Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, Poľsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko sú v ohrození, preto tam posielame vojská. Kto je ten, kto ich ohrozuje? Ruská federácia, dobre ste počuli, Ruská federácia ich ohrozuje, preto tam posielame aj našich vojakov, aby bránili týchto našich spojencov. Pán podpredseda, Rusko je agresor. Oni ohrozujú týchto našich spojencov. Kamarát kamarátovi by mal vždy a stále pomôcť, keď agresor ho ohrozuje a hrozí mu, že môže prísť o zdravie alebo o život. Som vďačný, že naši vojaci idú brániť tých, ktorým hrozí, že môžu prísť o život.
Ďakujem veľmi pekne, pán minister.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, myslím, že veľmi dobre ste pomenovali, aké sú aj riziká a aké sú dôvody zriadenia žandárov, aj ste to prirovnali k četníkom v Čechách. Ja by som to prirovnala skôr k snahe obnoviť pod iným názvom Ľudové milície, ktoré všetci poznáme z hlbokého socializmu. Ale povedala by som, že to nie je problém dnešnej doby. Nám dnes chýba štyritisíc policajtov v uliciach, spájajú sa obvody. Ľudia, ktorí potrebujú pomoc, sa ju nedostanú. Nedávno bol medializovaný prípad, keď hasiči, ktorí zasahovali a bolo na nich zaútočené, sa dožadovali polície, a, žiaľ, polícia prišla neskoro. Čiže my potrebujeme riešiť, áno, stav v obrane, stav v Policajnom zbore. Potrebujeme v prvom rade zmobilizovať a vyriešiť problémy, ktoré my, ktorým dnes čelí ministerstvo vnútra, a je veľmi chvályhodne, že ministerstvo obrany a vy ako skúsený minister to chcete suplovať a zachraňovať. Už nám staviate nemocnice, mosty, teraz žandársky zbor zriadite vlastne. Potom navrhujem, že možno by bolo pre tento štát v rámci konsolidácie efektívne zlúčiť tieto dve ministerstvá, lebo jednoznačne máte viacej kompetencií.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Krúpa, pán poslanec Krúpa, čo sa týka tých národných, národných bezpečnostných jednotiek, to je prvá veľmi dobrá idea, ja musím naozaj aj pánovi ministrovi povedať, že inovatívna myšlienka do obrany, ktorá naozaj môže pomôcť hlavne s policajtmi, ale aj bývalými vojakmi, ktorí naozaj majú záujem ešte aktívne pracovať, ale ja si naozaj nemyslím, že tí žandári sú dobrá cesta. Akože toto nám naozaj problém v Policajnom zbore nevyrieši. Hej, toto sme boli kritickí dneska aj k ministrovi vnútra. Ak sa naozaj výrazne nezlepší, lebo vy tu hovoríte, že to sú, tie sú, tie peniaze, ktoré vy do toho chcete dať. Ja si myslím, že boli ste minister vnútra, a ja som, to teraz otvorene poviem, že dodnes na vás niektorí policajti v dobrom spomínajú, na vašu prácu a tak, že keď ten finan... keď ten rezort ministerstva vnútra nezafinancujeme tak, ako by sme mali zafinancovať, my tých nových policajtov do zboru nedostaneme. Jednoducho tisíceurový plat, tisícsto euro v čistom v Bratislave, v Košiciach a iných mestách, to nie je motivácia pre mladých policajtov, aby prišli do práce. A tí žandári vám to nevyriešia. Oni nemôžu mať také kompetencie, ani nebudú mať ako policajti, čiže budú tam len, nechcem povedať, že stáť, ale budú možnože nejaký odstrašujúci príklad, ale nebudú, nebudú môcť robiť to, čo robí bežný policajt, a preto si myslím, že ak máme niečo robiť, tak musíme naozaj výrazne, výrazne zlepšiť finančné hodnotenie Policajného zboru, aby sme ich dostali do Policajného zboru.
Ale ten prvý nápad s tou národnou, to kvitujem, myslím si, že to bude dobrá cesta pre vojakov, ktorí sú vyslúžilí a chcú pomôcť krajine.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, KDH určite nie je za kolaps stavebných firiem ani ochromenie stavebných úradov alebo samospráv, ani ako konštruktívna, ale pevná opozícia nerazíme politiku čím horšie, tým lepšie, a preto k tomuto zákonu pristupujeme vecne, ale zodpovedne.
Nie je nám jedno, čo bude, preto sme najskôr navrhovali odklad účinnosti vlastným pozmeňujúcim alebo teda návrhom zákona aj z dôvodov, že tento zákon predpokladá masívnu digitalizáciu systémov. A to sme videli aj na príklade katastrálneho úradu, taktiež som to riešil pozmeňujúcim návrhom k centrálnemu informačnému a ekonomickému systému, že nie je zrovna silnou stránkou našej republiky a našej štátnej správy, preto nechceme, aby sme takýmto podľa mňa neodpilotovaným systémom digitalizácie ohrozili oprávnené záujmy občanov, staviteľov, firiem, malých, stredných, veľkých, samospráv, úradov, štátnej správy, proste celého Slovenska. V susednom Česku si na tom koalícia vylámala zuby, bol to jeden z dôvodov ich problémov a nie je to naozaj malá a ľahká vec. Okrem teda týchto oprávnených obáv, na ktoré máme dôvody, prečo ich formulujeme, prečo sme na ne upozorňovali, tak sú tu aj konkrétne veci v tomto zákone, ktoré už teraz na konci rozpravy zhrniem a ktoré sú aj dôvodom, prečo na jej začiatku náš poslanec Igor Janckulík predniesol tri pozmeňujúce návrhy, uchádzajúc sa o podporu celého politického spektra.
Predovšetkým chcem upozorniť na vyváženosť alebo skôr nevyváženosť medzi malými, strednými a tými najväčšími stavebnými firmami, ktoré tento zákon prináša. Už v minulosti sme mali neblahú skúsenosť s tým, že malé, väčšinou subdodávateľské alebo stredné firmy boli nevyplatené pri veľkých zákazkách a krachovali. Väčšina zdravých ekonomík stojí na strednom podnikateľskom stave a strednej vrstve, to je niečo, čo nám na Slovensku chýba. Nechceme rozdelenie iba na občanov, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky alebo na život od výplaty k výplate, z mesiaca na mesiac, a potom na veľkých bohatých mecenášov, oligarchov a veľmi veľké firmy. Obávam sa, že tento návrh zákona, tak ako je dnes napísaný, posilňuje toto rozdelenie, ohrozuje tých menších, stredných a veľmi favorizuje tie najväčšie firmy.
Viete, v praxi je rádovo oveľa väčšia prevaha tých jednoduchých stavieb než tých, ktoré zákon definuje ako vyhradené stavby. Nebudem sa púšťať do technických detailov, mohli ste o nich čítať, mohli ste o nich počúvať celý deň, ale ukážem aspoň dva príklady, ako sa... alebo tri, ako sa rozlišuje tá jednoduchá a vyhradená stavba. Napríklad kvantitatívnym kritériom veľkosti rozponov, ktoré zákon posúva až teda na 30, medzi 30 metrami a 36 metrami. My hovoríme, že rozpon 30 metrov alebo do 36 metrov je naozaj bežný. Nemusíme mať vyhradenú stavbu už od 30 metrov veľkosti rozponu alebo pri keramických prekladoch, ktoré sú dnes už bežne používané aj pri výstavbe rodinných domov. Je to jeden z pre mňa nepochopiteľných kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré rozlišujú medzi vyhradenou a bežnou alebo teda jednoduchou stavbou. Nie je to z neznalosti, pretože nie je to moja ani profesia, ani špecializácia, je to trochu výnimočné riešenie, keď sa pozrieme na susedné krajiny, napríklad na Českú republiku, kde je oveľa väčší priestor pre bežných staviteľov, pre jednoduché stavby než u nás. Prečo práve na Slovensku a práve v dnešnej situácii chceme posilňovať, favorizovať veľkých staviteľov, tie najväčšie firmy na úkor tých menších a stredných, naozaj neviem. Ale aj z tej praxe, ktorú som mal ja ako zástupca zriaďovateľa škôl dvoch typov, súkromných aj cirkevných, alebo ako dlhoročný riaditeľ školy, kedy som mal príležitosť stavať telocvične, kedy som mal príležitosť riešiť projekty, tak viete, sám som organizoval verejné obstarávanie, verejné obchodné súťaže, pričom som bol rád, že sa môžem rozhodnúť pre riešenie šité na mieru, že som mohol zrealizovať výstavbu a rekonštrukciu telocviční, školských budov, budov materských škôl tak, že boli rádovo o 10-, 20-, 30-tisíc euro tie ponuky lacnejšie a lepšie vyhovovali tomu zadávateľovi, tomu riešeniu konkrétnemu pre potreby tej školy, než dokáže často veľká firma s väčšou réžiou.
