Videokanál klubu

Ďakujem. Dva dni tu premýšľam nad tým, čo povedať, a nakoniec som to nestihol, lebo tak som sa do toho zamotal, tak prepáčte. Samozrejme, ja úplne to dokončím, že toto programové vyhlásenie je určené pre tú druhú a tretiu skupinu tej elity a teda budeme dávať pozor, aby sa tento úmysel naplňoval veľmi ťažko alebo minimálne. Ďakujem.

Vážený predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, ako vidím, som posledný z tých písomne prihlásených, ešte po mne zrejme prídu tí, čo sa prihlásili ústne. Ale ja to považujem osobne za obrovskú česť a také, som hrdý sám na seba, že môžem rečniť v parlamente slovenskom, lebo doposiaľ od roku 1998 som sa spolupodieľal na všetkých programových vyhláseniach vlád, ktoré neboli SMER, vlastne SMER. Najskôr ako spracovávateľ podkladov, nakoniec ako spoluautor, nakoniec aj ako účastník koaličných rokovaní pri konečnom sumarizovaní programového vyhlásenia vlády v roku 2020. Nikdy som ale nemal tú česť sledovať, čo sa s tým programovým vyhlásením deje v tomto parlamente. A som zistil, že všeličo možné, len nie to, čo som si predstavoval.
Strana Progresívne Slovensko, ktorej členom som, sa snažila v tomto parlamente vecne argumentovať, išli sme podľa troch základných takých princípoch, že najskôr sa budeme snažiť poukázať, čo je podľa nás v tom programovom vyhlásení vlády zlé. Za druhé, to, čo tam je, ale malo by to byť inak napísané, že to je v podstate zle. A nakoniec v tretej fáze, čo by sme tam dali my alebo o čo by sme toto programové vyhlásenie vlády doplnili, aby sme mohli byť spokojní s ním alebo možnože aj zahlasovať zaň. To bola naša koncepcia, takto sme k tomu pristupovali.
Ja som k tomu pristupoval presne takisto. Naštudoval som si kapitolu o spravodlivosti, bezpečnosti, rozvoji policajného zboru a všetkých útvarov, ktoré majú garantovať a presadzovať právo v Slovenskej republike. Lenže hneď na úvod tohto môjho intenzívneho štúdia som zistil, že v podstate minister vnútra, ktorý koná ešte predtým jak by vôbec bola vyslovená dôvera jeho vláde, koná v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Preto, lebo v tom programovom hneď v preambule aj v tých ďalších statiach sa píše o dodržiavaní ústavy, zákonnosti, spravodlivosti, prezumpcie neviny, demokratických princípov, že si budú vážiť odbornosť, že si budú vážiť všetko ľudské, no ale kroky ministra vnútra ukazujú, že on v predstihu koná i keď tu síce zdôvodňoval, že v zmysle zákona podľa neho, avšak podľa súdov nie. Takže preto sme vlastne iniciovali odvolávanie toho ministra ešte v období, kedy nebola vyslovená dôvera jeho vláde.
A potom som sa zamyslel nad tým, že tento programovo, toto programové vyhlásenie vlády, pre koho vlastne bolo napísané. Samozrejme, politicky pre svojich voličov alebo sympatizantov, lenže vláda neni len pre tých svojich voličov a pre tých svojich sympatizantov, ale má byť vládou všetkých občanov Slovenskej republiky. No a tie tri slová, ktoré sú v tom programovom vyhlásení spomínané viackrát, že bezpečnosť, lepší život, spravodlivosť, by mali vnímať všetci občania Slovenskej republiky, nielen tí, ktorí volili strany, ktoré sú v koalícii.
V tom ma napadla taká dávna príhoda s mojím priateľom jedným, vysoko študovaným, ktorý vo svojej kariére sa dostal do pozície poradného orgánu ministra z vlády SMER-u v minulosti. On mi rozprával, že debatil s ministrom a minister sa ho opýtal, čo povie na ich program. A ten môj vysoko študovaný kamarát povedal, že ja som v tom vašom programe nevidel nič, čo by ma oslovilo. A ten minister sa ho opýtal, a vy ste z jakej spoločenskej štruktúry, kde sa zaraďujete. A on hovoril: Nadpriemerne inteligentný, vysokovzdelaný a zaraďujem sa do takej vyššej strednej triedy. A ten minister sa ho opýtal: A koľko vás je takýchto minimá... maximálne inteligentných? A on mu povedal, že: Neviem presne, ale bude nás okolo 70-tisíc. No a ten minister mu povedal, že, viete čo, tak na vás sa môžeme vy..., ale nemôžem to tu povedať, tak poviem, že vykašľať. Čiže tak nejak.
