Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu zákona. Hneď na úvod poviem, že v septembri 2024, keď vláda prišla s návrhom dane z finančných transakcií, tak sme boli proti a predložili sme aj vlastné návrhy na ozdravenie verejných financií, ktoré však neboli vypočuté. Tento zákon bol od začiatku zlý, o čom svedčia dve novelizácie, ktoré prišli veľmi rýchlo po jeho schválení. Je to aj z takého dôvodu, že vlastne od schválenia alebo predloženia návrhu tohto zákona pri jeho predstavení, by som povedal, ministrom financií a schválení v parlamente uplynulo iba šestnásť dní, takže ani nemohol byť dobre vypracovaný a aj prijatý. Od začiatku sme pokladali tento zákon za škodlivý pre slovenskú ekonomiku a neskôr sme ho aj nazvali zdieračským zákonom z dielne ministra financií.
Za zrušenie tohto zákona sme boli hneď potom pri predstavovaní štátneho rozpočtu Slovenskej republiky koncom minulého roka. Obrovskou slabinou tohto zákona, okrem toho, že veľmi zaťažuje podnikateľské prostredie a nepríjemným spôsobom zneprehľadňuje ho, robí ho neistým, tak problémom je aj to, že predkladateľ nedokázal presne vyčísliť, že koľko získa z tejto dane. Lietali tam všelijaké čísla, pamätám si na to z minulého roka, v intervaloch 100 mil. eur. Napokon sa to ustálilo, že ministerstvo financií chce vybrať na tejto dani tento rok niečo vyše 500 mil. eur a budúci rok 700. Vôbec si nemyslím, že tieto čísla treba brať vážne. Skôr vidím, že ministerstvo financií stále tápa, čo vlastne z toho bude.
Okrem toho, že táto daň neprinesie efekt vo vyšších príjmoch štátneho rozpočtu, je tu ešte jeden ďalší problém, že vnáša do celého systému obrovský chaos. Ja poviem len dva príklady. Prvý príklad je, že dodnes, máme to od ľudí, ktorí sa zaoberajú výkladom tohto zákona a žiadajú si informácie priamo z ministerstva financií, dodnes nie je úplne celkom jasné, že ako sa má napríklad daň vyberať v prípade, že firma má bankový účet v zahraničí.
Druhým problémom je, že ak firma, ktorej nezráža túto daň banka, tak musí do konca mája podať daňové priznanie za apríl. Ale tie firmy dodnes celkom presne nevedia, ako vlastne má to daňové priznanie vyzerať. Takže predstavme si absurdnú situáciu, na jednej strane štát žiada, aby daňovník platil túto špeciálnu daň, na druhej strane mu nevie povedať, ako to má spraviť. To pokladám úplne za absurdné a určite aj mimoriadne znechucujúce pre firmy.
Teraz konkrétne k tomuto predloženému návrhu zákona. Je z dielne Slovenskej národnej strany, nie je to nič nové, keď poviem, že Slovenská národná strana podporila tento zákon, podporila jeho novelizácie a teraz prichádza s tým, aby sa tento zákon upravil, aby sa zjemnil pre určité skupiny daňovníkov, pre určité skupiny podnikateľov.
Vidíme aj pohyb aj v strane HLAS, ktorá takisto schválila tento zákon a takisto schválila aj jeho novelizácie, kde zase hovoria o tom, že nechajme, však ako sa to vyvŕbi do konca roka a potom prehodnoťme, či a ako zmeniť, zmeniť tento zákon. Takže jedinými skalopevnými zástancami tohto, tejto transakčnej dane je strana SMER s ministrom, s predsedom vlády a s ministrom financií.
K samému návrhu Slovenskej národnej strany. My, samozrejme, podporujeme každý krok, ktorý, aj keď to bude postupné, bude viesť k tomu, aby sa táto daň zrušila. Na druhej strane musíme konštatovať, že takýto návrh, keď prichádza, tak sa týka iba jednej skupiny podnikateľov, to znamená, nie je tam rovnosť, rovnosť pred zákonom pre jednotlivé skupiny podnikateľov. Nikdy nie je dobré, keď jednu časť zvýhodňujete oproti druhej časti. Uvedomujeme si, že malí podnikatelia trpia týmto viac. Ale je to nerovnaký prístup k celému podnikateľskému stavu. Vidíme to dlhodobejšie, týka sa to daňových zákonov, iných, týka sa to všetkého možného ďalšieho, že rozvrstvujeme tie skupiny podnikateľov podľa nejakého kľúča, jedným prisúdime takú daň, druhým hentakú daň, podľa veľkosti, podľa odvetvia podnikania, nie je to správne. My sme zástancami rovnakej dane pre všetkých, bez nejakých väčších výnimiek a vidíme, že ten daňový systém sa nám len rozvrstvuje, komplikuje, zneisťuje celé prostredie.
Predkladateľ hovorí o tom, že touto novelou by štátny rozpočet prišiel o 35 až 50 mil. eur. Nuž, neviem, z čoho presne zobrali tie čísla. Už to rozpätie, že vidíte tam, že tam je rozpätie 15 mil. eur, už to svedčí o neistote, s akou pristupuje predkladateľ k tomu, aby dokázal vypočítať dôsledky tohto zákona. Ale ja sa v podstate ani predkladateľom nedivím, pretože samo ministerstvo financií nevie, koľko na tejto dani vyberie.
Takže je to všetko stále o takých gumených číslach a vnímam preto aj tento návrh zákona ako prostriedok predvolebnej kampane, lebo sa, vyzerá to, že sa blížime k voľbám. Napokon svedčí o tom, aj čo som už spomínal, že veľmi podobným, alebo podobným prístupom k tomu pristupuje aj strana HLAS, to znamená ďalšia koaličná strana, ktorá tiež je ochotná siahnuť na tento zákon, pretože jej môže priniesť politické body.
