Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.11.2023 o 11:26 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 15.11.2023 11:26 - 11:42 hod.

Petrík Simona Zobrazit prepis
Aha, prepáčte, pardon. Ďakujem pekne.
Vláda Roberta Fica parlamentu a vlastne všetkým občanom a občiankam predložila dokument, v ktorom chce ukázať, že je tou pravou a jedinou skutočne sociálnodemokratickou vládou, ktorá sa postará o ľudí.
Programové vyhlásenie štvrtej vlády Roberta Fica má však trhliny práve v tej sociálnej oblasti, ktorou sa tak hrdí. Ja by som sa rada v rozprave venovala najmä téme dôchodkov, takže len doplním kolegu Kišša, dôchodkovej spravodlivosti pre ženy, riešeniam pre rodiny a rovnosti v odmeňovaní. Začnem dôchodkami.
Dôchodky sú všeobecne neustále diskutovanou témou, to sa asi všetci zhodneme, keďže sa týkajú obrovskej skupiny ľudí, ktorá sa v našej krajine stále zväčšuje, keďže Slovensko starne a počet ľudí v seniorskom veku sa začína rapídne zväčšovať v pomere k ľuďom v produktívnom veku. Mňa osobne veľmi mrzí, že táto téma je rovnako často a neustále prepieranou témou aj počas volieb a je volebne zneužívaná. Tak tomu bolo aj teraz, keď strany SMER a HLAS pred voľbami sľubovali trináste dôchodky už v roku 2023. Robert Fico dokonca sľuboval, že vyplatí ľuďom trináste dôchodky nielen za rok, kedy sa dostane do vlády, ale aj spätne. Ja úplne rozumiem ľuďom, že naskočili na tieto predvolebné sľuby, pretože dôchodky na Slovensku sú v pomere k iným blízkym krajinám stále nízke. Povedzme si ale, prečo to tak je, prečo sú tie dôchodky nízke a tiež, prečo by tá debata o dôchodkoch nemala skončiť len pri trinástych dôchodkoch, ale mala by sa týkať celého dôchodkového systému.
V prvom rade opäť doplním, alebo budem možno opakovať sa po kolegovi Kiššovi, ale myslím si, že je dôležité, aby sme, aby sme toto ľuďom opäť zopakovali. Vráťme sa do minulosti, konkrétne do obdobia vlád Fico 1, Fico 2. Prvá Ficova vláda v roku 2009 zaviedla garantované fondy, ktoré, ako vieme, sú slabo výnosné, následne v roku 2014, za druhej Ficovej vlády sa automa, sa udialo automatické presunutie ľudí do garantovaných teda dlhopisových fondov, ktoré mali minimálne výnosy. Vtedajšia vláda tiež zmenšila percento odvodov v II. pilieri a presunula ich do I. piliera, a to všetko s minimálnou informovanosťou verejnosti. A tieto opatrenia stáli budúcich dôchodcov a budúce dôchodkyne miliardy eur, myslím, že Štefan povedal 5 miliárd eur, o ktoré prišli v týchto nevýnosných fondoch.
Ale poďme k súčasnosti, máme tú náročnú ekonomickú situáciu a s ňou spojené zdražovanie, teda rast cien a energií. Na Slovensku je takmer 900-tisíc ľudí ohrozených chudobou. Na toto potrebujeme reagovať a to adresnými opatreniami, naštartovaním ekonomického rastu krajiny, a najmä nastavením udržateľnosti dôchodkového systému tak, aby bolo nielen na trináste dôchodky, ale aj na tie klasické starobné dôchodky a nielen na ne, ale aj na vyššie platy pre ľudí, a nielen tento rok a budúci rok, ale každý ďalší rok a potom aj pre tých budúcich dôchodcov a dôchodkyne, ktorí sú najviac ohrození.
V programovom vyhlásení vlády absentuje konkrétne vysvetlenie, ako chce vláda posilniť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Namiesto toho nám vláda sľubuje trináste dôchodky každý rok, počnúc rokom 2024, na ktoré nemá iné finančné krytie, ako je prehlbovanie štátneho dlhu, a zároveň chce na ich financovanie použiť peniaze z terajšej asignácie dvoch percent dane fyzických osôb pre mimovládny, určených pre mimovládny sektor, čím oberie občianske združenia a mimovládne organizácie aj o to málo, čo dnes od ľudí dostávajú.
Dovoľte mi teda z tohto miesta sa spýtať najmä pána ministra práce Erika Tomáša k dôchodkom niekoľko otázok, na ktoré som sa pýtala aj včera na výbore a na niektoré som doteraz nedostala odpoveď. Keď ste, pán minister, hovorili, že počas, teda počas posledných dní, minulý týždeň najmä, že budete dotknuté neziskovky a občianske združenia kompenzovať, môžete nám povedať, ako konkrétne budú tieto kompenzácie vyzerať a komu konkrétne budú a nebudú určené, respektíve kto bude určovať, či má konkrétne občianske združenie ušľachtilý, alebo neušľachtilý cieľ.
Druhá otázka, prečo ste o týchto kompenzáciách nepovedali priamo na prvej tlačovej konferencii, kde ste predstavovali spôsob financovanie trinástych dôchodkov, pretože vaše vyjadrenia o tom, že na ne použijete dve percentá z dane fyzických osôb spôsobili, podľa vašich slov zbytočne, obrovskú paniku v mimovládnom sektore, ktorá tu v podstate nemusela byť, keby ste rovno povedali, že ich budete kompenzovať. Mne sa to ale skôr zdá, že vy ste vlastne po prvej tlačovej konferencii, ste si následne uvedomili, že ste si dali gól do vlastnej brány a urýchlene ste začali hľadať riešenia a prišli ste s týmto nedôstojným riešením ušľachtilých a neušľachtilých mimovládok alebo občianskych združení.
Tretia otázka, ak si naozaj stojíte za svojimi slovami, že rodičovský dôchodok je zlé opatrenie, nech sa páči, čo vám bráni v tom navrhnúť jeho odstránenie z ústavy? Viaceré opozičné strany sa už aj verejne vyjadrili, že rovnako rodičovský dôchodok považujú za zlé a diskriminačné opatrenie, vrátane nás v Progresívnom Slovensku. Ak by ste to korektne navrhli, predpokladám, že podporu ústavnej väčšiny by ste, aspoň od niektorých opozičných strán, dostali.
