Videokanál klubu

Danka, ďakujem ti veľmi pekne, že si tu už ako druhá po Zore Jaurovej vniesla tému kultúry. A je mi ľúto, že zrovna o kultúre si musela hovoriť za takýchto podmienok, kde teda zjavne sú tu už všetci rečníci a rečníčky, ktorí vystupujú v tomto pokročilom čase, pasovaní s vyrušovaním a nezáujmom. Ja naozaj nechápem, načo sme teda vlastne hlasovali o predĺžení tejto dnešnej schôdze, keď v postate tu nikto nie je a nikto tu nechce vlastne reálne diskutovať. Je mi to ľúto, Danka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyňa pani poslankyňa Kleinert vo svojom vystúpení zmienila aj cirkvi. Áno, všetci vieme že otázka financovania cirkví u nás spadá do gescie rezortu kultúry. A priznám sa, že ja si v poslednej dobe stále častejšie kladiem otázku, prečo vlastne uplatňovanie náboženskej slobody na Slovensku je zastrešované kultúrou. Ako keby sa náboženská sloboda, ktorá sa všeobecne všade vníma ako základné ľudské právo a sloboda, u nás radí pod rezort kultúry. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme v spolupráci aj s ľuďmi, ktorí sa kultúre venujú, začali uvažovať o tom, či by sme nemali toto, túto tému uplatňovania náboženskej slobody preniesť pod napríklad rezort spravodlivosti, ktorý sa venuje aj ľudským právam. Myslím si, že by to bolo primeranejšie.
Pokiaľ ide o samotné financovanie cirkví a náboženských spoločností, je to tiež veľká téma, ktorá si zasluhuje pozornosť. Myslím si, že v spoločnosti už dozrel čas na to, aby sme ten model, ktorý tu de facto bez alebo len s drobnými zmenami funguje od roku 1948, prehodnotili a hľadali moderné spôsoby, ktoré vyhovujú jednak štátu a aj cirkvám.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ministri, vážené poslankyne, poslanci, sme volení zástupcovia a zástupkyne a našou povinnosťou tu nie je bezbreho panovať, ale dobre spravovať krajinu s vedomím, že to robíme pre tých slabších, ale aj pre tých, ktorí chcú a potrebujú vysoko lietať. Návrh programového vyhlásenia vlády je, žiaľ, smutným obrazom hodnôt tejto garnitúry a mne je úprimne ľúto tých voličov a voličiek, ktorí v dobrej viere strany dnešnej vládnej koalície volili. Pretože táto vláda sa o nich nezaujíma, nevie a dokonca ani to, aby svoje, ako urobiť to, že svoje vlastné predvolebné sľuby pretaví do programového vyhlásenia.
Samotné čítanie je často bezútešné, ocitáme sa v ňom v minulosti, v časoch adorácie priemernosti, v časoch bez odborných plánov a v časoch, kedy pojem krása v rôznorodosti nikomu nič nehovoril. V tomto programovom vyhlásení vlády sa ocitáme aj v časoch túžiacich po normalizácii. Je to tak.
Pán premiér nás včera k programovému vyhláseniu vlády poučil, o čom všetkom nám ústava hovorí a čo máme v jej zmysle robiť. Problém je, že si vyberá len veci, ktoré sa mu z Ústavy Slovenskej republiky hodia. Ja by som mu na tomto mieste chcela pripomenúť napríklad jedno. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky sa na území Slovenskej republiky zaručujú základné práva a slobody všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
A keď sme pri tomto článku, prejdem ku kapitole programu, ktorá je v každej vyspelej krajine prierezová, ku kapitole, ktorá nie je iba obyčajným výsekom pár slov, ktorým je venovaná. Kultúra nie je iba časťou, čírym výsekom, ale je, naopak, spolu so vzdelávaním absolútnym základom. Je základom, na ktorom sa stavajú témy naprieč našou spoločnosťou od ekonomiky, cez zdravotníctvo, životné prostredie, sociálne veci, skrátka všetko. V programovom vyhlásení vlády je táto časť iba smutnou ukážkou smerovania ministerstva kultúry. Už samotné personálne obsadenie vedenia či tajomníkov, ich kompetencia a vzťah ku všetkému, čo kultúra reprezentuje, len potvrdzujú moje slová.
Pri tak dôležitom dokumente, pláne, ako ďalej s našou krajinou a ľuďmi v nej, mi tu absolútne zásadne chýba prítomnosť všetkých ministrov a ministeriek. Vážené ministerky a ministri tejto vlády, prečo tu, až na výnimky, nikto z vás nie je? Aj táto neprítomnosť zástupcov a zástupkýň vlády je voči voličom arogantná, spupná a zároveň absolútne symptomatická. Veď vy sa vysmievate nielen svojim voličom a voličkám, ale všetkým ľuďom, ktorých zastupujete, keď si nie ste schopní nájsť čas a odvahu tento svoj plán obhájiť, plán, ktorý chcete a tvrdíte, že chcete štyri roky napĺňať.
Programové vyhlásenie vlády si v časti o kultúre dovolím hodnotiť nielen ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako odborníčka, ktorá dlhodobo pôsobí v dizajne a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Chcem tým zdôrazniť, že sa dokážem na kultúru pozerať z viacerých strán a neodbornosť po rokoch praxe pre mňa a mojich kolegov a kolegyne nie je problém identifikovať.
A preto mi dovoľte, uviesť pozornosť aspoň na pár zásadných vecí tohto programového vyhlásenia vlády. Obávam sa, že je tu snaha tejto vlády pretvoriť ministerstvo kultúry na ministerstvo propagandy. Celá kapitola o kultúre k tomu speje. Pri zmienkach o fondoch badáme úplne zjavnú snahu podvyživiť tvorbu nezávislej kultúrnej scény. Badáme tam jasnú snahu o väčšiu kontrolu štátu zasahovať do obsahu, množstva, formy, do spôsobu prezentácie a umeleckej slobody jednotlivcov, ako aj verejných kultúrnych inštitúcií. Veď málokto si nevšimol toľko odkazov na fondy, národnosť, odmeňovanie cirkví a podobne.
Desivá je snaha implicitne legitimizovať dezinfomédiá pod rúškom slobody slova. Žiadna snaha o reguláciu dezinformácií vo verejnom priestore. Naopak, neprofesionálna a čisto politicky motivovaná je snaha rozdeliť RTVS bez akýchkoľvek odborných analýz či jasného plánu. Rozdeľovanie zatiaľ nemá iný logický motív ako politicky ovládnuť toto verejnoprávne médium.
V programovom vyhlásení vlády chýba zásadné vnímanie prítomnosti kreatívneho priemyslu a kultúry ako zdroja ekonomického a sociálneho profitu, ako zdroja rozvoja regiónov, zdroja domácej výroby vrátane cestovného ruchu, environmentálnej zodpovednosti a kultúrneho rozvoja. Chýba mi hrdé prihlásenie sa k jednému z najväčších európskych podujatí, ktoré je v krátkodobom horizonte za dverami, a tým je Trenčín mesto kultúry, rok 2026. Chýba mi pochopenie, že je to príležitosť jedinečného formátu na rozvoj regiónov, na rozvoj cestovného ruchu, ekonomiky, sociálnej sféry, infraštruktúry a, samozrejme, kultúry a kreatívneho priemyslu, umenia, dizajnu, tvorivosti a komunít, ale napríklad aj poľnohospodárstva. Skrátka širokospektrálneho rozvoja regiónu.
Chýba mi vízia byť silnou súčasťou tejto siete európskych miest, kde krajiny zo vzájomnej spolupráce ťažia ako reputačne, tak ekonomicky. Až skutočné pochopenie potenciálu ľudí a možnosti byť európskymi nás posunie ďalej a spraví nás jedinečnými a silnými.
