Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

16.4.2025 o 11:29 hod.

Ing.

Marián Čaučík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 16.4.2025 15:44 - 15:59 hod.

Horecký Ján
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2025 15:44 - 15:59 hod.

Horecký Ján Zobrazit prepis
Nuž a my ich takýmto návrhom zákona môžeme len odradiť. Čo keď nám to položia? Viete si predstaviť myšlienkový experiment, že zhruba 3 500 rodičovských združení, občianskych združení pri školách povie: tak, tak, tak už to robiť nebudeme. A nebudú pomáhať školám, škôlkam realizovať výchovu a vzdelávanie tak, ako na to sám štát ani nedokáže zabezpečiť tú kvalitu. Nebudú sa starať. Nebudú preberať svoj diel občianskej a rodičovskej zodpovednosti za to, ako vyzerá život a kvalita života na Slovensku. Veď to je poklad, že títo ľudia tu sú. A teraz, keď sa na nich pozeráme ako z pohľadu prezumpcie viny, keď sa na nich pozeráme ako na nepriateľov alebo škodolibých ľudí, ktorí potenciálne robia zle tejto krajine, a podozrievame ich a chceme ich teda prinútiť k výkazníctvu, chceme z nich urobiť povinné osoby podľa zákona 211, infozákona. A chceme, aby zverejňovali od 5 000 eur svojich súkromných darcov. Tak čo tým dosiahneme? Ukážem to na, použijem taký didakticko-pedagogický príklad, ak mi dovolíte, aby som nehovoril len z toho štátnického pohľadu, ale skúsme sa pozrieť na nejakú modelovú situáciu.
V každej komunite, na každej škole sa nachádzajú ľudia, ktorí sa nezhodnú, ktorí sa vzpriečia aktuálnemu vedeniu, či už rodičovského združenia, alebo tej komunity, ktorá tam je. A vy im dávate teraz nástroj na šikanovanie, na 211-tky, na to, aby boli verejne prístupné mená darcov na zozname. Naozaj? Viete si to predstaviť? Komunita okolo školy, kde sa ľudia poznajú, a darca, ktorý chce dať viac ako 5 000 euro, možnože chce dať 10-20, možnože je to úspešný, solventný človek, a vďakabohu, že taký človek chce podporiť spoločné dobro. A toto ho môže odradiť. On možno nechce, aby spolužiaci, rodičia spolužiakov jeho dcéry, syna vedeli, aby tá komunita vedela, že ako na tom on majetkovo je. Toto je predsa prirodzené právo na súkromie, tak ako to bolo citované už nielen z ústavy, ale aj z medzinárodných záväzkov. Je to jeho slobodná a dobrá vôľa podporiť nejaký dobrý, zmysluplný účel. My môžeme dosiahnuť to, že to neurobí alebo dá 4 999 eur, namiesto povedzme 10 000. Bodaj by takých ľudí bolo viac, čo chcú podporiť takéto verejnoprospešné veci.
Takže dôsledok? Dôsledok bude taký, že sa znechutia ľudia, ktorí robia v drvivej väčšine zadarmo a dobrovoľnícky niečo pre spoločné dobro. Dáme im prekážky, ktoré môžu byť už nad tú vyťaženosť ľudí na Slovensku, a povedia, že toto už nedáme. Viem, o čom hovorím. Dvojciferný počet rokov som manažoval školy a stretával sa s týmito úžasnými ľuďmi v rodičovských združeniach. Viem, ako boli vyčerpaní, ako popri svojej robote ešte trávili hodiny do večera, do noci, víkendy v prospech spoločenstva tej školy. A teraz týmto ľuďom, budeme na nich pozerať ako na potenciálnych podvodníkov alebo darebákov? Budú musieť vykazovať výkazy, ďalšie papiere, byrokraciu, administratívu, budú pod Damoklovým mečom, toho, že si ich môžeme vybrať ako tých, s ktorými chceme sa, s ktorými chceme zatočiť, ktorých chceme kontrolovať.
Mám skúsenosť aj so štátnou správou, aj s vrcholnou štátnou správou a viem, že aj profesionálni štátni úradníci, odborníci na kontrolu a audit sú v strese, keď má prísť čo len vnútorný audit. Lebo vedia, že v tej slovenskej neprehľadnej zmeti paragrafov a pravidiel je ľahké urobiť chybu, o ktorej ani neviete, ktorá má konzekvencie. A toto môžu byť aké konzekvencie? Aj zrušenie takej neziskovej organizácie. Takže o kom sa bavíme? O ľuďoch, ktorí to robia dobrovoľnícky, amatérsky. Ako tí môžu pociťovať to riziko toho, že svojou činnosťou, hoci z dobrého úmyslu, najlepších, podľa najlepších svojich schopností a možnosti urobia nejakú chybu, na ktorú doplatí to rodičovské združenie a tá komunita, tá škola. Toto proste nie je ani múdre, ani spravodlivé, ani efektívne. Neprinesie to absolútne nič dobré. Nuž, takže nie je to nejaké vysporiadanie sa s problematickými entitami, na to predsa máme, ak je nejaké dôvodné podozrenie, orgány činné v trestnom konaní. Máme na to nástroje, ktoré môžeme použiť tak, načo sú určené, ale nezaťažovať úplne všetkých.
Na záver ešte jeden iný príklad. Ja som z Trenčína, pred rokmi sa tam mesto chcelo vysporiadať s čiernymi pasažiermi, čo si nekupovali lístky na mestskú hromadnú dopravu. A tak nariadili také pravidlo, že všetci budú nastupovať iba prednými dverami a dovtedy sa stredné a zadné neotvoria. Tak autobus, ktorý chodil 20 minút zo sídliska Juh na hlavnú stanicu, potom išiel 45 minút, lebo tak to trvalo, boli potrestaní všetci. Princíp kolektívnej viny, princíp vnútorného nepriateľa, princíp prezumpcie viny je škodlivý a škodí celej spoločnosti aj našim vzájomným vzťahom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