Ma napadlo, že preto budem skúmať toto programové vyhlásenie vlády aj vzhľadom k tomu, že som tu sedel celý čas a teraz som posledný prihlásený. Trochu inak, bolo tu už z odborného uhla pohľadu vyhodnotené v podstate všetko, vo všetkých oblastiach. Ja som strašne, milo som fascinovaný tou odbornou erudovanosťou opozície, ktorá prierezne cez všetky strany sa zao... sa zaoberala všetkými oblasťami, aj tou, za ktorú si myslím, že tu budem ja, tou bezpečnosťou, spravodlivosťou a tak ďalej. Že v podstate ten, toto programové vyhlásenie vlády absolútne vyvrátila naruby. Myslel som si, že ak by som bol občanom a voličom strany SMER, HLAS alebo ešte aj SNS a sledujem toto schvaľovanie, túto rozpravu, tak by som bol zdesený z toho, že, ježišmária, koho som to ja volil. Koho? Však tá opozícia to celé vyvráti. Hovorí, že väčšinou s nejakými náznakmi, to by aj mohlo byť, ale odborne, erudovane poukazuje na to, že dá sa to aj lepšie, dá sa to inak, dá sa to aj pre ľudí, dá sa to aj pre zelenú, aj pre všelijakú možnú ekonomickú, ekonomický rozhľad, rozlet Slovenskej republiky. No a hlavne aj kvôli tomu by som bol taký rozčarovaný, že tí, ktorí ten program predkladajú, tam ani vôbec nie sú. Keď aj sú, tak nepočúvajú, debatia, usmievajú sa ako keby ich to ani nezaujímalo, berú to ako povinnú jazdu. Ja som si myslel, že tí ministri, ktorých sa budú týkať tie naše pripomienky, tu budú a okamžite budú reagovať a vysvetľovať a argumentovať, prečo tá ich stať je tak napísaná, ako je napísaná. Ale nestalo sa tak, takže začal som rozmýšľať nad hodnotením tohto programového vyhlásenia vlády nie politicky, lebo politicky to je vlastne toto, čo som tu hovoril, ale tak ako som vždy rozmýšľal, kým som prijal nejaké rozhodnutie.
Aby to rozhodnutie bolo najsprávnejšie, aké môže byť, musí človek zvážiť štyri oblasti rozmýšľania nad vecou. V prvom rade musí zohľadniť to, čo je zjavné v zjavnom. To znamená informácia. Mali sme predložené programové vyhlásenie vlády a ďalšie informácie ohľadom tohto programového vyhlásenia sú, že ministri nemajú vôbec záujem ho tu obhajovať, premiér tiež len tak vlažne a premiér prevzal maximálnu osobnú zodpovednosť za celé programové vyhlásenie vlády, lebo osobne tu povedal, že každý jeden odstavec skontroloval, to povedal. Čiže on prevzal osobnú zodpovednosť za to, že to programové vyhlásenie je také, aké je. Čo sme sa ďalej dozvedeli, že existuje množstvo výhrad voči nemu, že je neucelené, bezcieľne, bez vízie, nebezpečné, jak hovoríte, áno. Nebezpečné pre tých ľudí, ktorí majú iný názor jak tí, ktorí si myslia, že to má byť bezpečné. Čiže môžeme mať názor, že je nebezpečné, to máme.
