Videokanál klubu

Vážení kolegovia a kolegyne, vážení traja členovia vlády a myslím, že žiadna členka vlády (Reakcia z pléna.) Tak neviem. Dobrý deň, dobrý večer. (Reakcie z pléna.) Ešte ideme počítať, alebo... veľmi ste zlatí.
Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, také je krédo programového vyhlásenia, o ktorom aj dnes v takto neveľmi hojnom počte diskutujeme. Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ak, samozrejme nie ste žena. Pretože ak žena ste, hoc aj teda bez prípony -ová vo vašom priezvisku, máte smolu, pretože vláda Roberta Fica vás nevidí.
V programovom vyhlásení sa slovo žena spomína presne šesťkrát, rovnosť dokonca len dvakrát a rodová rovnosť nulakrát, akoby bola neviditeľná. Čo však bije do očí, je absencia vôle novej vlády odstrániť rodové nerovnosti zo sféry pracovného života, ale aj sociálnej oblasti. Čo ďalej bije do očí, je aj absencia vôle zaviesť konkrétne a efektívne opatrenia na podporu rovného odmeňovania, o ktorých už hovorila moja kolegyňa Simona Petrík, ale aj riešenia neplatenej práce, alebo teda rodičov samoživiteľov, ktorými sú prevažne matky.
Rovnako vládu netrápi ani zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti a to napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády niekoľkokrát spomína dôležitosť rodiny, avšak to, v akých podmienkach ženy rodia, tiež nie je prioritou. A ja by som teraz veľmi rada bola na chvíľu ticho, aby ste mi opäť mohli venovať pozornosť, avšak tým stratím čas, takže vás iba poprosím, už vydržme spolu, keď už sme si teda odhlasovali, že budeme tu až do deviatej. (Potlesk.) Ďakujem.
Prioritou nie je dokonca ani prevencia a boj proti rodovo podmienenému násiliu a to napriek tomu, že snáď neprejde ani deň, aby sa v správach neobjavil nový tragický prípad ženy, ktorá bola napadnutá, alebo dokonca zavraždená. Zvýšený počet hliadok vo vlakoch, prisľúbený ministrom Šutajom Eštokom, je však rovnako efektívne riešenie ako čítanie kvalitnej beletrie či čítanie deťom – možno pred spaním – v časti verejná správa.
Mrzí ma, že pre vládu sme my ženy neviditeľné, že ignoruje rodovú rovnosť a jej očividné benefity pre celú spoločnosť. Pretože áno, rovnosť má pozitívny vplyv aj na vás, milí muži, ktorých je tu teda väčšina.
Verím, že prevencia a boj s rodovo podmieneným a nielen domácim násilím, ako uvádza PVV, je témou, ktorá by mala spájať strany demokratického spektra.
Svedčí o tom napr. aj podobnosť, či dokonca zhoda v programoch Progresívneho Slovenska a KDH. Nikto z nás predsa nechce, aby každá tretia žena na Slovensku zažila násilie, aby ročne zomrelo niekoľko žien rukou partnera alebo manžela, aby iks znásilnených žien tento ohavný skutok nenahlásilo polícii zo strachu, z pocitu bezmocnosti alebo bezprávia. Alebo aby bolo okej dať žene facku, či dokonca ju zbiť a kľudne ďalej ostať vo verejnej funkcii.
Napriek každodenným medializovaným informáciám o násilí na ženách a množstvu ďalších, ktoré sú mimo našich očí, je v PVV o násilí len jediná krátka zmienka, a to v časti trestná politika. Na rozdiel od programového vyhlásenia vlády z roku 2016, v ktorom vtedajšia tretia Ficova vláda hovorila o systémových opatreniach na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na deťoch a ženách, dostupnej právnej ochrane a sociálnych službách pre ženy zažívajúce násilie a obete domáceho násilia, v roku 2023 stačí novej vláde oveľa menej. Akoby pandémia neodkryla aj ďalšiu pandémiu. Tú pandémiu násilia, ktorá sa odohráva nielen za zavretými dverami, ale aj na uliciach, vo verejnej doprave, na školách. Akoby sme nevedeli o nedostatočnej odpovedi štátu, ktorý nemá efektívne nástroje na jeho prevenciu a elimináciu ani pomoc a podporu osobám, ktoré násilie zažili či zažívajú. Akoby sme nevedeli, že je už slovenským národným zvykom, že aj túto úlohu štátu supluje tretí sektor. Nepotrebujeme snáď ako spoločnosť konečne zakričať hlasné NIE násiliu?
Efektívne opatrenia pritom poznajú sociálni demokrati veľmi dobre. Jedná sa napr. o ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Veď Slovensko, a možno si to mnohí a mnohé pamätáte, stálo pri jeho zrode. Bolo dokonca medzi prvými štátmi, ktorie, ktoré ho podpísali. Čo sa stalo potom, prečo sme prepadli dezinformáciám? Odpovedzte si sami. Ak bol Istanbul zneužitý na kampaň v roku 2019/2020, dnes už nie sme v kampani. K jeho ratifikácii nás vyzýva Európska únia a ďalšie medzinárodné organizácie, pretože sa jedná o efektívny, dokonca najefektívnejší nástroj na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím. Pochopili to iné štáty, ja nechápem, prečo to nechápeme my.
Ďalšími opatreniami sú napr. posilnenie trestnoprávnej ochrany pred rodovo podmieneným násilím vrátane redefinícií znásilnenia, ktorú sme aj my, mimochodom, minulý rok predkladali a v pléne sa jej dostalo iba vtipných komentárov a rôznych výsmešných, výsmešných komentárov, ktoré nemajú v slušnej spoločnosti čo robiť. Jedná sa aj o zavedenie prečinu sexuálneho obťažovania alebo definícia femicídy.
Ďalšími opatreniami sú tréningy pre všetky profesie prichádzajúce do kontaktu s osobami zažívajúcimi násilie alebo systematické a dostatočné financovanie bezpečných centier, alebo linky pre osoby zažívajúce násilie. Napríklad toto financovanie viac nemôžme vykrývať takpovediac nejakou záplatou, ako sa to stalo za Matovičovej vlády, keď na to použili premiérsku rezervu.
To sú len niektoré z opatrení, ktoré sociálnodemokratické strany európskej úrovne podporujú a presadzujú už roky.
Včera sa moja kolegyňa Zuzana Števulová na výbore pre ľudské práva pýtala pána štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, ako chcú na tomto ministerstve riešiť problém rodovo podmieneného násilia. Tak ako pri ostatných otázkach, sa aj tu vyhol odpovedi, vraj sa jedná o komplexnú tému, vraj teraz nejde granulovať. Nuž, nech tým už myslel čokoľvek, jasne z jeho odpovede vyplýva, že téma násilia nie je prioritou. Prioritou sú, a teraz ho citujem, kajúcnici a vysoké tresty za ekonomické trestné činnosti. Ja sa pýtam prečo. Opäť, môžte si odpovedať sami.
Dôležitým bodom v PVV je aj pokrytecké vyjadrenie ohľadom vzťahovej a sexuálnej výchovy. Vzťahová a sexuálna výchova, ako to už dnes tu odznelo, nie je hodnotovou výchovou, práve naopak. Rovnako ako vlastiveda či chémia je odbornou témou, ktorej výučba musí byť založená na moderných vedeckých a odborných poznatkoch. Vzťahová a sexuálna výchova je zároveň najlepšou prevenciou už spomínaného násilia, ale aj sexuálne prenosných infekcií, neželaných tehotenstiev, a teda aj interrupcií, najmä u mladistvých. Inak povedané, vedie k zdravšej, rešpektujúcej a rovnejšej spoločnosti. Jazyk používaný v kampani a tiež PVV stavia medzi rodičov a školy také pomyselné bariéry. Šíri strach a nedôveru. Vzťahová a sexuálna výchova bola pritom predmetom nedávno schválenej kurikulárnej reformy, na ktorej pracovali odborníčky a odborníci z rôznych názorových spektier. Aj preto by sme mali napredovať napríklad v podpore učiteľov a učiteliek, v modernizácii učebníc, ale aj modernizácii potrieb, ktoré sú využívané na vyučovanie tohto predmetu, a spoločne budovať prostredie, v ktorom sa každé dieťa cíti dobre, v bezpečí, rešpektované a kde štát dbá o jeho zdravie. Namiesto toho robíme krok späť.
Ďalšou z tém, ktorej by som sa chcela venovať, je ochrana a život žien, ktoré taktiež vládu nezaujímajú. Viete, čo ma mrzí? Celá politizácia témy interrupcií. Pretože interrupcie sú súčasťou zdravotnej starostlivosti tak, ako iné zdravotné zákroky. Opravte ma, ak sa mýlim, pretože som tu nová, ale hlasovali niekedy poslanci Národnej rady o tom, ako operovať koleno? Alebo o tom ako liečiť nejakú vážnu chorobu? Určite nechcem porovnávať situácie, ale v oboch prípadoch sa jedná o zdravotnú starostlivosť. A tá sa nemá riadiť ideológiou ani politikou, ale vedou. Majú o nej rozhodovať doktori a doktorky, gynekológovia, gynekologičky a nie my tu v Národnej rade. Ale keďže interrupcie sa v PVV predsa nachádzajú, asi sa im, žiaľ, aj tak budeme musieť takto neodborne, čisto politicko-ideologicky venovať.
Počas kampane som ocenila deklarovanú vôľu ministerky Dolinkovej zaviesť interrupčnú tabletku ako bezpečný a šetrnejší spôsob prerušenia neželaného tehotenstva, avšak programové vyhlásenie vlády o interrupciách hovorí tónom, ktorý sa dá sotva interpretovať pozitívne. Ak, samozrejme, pod pozitívom rozumieme reálny pokrok k zlepšeniu dostupnosti tohto typu zdravotnej starostlivosti pre všetky ženy bez rozdielov. Ak sa, naopak, uspokojíme s tým, že vláda nechystá obmedzenia, čo je už v podstate akýsi pokrok v porovnaní s vládou Igora Matoviča z roku 2020, ktorá sa k téme pri, obmedzenia interrupcií jasne prihlásila aj vo svojom programovom vyhlásení, a budeme sa teda len musieť každých šesť mesiacov brániť útokom na práva žien vedeným či už z koalície, alebo opozície, PVV možno až tak nedesí. Text hovorí, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Je však príznačné, že práve politici a političky, ktorým tak veľmi záleží na ochrane života pred narodením, často zabúdajú na ochranu života po narodení. Napríklad aj na ochranu života žien a matiek, ktoré obmedzenia interrupcií môžu stáť zdravie, či dokonca život. Po konkrétne príklady, po všetky tie Izabely a Doroty, nemusíme chodiť ďaleko. Pre tých a tie, ktorí nepoznajú tieto mená, jedná sa o dve z niekoľkých možno až desiatok obetí obmedzenia interrupcií v Poľsku. Našťastie to vyzerá, že v susednom Poľsku sa nová vláda, zvolená aj vďaka veľkej mobilizácii žien, vyberie cestou opätovného sprístupnenia tejto zdravotnej starostlivosti. Je ťažké predpovedať, čo čaká nás.
Práve Ficove minulé vlády sa, naopak, snažili o pomerne moderný prístup k interrupciám, založený na vedeckých poznatkoch a nie na ideológii. Napríklad v roku 2009 sa vtedajší minister zdravotníctva Richard Raši snažil o zrušenie povinného súhlasu pre interrupciu pre neplnoleté osoby, až kým nenarazil na odpor biskupov. Prešlo viac ako desaťročie a prístup žien k interrupciám je u nás stále zlý. A namiesto toho, aby sme sa pohli vpred, tu zubami-nechtami musíme brániť status quo. Teraz to vyzerá, že ani nová vláda sa nebude snažiť o odstránenie bariér a prekážok, ktorým ženy čelia v prístupe k bezpečnej interrupcii, a teda k zdravotnej starostlivosti. Neostáva nám nič iné, len dúfať, kto chce teda, sa môže aj modliť, že pri prípadnom návrhu z dielne známych obmedzovačov a obmedzovačiek práv žien aspoň časť koalície nezdvihne ruku proti zdraviu a životom žien. Bezplatné, bezpečné a bezprekážkové, a teda dostupné interrupcie sú napriek tomu hudbou budúcnosti. Ak aj vláde záleží na znížení počtu neželaných tehotenstiev a interrupcií, najmä pre ženy zo sociálne znevýhodnených pomerov, okrem podpory už spomínanej vzťahovej a sexuálnej výchovy sa mohla v programovom vyhlásení vlády zamerať napr. na antikoncepciu. O tej nie je v PVV ani zmienka. To, že v ňom absentujú napr. bezplatné menštruačné potreby do škôl, na univerzity a pre najohrozenejšie kategórie osôb, tak ako sa to deje v iných štátoch a najmä v tých, ktoré majú sociálnodemokratickú vládu, alebo dostupnosť umelého oplodnenia pre všetky ženy, ktoré chcú otehotnieť, ma neprekvapila. Vláda zatvára oči aj pred viacnásobnou diskrimináciou a porušeniami základných ľudských práv, ktorým čelia rómske ženy. Vláda nás ženy jednoducho nevidí.
A ďakujem pekne, že ste tu teda vydržali až do takejto neskorej hodiny. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegyni Kleinert za to, že okrem teda mnohých iných dôležitých vecí spomenula jednu vec, ktorú, ktorá sa do môjho príspevku nedostala, a to je v podstate veľmi výrazná nekonzistentnosť celého dokumentu programového vyhlásenia vlády. Ja keď som si čítala tú kapitolu kultúra a potom som si prečítala napríklad kapitolu vzdelávanie alebo kapitolu hospodárstvo, tak som mala pocit, že to sú kapitoly z úplne odlišných dokumentov, že tie jednotlivé kapitoly ani nemohol napísať člo... nemohol napísať jeden človek, čo ani nenapísal teda, ale že to ani nemohla napísať vláda s jedným hodnotovým nastavením.
A ja keď čítam vlastne kapitolu vzdelávanie, kde je naozaj snaha ako keby predstaviť nejaký moderný koncept vzdelávania pre 21. storočie, keď čítam kapitolu hospodárstvo, kde sa hovorí o inováciách, o kreatívnej a inovatívnej ekonomike, ktorá je pre Slovensko dôležitá, tak si kladiem otázku, že či napríklad pánovi ministrovi Druckerovi alebo pani ministerke Sakovej nevadí tá kapitola kultúra, ktorá je napísaná proste jazykom 90. rokov a ktorá aj je napísaná s myšlienkovým konceptom 90. rokov, a či im nevadí, že vlastne ich kolegovia vo vláde chcú vo svojej oblasti presadzovať niečo, čo pre mňa je v príkrom rozpore s tými inými cieľmi, ktoré sa v tom programovom vyhlásení vlády uvádzajú. To znamená, že ja by som bola veľmi rada, aby, aby tá kultúra na Slovensku a tiež kultúra tohto parlamentu v tých najbližších štyroch rokoch bola lepšia, ako bola doteraz.
Ďakujem. (Potlesk.)

Danka, ďakujem ti veľmi pekne, že si tu už ako druhá po Zore Jaurovej vniesla tému kultúry. A je mi ľúto, že zrovna o kultúre si musela hovoriť za takýchto podmienok, kde teda zjavne sú tu už všetci rečníci a rečníčky, ktorí vystupujú v tomto pokročilom čase, pasovaní s vyrušovaním a nezáujmom. Ja naozaj nechápem, načo sme teda vlastne hlasovali o predĺžení tejto dnešnej schôdze, keď v postate tu nikto nie je a nikto tu nechce vlastne reálne diskutovať. Je mi to ľúto, Danka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyňa pani poslankyňa Kleinert vo svojom vystúpení zmienila aj cirkvi. Áno, všetci vieme že otázka financovania cirkví u nás spadá do gescie rezortu kultúry. A priznám sa, že ja si v poslednej dobe stále častejšie kladiem otázku, prečo vlastne uplatňovanie náboženskej slobody na Slovensku je zastrešované kultúrou. Ako keby sa náboženská sloboda, ktorá sa všeobecne všade vníma ako základné ľudské právo a sloboda, u nás radí pod rezort kultúry. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme v spolupráci aj s ľuďmi, ktorí sa kultúre venujú, začali uvažovať o tom, či by sme nemali toto, túto tému uplatňovania náboženskej slobody preniesť pod napríklad rezort spravodlivosti, ktorý sa venuje aj ľudským právam. Myslím si, že by to bolo primeranejšie.
Pokiaľ ide o samotné financovanie cirkví a náboženských spoločností, je to tiež veľká téma, ktorá si zasluhuje pozornosť. Myslím si, že v spoločnosti už dozrel čas na to, aby sme ten model, ktorý tu de facto bez alebo len s drobnými zmenami funguje od roku 1948, prehodnotili a hľadali moderné spôsoby, ktoré vyhovujú jednak štátu a aj cirkvám.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ministri, vážené poslankyne, poslanci, sme volení zástupcovia a zástupkyne a našou povinnosťou tu nie je bezbreho panovať, ale dobre spravovať krajinu s vedomím, že to robíme pre tých slabších, ale aj pre tých, ktorí chcú a potrebujú vysoko lietať. Návrh programového vyhlásenia vlády je, žiaľ, smutným obrazom hodnôt tejto garnitúry a mne je úprimne ľúto tých voličov a voličiek, ktorí v dobrej viere strany dnešnej vládnej koalície volili. Pretože táto vláda sa o nich nezaujíma, nevie a dokonca ani to, aby svoje, ako urobiť to, že svoje vlastné predvolebné sľuby pretaví do programového vyhlásenia.
Samotné čítanie je často bezútešné, ocitáme sa v ňom v minulosti, v časoch adorácie priemernosti, v časoch bez odborných plánov a v časoch, kedy pojem krása v rôznorodosti nikomu nič nehovoril. V tomto programovom vyhlásení vlády sa ocitáme aj v časoch túžiacich po normalizácii. Je to tak.
Pán premiér nás včera k programovému vyhláseniu vlády poučil, o čom všetkom nám ústava hovorí a čo máme v jej zmysle robiť. Problém je, že si vyberá len veci, ktoré sa mu z Ústavy Slovenskej republiky hodia. Ja by som mu na tomto mieste chcela pripomenúť napríklad jedno. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky sa na území Slovenskej republiky zaručujú základné práva a slobody všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
A keď sme pri tomto článku, prejdem ku kapitole programu, ktorá je v každej vyspelej krajine prierezová, ku kapitole, ktorá nie je iba obyčajným výsekom pár slov, ktorým je venovaná. Kultúra nie je iba časťou, čírym výsekom, ale je, naopak, spolu so vzdelávaním absolútnym základom. Je základom, na ktorom sa stavajú témy naprieč našou spoločnosťou od ekonomiky, cez zdravotníctvo, životné prostredie, sociálne veci, skrátka všetko. V programovom vyhlásení vlády je táto časť iba smutnou ukážkou smerovania ministerstva kultúry. Už samotné personálne obsadenie vedenia či tajomníkov, ich kompetencia a vzťah ku všetkému, čo kultúra reprezentuje, len potvrdzujú moje slová.
Pri tak dôležitom dokumente, pláne, ako ďalej s našou krajinou a ľuďmi v nej, mi tu absolútne zásadne chýba prítomnosť všetkých ministrov a ministeriek. Vážené ministerky a ministri tejto vlády, prečo tu, až na výnimky, nikto z vás nie je? Aj táto neprítomnosť zástupcov a zástupkýň vlády je voči voličom arogantná, spupná a zároveň absolútne symptomatická. Veď vy sa vysmievate nielen svojim voličom a voličkám, ale všetkým ľuďom, ktorých zastupujete, keď si nie ste schopní nájsť čas a odvahu tento svoj plán obhájiť, plán, ktorý chcete a tvrdíte, že chcete štyri roky napĺňať.
Programové vyhlásenie vlády si v časti o kultúre dovolím hodnotiť nielen ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako odborníčka, ktorá dlhodobo pôsobí v dizajne a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Chcem tým zdôrazniť, že sa dokážem na kultúru pozerať z viacerých strán a neodbornosť po rokoch praxe pre mňa a mojich kolegov a kolegyne nie je problém identifikovať.
A preto mi dovoľte, uviesť pozornosť aspoň na pár zásadných vecí tohto programového vyhlásenia vlády. Obávam sa, že je tu snaha tejto vlády pretvoriť ministerstvo kultúry na ministerstvo propagandy. Celá kapitola o kultúre k tomu speje. Pri zmienkach o fondoch badáme úplne zjavnú snahu podvyživiť tvorbu nezávislej kultúrnej scény. Badáme tam jasnú snahu o väčšiu kontrolu štátu zasahovať do obsahu, množstva, formy, do spôsobu prezentácie a umeleckej slobody jednotlivcov, ako aj verejných kultúrnych inštitúcií. Veď málokto si nevšimol toľko odkazov na fondy, národnosť, odmeňovanie cirkví a podobne.
Desivá je snaha implicitne legitimizovať dezinfomédiá pod rúškom slobody slova. Žiadna snaha o reguláciu dezinformácií vo verejnom priestore. Naopak, neprofesionálna a čisto politicky motivovaná je snaha rozdeliť RTVS bez akýchkoľvek odborných analýz či jasného plánu. Rozdeľovanie zatiaľ nemá iný logický motív ako politicky ovládnuť toto verejnoprávne médium.
V programovom vyhlásení vlády chýba zásadné vnímanie prítomnosti kreatívneho priemyslu a kultúry ako zdroja ekonomického a sociálneho profitu, ako zdroja rozvoja regiónov, zdroja domácej výroby vrátane cestovného ruchu, environmentálnej zodpovednosti a kultúrneho rozvoja. Chýba mi hrdé prihlásenie sa k jednému z najväčších európskych podujatí, ktoré je v krátkodobom horizonte za dverami, a tým je Trenčín mesto kultúry, rok 2026. Chýba mi pochopenie, že je to príležitosť jedinečného formátu na rozvoj regiónov, na rozvoj cestovného ruchu, ekonomiky, sociálnej sféry, infraštruktúry a, samozrejme, kultúry a kreatívneho priemyslu, umenia, dizajnu, tvorivosti a komunít, ale napríklad aj poľnohospodárstva. Skrátka širokospektrálneho rozvoja regiónu.
Chýba mi vízia byť silnou súčasťou tejto siete európskych miest, kde krajiny zo vzájomnej spolupráce ťažia ako reputačne, tak ekonomicky. Až skutočné pochopenie potenciálu ľudí a možnosti byť európskymi nás posunie ďalej a spraví nás jedinečnými a silnými.
Chýba mi medzinárodný rozmer kultúry a plán vlády využiť potenciál v inovatívnosti, v podpore jedinečnosti a rôznorodosti v kultúre a umení, a to aj v kultúrnej diplomacii. Kultúra, umenie, kreatívny priemysel, dizajn, nezabúdajúc na prepojenie so vzdelávaním, sú práve tou investíciou, ktorá sa nám ako krajine mnohonásobne vráti.
Nemôžem nespomenúť, že mi v programovom vyhlásení vlády chýba vnímanie mestskej kultúry. Je dôležité navnímať, že mestská kultúra v realite nestojí v konflikte s tradíciami vidieka. Tejto falošnej dileme sa nás však opätovne snažia vystaviť, ale nedajme sa, pretože nie je tomu tak.
V programovom vyhlásení vlády prekypuje infantilné odvolávanie sa na tradičné a národné, bez akéhokoľvek pochopenia súvislostí a dôležitosti vzájomného obohacovania kultúr a inšpirácií, a tak ako v mestskom prostredí, tak aj v regiónoch mimo miest. A tak ako mestská kultúra nestojí v konflikte s regiónmi, tak je dôležité, aby ste ani vy, táto vláda, nerozdúchavali žiaden ďalší konflikt v našej unavenej spoločnosti, žiaden. Zatiaľ však robíte presný opak, čím vlastne idete proti hlavnému názvu tohto programového vyhlásenia "lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť". O naozajstnom pocite bezpečia na Slovensku by vám vedeli rozprávať napríklad príslušníci našich menším alebo novinárskej obce.
Aj kultivovanosť diskusie vo verejnom priestore je kľúčová. Aj kultivovanosť diskusie v tomto priestore je kľúčová a zatiaľ sa nestíham čudovať. Tak prečo na to nemyslíte? Nakoniec kultúrnym by aj bolo, ak by tu pani ministerka Šimkovičová dnes sedela a vedela a chcela obhájiť svoju časť materiálu.
Idúc ďalej cez toto programové vyhlásenie vlády, absentuje tu aj pochopenie rekonštrukcií historických pamiatok v kontexte s obsahovou náplňou a tým pádom aj udržateľnosťou investícií. Chýba mi nadviazanie na hotovú stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu rok 2030, ale rovnako tak aj na jeho implementáciu. Na výbore pre kultúru a médiá mi pani ministerka Šimkovičová na túto otázku nevedela kvalifikovane odpovedať a asi márne očakávam, že odpovede dostaneme aspoň tu v pléne.
Chýba mi návrh naozaj funkčného konceptu podpory najslabšie zarábajúcich ľudí v kultúre, knižnice, základné umelecké školy, regionálne malé divadlá a množstvo iných dejísk vzdelania a kultúry, o ktorých možno pani ministerka doposiaľ ani netušila.
Ľudia pracujúci v kultúre nepotrebujú zásahy do dramaturgie ani foriem prezentácie, ako je to v tomto programovom vyhlásení vlády. Potrebujú podnetné a férové podmienky na prácu a adekvátne ohodnotenie. Dobré podmienky sa nestanú rečami o národnom a ešte raz národnom, ale stanú sa podporou tvorivosti, výskumu, inovácií a autentickosti. Nie propagandou, pretože tou sa staneme iba akýmsi gýčovým skanzenom, miestom v Európe zahadzujúcim svoj potenciál, miestom uviaznutým v minulých storočiach, miestom, odkiaľ budú aj naďalej naše deti odchádzať za príležitosťami inam a už nikdy sa neobzrú naspäť.
Mám na vás pár otázok. Viete, koľkokrát zaznelo v kapitole o kultúre slovo zvedavosť? Presne nulakrát. Viete, koľkokrát zaznelo slovo zvedavosť v kapitole vzdelávanie? Nulakrát. V kapitole o digitalizácii nulakrát. V celom programovom vyhlásení vlády slovo zvedavosť máme nulakrát. Tá zvedavosť, ktorá je základom ľudského poznania a pokroku. Odjakživa. Zvedavosť, ktorou sa začína každý dobrý projekt, štúdia, výskum, tá sa tu nenachádza. Je tam však jej opak. V lepšom prípade nezáujem o ľudí tvoriacich kultúru na Slovensku, v tom horšom prípade šírenie strachu z inakosti, a to akejkoľvek. Ako sa potom chceme ako krajina na základe tohto plánu posunúť ďalej, keď ani nie sme zvedaví na to, akú si budeme a chceme vytvoriť vlastnú budúcnosť.
Premiér Fico na tlačovke pani ministerke Šimkovičovej radil, aby sa venovala s príslušným dôrazom určitému typu podujatí. Nerozumie však, že ministerstvo platené z našich daní nemá byť politickou eventovou agentúrou. Má byť inštitúciou poskytujúcou čo najlepšie podmienky pre rozvoj svojho rezortu. Ministerstvo kultúry nemá byť organizátorom podujatí a nemá ich preferovať podľa vlastného politického kľúča, tak ako ani nemá preferovať len niektoré politicky blízke stavovské organizácie, ako je to tiež v programovom vyhlásení vlády vypichnuté. Inak sa ministerstvo kultúry vlastne nestane ničím iným ako organizátorom festivalu. Bude to festival podpriemernosti a gýču.
Kultúrna obec je jedným z najkritickejších divákov každej vlády a parlamentu a je to tak správne, aj keď sa vám to, milá koalícia nepáči. Toto programové vyhlásenie, zabúdajúce na profesionalitu, na rešpekt, zabúda na poctivosť, rozmanitosť, zvedavosť, európskosť aj princípy férovosti, my v Progresívnom Slovensku nemôžeme podporiť. Táto krajina vám totižto nepatrí a som presvedčená, že Slovensko má na viac. A až keď budeme mať naozaj dobré, ambiciózne, merateľné programové vyhlásenie vlády, až vtedy tu bude naozaj lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Stotožňujem sa, Ingrid, s tebou s tým, že tejto vláde nezáleží na riešení problémov inklúzie, nezáleží jej na riešení problémov chudoby ani marginalizovaných rómskych komunít, rovnako tak ako jej nezáleží ani na tejto rozprave, absolútne ich nezaujíma, čo sa tu deje po väčšinu času, čo tu sme. A tým vlastne dávajú najavo aj to, akú vážnosť tento dokument, o ktorom tu rokujeme, má. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, programové vyhlásenie vlády deklaruje profesionalitu a zdravý rozum. Ja však musím povedať, že pri čítaní niektorých častí tohto programu som, bohužiaľ, ten zdravý rozum márne hľadala a musím povedať, že pri niektorých častiach som dokonca prišla o rozum aj ja.
Mám na mysli napr. odsek, v ktorom vláda deklaruje vytvorenie priestoru na odbornú a spoločenskú dohodu o obsahu vyučovania sexuálnej a vzťahovej výchovy – spomínala to už aj moja kolegyňa, ktorá sa rovnako ako ja v Progresívnom Slovensku zaoberá oblasťou vzdelávania vrátane výchovy a rodičovstvu –, ktorá bude rešpektovať hodnotové presvedčenie žiakov a ich rodičov. Napriek tomu, že tento odsek sa dostal do sociálnych politík a neviem prečo, keďže sa týka vzdelávania, ale zrejme na to mali autori, autorky svoj dôvod, napriek tomu, že je veľmi nekonkrétne, myslím si, že my všetci tak asi trochu predpokladáme, čo vlastne tento odsek vyjadruje. Ja osobne ako učiteľka musím povedať, že si naozaj neviem predstaviť, že by rodič rozhodoval o tom, čo v škole mám učiť. Predstavte si situáciu, že jednoducho rodič zo sociálne slabého prostredia, ktorý nemá ukončenú základnú školu, vám bude diktovať, čo si želá a čo si neželá, aby sa jeho dieťa učilo, alebo človek, ktorý je v bubline nejakých konšpiračných teórií a úplne pomýlený, z iného hodnotového spektra, ako je mainstream, alebo alternatíva, vám začne hovoriť, čo sa má a čo sa nemá, vám ako učiteľovi. Myslím si, že toto nie je úplne ten správny pohľad na to, aby teda vznikali takéto dohody s rodičom. A okrem toho chcem upozorniť vládu Slovenskej republiky aj na ten fakt, že vzťahová a sexuálna výchova je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu ako súčasť výchovy k rodičovstvu a manželstvu už takmer tridsať rokov a doposiaľ to nikto nikdy nenamietal. Je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, ktorý vznikol ako konsenzus odborníkov a odborníčok a na tomto konsenze, čiže dohode, sa podieľali aj cirkevné organizácie a cirkevné školy a predstavitelia z rôznych názorových spektier. Myslím si, že by sme nemali teda podliehať nejakým ultrakonzervatívnym snahám, konšpiračným teóriám a nepodliehať populistickým fámam.
Po druhé by som chcela spomenúť aj to, čo tu už častokrát bolo dnes spomínané, a to je vágnosť, nekonkrétnosť, nemerateľnosť a my vlastne ani nevieme, akými konkrétnymi nástrojmi chce vláda dosiahnuť jednotlivé ciele. V dokumente nenachádzame žiadne konkrétne záväzky, ktoré sa napr. týkajú už spomínaných platov pedagogických zamestnancov, ale my sa vlastne nedozvedáme ani to, akými nástrojmi chce vláda docieliť chýbajúce kapacity odborníkov a odborníčok, vyučujúcich, pedagogických zamestnancov práve v tých regiónoch, kde ich je nedostatok, alebo ešte nespomenutých psychológov a psychologičiek, ktorých je na Slovensku nedostatok, a my už od septembra tohto roku máme implementovať rôzne opatrenia podporné a stále doposiaľ nikto nerieši chýbajúcich psychológov a psychologičky.
Mohli by sme sa spýtať aj to, odkiaľ chce na všetky tieto veci vziať vláda finančné prostriedky, ani to nám nehovorí. Bude navýšený rozpočet školstva, vedy a výskumu? Nič konkrétne v tom, bohužiaľ, nenájdete.
K niektorým, ale dôležitým opatreniam v oblasti vzdelávania sme sa ani nedostali a vôbec sme sa nedopátrali o nich, napr. tu nenájdete žiadnu zmienku o špeciálnych školách, o chybnej diagnostike pri začleňovaní rómskych detí do špeciálnych škôl, o žiadnej reintegrácii rómskych detí do bežných škôl, nenájdete tu žiadnu zmienku o programoch v ranom detstve, o ktorých som mala aj faktickú poznámku, ale nenájdete tu ani žiadne opatrenia, ktoré by sa týkali vzdelávania cudzincov, resp. detí, ktoré hovoria iným jazykom, ako je vyučovací jazyk, materinským. Nehovorilo sa o nedostatku učebníc, ktorými v tejto oblasti naozaj v našom školstve trpíme, a zároveň sme nehovorili ani o dvojzmenných školách a o nízkej kvalite dvojzmenných škôl a, čudujme sa svete, kde tiež chodia najmä deti z rómskych marginalizovaných komunít. A napriek tomu, že sa dokument hlási k inkluzívnemu vzdelávaniu, ja si dovoľujem povedať, že vzdelávanie detí z rómskych marginalizovaných komunít je pre vládu tabu.
Už tu pani Kalmárová, moja kolegyňa, spomínala tú vetu, kedy vláda skvalitní vzdelávanie detí z prostredia generačnej chudoby, a dodáva ešte deti so zdravotným postihnutím či inak znevýhodnených žiakov. A takisto som vo faktickej poznámke hovorila o tom, že pojem generačná chudoba nie je to isté, čo špecifické konštatovanie opatrení smerom k marginalizovaným rómskym komunitám. Viete, dovoľte mi, aby som to vysvetlila.
Ja sa zaoberám témou vzdelávania rómskych detí už naozaj cez desiatky rokov a musím povedať, že som bola účastná množstva koncepcií, stratégií, ktoré sa nikdy neplnili. A ak sa plnili, tak väčšina z nich bola vykázaná v zmysle, že robíme tieto opatrenia a plníme ich vo vzťahu k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Neviem o tom, že by tieto opatrenia naozaj zlepšili situáciu detí z marginalizovaných komunít, ale my si to vykazujeme v krabičke sociálneho znevýhodnenia. A rovnako je to aj pri rôznych sociálnych politikách. A mám taký pocit, že tak ako sme sa predtým schovávali za termín sociálne znevýhodnenie, tak dnes sa schovávame za termín chudoba, generačná chudoba. Nemám nič proti tomuto výrazu, takisto ako proti výrazu inkluzívne opatrenia a pod. a, ak sú však dobre využívané v inkluzívnej spoločnosti. Naša spoločnosť však inkluzívna nie je a mám obavy, že ak niečo nepomenujeme pravým slovom, ktorým táto vážnosť opatrení aj od toho závisí, teda marginalizované rómske komunity, tak vlastne neurobíme vôbec nič a schováme sa len za pekný pojem generačná chudoba alebo deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Takže my, ktorým naozaj ide o to, aby sa situácia detí z rómskych marginalizovaných komunít zlepšila, sa len s takýmto vágnym pojmom uspokojiť nemôžeme.
V kontexte toho bola spomenutá už aj tá najzávažnejšia vec, a to je, že v programovom vyhlásení vlády nenájdete ani zmienku o desegrácii rómskych detí, a to napriek tomu, že Slovensko čelí od roku 2015 impeachmentu za porušenie rasovej smernice. To, čo však nebolo povedané, je aj ten fakt, že my na Slovensku predsa máme aj ústavu, ktorá zakazuje diskrimináciu, a takisto máme aj antidiskriminačný zákon, ktorý dokonca v § 2 ods. 3 výslovne uvádza povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou. Z tohto ustanovenia je ale zároveň zrejmé, že porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri napĺňaní práva na vzdelanie je aj ne-ko-na-nie v situácii, keď si je štát vedomý nezákonného stavu, a aby toho nebolo málo, Najvyšší súd rozhodol, že Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva je zodpovedná za segregáciu rómskych detí. Štát je zodpovedný za segregáciu rómskych detí, nie školy. A zdôraznil takisto, že štátne orgány sú zodpovedné aj za takú segregáciu, ktorá vznikla spontánne a nie s cieľom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pardon, pani poslankyňa, poprosím ostatných pánov poslancov a poslankyne a členky vlády, aby rozprávali, keď už potrebujú, trochu tichšie, aby mohla pani poslankyňa predniesť svoje vystúpenie. Ďakujem.

Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci, veľmi si to vážim.
Takže, aby som dokončila, vznikla spontánne a nie s cieleným zámerom oddeliť rómske deti od majority. Ja by som len chcela dodať, niekde tu v pléne bolo dnes povedané, že Slovensko má veľký problém s rómskym etnikom. A ja sa zhodujem s kolegyňou, ktorá povedala, že to nie je tak, to Rómovia majú problém s nami, a ja len dodávam, to rómske etnikum má problém dôstojne žiť v tejto krajine. Je totiž zarážajúce, že štátne orgány doteraz neuznali fakt, ktorý uznal aj Najvyšší súd, a dokonca vôbec nepremietli žiadne z opatrení do našej legislatívy okrem toho, aby som nebola nespravodlivá, že tento rok sa do nového školského zákona dostala definícia segregácie, ktorá však nie je nejako metodicky podchytená a vlastne školy doposiaľ nevedia, ako túto situáciu majú v školách riešiť.
Čo je najhoršie, táto segregácia je ďalej podporovaná tým, že v dôsledku toho, že nám chýbajú kapacity, tak v blízkosti týchto škôl sa stavajú ďalšie školy, ktoré sú v blízkosti vylúčených lokalít. Takže my ešte ďalej vlastne túto segregáciu prehlbujeme.No a výsledkom je potom to, čo už bolo spomenuté, že 65 % detí, rómskych detí, ktoré navštevujú školu, chodí do školy, kde väčšina spolužiakov sú rómskeho pôvodu. A tento stav tu trvá desaťročia. A ja mám pocit, že posledných dvadsať rokov nehovorím to, nič iné, len stále dookola to isté, situácia sa vôbec nemení.
Ja by som očakávala, že programové vyhlásenie vlády bude obsahovať aspoň niečo, čo je napríklad v pláne obnovy, a očakávala by som, že tam bude nejaký systém monitorovania segregácie na slovenských školách. Alebo že vláda spustí pilotné desegregačné projekty na úrovni mikroregiónov. Je to v pláne obnovy, ale v programovom vyhlásení vlády nie. Alebo že prijme legislatívne opatrenia na zabránenie segregácie pri tvorbe školských obvodov, čo si myslím, že je jedno z najdôležitejších a najprimárnejších opatrení, ktoré by sme mali prioritne os...
Ja osobne mám pocit, že očakávať nejaké uspokojené, uspokojivé riešenia v oblasti inklúzie Rómov od predstaviteľov vládnucich strán je asi utópia, pretože vo väčšine prípadov sme si zvykli len na ich slová a útoky hodné extrémistov a používania rómskej karty v snahe získať politické body, pretože asi inkluzívne politiky, ktoré sú založené na ľudskoprávnom a rešpektujúcom prístupe, nie sú vhodnou politikou pre ich voličov a voličky. Dokazuje to aj celý program, v podstate veľmi vágny, kde nenájdete absolútne žiadne opatrenia v oblasti inklúzie Rómov, či už je to v oblasti bývania, v oblasti prístupu k zdravotnej starostlivosti, prístupu k službám alebo v oblasti uplatňovania protirómskeho rasizmu, alebo boja proti rómskemu rasizmu. Sú tam len strohé konštatovania o tom, že "zapojíme členov marginalizovaných skupín do pracovného trhu", ktorý a to dodávam, je motivovaný nedostatkom pracovnej sily. Keby som mala byť naozaj veľmi mierna, tak poviem, že tento prístup je veľmi spiatočnícky, pretože absolútne neberie do úvahu to, že my potrebujeme naozaj podporovať príležitosti v politikách zamestnanosti, že musíme zvyšovať šance týmto ľuďom na to, aby sa dostali vôbec do týchto zamestnaní, a nielen to, ale aby si toto zamestnanie aj udržali. Nehovoríme vôbec o tom, že ak aj budeme stavať nejakú infraštruktúru v komunitách a budeme bojovať o dôstojnejšie bývanie v týchto komunitách, tak najprv musíme vysporiadať pozemky. A o tom, že dneska máme dvadsať percent osád, kde vôbec nemajú pitnú vodu, v 21. storočí (!), už hovoriť ani nemusíme, lebo je to absolútne nedôstojné pre Slovenskú republiku.
Je viac ako zjavné, že vláda vo svojom PVV vôbec neprihliadala na žiadne výstupy monitorovania a to ani ako na národnej úrovni, tak ani z prvého hodnotenia a odporúčaní Európskej komisie a to aj napriek tomu, že práve zdroje EÚ sú naviazané na náš národný strategický rámec, ktorou je schválená stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do 2030, a môžete si tipnúť, koľko z tých opatrení v rámci tejto stratégie je nejako uspokojivo prijatých a uspokojivo spravených, implementovaných. Ani jedno.
Vláda tvrdí, a toto sa mi páči veľmi, táto veta, že je rozhodnutá pokračovať len v takých projektoch a stratégiách podpory marginalizovanej rómskej komunity, ktoré sa osvedčili a priniesli merateľný efekt. Chvályhodné, ale ktoré to sú? My to nevieme, pretože my nič nemonitorujeme. My vlastne vôbec nevieme, aké sú výsledky. To je prvá vec. A druhá vec, mali by sme si uvedomiť, že v prvom rade sme to my, štát, ktorí zlyhávame pri implementácii týchto politík, pretože máme strašne vysokú záťaž pre žiadateľov administratívnu. Máme veľké problémy s verejným obstarávaním a tento štát nebol schopný ani len vyhlásiť integrované výzvy investičné a neinvestičné, ktoré by išli naraz a ktoré by uľahčili túto situáciu.