16.4.2025 15:29 - 15:44 hod.

Horecký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Najskôr by som sa, vážené dámy a páni, chcel pozrieť na tento návrh zákona z takého nadhľadu. Máme po 10 minút dodatočných vďaka teda nepozornosti a nekvalite predloženého záme... návrhu zákona, na čo upozornila pani kolegyňa Plaváková a na čo teda zareagovali opozič... koaliční poslanci týmto pozmeňovákom opravným, ďalším, tretím v poradí. Chcem sa na to pozrieť z nadhľadu, aby sme my, čo sme poslanci so zodpovednosťou za pravidlá fungovania života v tomto štáte, sa pozreli, načo tu máme mimovládne organizácie, neziskové organizácie, ozetká a tak ďalej, načo tu máme občiansky sektor. Nuž nato, nielen na to, kde štát nedočiahne. Tieto organizácie nie sú tými, čo suplujú štát. O tom som hovoril už včera. Pretože štát nemôže byť a nechceme, aby bol všade. Nemôžeme mať len takú dichotómiu, že všemocný štát a potom bezmocní občania.
Samozrejme, že vo vyspelej funkčnej spoločnosti je občiansky sektor veľmi dôležitou, životne dôležitou súčasťou spoločnosti a našou úlohou, teraz myslím poslancov Národnej rady, by malo byť maximálne umožniť túto aktivitu, túto prospešnú aktivitu ľuďom, ktorým sa chce prispieť k niečomu, spoločnému dobru, umožniť. Ale z rétoriky predkladateľov aj sporo diskutujúcich zástupcov koalície som vycítil, zrejme tak ako aj vy, úplne opačný kontext. Kontext akéhosi vnútorného nepriateľa. Niekoho, kto škodí tejto spoločnosti. Najčastejšie býva pomenovaný ako politické mimovládky. A teraz voči týmto nepriateľom vnútorným chce tento návrh zákona nejakým spôsobom zakročiť.
Ale keby som aj prijal, vážení kolegovia z koalície, túto vašu logiku, tak sa jednoducho nezhoduje s realitou. Lebo realita je, že tento škodlivý zákon negatívne dopadá na úplne všetky, na celý občiansky sektor, na úplne všetky mimovládne a neziskové organizácie. Aj na tie, ktoré som tu včera vymenovával, aj na tie, ktoré, na tie stovky a tisíce tých organizácií, kde si ľudia riešia svoje životné problémy a pomáhajú pri ich riešení aj druhým, či už sú to zdravotne postihnutí ľudia, bezdomovci, športovci, deti, mládež, hocikto, kto to chce a potrebuje. Je to poklad, že v tejto krajine sa niekomu niečo chce, že je ochotný dávať zo svojho, lebo v drvivej väčšine je to dobrovoľnícka činnosť. Prosím, skúsme si uvedomiť, že sa nerozprávame o verejnej alebo štátnej správe. Neukladáme v zmysle ústavy pravidlá nejakej, štátnym organizáciám, ktoré môžu konať iba tak, ako zákon ukladá, a to, čo zákon ukladá. Rozprávame sa o slobodných občanoch, ktorí vo vyspelej krajine, rádovo vyspelej krajine chcú skultivovať a zveľaďovať túto zem a kvalitu života svoju a ľudí okolo. Toto je dôležité.
Nuž a my ich takýmto návrhom zákona môžeme len odradiť. Čo keď nám to položia? Viete si predstaviť myšlienkový experiment, že zhruba 3 500 rodičovských združení, občianskych združení pri školách povie: tak, tak, tak už to robiť nebudeme. A nebudú pomáhať školám, škôlkam realizovať výchovu a vzdelávanie tak, ako na to sám štát ani nedokáže zabezpečiť tú kvalitu. Nebudú sa starať. Nebudú preberať svoj diel občianskej a rodičovskej zodpovednosti za to, ako vyzerá život a kvalita života na Slovensku. Veď to je poklad, že títo ľudia tu sú. A teraz, keď sa na nich pozeráme ako z pohľadu prezumpcie viny, keď sa na nich pozeráme ako na nepriateľov alebo škodolibých ľudí, ktorí potenciálne robia zle tejto krajine, a podozrievame ich a chceme ich teda prinútiť k výkazníctvu, chceme z nich urobiť povinné osoby podľa zákona 211, infozákona, a chceme, aby zverejňovali od 5 000 eur svojich súkromných darcov, tak čo tým dosiahneme? Ukážem to na, použijem taký didakticko-pedagogický príklad, ak mi dovolíte, aby som nehovoril len z toho štátnického pohľadu, ale skúsme sa pozrieť na nejakú modelovú situáciu.