Čiže to sú vstupné informácie a potom treba zvážiť aj to, čo je skryté v tom zjavnom, že prečo je vlastne to programové vyhlásenie napísané tak, ako je napísané. To je dôležitejšie ako čítať ten text. Prečo tam niečo chýba? Prečo o niektorej téme sa hovorí len tak vlažne? Prečo tam niečo vôbec neni? Prečo ho spracovali tak rýchlo? Prečo až na 88 stranách, prečo nestačilo len fakticky to skrátiť? Aký majú cieľ? Pre koho vlastne toto programové vyhlásenie je napísané? To je dôležité. Čiže pre koho je napísané? V prvom rade, jak sa tam spomína, pre ľudí, ale ako vidieť, len pre ich voličov. Čiže nie pre každého, len pre ich voličov, sympatizantov, ktorým podľa prieskumov verejnej mienky až tak veľmi nezáleží na tom texte, na tých hodnotách, lebo oni volia, pretože je im sľubované všeličo. Sú v podstate v tom predvolebnom boji zavedení, neni im hovorené reálne to, čo im môže hroziť v prípade rozvrátených rozpočtov, svetovej globálnej krízy a tak ďalej.
Čiže potom sú tam state, ktoré sú evidentne veľmi ťažko písateľné z pohľadu súčasnej koalície, a toto sú state ohľadom korupcie a boji proti korupcii, lebo ten boj proti korupcii je veľmi ťažko písať z uhla pohľadu strán, ktoré sú momentálne v koalícii, prevažne teda strany SMER a poťažne aj strany HLAS. Preto lebo teoreticky, čo to je korupcia, aká je veľmi nebezpečná pre spoločnosť, ako rozvráti spravodlivosť, ako to je strašne nepríjemné pre vyrovnaný politický boj, tieto teoretické poučky tam sú napísané, len zároveň tam je napísané, že v prípade trestno-procesného konania toto konanie môže byť aj nebezpečné pre spoločnosť, môže obmedzovať osobné slobody, môže dokonca zasahovať do ľudských životov alebo do ich zdravia. No samozrejme, že boj proti trestnej činnosti, ktorou korupcia evidentne je, je zasahovanie do osobných slobôd, bez toho to nejde. Bez toho postupovať orgánmi činnými v trestnom konaní je veľmi obtiažne, to musí jednoducho s tým byť. Čiže to neni niečo zlé.
Lenže pre túto koalíciu to je považované za to zlo, za to nebezpečenstvo, ktoré netreba veľmi zvýrazňovať v tom programovom vyhlásení vlády, lebo predtým vo všetkých programových vyhláseniach sa tento boj intenzívne a veľmi striktne všade presadzoval, že budeme, budeme, zriadime, efektívne budeme postupovať proti korupcii na všetkých úrovniach, aké sa nachádzajú v spoločnosti. Lenže tu len tak vlažne. Nakoniec, že zriadia alebo vy... vypracuje sa nejaká národná koncepcia boja proti korupcii. Lenže korupcia, áno, je to spoločensky nebezpečný úkaz alebo jav, ale nie je až tak, tá korupcia je tá najnebezpečnejšia z tohto uhla pohľadu. Oveľa nebezpečnejšie je to, čo tú korupciu zneužíva na svoje ciele. Čiže sa to tu nazýva, že nielen tu, tu musím povedať, keď chcem hovoriť o tých pre koho toto, pre koho vlastne tento program je, že sú to tí občania, tým sa dá vysvetliť, ak sa to nesplní. Preto je to programové tak všeobecne napísané, podarí, nepodarí, vysvetlíme, nájdeme vinníkov, opozíciu, Sorosa, celý svet, Európsku úniu, vždy vieme zdôvodniť, že prečo je to tak, že sme tie naše plány, ktoré sú určené super pre tých občanov, pre tých najjednoduchších, nevedeli splniť.
Horšie je však splniť úlohu, ktorú vláda má, a tá úloha je, je postaviť programové vyhlásenie vlády, ktoré je určené, ja by som to nazval, ekonomickej elite spoločnosti. Nie vedeckej, ekonomickej, čiže tej elite, ktorá vlastní majetky, hodnoty, výrobné kapacity, najmajetnejší ľudia spoločnosti, tí tiež vnímajú programové vyhlásenie vlády.