Chýba mi medzinárodný rozmer kultúry a plán vlády využiť potenciál v inovatívnosti, v podpore jedinečnosti a rôznorodosti v kultúre a umení, a to aj v kultúrnej diplomacii. Kultúra, umenie, kreatívny priemysel, dizajn, nezabúdajúc na prepojenie so vzdelávaním, sú práve tou investíciou, ktorá sa nám ako krajine mnohonásobne vráti.
Nemôžem nespomenúť, že mi v programovom vyhlásení vlády chýba vnímanie mestskej kultúry. Je dôležité navnímať, že mestská kultúra v realite nestojí v konflikte s tradíciami vidieka. Tejto falošnej dileme sa nás však opätovne snažia vystaviť, ale nedajme sa, pretože nie je tomu tak.
V programovom vyhlásení vlády prekypuje infantilné odvolávanie sa na tradičné a národné, bez akéhokoľvek pochopenia súvislostí a dôležitosti vzájomného obohacovania kultúr a inšpirácií, a tak ako v mestskom prostredí, tak aj v regiónoch mimo miest. A tak ako mestská kultúra nestojí v konflikte s regiónmi, tak je dôležité, aby ste ani vy, táto vláda, nerozdúchavali žiaden ďalší konflikt v našej unavenej spoločnosti, žiaden. Zatiaľ však robíte presný opak, čím vlastne idete proti hlavnému názvu tohto programového vyhlásenia "lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť". O naozajstnom pocite bezpečia na Slovensku by vám vedeli rozprávať napríklad príslušníci našich menším alebo novinárskej obce.
Aj kultivovanosť diskusie vo verejnom priestore je kľúčová. Aj kultivovanosť diskusie v tomto priestore je kľúčová a zatiaľ sa nestíham čudovať. Tak prečo na to nemyslíte? Nakoniec kultúrnym by aj bolo, ak by tu pani ministerka Šimkovičová dnes sedela a vedela a chcela obhájiť svoju časť materiálu.
Idúc ďalej cez toto programové vyhlásenie vlády, absentuje tu aj pochopenie rekonštrukcií historických pamiatok v kontexte s obsahovou náplňou a tým pádom aj udržateľnosťou investícií. Chýba mi nadviazanie na hotovú stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu rok 2030, ale rovnako tak aj na jeho implementáciu. Na výbore pre kultúru a médiá mi pani ministerka Šimkovičová na túto otázku nevedela kvalifikovane odpovedať a asi márne očakávam, že odpovede dostaneme aspoň tu v pléne.
Chýba mi návrh naozaj funkčného konceptu podpory najslabšie zarábajúcich ľudí v kultúre, knižnice, základné umelecké školy, regionálne malé divadlá a množstvo iných dejísk vzdelania a kultúry, o ktorých možno pani ministerka doposiaľ ani netušila.
Ľudia pracujúci v kultúre nepotrebujú zásahy do dramaturgie ani foriem prezentácie, ako je to v tomto programovom vyhlásení vlády. Potrebujú podnetné a férové podmienky na prácu a adekvátne ohodnotenie. Dobré podmienky sa nestanú rečami o národnom a ešte raz národnom, ale stanú sa podporou tvorivosti, výskumu, inovácií a autentickosti. Nie propagandou, pretože tou sa staneme iba akýmsi gýčovým skanzenom, miestom v Európe zahadzujúcim svoj potenciál, miestom uviaznutým v minulých storočiach, miestom, odkiaľ budú aj naďalej naše deti odchádzať za príležitosťami inam a už nikdy sa neobzrú naspäť.
Mám na vás pár otázok. Viete, koľkokrát zaznelo v kapitole o kultúre slovo zvedavosť? Presne nulakrát. Viete, koľkokrát zaznelo slovo zvedavosť v kapitole vzdelávanie? Nulakrát. V kapitole o digitalizácii nulakrát. V celom programovom vyhlásení vlády slovo zvedavosť máme nulakrát. Tá zvedavosť, ktorá je základom ľudského poznania a pokroku. Odjakživa. Zvedavosť, ktorou sa začína každý dobrý projekt, štúdia, výskum, tá sa tu nenachádza. Je tam však jej opak. V lepšom prípade nezáujem o ľudí tvoriacich kultúru na Slovensku, v tom horšom prípade šírenie strachu z inakosti, a to akejkoľvek. Ako sa potom chceme ako krajina na základe tohto plánu posunúť ďalej, keď ani nie sme zvedaví na to, akú si budeme a chceme vytvoriť vlastnú budúcnosť.
Premiér Fico na tlačovke pani ministerke Šimkovičovej radil, aby sa venovala s príslušným dôrazom určitému typu podujatí. Nerozumie však, že ministerstvo platené z našich daní nemá byť politickou eventovou agentúrou. Má byť inštitúciou poskytujúcou čo najlepšie podmienky pre rozvoj svojho rezortu. Ministerstvo kultúry nemá byť organizátorom podujatí a nemá ich preferovať podľa vlastného politického kľúča, tak ako ani nemá preferovať len niektoré politicky blízke stavovské organizácie, ako je to tiež v programovom vyhlásení vlády vypichnuté. Inak sa ministerstvo kultúry vlastne nestane ničím iným ako organizátorom festivalu. Bude to festival podpriemernosti a gýču.
Kultúrna obec je jedným z najkritickejších divákov každej vlády a parlamentu a je to tak správne, aj keď sa vám to, milá koalícia nepáči. Toto programové vyhlásenie, zabúdajúce na profesionalitu, na rešpekt, zabúda na poctivosť, rozmanitosť, zvedavosť, európskosť aj princípy férovosti, my v Progresívnom Slovensku nemôžeme podporiť. Táto krajina vám totižto nepatrí a som presvedčená, že Slovensko má na viac. A až keď budeme mať naozaj dobré, ambiciózne, merateľné programové vyhlásenie vlády, až vtedy tu bude naozaj lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Stotožňujem sa, Ingrid, s tebou s tým, že tejto vláde nezáleží na riešení problémov inklúzie, nezáleží jej na riešení problémov chudoby ani marginalizovaných rómskych komunít, rovnako tak ako jej nezáleží ani na tejto rozprave, absolútne ich nezaujíma, čo sa tu deje po väčšinu času, čo tu sme. A tým vlastne dávajú najavo aj to, akú vážnosť tento dokument, o ktorom tu rokujeme, má. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, programové vyhlásenie vlády deklaruje profesionalitu a zdravý rozum. Ja však musím povedať, že pri čítaní niektorých častí tohto programu som, bohužiaľ, ten zdravý rozum márne hľadala a musím povedať, že pri niektorých častiach som dokonca prišla o rozum aj ja.