Tak toto sú naše hlavné dôvody, podrobnejšie o nich hovoril Igor Janckulík, prečo sa uchádzame o vašu podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré by mohli byť ešte dnes v poslednej chvíli takým kompromisom medzi potrebou mať nejakú, samozrejme, kontinuitu, nejakú istotu pre stavebníkov, stavebné úrady, ako budú postupovať od 1. apríla.
Ale chcem sa ešte dotknúť inej veci, a to tiež už viackrát spomínaného prílepku od pána poslanca Viliam Zahorčáka, ktorý je nepriamou novelou zákona o transakčnej dani. Som v intenzívnom kontakte so stavovskými organizáciami školskými a sám som ich niekoľkokrát ubezpečoval a teraz cítim za to zodpovednosť morálnu, ubezpečoval slovami pána ministra Druckera, pána ministra Kamenického, že sa ich transakčná daň nebude týkať škôl a školských zariadení súkromných a cirkevných zriaďovateľov, pretože túto garanciu dávali dvaja ministri, ktorých sa to najviac týka. Rezort minister školstva, minister financií. Ale finančný úrad pripravil aj teda chystá prax, podľa ktorej bude táto transakčná daň uplatnená na školy a školské zariadenia týchto zriaďovateľov. Viete, pripomína mi to situáciu, keď sme, keď najskôr koalícia, kolegovia, chceli ste zdaniť touto daňou aj občianske združenia, neziskovky, vtedy pri tom prvom návrhu zákona o transakčnej dani nepomohlo ani vystúpenie Slovenskej katolíckej charity na výbore, až potom novelou ste neziskovky odtiaľto vyňali. Podobný zápas bol aj o zdaňovanie alebo, teda respektíve nezdaňovanie verejných zdravotných poisťovní, kedy sme tiež s poslancom Petrom Stachurom dávali k tomu pozmeňováky, že ste stále museli kontinuálne opravovať tento zákon o transakčnej dani. A sme znovu pri tomto istom seriáli opráv predložených zákonov, pretože teraz týmto prílepkom chcete napraviť chybu, ktorú ste urobili pri transakčnej dani.
Viete, namiesto toho by som čakal, že na ministerstve školstva po roku a pol sa objaví ako jedna veľká vec, na ktorej sa zhodneme všetci, ktorí tejto veci čo len trochu rozumieme, že školy potrebujú okrem právnej subjektivity v tej rovine práva a legislatívy aj právnu identitu. Aby bolo jasné, čo to znamená, že to je škola, pretože keď sa na ne raz zákon pozerá alebo finančný úrad ako na neziskovú organizáciu, inokedy ako na rozpočtovú, príspevkovú alebo nejakú inú, tak v podstate my nevieme ani v tejto sále, čo to škola je. Nevie to minister financií, nevie to minister školstva, nevedia to úrady, ako majú uplatniť a postupovať zákony takto prekotne prijímané voči školám a školským zariadeniam. To je zlá známka, ktorú by som vystavil nám ako Národnej rade Slovenskej republiky, čo sa týka produkcie kvality zákonov a legislatívy.
No, dotknem sa, teda čakal by som, aby bolo jasné, kam tým mierim, že ministerstvo školstva za rok a pol pripraví aspoň koncepčne návrh zákona o školskej právnickej osobe, ktorá podobne ako pri zdravotníckych zariadeniach, o ktorých sme sa rozprávali tiež v tomto čase, povie, čo to škola je. Tak ako pri zdravotníckych zariadeniach potrebujete mať zadefinované, čo to znamená otvoriť si, ja neviem, zubnú ambulanciu alebo čo to je poliklinika, čo to je nemocnica, čo to je také a onaké oddelenie, v školách takéto niečo nemáme, a preto narážame na takéto paradoxné situácie, na aké sme narazili teraz pri transakčnej dani.
Ale transakčná daň sa dotýka aj ďalších oblastí života, hospodárskeho života našej krajiny, a to ešte ani nezačala sa uplatňovať a už sú indície o tom, že sa znižujú objednávky z Nemecka voči našim firmám v automobilovom, strojárskom priemysle subdodávateľom, dodávateľom. To je náš najväčší obchodný partner. Nuž, nemám o tom, priznávam, podrobné dáta, ale verím teda vyhláseniam, ktoré priniesla príslušná asociácia s tým, že transakčná daň je jeden z dôvodov, prečo je zaznamenaný tento pokles objednávok. Jeden z dôvodov, nehovorím, že jediný. Každopádne na tom sa zhodnú všetci ekonómovia, že, nakoniec o tom hovorili aj predkladatelia tohto zákona, že nie je to ideálne mať takúto transakčnú daň, vy ste to ospravedlňovali potrebou konsolidácie verejných financií, ktorú ste nevedeli urobiť inak, a transakčná daň, na tom sme sa zhodli všetci, jednoducho komplikuje a brzdí hospodársky rozvoj a ja som poukázal na to, že aj život škôl a školských zariadení.