Nuž, ešte sa vrátim k tomu, že my sa snažíme správať zodpovedne. To znamená, aj vlani, keď prišla vláda s návrhom druhého konsolidačného balíka, tak sme priniesli svoje riešenia, predložili sme ich predsedovi vlády, ministrovi financií za okrúhlym stolom, hodili to do koša, len postupne vlastne vláda priznáva, že tie opatrenia, s ktorými sme prichádzal my, tak sú realizovateľné a závisí len od ochoty, aby sa na tieto opatrenia siahlo. Poviem aspoň tri príklady. Prvý, my sme navrhovali veľké šetrenie na verejnej správe. Teraz zrazu počúvame, že je dokonca možné ušetriť na tej verejnej správe, na tom prebytočnom majetku zhruba pol miliardy eur. Hovorili sme o tom, že majte ambíciu a zlepšite výber dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru 10 najúspešnejších štátov v Európskej únie. Nuž a div divúci v januári riaditeľ finančného riaditeľstva, finančnej správy hovorí o tom, je tam možnosť 1,5 mld. eur vybrať viac. To znamená, dajú sa lepšie vybrať dane. Ak už sa teda nejaké dane majú uplatňovať nové, my sme nie toho priateľmi, ale ak už, tak na negatívne externality. Opäť sme navrhovali, že teda keď chcete nejakú daň vyššiu vyberať, tak to urobte z hazardu. Odmietli nám to, ale teraz vidíte, počúvame, že minister financií hovorí o dani z hazardu. Takže prichádza na naše slová.
Keď hovoríme o tom, že kde zobrať peniaze, ak by chýbala daň z finančných transakcií. My jednoznačne hovoríme o tom, aby tie peniaze sa nachádzali tam, kde sú. Hovorili sme o šetrení, hovoríme v tomto prípade napríklad aj o lepšom čerpaní európskych prostriedkov, pretože keď sa pozrieme aj na hodnotenia ratingových agentúr a prehodnocovania, tak by som povedal, prehodnocovania hodnotenia Slovenskej republiky, tak vidíme, že ratingové agentúry nás nabádajú, aby sme ozaj čerpali eurofondy, pretože ak ich nebudeme čerpať, tak sa skutočne zosypeme, a hrozia tým, že v tom prípade pôjde rating dole. Nuž, ku koncu apríla čerpanie z programového obdobia ´21 – ´27 7 %. Takže zatiaľ sa nejako veci nehýbu, uvidíme, čo bude ďalej, je to skutočne veľmi vážna vec.
Druhá vec je podporiť nejakými impulzmi alebo rozumnou politikou ekonomickú aktivitu a tým pádom zvýšiť výber pri existujúcich sadzbách, zvýšiť výber daní a odvodov. V tejto súvislosti by som rád poukázal na to, že Slovensko zatiaľ ako keby nereagovalo na to, čo sa deje v Nemecku. Už som tu dnes Nemecko spomínal. Nemecká vláda prichádza s obrovským investičným impulzom vo výške jedného bilióna eur a Slovensko by malo sa podieľať vlastne na čerpaní týchto prostriedkov cez kontakty s nemeckými firmami alebo cez nemecké firmy, ktoré pôsobia aj u nás. Napokon nehovorím nič nové, nie je to len z mojej hlavy, hovoria o tom aj ratingové agentúry, ktoré hovoria, že toto je príležitosť, aby Slovensku nebol znížený rating a aby sa podieľal na tomto obrovskom balíku. Doslova to tie ratingové agentúry tam spomínajú.
Nuž, ale aká je realita, aká je realita? Už sa hovoril, aké je čerpanie eurofondov. A predkladateľ, ktorý hovorí o tom, že chce zrušiť časť tejto transakčnej dane, tak sám hovorí, že Slovensko by malo vystúpiť z Európskej únie. Prosím vás pekne, ja som to tu tiež hovoril, poviem to znovu, vlani Slovensko čerpalo z európskych zdrojov viac ako 4 mld. eur. Ak by tieto zdroje nečerpalo, tak je v oveľa hlbšom deficite a dovolím si povedať, že aj rating je už preč. Tento rok hodlá Slovensko čerpať, nie hodlá, má to v rozpočte, bude čerpať takmer 3,5 mld. eur z európskych prostriedkov. To ozaj chceme vystúpiť z Únie a prísť o tieto peniaze? Aj keby predkladateľ alebo táto strana hovorila o tom, že Slovensku sa to nemusí vyplácať, pretože my aj platíme do spoločného rozpočtu Únie, tak minulý rok hovorí jasnými číslami. Príjmy z európskych fondov 4,1 mld. eur. Výdavky, to znamená odvod do spoločného rozpočtu, niečo vyše 900 mil. eur. Takže čistý príjem Slovenska viac ako 3 mld. eur.
Hovoriť dnes o vystúpení z Európskej únie ja pokladám až za vlastizradu, pretože Slovensko by to totálne položilo na kolená. Takisto pokladám za neprijateľné, aby niekto častoval našich nemeckých partnerov slovom otrokári, alebo keď to tak poviem, pretože počujem aj z úst predstaviteľov Slovenskej národnej strany, že sme tu, že nebudú otrokmi Nemecka. Prosím vás pekne, Nemecko, najväčšia ekonomika Európskej únie reprezentovaná vládou, ktorá chce prevziať žezlo, žezlo po tých niekoľkých rokov útlmu, že bude v Európskej únii presadzovať jasné témy, ktoré aj nám osobne v KDH sú blízke, tak my teraz ako chceme Nemecko takýmto spôsobom, ja neviem ani ako to nazvať, chceme si z nej spraviť nepriateľa. Nerozumiem tomu, vôbec tomu nerozumiem. Takisto, a sú totálne neprijateľné vyjadrenia politikov zo strany SMER, ktoré označujú nemeckého kancelára terminológiou z tretej ríše. To je niečo strašné, to je niečo strašné, keď to počujeme. Už len keby sme mali pud sebazáchovy, tak takéto niečo nemôžeme spraviť.
Takže keď to uzavriem, áno, sme za to, keď už to ináč nejde, tak aspoň tou salámovou metódou ukrajovať z tej zdieračskej transakčnej dane, ale prosím aj predkladateľov tohto návrhu zákona, aby volili iný slovník. Aj ak to myslia, že týmto si oslovia alebo potvrdia svojich voličov, tak aj v tom prípade by mali myslieť na to, že to nerozpráva hocikto. Keď to rozpráva šéf parlamentnej, teda vládnej strany a zároveň podpredseda parlamentu, to nie sú slová len pre voličov, to sú slová za celé Slovensko. A skutočne ak takto budeme pokračovať, tak celé Slovensko bude trpieť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa dnes už vyjadril k skrátenému legislatívnemu konaniu a, ako som avizoval, teraz sa vyjadrím k samotnému zákonu, o ktorom teraz rokujeme.