Táto ekonomická elita sa dá deliť na tri základné časti. Prvá, to sú tí majitelia, podnikatelia, ktorí vlastnou aktivitou, kreativitou, schopnosťami vybudovali nejaké impérium, zamestnávajú ľudí, zveľaďujú svoje majetky vlastnou šikovnosťou, umom. Pre nich je programové vyhlásenie vlády aj činnosť vlády vtedy pozitívne vnímaná, ak sa nastavia presné kritériá pre boj proti korupcii, pre boj proti organizovanej trestnej činnosti, proti trestnej činnosti vo všeobecnosti. Jednoznačné právne predpisy, nemenené každý mesiac, že nakoniec nikto nevie, čo platí, daňová sústava, táto vrstva ekonomickej elity si vyžaduje takéto programové vyhlásenie vlády.
Potom existuje tá druhá, tá je tuším najväčšia, túto nazývame oligarchia. To sú tí, ktorí pre svoju činnosť, a pretože sa cítia viac ako bežní občania, majú tendenciu si prispôsobovať politiku svojim potrebám. Potrebujú mať zákony tak napísané, aby to vyhovovalo prioritne im a nie tým ostatným. Poprípade ak vybočia, aby neboli odhalení, odstíhaní, v podstate aby si mohli robiť, čo oni, ich biznis modely vyžadujú. Nehovorím, že páchajú trestnú činnosť, ale páchajú činnosť, alebo páchajú, ich biznis je postavený na tom, že dokážu a chcú, aby politika prispôsobovala legislatívu ich potrebám a potom postupujú podľa toho.
No a potom je tá tretia časť, toto je to, čo tu s obľubou niektorí poslanci nazývajú že mafia. To sú tí, ktorým je jedno, aká je legislatíva, oni svoj biznis majú postavený na porušovaní akýchkoľvek zákonov, ak náhodou sa im podarí niečo robiť zákonne, tak v poriadku, ale ak nie, nemajú zábrany.
No a programové vyhlásenie vlády okrem tých občanov, ktorých aj tak nakoniec presvedčí politik, že to je všetko v poriadku, je to všetko preňho, lebo on nechápe, že či, či je to dobré alebo zlé, dá sa obalamutiť, ale táto elita vyšle signál, že ako chce postupovať. No a keď je to programové vyhlásenie postavené tak, že neni tam definovaný jasný, dlhodobo efektívny plán, ekonomický, sociálny, akýkoľvek, tak tá prvá časť tej elity neni s tým spokojná. Ak sú tam vyslovené evidentné páky, evidentné postupy, že takto to bude, tak tá prvá časť tej elity sa vie k tomu prispôsobiť a postupuje potom podľa toho, tak si nastaví svoje podnikanie, svoju existenciu. No ale tá druhá časť, tá oligarchia, tá je v tomto prípade nespokojná, lebo nemá nejaký vplyv. Keď sa to programové vyhlásenie napíše tak, ako je teraz napísané... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým, ktorí mali faktické poznámky, ja by som chcela len povedať, že dosť nerozumiem tomu, prečo je tam tá rampa, keď, keď, keď sa zasuniem s invalidným vozíkom za ten rečnícky pult, tak mi nevidno ani hlavu, ani polovicu hlavy, proste celá som tam schovaná. Takže by Národná rada mohla začať tým, že debarierizuje tento rečnícky pult. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Veronika, za tvoje vystúpenie. A áno, my sme včera zisťovali tuná, že nájazd tam síce je, ale dá sa sedieť iba v tom spravodajskom, pokiaľ správne viem, ale teda za veľkým pultom to nie je možné. A ja by som ti chcela aj poďakovať, že sa venuješ téme, ktorá sa týka ľudí so zdravotným znevýhodnením, poskytuješ veľmi vzácne sociálne poradenstvo a som rada, že aj spoločne sme spustili už tri roky dozadu iniciatívu Odstráňme bariéry, kde sa venujeme debarierizácii verejných priestorov, kde nám ľudia môžu nahlasovať rôzne bariéry vo verejnom priestore a my sa snažíme oslovovať tieto inštitúcie. A rovnako poviem taký príklad, môžeš ma poprípade doplniť, kde si vlastne dávala žiadosť na ministerstvo vnútra, kde nebolo možné sa dostať, keď si si išla niečo vybaviť, takže budem rada, keď povieš tento, tento tvoj zážitok. Ďakujem veľmi pekne.

