Videokanál klubu

Aha, prepáčte, pardon. Ďakujem pekne.
Vláda Roberta Fica parlamentu a vlastne všetkým občanom a občiankam predložila dokument, v ktorom chce ukázať, že je tou pravou a jedinou skutočne sociálnodemokratickou vládou, ktorá sa postará o ľudí.
Programové vyhlásenie štvrtej vlády Roberta Fica má však trhliny práve v tej sociálnej oblasti, ktorou sa tak hrdí. Ja by som sa rada v rozprave venovala najmä téme dôchodkov, takže len doplním kolegu Kišša, dôchodkovej spravodlivosti pre ženy, riešeniam pre rodiny a rovnosti v odmeňovaní. Začnem dôchodkami.
Dôchodky sú všeobecne neustále diskutovanou témou, to sa asi všetci zhodneme, keďže sa týkajú obrovskej skupiny ľudí, ktorá sa v našej krajine stále zväčšuje, keďže Slovensko starne a počet ľudí v seniorskom veku sa začína rapídne zväčšovať v pomere k ľuďom v produktívnom veku. Mňa osobne veľmi mrzí, že táto téma je rovnako často a neustále prepieranou témou aj počas volieb a je volebne zneužívaná. Tak tomu bolo aj teraz, keď strany SMER a HLAS pred voľbami sľubovali trináste dôchodky už v roku 2023. Robert Fico dokonca sľuboval, že vyplatí ľuďom trináste dôchodky nielen za rok, kedy sa dostane do vlády, ale aj spätne. Ja úplne rozumiem ľuďom, že naskočili na tieto predvolebné sľuby, pretože dôchodky na Slovensku sú v pomere k iným blízkym krajinám stále nízke. Povedzme si ale, prečo to tak je, prečo sú tie dôchodky nízke a tiež, prečo by tá debata o dôchodkoch nemala skončiť len pri trinástych dôchodkoch, ale mala by sa týkať celého dôchodkového systému.
V prvom rade opäť doplním, alebo budem možno opakovať sa po kolegovi Kiššovi, ale myslím si, že je dôležité, aby sme, aby sme toto ľuďom opäť zopakovali. Vráťme sa do minulosti, konkrétne do obdobia vlád Fico 1, Fico 2. Prvá Ficova vláda v roku 2009 zaviedla garantované fondy, ktoré, ako vieme, sú slabo výnosné, následne v roku 2014, za druhej Ficovej vlády sa automa, sa udialo automatické presunutie ľudí do garantovaných teda dlhopisových fondov, ktoré mali minimálne výnosy. Vtedajšia vláda tiež zmenšila percento odvodov v II. pilieri a presunula ich do I. piliera, a to všetko s minimálnou informovanosťou verejnosti. A tieto opatrenia stáli budúcich dôchodcov a budúce dôchodkyne miliardy eur, myslím, že Štefan povedal 5 miliárd eur, o ktoré prišli v týchto nevýnosných fondoch.
Ale poďme k súčasnosti, máme tú náročnú ekonomickú situáciu a s ňou spojené zdražovanie, teda rast cien a energií. Na Slovensku je takmer 900-tisíc ľudí ohrozených chudobou. Na toto potrebujeme reagovať a to adresnými opatreniami, naštartovaním ekonomického rastu krajiny, a najmä nastavením udržateľnosti dôchodkového systému tak, aby bolo nielen na trináste dôchodky, ale aj na tie klasické starobné dôchodky a nielen na ne, ale aj na vyššie platy pre ľudí, a nielen tento rok a budúci rok, ale každý ďalší rok a potom aj pre tých budúcich dôchodcov a dôchodkyne, ktorí sú najviac ohrození.
V programovom vyhlásení vlády absentuje konkrétne vysvetlenie, ako chce vláda posilniť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Namiesto toho nám vláda sľubuje trináste dôchodky každý rok, počnúc rokom 2024, na ktoré nemá iné finančné krytie, ako je prehlbovanie štátneho dlhu, a zároveň chce na ich financovanie použiť peniaze z terajšej asignácie dvoch percent dane fyzických osôb pre mimovládny, určených pre mimovládny sektor, čím oberie občianske združenia a mimovládne organizácie aj o to málo, čo dnes od ľudí dostávajú.