My sme podporili za náš klub KDH, my sme podporili, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní prijal takýto zákon, vysvetlím aj, aké sú jeho úskalia, ale napriek tomu tento zákon podporíme, pretože mal by byť súčasťou mozaiky ďalších opatrení, ktoré pohnú hospodárstvo Slovenskej republiky dopredu. Ako hovoril minister, tak, ako hovorí pán minister, tak pomoc spočíva v tom, že v prípade, že zamestnávateľ z nejakého vážneho dôvodu, ktorý je definovaný v zákone, nedokáže zamestnať svojich pracovníkov, je tam tiež stanovené nejaké percento, odkiaľ sa to počíta, tak v tom prípade ostávajú tí zamestnanci doma, dostávajú 80 % priemernej, teda svojej mzdy s tým, že 60 % hradí Sociálna poisťovňa a 20 % hradí zamestnávateľ. To je princíp zákona a vlastne toto presne chceme použiť na situáciu, keď nastane to, čo sa vlastne definuje v tomto zákone, a to je, nastane nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť.
Ja som tu už dnes aj doobeda spomenul, že bolo tam aj také pseudorezortné, medzirezortné pripomienkové konanie, vyjadrovalo sa tam osem inštitúcií k tomu a myslím si, že tie vyjadrenia boli veľmi zaujímavé. Vyjadrili sa tam štátne ministerstvá, vládne ministerstvá a združenie zamestnávateľov a takisto Národná banka Slovenska. A ja načriem do tohto medzirezortného pripomienkového konania, lebo nám osvetlí mnohé veci, čo sa týka tohto návrhu, a osvetlí nám aj niektoré úskalia, ktoré sú tu.
Prvá vec, ide o pojem, o pojem, vlastne vnášame tu ďalšiu kategóriu, po uplatnení ktorej môže nastať, môže sa začať poskytovať pomoc pre firmy, a to je, ako som povedal, nepredvídateľné, sú to nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. Napríklad Klub 500, ktorý v pripomienkovom konaní teda uvažoval o tomto návrhu zákona, ktorý spočíva v štyroch slovách, hej, tak hovorí, mal k tomu pripomienku, že daný pojem vlastne nešpecifikuje bližšie, o čo presne pôjde, čo vlastne musí nastať, aby vznikla tá nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť. To isté si myslí aj Národná banka Slovenska a ja to prečítam, lebo to je naozaj veľmi zaujímavé, ktorá navrhuje, aby slová „nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti" sa nahradili slovami „okolnosti súvisiace so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny," alebo iným, inú formu navrhuje, aby sa tie nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti nejakým spôsobom definovali. Dokonca oni tú definíciu potom navrhli a hovoria o okolnostiach súvisiacimi so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny. To by bol ten pojem štvorslovný, by sa tým nahradil, alebo by tam bola definícia, čo to je nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. No, zaujímavé v tomto je, zaujímavá bola reakcia ministerstva práce, ktoré sa snažilo z tohto vyjsť, že čo si, ako si to ministerstvo práce ako predkladateľ, ako tvorca tohto návrhu, ako si to predstavuje.
Ministerstvo práce uvádza, zámerom zákonodarcu je zaviesť úpravu definície vonkajšieho faktora, ktorá pokrýva širokú skupinu neočakávaných a neobvyklých hospodárskych regulácií nadnárodného, nie vnútroštátneho, nadnárodného charakteru, ktoré majú negatívny vplyv na činnosť zamestnávateľa a ktorej sprecizovanie alebo zúženie by spôsobilo, pôsobilo v neprospech zamestnávateľov. Znenie dôvodovej správy v osobitnej časti po dohode so sociálnymi partnermi bližšie upravuje demonštratívny výpočet následkov, ktoré nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti môžu spôsobiť, napr. zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny a tak ďalej. Tie dve slová sú tu dôležité, napríklad a tak ďalej. To znamená, že ak sa aj v budúcnosti bude chcieť niekto oprieť o tento zákon, bude musieť siahnuť do dôvodovej správy a tam nájde napríklad a tak ďalej, no jednoducho nie je to tam definované. Nie je to veľmi šťastné, pretože takáto formulácia je skutočne gumená, toto, čo navrhuje ministerstvo práce, a obávam sa, či nevzniknú problémy v budúcnosti, že sa niekto bude odvolávať na tento zákon a vysvetlí si nejakým spôsobom tie nadnárodné okolnosti, ktoré vznikli, úplne iným, ako si dnes predstavuje ministerstvo práce. Vidím tam v tom riziko, to je prvý bod. To znamená, definícia, čo vlastne chceme tým zákonom spraviť.
Druhá vec, druhá vec, z čoho sa to bude platiť a koľko to bude stáť štát. To je dosť dôležitá vec, pretože ja som sa dnes aj na hospodárskom výbore pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce, ako to vlastne bude s financovaním, ako to bude s financovaním prípadných nárokov zamestnávateľov. Dostal som odpoveď, že bude to z toho špeciálneho fondu, ktorý sa vytvára v Sociálnej poisťovni a ktorý spomínal aj pán minister, lenže tam je háčik. Je tam háčik taký, že rozpočet na tento rok umožňuje čerpať iba výdavky v objeme 3,743 mil. eur. Tri milióny, aby bolo jasné, že čo by to znamenalo, keby sa čerpali iba tieto prostriedky. Ja som si to vypočítal, že keby sme, keby sme zobrali, že tí ľudia pracujú za priemernú mzdu a dostanú teda od štátu podporu tí zamestnávatelia vo výške 60 % tejto priemernej mzdy a trvalo by to rok, hovorím maximálne, to ja viem, že pol roka, ale aby to bolo úplne jasné, trvalo by to rok, keď dajme tomu zohľadníme, zohľadníme nejaké ďalšie obdobia, tak vlastne z týchto troch miliónov, troch miliónov by sme uspokojili nároky zhruba, mám to tu niekde napísané, by sme uspokojili nároky zhruba 252 zamestnancov. Ale pozor, v tom fonde je viac peňazí, ako pán minister hovoril, tak by to malo byť až 167 mil. eur, to sú naakumulované prostriedky, ktoré tí zamestnávatelia vo forme odvodov tam doručili do Sociálnej poisťovne, a to má byť až 167 mil. eur. Tak keby sme zobrali toto číslo 167 mil. eur a keby sme zase zobrali tú priemernú mzdu a 60 % podpory, tak nám vyjde nejakých 11-tisíc zamestnancov, že by bolo uspokojených. Ja viem, s tými číslami sa dá pracovať aj inak, dá sa to, samozrejme, dá sa to, samozrejme, ináč interpretovať, len ja sa odvolávam na to, čo povedal minister financií ešte v januári, keď tie clá nám začali hroziť, a veľmi vážne hovoril, že je ohrozených 20-tisíc pracovných miest. Takže aby bolo jasné, o akej podpore tu hovoríme. To je len jedna časť problému.