Takže teraz to musíte opraviť dobre, ale ja vám navrhujem, ešte je čas, zrušte ju, zrušte transakčnú daň tak, aby nám nespôsobovala viacej škôd a problémov než úžitku.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán minister, vo veľa veciach, ktoré ste vraveli, môžme súhlasiť, naozaj odrazovú čiaru nejakú máme, poďme sa venovať veciam, ktoré naozaj sú potrebné. Ale veľkosť, podľa mňa, politika a nás všetkých, ktorí sme tu, by sme nemali zabúdať aj na dobré veci, ktoré predchádzajúca vláda urobila. Lebo nemôžeme byť len kritickí k tomu, že sa urobilo veľa zlých vecí, ale urobili sa aj dobré veci. Keby sa nevybavili peniaze z plánu obnovy do zdravotníctva, tak dneska nemáme za čo stavať. Dneska nemáme za čo rekonštruovať nemocnice. To nie je zásluha tejto vlády, že sa dnes rekonštruujú nemocnice, že sa robia, stavajú nové nemocnice, robí sa, robí sa záchra... robia sa nové ambulancie záchrannej zdravotnej služby. To urobila predchádzajúca vláda. A ja som bol kritický k predchádzajúcej vláde, ale v tomto by som to vyzdvihol. Tú miliardu, ktorú sme do zdravotníctva dostali, a to treba byť vďačný. A ja budem rád, keď z tých peňazí, ktoré ste vraveli, že ste vybavili nové od pána podpredsedu Kmeca, pôjdu napríklad do Košíc na novú detskú nemocnicu, pôjdu do kardiocentier, pôjdu tam, kde majú byť. Ale treba byť naozaj veľkorysý a netreba zabúdať na predchádzajúcich, lebo treba byť aj kritický, ale treba na to aj poďakovať. Lebo je veľa, veľa riaditeľov nemocníc, ktorí to vybojovali, ale dnes tu už nie sú, dnes sú odvolaní zo svojich funkcií, celé oddelenia sú vymenené, prichádzajú noví ľudia a tí sa chvália tým perím. Takto to nefunguje. Netreba nikdy zabúdať na to aj to dobré, čo predchádzajúci spravili, lebo len tak sa dokážeme v zdravotníctve posúvať, krok za krokom. Tí, čo urobili dobrú vec, pokračujem v tej veci ďalej. Ja takisto, keď tu nebudete vy a príde tu iná vláda, tak nebudem hovoriť, že ste to tu zapálili alebo niečo také, ale budeme hovoriť, že čo ste aj dobré spravili, lebo ja si myslím, že ste urobili aj dobré veci a chcete urobiť dobré veci. Čiže buďme aj objektívni a hovorme o aj dobrých veciach, ktoré predchádzajúca vláda spravila, lebo ich aj niektoré urobila.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod poviem, že ja nie som zdravotník. Ja som užívateľ povedzme zdravotnej starostlivosti, ale na druhej strane som zákonodarca, podobne ako vy, a hoci súc len opozičný poslanec, tak cítim istú zodpovednosť, a preto mi dovoľte zopár myšlienok. Ja som si totiž včera vypočul, vypočul som si odborárov na ich tlačovke. Konkrétne pána Visolajského, ktorý na margo predkladaných zákonov povedal, že takto to bude a ak niekto chce prísť s nejakým pozmeňovacím návrhom, nech sa ani neopováži. Dokonca tam menoval menovite niektorých poslancov, dokonca pána Szalaya, ktorý tu sedí, alebo nášho kolegu Petra Stachuru. A naložil im tam, pretože čo si oni dovoľujú a takto to má byť, lebo takto sa rozhodli odborári. Potom tam menoval aj niektorých riaditeľov nemocníc, konkrétne aj riaditeľa našej bardejovskej nemocnice, a vylíčil ich tam ako nepriateľov, ktorí nechcú toto podporiť, a takto to musí byť. A ja som s veľkým prekvapením sledoval, sledoval teda jeho príhovor, jeho reč, lebo, lebo sa mi zdalo, že nepočúvam odborára, ktorý háji len záujmy lekárov, ale počúvam niekoho, nejakého capa di tutti capi, ktorý proste tu rozdáva karty a o všetkom rozhoduje.
A neskôr spomeniem dva pojmy, ktoré sa tu opakujú a verejnosť tomu zrejme nerozumie. Spomína sa veľmi často pojem DRG. To je ten pojem, že diagnosis related groups. Je to pojem na to, aby v zdravotníctve dokázali určiť, že ktoré výkony, koľko energie, koľko času, koľko peňazí stoja. A na základe toho, že dokážu všetku tú prácu zdravotnícku nejako klasifikovať, tak je to nástroj na to, aby dokázali povedať, že koľko práce sa v danej nemocnici urobí, ako je tá práca efektívna. Čiže to DRG, ktoré sa tu spomína, ja vnímam ako nástroj jednak na to, aby sa dokázalo posúdiť, ako efektívne, ako kvalitne nemocnica pracuje, a na druhej strane je to aj nástroj na odplatu. Tento nástroj sa dá použiť na to, aby sa za primeraný výkon zaplatila primeraná hodnota tým nemocniciam. Aspoň ja ako laik to tak chápem a asi je dobré to takto povedať aj verejnosti, aj nám všetkým, že čo to je DRG alebo čo je to KPI, to je ďalší, ďalší cudzí pojem, ten key performance indicator. To sú tiež indikátory, ktoré, ktoré merajú kvalitu a s tým sa to tu často hovorí, operuje.
Ale prečo to spomínam? Spomínam to, vrátim sa k pánovi Visolajskému, lebo to DRG, to, ako efektívne nemocnice pracujú a čo vlastne meriame a čomu prisúdime akú hodnotu, o tom rozhoduje nejaká, nejaký, nejaká rozhodovacia skupina. A tá rozhodovacia skupina, to sú, to sú odborníci, zamestnávatelia, pracovníci povedzme ministerstva a tak. Je to proste nejaká skupina ľudí. Na druhej strane sú odborári, ktorí hája práva a záujmy zamestnancov. A čo je srandovné, keď odborár, keď odborár si pýta miesto v tej komisii, ktorá určuje to DRG. Mne sa zdá, že odborári na Slovensku, teda lekárski odborári sa už miešajú do všetkého. Aj do toho, ako má pracovať ministerstvo, ako majú pracovať riaditelia nemocníc. Oni už nehája záujmy lekárov a zamestnancov nemocníc, ale už sa, už sa miešajú do tvorby politík. A toto mne včera vadilo. Ja keď som počúval pána Visolajského, tak si hovorím, ten človek by mal ísť do politiky. Najprv by si mal vypýtať demokraticky mandát od ľudí, alebo potom mal by byť taký odborník, že ho, že si ho adoptuje buď ministerstvo, alebo, alebo, alebo ministerské organizácie, aby tam pracoval ako odborník, aby tieto veci robil. Ale keď je odborár, tak nech si robí svoju robotu. Keď odborár sa snaží byť aj zároveň ministrom zdravotníctva, vtedy to fungovať nebude.
A ešte čo mi tam vadilo, vadilo mi to, viete, keď si želáme na narodeniny alebo na nejaké sviatky, keď si ideme zaželať, viete, čo si želáme najprv? Vám prajem veľa zdravia. My zdravie považujeme, všetci ľudia, prirodzene, aj podprahovo považujeme za jednu z najdôležitejších hodnôt v živote. A keď niekto používa kartu zdravia ako nejakú vyjednávaciu páku, tak my všetci, my všetci sme ako keby, ako keby slabší, lebo on má v ruke zdravie. Ja keď som včera počúval jeho príhovor, tak on označoval osoby, poslancov menovite, riaditeľov nemocníc menovite, ktorí s ním nesúhlasia, a mával kartou zdravia. Čo tým chcel odkázať? Že keď to nepodporíte, tak počkajte, lebo ja zariadim, aby ste neboli ošetrení, alebo ako to mám tomu rozumieť?
Veľmi citlivo, veľmi citlivo musíme používať túto kartu. A ja, ja nesúhlasím s tým, čo povedal pán Szalay. Aj keď, aj keď ho vnímam ako veľkého odborníka, ale nesúhlasím s tým, že aj sestry by mali mať takého, takého Visolajského. Nesúhlasím s tým, aby odborové zväzy lekárov mali takú silu, že kedy chcú, povalia vládu. A v rukách majú kartu zdravie. S touto kartou, keď budú takto narábať, to je neprimerané. To je neprimeraná sila, ktorú používajú pri vyjednávaní. Predstavte si, že povedia, že chceme trojnásobné platy odteraz a keď nie, tak nikoho tu neošetríme. Tritisíc výpovedí dáme. Tritisíc výpovedí, keď nám nedáte trikrát toľko. Pozor na to! A teraz poviem prečo. Pretože my všetci na Slovensku jeme z tej istej misky. My všetci jeme iba z toho istého koláča. Ten koláč nie je väčší a keď si z neho niekto utrhne viac, ako mu patrí, tak iný dostane menej. My v KDH hovoríme jednak o generačnej solidarite a spravodlivosti. To znamená, nemôže jedna generácia dostávať oveľa viac, lebo druhá generácia za ňou alebo tá tretia za ňou dostane oveľa menej a bude musieť platiť všetky dlhy. A to isté platí o solidarite a spravodlivosti medzi všetkými zamestnaniami. Medzi všetkými zamestnaniami. Lebo jeme z toho istého koláča. A keď Visolajský si vypýta viacej, ako mu patrí, tak potom čo? Šoféri autobusov alebo lekári alebo policajti alebo kto, kto si to zli... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.) No už som sa zase zapol. Tak to myslel som, že kvôli intenzite hlasu (povedané s pobavením), ale platí, keďže jeme z tej istej misky a niekto si zapýta viac, ako mu patrí, tak druhý dostane menej.