Dovoľte mi teda z tohto miesta sa spýtať najmä pána ministra práce Erika Tomáša k dôchodkom niekoľko otázok, na ktoré som sa pýtala aj včera na výbore a na niektoré som doteraz nedostala odpoveď. Keď ste, pán minister, hovorili, že počas, teda počas posledných dní, minulý týždeň najmä, že budete dotknuté neziskovky a občianske združenia kompenzovať, môžete nám povedať, ako konkrétne budú tieto kompenzácie vyzerať a komu konkrétne budú a nebudú určené, respektíve kto bude určovať, či má konkrétne občianske združenie ušľachtilý, alebo neušľachtilý cieľ.
Druhá otázka, prečo ste o týchto kompenzáciách nepovedali priamo na prvej tlačovej konferencii, kde ste predstavovali spôsob financovanie trinástych dôchodkov, pretože vaše vyjadrenia o tom, že na ne použijete dve percentá z dane fyzických osôb spôsobili, podľa vašich slov zbytočne, obrovskú paniku v mimovládnom sektore, ktorá tu v podstate nemusela byť, keby ste rovno povedali, že ich budete kompenzovať. Mne sa to ale skôr zdá, že vy ste vlastne po prvej tlačovej konferencii, ste si následne uvedomili, že ste si dali gól do vlastnej brány a urýchlene ste začali hľadať riešenia a prišli ste s týmto nedôstojným riešením ušľachtilých a neušľachtilých mimovládok alebo občianskych združení.
Tretia otázka, ak si naozaj stojíte za svojimi slovami, že rodičovský dôchodok je zlé opatrenie, nech sa páči, čo vám bráni v tom navrhnúť jeho odstránenie z ústavy? Viaceré opozičné strany sa už aj verejne vyjadrili, že rovnako rodičovský dôchodok považujú za zlé a diskriminačné opatrenie, vrátane nás v Progresívnom Slovensku. Ak by ste to korektne navrhli, predpokladám, že podporu ústavnej väčšiny by ste, aspoň od niektorých opozičných strán, dostali.
A štvrtá otázka, čo presne znamená, že budete chcieť prehodnotiť efektívnosť II. a III. piliera, pretože ako aj kolega Kišš spomínal, môže to znamenať, že sa dočkáme zásahov do fungovania II. a III. piliera tak, že ich vláda obmedzí na úkor posilnenia I. piliera a to môže poistencov obrať o už nasporené peniaze.
Druhou témou, ktorej sa chcem v rámci sociálnej oblasti venovať, je riešenie dôchodkovej spravodlivosti pre ženy, ktorá úplne absentuje v programovom vyhlásení vlády, a teda riešenie dlhodobej diskriminácie žien, ktoré sa v seniorskom veku stávajú chudobnými vdovami. Tieto ženy sú odkázané na nižšie dôchodky, pretože sa počas svojho produktívneho života určitý počet rokov venujú starostlivosti o deti a vykonávajú neplatenú prácu. Pri viacerých deťoch to môže byť od šesť až do dvanásť rokov, počas ktorých vypadnú z pracovného procesu, čo sa negatívne odráža nielen na ich opätovnom zaraďovaní sa na trh práce, ale aj na nízkych dôchodkoch. Stačilo by len upraviť výpočet odvodu do dôchodku počas obdobia starostlivosti o deti navýšením koeficientu, nič takéto ste však v programovom vyhlásení vlády nenavrhli.
Ďalšou pretrvávajúcou nespravodlivosťou je, že ženy, ktoré nevychovali ani jedno dieťa, teda bezdetné ženy, nemajú dnes po smrti manžela nárok na vdovský dôchodok ako iné vdovy. Aj tieto si zaslúžia mať nárok na vdovský dôchodok. O čo sú tieto vdovy horšie ako tie, ktoré vychovali jedno, dve či viac detí?