Druhá časť problému je, že máme tu určité limity verejných výdavkov. Opäť som sa pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce na výbore, či sa dá presiahnuť tie 3,743 mil. eur na tento rok. Odpoveď bola, áno, však to rieši celkový limit výdavkov Sociálnej poisťovne, nuž ale keď sa pozriete zase do toho medzirezortného pripomienkového konania, tak tam nájdete, nájdete inú interpretáciu, a to napríklad ministerstvo financií, že tieto prostriedky... predkladateľ podľa ministerstva financií, opäť budem citovať: „Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov uvádza, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože podpora v čase skrátenej práce bude financovaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Návrhom zákona sa však rozšíri okruh situácií, v ktorých je možné podporu poskytnúť, keďže navrhovaná legislatívna zmena priamo reflektuje na nové obchodné bariéry v automobilovom priemysle. S prihliadnutím na uvedené zastávame názor, že schválením návrhu zákona dôjde k zvýšeniu výdavkov." A teraz, schválený rozpočet na rok 2025 uvažoval s výdavkami na kurzarbeit v sume tých 3,7 mil. eur, z čoho sa vychádzalo pri určovaní limitu verejných výdavkov Sociálnej poisťovne na rok ´25. Akékoľvek, toto je dôležité, akékoľvek čerpanie výdavkov nad rámec schváleného rozpočtu na rok 2025, ako aj v nasledujúcich rokoch, bude zakladať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a zároveň prekročenie limitu verejných výdavkov určených pre Sociálnu poisťovňu.
Aby to bolo jasné, tá Sociálna poisťovňa dnes funguje takým spôsobom, že tam máme vyslovene ako nakreslené tie fondy, do ktorých idú tie prostriedky, ale zároveň sa umožňuje, že keď nieto v jednom peniaze, keď v jednom fonde nie sú peniaze, tak sa presunú z druhého fondu. A to nie je všetko, ani to nestačí. Pretože tá Sociálna poisťovňa má málo peňazí a tak aj tento rok, ako sa počíta v štátnom rozpočte, príde zo strany vlády k dotácii dve aj trištvrte miliardy eur, ktoré pritečú do Sociálnej poisťovne, a tie peniaze si bude musieť štát požičať. Ak pôjdeme nad ten limit, ktorý má Sociálna poisťovňa, tak tie peniaze budú ešte nad tých dve a trištvrte miliardy eur. To znamená, nám sa zvyšuje deficit. Je to tam a to je úskalie, pretože nevzniká nárok, ktorý je pokrytý rozpočtom. Takže keď k tomu dôjde, tak napokon bude musieť ministerstvo financií nejakým spôsobom hľadať prostriedky na poskytnutie tejto pomoci skrátenej práci. Ináč toto isté, na toto isté upozorňuje aj Národná banka Slovenska.
Takže je to problém, mám obavy, že ak by došlo k takýmto, k plneniu vlastne tejto pomoci, tak štát na to nebude mať prostriedky. Nebude mať, vláda na to nebude mať prostriedky. A ak ich bude chcieť niekde získať, tak bude ich musieť niekde nájsť. A to jednoducho v tej dôvodovej správe ministerstva, teda predkladateľa tohto zákona nevidím. Skutočne, financie sú problémom.
Ďalej, ja som na to už povedal, ja som k tomuto už hovoril pri skrátenom konaní, obávam sa, že toto, čo sa tu deje teraz, že sa len hasí nejaký problém, len v krátkosti zopakujem, o tých clách sa začalo hovoriť už po nástupe prezidenta Trumpa. Minister financií už v januári upozorňoval, že to môže viesť k ohrozeniu 20-tisíc pracovných miest, to znamená, vedeli sme o tom. Na začiatku apríla tieto clá prišli, potom, samozrejme, ako to je charakteristické pre prezidenta Trumpa, tak navrhol to oddialiť o 90 dní a vyprší nám tých 90 dní niekedy na začiatku, v polovici júla. Takže my vlastne riešime niečo niekoľko týždňov pred tým, ako bude úplne jasné, ako tie clá budú vyzerať.
Nezdieľam až taký optimizmus, ako tu hovoril môj predrečník, ale predsa len ak by aj nastalo nejaké optimistické riešenie, tak už dnes platíme 25-percentné clá na automobily. Už dnes to platíme. Neplatili sme, keď clá boli minimálne, dnes máme 25 %. Ony sa zdesaťnásobili, tie clá, odvtedy, ako prišiel prezident Spojených štátov do úradu, takže už dnes sú problémy, dokonca si myslím, že tie národohospodárske škody vznikajú už dnes. Len on v tom má určitú zotrvačnosť. Spomeňte si, svetové automobilky, ktoré dovážali automobily do Spojených štátov, tak mnohé na lodiach držali tie autá, lebo čakali, že či ozaj ten Trump to myslí s tými clami vážne. Nuž, zatiaľ to vyzerá tak, že to myslí vážne, pretože na automobily dovážané z Európskej únie, vrátane Slovenska, je uvalené 25-percentné clo. A vieme všetci veľmi dobre, že najväčší dosah týchto ciel bude práve na Slovensku, práve na Slovensku, pretože máme takú štruktúru výroby práve preto, že sme tak odkázaní na automobilový priemysel a práve preto, že sa aj u nás vyrábajú napríklad luxusné automobily, ktoré tvoria významnú časť dovozov automobilov do Spojených štátov.
Ja sa pýtam, aké budú ďalšie opatrenia. Toto pokladám za jedno opatrenie, aj s tými rizikami, ktoré som tu spomínal, pretože napríklad od tých automobiliek, od toho zväzu automobilového priemyslu viem, že očakávajú šrotovné. Vy asi viete, čo to bolo šrotovné, nebudem to znovu opisovať, ale mne v tom prekáža, lebo aj pán minister hovoril pri tom skrátenom konaní, že to bude európske, teda únijné šrotovné. Prekáža mi v tom, neprekáža, poviem, chýba mi v tom nejaká aktivita slovenskej vlády. To znamená, my čakáme, že príde Brusel a povie, no a ideme na to šrotovné. Chýba mi aktivita, že my vlastnými silami, vlastným umom si nevieme povedať, že budeme nejakým spôsobom sanovať ten automobilový priemysel takto alebo takto, alebo prijeme nejaké opatrenia, ktoré pomôžu celkovo podnikateľskému prostrediu, o ktorých tu hovoril aj predrečník.
