonnej úpravy je aj vymedzenie základných pojmov, ktoré sú v tejto oblasti používané. Keďže takáto právna úprava na danom úseku chýbala, návrh zákona definuje nové exaktné pojmy a druhy turistických trás s cieľom správnej interpretácie jednotlivých ustanovení zákona v aplikačnej praxi.
Návrh zákona uvádza štátny register, zavádza, pardon, štátny register turistických informačných miest, smerovníkov a trás, ďalej len turistický register, ktorý bude novým informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom bude Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. Rozsah informácií, ktoré budú do turistického registra povinne zapisované, zabezpečí, aby boli všetky relevantné údaje o turistických trasách zverejnené na jednom mieste a zároveň, aby boli prístupné verejnosti. Právna úprava zavádza aj inovatívne informatické nástroje ako možnosti, ako napríklad QR kódy, ktoré uľahčia používanie turistických trás verejnosti a budú obsahovať aktuálne dostupné informácie pre ich bezpečie. Na zabezpečenie bezpečnosti bude turistický register obsahovať aj informácie o trasách, na ktorých je sprevádzanie povolené iba osobám podľa osobitných predpisov. Rieši aj také detaily ako je ťažba dreva, ako je zosúladenie vlastníkov pozemkov, osobitne lesných pozemkov.
Návrh zákona okrem už zmienených zámerov a cieľov zabezpečuje na danom úseku zvýšenie bezpečnosti osôb, ochranu ich života, zdravia, majetku. Okrem toho je dôležitou zložkou aj ochrana životného prostredia, ktorú tento zákon zabezpečí svojím obsahovým znením. Zároveň je týmto návrhom zákona zabezpečovaná aktívna ochrana osôb vykonávajúcich turistiku na území Slovenskej republiky v súlade s ochranou verejného záujmu.
K záveru zhrniem. Predložený návrh zákona upravuje základné pojmy, značenie turistických trás, práva a povinnosti turistov, správcov turistickej trasy, vlastníka, nájomcu a správcu pozemku, cez ktorý vedie turistická trasa, turistický register a konanie o zápise do turistického registra a turistické trasy vo verejnom záujme, pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku turistických trás a priestupky a správne delikty na úseku turistických trás.
Verím, že to, čo sme ako deti až po dospelosť mohli užívať spolu s našimi rodinami, budeme schopní zachovať aj pre ďalšie generácie a že sa, že vieme rozpoznať to, čo máme skoro zadarmo a čo dokážeme, s čím dokážeme vyniknúť nielen v Európe, ale aj vo svete. Tento zákon neobsahuje ani nie je z podstaty nejak politicky horúci alebo citlivý, nie je kontroverzný a myslím si, že turisti, deti, mladí ľudia, starší ľudia, seniori, jednoducho všetci tí, ktorým osoží na mentálnom aj fyzickom zdraví pohyb v prírode v bezpečných a kultivovaných podmienkach, si neobliekajú stranícke tričká. Preto vás všetkých prosím o podporu a, teda podporu tohto zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.