V každej komunite, na každej škole sa nachádzajú ľudia, ktorí sa nezhodnú, ktorí sa vzpriečia aktuálnemu vedeniu, či už rodičovského združenia, alebo tej komunity, ktorá tam je. A vy im dávate teraz nástroj na šikanovanie, na 211-tky, na to, aby boli verejne prístupné mená darcov na zozname. Naozaj? Viete si to predstaviť? Komunita okolo školy, kde sa ľudia poznajú, a darca, ktorý chce dať viac ako 5 000 euro, možnože chce dať 10-, 20-, možnože je to úspešný, solventný človek, a vďakabohu, že taký človek chce podporiť spoločné dobro. A toto ho môže odradiť. On možno nechce, aby spolužiaci, rodičia spolužiakov jeho dcéry, syna vedeli, aby tá komunita vedela, že ako na tom on majetkovo je. Toto je predsa prirodzené právo na súkromie, tak ako to bolo citované už nielen z ústavy, ale aj z medzinárodných záväzkov. Je to jeho slobodná a dobrá vôľa podporiť nejaký dobrý, zmysluplný účel. My môžeme dosiahnuť to, že to neurobí alebo dá 4 999 eur namiesto povedzme 10-tisíc. Bodaj by takých ľudí bolo viac, čo chcú podporiť takéto verejnoprospešné veci.
Takže dôsledok? Dôsledok bude taký, že sa znechutia ľudia, ktorí robia v drvivej väčšine zadarmo a dobrovoľnícky niečo pre spoločné dobro. Dáme im prekážky, ktoré môžu byť už nad tú vyťaženosť ľudí na Slovensku, a povedia, že toto už nedáme. Viem, o čom hovorím. Dvojciferný počet rokov som manažoval školy a stretával sa s týmito úžasnými ľuďmi v rodičovských združeniach. Viem, ako boli vyčerpaní, ako popri svojej robote ešte trávili hodiny do večera, do noci, víkendy v prospech spoločenstva tej školy. A teraz týmto ľuďom, budeme na nich pozerať ako na potenciálnych podvodníkov alebo darebákov? Budú musieť vykazovať výkazy, ďalšie papiere, byrokraciu, administratívu, budú pod Damoklovým mečom, toho, že si ich môžeme vybrať ako tých, s ktorými chceme sa, s ktorými chceme zatočiť, ktorých chceme kontrolovať.
Mám skúsenosť aj so štátnou správou, aj s vrcholnou štátnou správou a viem, že aj profesionálni štátni úradníci, odborníci na kontrolu a audit sú v strese, keď má prísť čo len vnútorný audit. Lebo vedia, že v tej slovenskej neprehľadnej zmäti paragrafov a pravidiel je ľahké urobiť chybu, o ktorej ani neviete, ktorá má konzekvencie. A toto môžu byť aké konzekvencie? Aj zrušenie takej neziskovej organizácie. Takže o kom sa bavíme? O ľuďoch, ktorí to robia dobrovoľnícky, amatérsky. Ako tí môžu pociťovať to riziko toho, že svojou činnosťou, hoci z dobrého úmyslu, najlepších, podľa najlepších svojich schopností a možnosti urobia nejakú chybu, na ktorú doplatí to rodičovské združenie a tá komunita, tá škola. Toto proste nie je ani múdre, ani spravodlivé, ani efektívne. Neprinesie to absolútne nič dobré. Nuž, takže nie je to nejaké vysporiadanie sa s problematickými entitami, na to predsa máme, ak je nejaké dôvodné podozrenie, orgány činné v trestnom konaní. Máme na to nástroje, ktoré môžeme použiť tak, načo sú určené, ale nezaťažovať úplne všetkých.
Na záver ešte jeden iný príklad. Ja som z Trenčína, pred rokmi sa tam mesto chcelo vysporiadať s čiernymi pasažiermi, čo si nekupovali lístky na mestskú hromadnú dopravu, a tak nariadili také pravidlo, že všetci budú nastupovať iba prednými dverami a dovtedy sa stredné a zadné neotvoria. Tak autobus, ktorý chodil 20 minút zo sídliska Juh na hlavnú stanicu, potom išiel 45 minút, lebo tak to trvalo, boli potrestaní všetci. Princíp kolektívnej viny, princíp vnútorného nepriateľa, princíp prezumpcie viny je škodlivý a škodí celej spoločnosti aj našim vzájomným vzťahom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2025 13:59 - 14:14 hod.