A štvrtá otázka, čo presne znamená, že budete chcieť prehodnotiť efektívnosť II. a III. piliera, pretože ako aj kolega Kišš spomínal, môže to znamenať, že sa dočkáme zásahov do fungovania II. a III. piliera tak, že ich vláda obmedzí na úkor posilnenia I. piliera a to môže poistencov obrať o už nasporené peniaze.
Druhou témou, ktorej sa chcem v rámci sociálnej oblasti venovať, je riešenie dôchodkovej spravodlivosti pre ženy, ktorá úplne absentuje v programovom vyhlásení vlády, a teda riešenie dlhodobej diskriminácie žien, ktoré sa v seniorskom veku stávajú chudobnými vdovami. Tieto ženy sú odkázané na nižšie dôchodky, pretože sa počas svojho produktívneho života určitý počet rokov venujú starostlivosti o deti a vykonávajú neplatenú prácu. Pri viacerých deťoch to môže byť od šesť až do dvanásť rokov, počas ktorých vypadnú z pracovného procesu, čo sa negatívne odráža nielen na ich opätovnom zaraďovaní sa na trh práce, ale aj na nízkych dôchodkoch. Stačilo by len upraviť výpočet odvodu do dôchodku počas obdobia starostlivosti o deti navýšením koeficientu, nič takéto ste však v programovom vyhlásení vlády nenavrhli.
Ďalšou pretrvávajúcou nespravodlivosťou je, že ženy, ktoré nevychovali ani jedno dieťa, teda bezdetné ženy, nemajú dnes po smrti manžela nárok na vdovský dôchodok ako iné vdovy. Aj tieto si zaslúžia mať nárok na vdovský dôchodok. O čo sú tieto vdovy horšie ako tie, ktoré vychovali jedno, dve či viac detí?
Treťou témou je rovnosť v odmeňovaní. Pán predseda strany HLAS Peter Pellegrini sa počas predvolebnej kampane často a hlasno na tlačovkách vyjadroval, že bude chcieť podporiť rovnosť v odmeňovaní mužov a žien a dokonca ju zakotviť do ústavy. Teraz, keď je jeho strana súčasťou vládnej koalície a jeho podpredseda Erik Tomáš sa stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, k téme rovnakých platov za rovnakú prácu pre ženy a mužov zrazu ani obraz, ani zvuk. Celá téma vyrovnávania platových rozdielov medzi mužmi a ženami sa z programového vyhlásenia vlády úplne vytratila. Rada by som z tohto miesta pána ministra upozornila, že existuje smernica Európskej únie, ktorá ukladá členským štátom, aby riešili platovú nerovnosť mužov a žien a prehodnotili napríklad odmeňovanie takých pracovných pozícií, ktoré sú vykonávané prevažne ženami, ako je opatrovateľstvo alebo učiteľstvo a podobne, pretože práve tieto sú dlhodobo finančne podhodnotené. Na toto máte čas do júna 2026, vtedy má byť táto smernica transponovaná v členských štátoch Európskej únie, čiže bude to ležať na pleciach vašej vlády. Preto by bolo na mieste očakávať, že túto tému aspoň jednou vetou spomeniete v programovom vyhlásení vlády. To sa však nestalo.
Štvrtou témou sú rodiny s deťmi. V časti Sociálna politika je veľmi málo k rodinnej politike, vidíme tam množstvo nekonkrétnych všeobecných fráz, ako napríklad že už opäť chcete riešiť nedostatok miest v škôlkach, dovolím si tvrdiť, že to už riešime asi pätnásť rokov a stále tu máme nedostatok miest v škôlkach, čo sa nakoniec už prejavilo aj v základných školách, kde sa deti učia pomaly na chodbách a v učebniach chémie a nie v triedach, kde majú mať kmeňové triedy. A chcete to riešiť tým istým spôsobom, ktorý na Slovensku očividne nie úplne funguje už fakt vyše pätnásť rokov, a to je stavaním nových budov z prostriedkov Európskej únie. To sa ukazuje ako zdĺhavé a teda aj nedostatočné riešenie. A kým sa tie dostavajú, lebo to trvá, vaším jediným riešením je nedotiahnutý zákon o predĺženom rodičovskom príspevku z dielne HLAS-u ešte z čias minulej vlády, ktorý je po prvé diskriminačný, pretože oň nemôžu požiadať rodičia vtedy, keď to potrebujú, ale len počas riadneho zápisu do materských škôl, ktorý býva v máji, čiže iba počas tohto, tohto obdobia požiadať o predĺžený rodičovský príspevok, a zároveň je niektorými rodičmi aj zneužívaný na druhej strane, ktorí žiadajú riaditeľky škôlok, aby im dali potvrdenie, že ich dieťa nemôžu prijať do tej škôlky napriek tomu, že v realite to miesto, miesto pre ne majú. Toto je z môjho pohľadu naozaj zlý zákon, ktorý buď treba zásadne opraviť, alebo nahradiť iným riešením. Môžete sa napríklad inšpirovať návrhom od nás z Progresívneho Slovenska o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorý by adresne pokryl do sumy 350 eur mesačne účelovo vynaložené náklady rodičov na škôlky ich detí, až kým nenastúpia do školy. Podobne tak, ako ste sa inšpirovali naším návrhom na zavedenie osobitného príspevku na bývanie pre nízkopríjmové domácnosti a tiež rozšírenie okruhu ľudí v hmotnej núdzi, čo musím ako jednu z mála vecí pochváliť a oceniť. V súvislosti s touto témou mám na pána ministra práce ďalších pár otázok.
Pri téme budovania miest v škôlkach ste úplne zabudli na kvantifikáciu, koľko miest a za aký čas sa zaväzujete postaviť. Keď poviete A a nepoviete B, tento záväzok znie banálne a je z neho len floskula. A zároveň podotázka, čo mienite robiť s jasľami. Jasle aktuálne patria úplne nelogicky pod rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože podľa aktuálneho zákona sú jasle sociálnou službou. Povedzte mi, prečo sú jasle sociálnou službou, pretože ony ňou v skutočnosti nie sú. Prečo by mali byť? Budete sa teda venovať tomu, aby jasle prešli pod rezort školstva a konečne tak rezort školstva mohol pokrývať celý životný cyklus vzdelávania detí už od ich raného detstva? Lebo k tejto téme som v celom programovom vyhlásení nenašla ani čiarku.