My sme použili argument, že ak nedáme našim lekárom toľko, koľko zarábajú lekári v Rakúsku alebo Česku, tak nám tam ujdú. Ale zabudli sme povedať, že ak im dáme, lebo lekári, naši leká... teda naši učitelia nedostanú toľko. čo rakúsky učiteľ. Ani naši šoféri kamiónov alebo, alebo pekári nedostanú toľko koľko v Čechách alebo v Rakúsku. A všetci ostatní majú dostať, dostať primerane k tomu. ako sa tvorí HDP, len lekári majú dostať nad? Pri všetkej úcte k lekárom. Je to veľmi ťažké povolanie, veľmi zodpovedné, zaslúžia si primeranú odmenu za to. Ja si všetku prácu lekárov aj zdravotných sestier vážim, ale ak si zapýtajú, nehovorím, že si zapýtali viac, ale ak si zapýtajú viac, je to nespravodlivé, nebezpečné. Lebo ako učiteľ vám teraz poviem, že profesor, ktorý pracuje 40 rokov, 40 rokov pracuje profesor a získal všetky možné kvalifikácie, je tak dobrý, že pripravuje našich lekárov alebo pripravuje našich špičkových chemikov, vedcov a neviem čo, jeho mzda po 40 rokoch končí tam, kde začína mzda, kde začína mzda akurát vyštudovaného medika. My ideme teraz, minister tejto vlády školákom oznámil, že dostanete v marci alebo kedy, dostanete 800 euro plus. Ale ja vám na to nedám ani halier, lebo nemám, ale choďte si to vypýtať od samospráv. A samosprávy povedia: My nemáme, však oproti minulému roku sme dostali ešte menej, lebo dane idú, dane proste nejdú tak ako treba. Dostaneme menej, ale školáci majú dostať viac. Kto im to dá? Skade? My nemáme takého Visolajského v školstve, tak teraz čo? Ten, kto viacej zapýta, ten, kto viacej zakričí, ten dostane viac? A my všetci zákonodarci, ktorí tu sedíme aj v opozícii, aj v koalícii, my sme zodpovední za to, že ten koláč, ktorý je len jeden, je obmedzený. Tá miska, z ktorej všetci sa najeme, že sa rozdelí primerane.
Nie tak spravodlivo, že každý rovnako, to sa nedá, ale že každý dostane za svoju prácu primeranú mzdu. Preto ja si nemyslím, že všetci potrebujeme Visolajských. Lebo potom budeme, ako na trhovisku a kto viacej kričí, ten viacej dostane. Učitelia takto nekričia a za dva roky majú to isté. Pozor, pardon, mýlim sa, o týždeň dostanú výplaty. S prekvapením zistí otec, ktorý má tri školopovinné deti, tri, že má o 200 eur na výplate menej. A to nemá štvortisícový alebo päťtisícový plat. To má tisícku, tisícdvesto a ešte mu dvesto zrazíme, lebo sme stiahli daňový bonus. A teraz sa tu bavíme o tom, že lekári, znížime im pracovnú dobu na 37 a pol. Myslíte, že tam budú kratšie? Nebudú tam kratšie, je ich tam málo, potrebujeme ich tam. Len tie ďalšie dve a pol hodinky už si budú násobiť, už to nebude takýto plat, ale takýto plat. Lebo to už je práca naviac. To už je práca naviac.
A teraz pán Visolajský hovoril: "Pacient, pacient, pacient." A ja som len počul, že "vrecko, vrecko, vrecko". Lebo nepotrebujeme DRG, nepotrebujeme KPI. Pacient nám povie, že či skôr sa dostal k lekárovi, vo februári alebo v marci, alebo v apríli. Pacient vám to povie. A hádajte, čo vám povie? Ja chodím teraz, vždy, keď nie som doma, tak sedím na onkológii so svokrom a čakáme tam hodiny. Nie preto, že je zlý onkológ, on robí, čo môže. Je ich málo. Ale myslíte si, pán minister, že toto tu zvýši počet hodín lekárov v nemocnici, skvalitní prácu? Keby ste boli prijali podmienky v decembri, tak by nás to stálo niekoľko sto miliónov menej. A čo ja odmietam u pána Visolajského, že si za tie dva mesiace zapýtal ešte viac. Bude nás to stáť na konci dňa viac. Vy tvrdíte menej, tak mi to snáď vysvetlíte. A ja nie som, ako vravím v tomto odborník, čiže nechám sa poučiť. Ale to je to, čo ja ako učiteľ, ako ten, kto dáva mzdy kuchárkam aj upratovačkám. Viete, koľko majú, koľko zarábajú kuchárky a upratovačky v škole? Ich tabuľková mzda je nižšia ako minimálna mzda na Slovensku! My máme tabuľky u upratovačky, u kuchárky, u školníka nastavené tak, že nemajú, nedosahujú ani minimálnu mzdu. A zamestnávateľ to má doplatiť, ale nedostane to od ministerstva. Preto som si dneska dovolil vystúpiť, lebo ja nie som odborník na zdravotníctvo, ale som na druhej strane toho koláča. A z toho koláča, keď si niekto odreže viacej, tak tým učiteľom, tým ostatným zamestnancom na Slovensku neostane. Tak v tomto musíme byť citliví! A na to sme tu. A preto mi dovoľte, že som vám zobral desať minút času, a že toto som sa snažil pripomenúť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, tak ako som aj včera uviedol, s 98 % návrhom tohto zákona, alebo súboru týchto zákonov súhlasíme, nemáme voči tomu výhrady a myslím si, že to je dobrá štartovacia čiara pre ďalší rozvoj slovenského zdravotníctva. Od tohto memoranda, ktoré sa pravdepodobne dnes schváli, sa naozaj musíme odraziť a musíme naozaj tie ďalšie mesiace naozaj začať robiť poctivú, poctivú zdravotnícku politiku, ktorá naozaj bude v prospech pacienta. Krízy v zdravotníctve tu už naozaj nikomu nepomôžu a ja pevne verím, že pán minister aj to, čo vravel dnes aj na zdravotníckom výbore, dodrží a bude ďalej rozvíjať slovenské zdravotníctvo, lebo tých problémov, ktoré okrem tohto memoranda, je ďaleko-ďaleko viacej a tieto problémy sme posledné mesiace odkladali a neriešili.
S čím ale máme naozaj vážny problém, ja som to tu aj včera v rozprave rozprával, je personálny normatív, ktorý má ísť do zákona. S tým naozaj nemôžeme súhlasiť, lebo ideme opačnou stranou. Mali sme urobiť najprv audit poctivý, aby sme naozaj zistili, koľko lekárov, sestier, zdravotníckeho personálu nám chýba na jednotlivých oddeleniach. Mali sme urobiť konštruktívnu debatu so všetkými odbornými spoločnosťami, lebo naozaj svet sa vyvíja, medicína sa vyvíja a tento personálny normatív, ktorý je z roku 2008, potrebuje naozaj poctivú obmenu, ale nie na základe toho, že ho dáme do zákona a budeme sa ho snažiť vymáhať. Lebo aj v tom zákone, ktorý dnes máte, som nevidel žiadne sankcie. Čiže čo z toho reálne hrozí? Že hrozí nejaká pokuta, hrozí nejaké trestné oznámenie, alebo čo vlastne hrozí? Lebo aj dnes môže ministerstvo zdravotníctva tento personálny normatív kontrolovať, môže ho, môže ho poctivo sledovať a môže zistiť, koľko sestier zdravotných nám chýba v jednotlivých nemocniciach, koľko lekárov. Napriek tomu si myslím, že ministerstvo to za posledné roky že nerobilo. Naozaj to nerobilo, lebo zatvárame si pred niektorými problémami oči.