Mám na mysli napr. odsek, v ktorom vláda deklaruje vytvorenie priestoru na odbornú a spoločenskú dohodu o obsahu vyučovania sexuálnej a vzťahovej výchovy – spomínala to už aj moja kolegyňa, ktorá sa rovnako ako ja v Progresívnom Slovensku zaoberá oblasťou vzdelávania vrátane výchovy a rodičovstvu –, ktorá bude rešpektovať hodnotové presvedčenie žiakov a ich rodičov. Napriek tomu, že tento odsek sa dostal do sociálnych politík a neviem prečo, keďže sa týka vzdelávania, ale zrejme na to mali autori, autorky svoj dôvod, napriek tomu, že je veľmi nekonkrétne, myslím si, že my všetci tak asi trochu predpokladáme, čo vlastne tento odsek vyjadruje. Ja osobne ako učiteľka musím povedať, že si naozaj neviem predstaviť, že by rodič rozhodoval o tom, čo v škole mám učiť. Predstavte si situáciu, že jednoducho rodič zo sociálne slabého prostredia, ktorý nemá ukončenú základnú školu, vám bude diktovať, čo si želá a čo si neželá, aby sa jeho dieťa učilo, alebo človek, ktorý je v bubline nejakých konšpiračných teórií a úplne pomýlený, z iného hodnotového spektra, ako je mainstream, alebo alternatíva, vám začne hovoriť, čo sa má a čo sa nemá, vám ako učiteľovi. Myslím si, že toto nie je úplne ten správny pohľad na to, aby teda vznikali takéto dohody s rodičom. A okrem toho chcem upozorniť vládu Slovenskej republiky aj na ten fakt, že vzťahová a sexuálna výchova je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu ako súčasť výchovy k rodičovstvu a manželstvu už takmer tridsať rokov a doposiaľ to nikto nikdy nenamietal. Je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, ktorý vznikol ako konsenzus odborníkov a odborníčok a na tomto konsenze, čiže dohode, sa podieľali aj cirkevné organizácie a cirkevné školy a predstavitelia z rôznych názorových spektier. Myslím si, že by sme nemali teda podliehať nejakým ultrakonzervatívnym snahám, konšpiračným teóriám a nepodliehať populistickým fámam.
Po druhé by som chcela spomenúť aj to, čo tu už častokrát bolo dnes spomínané, a to je vágnosť, nekonkrétnosť, nemerateľnosť a my vlastne ani nevieme, akými konkrétnymi nástrojmi chce vláda dosiahnuť jednotlivé ciele. V dokumente nenachádzame žiadne konkrétne záväzky, ktoré sa napr. týkajú už spomínaných platov pedagogických zamestnancov, ale my sa vlastne nedozvedáme ani to, akými nástrojmi chce vláda docieliť chýbajúce kapacity odborníkov a odborníčok, vyučujúcich, pedagogických zamestnancov práve v tých regiónoch, kde ich je nedostatok, alebo ešte nespomenutých psychológov a psychologičiek, ktorých je na Slovensku nedostatok, a my už od septembra tohto roku máme implementovať rôzne opatrenia podporné a stále doposiaľ nikto nerieši chýbajúcich psychológov a psychologičky.
Mohli by sme sa spýtať aj to, odkiaľ chce na všetky tieto veci vziať vláda finančné prostriedky, ani to nám nehovorí. Bude navýšený rozpočet školstva, vedy a výskumu? Nič konkrétne v tom, bohužiaľ, nenájdete.
K niektorým, ale dôležitým opatreniam v oblasti vzdelávania sme sa ani nedostali a vôbec sme sa nedopátrali o nich, napr. tu nenájdete žiadnu zmienku o špeciálnych školách, o chybnej diagnostike pri začleňovaní rómskych detí do špeciálnych škôl, o žiadnej reintegrácii rómskych detí do bežných škôl, nenájdete tu žiadnu zmienku o programoch v ranom detstve, o ktorých som mala aj faktickú poznámku, ale nenájdete tu ani žiadne opatrenia, ktoré by sa týkali vzdelávania cudzincov, resp. detí, ktoré hovoria iným jazykom, ako je vyučovací jazyk, materinským. Nehovorilo sa o nedostatku učebníc, ktorými v tejto oblasti naozaj v našom školstve trpíme, a zároveň sme nehovorili ani o dvojzmenných školách a o nízkej kvalite dvojzmenných škôl a, čudujme sa svete, kde tiež chodia najmä deti z rómskych marginalizovaných komunít. A napriek tomu, že sa dokument hlási k inkluzívnemu vzdelávaniu, ja si dovoľujem povedať, že vzdelávanie detí z rómskych marginalizovaných komunít je pre vládu tabu.
Už tu pani Kalmárová, moja kolegyňa, spomínala tú vetu, kedy vláda skvalitní vzdelávanie detí z prostredia generačnej chudoby, a dodáva ešte deti so zdravotným postihnutím či inak znevýhodnených žiakov. A takisto som vo faktickej poznámke hovorila o tom, že pojem generačná chudoba nie je to isté, čo špecifické konštatovanie opatrení smerom k marginalizovaným rómskym komunitám. Viete, dovoľte mi, aby som to vysvetlila.
Ja sa zaoberám témou vzdelávania rómskych detí už naozaj cez desiatky rokov a musím povedať, že som bola účastná množstva koncepcií, stratégií, ktoré sa nikdy neplnili. A ak sa plnili, tak väčšina z nich bola vykázaná v zmysle, že robíme tieto opatrenia a plníme ich vo vzťahu k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Neviem o tom, že by tieto opatrenia naozaj zlepšili situáciu detí z marginalizovaných komunít, ale my si to vykazujeme v krabičke sociálneho znevýhodnenia. A rovnako je to aj pri rôznych sociálnych politikách. A mám taký pocit, že tak ako sme sa predtým schovávali za termín sociálne znevýhodnenie, tak dnes sa schovávame za termín chudoba, generačná chudoba. Nemám nič proti tomuto výrazu, takisto ako proti výrazu inkluzívne opatrenia a pod. a, ak sú však dobre využívané v inkluzívnej spoločnosti. Naša spoločnosť však inkluzívna nie je a mám obavy, že ak niečo nepomenujeme pravým slovom, ktorým táto vážnosť opatrení aj od toho závisí, teda marginalizované rómske komunity, tak vlastne neurobíme vôbec nič a schováme sa len za pekný pojem generačná chudoba alebo deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Takže my, ktorým naozaj ide o to, aby sa situácia detí z rómskych marginalizovaných komunít zlepšila, sa len s takýmto vágnym pojmom uspokojiť nemôžeme.
V kontexte toho bola spomenutá už aj tá najzávažnejšia vec, a to je, že v programovom vyhlásení vlády nenájdete ani zmienku o desegrácii rómskych detí, a to napriek tomu, že Slovensko čelí od roku 2015 impeachmentu za porušenie rasovej smernice. To, čo však nebolo povedané, je aj ten fakt, že my na Slovensku predsa máme aj ústavu, ktorá zakazuje diskrimináciu, a takisto máme aj antidiskriminačný zákon, ktorý dokonca v § 2 ods. 3 výslovne uvádza povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou. Z tohto ustanovenia je ale zároveň zrejmé, že porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri napĺňaní práva na vzdelanie je aj ne-ko-na-nie v situácii, keď si je štát vedomý nezákonného stavu, a aby toho nebolo málo, Najvyšší súd rozhodol, že Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva je zodpovedná za segregáciu rómskych detí. Štát je zodpovedný za segregáciu rómskych detí, nie školy. A zdôraznil takisto, že štátne orgány sú zodpovedné aj za takú segregáciu, ktorá vznikla spontánne a nie s cieľom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pardon, pani poslankyňa, poprosím ostatných pánov poslancov a poslankyne a členky vlády, aby rozprávali, keď už potrebujú, trochu tichšie, aby mohla pani poslankyňa predniesť svoje vystúpenie. Ďakujem.

Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci, veľmi si to vážim.
Takže, aby som dokončila, vznikla spontánne a nie s cieleným zámerom oddeliť rómske deti od majority. Ja by som len chcela dodať, niekde tu v pléne bolo dnes povedané, že Slovensko má veľký problém s rómskym etnikom. A ja sa zhodujem s kolegyňou, ktorá povedala, že to nie je tak, to Rómovia majú problém s nami, a ja len dodávam, to rómske etnikum má problém dôstojne žiť v tejto krajine. Je totiž zarážajúce, že štátne orgány doteraz neuznali fakt, ktorý uznal aj Najvyšší súd, a dokonca vôbec nepremietli žiadne z opatrení do našej legislatívy okrem toho, aby som nebola nespravodlivá, že tento rok sa do nového školského zákona dostala definícia segregácie, ktorá však nie je nejako metodicky podchytená a vlastne školy doposiaľ nevedia, ako túto situáciu majú v školách riešiť.