Ďalšia vec, pán minister sa veľmi rád chváli tým, že ako máme rekordne nízku nezamestnanosť a dokonca ako aj hovorí, že máme tu 100-tisíc neobsadených pracovných miest. Áno, je to pravda, je to pravda, zároveň zhruba máme 100-tisíc pracovných miest obsadených cudzincami, ľuďmi z vonku. Je to síce pravda, ale keď máme takú rekordne nízku nezamestnanosť a toľko voľných pracovných miest, obávame sa, zámerne sa, teda opodstatnene sa obávame, že čo to spraví s naším automobilovým priemyslom. Ja teraz nechcem o tom nejako polemizovať, len by som čakal, že aj vláda sa týmto bude zaoberať v širšom kontexte. Pretože sú tu nejaké ďalšie projekty, ktoré sa môžu rozvíjať, jedna z tých veľkých oblastí je obranný priemysel. Ako vieme, vyzerá to tak, že európska... alebo nieže vyzerá to tak, je to tak, napríklad zoberme si nemecké firmy, ktoré v podstate už pomaly idú kupovať celé závody od automobiliek a budú tam budovať výrobky obranného priemyslu. Zvažujeme to? Dá sa toto použiť? Ja tu počujem, že sa tu deje niečo v tom zbrojárskom priemysle, tak to zahrňme do nejakej širšej koncepcie. Skúsme to zahrnúť. A vôbec, aká bude štruktúra slovenského priemyslu a hospodárstva? Kto sa nad tým zamýšľa?
Viete, ja som sa pozrel, že čo vlastne by charakterizovalo hospodársku politiku tejto vlády. A ja som našiel jeden jediný, zaregistroval jeden jediný materiál, kde to mám napísané, teraz to nenájdem. Ide o materiál, a tu to mám, bol prijatý v Košiciach vo februári 2024 a volá sa ten materiál, no materiál o Udržateľnosti výroby automobilov v Slovenskej republike v kontexte prechodu na výrobu elektromobilov a k vybraným problémom rozvoja elektromobility. To znamená, to je materiál, ktorý sa zameriava vyslovene na automobilovú výrobu so špecifickým pohľadom ešte na elektromobilitu. A keď si to prečítate, ja som si to prečítal dosť podrobne, tak tam vlastne nájdete, že tomuto bude prispôsobené veľa oblastí vôbec celej politiky slovenskej, slovenskej vlády. Napríklad školstvo, školstvo by malo produkovať ľudí, ktorí budú pôsobiť v automobilovom priemysle. Rekvalifikácie to isté. Ak sa majú budovať líniové stavby, diaľnice, majú slúžiť automobilkám. Hovorí sa tam o energii, elektrickej energii, pretože to bude potrebovať väčšie množstvo elektrickej energie. Dokonca do roku 2045 sa uvažovalo dokonca až o zdvojnásobení potreby spotreby elektrickej energie na Slovensku. A to je viazané práve na túto automobilovú výrobu. To znamená, pred niečo vyše rokom my sme hovorili o tom, že ešte podporíme ten automobilový priemysel. Opakujem, ja som rád, že ho tu máme a on zohráva svoju úlohu stále, ale nič iné som nenašiel, čo sa týka nejakej čitateľnej hospodárskej politiky vlády, iba toto. A potom ako keby to čert chcel, tak teraz zrazu príde takýto problém s automobilmi. Ale ten problém sa dal šípiť. Za niekoľko, ja neviem, za dvadsať rokov sa znížila produkcia európskych automobiliek únijných na polovicu. Ako to nie je nová vec, je to skutočne tak a boli tu signály, že bude s tým problém.
Viete, my potrebujeme, my potrebujeme si nejako definovať, že čo tu vlastne na Slovensku chceme. Ja poviem jeden príklad, jeden vážny príklad a to je umelá inteligencia. Európska únia vyčlenila 20 mld. eur na päť veľkých fabrík v Európskej únii, ktoré budú konkurovať najmä americkým producentom. Dvadsať miliárd eur na podporu gigafabrík, kde budú veľké výpočtové strediská na umelú inteligenciu. Česi sa idú roztrhať, aby dostali jednu z takýchto fabrík, idú sa roztrhať, všetko preto robia, len aby tú fabriku dostali. Popritom, čo Česi, keď ich spomínam, už dávno, dávno rokujú a dávno budujú výrobňu čipov v Českej republike. To znamená, to sú výroby s vyššou pridanou hodnotou, s vyššími mzdami napríklad a vyššou atraktivitou aj pre zamestnancov, aby nám neodchádzali od nás, ale aby sa zamestnali tu za lepšie peniaze. Ja som nezaznamenal nič, že by slovenská vláda o takomto niečom uvažovala. A pritom keď to spomeniem, som spomínal tú elektrickú energiu, ako viete, tak takéto fabriky spotrebúvajú veľké množstvo elektrickej energie, dokonca niektoré firmy si kupujú celé elektrárne v Spojených štátoch, aby mohli uživiť tie výpočtové strediská tou elektrickou energiou. My tu uvažujeme o, dostavajú sa Mochovce 4, uvažujeme o nových jadrových zdrojov v Jaslovských Bohuniciach, uvažujeme o prečerpávajúcej elektrárni a to znamená, že budeme energetickou mocnosťou. Ako by sa nám to krásne hodilo, keby sme tu mali jednu veľkú fabriku s umelou inteligenciou a by sme ju kŕmili práve tou elektrickou energiou, ktorú máme u nás. Toto mi chýba, že niekto sa takýmto spôsobom nad tým nezamýšľa. Čo bude, vlastne kam bude Slovensko smerovať?
Posledná vec, ktorú spomeniem, je, že pri tej koncepcii nejakej vízie hospodárskej politiky, o ktorej hovoril napríklad aj včera prezident republiky, ktorá nám chýba, by sme sa mali zamyslieť aj nad financovaním. Viete, ja keď počúvam, že postavíme prečerpávaciu elektráreň, že postavíme nové bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, stále mi tam chýba, že z čoho sa to bude financovať. Ako tie metódy sú rozličné, samozrejme, ale chýba mi to tam. Ako keby to bola tá posledná vec, o ktorú by sme sa mali starať. Ale to je často tá prvá vec. Zoberte si napríklad jadrovú elektráreň v Maďarsku v Paksi. Je financovaná tak, že je financovaná z úverov ruského dodávateľa. To znamená, takto ich drží v hrsti ruský dodávateľ. Ja vám dám úver a za ten úver ja postavím tú elektráreň u vás. To je zväzujúce. Ja neviem, akým spôsobom chce postupovať slovenská vláda. Ja nie som napríklad proti prečerpávacej elektrárni, ale musí to byť urobené za jasných, transparentných podmienok. Uvedomujem si, že to je najlepší spôsob uskladnenia elektrickej energie. Neexistuje lepší. Tak ako funguje Čierny Váh, viem si predstaviť aj inú elektráreň. Napokon, nie je to nová myšlienka. Ale nech mi niekto odpovie na to, že kto bude spotrebúvať tú elektrinu z tej prečerpávacej elektrárne. Nebude to na juh od nás? Ja neviem, aké sú zmluvy. Zaregistrovali sme, že z gabčíkovskej elektrárne pôjde časť výroby elektrickej energie do Maďarska. Ako keď to je v rámci obchodných vzťahov výhodných pre Slovensko, nech sa páči. A neriešim im problém niekoho iného? Nemám odpovede na tieto otázky.
