Ďakujem za slovo.
Najskôr by som sa, vážené dámy a páni, chcel pozrieť na tento návrh zákona z takého nadhľadu. Máme po 10 minút dodatočných vďaka teda nepozornosti a nekvalite predloženého záme... návrhu zákona, na čo upozornila pani kolegyňa Plaváková a na čo teda zareagovali opozič... koaliční poslanci týmto pozmeňovákom opravným, ďalším, tretím v poradí. Chcem sa na to pozrieť z nadhľadu, aby sme my, čo sme poslanci so...
Ďakujem za slovo.
Najskôr by som sa, vážené dámy a páni, chcel pozrieť na tento návrh zákona z takého nadhľadu. Máme po 10 minút dodatočných vďaka teda nepozornosti a nekvalite predloženého záme... návrhu zákona, na čo upozornila pani kolegyňa Plaváková a na čo teda zareagovali opozič... koaliční poslanci týmto pozmeňovákom opravným, ďalším, tretím v poradí. Chcem sa na to pozrieť z nadhľadu, aby sme my, čo sme poslanci so zodpovednosťou za pravidlá fungovania života v tomto štáte, sa pozreli, načo tu máme mimovládne organizácie, neziskové organizácie, ozetká a tak ďalej, načo tu máme občiansky sektor. Nuž nato, nielen na to, kde štát nedočiahne. Tieto organizácie nie sú tými, čo suplujú štát. O tom som hovoril už včera. Pretože štát nemôže byť a nechceme, aby bol všade. Nemôžeme mať len takú dichotómiu, že všemocný štát a potom bezmocní občania.
Samozrejme, že vo vyspelej funkčnej spoločnosti je občiansky sektor veľmi dôležitou, životne dôležitou súčasťou spoločnosti a našou úlohou, teraz myslím poslancov Národnej rady, by malo byť maximálne umožniť túto aktivitu, túto prospešnú aktivitu ľuďom, ktorým sa chce prispieť k niečomu, spoločnému dobru, umožniť. Ale z rétoriky predkladateľov aj sporo diskutujúcich zástupcov koalície som vycítil, zrejme tak ako aj vy, úplne opačný kontext. Kontext akéhosi vnútorného nepriateľa. Niekoho, kto škodí tejto spoločnosti. Najčastejšie býva pomenovaný ako politické mimovládky. A teraz voči týmto nepriateľom vnútorným chce tento návrh zákona nejakým spôsobom zakročiť.
Ale keby som aj prijal, vážení kolegovia z koalície, túto vašu logiku, tak sa jednoducho nezhoduje s realitou. Lebo realita je, že tento škodlivý zákon negatívne dopadá na úplne všetky, na celý občiansky sektor, na úplne všetky mimovládne a neziskové organizácie. Aj na tie, ktoré som tu včera vymenovával, aj na tie, ktoré, na tie stovky a tisíce tých organizácií, kde si ľudia riešia svoje životné problémy a pomáhajú pri ich riešení aj druhým, či už sú to zdravotne postihnutí ľudia, bezdomovci, športovci, deti, mládež, hocikto, kto to chce a potrebuje. Je to poklad, že v tejto krajine sa niekomu niečo chce, že je ochotný dávať zo svojho, lebo v drvivej väčšine je to dobrovoľnícka činnosť. Prosím, skúsme si uvedomiť, že sa nerozprávame o verejnej alebo štátnej správe. Neukladáme v zmysle ústavy pravidlá nejakej, štátnym organizáciám, ktoré môžu konať iba tak, ako zákon ukladá, a to, čo zákon ukladá. Rozprávame sa o slobodných občanoch, ktorí vo vyspelej krajine, rádovo vyspelej krajine chcú skultivovať a zveľaďovať túto zem a kvalitu života svoju a ľudí okolo. Toto je dôležité.
Nuž a my ich takýmto návrhom zákona môžeme len odradiť. Čo keď nám to položia? Viete si predstaviť myšlienkový experiment, že zhruba 3 500 rodičovských združení, občianskych združení pri školách povie: tak, tak, tak už to robiť nebudeme. A nebudú pomáhať školám, škôlkam realizovať výchovu a vzdelávanie tak, ako na to sám štát ani nedokáže zabezpečiť tú kvalitu. Nebudú sa starať. Nebudú preberať svoj diel občianskej a rodičovskej zodpovednosti za to, ako vyzerá život a kvalita života na Slovensku. Veď to je poklad, že títo ľudia tu sú. A teraz, keď sa na nich pozeráme ako z pohľadu prezumpcie viny, keď sa na nich pozeráme ako na nepriateľov alebo škodolibých ľudí, ktorí potenciálne robia zle tejto krajine, a podozrievame ich a chceme ich teda prinútiť k výkazníctvu, chceme z nich urobiť povinné osoby podľa zákona 211, infozákona, a chceme, aby zverejňovali od 5 000 eur svojich súkromných darcov, tak čo tým dosiahneme? Ukážem to na, použijem taký didakticko-pedagogický príklad, ak mi dovolíte, aby som nehovoril len z toho štátnického pohľadu, ale skúsme sa pozrieť na nejakú modelovú situáciu.