Ja som tiež chcela poďakovať kolegyni Veronike za to, že do Národnej rady prináša dôležitý hlas osôb so zdravotným znevýhodnením, rovnako ako kolega predo mnou si myslím, že toto je našou spoločnosťou veľmi opomínané a sama keď sledujem, koľko veľa problémov aj tu v týchto priestoroch alebo inde Veronika má, aby sa vôbec mohla aktívne zúčastňovať vlastne celého tohto života politického, ako my ostatní, tak sa až hanbím, že ako spoločnosť vlastne nedávame tomu dostatočnú pozornosť a nesnažíme sa, aby ľudia s rôznymi druhmi zdravotného znevýhodnenia mali úplne plný prístup k tomu, aby mohli realizovať všetky svoje práva a možnosti.
Takže ďakujem ti, Veronika, že toto aj za nás všetkých robíš a že svojou prítomnosťou tu na to poukazuješ a dávaš nám podnety na to, ako sa zlepšiť. Naozaj to veľmi potrebujeme. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vo svojej rozprave sa budem venovať zdravotne znevýhodneným občanom. Dovolím si použiť citát: Spoločnosť je taká silná, ako sa dokáže postarať o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. Programové vyhlásenie vlády nemá ambíciu reagovať na aktuálne okolnosti a udalosti, ktoré sa týkajú problematiky zdravotne znevýhodnených ľudí. Nerieši ich problémy a neodpovedá na potreby súčasnej doby. Treba podotknúť, že programové vyhlásenie vlády sa dostatočne nevenuje tejto problematike a zo svojich vízií takpovediac vynechal osoby so zdravotným znevýhodnením s reflektovaním na ich aktuálne problémy a potreby.
Začnem oblasťou, ktorá sa v programovom vyhlásení vlády nespomína dostatočne, a tou je debarierizácia, ktorej sa v Progresívnom Slovensku intenzívne venujeme. Minulý rok sme zrealizovali v rámci našej iniciatívy Odstráňme bariéry prieskum, kde sme sa spojili so všetkými mestskými úradmi v okresných mestách na Slovensku. Tento prieskum nám ukázal, že takmer polovica mestských úradov nemá vybudovaný bezbariérový prístup. Sama denne zažívam situácie, keď sa neviem dostať na úrady či prejsť bez problémov cez cestu a nie je to príjemný pocit. Je mi ľúto, že sa o tejto téme málo hovorí a často aj ľudia, ktorí majú vplyv na zmeny, nevnímajú debarierizáciu za dôležitú.
V programovom vyhlásení vlády je uvedené, že štát prispeje k posudkovej činnosti. Nie je uvedené, akým spôsobom a jednoznačnú odpoveď som nedostala ani na výbore pre sociálne veci od pána ministra Tomáša. Momentálne existuje viacero posudkov, na základe nich viacero rozhodnutí. Napríklad svoj posudok má úrad práce, Sociálna poisťovňa, samosprávy. Činnosť posudkových lekárov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nie je toho času možné účinne namietať a spochybniť. Jediným prostriedkom je vypracovanie odborného znaleckého posudku znalcom zapísaným v zozname, ktorý je však pre mnohých zdravotne znevýhodnených finančne náročný a tým nedostupný. V tejto súvislosti je nutné poukázať na zefektívnenie nástrojov integrácie osôb so zdravotným znevýhodnením pre dosiahnutie optimalizácie a adresnosti peňažných príspevkov.
V dokumente sa uvádza aj to, že vláda bude odstraňovať fyzické a mentálne bariéry k pracovným príležitostiam. Tiež som nedostala na výbore konkrétnu odpoveď, akým spôsobom sa plánujú tieto bariéry odstraňovať. Hovoríme tu o sociálnych podnikoch, chránených dielňach a chránených pracoviskách. Chýbajú tu konkrétne opatrenia na začlenenie zdravotne znevýhodnených na nezávislý spôsob života. Napríklad absentuje posilnenie tlmočníckej služby pre, pre ľudí, ktorí, ktorí sú nepočujúci. Absentuje aj záruka personálnej stabilizácie opatrovateľskej služby v domácnosti. Do poslednej chvíle samosprávy nevedeli, či bude pokračovať projekt podpora opatrovateľskej služby v domácnosti a či vôbec budú môcť si zaplatiť opatrovateľky a poslať ich do terénu. Chýba aj podpora neformálnych opatrovateľov vo forme supervízie a posilnenie odľahčovacej služby.