Najlepšie na tom je, že posledná veta programového vyhlásenia vám hovorí vlastne o tom, že sú to vlastne Rómovia, ktorí sú za to zodpovední, že žijú v takých podmienkach, ako žijú, pretože poukazuje na filozofiu rovnováhy práv a povinností. To znamená, že Róm, ktorý nie je zodpovedný, tak vlastne nedostane nič. Osobne si myslím, že takáto rétorika je fakt hodná extrémistov a, bohužiaľ, je hodná SMER-u už od roku, uf, myslím, že 2001, kedy som prvýkrát, čo si spomínam, počula pána Fica povedať, že robia deti, lebo chcú peniaze. To znamená, že celá táto rétorika je už dlhodobo založená na stereotypizácii a na paušalizácii rómskeho etnika.
Čiže uzavrela by som to asi tým, že nemám žiadny ideál, že vláda, ktorá pristupuje takýmto spôsobom k inklúzii Rómov a vlastne ktorá uplatňovanie ľudských práv považuje za prekážku efektívnych výsledkov, že nejako tej inkluzívnej politike a inklúzie Rómov naozaj dočkáme sa. Tomuto neverím. A preto táto vláda pre mňa nemá dôveru.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Veľmi pekne ďakujem za také celkom zdvorilostné faktické poznámky, len dve veci rýchle. Pán kolega Ferenčák, ten intra- a extravilán nebude fungovať, lebo nie sú dobre scelené parcely v rámci katastra na Slovensku, čiže to treba úplne inak sprecizovať, pretože extravilán vám dneska niekedy začína desať metrov pomaly od nejakého centra v mnohých mestách, samosprávach po Slovensku, čiže toto nebude fungovať. Deliť to na intravilán, extravilán, treba, treba ešte prepracovať.
A druhá vec, na sekundu k tým výjazdovým rokovaniam. Tie vaše slová beriem ako takú hodenú rukavicu, že by sme možno jedno z prvých teda mohli uskutočniť na opozičnej pôde, keď to myslíte tak vážne a úprimne, a vtedy možno aj uveríme, že to teda takto bude nejako dobre fungovať. Čiže ja navrhujem, že možno jedno z tých prvých by sa mohlo uskutočniť u nás hneď po Novom roku a budeme teda veľmi radi veriť tomu, že to všetko, čo tvrdíte, aj myslíte vážne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozorne som si preštudoval programové vyhlásenie vlády a ešte predtým, než sa dostanem k samotnému obsahu, mi dovoľte povedať jeden vtip, ktorý mi v tejto súvislosti napadol a ktorý by som rád parafrázoval na, na túto skutočnosť alebo príležitosť. Neviem, či viete, ale vláda Slovenskej republiky má niečo spoločné so Schrödingerovou mačkou. Je súčasne neschopná i schopná všetkého. Presne taký pocit som nadobudol po prečítaní predloženého programového vyhlásenia vlády. Ani vlaky nezačnú chodiť načas, ani regióny sa nebudú rozvíjať a ani reformy, ktoré naša krajina veľmi potrebuje, sa, žiaľ, presadzovať nebudú. Programové vyhlásenie vlády je totiž plné nekonkrétnych a nejasných fráz, ktoré majú za cieľ síce vyzerať veľmi vábivo, ale sú len ďalším dôkazom toho, že nám vládnu strany bez vízie a bez túžby meniť Slovensko k lepšiemu. Strany bez túžby pozerať sa do budúcnosti. Miestami som mal dokonca pocit, že ide o rovnaké vyhlásenie vlády, ktoré Robert Fico predložil v roku 2006, keď začínal vládnuť vôbec po prvýkrát. Problémy našej krajiny ostali viac-menej rovnaké. Riešenia SMER-u, bohužiaľ, tiež. Krajina sa za vašich vlád zásadne neposunula, a preto je toto programové vyhlásenie vlády skôr vysvedčením než víziou do budúcnosti.
Všetkým ste nám pripomenuli, že aj po dvanástich rokoch vašich vlád máme naďalej stagnujúcu ekonomiku, zdevastované zdravotníctvo, zastaralé školstvo, znevýhodnené menšiny, nerozvinuté regióny a mnoho ďalších problémov, ktoré ste neriešili, ale zakrývali pred zrakmi verejnosti. Pri každom odseku či vete mi napadla myšlienka, kde ste boli viac ako desať rokov, keď naši mladí utekali do zahraničia, keď nielen naši seniori umierali na liečiteľné choroby, keď sa naša pracujúca trieda prepadala do rizika chudoby. Boli ste tu vo svojich funkciách a bez akéhokoľvek náznaku hanby či pocitu viny ste prezentovali podobné dokumenty, ako je aj ten dnešný. Tí istí ľudia, tá istá rétorika. Jediné, čo sa zmenilo, sú vaše obleky a hodinky. Tie sú dnes novšie, drahšie, luxusnejšie. Len dátum v kalendári sa posunul o niekoľko rokov dopredu.
Poďme však poporiadku. Aj ako starosta sa, prirodzene, venujem najmä regionálnej politike, našim regiónom. Tej regionálnej politike, ktorej ste vy, strany sociálnej demokracie, venovali až dve strany svojho programového vyhlásenia.
Kiež by vás táto téma zaujímala aspoň tak ako snaha o zníženie trestov za korupciu, to by sme sa možno dočkali aj troch strán. Čo sa dozvie pozorný čitateľ o regiónoch, keď si programové vyhlásenie otvorí? Dozvie sa, že vláda bude každé dva mesiace pokračovať vo svojom obľúbenom populistickom turné s názvom výjazdové rokovania vlády. Divadlo a kabaret pre ľudí, ktoré vládne strany praktizovali niekoľko dlhých rokov s, čuduj sa svete, na obrovské prekvapenie tie regionálne rozdiely sa naďalej iba prehĺbili. Čuduj sa svete, že obce, ktoré ste navštívili, nezačali nijak výrazne prekvitať a ani tie ihriská, ktoré ste rozdávali, nepriniesli vyššiu zamestnanosť, lepšie životné podmienky či aktívnu prácu s mládežou. Bol to len politický marketing par excellence, z ktorého sa ešte nikto nikdy nenajedol, teda okrem vás.