Majerský František Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegyňa Remišová, ďakujem naozaj za veľmi presne vysvetlený problém, fakt problém, ktorý tu dnes riešime. Ja budem naozaj trošku expresívnejší. Tu je pani kolegyňa Kramplová. Ako, do frasa, už naozaj to neviem inak povedať, to toto tu ideme teraz riešiť, tento zákon? Pani poslankyňa, dajte si, prosím vás, telefón na tichšie a normálne sa vás chcem opýtať, že či toto je najväčší problém tejto krajiny, že vy idete riešiť ľudí, ktorí vo svojom voľnom čase v súkromí pomáhajú iným organizáciám, suplujú štát, a vy sa tu tvárite, že ste vymysleli teplú vodu a idete riešiť zákon o mimovládkach. Ako fakt? Vy nevidíte, čo sa deje v krajine? Tri podniky za posledné tri dni prepúšťajú hromadne, a my tu riešime ľudí, ktorí dennodenne pomáhajú vo svojom voľnom čase organizáciám. A ešte tu rozprávate v médiách, že tu niekto zavádza, klame a že to nie je pravda. Normálne vystúpte a to obhájte, prečo tento zákon vôbec predkladáte. Lebo vy budete škodiť hlavne tým, ktorí dennodenne vo svojom voľnom čase suplujú tento štát, ktorý si nevie poradiť s ničím. Riešia deti, onkologických ľudí, a vy tu idete riešiť zákon, ktorý nemá nič spoločné s tým, čo ste chceli na začiatku povedať. Stiahnite ten zákon a vôbec to ani nepredkladajte, keď to nemáte nachystané, keď to nemáte v MPK a nemáte to odkomunikované! Veď to je čisté šialenstvo, čo my tu vôbec riešime dnes v tejto krajine! To ako nemá obdoby, čo tu robíme, pani poslankyňa! A vy s tým normálne prídete a tvárite sa, že sa nič nedeje, všetko je v poriadku, že zatlieskate, paráda, pripravili sme sa... Ale takto to nemôže fungovať... Veď sa pozrite, jaká je krajina rozbitá! Zamyslite sa nad tým naozaj, lebo ničíme občiansku spoločnosť!
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.4.2025 11:44 - 11:59 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
No ďakujem. Chcem predniesť stanovisko Kresťansko-demokratického hnutia k tlači 245, k zákonu o mimovládnych neziskových organizáciách.
Na úvod chcem poďakovať všetkým mimovládnym neziskovým organizáciám a občianskemu sektoru za nezištnú dobrovoľnícku prácu pre spoločné dobro, vzájomnú a verejnú prospešnosť. Považujeme tento zákon, tak ako bol prerokovaný, ako ponižovanie ľudí, ktorí pracujú v mimovládnych neziskových organizáciách a znevažovanie ich práce. Snaha o transparentnosť je v poriadku, ale nemôžme to robiť takýmto spôsobom, cez poslanecký návrh zákona, ktorý je v parlamente viac ako rok, neustále sa dopĺňa rôznymi pozmeňovacími návrhmi, kde do poslednej chvíle nevieme, čo v nich je. Toto nie je seriózny proces, je to skôr vyrábanie nepriateľov a hon na čarodejnice. Je to pre nás smiešna fraška a my v KDH sa na takejto nebudeme podieľať. Poslednýkrát chceme vyzvať koaličných kolegov, stiahnite tento zákon a pripravme ho normálne, dialógom s tými, ktorých sa to týka, a vládnym návrhom zákona, kde bude aj normálne medzirezortné pripomienkové konanie. Ak tento zákon prevalcujete, ľudia pochopia a po roku skončí rozprávka o politických mimovládkach. Ľudia pochopia, že ste pretlačili zákon, ktorý sa týka všetkých, všetkých, aj serióznych mimovládnych neziskových organizácií, ktoré slúžia ľuďom aj vo veciach, ktoré vláda nevie alebo nechce robiť.
Nech sa páči, urobte to, toto vaše hlasovanie sa zapíše do histórie Slovenska.
Skryt prepis
 