My v Progresívnom Slovensku sme mali vo volebnom programe jasne zadefinované opatrenia na zlepšenie podmienok zdravotne znevýhodnených ľudí, a to rozšírenie sieti požičovní kompenzačných pomôcok s cieľom uľahčiť život osobám so zdravotným znevýhodnením, zvyšovať prístupnosť verejných budov, priestorov a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí v seniorskom veku a taktiež podporenie vzniku nájomných bezbariérových bytov. Osoby so zdravotným znevýhodnením nemajú byť len poberatelia sociálnych dávok, ale majú študovať, pracovať, kultúrne a verejne žiť. Venujme sa prioritne aj témam, ktoré boli doteraz v úzadí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za pripomienky. Ja by som reagovala na kolegu Svobodu. Áno, ja súhlasím, že HLAS má vo svojich, vo svojej strane teda ľudí, ktorí sa venujú regiónom a regionálnemu rozvoju, a teda aj pána Kaliňáka, ktorý pôsobil v ZMOS-e. Len mňa trošku vystrašuje to, že aj na výbore prvé, čo bolo, že ideme diskutovať so ZMOS-om a úniou miest a SK8 a zas ideme len diskutovať a diskutovať a diskutovať a už diskutujeme skoro teda dvadsať rokov a mám pocit, že sme sa teda veľmi výrazne za posledné roky v regiónoch neposunuli. A na margo aj tých investícií alebo teda tých výjazdových rokovaní, kde boli nejaké investície, samozrejme, ja zase musím priznať, že určite tam boli niektoré aj dobré veci, ktoré sa spravili, ale ja som teda mala pocit, že veľakrát to naozaj boli spriaznení starostovia a starostky a myslím si, že ak sa robí takéto výjazdové rokovanie a idú sa tam dávať nejaké peniaze, malo by to stáť aj na nejakých teda dátach a na tom, čo ten región skutočne potrebuje, a aby tie výsledky boli potom aj naozaj zrejmé. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem ti, pani kolegyňa, že si sa dotkla aj veľmi dôležitej železničnej dopravy. Ja by som však upozornil na jednu podstatnú vec, ktorá v PVV-čku chýba, a to je v podstate konkretizácia, že ktorým úsekom sa vôbec je vôľa venovať, pretože jediný slovenský úsek je tam spomenutý Žilina – Košice a aj to len v tom smere, že by na ňom mali jazdiť vlaky rýchlosťou až astronomických 160 km/h.
A druhá vec v tomto smere je tá, že my sme v podstate prenajali trať za 112 miliónov eur na deväť rokov súkromnému prepravcovi na trati Bratislava – Komárno, trati, ktorá obsluhuje viac ako 4 milióny cestujúcich ročne spolu, a vôbec sa nezmieňujeme v PVV-čku o tom, že táto trať potrebuje zdvojkoľajnenie, pretože to je kľúčové k tomu, aby sme vôbec túto verejnosť obslúžiť dokázali.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené členky, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, na začiatok jeden citát, pán minister Raši ho možno bude aj poznať: „Maximálny presun eurofondov do našich regiónov na kraje, mestá a obce do takej miery, do akej sú schopní tieto peniaze minúť na zmysluplné projekty, ktoré si zadefinujú sami, aby sme urobili v praxi tzv. eurofondovú revolúciu, ktorá bude spočívať v tom, že budeme vyžadovať len toľko byrokracie, papierov a potvrdení, koľko je nevyhnutné, nie ako je tomu teraz."
Dovolila som si teda začať citátom pána ministra Rašiho z návštevy Banskej Bystrice z 9. novembra. Tieto silné slová prišli po slovách pána predsedu Pellegriniho o úplnej zmene prístupu štátu k samosprávam, zdôrazňovaní ich dôležitosti a pozvaní všetkých županov a primátorov k otvorenému dialógu. S nádejou som otvárala dokument programového vyhlásenia vlády pod názvom Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť a hlavne kapitolu, na ktorej mi prioritne záleží – politika odstraňovania rozdielov medzi regiónmi. Snažila som sa v nej nájsť revolúciu, tú úplnú zmenu. No nič také som, žiaľ, nenašla. Našla som len množstvo všeobecných viet, ktoré sa len veľmi okrajovo dotýkajú všetkých zásadných problémov v oblasti regionálneho rozvoja. Žiadna revolúcia.