Čo sa týka toho financovania, tak spomeniem pár slovami len eurofondy. Minulý rok Slovensko minulo z eurofondov 4,1 mld. eur. Zaplatilo ako odvod do únie niečo vyše 900 mil. eur. To znamená, viac ako 3 mld. eur Slovensko absorbovalo do svojich rozpočtov a pomohlo tým pádom verejným financiám. Vlani bol dlh, deficit hospodárenia vo výške 5,27 %. Preto to hovorím na stotiny, pretože v roku 2023 bol deficit 5,21 %. Vlani bol vyšší deficit ako v roku 2023. Táto vláda nekonsoliduje. A teraz si predstavte, že by vypadli tie eurofondy. Tak sme na kolenách. S tými eurofondami počíta štátny rozpočet aj tento rok, zhruba na úrovni 3,5 mld. eur. Rátam tam aj plán obnovy a odolnosti. Keď si zoberiete správy ratingových agentúr, tak tam nájdete jednu vec. Každá ratingová agentúra, ktorá nám prehodnocovala rating, buď zachovala, zhoršila výhľad alebo zhoršila hodnotenie. Každá jedna hovorí, Slovensko musí využívať eurofondy, to je jeho záchrana. Ak my nedokážeme využiť eurofondy tento rok, tak sa rútime totálne do priepasti. Deficit bude omnoho vyšší. Viete, aké bolo čerpanie ku koncu apríla eurofondov? Sedem percent. Sedem percent. Tak ja som veľmi zvedavý, ako sa dokáže z plánu obnovy a odolnosti a z eurofondov nazhromaždiť výdavok vo výške takmer 3,5 mld. eur. A teraz, a zavŕšim to, zavŕšim to vyslovene politicky a zahranično-politickou orientáciou Slovenska.
Keď príde nemecký kancelár a povie, že robíte veci také, že vám možno na tie eurofondy siahneme, tak ako sa siahlo Maďarsku, si predstavte, kde sme. Si predstavte, že by takéto niečo nastalo. Opakujem, ratingové agentúry hovoria, ak nebudete čerpať eurofondy, zhoršíme rating. Je to tam napísané, kto chce, nech si to prečíta. To je jedna vec, ktorá sa týka Nemecka. My sme čistý príjemca eurofondov, Nemecko je čistý dodávateľ eurofondov. To znamená, ak oni niečo hovoria, tak musíme toto brať do úvahy. Z ich peňazí, nemeckých, my máme tie eurofondy tu na Slovensku. Preto treba veľmi citlivo postupovať k zahraničnej politike. Veľmi citlivo postupovať a nie sa čertiť na to, keď povie nemecký kancelár niečo a ohrádzať sa a nazvať ho človekom, ktorý nás zotročuje, ale musíme s nimi rokovať.
Druhá vec, čo sa týka Nemecka. Nemecko predstavilo to, čo kresťanskí demokrati v Nemecku nikdy neurobili, teraz to spravili, idú zobrať pôžičky jeden bilión eur. To je tisíc miliárd eur. A z tohto fondu budú financovať infraštruktúrne projekty a obranu, obranný priemysel. Keď sa opäť pozriete do tých, do tých hodnotení ratingových agentúr, tak tam nájdete. Slovensko môže prekonať to nebezpečenstvo, ktoré, ktoré vyplýva napríklad z tých amerických ciel, že sa bude podieľať na tom bilióne eur, ktoré je v Nemecku. To tam je doslova napísané. Tie ratingové agentúry sa na to spoliehajú. A ak to nedokáže, tak znížime rating. A my sa ideme s Nemcami hádať? My ideme, ideme nazývať nemeckého kancelára führerom? Prosím vás pekne, čo to je? Však to je ekonomická samovražda. Toto chceme spraviť?
Takže na záver, kráti sa mi čas, poviem toľko, že kurzarbeit, rozšírený kurzarbeit aj s tými rizikami, o ktorých som hovoril, aj s tými nedostatkami je dobré riešenie. Určite je dobré riešenie. Už keď nie preto, že nechávame, necháme tých ľudí v pracovnom pomere, tak preto, že nám neodídu odtiaľto. Že neodídu von, lebo keď odtiaľto niekto odíde, tak sa už nevráti. Poľsko už niekoľko rokov má presne opačný príbeh. Vracajú sa ľudia. Viac sa ich vracia, ako uteká z toho Poľska. Lebo majú konzistentnú hospodársku politiku. Pretože si vážia podnikateľov, pretože vedia využívať eurofondy, majú jasnú zahraničnú politiku, majú stabilné prostredie, v ktorom sa dá orientovať a v ktorom sa dá podnikať. To je mimoriadne dôležité. My namiesto toho hovoríme o nejakých štyroch svetových stranách, chodíme na návštevy do Moskvy a kričíme na Nemcov so zdvihnutou päsťou. Prosím vás pekne, ako spamätajme sa, spamätajme sa. Kam sa rútime? Kurzarbeit je málo, málo. To je jedna kvapka, jedna pomoc, hej? Aj tak, ako som povedal, ktovie, ako to budeme financovať.
Treba nám viac a treba nám to, čo povedal včera aj prezident republiky, treba nám jasnú víziu, jasnú hospodársku politiku na dlhé obdobie. Ja hovorím za KDH, ako my sme ochotní sa na tom podieľať, aby sa tu prijala taká hospodárska politika, ktorá bude krížom cez funkčné obdobia, ktorá bude záväzná, ani by som nepovedal že záväzná, ale ktorú budú rešpektovať všetky vlády, ktorékoľvek nastúpia.