16.4.2025 11:29 - 11:44 hod.

Čaučík Marián
No ďakujem. Chcem predniesť stanovisko Kresťansko-demokratického hnutia k tlači 245, k zákonu o mimovládnych neziskových organizáciách.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2025 8:59 - 9:14 hod.

Janckulík Igor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.4.2025 20:59 - 21:15 hod.

Horecký Ján
Ďakujem.
Pani kolegyňa, ak sa pozorne počúvame, hovorili ste aj vy znovu o strachu, máte rovnakú rétoriku. Ja som vám čítal desiatky organizácií, ktoré rozhodne nemajú strach, majú odvahu čeliť aj tým najťažším životným situáciám. Kto môže mať strach, sú tieto malé OZ-ka, ktoré nemajú zamestnancov, aby čelili tejto zbytočnej byrokracii, a my nemáme čas.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.4.2025 20:29 - 20:45 hod.

Horecký Ján
 

Vystúpenie v rozprave 15.4.2025 20:14 - 20:30 hod.

Horecký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dámy a páni, po roku posúvania tohto zákona dnes podvečer zaznel v Národnej rade viac ako hodinu prednášaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takéto niečo si nepamätám za desiatky rokov. Rozmýšľal som o tom, že či nepodať procedurálny návrh na znovuzačatie rozpravy. Pretože ten návrh spolu s tým predchádzajúcim objemovo presiahol vôbec pôvodný návrh zákona, ktorý tu priniesli poslanci najskôr SNS, robili ho možno na úrade vlády pod SMER-om a teraz ho modifikovali poslanci z HLAS-u.
Pozorne som počúval každé jedno vystúpenie. Keď som nesedel tu, sedel som v kancelárii. S veľa vecami sa zhodnem, s jednou nie. Viackrát som tu počul vyjadrenie o tom, že mimovládne a neziskové organizácie suplujú štát. Chcem sa pri tomto pristaviť, lebo chcem upresniť ich úlohu, lebo tá je ešte vážnejšia než suplovať štát. Súhlasím, že okrajovo suplujú aj štát, ale celá pravda je taká, že mimovládne neziskové organizácie sú nenahraditeľnou súčasťou civilizovanej vyspelej spoločnosti fungujúcej a prinášajúcej vysokú kvalitu života a životnú úroveň. My predsa nechceme žiť v modely, kde je jeden mocný, silný štát, len štát a potom absolútne odkázaní jednotlivci, bezmocní voči tomuto štátu. K tomuto modelu s najviac približuje Severná Kórea, kde nemáte voľný priestor pre pôsobenie cirkvi a občianskych združení, spolkov a mimovládnych organizácií. Toto predsa nikto nechce. Neverím, že to chce niekto z koalície tak naozaj a že to chce niekto súdny a rozumný. Mimovládne, ešte raz, organizácie a neziskové organizácie sú neoddeliteľnou súčasťou štátu. Ak by som štát prirovnal k telu živému organizmu, tak je to životodarný orgán, bez ktorého ten štát jednoducho, tá krajina, nie štát, tá krajina nebude fungovať. Toto je dôležité.