A druhá otázka, na výbore včera pán minister Tomáš spomenul, že jeho rezort bude, sa bude venovať aj praktickým otázkam týkajúcim sa spolužitia párov rovnakého pohlavia. A tak sa chcem spýtať, že či za takúto praktickú otázku budete považovať aj konkrétnu životnú situáciu, keď napríklad dve ženy spolu vychovávajú dieťa v láskyplnom vzťahu a stane sa nešťastná situácia, keď žena, ktorá je biologickou matkou toho dieťaťa, zomrie. Ponecháte v tomto prípade dieťa jeho druhej mame, v prostredí, na ktoré je zvyknuté a cíti sa tam bezpečne? Alebo ho budete chcieť tejto osobe vziať? Ja verím, že sa zachováte sociálne a prorodinne a vyberiete si tú prvú možnosť.
No a na záver by som sa rada ešte krátko povenovala aj oblasti zdravotníctva a chcela by som sa ministerky zdravotníctva pani Zuzany Dolinkovej spýtať, prečo v časti Zdravotná politika úplne chýba podpora rešpektujúcej pôrodnej a popôrodnej zdravotnej starostlivosti. Pôrody sa tam nespomínajú ani jedným slovom. Na Slovensku rodí ročne približne 50-tisíc žien, ktoré privádzajú na svet okolo 55-tisíc detí. Tieto ženy však často nerodia v dôstojných podmienkach, čoho výsledkom sú potom traumy z pôrodov a neochota mať ďalšie dieťa. V mnohých prípadoch tieto ženy radšej rodia napríklad u našich českých susedov, je to úplne bežná vec, že to vidíme, že chodia rodiť tam a nie doma, pretože tam dostanú rešpektujúci prístup. Je teda legitímne očakávať, že ministerka zdravotníctva zahrnie tému dôstojnej pôrodnej a popôrodnej starostlivosti do priorít svojho rezortu na najbližšie štyri roky. Žiaľ, táto téma sa v programovom vyhlásení vlády úplne vynechala. A pritom tam napríklad nájdeme plány zverejnenia veľkých projektov, ktoré sa majú v rezorte zdravotníctva realizovať v priebehu štyroch rokov, vrátane prijatia rozhodnutia o národnej nemocnici v Bratislave. Bude súčasťou tejto nemocnice aj národný ústav pre matku a dieťa?
Ďalej sme sa v časti Zdravotná politika mohli na viacerých miestach dočítať, že sa vláda zameria na revíziu a optimalizáciu kvality komplexného systému vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v súlade s potrebami Slovenska. A tak sa chcem spýtať, že či súčasťou tejto revízie bude aj dostatočné vzdelávanie zdravotníckeho personálu a takisto študentov a študentiek medicíny o pôrodných štandardoch, ktoré by mali ovládať, či škodlivých praktikách a porušovaní práv žien počas a po pôrode, ktorým by sa mali vyhýbať, alebo o rešpektujúcom prístupe a správaní sa k rodiacim ženám.
Vláda sa takisto chystá presúvať, aktualizovať a upravovať kompetencie jednotlivých zdravotníckych povolaní. Pýtam sa, bude sa toto týkať aj zmeny postavenia pôrodných asistentiek tak, aby mohli rovnocenne s lekárskym personálom vykonávať fyziologické pôrody a mohli sprevádzať ženu nielen pri pôrode, ale aj pred ním a po ňom? Na túto otázku som z programového vyhlásenia vlády nedostala odpoveď. Pokiaľ sa dôstojné pôrody nestanú jednou z priorít rezortu zdravotníctva aj z pohľadu financií a finančných investícií, ženy budú naďalej vyhľadávať tieto služby v zahraničí a tým menej šťastným zostane len dúfať, že v službe počas ich pôrodu bude ten príjemný doktor či doktorka.
To je z mojej strany všetko, ja budem určite poctivo sa pýtať na tieto, na odpovede na tieto moje otázky a takisto vytrvalo pracovať na ich riešeniach aj z pozície opozície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 11:11 - 11:27 hod.

Kišš Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zareagujem na dve poznámky.
Pán Muňko, my dáta o II. pilieri dnes máme a poznáme jeho výkonnosť a ak si vypýtame takúto aktualizovanú analýzu od, od centrálnej banky, môžme a mohol by to byť, mohla by to byť dobrá platforma na, aj na verejnú diskusiu. Takže s týmto súhlasím. Samozrejme, slovenský trh je malý, výrazne menší ako mnohé, mnohé vyspelé ekonomiky a úspory z II. piliera nemajú byť investované len na Slovensku, samozrejme, ale v nejakej miere a tak, ako píše aj programové vyhlásenie vlády, asi môžu a je to na veľmi technickú diskusiu nájsť ten spôsob, ako to urobiť, aby sme podporili aj slovenskú ekonomiku týmito investíciami, ale je to veľmi, veľmi tenká, tenká línia, takže túto diskusiu by mali viesť v prvom rade odborníci a na technických záveroch, na ktorých sa zhodnú, by boli potom dobrou platformou na takúto politickú diskusiu.
Pán Mažgút, áno, pracoval som na ministerstve financií od roku, od roku 2005, vyše 15 rokov, a platí, že analytici môžu analyzovať a len politici môžu rozhodovať. Niektorí, niektorí pozorovatelia dokonca označili založenie Útvaru hodnoty za peniaze v roku 2016 za jedinú pozitívnu vec tretej Ficovej vlády. To je, samozrejme, vec názoru, ja by som o tom nechcel, nechcel ďalej viac špekulovať. V každom prípade všetci volení politici vedia, že to rozhodnutie je na nich a analytici môžu, môžu ponúknuť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 11:11 - 11:27 hod.

Sabo Michal Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Chcel by som naviazať na kolegu Števa Kišša, ktorý spomínal odvrátiteľné úmrtia a chcel by som ísť do detailov, pretože chcem pripomenúť, že vláda vo svojom programovom vyhlásení totálne opomenula tému znečistenia ovzdušia. Odhad Inštitútu environmentálnej politiky hovorí, že súčasné koncentrácie PM2, PM10 a oxidu dusičitého vedú k takmer 1 600 predčasným úmrtiam každoročne. Za to je Slovensko aj žalované Európskou komisiou, veď to hádam všetci veľmi dobre vieme a tento infrigement ide za predchádzajúcimi vládami strany SMER – SSD. Na Slovensku kvôli horúčavám v rokoch 1996 až 2015 predčasne zomrelo približne 2 750 ľudí. To hovorí štúdia o dosahu letných horúčav na úmrtnosť vypracovaná odborníkmi zo SHMÚ, z Úradu verejného zdravotníctva, z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, a opäť opatrenie na zvrátenie tohto stavu v programovom vyhlásení vlády nevidím. Vláda na potrebu adaptácie na klimatické zmeny nereaguje. Pritom je to v prospech nielen verejného zdravia, ale aj stavu verejných financií. Investície do prevencie namiesto sanovania škôd sú slovami Števa Kišša hodnotou za peniaze a čo ale treba si uvedomiť, že stratené životy už nevrátime, vieme im však predchádzať a na to je potrebná, vážená vláda, nielen politická vôľa, ale aj odbornosť. A tú na ministerstve životného prostredia v tomto stave nevidím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 11:11 - 11:27 hod.