Čo je najhoršie, táto segregácia je ďalej podporovaná tým, že v dôsledku toho, že nám chýbajú kapacity, tak v blízkosti týchto škôl sa stavajú ďalšie školy, ktoré sú v blízkosti vylúčených lokalít. Takže my ešte ďalej vlastne túto segregáciu prehlbujeme.No a výsledkom je potom to, čo už bolo spomenuté, že 65 % detí, rómskych detí, ktoré navštevujú školu, chodí do školy, kde väčšina spolužiakov sú rómskeho pôvodu. A tento stav tu trvá desaťročia. A ja mám pocit, že posledných dvadsať rokov nehovorím to, nič iné, len stále dookola to isté, situácia sa vôbec nemení.
Ja by som očakávala, že programové vyhlásenie vlády bude obsahovať aspoň niečo, čo je napríklad v pláne obnovy, a očakávala by som, že tam bude nejaký systém monitorovania segregácie na slovenských školách. Alebo že vláda spustí pilotné desegregačné projekty na úrovni mikroregiónov. Je to v pláne obnovy, ale v programovom vyhlásení vlády nie. Alebo že prijme legislatívne opatrenia na zabránenie segregácie pri tvorbe školských obvodov, čo si myslím, že je jedno z najdôležitejších a najprimárnejších opatrení, ktoré by sme mali prioritne os...
Ja osobne mám pocit, že očakávať nejaké uspokojené, uspokojivé riešenia v oblasti inklúzie Rómov od predstaviteľov vládnucich strán je asi utópia, pretože vo väčšine prípadov sme si zvykli len na ich slová a útoky hodné extrémistov a používania rómskej karty v snahe získať politické body, pretože asi inkluzívne politiky, ktoré sú založené na ľudskoprávnom a rešpektujúcom prístupe, nie sú vhodnou politikou pre ich voličov a voličky. Dokazuje to aj celý program, v podstate veľmi vágny, kde nenájdete absolútne žiadne opatrenia v oblasti inklúzie Rómov, či už je to v oblasti bývania, v oblasti prístupu k zdravotnej starostlivosti, prístupu k službám alebo v oblasti uplatňovania protirómskeho rasizmu, alebo boja proti rómskemu rasizmu. Sú tam len strohé konštatovania o tom, že "zapojíme členov marginalizovaných skupín do pracovného trhu", ktorý a to dodávam, je motivovaný nedostatkom pracovnej sily. Keby som mala byť naozaj veľmi mierna, tak poviem, že tento prístup je veľmi spiatočnícky, pretože absolútne neberie do úvahu to, že my potrebujeme naozaj podporovať príležitosti v politikách zamestnanosti, že musíme zvyšovať šance týmto ľuďom na to, aby sa dostali vôbec do týchto zamestnaní, a nielen to, ale aby si toto zamestnanie aj udržali. Nehovoríme vôbec o tom, že ak aj budeme stavať nejakú infraštruktúru v komunitách a budeme bojovať o dôstojnejšie bývanie v týchto komunitách, tak najprv musíme vysporiadať pozemky. A o tom, že dneska máme dvadsať percent osád, kde vôbec nemajú pitnú vodu, v 21. storočí (!), už hovoriť ani nemusíme, lebo je to absolútne nedôstojné pre Slovenskú republiku.
Je viac ako zjavné, že vláda vo svojom PVV vôbec neprihliadala na žiadne výstupy monitorovania a to ani ako na národnej úrovni, tak ani z prvého hodnotenia a odporúčaní Európskej komisie a to aj napriek tomu, že práve zdroje EÚ sú naviazané na náš národný strategický rámec, ktorou je schválená stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do 2030, a môžete si tipnúť, koľko z tých opatrení v rámci tejto stratégie je nejako uspokojivo prijatých a uspokojivo spravených, implementovaných. Ani jedno.
Vláda tvrdí, a toto sa mi páči veľmi, táto veta, že je rozhodnutá pokračovať len v takých projektoch a stratégiách podpory marginalizovanej rómskej komunity, ktoré sa osvedčili a priniesli merateľný efekt. Chvályhodné, ale ktoré to sú? My to nevieme, pretože my nič nemonitorujeme. My vlastne vôbec nevieme, aké sú výsledky. To je prvá vec. A druhá vec, mali by sme si uvedomiť, že v prvom rade sme to my, štát, ktorí zlyhávame pri implementácii týchto politík, pretože máme strašne vysokú záťaž pre žiadateľov administratívnu. Máme veľké problémy s verejným obstarávaním a tento štát nebol schopný ani len vyhlásiť integrované výzvy investičné a neinvestičné, ktoré by išli naraz a ktoré by uľahčili túto situáciu.
Najlepšie na tom je, že posledná veta programového vyhlásenia vám hovorí vlastne o tom, že sú to vlastne Rómovia, ktorí sú za to zodpovední, že žijú v takých podmienkach, ako žijú, pretože poukazuje na filozofiu rovnováhy práv a povinností. To znamená, že Róm, ktorý nie je zodpovedný, tak vlastne nedostane nič. Osobne si myslím, že takáto rétorika je fakt hodná extrémistov a, bohužiaľ, je hodná SMER-u už od roku, uf, myslím, že 2001, kedy som prvýkrát, čo si spomínam, počula pána Fica povedať, že robia deti, lebo chcú peniaze. To znamená, že celá táto rétorika je už dlhodobo založená na stereotypizácii a na paušalizácii rómskeho etnika.
Čiže uzavrela by som to asi tým, že nemám žiadny ideál, že vláda, ktorá pristupuje takýmto spôsobom k inklúzii Rómov a vlastne ktorá uplatňovanie ľudských práv považuje za prekážku efektívnych výsledkov, že nejako tej inkluzívnej politike a inklúzie Rómov naozaj dočkáme sa. Tomuto neverím. A preto táto vláda pre mňa nemá dôveru.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Veľmi pekne ďakujem za také celkom zdvorilostné faktické poznámky, len dve veci rýchle. Pán kolega Ferenčák, ten intra- a extravilán nebude fungovať, lebo nie sú dobre scelené parcely v rámci katastra na Slovensku, čiže to treba úplne inak sprecizovať, pretože extravilán vám dneska niekedy začína desať metrov pomaly od nejakého centra v mnohých mestách, samosprávach po Slovensku, čiže toto nebude fungovať. Deliť to na intravilán, extravilán, treba, treba ešte prepracovať.