A ja budem rád, keď od tohto memoranda sa odpichneme a začneme rozprávať pacientom pravdu. Pravdu, aká naozaj reálne je, že nám na jednotlivých oddeleniach chýbajú lekári, chýbajú nám sestry a na niektorých oddeleniach je vážne podľa mňa ohrozená bezpečnosť pacienta. Lebo tá je kľúčová. Čiže preto nesúhlasíme s tým, aby sme toto dávali do zákona.
Sami aj niektorí vaši kolegovia z koalície povedali, že tiež by to podporili, ale je to súbor zákonov, ktorý musíte prijať ako celok, máte to podpísané v memorande, ale my ako opoziční poslanci, ale celkovo aj poslanci v Národnej rade máme ľuďom rozprávať fakty a pravdu tak, ako naozaj reálne je. Nemyslím si, že je správne, že niekto tu odkazuje do médií na svojich tlačových konferenciách, že poslanci Národnej rady nemajú dávať pozmeňujúce návrhy, alebo sa nemajú vôbec k tejto téme vyjadrovať. Nie, naopak, máme sa k tomu vyjadrovať, lebo to naozaj robíme v prospech pacienta. Nemyslím si, že toto, čo teraz sa schváli, teraz konkrétne tento návrh, je v prospech pacienta. Lebo neni vykonateľný, nevieme reálne, hovorím, čo z toho hrozí, lebo tam to nemáte v odôvodnení, či hrozí za to pokuta, hrozí za to trestné oznámenie, alebo čo vlastne. Bude za to niekto trestnoprávne zodpovedaný, vrchná sestra, primár oddelenia, alebo kto za to bude zodpovedný?
Čiže spravme naozaj, ako ste to vraveli aj, pán minister, dnes na tomto, na zdravotníckom výbore, poctivý audit, lebo ten je kľúčový pre to, aby sme sa naozaj pohli od nejakých bodov, a naozaj začnime ľuďom rozprávať realitu v slovenských nemocniciach. Lebo tí pacienti vedia, že na tých oddeleniach je málo sestier, oni to cítia. Oni to cítia v nočných službách, lebo naozaj tá sestra tam je sama. Cítia to bežne v prevádzke, že sa o nich starajú zdravotné sestry, ktoré majú 50 a viac rokov. Toto je naozaj teda problém, ktorý, o ktorom sa vôbec nehovorí. My tu naozaj posledné štyri mesiace hovoríme len o lekároch. Ale problém slovenského zdravotníctva nie sú lekári. Problém slovenského zdravotníctva sú zdravotné sestry, ktoré súrne potrebujeme. A potrebujeme ich dostať. Mali ste možnosť, viackrát sme tu aj s kolegom Stachurom navrhovali, ako zlepšiť to, aby sestry neodchádzali z nášho, z nášho zdravotníctva, aby tu ostávali. Neprijali ste to. Aj napriek tomu v tom budeme pokračovať a budeme vám hovoriť, ako to zlepšiť. Lebo nie je možné, aby 50 % sestier nešlo do zdravotného systému zo zdravotných škôl. Toľko sestier nám dnes odchádza preč, alebo odchádza zo systému. Česká republika sa teší tomu, ako to vyzerá v slovenskom zdravotníctve, lebo nakupuje našich lekárov a sestry. Teší sa z toho, preto české zdravotníctvo je úplne inde ako slovenské, lebo ho zásobujeme našimi najkvalitnejšími ľuďmi, lekármi a sestrami. A tento tok musíme otočiť. Svet sa pripravuje naozaj na krízu v zdravotníctve, lebo to nie je len u nás, na celom svete jednoducho je problém so zdravotnými sestrami a lekármi, ale štáty do toho investujú. Aj my budeme musieť viac.
Preto, pán minister, vážení kolegovia poslanci, prečítam náš pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve, tlač 703.
1. V čl. IV sa vypúšťajú body 2 a 14.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. VII sa vypúšťa slovné spojenie: "a čl. IV bodov 2 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026."
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj zajtra 9.30 h na výbore hospodárskom. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Začnem trochu netradične, pán minister, ospravedlňuje sa za, za hlasovanie, lebo som povedal niečo iné, čiže je to dohoda klubov a ja som slušný človek a za svojím slovom si stojím, čiže ospravedlňujem sa, že som povedal, že budem hlasovať za skrátené legislatívne konanie, dohoda poslaneckých klubov bola iná, čiže prijmite moje ospravedlnenie. To je na margo toho, ako sme hlasovali.
No a teraz, poďme k zákonu. Čiže ako som to vravel aj v tej prvej rozprave, to skrátené legislatívne konanie, ja by som ho podporil, lebo si myslím, že je dôležité, aby naozaj prešlo, aby bolo a naozaj je to dôležitá vec. Mala prísť skôr, ale dnes už naozaj inú situáciu, inú možnosť ani nemáme. To treba otvorene povedať, že dnes už inú možnosť nemáme, každý na vašom mieste by jednoducho tú situáciu riešil takto. To, čo tomu predchádzalo, som aj vravel v skrátenom legislatívnom konaní, keď som tu vystupoval, že tieto veci vôbec tu nemuseli, tieto veci tu vôbec nemuseli nastať, mohli sme sa o nich baviť skôr, mohli sme prijať, mohli ste prijať naše pozmeňujúce návrhy. Mohli ste kľudne prijať viac našich návrhov. Keďže sa ale stále v zdravotníctve hráme na koalíciu, opozíciu a tí, ktorí sú proti a ktorí sú za, ja si myslím, že zdravotníctvu že absolútne nepomáhame. Lebo myslím, že každá opozičná strana, ktorá tu je, má svojich odborníkov v radoch v zdravotníctve, tak sú ľudia, ktorí sa naozaj že zdravotníctvu venujú roky, majú, si myslím, že dobré nápady a majú tie nápady veľmi dobré riešenia pre zdravotníctvo, lebo my len odďaľujeme tie problémy. Povedali sme to aj vašej kolegyni pani ministerke Dolinkovej, že tieto problémy, ktoré ona nerieši, budete riešiť vy a budú ich, bohužiaľ, riešiť ďalší a ešte oveľa horšie. Oveľa, oveľa horšie, lebo všetko to, čo sa teraz na nás bude sypať, bude naozaj mať obrovský problém.
Čo sa týka zákona, ktorý vlastne teraz je už v prvom čítaní, sú tam veci, ktoré naozaj budeme podporovať a to je naozaj že kriminalizácia zdravotníkov. Jednoducho musí z toho byť vypustená, ako sme vraveli aj vtedy, toto vôbec, táto situácia nemala nastať. My sme sa nemali dostať ani do štádia, že sme tu vôbec hlasovali o tom, že ideme kriminalizovať zdravotníkov za to, že dávajú výpovede. Vraveli sme vám to tiež vtedy, že je to zlá cesta a budete musieť z tej cesty z kratšej zísť dole. Naozaj máme na Slovensku veľmi silné odbory, čo sa týka lekárskych odborov, ale ja si tiež nemyslím, že toto má byť nejaký diktát, že my sa, my to chceme tak a inak to ani nebude. Takto nemôže fungovať systém, že my niečo chceme tak a inak to nebude a vy s tým nebudete súhlasiť. Ja nemám vo veľa veciach, nemyslím si, že vo veľa veciach, ktoré prešli predtým v memorande alebo ktoré sa nedodržiavali, že sa nejako výrazne, alebo by som povedal, že celkovo zlepšila zdravotná starostlivosť. Ja sa bavím s pacientami, bavím sa s kolegami z nemocníc a je to naozaj že z roka na rok horšie. Naozaj je to z roka na rok horšie a my nemáme na to ani konkrétne dáta. My dneska nevieme namerať, že či sa o tých pacientov staráme lepšie, či operujeme viacej, my jednoducho nevieme robiť s dátami, ktoré tu jednoducho nemáme ani k dispozícii. My nemôžeme riadiť, riadi zdravotníctvo bez dát. Toto je, pán minister, aj akože hovorím, že veď sám vidíte, že ste tu štyri mesiace, ste tu štyri mesiace a toto je naozaj že, toto je naozaj že problém, keď nebudeme mať dáta, nebudeme vedieť, ako nám reálne zdravotníctvo funguje.