Dvořák Oskar Zobrazit prepis
Dobrý deň, ďakujem za slovo.
Ja by som chcel reagovať na tú nízku efektivitu zdravotného systému, ktorú kolega spomenul a konkrétne na to, že my sme naozaj jedna z krajín, ktorá dáva veľmi veľa peňazí do zdravotníctva v porovnaní s tým, aké výsledky za to dostávame. A výsledkami sú práve tie zanedbané roky života, buď predčasné úmrtia, alebo menej rokov prežitých v zdraví. Spomínala sa efektivita, že potrebujeme vyššiu efektivitu zdravotného systému. To programové vyhlásenie vlády aj spomína v dvoch prípadoch v časti zdravotníctva efektivitu, dokonca aj oceňujem, že spomína dokonca aj hodnotu za peniaze, že ju chce presadzovať. Ale podľa mňa tá efektivita je chápaná v zlom slova zmysle, v tom zastaranejšom. Tá efektivita sa nezvyšuje tým, že budeme lacnejšie nakupovať lieky, prístroje, služby alebo budeme robiť centrálne obstarávania. Tie najlepšie krajiny zvyšujú efektivitu tým, že majú nejaké jasné priority a víziu, kam investovať tie peniaze, aby sa dosiahli najlepšie výsledky. Tie najlepšie krajiny to robia tým, že už v tej súčasnej obálke tých peňazí začnú oveľa viac investovať do vecí, ako je napríklad primárna prevencia alebo všeobecné ambulancie. A s týmto my máme obrovský problém na Slovensku. Pretože my sme jedna z krajín, alebo sme dokonca krajina, ktorá v rámci Európskej únie investuje do prevencie najmenej. My sme zároveň krajinou, ktorá podpriemerne investuje do všeobecných ambulancií. Všeobecných lekárov máme jedni z najmenej z tých, z toho celkového počtu lekárov. Čiže ja chcem poradiť do budúcnosti, že ak chceme zvyšovať efektivitu, nesústreďujme sa len na to, ako ideme lacnejšie nakupovať lieky, prístroje a rôzne služby a centralizovať. Je nutné sa sústrediť na to, aby sme ukázali jasnú víziu, kde tie peniaze majú smerovať, a to sú prevencia a všeobecné ambulancie. To ja v tom programovom vyhlásení vlády momentálne nevidím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.11.2023 10:56 - 11:12 hod.

Kišš Štefan Zobrazit prepis
Vážený pán premiér, predseda vlády, kolegyne, kolegovia, ja som si v pondelok prečítal štvrtú zlú slohovú prácu pána Roberta Fica. Programové vyhlásenie ako dokument je pomerne vágny, neodpočtovateľný a je tak trochu aj nekonzistentný naprieč, naprieč kapitolami. Najlepší príklad je školstvo verzus kultúra a viaceré ďalšie. Vláda si s ním veľkú námahu ako s dokumentom nedala a môžte si povedať, že je to nejaká formalita, veď ide o text, dôležité sú tie kroky, ktoré nastanú. To je, samozrejme, pravda, ale podľa môjho názoru by dobrý manažér mal vedieť, koľko jeho plán bude stáť a aké sú tie konkrétne kroky, ktoré chce urobiť na to, aby dosiahol ciele, ktoré si stanovil. A ja by som chcel popriať vláde Roberta Fica úspech, aby sa jej podarilo naplniť tie pozitívne časti programu, ktoré, ktoré budú viesť k zlepšeniu životnej úrovne občanov na Slovensku.
A ak dovolíte, rád by som poukázal na štyri také body a smerujú najmä ku ozdraveniu verejných financií a naštartovanie ekonomického rastu.
Programové vyhlásenie vlády ako také nemá víziu a neponúka nádej na lepšiu budúcnosť, na vyššie dôchodky, vyššie, vyššie platy a životnú úroveň všetkých občanov na Slovensku. A vedú ma k tomuto konštatovaniu dva také pozorovania. Prvý je, že veľmi ťažko hľadám ten jasný ťah za naštartovaním ekonomického rastu v samotnom texte, a za druhé vláda SMER-u nie je nepopísaný papier. Máme s ňou dvanásť rokov skúseností a tie výsledky už dnes môžme celkom zreteľne odpočtovať a vidíme ich. Niekoľko príkladov. Kde máme dnes sociálny štát, fungujúce zdravotníctvo alebo moderné školstvo? A prečo ani len nedobiehame Európsku úniu, tak ako naši susedia?
Pán Fico v dokumentárnom filme Premiéri, ktorý sme si pred časom mohli pozrieť, povedal, že najvýznamnejší výsledok budovania sociálneho štátu za dvanásť rokov je zrekonštruovaný Bratislavský hrad. Ja si myslím, že Bratislavský hrad je veľmi pekný, tá rekonštrukcia bola pomerne drahá, ale musíme uznať, vyzerá dobre. Ale určite nemá nič spoločné so sociálnym štátom. Keď sa pozrieme na čísla, tak na sociálnu politiku dnes dávame relatívne viac ako iné krajiny Európskej únie vzhľadom na to, čo si môžme dovoliť, vzhľadom na HDP, ale tie výsledky výraznejšie zaostávajú. Teda sociálna politika nie je, nie je skúpa, ale nie je dostatočne adresná a väčšina tých výdavkov smeruje k ľuďom, ktorí ju v skutočnosti nepotrebujú. A opäť, keď sa pozrieme na čísla, tak to, potenciál našej sociálnej politiky znižovať chudobu je výrazne menšie ako napríklad v Česku. Ten rozdiel je až 15 %.