A druhá vec, na sekundu k tým výjazdovým rokovaniam. Tie vaše slová beriem ako takú hodenú rukavicu, že by sme možno jedno z prvých teda mohli uskutočniť na opozičnej pôde, keď to myslíte tak vážne a úprimne, a vtedy možno aj uveríme, že to teda takto bude nejako dobre fungovať. Čiže ja navrhujem, že možno jedno z tých prvých by sa mohlo uskutočniť u nás hneď po Novom roku a budeme teda veľmi radi veriť tomu, že to všetko, čo tvrdíte, aj myslíte vážne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozorne som si preštudoval programové vyhlásenie vlády a ešte predtým, než sa dostanem k samotnému obsahu, mi dovoľte povedať jeden vtip, ktorý mi v tejto súvislosti napadol a ktorý by som rád parafrázoval na, na túto skutočnosť alebo príležitosť. Neviem, či viete, ale vláda Slovenskej republiky má niečo spoločné so Schrödingerovou mačkou. Je súčasne neschopná i schopná všetkého. Presne taký pocit som nadobudol po prečítaní predloženého programového vyhlásenia vlády. Ani vlaky nezačnú chodiť načas, ani regióny sa nebudú rozvíjať a ani reformy, ktoré naša krajina veľmi potrebuje, sa, žiaľ, presadzovať nebudú. Programové vyhlásenie vlády je totiž plné nekonkrétnych a nejasných fráz, ktoré majú za cieľ síce vyzerať veľmi vábivo, ale sú len ďalším dôkazom toho, že nám vládnu strany bez vízie a bez túžby meniť Slovensko k lepšiemu. Strany bez túžby pozerať sa do budúcnosti. Miestami som mal dokonca pocit, že ide o rovnaké vyhlásenie vlády, ktoré Robert Fico predložil v roku 2006, keď začínal vládnuť vôbec po prvýkrát. Problémy našej krajiny ostali viac-menej rovnaké. Riešenia SMER-u, bohužiaľ, tiež. Krajina sa za vašich vlád zásadne neposunula, a preto je toto programové vyhlásenie vlády skôr vysvedčením než víziou do budúcnosti.
Všetkým ste nám pripomenuli, že aj po dvanástich rokoch vašich vlád máme naďalej stagnujúcu ekonomiku, zdevastované zdravotníctvo, zastaralé školstvo, znevýhodnené menšiny, nerozvinuté regióny a mnoho ďalších problémov, ktoré ste neriešili, ale zakrývali pred zrakmi verejnosti. Pri každom odseku či vete mi napadla myšlienka, kde ste boli viac ako desať rokov, keď naši mladí utekali do zahraničia, keď nielen naši seniori umierali na liečiteľné choroby, keď sa naša pracujúca trieda prepadala do rizika chudoby. Boli ste tu vo svojich funkciách a bez akéhokoľvek náznaku hanby či pocitu viny ste prezentovali podobné dokumenty, ako je aj ten dnešný. Tí istí ľudia, tá istá rétorika. Jediné, čo sa zmenilo, sú vaše obleky a hodinky. Tie sú dnes novšie, drahšie, luxusnejšie. Len dátum v kalendári sa posunul o niekoľko rokov dopredu.
Poďme však poporiadku. Aj ako starosta sa, prirodzene, venujem najmä regionálnej politike, našim regiónom. Tej regionálnej politike, ktorej ste vy, strany sociálnej demokracie, venovali až dve strany svojho programového vyhlásenia.
Kiež by vás táto téma zaujímala aspoň tak ako snaha o zníženie trestov za korupciu, to by sme sa možno dočkali aj troch strán. Čo sa dozvie pozorný čitateľ o regiónoch, keď si programové vyhlásenie otvorí? Dozvie sa, že vláda bude každé dva mesiace pokračovať vo svojom obľúbenom populistickom turné s názvom výjazdové rokovania vlády. Divadlo a kabaret pre ľudí, ktoré vládne strany praktizovali niekoľko dlhých rokov s, čuduj sa svete, na obrovské prekvapenie tie regionálne rozdiely sa naďalej iba prehĺbili. Čuduj sa svete, že obce, ktoré ste navštívili, nezačali nijak výrazne prekvitať a ani tie ihriská, ktoré ste rozdávali, nepriniesli vyššiu zamestnanosť, lepšie životné podmienky či aktívnu prácu s mládežou. Bol to len politický marketing par excellence, z ktorého sa ešte nikto nikdy nenajedol, teda okrem vás.
Ďalej ma prekvapilo, či skôr neprekvapilo, že nikde neprezentujete snahu o presadenie reformy samospráv, všetko, na čo ste sa zmohli po dvanástich rokoch vášho vládnutia, je snaha o pripravenie konceptu modernizácie samospráv. To je, dámy a páni z vládnej koalície, tragikomicky málo. Na to ste už ako strany marketingových odborníkov mali byť dávno pripravení a dnes tie riešenia pre obce, mestá a kraje súkať z rukáva. V dokumente 21-krát spomínate, že vytvoríte podmienky. Zabudli ste si tam však dať aj nejaké záväzky. Kde sú? Kde je zodpovednosť? Kde sú nejaké ambície? Kde je budúcnosť? Opäť zo snahy o pomoc ľuďom v regiónoch ostali len plané reči, rovnako ako ostali plané reči z energetickej pomoci pre samosprávy. Kde je spomínaných 200 miliónov z rezervy, ktorú tesne pred voľbami spomínal aj Robert Fico? Kde sú tie sľúbené peniaze, ktoré mali putovať do miest a obcí ako finančná pomoc, kvôli ktorej zvolával SMER mimoriadnu schôdzu ešte pár týždňov dozadu? V programovom vyhlásení žiadnu takúto pomoc nevidím. Stratila sa, už ju samosprávy nepotrebujú, už je po voľbách, však?
Na druhej strane, keď som sa dočítal, že reformu ESO považujete za výborný príklad zmeny, ktorý chcete nasledovať, tak som ostal aj rád, že ambícia reformovať samosprávy ostane len pri koncepte, dodnes totiž čítame v správach NKÚ o tom, ako reforma ESO priniesla nehospodárne nakladanie s majetkom, že sa na nej obohatili komerčné spoločnosti, že nebola správne vyhodnotená, ale aj to, že spôsobila zmätok v riadení a financovaní viac ako 330 regionálnych škôl a školských zariadení.
Ak by ste teda chceli presadiť rovnako kvalitnú reformu samospráv, mohlo by sa, žiaľ, veľmi pravdepodobne stať to, že by to bol posledný klinec do rakvy našim mestám a obciam. Preto veľmi ďakujeme, ale radšej nie.
Je vidieť, že za 12 rokov vášho vládnutia a za viac ako 20 rokov existencie SMER-u a SNS ste stále nepochopili dôvody slabého rozvoja našich regiónov. Stále ste nepochopili, že chýbajúce kanalizácie a vodovody, ktoré trápia stovky našich obcí, sú problémom najmä zdĺhavej a robustnej administratívy, ktoré naše samosprávy nie sú schopné sprocesovať, že stavebné konania sú najmä problémom štátnej správy, ktorá dodnes nebola schopná prideliť okresným úradom na Slovensku ani len právnu subjektivitu, ani len vlastné IČO, ktoré dnes už majú aj niektoré salóny v nákupných centrách. Aj tie nás už v procesoch dávno predbehli. Sú to totiž práve okresné úrady a ich odbory starostlivosti o životné prostredie, a dnes som to už naznačil aj vo faktickej poznámke, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, ktoré tieto povolenia, takzvané vodoprávne povolenia, vydávajú. Len u nás sme na takéto povolenie čakali 899 dní a vydané nám, prekvapivo, bolo v deň zloženia môjho sľubu, poslaneckého sľubu tu v Národnej rade 25. októbra 2023. Neuveriteľné! Dodnes nie je právoplatné, čakáme naň od 6. mája 2021, avšak desaťmiliónová stavba dnes už medzitým stojí miliónov pätnásť. A opäť veta, ktorú som už dnes povedal, najsmutnejšie na tom celom je to, že babičky, ale i mladí si chodia po tú pitnú vodu do cisterny popri už vybudovaných smart lavičkách s wifi a fotovoltikou. Žiaľ, nevidíte do toho, nerozumiete tomu a ani tomu nechcete rozumieť.