Ďalej ma prekvapilo, či skôr neprekvapilo, že nikde neprezentujete snahu o presadenie reformy samospráv, všetko, na čo ste sa zmohli po dvanástich rokoch vášho vládnutia, je snaha o pripravenie konceptu modernizácie samospráv. To je, dámy a páni z vládnej koalície, tragikomicky málo. Na to ste už ako strany marketingových odborníkov mali byť dávno pripravení a dnes tie riešenia pre obce, mestá a kraje súkať z rukáva. V dokumente 21-krát spomínate, že vytvoríte podmienky. Zabudli ste si tam však dať aj nejaké záväzky. Kde sú? Kde je zodpovednosť? Kde sú nejaké ambície? Kde je budúcnosť? Opäť zo snahy o pomoc ľuďom v regiónoch ostali len plané reči, rovnako ako ostali plané reči z energetickej pomoci pre samosprávy. Kde je spomínaných 200 miliónov z rezervy, ktorú tesne pred voľbami spomínal aj Robert Fico? Kde sú tie sľúbené peniaze, ktoré mali putovať do miest a obcí ako finančná pomoc, kvôli ktorej zvolával SMER mimoriadnu schôdzu ešte pár týždňov dozadu? V programovom vyhlásení žiadnu takúto pomoc nevidím. Stratila sa, už ju samosprávy nepotrebujú, už je po voľbách, však?
Na druhej strane, keď som sa dočítal, že reformu ESO považujete za výborný príklad zmeny, ktorý chcete nasledovať, tak som ostal aj rád, že ambícia reformovať samosprávy ostane len pri koncepte, dodnes totiž čítame v správach NKÚ o tom, ako reforma ESO priniesla nehospodárne nakladanie s majetkom, že sa na nej obohatili komerčné spoločnosti, že nebola správne vyhodnotená, ale aj to, že spôsobila zmätok v riadení a financovaní viac ako 330 regionálnych škôl a školských zariadení.
Ak by ste teda chceli presadiť rovnako kvalitnú reformu samospráv, mohlo by sa, žiaľ, veľmi pravdepodobne stať to, že by to bol posledný klinec do rakvy našim mestám a obciam. Preto veľmi ďakujeme, ale radšej nie.
Je vidieť, že za 12 rokov vášho vládnutia a za viac ako 20 rokov existencie SMER-u a SNS ste stále nepochopili dôvody slabého rozvoja našich regiónov. Stále ste nepochopili, že chýbajúce kanalizácie a vodovody, ktoré trápia stovky našich obcí, sú problémom najmä zdĺhavej a robustnej administratívy, ktoré naše samosprávy nie sú schopné sprocesovať, že stavebné konania sú najmä problémom štátnej správy, ktorá dodnes nebola schopná prideliť okresným úradom na Slovensku ani len právnu subjektivitu, ani len vlastné IČO, ktoré dnes už majú aj niektoré salóny v nákupných centrách. Aj tie nás už v procesoch dávno predbehli. Sú to totiž práve okresné úrady a ich odbory starostlivosti o životné prostredie, a dnes som to už naznačil aj vo faktickej poznámke, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, ktoré tieto povolenia, takzvané vodoprávne povolenia, vydávajú. Len u nás sme na takéto povolenie čakali 899 dní a vydané nám, prekvapivo, bolo v deň zloženia môjho sľubu, poslaneckého sľubu tu v Národnej rade 25. októbra 2023. Neuveriteľné! Dodnes nie je právoplatné, čakáme naň od 6. mája 2021, avšak desaťmiliónová stavba dnes už medzitým stojí miliónov pätnásť. A opäť veta, ktorú som už dnes povedal, najsmutnejšie na tom celom je to, že babičky, ale i mladí si chodia po tú pitnú vodu do cisterny popri už vybudovaných smart lavičkách s wifi a fotovoltikou. Žiaľ, nevidíte do toho, nerozumiete tomu a ani tomu nechcete rozumieť.
Z programového vyhlásenia jasne vyplýva, že občan v regiónoch pre vás nebol kľúčovou témou a nie je ani dôvodom, pre ktorý ste znovu kandidovali. Ten hlavný dôvod je pre vás zápas o zmenu Trestného zákona a trestných konaní. Ide o vašich ľudí a vašu slobodu. Myslím si, že každému, kto si prečítal vaše programové vyhlásenie, je to viac ako jasné. Vy ste dokonca dnes takí suverénni, že sa to ani len nesnažíte zakrývať. Občania si môžu byť istí jedine tým, že regionálne cesty, sociálne služby, zdravotnícke zariadenia, materské, základné, ale ani stredné školy či miestne kultúrne strediská, tie budú mať aj naďalej problémy, budú živoriť, budú mať problém prežiť a hodnotne sa rozvíjať. Pre tieto oblasti totiž nepredstavila vláda žiadny zásadný program a teda to, čo je k občanom najbližšie, bude opäť najďalej, bude trpieť nedostatkom materiálnych a ľudských kapacít. Naše menej rozvinuté regióny sa budú naďalej vyľudňovať a čo je najhoršie, že práve ľudia z týchto oblastí vložili do vašich rúk svoju najväčšiu dôveru. Je to od vás hanebné a verím, že vám čoskoro vystavia účet.
Ja aj z tohto dôvodu vláde Roberta Fica dôveru nedám, dvanásť rokov vlád SMER-u je pre mňa jasným dôkazom, že papier, žiaľ, znesie všetko a programové vyhlásenie nie je výnimkou. Krajina je v zlom stave najmä v dôsledku vašich nesprávnych rozhodnutí a toto vyhlásenie vlády ma nijak nepresvedčilo o vašej snahe to zmeniť. Mojou snahou a našou snahou na najbližšie obdobie je preto byť silnou a dôstojnou profesionálnou opozíciou k vašej populistickej politike a nastaviť tu level opozičnej práce, aký tu doposiaľ nebol. Každé vaše rozhodnutie budeme s mojimi kolegami pozorne a pečlivo sledovať a občanom budeme predstavovať jasnú víziu lepšieho, modernejšieho a čestnejšieho spravovania Slovenskej republiky. Verím, že sa nám to podarí.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Pani kolegyňa Zuzka, vďaka za tie slová, odznelo toho veľa dobrého a múdreho, nechcem, aby zaniklo tvoj postreh na margo vzniku migračného paktu, tej dohody, ktorá je momentálne na stole v Bruseli. Ten migračný pakt so svojimi províziami tej flexibilnej solidarity, že môžete prispieť či prijatím azylantov, či finančnou pomocou, či technickou pomocou, je slovenský vynález. Budem dokonca ešte adresnejší, je vynálezom z dielne vlády a koalície vedenej SMER-om z roku 2015 v čase, keď sme predsedali Európskej únii. Bol to, ak sa nemýlim, vtedy minister a podpredseda vlády pre zahraničné a európske záležitosti Miroslav Lajčák, to povedal, že okej, ak je teda nepriechodné, tie povinné kvóty pre migrantov nejakým spôsobom treba, samozrejme, v prípadoch veľkého príchodu ľudí nelegálne sa pokúšajúcich prejsť cez hranice zakročiť a on sám vtedy navrhol, skúsme na to ísť flexibilne, dajme ľuďom paletu možností. Toto je náš vynález, ktorý dáva zmysel, ktorý sa ujal. Mohol by sa úplne pokojne stať jadrom celkovej spoločnej politiky Európskej únie v oblasti migrácie a vláda, ktorá ho vymyslela, ho o štyri roky neskôr alebo nejakých osem rokov neskôr sama zavrhla. To je irónia, ktorá, myslím, by nemala ujsť pozornosti.
Vďaka, Zuzka. (Potlesk.)