Preto som aj keď sme sa bavili o tom skrátenom legislatívnom konaní chcel opýtať, že ako ste vlastne mysleli tých 37,5 hodiny tam, že je, dali ste tam možnosť, lebo je to úplne iný zákon, ako ste prijali na vláde, dali ste tam slovíčko že možno. Vraveli ste mi, že vlastne je to, môže sa to vysvetliť tak, že časť slovenských nemocníc to bude musieť dodržiavať vaším príkazom, čiže štátne nemocnice to dodržiavať budú musieť a neštátne to nebudú musieť robiť a bude to v takom režime. Čiže neviem, čo bolo zámerom odborárov, ale ja si myslím, že oni chceli pritlačiť aj to, že by to mali robiť aj súkromné nemocnice, a myslím, že cieľom bolo zamerať sa na súkromné nemocnice, aby tu niektoré veci dodržiavali a zlepšili podmienky lekárom v nemocniciach súkromných. Nestalo sa tak, lebo možno slovíčko možno znamená, že to niekto bude a nebude dodržiavať. Neviem, neviem, či to je správna cesta, preto vravím, že mali sme k tomu pripravený pozmeňovák, ale keďže tam je slovíčko možno. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ja rozumiem tomu, ale ja za to nemôžem, že súkromný sektor funguje tak, ako funguje, ale hovorím, máte tam to slovíčko možno, čiže tým pádom ten zákon alebo ten návrh toho zákona v podstate nič nevyriešil, nič ani nerieši ani nebude, ani, ani nič nevyrieši.
S čím ale mám problém, máme celkovo problém, je ten personálny normatív. To by ste aj ľudia, ktorí sa trošku zdravotníctvu nevenujete, je, že máme naozaj na oddeleniach nejaké personálne normatívy. Niečo iné na internom oddelení, niečo iné na chirurgii a máme tam daný počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí tam majú na jednotlivých zmenách byť. Každý o tom hovorí, že sa to počíta inak, niekto to hovorí, že sa to vraj má počítať na počet lôžok, niekto hovorí, že sa to má počítať na počet pacientov a máme tie normatívy v podstate už asi cca 18 rokov staré. Osemnásť rokov staré, aj keď sa niektoré časti menili, ale máme ich 18 rokov staré, hej? A ja sa ešte raz z tohto miesta pýtam, pán minister, že odborári to chcú dať do zákona a my to máme vo vyhláške, ktorá je dneska, je možnosť kontrovať, môžete si ju meniť podľa potreby a podľa mňa by sme ju mali upgradnúť, lebo aj situácia v medicíne sa mení a výrazným spôsobom sa mení. Na niektorých oddeleniach jednoducho už nepotrebujú takýto personál, nepotrebujú takýto personál, ani toľko ľudí a nepotrebujú ani toľko lekárov, lebo sa robotizuje, prichádzajú nové spôsoby, nové, nové metódy, ale my ideme stále podľa starého. Čiže ja som za, veď urobme tú zmenu, ale najprv si urobme audit a poďme sa baviť s odborníkmi jednotlivých oddelení, ktorých máme na Slovensku, či urológia, gastro, to je jedno, vyberte si, akého chcete odborníka, hlavne odborníkov a poďme sa o tom baviť, že chceme zmeniť personálny normatív na urológii, na gynekológii, na traumatológii, to je jedno kde, také sú dneska postupy na svete a takto prichádza k tomu svet, lebo svet sa pripravuje na zdravotnícku krízu, lebo celý svet má problémy so zdravotnými sestrami. Nehrajme sa, že my na Slovensku sme ojedinelá krajina, celý svet má problémy v slovenskom zdravotníctve, zdravotníctve so sestrami. Nebavme sa stále o lekároch, bavme sa, že máme problém so sestrami. Lebo oddelenia sa už nezatvárajú kvôli lekárom, ale zatvárajú sa kvôli sestrám, a zatvárať sa kvôli sestrám aj naďalej budú, lebo jednoducho nám ich chýba cez 15-tisíc a bude nám ich naozaj pribúdať.
Vezmime si, že dneska je priemerný vek sestry 50 a viac rokov. Tá sestra v tej nočnej službe je sama alebo tam je poprípade so sanitárkou a stará sa o 15 pacientov alebo o 20 pacientov, podľa toho, ako má. Má naozaj veľmi ťažkú prácu. Ale my sa stále posledné štyri mesiace bavíme len o lekároch, ale lekári nie sú problém. Ja nehovorím o vás. Ja hovorím, že lekári, dnes ich máme stabilizačne, máme, máme ich stabilizovaných. A ja som rád, že sa prijalo vtedy to memorandum, že sa zvýšili platy a že tí lekári dnes zostávajú, ale musíme hovoriť o sestrách. Musíme hovoriť o nich, lebo bez nich nám hocijaká ambulancia, hocijaká nemocnica skolabuje. Sestry sú dnes kľúčové, jedno z najdôležitejších povolaní na Slovensku. Jedno z najdôležitejších a top povolaní, ktoré dneska musíme o ňom hovoriť. Ja som sa dneska bavil so zástupca, zástupkyňami sestier a tie mi povedali, že ony si nevedia reálne predstaviť, že čo, čo keď sa to prejde v zákone, veď my dnes nevieme garantovať tú sestričku na tom oddelení, kto bude vlastne zodpovedať za tú, za tú sestričku, ktorá bude sa, a mali tam byť dve, riaditeľ, primár, vrchná sestra, keď to bude v zákone. Nie, poďme opačne, poďme sa baviť o tom, ako to urobiť normálne, ľudským spôsobom. Urobme si audity, urobme si nové opatrenia, odborné usmernenia, ktoré nám majú určite zlepšiť zdravotnú starostlivosť a povedzme si, že tuná nemusí byť toľko sestier, tu nemusí byť toľko lekárov, namiesto tejto zdravotnej sestry tam môže byť praktická sestra a poďme niektorých ľudí takto nahrádzať. A v dobrom to hovorím, lebo je dôležité, že by tam ten personál bol, aby sa postaral. Ale ak my dnes nevieme do niektorých nemocníc dostať že žiadny zdravotnícky personál, že žiadny, tak aká je tam tá bezpečnosť pacienta? Lebo ten pacient tam potom v noci príde a oňho sa nemá kto postarať. Lekár je na telefóne poprípade, sestrička tam je sama, má 25 pacientov, ako ďalej? Toto nie je správna cesta, lebo tá bezpečnosť, aj tá bezpečnosť, musíme o nej hovoriť. Musíme hovoriť o týchto veciach.