Počul som všetky vyjadrenia vážených kolegov z koalície, od podpredsedu Gašpara až po ostatných, ktorí sa sporo vyjadrovali. Za celý ten rok, za celú tú sumu mesiacov som navnímal, že je tu vnútorný nepriateľ, ktorým sú mimovládne a neziskové organizácie. Že je tu treba urobiť s týmto vnútorným nepriateľom, ktorý má zaiste podiel aj na tom štátnom puči, poriadok. Nuž takéto niečo mi pripomína časy neblahého bývalého režimu pred osemdesiatym deviatym, kedy v päťdesiatych rokoch bolo zakázané sa spolčovať. Toto predsa dnes nechceme, a že nie všetky organizácie a že nie všetky občianske združenia každému z nás musia nejakým spôsobom sa rýmovať s tým, čo sú naše ciele, ktoré chceme presadiť, hodnoty, ktoré chceme žiť. Sme predsa v slobodnej demokratickej spoločnosti. Súhlasím s tým, že v našej spoločnosti sú entity ako eseročky, súkromné firmy, ktoré sa špecializujú na, povedzme, priamo na lobing alebo na ovplyvňovanie, presadzovanie svojich partikulárnych záujmov. Toto je možné, to by mal riešiť kvalitný zákon o lobingu. Poznám také aktivity v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva, kde ovplyvňujú tieto verejné politiky, možno zo svojho presvedčenia, možno ako profesionáli. S týmto sa treba vysporiadať, ale to predsa nemôžte urobiť v jednom vreci s životodarnou časťou spoločenského života, spoločenského života, života v krajine na Slovensku s mimovládnymi a neziskovými organizáciami.
Viete, nesprávne riešenie je horšie ako žiadne. Ak prijmete tento zákon a budú sa naň musieť nastaviť úradníci, budú sa naň musieť nastaviť ľudia v týchto mimovládnych organizáciách a potom to budeme chcieť znovu opravovať, alebo aj vy to budete chcieť znovu opravovať, tak je to horšie, ako urobiť to raz a poriadne. Preto tiež sa prihováram za to, čo to už odznelo, ako postoj KDH, prosím, stiahnite to a urobte to poriadne naprieč politickým spektrom, lebo toto sa netýka politiky jednej koalície alebo jednej strany. Toto je o živote všetkých ľudí na Slovensku, v našej krajine naprieč dlhým časom, naprieč celým politickým spektrom. A musíte to, samozrejme, urobiť s komorou neziskových organizácií, mimovládnych organizácií, so všetkými veľkými hráčky, ale aj zoskupeniami, strešnými organizáciami, ktorých sa to týka.
Viete, kedy prinášate tento zákon? V čase, keď sa znižuje životná úroveň, keď narastajú náklady, keď je neistota, keď je frustrácia, keď je rozdelená naša spoločnosť a v tejto situácii tie organizácie, ktoré tu sú a pomáhajú ľuďom v ich každodenných konkrétnych situáciách, tak práve v tejto chvíli ich idete zaťažiť a oslabiť?
Ja mám len málinko minút, ale podelím sa o ten vzácny čas s názvami niektorých organizácií, desiatky nám aj vám písali emaily. Sú to napríklad Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti, rada mládeže, Platforma pre ukončovanie bezdomovectva, Združenie rodičov a priateľov hluchoslepých detí, asociácia nepočujúcich, asociácia organizácií zdravotne postihnutých, Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom, liga proti reumatizmu, muskulárni dystrofici, Agentúra podporných služieb, Áno pre život, OZ Vagus, zväz