Z programového vyhlásenia jasne vyplýva, že občan v regiónoch pre vás nebol kľúčovou témou a nie je ani dôvodom, pre ktorý ste znovu kandidovali. Ten hlavný dôvod je pre vás zápas o zmenu Trestného zákona a trestných konaní. Ide o vašich ľudí a vašu slobodu. Myslím si, že každému, kto si prečítal vaše programové vyhlásenie, je to viac ako jasné. Vy ste dokonca dnes takí suverénni, že sa to ani len nesnažíte zakrývať. Občania si môžu byť istí jedine tým, že regionálne cesty, sociálne služby, zdravotnícke zariadenia, materské, základné, ale ani stredné školy či miestne kultúrne strediská, tie budú mať aj naďalej problémy, budú živoriť, budú mať problém prežiť a hodnotne sa rozvíjať. Pre tieto oblasti totiž nepredstavila vláda žiadny zásadný program a teda to, čo je k občanom najbližšie, bude opäť najďalej, bude trpieť nedostatkom materiálnych a ľudských kapacít. Naše menej rozvinuté regióny sa budú naďalej vyľudňovať a čo je najhoršie, že práve ľudia z týchto oblastí vložili do vašich rúk svoju najväčšiu dôveru. Je to od vás hanebné a verím, že vám čoskoro vystavia účet.
Ja aj z tohto dôvodu vláde Roberta Fica dôveru nedám, dvanásť rokov vlád SMER-u je pre mňa jasným dôkazom, že papier, žiaľ, znesie všetko a programové vyhlásenie nie je výnimkou. Krajina je v zlom stave najmä v dôsledku vašich nesprávnych rozhodnutí a toto vyhlásenie vlády ma nijak nepresvedčilo o vašej snahe to zmeniť. Mojou snahou a našou snahou na najbližšie obdobie je preto byť silnou a dôstojnou profesionálnou opozíciou k vašej populistickej politike a nastaviť tu level opozičnej práce, aký tu doposiaľ nebol. Každé vaše rozhodnutie budeme s mojimi kolegami pozorne a pečlivo sledovať a občanom budeme predstavovať jasnú víziu lepšieho, modernejšieho a čestnejšieho spravovania Slovenskej republiky. Verím, že sa nám to podarí.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Pani kolegyňa Zuzka, vďaka za tie slová, odznelo toho veľa dobrého a múdreho, nechcem, aby zaniklo tvoj postreh na margo vzniku migračného paktu, tej dohody, ktorá je momentálne na stole v Bruseli. Ten migračný pakt so svojimi províziami tej flexibilnej solidarity, že môžete prispieť či prijatím azylantov, či finančnou pomocou, či technickou pomocou, je slovenský vynález. Budem dokonca ešte adresnejší, je vynálezom z dielne vlády a koalície vedenej SMER-om z roku 2015 v čase, keď sme predsedali Európskej únii. Bol to, ak sa nemýlim, vtedy minister a podpredseda vlády pre zahraničné a európske záležitosti Miroslav Lajčák, to povedal, že okej, ak je teda nepriechodné, tie povinné kvóty pre migrantov nejakým spôsobom treba, samozrejme, v prípadoch veľkého príchodu ľudí nelegálne sa pokúšajúcich prejsť cez hranice zakročiť a on sám vtedy navrhol, skúsme na to ísť flexibilne, dajme ľuďom paletu možností. Toto je náš vynález, ktorý dáva zmysel, ktorý sa ujal. Mohol by sa úplne pokojne stať jadrom celkovej spoločnej politiky Európskej únie v oblasti migrácie a vláda, ktorá ho vymyslela, ho o štyri roky neskôr alebo nejakých osem rokov neskôr sama zavrhla. To je irónia, ktorá, myslím, by nemala ujsť pozornosti.
Vďaka, Zuzka. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené poslanectvo, ide vôbec o prvé programové vyhlásenie vlády, ktoré mám možnosť ako nová poslankyňa hodnotiť a musím vyjadriť svoje sklamanie. Z môjho pohľadu vo veciach, ktorým sa dlhodobo odborne venujem, a to sú témy spravodlivosti, ľudských práv a migrácie, je toto programové vyhlásenie asi najslabšie, aké si pamätám. Nevšíma si problémy, ktorými, a výzvy, ktorými žije moderná spoločnosť, najmä ženy alebo menšiny, a tieto, túto situáciu skôr konzervuje alebo vracia späť. Z môjho pohľadu sa tak v skutočnosti lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie okrem tejto vlády a jej spojencov nebude žiť nikomu z nás a to je podľa mňa nielen smutné, ale aj ďalšia premrhaná príležitosť zo strany tejto vlády.
V prvom rade téma spravodlivosti. Snáď každý a každá osoba v tejto sále, ktorá skladala sľub na ústavu, vie, že spravodlivosť, právny štát, demokracia, rešpekt k ľudským právam všetkých ľudí sú základom štátu, v ktorom sa žije dobre, pokojne a bezpečne naozaj každému vrátane ľudí, ktorí sú v tom najslabšom postavení a majú najmenej moci v krajine. V tomto smere však programové vyhlásenie vlády neponúka takmer nič a zlyháva. Áno, na papieri deklaruje návrat k štandardnému prostrediu demokracie, ale vlastne tie reálne nejaké opatrenia v téme právneho štátu, justície, legislatívy, prokuratúry nachádzame až takmer v závere a ľudské práva všetkých, nielen majority, sú úplne na okraji.
Okrem toho keď sme chceli o týchto otázkach diskutovať včera na pôde ľudskoprávneho výboru, koaliční poslanci na poslankyne nenašli ani len toľko odvahy, aby prišli prediskutovať aspoň svoje vlastné PVV-čko, keď už nie teda mimoriadny výbor k otázke daňovej asignácie mimovládnych organizácií. Preto by som sa aj z tohto miesta chcela spýtať kolegov a kolegýň z koalície, či sa nás tak boja, že nevedia prísť obhájiť vlastné programové vyhlásenie na ľudskoprávny výbor a baviť sa o tom, akým spôsobom funguje ochrana whistlebloverov, daňová asignácia pre občiansku spoločnosť alebo opatrenia týkajúce sa napríklad väzenstva, rodovej rovnosti alebo práv menšín.
Keďže však na tomto výbore ostal štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, ktorý nám, s nami ostal diskutovať, avšak nepovedal nám veľa, chápem to aj tak, že možno v skutočnosti ani za týmito peknými rečami neexistujú reálne opatrenia, vízie a stratégie, o ktorých by sa v súčasnosti dalo diskutovať. Keď som sa tak totižto pýtala na konkrétne veci, nedozvedela som sa takmer nič.
Programové vyhlásenie vlády hovorí o obnove a návrate k princípom demokracie, právneho štátu a rešpektu k ľudským právam, avšak nehovorí nič k témam ako segregácia rómskych detí v prístupe k vzdelaniu, odškodnenie nezákonne sterilizovaných rómskych žien, či o opatrení týkajúcich sa rodovej rovnosti, napríklad vyrovnávania platových rozdielov, o ktoré, o ktorých malo Progresívne Slovensko tlačovú besedu len pred pár hodinami pri príležitosti toho, že dnes tu máme európsky deň platovej rovnosti a že Slovenky už od začiatku novembra pracujú zadarmo.
Pýtala som sa aj na deklarovanú snahu o modernizáciu a humanizáciu trestného práva v súlade s judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu, ale dozvedela som sa od ministerstva spravodlivosti, že pôjde skôr o reakciu na rozsudky týkajúce sa kajúcnikov a nie o snahu vziať si ponaučenie z rozsudkov týkajúcich sa obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou, za ktorú bola zodpovedná predchádzajúca vláda pána Fica. Tak isto pokiaľ ide o snahu zaoberať sa podmienkami v trestnom konaní, ako si veľmi dobre spomínam, tak tieto napríklad CPZ-ky, pripútavanie zadržiavaných o predmety kedysi kritizovali predchádzajúce dve ombudsmanky, za to si však od predchádzajúcich vlád pána Fica vyslúžili kritiku a ignorovanie. Dnes to zrazu po tom, čo mnohí z politických predstaviteľov okúsili, čo to je byť v CPZ-ke alebo vo väznici, vládu zaujíma.