V zdravotníctve, do neho investujeme približne porovnateľne ako, ako iné krajiny, závisí od toho uhla pohľadu, na ktorý indikátor sa pozrieme, ale výsledky výrazne zaostávajú. Muži na Slovensku žijú o štyri roky kratšie ako, ako priemerní muži Európskej únie, ženy žijú o tri, o tri roky kratšie ako priemer v Európskej únii. Ešte lepšie, ešte lepší je pohľad na odvrátiteľné úmrtia. Kvôli nášmu zdravotníctvu zomiera na Slovensku o štyritisíc ľudí viac ročne ako v Európskej únii a viac ako o dvetisíc viac ako, ako v Česku. Kvôli zanedbanému zdravotníctvu. Aj to je výsledok pôsobenia predchádzajúcich vlád. A výsledkom je aj to, že ľudia masívne odchádzajú zo Slovenska, o tom sme už veľakrát hovorili. Kým z Česka odchádza každý dvadsiaty člo... dvadsiaty človek študovať do, na zahraničnú vysokú školu, na Slovensku je to každý piaty. A v roku 2010 to bol každý siedmy študent alebo študentka.
Ani len tie diaľnice nevieme postaviť. Vláda SMER-u, ktorá kde chodí a sľubuje často aj nemožné, a tak trochu symbolom pokroku na Slovensku, aspoň tým rétorickým, sa stali diaľnice. Na Slovensku sme v rokoch 2010 až 2020 postavili 80 km diaľnic. V Česku to bolo 540. Aj Srbi postavili viac ako päťkrát toľko, 430 km diaľnic. A to už nehovoríme, to ešte nehovorím o cene, za ktorú, za ktorú tieto diaľnice staviame.
No opäť výsledkom je, že sa nám nedarí dobiehať životný štandard Európskej únie, našim, našim susedom sa v tomto darí oveľa lepšie. Kým naše HDP vzrástlo za predchádzajúcich dvoch vlád pána Fica medzi rokmi 2012 a 2020 o 16 %, v Maďarsku to bolo 26, v Poľsku o 29 %, v Rumunsku ešte výrazne viac. A na to, aby sme naštartovali ekonomiku, potrebujeme, potrebujeme reformy vo všetkých oblastiach nášho verejného života a Progresívne Slovensko o nich veľmi konkrétne a podrobne hovorilo vo svojom predvolebnom programe. Ja by som odporučil všetkým členom vlády, aby sa naň pozreli a budeme radi, ak sa ním inšpirujú.
Druhý bod, ktorým, ktorého sa chcem dotknúť, je konsolidácia verejných financií. Tak ako je načrtnutá v dokumente, je nedostatočná. Vláda naďalej hazarduje s dôverou finančných trhov a zahráva sa s gréckou cestou. A nachádzajú sa v ňom aj formulácie, ktoré sú navzájom rozporuplné. Určite sa zhodneme aj s pánom premiérom na diagnostike, ktorá sa nachádza v PVV a to, že naše verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Asi sa ale vzhľadom na jeho vyjadrenia nezhodneme na tom, kto, kto spôsobil tento stav. Pán premiér hovoril vo svojom úvodnom prejave včera, že sa nechce sporiť o číslach, a ja tomu budem veľmi rád a súhlasím s týmto návrhom za predpokladu, že budeme tieto, že budeme akékoľvek čísla prezentovať korektne. Pán Fico aj pán Pellegrini ako bývalí premiéri obidvaja komunikujú, ako odovzdali verejné financie s nízkym deficitom, okolo jedného percenta, a že dnes je desaťnásobne vyšší. To je pravda. V roku 2019 sme mali deficit verejných financií 1,2 % HDP. Čo však páni nehovoria, je, že sme, že sme žili dobré časy. A ten náš stav, náš deficit verejných financií bol siedmy najhorší v Európskej únii. Sedemnásť štátov Európskej únie v tom čase malo prebytok verejných financií. To znamená, si šetrili na, v dobrých časoch na tie horšie, ktoré, ako vieme, nastali veľmi skoro v podobe pandémie a energetickej krízy. A ku koncu volebného obdobia vláda prijala aj ďalšie opatrenia. Bola to veľmi drahá predvolebná kampaň a výsledkom bolo, že vo februári roku 2020 sa verejné financie ocitli v tom najvyššom, najrizikovejšom pásme verejných financií. Rád by som toto zdôraznil. V tom pásme, kde, kde je dnes a je nebezpečné, sa nachádzajú od februára 2020. A namiesto toho sa pán Fico a vláda len vyhovára a hľadá zástupných vinníkov a zástupné problémy.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že vláda bude konsolidovať o 0,5 % HDP, iba, a iba v roku 2024. Na tom istom mieste o odsek nižšie píše, že chce stabilizovať deficit a zadlžovanie. Teda znižovať deficit a stabilizovať zadlžovanie Slovenska. Ja by som rád podporil tú druhú pasáž a cieľ, aby sme zastavili zadlžovanie Slovenska. Týmto upokojíme finančné trhy a dostaneme sa do bezpečnejších teritórií ako dnes. Na to však potrebujeme predstaviť veľmi jasný plán stabilizácie dlhu, konkrétny konsolidačný plán, čo najskôr aj s primeranou mierou detailu, tak aby nenastalo to, čo aj pán premiér už na svojich predchádzajúcich tlačovkách avizoval, že nám hrozí aj zhoršenie ratingu. Čo by opäť znamenalo len predraženie splácania nášho dlhu, a tým pádom menej peňazí na sociálnu politiku a ďalšie, ktoré potrebujeme pre lepšiu životnú úroveň.
Tretí bod, ak dovolíte, sa týka dôchodkov. Vláda sa opäť zahráva s našimi dôchodkami. V programovom vyhlásení vlády som si prečítal, že zvýši efektivitu všetkých troch pilierov dôchodkovému systému. Samo osebe to môže znieť dobre, ale nie som si istý, čo to znamená. A vzhľadom na doterajšie kroky predchádzajúcich troch vlád pána Fica nemám veľkú pozitívnu nádej, že, že to pôjde dobrým smerom. Verím, že sa budem mýliť. Doterajšie kroky, si myslím, že by sa mohli zapísať do ekon... do ekonomických učebníc ako, ako najväčší dôvod nižších príjmov slovenských občanov. Tie časté a, bohužiaľ, veľmi nešťastné zmeny, ktoré za posledných tých dvanásť, resp. pätnásť rokov nastali, znížili výnosy v II. pilieri dôchodkového systému o 5 miliárd eur. Keď si to preložíme na, na nás, na ľudí, na konkrétnych sporiteľov, tak priemerný sporiteľ, štyridsaťročný muž s priemerným príjmom, bude mať kvôli týmto častým a nešťastným zmenám o 130 eur nižší dôchodok mesačne, ako by mohol mať, keby sa tieto zmeny nestali. A boli to, bolo to časté otváranie II. piliera, z ktorého pri, pri každom pokuse, teda otvorení, ľudia odišli, presuny našich úspor do tzv. garantovaných fondov, ktorých najdôležitejším kritériom sú, že sú menej výnosné, aj zníženie príspevku do II. piliera za tej druhej vlády pána Fica.