Čiže ja preto hovorím, že nie som za personálne normatívy, aby boli v zákone. Máme ich vo vyhláške, vieme ich kedykoľvek meniť a naozaj to nie je tak, že vy sa rozhodnete na ministerstve, že zmeníte personálny normatív a zajtra je zmenený. Veď to má nejaký postup. Keď to bude v zákone, bude to nepružné, si myslím, nebude to fungovať, nebude to podľa mňa správne, lebo budete potrebovať poslancov, jak presne vravel aj kolega Szalay, tu zase budú prílepky ku tým zákonom, že tu bude 700-tisíc pozmeňovákov ku nejakému pozmeňováku ďalšiemu. Čiže načo to je dobré? Ministerstvo riadiť zdravotníctvo, sú tam odborníci, ktorí majú byť zodpovední za to, ako to vyzerá. Máme odborné spoločnosti, ktoré majú povedať, áno, myslím si, že na danom oddelení nemusí byť toľko sestier, môže tam byť praktická sestra. Myslím si, že na danom oddelení nemusí byť toľko chirurgov, lebo tam máme, operujeme robotom alebo iným spôsobom. A to všetko si ale pripravme a potom sa o tom poďme baviť. Nieže dnes ideme silou mocou nátlakom zmeniť a dať do zákona, hlavne dať do zákona personálny normatív. S tým absolútne nesúhlasíme a preto hovorím, budeme mať pozmeňovák, aby toto z toho vypadlo, lebo naozaj v tom zákone máte veľmi veľa dobrých vecí, s 98 % vecami súhlasíme. A ja si zas myslím, že odborári odviedli aj kus dobrej roboty, lebo o niektorých veciach by sa nerozprávalo, nerozprávalo by sa, keby, keby nebol nátlak. Ale ja si nemyslím, že to má byť taký nátlak, že všetci teraz budeme ticho, ako nám tu bolo odkázané, a nemáme tu robiť našu robotu. My sme poslanci Národnej rady a venujme sa zdravotníctvu a máme tu zlepšovať slovenské zdravotníctvo a nikto nám tu nebude zakazovať, čo máme a čo nemáme hovoriť.
Čiže ešte raz, za nás je dôležité povedať to, že nesúhlasíme s personálnym normatívom, budeme žiadať, aby to stamaď vypadlo, ale za ostatné veci sme za. Sú tam dobré veci a poďme sa baviť o ďalších, ja som za, pán minister, aby naozaj toto tuná sa upokojilo a poďme riešiť veci, lebo tých problémov sa nám za tie štyri mesiace vám nakopilo veľmi veľa a sa nerozpráva teraz momentálne o nich, rozpráva sa len o tom, že či lekári dajú výpoveď alebo nedajú lekári výpovede. Ja budem rád, keď lekári nedajú výpovede, ostanú pracovať a budú pomáhať zlepšovať slovenské zdravotníctvo, ale nielen lekári, aj sestry, sanitári, záchranári, lebo to nie je celok, je, že lekár je samostatný celok. Nie, my sme všetci jeden kolektív, jeden tím ľudí, ktorý naozaj má tu byť pre pacienta. Na konci dňa všetkých nás, čo tu sme, 150 poslancov, má byť spokojný pacient. Spokojný pacient tu má byť na konci dňa. Lebo my sa stále bavíme, že či budú mať lekári toľko peňazí, sestry toľko. Nie, pacient má byť spokojný. Pacient tu platí dane, pacient, z pacientových peňazí idú z odvodov, oni sa starajú o túto krajinu, tak sa začnime tomu venovať. Nechali sme to zdravotníctvo zájsť do takého štádia. Predchádzajúce vlády sa tomu zdravotníctvu že absolútne nevenovali. Spravil sa z toho Klondike, ale toto musí skončiť. Zdravotníctvo má obrovské problémy, ale nemôžeme sa tu vyhrážať jedným, druhým, tretím, štvrtým, že takto to nebude fungovať. Keď všetkým ide o vec, tak si za ten stôl sadnime, rozprávajme sa o tom a hľadajme riešenia, ktoré podporí aj opozícia. Ja som za, veď my sa vieme o tom baviť. Ja myslím, že aj kolegovia z ostatných strán sa vedia baviť o normálnych veciach, ktoré budeme podporovať. Lebo naozaj to zdravotníctvo už nemá čas. Naozaj ono už nemá čas. My tie sestry dneska nenaklonujeme. Sestry nám jednoducho do systému a do takto zlého systému nebudú chodiť. Päťdesiatpäť, robili sme si analýzu, 50 % sestier, ktoré končia strednú zdravotnícku školu, ide preč zo systému. Ide preč celkovo zo zdravotníctva. Prečo to tak je? Lebo nemajú podmienky. Majú podmienky lepšie v zahraničí, toto je to, čo sme mali tu rozprávať dnes. O tom sme sa tu dneska mali baviť.
Takže, ako som vravel na začiatku, máme pripravené pozmeňováky, budeme ich o nich hovoriť a ak nám neprejdú, nebudeme hlasovať za tento zákon.
Ďakujem pekne, pán minister.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolega pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi aj mne za stranu KDH iba také jednoduché, krátke stanovisko. Ja som niečo rozprával dneska na zdravotníckom výbore, škoda, že ste tam, pán minister, neboli, keď sme tu v decembri sedeli, tak ja som sedel hore a vy ste sedeli tu dole a ja som vám vtedy vravel, že vás nechali v tomto probléme vykúpať. Vaši vlastní kolegovia vás v tom probléme nechali vykúpať. Vtedy som vám vravel, že zoberte naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sme vám dávali, a dnes sme tu naozaj nemuseli byť. Naozaj dnes sme tu nemuseli byť, lebo tá dohoda, ktorá mohla byť vtedy už spravená, je dnes úplne iná. Dneska je to nad rámec veľmi veľa vecí, zákonov, ktoré dnes ideme prijať, naozaj nad rámec vecí, ktoré boli v predchádzajúcom memorande, a bude to naozaj nemyslím si že zlepšovať, ale zhoršovať zdravotnú starostlivosť. Vysvetlím potom, dneska máme skrátené legislatívne konanie, čiže budeme sa potom o tom baviť.
Chcel som sa vás opýtať, pán minister, tie pripomienky k 37,5 hodinám, jeden návrh bol prijatý na vláde, druhý potom šiel do parlamentu, je zmenený. Je tam možnosť možno, ako si to majú všetci legislatívci vysvetliť, že štátni to budú musieť dodržiavať a súkromní nemusia? A to ma aký, môžu, ale nemusia? Tak ale to má aký význam potom vykladanie zákona, že môžu, čiže dopadne to zase tak, že štátnym poskyt... (reakcia navrhovateľa), čože? Niektoré štátne to už dnes majú aj neštátne, ale ja sa pýtam, že dali ste tam možnosť možno, čiže vlastne ten zákon sme tým pádom tam ani nemuseli dávať, lebo možno majú aj dnes. Majú takú možnosť? Majú. A štátnym to prikazujete. Čiže budeme na to mať peniaze v štátnych nemocniciach? Máme, dobre. Keď máme, som rád. Akože okej, keď máme, máme, veď sami ste povedali, že máme. Čiže toto je jedna vec, že podľa mňa to tam vôbec nemuselo byť, keďže tam je možnosť možno.
Ale chcem sa baviť dneska ja trošku o tých personálnych normatívoch, lebo máme to vo výnose. Čiže ja celkom nerozumiem, že máme niečo vo výnose, ktoré dnes všetci tvrdia, že sa nedodržiava. A ja sa pýtam, prečo to nikto nekontroluje? Akú páku budete mať potom na rozdiel od tejto, keďže to máte vo výnose, ako to chcete skontrolovať, v súkromných teraz sa pýtam, lebo v štátnych máte páku to skontrolovať, ako to chcete skontrolovať v súkromných nemocniciach? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ale ako to chcete skontrolovať sa pýtam. Ja vás rozumiem, ale veď my dnes tie kontroly nerobíme, my dnes reálne nevieme urobiť kontrolu v nemocniciach, že koľko personálu máme a koľko potrebujeme, to nevieme urobiť, či vieme? (Reakcia navrhovateľa.) No, ale neviem to spraviť, hej, lebo my tie kontroly môžme urobiť aj dnes a neurobíme ich a napriek tomu ideme dať niečo do zákona, aby sme to potom čo mohli, keď ani dnes neviem robiť tie kontroly. Mne to nevychádza jednoducho, lebo my všetci vieme, že je málo personálu, nebavme sa o lekároch, bavme sa o tom, že máme málo sestier. A potom si treba naliať čistého vína, že čo bude následkom toho všetkého, že chceme zatvárať nemocnice? Nie, nechceme zatvárať nemocnice, dobre, tak ale ešte raz, keď tam zistíme, že máme málo sestier a je to nebezpečné pre pacienta, čo budeme robiť potom? Ja, sedí to, ja všetko hovorím, že ten výnos je starý aj sa párkrát revidoval, to všetko sedí, ale nemohlo sa to urobiť naopak, že sa urobí audit v nemocniciach, v jedných, v druhých, v štátnych, v súkromných, zistíme, až potom sa mal prijímať zákon, ktorý bol dneska, lebo to bude nepružné podľa mňa, bude to nepružné, lebo vy si, vy dneska nemáte sedemdesiatšestku ani na to, že by ste prijali tieto legislatívne zmeny, potom keď budete chcieť meniť výnos alebo MTZ-ko na oddeleniach, tak sa to bude musieť prijímať v parlamente, je to nepružné pre budúceho ministra. Čiže podľa mňa táto cesta nie je dobrá. Akože my teraz ideme urobiť akože búdu, alebo jak to mám povedať, na koho to chystáme akože? Na riaditeľov nemocníc, na primárov oddelení? Lebo ešte raz, my to dnes vo výnose máme. Čiže vy si to reálne skontrolovať viete aj dnes. Ale nerobíme to. Ministerstvo to nerobí. Nerobí to. Robí to? Nedostatočne, dobre. Tak nerobí to. Ja si myslím, že to nerobí. Nerobí to, ale napriek tomu to chceme dať dnes do zákona.