postihnutých civilizačnými chorobami, platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, Slovenský zväz telesne postihnutých, Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím, OZ Amazonky, ATHÉNA, Depaul, nízkoprahová organizácia, ktorá pomáha tým absolútne najbiednejším bezdomovcom, Dom Svitania, Fórum života, OZ Onkoinfo, Centrum poradenstva a vzdelávania a ďalší. Vy si myslíte, že títo sa boja? Títo nám poslali, aj vám, apel, prosbu, nerobte to, nezaťažujte ich a sú to stovky ďalších.
Chcem vytiahnuť aj zo svojej skúsenosti OZ-ka rodičovské združenia pri školách. Škôl máme 3 500, každá má takéto OZ-ko. Títo ľudia nemajú profesionálnych zamestnancov, ak oni budú musieť vypĺňať nejaké ďalšie výkazy okrem toho, čo musia robiť vo svojom účtovníctve, čo si sami nastavujú pravidlá, plus tie, ktoré platia vo všeobecnosti, v každej komunite, v každej spoločnosti sú i spory, sú i priečni ľudia. Ak medzi nimi sa nájde rodič, ktorý nesúhlasí s iným a bude šikanovať to RZ-ko cez dvestojedenástku, lebo z nich robíte povinné osoby, ktoré musia na to reagovať, tak ich viete absolútne ochromiť a zničiť ani nie z vašej strany, ale zo strany iných neprajníkov alebo ľudí, ktorí hádžu polená pod nohy. Prosím vás, nerobte to.
Najväčšie problémy, ktoré máme s týmto zákonom, niektoré som už naznačil, sú najmä teda zraniteľnosť malých, malých OZ-iek. Veď aj tie dokážu presiahnuť limit 50-tisíc euro vďaka darcom, vďaka 2 %, vďaka tomu, čo sa rodičia vyzbierajú, aby doplnili to, čo štát nedokáže dať na vzdelávanie a výchovu. Ako majú títo zabezpečiť teda dvestojedenástky? Chcete, teraz som počul v tom pozmeňováku, že už nechcete, aby za administratívne pochybenia bolo možné zrušiť takéto OZ-ko, ale to ešte tri hodiny dozadu nebola realita. A bude to realita? Ako budete hlasovať? Povinnosť zverejňovať darcov. Ony naozaj nemajú vlastných zamestnancov, preto hovoria o neúnosnej byrokracii. Zákon vznikol bez akéhokoľvek kontaktu, komunikácie s tými, ktorých sa to týka, ani len s komorou neziskových organizácií, mimovládnych organizácií ste nerokovali. Vytvára možnosť dvojitého výkladu a selektívneho prístupu. Sami to hovoríte. Sami priznávate, že sú organizácie, ktoré si vážite, ale tento zákon rovnako dopadá aj na nich a rovnako ich bude ochromovať a vystavovať aj vlastným domácim gólom, ako som povedal napríklad pri šikane cez dvestojedenástku od ľudí. Tak aj na nich toto dopadá.
Preto vás prosím v mene týchto organizácií, stoviek a tisícov ďalších, v mene Slovenskej republiky a päť miliónov občanov, stiahnite to a pripravme spolu kvalitnú legislatívnu normu, ktorá zvýši transparentnosť, pravidlá a zároveň bude riešiť osobitným zákonom lobing, lebo to je naozaj potrebné. Ale nie toto, čo je vysporiadanie sa s vnútorným nepriateľom a posilnenie rétoriky rozdeľovania tejto krajiny na nepriateľské tábory. Prosím vás, rozmyslite si to.
Ďakujem.
Skryt prepis