Na výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu ste sa dokonca, pán minister Raši, vystríhal slova reforma. Rozumiem, že toto označenie už niekedy v ľuďoch vyvoláva aj zdesenie. Možno preto, že na tie skutočné reformy v oblasti pomoci regiónom tu čakáme už príliš dlho. Nestačí do regiónov len presmerovať časť eurofondov, tak ako to je vo vašom pláne. Treba zabezpečiť aj ich efektívne a transparentné využívanie, s čím za vašich predošlých vlád nemáme práve najlepšie skúsenosti. Nedostatky, žiaľ, vidíme stále. Nemôže jeden smetný kôš stáť v jednom mieste 60 eur a v druhom 900, ako to zistil najvyšší ko... najvyšší kontrolný úrad v správe k budovaniu zelenej infraštruktúry.
Píšete, že Slovensko potrebuje silné regióny, ktoré dokážu tvoriť silné samosprávy, ktoré vnímame cez živý vidiek, dynamické mestá a perspektívne regióny. Ich konečným užívateľom výhod je občan a komunita. Tomu prispôsobíte aktivity a očakávania a výsledky. To sú krásne všeobjímajúce slová, ktoré však nič nehovoria. Aké aktivity? Pre aké očakávané ciele? Prečo ich v PVV nevidíme?
V programovom vyhlásení absentuje to najdôležitejšie, aspoň náznak snahy o seriózne rozpracovanie komunálnej reformy, na ktorú sa čaká už dvadsať rokov. Ak sa neurobí počas týchto štyroch rokov, budeme svedkami ešte väčšieho vyľudňovania regiónov a narastania rozdielov, ktoré bude už len veľmi ťažko zastaviť. Svet sa mení príliš rýchlo, aby sme na to v oblasti regionálneho rozvoja vôbec nereflektovali. Rozdrobenosť obcí je kľúčovým štrukturálnym problémom, ktorý bráni priblížiť výkon kvalitných verejných služieb občanovi a zároveň bez municipalizácie nedokážeme znížiť regionálne rozdiely a skvalitniť život na vidieku. Nemôžete sa vyhovárať na Radičovej vládu, ani na posledné tri a pol roka. Je potrebné tento vlak chytiť skôr, než nám úplne utečie.
Chcete sa opätovne vrátiť k plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. To, samozrejme, oceňujem, pretože je to moja srdcová téma. Určite viete, že v 21. storočí je na Slovensku pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu. Je to cez 450 obcí po celom Slovensku. Približne 900 obcí z takmer 3-tisíc nemá ani meter kanalizácie. V programovom vyhlásení vlády píšete, že sa k budovaniu chcete vrátiť, nakoľko po roku 2020 vlády na túto tému rezignovali. Ja vám však rada pripomeniem, že príbeh budovania vodovodov a kanalizácií sa začal písať v časoch, kedy ste mali všetky príležitosti zásadne prispieť k ich rozvoju. Nestalo sa tak. Už v roku 2015 mal byť tento problém vyriešený. Áno, ono je to asi tak, ako s tou diaľnicou do Košíc.
Chcete nadviazať na rokovania vlády v regiónoch v pravidelných dvojmesačných intervaloch. Tento nápad úprimne oceňujem. Chodiť do regiónov je veľmi potrebné. Potrasenie ruky a fotky sú príjemné, no už menej príjemné je rozdeľovanie finančných zdrojov podľa politického dresu, ako tomu bolo za predošlých vlád Roberta Fica a nie podľa toho, čo daný región skutočne potreboval, aby sa posunul dopredu. Verím, že tentokrát prinesiete do každého navštíveného regiónu aj merateľné a skutočné riešenia. Rada to budem sledovať.