A zakončím to tým Poľskom. Skutočne Poliakov už nedobehneme, neviem kedy, ak ich vôbec dobehneme. Sme sa smiali dakedy nad Poliakmi. Choďte tam dnes, ako to tam vyzerá. Poľsko sa stáva, stáva skutočne jedným z lídrov vôbec Európy a to už nie je len v ekonomickej oblasti, ale viete, že aj v politickej a viete, aj v obrannej, v obrannej politike.
A na záver, úplne na záver poviem toľko, len nedá mi, ešte k tomu Nemecku poviem jednu vec. Ak ste si všimli, tak to prešľapávanie, ktoré, ktoré nastalo po odchode Angely Merkelovej, ktorá sa, ktorá sa v Nemecku pasovala do rolí toho, do rolí tej dôležitej političky, ktorá rozhoduje na únijnej úrovni, tak to prešľapávanie je preč. Je tu kancelár, ktorý chce, ktorý chce vstupovať aj veľmi aktívne do európskej politiky. Prosím vás pekne, tak uvedomme si to, že to je tak a buďme nie nepriateľmi, ale spojencami Nemecka.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, aj my v KDH to kvitujeme, tento návrh zákona. Je to veľmi dobrý návrh zákona, lebo tiež sa pod to... máme problémy v Žilinskom samosprávnom kraji, máme viacero internátov na stredných školách a vieme, že to je veľký problém, čo sa týka finančných zdrojov, lebo župa vždy hasí nejaké problémy, ktoré horia doslova, ale na tie internáty nikdy sa nenájdu finančné zdroje v rozpočte žúp. A toto je veľmi dobrý produkt a hlavne, že to nejde do finančného zaťaženia.
Ten pozmeňujúci návrh si musíme ešte pozrieť, lebo nemali sme to čas nejako detailnejšie, ale mali by tam byť len nejaké asi drobné úpravy, ale poslanecký klub KDH určite tento návrh zákona podporí, lebo podľa mňa toto je správna cesta, ako pomôžeme župám, ktoré vlastnia stredné školy a, samozrejme, tak ako si aj spomenul, vysoké školy a univerzity. To tiež takisto potrebujú súrne a dá sa povedať, že tie podmienky, keď chceme, aby tí študenti nám študovali, aby chodili aj za tým štúdiom, ďalej cestovali, tak potrebujeme aj kvalitné ubytovanie pre nich, lebo keď nemajú kvalitné ubytovanie, tak ich to odrádza a potom, samozrejme, vyberajú si iné školy a je to možno aj na škodu.
Takže ďakujem, pán minister, že ste prišli s týmto návrhom zákona.

Tak vážený pán minister, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, ktorý by som tak ľudovo nazvala, ako ho voláme, že práca na miesto dávok. Ten slogan znel super, to nielen SaS-ka, pán minister, ako ste povedali, ale ešte aj my pod tým názvom zastávame ako pravičiari názov, že naozaj pracovať namiesto dávok sa oplatí. Trošku len problém vidím v aplikácii a budem o tom hovoriť.
Čiže samotná myšlienka zásluhovosti je správna. Princíp, že dávky nemajú byť náhradou za prácu, ale pomocou v ťažkej životnej situácii je plne legitímny a zaslúži si podporu. Opatrenie je teda na mieste, ale jeho realizácia môže byť mimoriadne náročná. Mnohí z vás, ktorí ste v kontakte so samosprávami, viete, že v regiónoch s dlhodobou nezamestnanosťou nežijú ľudia bez práce len preto, že by nechceli. Často sú to oblasti s nedostatkom pracovných príležitostí, so slabou infraštruktúrou, bez reálnej ponuky, kde by mohli ľudia získať a udržať si zamestnanie. Dlhodobo nezamestnaní nie sú homogénna skupina, sú medzi nimi tí, ktorí stratili pracovné návyky, ktorí potrebujú špeciálnu podporu, rekvalifikáciu alebo sociálnu prácu. Ak ich postavíme pred jednoduché rozhodnutie, vezmi túto prácu, inak ti dávky odoberieme, musíme sa uistiť, že im túto prácu vieme aj reálne zabezpečiť. Bez toho riskujeme, že namiesto poklesu nezamestnanosti zvýšime chudobu a sociálne napätie. Upozorňujú na to aj samosprávy, ktoré sa obávajú, že povinnosť nahnať ľudí do práce dopadne práve na ich plecia. Obávajú sa, že v niektorých obciach sa opatrenie zmení na byrokratickú pascu, ktorá síce dobre znie na tlačovej konferencii, ale v praxi spôsobí viac škody ako úžitku. Dovoľte mi preto apelovať, ak už ideme robiť zásadnú reformu, musíme do nej zahrnúť samosprávy.
Tie najlepšie poznajú svoje lokálne problémy, majú schopnosť hľadať individuálne riešenia, a práve im treba dať priestor a zdroje, aby pomáhali dlhodobo nezamestnaným uplatniť sa na trhu práce. Každý región je výnimočný a špecifický nielen svojou hospodárskou situáciou, ale aj prístupom k nezamestnaným ľuďom. Často, a musíme si to otvorene priznať, odsudzujeme ľudí len pre farbu ich pleti alebo pôvod ešte skôr, než dokážu možnosť preukázať svoje schopnosti. Áno, je to pravda, že mnohí úradníci sa na východnom Slovensku stretávajú aj s tými zlými príkladmi, ale nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca. Musíme dať šancu každému bez predsudkov s jasnou víziou pre človeka, ktorého nádej na lepší zajtrajšok ho bude hnať vpred. Každý z nás vie, ako sa sami nastavujeme, keď je niečo len povinnosťou, preto ukážme cestu, nádej a víziu lepšej budúcnosti. Ukážme týmto ľuďom, že na nich záleží, že sú potrebnou súčasťou spoločnosti, a že si vážime ich úsilie, aj keď sa výsledky nedostavia zo dňa na deň. Musíme im ukázať, že práca im môže priniesť viac ako nezamestnanosť, dôstojnosť, uznanie, perspektívu a skutočné miesto v spoločnosti. Plošné riešenia ale nefungujú. Nepomôže rovnaký princíp v Pezinku ako v Trebišove, ani v Bratislave či Jarovniciach. Ak skutočne chceme, aby toho opatrenie malo zmysel musí byť postavené na reálnych možnostiach a musí byť doplnené o podporu miestnych iniciatív a regionálnych programov. Dlhodobo nezamestnaní i obyvatelia vylúčených komunít musia prekonávať mnohé prekážky, o ktorých mnohí v tomto pléne ani len netušíme. Ako majú nájsť prácu, potrebujú nielen návyk každé ráno vstať, obliecť sa a ísť, ale potrebujú mať napríklad prístup k vode. Tejto téme sa venoval v svojej správe aj komisár pre deti. Mnohí nemajú prístup ani k takej samozrejmosti v 21. storočí, akou je pitná voda. Potrebujú mať aspoň základné vzdelanie. Napriek povinnej školskej dochádzke aj dnes máme v spoločnosti dosť analfabetov. Komisár sa venoval aj tejto téme, takmer 30 % vymeškanej dochádzky, ale legitímne ospravedlnenej rodičmi detí. V šestnástich rokoch nám mládež vypadáva zo školského systému, presúva sa na úrady práce, niektorí do evidencie, iní na rodičovské dávky. Potrebujeme oveľa rozsiahlejšie zmeny, ako je len podmieňovanie dávok akceptáciou akejkoľvek práce. Napríklad len v Prešovskom kraji je viac ako 10-tisíc mladých ľudí len zo základným vzdelaním bez akejkoľvek odbornosti.