Treťou témou je rovnosť v odmeňovaní. Pán predseda strany HLAS Peter Pellegrini sa počas predvolebnej kampane často a hlasno na tlačovkách vyjadroval, že bude chcieť podporiť rovnosť v odmeňovaní mužov a žien a dokonca ju zakotviť do ústavy. Teraz, keď je jeho strana súčasťou vládnej koalície a jeho podpredseda Erik Tomáš sa stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, k téme rovnakých platov za rovnakú prácu pre ženy a mužov zrazu ani obraz, ani zvuk. Celá téma vyrovnávania platových rozdielov medzi mužmi a ženami sa z programového vyhlásenia vlády úplne vytratila. Rada by som z tohto miesta pána ministra upozornila, že existuje smernica Európskej únie, ktorá ukladá členským štátom, aby riešili platovú nerovnosť mužov a žien a prehodnotili napríklad odmeňovanie takých pracovných pozícií, ktoré sú vykonávané prevažne ženami, ako je opatrovateľstvo alebo učiteľstvo a podobne, pretože práve tieto sú dlhodobo finančne podhodnotené. Na toto máte čas do júna 2026, vtedy má byť táto smernica transponovaná v členských štátoch Európskej únie, čiže bude to ležať na pleciach vašej vlády. Preto by bolo na mieste očakávať, že túto tému aspoň jednou vetou spomeniete v programovom vyhlásení vlády. To sa však nestalo.
Štvrtou témou sú rodiny s deťmi. V časti Sociálna politika je veľmi málo k rodinnej politike, vidíme tam množstvo nekonkrétnych všeobecných fráz, ako napríklad že už opäť chcete riešiť nedostatok miest v škôlkach, dovolím si tvrdiť, že to už riešime asi pätnásť rokov a stále tu máme nedostatok miest v škôlkach, čo sa nakoniec už prejavilo aj v základných školách, kde sa deti učia pomaly na chodbách a v učebniach chémie a nie v triedach, kde majú mať kmeňové triedy. A chcete to riešiť tým istým spôsobom, ktorý na Slovensku očividne nie úplne funguje už fakt vyše pätnásť rokov, a to je stavaním nových budov z prostriedkov Európskej únie. To sa ukazuje ako zdĺhavé a teda aj nedostatočné riešenie. A kým sa tie dostavajú, lebo to trvá, vaším jediným riešením je nedotiahnutý zákon o predĺženom rodičovskom príspevku z dielne HLAS-u ešte z čias minulej vlády, ktorý je po prvé diskriminačný, pretože oň nemôžu požiadať rodičia vtedy, keď to potrebujú, ale len počas riadneho zápisu do materských škôl, ktorý býva v máji, čiže iba počas tohto, tohto obdobia požiadať o predĺžený rodičovský príspevok, a zároveň je niektorými rodičmi aj zneužívaný na druhej strane, ktorí žiadajú riaditeľky škôlok, aby im dali potvrdenie, že ich dieťa nemôžu prijať do tej škôlky napriek tomu, že v realite to miesto, miesto pre ne majú. Toto je z môjho pohľadu naozaj zlý zákon, ktorý buď treba zásadne opraviť, alebo nahradiť iným riešením. Môžete sa napríklad inšpirovať návrhom od nás z Progresívneho Slovenska o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorý by adresne pokryl do sumy 350 eur mesačne účelovo vynaložené náklady rodičov na škôlky ich detí, až kým nenastúpia do školy. Podobne tak, ako ste sa inšpirovali naším návrhom na zavedenie osobitného príspevku na bývanie pre nízkopríjmové domácnosti a tiež rozšírenie okruhu ľudí v hmotnej núdzi, čo musím ako jednu z mála vecí pochváliť a oceniť. V súvislosti s touto témou mám na pána ministra práce ďalších pár otázok.
Pri téme budovania miest v škôlkach ste úplne zabudli na kvantifikáciu, koľko miest a za aký čas sa zaväzujete postaviť. Keď poviete A a nepoviete B, tento záväzok znie banálne a je z neho len floskula. A zároveň podotázka, čo mienite robiť s jasľami. Jasle aktuálne patria úplne nelogicky pod rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože podľa aktuálneho zákona sú jasle sociálnou službou. Povedzte mi, prečo sú jasle sociálnou službou, pretože ony ňou v skutočnosti nie sú. Prečo by mali byť? Budete sa teda venovať tomu, aby jasle prešli pod rezort školstva a konečne tak rezort školstva mohol pokrývať celý životný cyklus vzdelávania detí už od ich raného detstva? Lebo k tejto téme som v celom programovom vyhlásení nenašla ani čiarku.