V každej komunite, na každej škole sa nachádzajú ľudia, ktorí sa nezhodnú, ktorí sa vzpriečia aktuálnemu vedeniu, či už rodičovského združenia, alebo tej komunity, ktorá tam je. A vy im dávate teraz nástroj na šikanovanie, na 211-tky, na to, aby boli verejne prístupné mená darcov na zozname. Naozaj? Viete si to predstaviť? Komunita okolo školy, kde sa ľudia poznajú, a darca, ktorý chce dať viac ako 5 000 euro, možnože chce dať 10-, 20-, možnože je to úspešný, solventný človek, a vďakabohu, že taký človek chce podporiť spoločné dobro. A toto ho môže odradiť. On možno nechce, aby spolužiaci, rodičia spolužiakov jeho dcéry, syna vedeli, aby tá komunita vedela, že ako na tom on majetkovo je. Toto je predsa prirodzené právo na súkromie, tak ako to bolo citované už nielen z ústavy, ale aj z medzinárodných záväzkov. Je to jeho slobodná a dobrá vôľa podporiť nejaký dobrý, zmysluplný účel. My môžeme dosiahnuť to, že to neurobí alebo dá 4 999 eur namiesto povedzme 10-tisíc. Bodaj by takých ľudí bolo viac, čo chcú podporiť takéto verejnoprospešné veci.
Takže dôsledok? Dôsledok bude taký, že sa znechutia ľudia, ktorí robia v drvivej väčšine zadarmo a dobrovoľnícky niečo pre spoločné dobro. Dáme im prekážky, ktoré môžu byť už nad tú vyťaženosť ľudí na Slovensku, a povedia, že toto už nedáme. Viem, o čom hovorím. Dvojciferný počet rokov som manažoval školy a stretával sa s týmito úžasnými ľuďmi v rodičovských združeniach. Viem, ako boli vyčerpaní, ako popri svojej robote ešte trávili hodiny do večera, do noci, víkendy v prospech spoločenstva tej školy. A teraz týmto ľuďom, budeme na nich pozerať ako na potenciálnych podvodníkov alebo darebákov? Budú musieť vykazovať výkazy, ďalšie papiere, byrokraciu, administratívu, budú pod Damoklovým mečom, toho, že si ich môžeme vybrať ako tých, s ktorými chceme sa, s ktorými chceme zatočiť, ktorých chceme kontrolovať.
Mám skúsenosť aj so štátnou správou, aj s vrcholnou štátnou správou a viem, že aj profesionálni štátni úradníci, odborníci na kontrolu a audit sú v strese, keď má prísť čo len vnútorný audit. Lebo vedia, že v tej slovenskej neprehľadnej zmäti paragrafov a pravidiel je ľahké urobiť chybu, o ktorej ani neviete, ktorá má konzekvencie. A toto môžu byť aké konzekvencie? Aj zrušenie takej neziskovej organizácie. Takže o kom sa bavíme? O ľuďoch, ktorí to robia dobrovoľnícky, amatérsky. Ako tí môžu pociťovať to riziko toho, že svojou činnosťou, hoci z dobrého úmyslu, najlepších, podľa najlepších svojich schopností a možnosti urobia nejakú chybu, na ktorú doplatí to rodičovské združenie a tá komunita, tá škola. Toto proste nie je ani múdre, ani spravodlivé, ani efektívne. Neprinesie to absolútne nič dobré. Nuž, takže nie je to nejaké vysporiadanie sa s problematickými entitami, na to predsa máme, ak je nejaké dôvodné podozrenie, orgány činné v trestnom konaní. Máme na to nástroje, ktoré môžeme použiť tak, načo sú určené, ale nezaťažovať úplne všetkých.
Na záver ešte jeden iný príklad. Ja som z Trenčína, pred rokmi sa tam mesto chcelo vysporiadať s čiernymi pasažiermi, čo si nekupovali lístky na mestskú hromadnú dopravu, a tak nariadili také pravidlo, že všetci budú nastupovať iba prednými dverami a dovtedy sa stredné a zadné neotvoria. Tak autobus, ktorý chodil 20 minút zo sídliska Juh na hlavnú stanicu, potom išiel 45 minút, lebo tak to trvalo, boli potrestaní všetci. Princíp kolektívnej viny, princíp vnútorného nepriateľa, princíp prezumpcie viny je škodlivý a škodí celej spoločnosti aj našim vzájomným vzťahom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