Tu si viem predstaviť, že dávky by dostávali tí, ktorí by si doplnili vzdelanie a ukončili nejaké remeslo. Podľa populačnej prognózy nás totiž o 18 rokov čaká stav, že jeden pracujúci bude robiť na dvoch nepracujúcich. Je teda najvyšší čas prijímať potrebné systémové a medziodborové opatrenia. O tých medziodborových, o tom rezortizme hovoril aj pán prezident pred chvíľou.
Záverom chcem zdôrazniť, ak sa má tento návrh stať nástrojom pomoci a nielen trestu, musíme jeho aplikáciu robiť rozumne, citlivo a realisticky, inak z neho bude len ďalší pokus, ktorý sa síce dobre počúva, ale v skutočnosti prinesie viac problémov ako riešení. Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale hlasoval som proti. Čiže hlasoval som proti, aby to bolo na zázname. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, chcem zvolať poslanecké grémium v mene poslaneckých klubov KDH, SaS, SLOVENSKO a PS, okamžite. (Potlesk.)

Môžem? Pán predseda, chcem vyjadriť námietku voči tomu. Chcem, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať, lebo nie je to nikde uvedené v rokovacom poriadku a mám, myslím, právo na to, aby sa o mojom návrhu dalo rokovať. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som navrhol na úvod 35. schôdze minútu ticha za obete ruskej agresie v Kyjeve a na celom území Ukrajiny, zvlášť pri 1 543. výročí mesta Kyjev v týchto dňoch, keď bola najväčšia intenzita bombardovania od začiatku ruskej vojny na Ukrajine a tiež za obete teroristiského hnutia Hamas izraelských rukojemníkov a za palestínske obete brutálnych vojenských akcií izraelskej armády v Gaze.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za vaše faktické poznámky, kolegyne a kolegovia, a bolo ich veľa. Ja skúsim zareagovať na tri kolegyne.
Pani kolegyňa Jurík, hovorili ste o opakovaných niekoľkostranových pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli oveľa dlhšie ako pôvodné návrhy. Chcem upozorniť a je zaujímavé, že pred necelými dvoma týždňami v nedeľnej relácii O päť minút dvanásť boli europoslanci a europoslanec za HLAS Braňo Ondruš povedal, že ak je dlhší pozmeňujúci návrh ako samotný návrh zákona, tak je jasné, že je to babrácky návrh, hej? Toto povedal aj koaličný europoslanec. Hovoríme to aj my, ale nehovoríme to sami.
Naozaj takto chceme, kolegovia, pripravovať legislatívu? A dostávame opakovane takéto návrhy, takže ja sa pripájam tiež k tomu, čo ste povedali, dajte nám konsolidovaný návrh, aby sme vedeli, o čom sa hlasuje. Už od včera ste museli opravovať tento návrh, koľkokrát ho ešte budete opravovať?
Pani poslankyňa Kalmárová, vyjadrili ste, že mnohé ľudskoprávne organizácie, domáce i zahraničné, sa vyjadrujú a vyjadrujú sa negatívne. Obrátili sa na slovenský parlament, aby sme zákon takýmto spôsobom a bez účasti tých, ktorých sa to týka, ďalej nerokovali a neschvaľovali. Ale koaliční poslanci nemajú otvorené uši pre ich slová. Iba opozícia má? Nedeje sa to v úzkej spolupráci s občianskymi organizáciami, tak aspoň my, chcem vyjadriť odhodlanie, že keď budeme v budúcnosti mať tú možnosť, zrušíme tento zákon a budeme riešiť veci, ktoré sa týkajú regulácie občianskej spoločnosti, spolu s ich zástupcami.
A pani kolegyňa Turčanová sa pýta, prečo toto práve v čase konsolidácie riešime ešte aj vo Veľkom týždni. No odpoveď je, lebo to bol planý sľub svojim voličom, koaličným voličom, ktorých vo voľbách získali na rozprávku o politických mimovládkach, a niekoľko ľudí v SMER-e teraz má tú moc nad koalíciou, že to musia za každú cenu splniť. Je to smutné.

Ďakujem ti pekne, pán kolega Marián Čaučík, za to, že si aj nastavil zrkadlo v, tomu amatérsky pripravenému škodlivému zákonu, keď si ukázal aj súvis s zákonmi ústavnými, s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými normami. Medzitým si poukázal aj na zúženie a oslabenie práva zhromažďovať sa. Mne to veľmi silne spolu s tým naratívom kolegov z koalície pripomenulo rétoriku z, prepáčte, ale naozaj 50. rokov, kedy na 40 rokov sloveso spolčovať sa nadobudlo negatívnu konotáciu. Spolky v tom čase boli vnímané ako niečo protištátne, ako nejaký živel, s ktorým sa treba vysporiadať, namiesto toho, aby sme v demokratickej slobodnej spoločnosti videli, že toto je príspevok občianskej zodpovednosti prevzatia svojho podielu za budovanie kvality života v krajine. Tak ďakujem ti za akcent aj na túto tému.
Zároveň vnímam aj z tvojej reči, ale aj z iných vystúpení, že nikto z opozície nespochybňuje legitímne právo koalície jednoducho priniesť tému či lobingu, ale to sa, samozrejme, nemôže týkať výlučne mimovládok a už, neziskových organizácií, ale úplne inej právnej a kvalitne pripravenej normy, a taktiež priniesť tému transparentnosti alebo nejakej úpravy podmienok, v ktorých fungujú tieto mimovládne a neziskové organizácie. A tu by som skôr čakal, že im pomôžeme, lebo to, čo ony robia, je lacnejšie, ako keby to robil štát, a musí to byť naprieč politickým spektrom a spolu s nimi.