A druhá otázka, na výbore včera pán minister Tomáš spomenul, že jeho rezort bude, sa bude venovať aj praktickým otázkam týkajúcim sa spolužitia párov rovnakého pohlavia. A tak sa chcem spýtať, že či za takúto praktickú otázku budete považovať aj konkrétnu životnú situáciu, keď napríklad dve ženy spolu vychovávajú dieťa v láskyplnom vzťahu a stane sa nešťastná situácia, keď žena, ktorá je biologickou matkou toho dieťaťa, zomrie. Ponecháte v tomto prípade dieťa jeho druhej mame, v prostredí, na ktoré je zvyknuté a cíti sa tam bezpečne? Alebo ho budete chcieť tejto osobe vziať? Ja verím, že sa zachováte sociálne a prorodinne a vyberiete si tú prvú možnosť.
No a na záver by som sa rada ešte krátko povenovala aj oblasti zdravotníctva a chcela by som sa ministerky zdravotníctva pani Zuzany Dolinkovej spýtať, prečo v časti Zdravotná politika úplne chýba podpora rešpektujúcej pôrodnej a popôrodnej zdravotnej starostlivosti. Pôrody sa tam nespomínajú ani jedným slovom. Na Slovensku rodí ročne približne 50-tisíc žien, ktoré privádzajú na svet okolo 55-tisíc detí. Tieto ženy však často nerodia v dôstojných podmienkach, čoho výsledkom sú potom traumy z pôrodov a neochota mať ďalšie dieťa. V mnohých prípadoch tieto ženy radšej rodia napríklad u našich českých susedov, je to úplne bežná vec, že to vidíme, že chodia rodiť tam a nie doma, pretože tam dostanú rešpektujúci prístup. Je teda legitímne očakávať, že ministerka zdravotníctva zahrnie tému dôstojnej pôrodnej a popôrodnej starostlivosti do priorít svojho rezortu na najbližšie štyri roky. Žiaľ, táto téma sa v programovom vyhlásení vlády úplne vynechala. A pritom tam napríklad nájdeme plány zverejnenia veľkých projektov, ktoré sa majú v rezorte zdravotníctva realizovať v priebehu štyroch rokov, vrátane prijatia rozhodnutia o národnej nemocnici v Bratislave. Bude súčasťou tejto nemocnice aj národný ústav pre matku a dieťa?
Ďalej sme sa v časti Zdravotná politika mohli na viacerých miestach dočítať, že sa vláda zameria na revíziu a optimalizáciu kvality komplexného systému vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v súlade s potrebami Slovenska. A tak sa chcem spýtať, že či súčasťou tejto revízie bude aj dostatočné vzdelávanie zdravotníckeho personálu a takisto študentov a študentiek medicíny o pôrodných štandardoch, ktoré by mali ovládať, či škodlivých praktikách a porušovaní práv žien počas a po pôrode, ktorým by sa mali vyhýbať, alebo o rešpektujúcom prístupe a správaní sa k rodiacim ženám.
Vláda sa takisto chystá presúvať, aktualizovať a upravovať kompetencie jednotlivých zdravotníckych povolaní. Pýtam sa, bude sa toto týkať aj zmeny postavenia pôrodných asistentiek tak, aby mohli rovnocenne s lekárskym personálom vykonávať fyziologické pôrody a mohli sprevádzať ženu nielen pri pôrode, ale aj pred ním a po ňom? Na túto otázku som z programového vyhlásenia vlády nedostala odpoveď. Pokiaľ sa dôstojné pôrody nestanú jednou z priorít rezortu zdravotníctva aj z pohľadu financií a finančných investícií, ženy budú naďalej vyhľadávať tieto služby v zahraničí a tým menej šťastným zostane len dúfať, že v službe počas ich pôrodu bude ten príjemný doktor či doktorka.
To je z mojej strany všetko, ja budem určite poctivo sa pýtať na tieto, na odpovede na tieto moje otázky a takisto vytrvalo pracovať na ich riešeniach aj z pozície opozície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)