Ja by som vás chcel požiadať, pán premiér, aj pána ministra financií, ehm, ministra práce, nezahrávajte sa už s našimi dôchodkami, aj v II., aj v III. pilieri existuje ešte veľký priestor, naopak, na ich zvýšenie. Základné princípy dôchodkového systému by bolo dobré zakotviť aj v Ústave Slovenskej republiky a my vám na to ako Progresívne Slovensko ponúkame jednak expertízu, aj politickú podporu, pretože takéto kroky by boli v záujme nás všetkých.
A štvrtý bod, ktorým sa chcem, o ktorom chcem hovoriť, je daňová politika. Na Slovensku máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, najmä čo sa týka nízkopríjmových ľudí. A je to kľúčové pre ich lepšiu zamestnateľnosť aj zamestnanosť a v konečnom dôsledku pre ekonomickú aktivitu a teda, teda aj rast ekonomiky. Áno, potrebujeme daňové zaťaženie, alebo teda presnejšie odvodové najmä pre nízkopríjmových znížiť a áno, potrebujeme na to nájsť peniaze a to je, to je v dnešnej, obzvlášť v dnešnej dobe náročná otázka a spôsob, ako to urobiť, je v prvom rade naštartovaním reforiem vo všetkých sektoroch a vďaka nim zväčšiť ten koláč, ktorý môžeme prerozdeliť potom občanom. A reformy sa dajú nájsť v každom sektore a tej dôchodkovej som sa čiastočne dotkol.
Druhý spôsob je hodnota za peniaze vo všetkom, čo štát robí. A mnohých tých analýz som bol osobne autorom, áno, áno, pracoval som na ministerstve financií, ako za mnou pán predseda parlamentu podotkol počas môjho príhovoru. Som autorom mnohých týchto analýz, ale len politici ich môžu realizovať. To je, mimochodom, dôvod, prečo som aj dnes tu, pretože by som chcel všetky tie analýzy, ktorých výsledkom je ponuka politikom zefektívniť verejné výdavky vo výške 2 miliárd eur, aby boli aj uvedené do praxe a neostali len na papieri, respektíve na webe ministerstva financií alebo iných štátnych inštitúcií. No a samozrejme, je legitímna otázka hovoriť aj za predpokladu, že máme ambíciu znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, hovoriť, ako to vykompenzovať aj v rámci daňového systému a nastaviť ten daňový mix tak, aby čo najviac pomáhal ekonomike a ekonomickému rastu.
Zopakujem, pán premiér, že vám prajem, aby sa vám v týchto oblastiach darilo realizovať tie pozitívne zámery, ktoré pomôžu všetkým ľuďom na Slovensku, počúvajte pri tom ľudí, ktorých máte na ministerstvách, mnohí z nich sú veľmi šikovní a bez ohľadu na aktuálne politické obsadenie to myslia so Slovenskom dobre a vážne. A tie riešenia sú pripravené, čo potrebujeme, je politický mandát a chuť ich aj zrealizovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 10:56 - 11:12 hod.

Truban Michal Zobrazit prepis
Ďakujem, pán Bartek, za vašu faktickú. Už som sa bál, že tu budú len naši kolegovia chváliť, takže oceňujem demokraciu aj v priamom prenose. To, že sa vláda a programové vyhlásenie vlády skladalo z výsledku volieb a nie z toho, že si niekto to vo firme povedal, to je samozrejmé, ale zároveň to neznamená, že takáto koalícia nevie priniesť dobrú stratégiu, dobrý plán pre Slovensko a naozaj, ako som povedal aj ja vo svojom príhovore, to, že existuje a je nejaký dobrý plán, je z väčšiny dokumentov úplne jasné a čitateľné, že sú tam úplne jasné línie a jasné aj ťažké rozhodnutia a jasne načrtnuté kompromisy. Takto je, takto to programové vyhlásenie vlády je naozaj iba zmeska, zmeska želaní.
Čo sa týka nášho, zahraničnopolitickej orientácie, aj takéto vyjadrenia, aj vaše, ale aj iných vládnych politikov, práve vedia spochybňovať investorov, čo v konečnom dôsle... aj našich ľudí, našich občanov, čo v konečnom dôsledku, ako som aj ja spomenul vo svojom príhovore, bude znamenať horšiu ekonomickú situáciu aj na Slovensku našich občanov. Keď sa máme baviť o nich, tak my práve sa bavíme o nich, aby oni mali lepšie zamestnanie, lepšie podnikateľské prostredie, aby sa im tu lepšie darilo, aby mali väčšie dôchodky. A práve preto je jednoznačne potrebné pre našich občanov to, aby sme boli vnímaní ako silná súčasť Európskej únie a... takže tak.
Skryt prepis
 

15.11.2023 10:41 - 10:57 hod.

Štefunko Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem Michalovi Trubanovi, ktorý spomínal dôležitosť inovatívnej ekonomiky na Slovensku. A pre mnohých, ktorí stratili pozornosť, lebo si povedali, že to je len pre nejakých startupistov a pre ľudí, ktorí sa zaoberajú nejakými počítačovými firmami a apkami a tak ďalej, by som chcel pripomenúť, že to nie je len o tom. Je to o inovatívnosti podnikania ako takého. Slovensko za posledných 15 rokov sa prepadlo podľa včerajšieho global innovation ranking na 45. miesto. Pred nami sú krajiny, samozrejme, ako Estónsko, Česko, 31. miesto Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, dokonca aj Bulharsko a Poľsko. To znamená, že znova, po 12 rokoch vládnutia SMER-u a troch rokoch predošlej vlády, teda po 15 rokoch, sa Slovensko v inovatívnosti prepadlo na 45. miesto. To znamená znova dve veci, stadiaľto odchádzajú mladí ľudia, lebo chcú sa zamestnávať v inovatívnych firmách v zahraničí a nikto tu neprichádza, lebo, samozrejme, sme proti cudzím firmám alebo cudzím ľuďom. To znamená, že Slovensko prestane mať budúcnosť.