V programovom vyhlásení vlády sa píše, že: „V rámci komplexnej reformy verejnej správy bude vláda podporovať rozvoj moderných centier zdieľaných služieb, prostredníctvom ktorých sa dosiahne zvýšenie efektívnosti a odbornej kvality rozhodovania na vybraných úsekoch výkonu miestnej štátnej správy okresnými úradmi a zabezpečí sa tiež združovanie kapacít pri poskytovaní služieb občanom." Ťažká veta. Táto veta hovorí o tom, že vláda nerozumie problematike reformy verejnej správy. Po prvé, opatrenia uvedené v PVV vrátane zámeru podpory rozvoja centier zdieľaných služieb nie sú ani náhodou komplexnou reformou verejnej správy. A po druhé, centrá zdieľaných služieb sú konceptom, s ktorým prichádzajú samosprávy, pričom by v rámci nich chceli poskytovať nielen služby v rámci preneseného výkonu štátnej správy, ale aj niektoré služby, ktoré spadajú pod ich originálne kompetencie.
Takže ak štát chce budovať klientske centrá na poskytovanie služieb miestnej štátnej správy a zároveň centrá zdieľaných služieb, ktoré majú byť zamerané na výkon miestnej štátnej správy okresnými úradmi, potom tu je zrejmá duplicita a rezignácia pri riešení problému existencie veľkého počtu malých a kapacitne slabých obcí. Dobudovanie výstavby klientskych centier ako front office je v prospech obyvateľstva. Nie je však jasné, prečo pri postupujúcej digitalizácii nepracuje vláda so zámerom na znižovanie počtu okresných úradov ako back office.
Programové vyhlásenie vlády nehovorí dostatočne o znížení rozdrobenosti obcí na úrovni obcí. Vôbec nehovorí o žiadnej stratégii. Nerieši to, že na Slovensku dlhodobo absentuje kultúra vertikálnej aj horizontálnej spolupráce, ktorá by bola založená na analýzach a nie na osobných alebo straníckych vzťahoch či väzbách. Jedným z kľúčových cieľov reformy verejnej správy musí byť dosiahnutie vysokej dôvery medzi samosprávami a orgánmi štátu, ako aj medzi samosprávami navzájom a tiež vytvorenie prostredia podporujúceho kontinuálnu a stabilnú spoluprácu medzi samosprávami a orgánmi štátu, ako aj medzi samosprávami navzájom.
Ďalší problém, ktorý programové vyhlásenie vlády nedostatočne reflektuje, je zaostávanie samospráv v budovaní vlastných kapacít. Toto zaostávanie je spôsobené mimo iného nesystematickým vzdelávaním a tréningom volených i nevolených reprezentantov samosprávy a tiež nekoordinovaným transferom príkladov dobrej samosprávnej praxe. V tejto oblasti musí byť cieľom naštartovanie akreditovaného vzdelávania pre zamestnancov samospráv a vytvorenie inštitucionálneho i finančného mechanizmu na vzdelávanie volených, ale aj nevolených reprezentantov samosprávy.
Čo dodať na záver? Ide o nekomplexný dokument plný pekných, no prázdnych fráz. Plný len okrajových zmienok o riešeniach. Dokument, ktorý nedostatočne rieši problémy regiónov dneška a najbližších štyroch rokov.
Pán minister, pán premiér, aké budú slovenské regióny v roku 2027? Čo sa zmení na živote ľudí v oblastiach, do ktorých politici nechodia? Trochu sa obávam, že skúsenosť s vašimi vládami nám napovedá, že sa nezmení prakticky nič. Slovami Michala Vašečku: čakajú nás stratené roky, ale rada sa však budem mýliť.
A ešte jeden odkaz pre pána premiéra Fica. Do vašich voličov a voličiek a do spoločnosti ste zasial príliš veľa nenávisti a strachu. A ľudia, ktorí sa boja, nebudú nikdy šťastní, ani napredovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, ja len veľmi stručne. Ďakujem za všetky reakcie, myslím si, že pri tých škôlkach tá najťažšia časť diskusie nebude o tom, že či prenesená alebo originálna kompetencia, ale ako nastaviť to financovanie a teda verím, že k tomuto vláda pristúpi, pristúpi konštruktívne, hlavne teda so záujmom na tie deti a na tie rodiny, ktoré do tých škôlok majú chodiť.
A inak len zopakujem, že budeme teda opozícia, ktorá je predovšetkým konštruktívna, máme záujem o dialóg, ale budeme teda veľmi dôsledne sledovať, že čo vláda bude a nebude robiť. Ďakujem pekne.