Ja napriek tomu, čo dneska kolegovia z opozície povedali, skrátené legislatívne konanie naša strana KDH podporí, lebo je to kľúčová vec, aby sa naozaj tie veci posunuli, ale za zákon celkový hlasovať nebudeme. Ale skrátené legislatívne konanie v tomto podporíme, lebo naozaj že hrozí reálne to, že tam lekári odídu z nemocníc a hrozia nám výpovede. Ale do tejto situácie, pán minister, vás dostali, ešte raz to zopakujem, dostali vás vaši kolegovia. Vaši kolegovia, ktorí na začiatku povedali, že konsolidovať sa bude na zdravotníkoch, na sestrách, na lekároch, na záchranároch, na sanitároch, na všetkých. Na tom sa hovorilo, že sa bude konsolidovať. To bola prvá konsolidácia. Vraveli sme to vašim kolegom vtedy, aj pani Dolinkovej, nerobte to, bude z toho problém. Ja som vám to tu vtedy vravel, že dnes sa vrátime do situácie, že vy to budete musieť schváliť a ešte s väčším balíkom peňazí, ktoré jednoducho budú stáť systém. A my dnes, akože to otvorene hovorím, podľa mňa ani vy neviete reálne, koľko to bude stáť na konci dňa peňazí. Ja súhlasím s doktorom Szalayom, čo povedal, že naozaj to dopadne tak, že v septembri príde štátna poisťovňa pýtať peniaze na dofinancovanie. Lebo jednoducho nám tie peniaze budú chýbať. Budú nám chýbať peniaze v ambulanciách a to všetko jednoducho s týmto súvisí.
Ja si napríklad takisto vyprosím, nehovorím od vás, ja si vyprosím, aby mňa alebo mojich kolegov niekto na tlačovkách pomenoval, že ja som nejaký Penta a nejaký Agel podporovateľ. Ja som to nehovoril o vás. Ale ja hovorím, ja si to vyprosím. Ja si to tu, aj to verejne poviem do pléna a budem to hovoriť stále, ja si to vyprosím. Ja som tuná bol zvolený za pacientov a za zdravotníkov a budem hájiť vždy ich záujmy. Ale si vyprosím, aby niekto nám hovoril, že my nemôžme dávať pozmeňováky. To do akej krajiny sme sa to dostali, že niekto nám na tlačovkách hovorí, že poslanci Národnej rady nemôžu dávať pozmeňováky. To nehovorím o vás. Ja hovorím to o kolegoch, ktorí nám to odkazujú verejne. Čiže jak sme sa tu dostali, že ja ako poslanec Národnej rady nemôžem dať pozmeňovák. To kde sme sa to dostali? A my budeme mať pripravené pozmeňováky. Lebo keď nám tie pozmeňováky neprejdú, tak za ten zákon jednoducho zahlasovať nemôžeme. My ten zákon chceme ešte opraviť, aby, lebo je tam aj naozaj veľa dobrých vecí. Ja s vami súhlasím, že je tam veľa dobrých vecí, ktoré naozaj treba podporiť, to financovanie zisťovať a to všetko je okej. Ale nemôže nám dneska niekto tvrdiť na tlačových konferenciách, že poslanci Národnej rady nemôžu dávať pozmeňováky. To do akej krajiny sme sa to dostali? Ako to hovorím všetkým kolegom, do akej krajiny sme sa to dostali, že nám tu niekto bude odkazovať, nerobte to, nerobte tamto. Veď s nami nikto nekomunikoval, my sme neboli pri žiadnych vyjednávaniach s odborármi. Odborári.
Čiže ja hovorím ešte raz, ja sa chcem baviť vecne, mne na konci dňa aj našej strane KDH ide o to, aby sa ten stav v zdravotníctve zlepšil. O to tu ide. Sú tam veľmi veľa dobrých vecí. A budeme navrhovať aj to, aby sme hlasovali o niektorých veciach separátne. To otvorene hovorím. Budeme hovoriť, aby sme o niektorých veciach hlasovali separátne. Ak s tým nebudete súhlasiť, je to váš problém. Ale chcem, lebo niektoré veci tam sú naozaj dobré. Takisto ako zákon o platoch, takisto zákon kriminalizačný, ktorý má ísť preč, takisto aj zverejňovanie poisťovní, ktoré majú zverejňovať dáta, financovanie, to všetko je okej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás sa utíšiť tam vľavo. Dobre? Ďakujem.

Majerský, František, poslanec NR SR
Ale nemôžeme, nemôžeme principiálne s niektorými vecami súhlasiť, lebo nemyslím si, že zlepšia slovenské zdravotníctvo. Nemôžeme. A takisto hovorím, že niektoré veci už dnes máme a my to dneska nevieme vymáhať. Tak ja sa pýtam, že dáte niečo do zákona, ako čo, že komu chceme tým pomôcť? Pacientovi? Ja sa pýtam, pacientovi chceme pomôcť? Veď tí pacienti na tom v tých nemocniciach okrajových, oni vedia, že tá sestra tam je iba jedna v noci a že by tam mali byť dve. Oni vedia, že ten lekár tam napríklad v noci nie je, alebo je na telefóne. Komu chceme tým vlastne pomôcť? Vy teraz hovoríte, že nemocnice nechcete zatvárať, lebo to hovoríte, že nechcete zatvárať nemocnice. Ale keď raz zistíme na audite, lebo je tam v memorande to, že musíte urobiť audit, ak zistíte, že tie nemocnice nemajú sestry, nemajú lekárov, tak čo budeme celý rok maľovať? No nie, ale hovorím, že tak OSN-ka čo hovorí? Tak jednoducho niektoré oddelenia sa budú musieť zatvoriť. No tak vidíte, ale to všetko k tomu smeruje, ale treba sa, normálne ja stále hovorím, začnime hovoriť ľuďom pravdu. Začnime ľuďom rozprávať pravdu. Nehovorme im klamstvá, že tu bude, my nie sme naozaj krajina, ktorá má neobmedzený rozpočet, neobmedzené zdravotníctvo, neobmedzený, sestier. My nemáme tých ľudí, ani ich nevieme naklonovať, lebo sme to roky devastovali, roky sme to ničili a roky to takto dopadlo. Ale dneska týmto tuná komu pomôžeme?
Čiže ja hovorím ešte raz za stranu KDH, aby som uzavrel svoju rozpravu, budeme chcieť, aby sa hlasovalo o jednotlivých zákonoch samostatne a budeme mať aj pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem pekne.