V programovom vyhlásení vlády som strašne, strašne málo čítal o tom, ako vyriešime lákanie nových talentov a ako podporíme inovatívnosť slovenského priemyslu. Veľmi rád by som počul predstaviteľov vlády, ako to tu budú chcieť riešiť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

15.11.2023 10:41 - 10:57 hod.

Hargaš Ján Zobrazit prepis
Dobrý deň, ďakujem pekne. Ja by som sa rád venoval tej prvej časti príhovoru môjho predrečníka pána Trubana o konkrétnych záväzkoch v programovom vyhlásení vlády a dobrej a zlej stratégii. Pretože prečítam taký jeden konkrétny príklad, ako by to nemalo vyzerať. Chvíľku to bude možno trvať, tak poprosím o trpezlivosť, týka sa to elektronickej fakturácie. Čiže vláda sa "zaviazala, že s cieľom zefektívnenia odhaľovania rizikových transakcií a subjektov, eliminácie vzniku potenciálnych daňových nedoplatkov a nezákonnej daňovej optimalizácie" a tak ďalej a tak ďalej, "vláda vyvinie snahu zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu a online oznamovanie údajov z nej finančnej správe". Vyvinie snahu zaviesť, viete, ja som prečítal už stovky vládnych dokumentov, ale toto ma naozaj chytilo, chytilo moju pozornosť, pretože to je asi najmenšia úroveň nejakého záväzku, ktorý vláda vôbec vie dať. Vláda vyvinie snahu zaviesť. S nadsázkou by sa dalo povedať, že už tým, že sa táto veta ocitla v programovom vyhlásení vlády, tak je cieľ splnený. Vláda vyvíjala snahu, vyvinula snahu zaviesť – a to je tak všetko. Čiže ak... a takýchto viet tam je, žiaľ, viacero, toto som vypichol ako len konkrétny príklad toho, ako by nemalo vyzerať programové vyhlásenie, ktoré oznamuje občanom, čo vláda chce a nechce robiť. Čiže táto konkrétna vec by sa dala vybaviť vetou, vláda zavedie elektronickú fakturáciu, alebo ju nezavedie. A namiesto toho tu máme kvetnatý popis, ktorý v zásade nič nehovorí o tom, čo sa v budúcnosti udeje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.11.2023 10:26 - 10:42 hod.

Truban Michal Zobrazit prepis
Vážený pán premiér, vážené poslankyne, poslanci, členovia vlády, naša krajina za posledných tridsať rokov videla už veľké množstvo dokumentov, stratégií a vízií.
Veľmi z nich, veľmi veľa z nich bolo aj veľmi dobrých. Napriek tomu sa z nich podarilo urobiť veľmi málo. To, prečo sa ich podarilo urobiť málo, by sme mohli rozoberať veľmi dlho, ale vieme, že keď ani ten dokument samotný nie je dobre a kvalitný, tak už sa nepodarí urobiť skoro nič. A toto programové vyhlásenie vlády nie je kvalitný dokument.
Ja som poslanec ešte len prvý mesiac a predtým som celý život pracoval v biznise a vo firmách a táto diskusia o programovom vyhlásení vlády mi preto aj pripomína takú situáciu, keď ste v boarde, alebo v dozornej, správnej rade veľkej firmy a príde nový riaditeľ prezentovať svoju stratégiu na ďalší rozvoj. Ak by ten riaditeľ ukázal stratégiu v takejto kvalite, tak by som vtedy na tom mieste odporúčal hľadať nového riaditeľa. Pretože je jasné, že nič dôležité nespraví. Pretože ani netuší, čo dôležité by chcel spraviť, pretože ani v tej stratégii nedokázal urobiť ťažké rozhodnutia. Zlú stratégiu spoznáte podľa toho, že je len plná aj vzletlivých myšlienok, ale nie sú v nej veľmi ťažké rozhodnutia.
Keď skočím do mojej témy, ktorou je hospodárstvo, podnikateľské prostredie a inovácia a posunutie našej ekonomiky na úplne inú úroveň, tak musím povedať, že takmer pri všetkých opatreniach chýbajú aspoň rámcové termíny a ciele. Ešte horšie je, že mnohý, mnohé časti ani len nie sú formulované ako opatrenia, ale skôr ako želania. Povedzme si to na príklade goldplatingu, ktorého, ktorý tu máme, odkedy naša drahá krajina vznikla, ešte v 90. rokoch. Odvtedy všetci hovoria, že tu máme zbytočne prebyrokratizované podnikateľské prostredie a nikto s tým nikdy nič nedokázal urobiť. Nevidím v novom programovom vyhlásení vlády žiaden návrh ani na takéto niečo, vidím tam len zbožné želanie, že chceme a prosíme, aby to prestalo. Môžme si dovtípiť, že ako to skončí a že či sa o štyri roky alebo skôr budeme rozprávať o tom, že či sme tu vôbec niečo znížili, alebo v ďalšom programovom vyhlásení vlády bude znova potreba riešiť aj veľkú byrokraciu v podnikateľskom prostredí, ale aj všade inde.
Práve takýmto spôsobom v programovom vyhlásení vlády sa sľubuje všetko a zároveň sa dopredu hovorí, že sa nesplní nič. Ak si vláda nedokáže stanoviť priority a zaviazať sa k cieľom, tak je jasné, že aj toto programové vyhlásenie vlády skončí ako všetky ostatné štátne stratégie. Iba na papieri. Ale čo je najhoršie, programové vyhlásenie vlády nijako nerieši najväčšie výzvy našej krajiny. Najväčšie výzvy na to, aby sme mohli mať vyššie mzdy, vyššie dôchodky a aby ekonomika mohla rásť. Vláda nijakým spôsobom nereaguje na jednu z najväčších výziev pre slovenské hospodárstvo, ktorým sú technologická a digitálna transformácia alebo revolúcia. Predovšetkým malé a stredné slovenské podniky zaostávajú v zavádzaní najmodernejších digitálnych technológií a v dôsledku toho trpia nízkou produktivitou práce. To následne, samozrejme, spôsobuje ich zníženú konkurencieschopnosť na európskom, ale aj svetovom trhu. Riešenie týchto výziev si vyžaduje aktívnu spoluprácu firiem a štátu a verejnej politiky, ktoré v programovom vyhlásení vlády úplne chýbajú.