V oblasti humanizácie väzenstva som sa tiež nedozvedela, akým spôsobom a za aké peniaze ideme zlepšovať podmienky v našich väzniciach, ktoré naozaj potrebujeme zlepšiť, aby boli v súlade s odporúčaniami CPT a keďže CPT nám vo svojich posledných odporúčaniach z roku 2019 napríklad odporúča zlepšiť to úbohé a slabé ohodnotenie práce väzňov, bolo by vhodné, keby sa o tomto našla aspoň jedna zmienka v aktuálnom programovom vyhlásení vlády. A ja budem dúfať, že túto vládu budú zaujímať aj problémy bežných väzňov, ktorí v našich väzniciach žijú, a nielen politicky exponovaných ľudí, ktorí museli absolvovať nejaký pobyt v našich väzniciach.
Napriek tomu, že v posledných týždňoch sme boli svedkami viacerých tragických príbehov rodovo podmieneného násilia na ženách a táto téma je dlhodobo problémom Slovenska a týka sa viac ako polovice tejto populácie, ktorá tu žije, programové vyhlásenie vlády obsahuje len deklarovanie, že vláda bude presadzovať nejaké zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím. Tieto sľuby sú však nekonkrétne a všeobecné. Absentuje akékoľvek pomenovanie príčin tejto situácie, ktorým je rodovo podmienené násilie, vrátane jeho prevencie, postihovania a najmä práce s celou spoločnosťou, ktorá v prvom rade musí takéto správanie jasne odmietnuť. Mnohí aj v tejto sále veľmi radi zdôrazňujú vznešenú úlohy ženy a matky, potrebu ochraňovať naše ženy, keď však majú navrhnúť skutočné a reálne opatrenia, ktoré by ženám v tejto krajine pomohli, ako sú napríklad dôstojné pôrody, vyrovnané platy, odstránenie dôchodkovej nespravodlivosti, prístup k bezpečnej a medikamentóznej interrupcii alebo napríklad redefinícia znásilnenia, keďže sa bavíme aj o reforme trestnoprávnych kódexov, a pomenovanie teda príčin rodovo podmieneného násilia, tam už mlčia.
Ako bývalá riaditeľka centra právnej pomoci musím povedať, že ma veľmi mrzí, že napriek tomu, že táto vláda si hovorí sociálna, nenašla som v programovom vyhlásení vlády žiadnu zmienku o tom, akým spôsobom chce vláda rozšíriť prístup ľudí v materiálnej núdzi k bezplatnej právnej pomoci, pričom sa už dlhodobo upozorňuje na to, že v súčasnosti stanovená finančná hranica, koeficient na to, aby človek mohol získať bezplatnú právnu pomoc od centra právnej pomoci, dnes nezahŕňa už ani bežného dôchodcu s priemerným dôchodkom. Veľmi ma mrzí, že ani na toto opatrenie alebo na pomyslenie, že ľudia v materiálnej núdzi na Slovensku naozaj potrebujú zlepšiť prístup k bezplatnej právnej pomoci, v programovom vyhlásení nie je miesto.
Jedným z mojich najobľúbenejších častí tohto programového vyhlásenia vlády je záväzok prijať pravidlá na zabezpečenie etiky a integrity najvyšších štátnych funkcionárov v okruhu svojej pôsobnosti formou kódexu správania sa. Nuž v tom vám držím, milá koalícia, naozaj palce, pretože ak sa podarí prijať takýto kódex a bude sa naozaj dodržiavať, nemali by sme už zo strany najvyšších štátnych funkcionárov zažívať nenávistné vyjadrenia alebo strašenia imaginárnym nepriateľom, či už sú ním ľudia v migračnom postavení, médiá alebo aktívna občianska spoločnosť. Veľmi by som si želela žiť v takej spoločnosti, kde sa takýto kódex podarí nielenže prijať, ale aj dodržiavať. Ak by to bolo myslené vážne, z programového vyhlásenia vlády by museli vypadnúť tie časti, ktoré sa napríklad týkajú delenia občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií na dobré a zlé, politické a nepolitické, tie, ktoré si peniaze zaslúžia, a tie, ktoré si peniaze nezaslúžia.
Musím povedať, že snaha postihovať aktívnu občiansku spoločnosť pre mňa osobne nie je nič nové, stojím tu ako človek, ktorý v roku 2015 a 2016 bol riaditeľkou občianskeho združenia Liga za ľudské práva a stal sa obeťou pomsty vtedajšieho ministra vnútra pána Kaliňáka po tom, čo sme upozornili na zásah polície v útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Následne sme stratili prístup do útvaru, projekty a peniaze, čiže vieme,, čo to znamená, keď vláda zaútočí na aktívnu občiansku spoločnosť. Tentoraz sa rozhodla, že zoberie cez daňovú asignáciu a zasiahne vlastne celý sektor a keď zvoláme ľudskoprávny výbor, tak koaliční poslanci odmietnu prísť o tomto opatrení diskutovať. Ja však musím povedať, že v Progresívnom Slovensku budeme tieto snahy vlády dôsledne sledovať a budeme si všímať snahy o obmedzovanie aktívneho občianskeho sektora, pretože aktívne občianky a aktívni občania sú základom zdravej demokratickej spoločnosť a nástrojom kontroly moci.
No a na záver migrácia. Migrácia je téma, ktorá sa v tej či onej podobe vinie takmer celým programovým vyhlásením vlády, až mám pocit, že je to téma, ktorou je časť tejto novej vlády priam posadnutá. Nebolo by nič zlé na tom, ak by sa záujem o túto tému pretavil aj do reálnych opatrení, ktoré by krajinu posunuli ďalej. Musím však povedať, že toto sa nestalo a programové vyhlásenie vlády je konkrétne v tejto téme stratené kdesi v roku 2015 alebo ´16 a plné hoaxov a poloprávd. Pre súčasnú vládu je zjavne nelegálna migrácia jednou z hlavných bezpečnostných hrozieb pre krajinu, úplne však ignoruje skutočnú bezpečnostnú hrozbu, ktorá sa nachádza hneď za našimi hranicami, a to je ruská vojna na Ukrajine. Rusko ako agresora alebo ako zdroj rôznych cyberútokov, ktoré aj samotná Európska únia označuje ako nebezpečenstvo, sa táto vláda bojí označiť v celom programovom vyhlásení vlády a tak úplne ignoruje agresívnu politiku Ruska, ktorá je pre našich obyvateľov a obyvateľky oveľa väčšou hrozbou ako pár zúbožených ľudí na našich hraniciach.
Klimatická kríza, súťaž o zdroje, hybridné a cyberútoky, dezinformácie, to sú bezpečnostné hrozby, ktoré uvádza aj Európska únia, ale o tých vlastne veľa v programovom vyhlásení nenájdeme. Pokiaľ ide o klimatickú krízu, tak tam sa vláda v súvislosti s migráciou dokonca uchýlila k alarmistickému vyjadreniu o tom, ako nám hrozí masová imigrácia z Afriky a Ázie, pričom s autoritou človeka, ktorý sa téme migrácie venuje viac ako 15 rokov, musím povedať, že tento alarmistický argument je dlhodobo vyvrátený a takéto niečo nám v súčasnosti naozaj nehrozí.
Namiesto toho, aby vlastne reagovali na skutočné hrozby, tu však nájdeme len strašenie a vytváranie imaginárneho nepriateľa, prípadne inšpirovanie sa autoritatívnymi politikmi ako Viktor Orbán, ktorí svojou politikou ohrozujú jednotu a súdržnosť Únie a hľadanie spoločných riešení zvládnutia príchodu mnohých ľudí v rôznej migračnej situácie najmä do južných štátov Európskej únie. Ak je politika Viktora Orbána v oblasti azylu, migrácie vzorom tejto vlády, treba pripomenúť na tomto mieste, že to, čo Viktor Orbán v tejto téme dosiahol, je celý rad rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie o tom, že Maďarsko svojimi tranzitnými zónami, nemožnosťou podania žiadosti o azyl na území Maďarska a kriminalizáciou pomoci žiadateľom o azyl porušuje právo Európskej únie. A keď sme už pri migrácii v Maďarsku a dodržiavaní spoločných pravidiel, programové vyhlásenie vlády neobsahuje ani zmienku o tom, že reálnou hrozbou je v skutočnosti maďarské ignorovanie readmisnej dohody a bezprecedentné prepustenie viac ako 1 400 prevádzačov z väzníc len tento august. Takisto pokiaľ ide o ten boj proti kvótam, toto možno bolo reálne v roku 2015 a 2016, dnes už to ale nie je na stole, čo táto vláda dobre vie, pretože v súčasnosti EÚ rokuje o určitej forme povinnej solidarity... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále, nech má pani poslankyňa dôstojné prostredie na vystúpenie. Nech sa páči.

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Toto už vlastne dnes nie je na stole. V rámci Európskej únie, a to táto vláda dobre vie, sa rokuje o tom, že žiaden štát nebude nútený k premiestneniu žiadateľov o azyl, ale na stole je určitá forma flexibilných riešení, z ktorých si bude môcť každý štát vybrať. Nakoniec, veď to je niečo, čo vláda Roberta Fica predtým navrhovala pod pojmom flexibilná solidarita. Je škoda, že vláda radšej tému migrácie nevyužila na to, čo by Slovensku naozaj pomohlo, nedostatok ľudí v pracovných pozíciách naprieč pracovným trhom, potreba lákať na Slovensko talenty na naše školy do vedy a výskumu a praxe a starnutie populácie, keďže už Eurostat prognózuje, že Slovensko bude čoskoro treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou v rámci EÚ. Urgentný nedostatok pracovnej sily a potreba prijímať zahraničných zamestnancov a zamestnankyne je dlhodobo známy problém a zamestnávatelia dlhodobo žiadajú vlády po tom, aby sa prijímanie zahraničných zamestnancov zefektívnilo. Dnes totiž proces prijatia zamestnanca zo zahraničia do zamestnania trvá aj viac ako šesť mesiacov, je plný byrokracie a pre bežného zamestnávateľa príliš komplikovaný. Zároveň v lákaní talentov, ale aj v zamestnávaní ľudí z Ukrajiny, ktorí sú dnes na našom území, výrazne zaostávame dokonca aj za našimi susedmi. Zamestnanosť odídencov dosahuje dnes len okolo 30 % a len, a až 46 % z nich sa nedokáže uplatniť vo svojich profesiách, ktoré by zodpovedali ich vzdelaniu. Konkrétne riešenia okrem prázdnych sľubov, ako sa s týmto vysporiadať, však v tomto programovom vyhlásení nenájdeme. Dnes tu však žije viac ako 238-tisíc cudzincov, ktorí u náš žijú a pracujú, 165-tisíc z nich je z Ukrajiny. Toto sú ľudia, ktorými sa treba zaoberať a pre ktorých úspešnú integráciu treba navrhovať opatrenia, ak ich tu, samozrejme, chceme. Ľudia sa totižto dnes rozhodujú, talentovaní ľudia sa totižto dnes rozhodujú, že si vyberú krajinu, do ktorej prídu uplatňovať svoj talent, nadanie a pracovnú silu podľa toho, aké politiky v oblasti prijatia a inklúzie v tejto krajine nájdu.
Veľmi dobre to zhrnula naša vlastná občianka len pred pár dňami, afgánska filmárka a utečenka, ktorej Slovensko poskytlo azyl a občianstvo, Sahraa Karimi a ktorá je dnes známejšia vo svete ako u nás doma, keď povedala, že byť migrantkou nie je až také zlé ani exil nie je až taký zlý. Je to síce bolestivé, plné smútku a osamelosti, ale zároveň aj plné príležitostí a možností, ale tie neprichádzajú samé od seba. Systém, pravidlá a zákony krajiny by mali človeka podporovať. Ak neexistujú programy uľahčujúce integráciu ľudí do novej kultúry, tak takýto človek bude v novej spoločnosti vždy len outsiderom.
Slovensko naozaj takéto talenty, ako je Sahraa, potrebuje v mnohých oblastiach – IT, zdravotníctvo, kultúra, veda, výskum – a bolo by veľmi fajn, ak by sme v programovom vyhlásení vlády našli oveľa viac opatrení, ako ich na naše územie prilákať. Ak sem však v najbližších rokoch prídu, bude to podľa mňa skôr napriek ako vďaka tejto vláde. Aj z týchto dôvodov považujem toto programové vyhlásenie za nedostatočné a slabé, ktoré neprinesie obyvateľom a obyvateľkám tejto krajiny lepší, pokojnejší a bezpečný život, a preto ho nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem reagovať primárne teda na poslancov HLAS-u, na pána Blcháča. Aj vzhľadom na môj vek si pamätám asi pravdepodobne niektoré veci, ktoré si vy nepamätáte. Ja vám pripomeniem, HLAS mal troch ministrov zdravotníctva.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Zachovajte, prosím vás, nejakú mieru slušnosti.

Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Ja to absolútne slušne držím. (Výkriky z pléna.) HLAS, poprosím priestor. (Výkriky z pléna.) Poprosil by som, poprosil by som vrátiť hlas. HLAS, HLAS mal troch ministrov zdravotníctva. Pána Rašiho, pána Druckera a pána Pellegriniho. Bol to HLAS, ktorý za pána Druckera prvýkrát predložil reformu nemocníc, tzv. stratifikáciu. Pán Pellegrini ju dokonca vtedy podporil. Postavil sa za ňu. A hovoril, že to je dobrá vec. My sme v tejto, my sme v tejto reforme pokračovali.
Ja pani Dolinkovú nehodnotím na základe toho, čo napísala do programového vyhlásenia vlády. Ja ju hodnotím na základe reálnych krokov, ktoré podniká už teraz. A tie reálne kroky, ktoré vidím, tak rozoberá reformu, ktorú ministri za HLAS podporovali a aj predkladali veľakrát. Čiže finálne naozaj, ja si myslím, že je to dobrý, je to dobrý záväzok, ja ho podporujem, ale zároveň pripomínam, že áno, treba to robiť citlivo, treba zohľadniť všetky regionálne špecifiká, ale zároveň, ale zároveň pripomínam, my sme neboli prví, ja som bol ministerský úradník, my sme neboli prví, ktorí túto reformu navrhli. Boli to traja ministri za HLAS, ktorí tu predtým boli, ktorí sa snažili zreformovať túto sieť nemocníc, ktorá nefungovala, došli sme do tejto fázy, kde nám živelne zanikajú pôrodnice a nemocnice. Zatvárajú sa, pretože niekde sa maľuje, niekde nie je personál. My sme tu v tomto stave preto, pretože tí traja ministri za HLAS vrátane nich si nerobili svoju prácu a nechali to zdravotníctvo rozpadnúť. (Potlesk.)