Vláda taktiež nijako nerieši sprístupňovanie vzdelávania podnikateľov, zakladateľov firiem, ale aj manažérov pre malé a stredné slovenské podniky. Zvyšovanie takejto produktivity a konkurencieschopnosti našich podnikov je okrem technológie a kapitálu aj otázkou osvety a vzdelávania. Slovenskí podnikatelia sú po takomto vzdelávaní hladní a želajú si ho okrem iného aj preto, že vidia, že v iných krajinách to takto funguje a vďaka tomu sa taktiež darí dvíhať produktivitu práce, zlepšovať podnikateľské prostredie a tak našu krajinu posúvať ďalej dopredu a mať peniaze, z čoho platiť všetky sociálne výdobytky.
V Progresívnom Slovensku sme okrem iného hovorili aj o ďalšej veci, a to je podpora podnikavosti ako takej. V našom programe sme navrhovali zaviesť super jednoduché mikropodnikanie, aby ľudia mohli začať podnikať okamžite, hneď bez potreby zavádzať, zakladať si eseročky, živnosti do 10-tisíc euro, ste mohli rovno začať podnikať, ale aj pracovať.
Taktiež sme navrhovali, aby bola zavedená možnosť podnikať už od 16 rokov. Vo viacerých západných krajinách takáto možnosť je. Ja sám, ale aj množstvo ďalších mojich kamarátov a iných podnikateľov začalo podnikať už na strednej škole, začali podnikať na mamine živnosti, na rodičovské firmy a v iných krajinách, kde je toto dovolené, naopak, sa presne už v takom útlom veku podáva podnikateľom priamo možnosť si to vyskúšať a začať svoje podnikanie. Tieto opatrenia považujeme za veľmi dôležité, pretože stimulujú ekonomickú aktivitu tam, kde začína.
Ale nad všetkými takýmito technickými opatreniami je ešte aj iná veľká strategická priorita aj pre naše podnikanie, pre celú našu krajinu, a to je umiestnenie Slovenska v demokratickej Európskej únii a fungujúcom právnom štáte.
Keď si pozrieme, že okrem tých vágnych sľubov, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, čo reálne už naša vláda začala robiť, tak si za posledné dni môžme vyhodnotiť, že začali útoky na inštitúcie právneho štátu, útoky na nepohodlných sudcov a čistky v polícii. Začal odklon od nášho zahraničnopolitického smerovania. Kaliňák včera spojencom oznámil, že prestávame Ukrajine pomáhať brániť sa vojenskej agresii proti putinovského režimu. A prečo sú takého autoritárske maniere nebezpečné pre nás všetkých, ale aj pre našu ekonomiku a pre naše podnikanie? Pretože my keď nebudeme mať istotu právneho štátu a toho, že patríme do západných ekonomických štruktúr, tak nám odídu investori, neprídu žiadni noví. Ale čo je dôležitejšie, odídu nám aj náš najväčší kapitál, a to sú naši mladí ľudia. A naopak, neprídu žiadni noví. Investori musia v Slovensku vidieť bezpečnú destináciu pre ich investície. Nikto nebude na našom území investovať milióny a miliardy eur do nových podnikov alebo modernizácie existujúcich, ak sa Slovensko stane čiernou dierou na mape Európy alebo ak sa z dlhodobého hľadiska dokonca začne špekulovať o ohrození nášho členstva. Všetci začnú premýšľať, ako svoje investície umiestňovať ďalej na západ, ako si ich ochrániť. Ja si napríklad nedokážem predstaviť, že by taká investícia, ako bolo Volvo, prišla na východné Slovensko, keby sme neboli súčasťou NATO a Európskej únie. A ešte oveľa dôležitejšia je potreba zachovávať a zveľaďovať našu a tvoriť našu vzdelanú a mobilnú pracovnú silu, ktorá musí vidieť jednoducho na Slovensku bezpečnú budúcnosť.
Vzdelaní ľudia dnes chýbajú na našom pracovnom trhu takmer v každom segmente. Vedel by o tom rozprávať každý podnikateľ, ale nielen podnikateľ, aj ľudia z neziskových organizácií, ale aj ľudia zo štátu, štátnej sfére. Pretože šikovní ľudia sú tí, ktorí sa dokážu zamestnať v celej Európe, na celom svete. Ak chceme, aby na Slovensku a do našej ekonomiky takíto ľudia prichádzali a nielen odchádzali, tak im musíme garantovať budúcnosť v slobodnej Európe, nie niekde na izolovanej periférii. Inak odídu a budú našej ekonomike veľmi chýbať.
Ja to zhrniem, pretože ja roz... radšej pracujem, ako dlho rozprávam, a preto si povedzme. Vágne a nepraktické sľuby z programového vyhlásenia vlády ukazujú, že vláda nemá absolútne žiaden plán ani stratégiu pre budúcnosť Slovenska a zároveň reálne praktické skutky vlády ohrozujú právny štát, nezávislé inštitúcie a ťahajú Slovensko do izolácie. To je pre našu budúcnosť veľmi zlá kombinácia, povedal by som, že až priam smrteľná. Z toho vyplýva úplne jednoduchá vec, že táto vláda si vyslovenie dôvery nezaslúži, nezaslúži si ho a nedostane ho ani odo mňa, ani od Progresívneho Slovenska.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 10:26 - 10:42 hod.

Hellebrandt Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som len chcel doplniť pána Polláka. Spomínal MOPS-ky ako program, ktorý funguje. Nie je to jediný. Existuje veľmi úspešná terénna sociálna práca, komunitné centrá a tiež zdravé regióny pod ministerstvom zdravotníctva. Hovoríte, že chcete tieto programy prehodnotiť. Takéto hodnotenie už existuje. Robil som, robil som ho ja ešte na ÚHP v roku 2019 a 2020, teda počas vašej vlády. Môžem povedať, že tieto programy sú vnímané veľmi pozitívne aj v komunitách, ale aj v samosprávach alebo napríklad medzi lekármi, ktorí ošetrujú Rómov. Kľudne ho môžte prerobiť. Som presvedčený, že výsledky budú rovnaké.
Chcel by som tiež pripomenúť, že zaslúžilú prácu v tomto robia aj mimovládne organizácie. Určite sme všetci počuli o organizácii Cesta von, ktorá, ktorá poskytuje včasnú intervenciu prostredníctvom omám. Je to už dnes svetovo známa organizácia, jej hodnotenie robí Oxfordská univerzita. Nepochybujem, že bude veľmi pozitívne. Mimovládnych organizácií v tomto sektore je oveľa viac. Robia veci ako pomoc pri svojpomocnej výstavbe domov, prípravy nezamestnaných na pohovory, mentoring zamestnaní a ďalšie. Preto ľutujem, že ich chcete obrať o financie z dvoch percent dane.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis