Videokanál klubu

Áno, už sedí, ďakujem pekne. Ja by som chcela veľmi oceniť tento príspevok podobne kolegyne Gažovičovej a podporiť myšlienku normatívneho financovania materských škôl. A veľmi pozitívne som prekvapená aj príspevkom pána poslanca Janasa ako primátora, pretože presne o tom som chcela hovoriť.
Tejto téme sa venujem už naozaj dlhé roky a vidím, že tu máme poctivých primátorov a potom tých druhých, ktorí využívali alebo využívajú stále to financovanie materských škôl na to, aby tie peniaze do tých materských škôl skrátka nešli. Pretože aktuálne je to v jednom balíku podielových daní a z tých peňazí sa potom stavajú rôzne chodníky a tak ďalej. Nehovorím, že tie tiež nie sú dôležité, ale ak tie peniaze majú ísť na materské školy, tak tam majú aj skončiť. Preto veľmi podporujem prechod na for... na normatívne financovanie materských škôl a vlastne zrovnoprávnenie financovania materských škôl napríklad so základnými školami. Tak verím, že, že táto vláda k tomu dospeje. Ďakujem.

Vážení predstavitelia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mojom vystúpení sa zameriam na to, ako sa vláda v predloženom programovom vyhlásení vlády stavia ku školstvu a najmä, ako sa stavia k ľuďom, ktorí pracujú v školstve a s našou mládežou.
Dovolím si hneď na úvod zdôrazniť, že vo vzťahu k školstvu nás čakajú dôležité a možno dokonca krízové roky, lebo v školstve dlhodobo sledujeme niekoľko zlých trendov a nekonanie v najbližších rokoch by znamenalo nielen stagnáciu alebo premrhanú šancu, ale výrazné zhoršovanie súčasného stavu a tým v istom zmysle hazardovanie s našou budúcnosťou našej krajiny. Oceňujem, že na deklaratívnej úrovni si je tohto vedomá aj vláda a v PVV píše, že: „Ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy nemôžeme dovoliť." Znie to ľúbivo. Lenže ďalej sa zo znenia tohto dokumentu nedozvedáme nič o rozsahu a ani detaily o forme deklarovaných investícií. Teda koľko a akým spôsobom chce vláda do školstva investovať. Preto považujem za nevyhnutné aj v tejto rozprave upriamiť pozornosť na to, prečo sú investície do zamestnancov v školstve v najbližších rokoch absolútne nevyhnutné.
Budem hovoriť práve o zamestnancoch a teda hlavne o zamestnankyniach, keďže v školstve pracujú hlavne ženy, o učiteľkách, o učiteľoch, o asistentoch, o školských psychologičkách, celkovo o všetkých pedagogických a odborných a iných zamestnancoch v školách, v poradniach alebo pri práci s mládežou. Lebo niekedy jedna zanietená učiteľka alebo jeden motivujúci tréner dokážu zásadne zmeniť životnú dráhu dieťaťa. A platí to obzvlášť, ak to dieťa vo svojom živote čelí určitým bariéram. Môže to byť zdravotne znevýhodnené dieťa, ktoré nevyhnutne potrebuje špeciálno-pedagogické intervencie. Môže to byť dieťa z prostredia generačnej chudoby, pre ktorého prítomnosť asistenta v triede, ktorý rozumie jeho materinskému jazyku, môže zásadne zmeniť jeho vzťah ku školstvu. A teda aj k celému vzdelávaniu a ďalšiemu životu. Preto kladiem taký dôraz na ľudí pracujúcich v školstve a preto potrebujeme do školstva pritiahnuť kvalitne pripravených a motivovaných ľudí a udržať ich, aby tam zostali pracovať, aby si vybrali to školstvo ako svoju kariéru a dennodenne ovplyvňovali budúcnosť našich detí.
Naša krajina však momentálne čelí v školstve vážnej personálnej kríze. A priam sa dá povedať, že nám tu hrozí personálny kolaps. A budem konkrétna a uvediem tri príklady podporené dátami, prečo by teda stagnácia v školstve znamenala zhoršovanie súčasného stavu. Keď sa pýtali študentov vysokých škôl, prečo si prevažne vyberajú iné kariérne cesty a naozaj veľmi málo z nich ide učiť, a to aj tí, ktorí vyštudujú pedagogiku, tak mnohí z nich idú nakoniec robiť niečo úplne iné, tak ako jednoznačný, hlavný dôvod uvádzajú nízke platy učiteľov. Nemôžme sa im čudovať, lebo platy učiteľov základných škôl tvoria menej ako 75% toho, čo zarábajú iní vysokoškolskí vzdelaní ľudia v našej krajine. Výsledkom je teda dramatický nedostatok učiteľov, ktorý sa nám neustále ďalej prehlbuje.
Podľa odhadov nám do roku 2025, čiže pravdepodobne počas pôsobenia tejto vlády, bude chýbať okolo 8 600 učiteľov a ten najvypuklejší problém máme v Bratislavskom kraji. Ak naše deti nebude mať kto učiť, tak sa bude aj ďalej znižovať latka ich vzdelávania. Tu opäť PVV sľubuje, že: „Zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov," čo, samozrejme, oceňujeme, len nedozvedáme sa ani tu, k akému zvyšovaniu sa vlastne táto vláda zaväzuje. Lebo pri takto formulovanom cieli aj zvýšenie pod úrovňou inflácie bude vláda nakoniec môcť aj tak deklarovať ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tento súčasný stav je naozaj dlhodobý problém, nie je to dôsledok krokov iba jednej z predošlých vlád, ale teda v moderných dejinách Slovenska nikto nevládol tak dlho ako opätovný premiér Robert Fico. A keď sa pozrieme na štatistiky z minulých vlád SMER-u, tak nikdy nedošlo naozaj k skokovému nárastu platu učiteľov a aj preto sme teraz v tom bode, kde sme. Kiež by teda táto nastupujúca Ficova vláda bola iná.
Druhý akútny nedostatok zamestnancov v školstve máme v oblasti podporných profesií. To sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni ped... špeciálne pedagogičky a ďalší. V aktuálnom školskom roku nám na školách pôsobí vyše 6-tisíc zamestnancov týchto podporných profesií, ktorí sú platení momentálne výlučne z eurofondov. A táto krajina už vyše desať rokov pláta dieru v štátnom rozpočte cez eurofondy tým, že práve tieto profesie financuje peniazmi z Bruselu. Európska komisia to na začiatku podporovala, ale teraz už dali jasné stanovisko, že financovanie podporných profesií v školstve z európskych peňazí musí skončiť a mali by sme už od budúceho septembra začať tieto pozície postupne preberať do štátneho rozpočtu, inak budú školy nútené týchto ľudí prepustiť a bude to znamenať ešte menej podpory pre naše deti. Aj tu PVV avizuje: „udržateľný systém financovania podporných opatrení". A podporné profesie sú súčasťou podporných opatrení. Len keďže tento sľub opäť nie je úplne konkrétny, tak si dovolím tu priamo v Národnej rade apelovať, aby sa platy týchto nových podporných pozícií objavili už v najbližšom štátnom rozpočte pre rok 2024.
Do tretice máme problém aj na vysokých školách. V dôsledku nedôstojne nízkych platov si mnoho vysokoškolských pedagógov priberá vedľajšie zamestnania či kombinujú úväzky, a aj to negatívne vplýva na kvalitu výučby na slovenských vysokých školách. Výsledkom je niečo, čo tu už opakovane v rozprave odznelo a, žiaľ, v rozprave častejšie ako v PVV, že až pätina študentov vysokých škôl zo Slovenska odchádza do zahraničia, z toho mnohí sa už nevrátia, a teda čelíme ako krajina dramatickému odlivu mozgov a mladých ľudí preč zo Slovenska. Zdrojom problému je aj to, že Slovensko dáva len okolo 1 % HDP na vysoké školy, kým priemer OECD je 1,5 %. Aj tu sme v PVV našli vetu: „Vláda zabezpečí rast financovania vysokých škôl, výskumu a vývoja, aby sa Slovensko približovalo k priemeru Európskej únie." Opäť je tá veta však bez kvantifikácie nárastu. A opäť máme dôvodné obavy, že tento sľub zostane predovšetkým sľubom, lebo keď sa pozrieme na predošlé vlády SMER-u, tak vysoké školy nikdy neboli investičnou prioritou.
Treba povedať, že kapitola PVV k vzdelávacej politike obsahuje viacero odkazov na už rozbehnuté reformy a nadväzuje aj na existujúce strategické dokumenty. Len sa obávame, nakoľko bude minister školstva mať vo vláde takú pozíciu, aby vedel presadiť aj tie veci, ktoré idú nad rámec kompetencií samotného rezortu školstva. Dôvod na takéto pochyby nám dávajú už prvé vyjadrenia predsedu vlády, keď na tlačovej konferencii, kedy prvýkrát navštívil ministerstvo školstva, zdôrazňoval práve to čerpanie eurofondov, ale neodznelo nič o investovaní do školstva zo štátneho rozpočtu. A my môžme z peňazí z Bruselu rekonštruovať budovy alebo dovybavovať učebne technikou, ale platy učiteľov a iných zamestnancov v školstve, teda toho najcennejšieho, čo v tých školách máme, tých ľudí, ktorí tam pracujú, tých potrebujeme zastabilizovať zo štátneho rozpočtu. Lebo im, iba vtedy im vieme zabezpečiť stabilitu a motivovať ich k tomu, aby v tom školstve aj zostali pracovať.
Ďalší dôvod na obavy nám dáva to, že deklarované záväzky v PVV, ktoré vyžadujú medzirezortnú spoluprácu, zatiaľ asi neboli predmetom koaličných rokovaní a ukážkou toho je to, že v kapitole o školstve nájdeme aj zmienku o normatívnom financovaní materských škôl, čo teda by znamenalo vyňatie materských škôl z originálnych kompetencií obcí a bude to pravdepodobne vyžadovať zásadné diskusie o financovaní s predstaviteľmi obcí, ale na výbore pre verejnú, na výbore pre verejnú správu tento týždeň sa minister vnútra k tomuto bodu zatiaľ nevedel nijako konkrétne vyjadriť.
Chcela by som veriť, že táto vláda naozaj naplní zlepšenie školstva. A že naše školstvo bude na tom o štyri roky lepšie, lebo táto krajina to naozaj potrebuje ako soľ. Ale vzhľadom na zloženie, celkové zloženie tejto vlády je to, žiaľ, ťažko uveriteľné. Ako opozícia sme pripravení podporiť zmysluplné návrhy, ktoré prídu do Národnej rady, a určite budeme vždy otvorení a otvorené konštruktívnej diskusii, hlavne však budeme podrobne kontrolovať, čo táto vláda pre naše školstvo urobí a tiež to, čo táto vláda pre školstvo neurobí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V tomto som citovala určite väčšie autority, ktoré sa zaoberajú týmito vyjadreniami a ktoré pomenovali v rámci Európskej únie túto stranu, teda vašu stranu Slovenskú národnú stranu ako nacionalistickú. Ja si uvedomujem, že tieto vyjadrenia že nacionalistický znamená národný, rovnako by som bola rada možno keby ste si všetci uvedomili, že progresívny znamená pokrok alebo pokrokový. Takže sa nemusíme tuná hrať na nejaké slovíčka a rozprávať sa o tom, čo znamená, pretože sme tu všetko rozumní ľudia a rozumieme týmto pojmom. Ja rozumiem aj tomu, že hovoríte o ekonomike a hovoríte, že by ste si možno rozumeli s každým, ale krajne pravicový sa používa aj v inej konotácii. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení členovia a členky vlády, kolegyne a kolegovia, poslanci a poslankyne, musím povedať, že som si veľmi pozorne prečítala programové vyhlásenie vlády. Hľadala som v ňom odbornosť, kontinuitu, vzájomnú previazanosť, logiku a nie v poslednom rade uveriteľnosť. Uveriteľnosť by bola postavená na konzistentnosti v tvrdeniach, v konaní strán vládnej koalície v posledných dňoch pred voľbami, ale aj počas minulých vlád. A nezostáva mi povedať nič iné ako to, že predložené programové vyhlásenie vlády považujem za farizejské.
Je farizejstvo konať proti základným princípom a hodnotám, na ktorých stojí Európska únia, a pritom celé kapitoly programového vyhlásenia vlády postaví na príjmoch z Európskej únie. Je absolútne nekorektné v mnohom popierať hodnoty Európskej únie, ktorými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a ľudské práva, a zároveň naťahovať ruku a brať ako samozrejmosť príjem, ktorý získavame vďaka členstvu v tomto spoločenstve.
Je farizejstvo poukazovať len na chyby vlád z posledného volebného obdobia a odignorovať fakt, že SMER na Slovensku vládol počas troch plných volebných období, teda 12 rokov dokopy, počas ktorých nastalo spomaľovanie hospodárskeho rastu a vyspelé krajiny Európskej únie sa nám začali vzďaľovať.
Príkladom farizejstva sú aj toľko v rozprave spomínané zmeny v oblasti dôchodkov a dôchodkového systému, ktoré Progresívne Slovensko sleduje s veľkými obavami. Navrhované riešenia nielenže sú neadresné a nespravodlivé, ale v súčasnosti hrozí, že vláda nedokáže zabezpečiť udržateľnosť tohto systému.
Je farizejské písať v programovom vyhlásení vlády o ochrane životného prostredia a pritom ponechať ministerstvo životného prostredia napospas nacionalistickej, konšpiračnej a krajne pravicovej SNS. Európske sociálne demokracie patria k najambicióznejším stranám v téme ochrany prírody, zmierňovania a predchádzania následkov klimatickej zmeny. Na Slovensku však sociálne demokracie radi ponúknu rezort ľuďom, pre ktorých je prioritou pri ochrane prírody strieľanie vlkov a medveďov a popieranie existencie klimatickej krízy. Vyjadrenia ministra životného prostredia a členov klubu SNS len potvrdzujú moje slová.
Je farizejstvo hovoriť o mierových riešeniach a, ako povedal pán premiér Fico vo svojom prejave na začiatku schôdze o rešpektovaní medzinárodného práva, a pritom neoznačiť Rusko ako agresora, ktorý bezprecedentne porušil územnú celistvosť Ukrajiny. Ani mierna zmena rétoriky po voľbách a deklarovanie proeurópskeho postoja nepomohla strane SMER – SD a HLAS – SD, aby zakryli, ako v praxi šliapu po hodnotách európskych sociálnych demokratov, čo poz... čo dokazuje pozastavenie ich členstva.
Takto by som mohla pokračovať veľmi dlho vo vymenovávaní nekonzistentnosti programového vyhlásenia vlády s vyhláseniami a reálnymi činmi vládnej koalície, či už v minulých obdobiach alebo s krokmi, ktoré už stihli podniknúť po voľbách. Preto je pre mňa programové vyhlásenie vlády nedôveryhodné. Ale ja chcem dať šancu tomu, aby sa aj v tomto volebnom období podarili dobré veci. Aby mohla, aby som mohla stáť pri schválení zákonov, ktoré reálne pomôžu občanom a občiankam Slovenskej republiky.
Preto musím pochváliť vládu za jej deklarovanie záväzku preniesť rozhodovacie kompetencie o použití finančných prostriedkov do regiónov. Je to úplne samozrejmé a opodstatnené rozhodnutie, ako nám ukazuje dobrá prax v okolitých krajinách. Práve regióny sú mojou srdcovou záležitosťou, preto úprimne fandím tomu, aby sa podarilo prostriedky, ktoré majú pomôcť vyrovnávať regionálne rozdiely, alokovať rozumne a hlavne efektívne. Ako to vláda urobiť chce, naznačuje zavedením mapy verejných investícií.
Mne v programovom vyhlásení vlády však chýba jasná koordinácia všetkých dotknutých právnych úprav pre strategické plánovanie, ktorej výsledkom, predpokladám, má byť zmienená mapa verejných investícií. Nejde len o úpravu stavebného zákona, zákona o regionálnom rozvoji, ale cieľom má byť stanovenie úplne nových postupov podľa princípov strategického plánovania ako jedného procesu, ktorý spája plánovanie, stratégiu a nástroje financovania. Súčasné rozdelenie procesov do súbežných záväzných dokumentov a súbežných schvaľovacích procesov je komplen... komplikované a často v začarovanom kruhu, ako sa už preukázalo v praxi. Zložitosť a neprehľadnosť procesu znižuje jeho transparentnosť, dôveru a efektívnosť v čerpaní financií. Mapa verejných investícií je prezentovaná v programovom vyhlásení vlády, nenapĺňa popísané atribúty.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení ďalej deklaruje zavedenie presných pravidiel pre zvyšovanie minimálnej mzdy. My v Progresívnom Slovensku veľmi radi podporíme riešenia, ktoré pomôžu ľuďom na Slovensku zabezpečiť dôstojnú budúcnosť. Avšak takéto plošné zavedenie pravidiel, ak súčasne aj neprijmeme a neimplementujeme podporné mechanizmy zamestnanosti, môže zamestnanosti v najzraniteľnejších regiónoch skôr uškodiť. Obávam sa, že zvýšenie miest bude hlavne u menších živnostníkoch a v menších podnikoch sprevádzané aj rušením pracovných miest. Preto by som bola veľmi rada, ak by si vládna koalícia zobrala návod z nášho programu, a to, ém, prepáčte, stratila som sa (povedané so smiechom)... ide o zníženie daňového odvodového bonusu, teda zavedenie odvodového a daňového bonusu pre to, aby ľudia mohli... ja sa veľmi ospravedlňujem, ja to začnem znova čítať, dobre?
V Progresívnom Slovensku budeme navrhovať konkrétne opatrenia na podporu udržania zamestnanosti v odľahlejších a menej rozvinutých regiónoch Slovenska, a to znížením odvodov zamestnaným ľuďom, ale aj zamestnávateľom zavedením odvodovej odpočítateľnej položky na sociálne odvody a rozšírenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody. Takto by sme vytvorili priestor na zvýšenie mzdy pre zamestnancov a zabezpečili im zvýšenú čistú mzdu a takisto zabezpečili, aby mzdové náklady pre drobných zamestnávateľov neboli likvidačné. Ja sa veľmi ospravedlňujem, troška stres, je to pre mňa nové.
Nedostatkom programového vyhlásenia vlády v oblasti riešenia problematiky marginalizovaných rómskych komunít a najmä opomenutiu potenciálu, ktorý táto veľká, ktorý táto veľká časť obyvateľov a obyvateliek Slovenska ponúka, sa už vyjadrilo mnoho mojich kolegov a kolegýň. Preto sa vyjadrím k tomu, čo programové vyhlásenie vlády píše o národnostných menšinách v súvislosti s rozvojom región... v súvislosti s regionálnym rozvojom. Citujem: Vláda považuje starostlivosť o rozvoj národnostných menšín za prierezovú úlohu, ktorá sa dotýka všetkých oblastí života občanov Slovenskej republiky inach, iných národností ako väčšinovej. No týka sa to celej štruktúry hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v regionálnom a celoštátnom rozmere pre naplnenie týchto cieľov. A ja sa pýtam, akých cieľov? Pretože programové vyhlásenie vlády, v programovom vyhlásení vlády nie je spomenutý ani jeden cieľ. Pokračujem v citácii: Bude vláda úzko spolupracovať s regionálnymi samosprávami, štruktúrami, vrátane samospráv, miest a obcí. Súvisí to aj s rozvojom zamestnanosti v regiónoch, najmä sektorov moderného poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu, lesného a drevospracujúceho priemyslu a cestovného ruchu. Takže poľnohospodárstvo a ťažba dreva a možno naviazanie nejakej výroby a plus cestovný ruch tam, kde nič nie je. To znamená, že v Poloninách budeme ťažiť drevo, na juhu Slovenska budú Maďari sa venovať len poľnohospodárstvu. Na takýto rozvoj v regiónoch táto vláda a vládna koalícia rezignovala. Žiadna ambícia moderného rozvoja, využitie potenciálu vzdialenej tranzície či iných inovatívnych odvetví. Som presvedčená, že poľnohospodárstvo, lesníctvo a cestovný ruch nezabránia odlivu mladých ľudí a šikovných ľudí z regiónov a nehovorím o tom, že by zabezpečili, aby sa mladí ľudia do regiónov vrátili.
Moji kolegovia sa už vyjadrili k mnohým ďalším nedostatkom v programovom vyhlásení vlády, s ktorými musím súhlasiť a nebudem ich už opakovať. Posledná vec, ktorú vytknem v mojom vystúpení tejto vláde a jej programovému vyhláseniu, je to, že to, že nepomenúva pravého... pravé dôvody zlej spoločenskej klímy a rozdelenia spoločnosti. V momente, keď signifikantná časť obyvateľov Slovenska je takmer kompletne ponorená z veľkej časti vo vykonšpirovanej realite, sa slová dezinformácie a hoaxy v programovom vyhlásení nevyskytujú ani raz. Napriek tomu, že ozdravovanie informačného priestoru je veľmi dôležité pre zvýšenie kvality demokracie a dôvery občanov v demokratické inštitúcie a je takmer životne dôležitým bezpečnostným záujmom štátu, venovala vládna koalícia téme informačnej a kybernetickej bezpečnosti v programovom vyhlásení vlády len minimálnu pozornosť.
Ako bude vláda napĺňať programové vyhlásenie s názvom Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť a zvyšovať odolnosť štátu a občanov voči hybridnému pôsobeniu, keď pán premiér Fico a mnohí ministri za SMER a SNS neváhali v kľúčových momentoch počas pandémie podkopávať autoritu inštitúcií a odborníkov v oblasti medicíny a verejného zdravia? Zdá sa, že boj proti hybridným hrozbám a dezinformáciám nebude prioritou tejto vlády. Mnohí predstavitelia vlády preukazujú, že chcú obmedzovať fungovanie slobodných médií, ktoré sú založené na profesionálnom a etickom prístupe k informáciám a taktiež fungovanie mimovládnych organizácií, ktoré rozvíjajú a podporujú občiansku spoločnosť a boj proti korupcii. A voči tomu sa musím silne ohradiť, hoci programovému vyhláseniu vlády v tomto momente dôverovať nemôžem a neviem, podporím riešenia, ktoré zabezpečia spoločné dobro a rozvoj krajiny.
Držme palce sebe, poslancom Národnej rady, ale najmä občanom a občiankam Slovenskej republiky, aby takýchto návrhov riešení v nadchádzajúcom volebnom období bolo čo najviac. My z Progresívneho Slovenska vždy zahlasujeme za lepšiu budúcnosť Slovenska.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem za pozitívne reakcie a budem reagovať na tie, ktoré obsahovali výhrady.
Pán poslanec Malatinec, áno, som vyštudovaný teológ, dvadsať rokov som pôsobil na Univerzite Komenského na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Akonáhle som však začal hovoriť o tolerancii, ktorú potrebujeme v cirkvi, o tolerancii, ku ktorej nás vedie majster kresťanstva Ježiš Kristus, prišiel som o povolenie vyučovať na teologickej fakulte. Pretože náš právny systém dáva cirkvám takú zvrchovanú právomoc, aby zasiahli do personálnej politiky Univerzity Komenského a rozhodovali o tom, kto môže a kto nemôže vyučovať. Ja som na základe svojho teologického presvedčenia ukotvený v tom, že službou, úlohou cirkvi je šíriť lásku a nie nenávisť. Ak sa pýtate, že čo je to ten ultrakonzervativizmus náboženský, no to je presne ten smer myslenia v kresťanstve, ktorý sebectvo a nenávisť povyšuje nad lásku a dávanie.
A k tej vašej výhrade, či cirkvi majú byť pod ministerstvom kultúry, alebo ministerstvom spravodlivosti. Pozrite, o tom, samozrejme, môžeme diskutovať, ale sme moderná spoločnosť. Cirkev nie je len kultúrnou ustanovizňou, cirkev je predovšetkým miestom na uplatňovanie náboženskej slobody a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Dobrý deň. Máme tu poslankyne Kleinert, Jurík, Petrík, sú to ženy, ďakujem pekne.
Chcela by som reagovať na pána Prostredníka a poďakovať mu, že upozornil na to, že sme sekulárnou krajinou a každý má právo na vlastnú vieru a náboženstvo, a rovnako by som sa tak chcela tiež poďakovať pánovi Hlinovi za jeho včerajší prejav. Áno, myslíme si, že vy, ktorých vieru si aj my vážime, mali by ste si vážiť vieru aj iných a hlavne naozaj žite vašu vlastnú vieru, žite ju.
Rovnako tak by som chcela ešte reagovať na pána Prostredníka aj v tom, že by som sa mu chcela poďakovať aj ta, aj v tom, že napríklad ja odkedy som v Progresívnom Slovensku, som sa ešte nikdy v takej miere nestretla s naozaj hlbiky... hlbokými a úprimnými debatami o viere. Takže myslím si, že aj ja ako matka troch detí tiež vychovávaných s láskou viem o tom tiež povedať svoje.
V tejto chvíli práve odišla ale pani ministerka a chcela som povedať ešte jednu vec a chcela som sa práve jej spýtať, neviem, či sa ešte vráti, chcela som sa jej opýtať to, čo sa včera pán Hlina tu opýtal, teda že či tá intronizácia Krista teda už je v súlade s tým budúcim programovým vyhlásením vlády alebo teda že či to je len taký freeride, ktorý máme nejak očakávať. Takže toto by ma zaujímalo, keď už tu teda bola, som sa tešila, že snáď nám na toto odpovie.
Pán Prostredník, ďakujem vám za váš, za váš príspevok. (Potlesk.)

Milý Ondrej, pridávam sa k tebe v kontexte zámerov vlády v oblasti hodnotovej výchovy mládeže a rovnako sa pýtam, my naozaj tak málo dôverujeme odborníkom, ktorí nastavujú ciele a obsah vzdelávania. Tak málo dôverujeme riaditeľom škôl a učiteľom, ktorí vychovávajú naše deti, vaše deti, vašich vnukov, že sa vopred a dobrovoľne vzdávame formatívnej roly vzdelávania a výchovy, ktorú uskutočňujú naše školy? Dobrovoľne sa vzdávame nádeje, že školy budú vychovávať deti k tolerancii, k chápaniu toho, že svet vôbec nie je jednofarebný, k pocitu zodpovednosti za svoje vlastné správanie, intímny a osobný život nevynímajúc? A uvedomujeme si vôbec, že budovanie nedôvery v inštitúcie, a v tomto prípade vzdelávacej inštitúcie, je začiatok konca demokracie? (Potlesk.)

Ondrej, ďakujem pekne za tvoje slová a ďakujem ti za to, že tu v parlamente sedia ľudia ako si ty alebo ako pán Hlina, pretože si myslím, že hoci ste určite rozdielni, predsa vás vidím ako dvoch kresťanov 21. storočia, ktorí svoju vieru naplno žijú a ktorí ju na rozdiel od iných nevnucujú nám ostatným. A naopak hlásajú rešpekt, ktorý je tak dôležitý a ktorý tak veľmi absentuje v našej spoločnosti. A preto máte obaja aj môj rešpekt a môj obdiv a ešte raz vám za to ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vláda na viacerých miestach vo svojom programovom vyhlásení ustupuje náboženským ultrakonzervatívnym silám, ktoré sú v koalícii. Toto bude hlavná téma môjho vystúpenia a budem sa venovať niekoľkým konkrétnym príkladom.
Týmto programovým vyhlásením vláda unáša Slovensko do minulosti namiesto toho, aby mu dávala budúcnosť a víziu. Deklarovaný zámer urobiť Slovensko lepším, pokojnejším a bezpečnejším sa nedá ale dosiahnuť ustupovaním silám, ktoré čerpajú svoju motiváciu zo strachu, ktorý vedie k nenávisti a k rozleptávaniu spoločenskej súdržnosti. To prvé opatrenie, ktoré si chcem všimnúť, sa týka podčiarknutia zvrchovanosti rodičov pri hodnotovej výchove.
Hodnotová výchova má byť súčasťou práce na školách. Je začlenená prierezovo do mnohých predmetov v rámci štátneho vzdelávacieho programu. Je prakticky nemožné, aby škola zabezpečila prispôsobenie hodnotových tém želeniam rodičov. Okrem toho nemožno súhlasiť s tým, že rodičia sú konečnou inštanciou pri rozhodovaní o tom, aké hodnoty má škola sprostredkúvať ich deťom. Predstavme si, že rodičia sa budú domáhať toho, aby ich dieťa bolo vychovávané v hodnotách fašizmu alebo nacizmu. Alebo si rodičia nebudú priať, aby ich dieťa nebolo vystavené prírodovednej látke o vzniku vesmíru, lebo to odporuje ich náboženskému presvedčeniu. Škola to bude musieť zabezpečiť? Toto chce vláda umožniť? Napokon aj v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy, ktorú programové vyhlásenia explicitne zmieňuje v tejto časti, existuje predsa široká zhoda na tom, že včasná výchova v tejto oblasti pomáha deťom rozpoznávať sexuálne zneužívanie, ktoré sa vyskytuje najmä v rodine v domácom prostredí. Pomáha tiež predchádzať neželenému tehotenstvu a vôbec pomáha mladým ľuďom, aby budovali zdravé vzťahy, v ktorých sa správajú zodpovedne. Ak chce vláda umožniť, aby skupiny rodičov mohli znefunkčniť túto výchovu na školách, je to hazardovanie s bezpečnou budúcnosťou detí a mladých ľudí a nie práca na takejto bezpečnej budúcnosti.
Na tomto mieste sa chcem vyjadriť aj k tomu, čo programové vyhlásenie neobsahuje a chýba to tam ako jedna z dôležitých vecí.
Programové vyhlásenie sa len letmo zmieňuje o potieraní násilia na deťoch. Z textu vôbec nie je zrejmé, aké opatrenia chce vláda prijímať na zlepšenie situácie a ani pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti na zasadnutí výboru pre ľudské práva a menšiny, ktorý koalícia znefunkčnila, nechcel ísť do podrobností, nechcel sa púšťať do tejto témy, čo je pre mňa signálom, že to pre vládu nebude priorita. Pritom moderné európske krajiny už dávno pristúpili k tomu, k čomu sa aj Slovensko zaviazalo v medzinárodných dohovoroch o ochrane práv dieťaťa, totiž k zákazu telesných trestov aj v domácom rodinnom prostredí. Náš zákon o rodine stále obsahuje formuláciu, ktorá dáva rodičom právo využiť primerané výchovné prostriedky. A zástupcovia Slovenska na medzinárodných fórach, ktoré hodnotia naše záväzky v tejto oblasti, len veľmi ťažko kľučkami vysvetľujú, ako si Slovensko neplní svoj záväzok v tejto veci. Je to, žiaľ, tak, že kedykoľvek otvorím túto tému, sú to práve ľudia z nábožensky ultrakonzervatívneho prostredia, ktorí obhajujú právo použiť telesné tresty pri výchove detí a odvolávajú sa na to, že je súčasť ich náboženskej slobody, lebo ich posvätné texty im to takto hovoria. Ak táto vláda myslí vážne boj proti násiliu na deťach, na deťoch, nemala by ustupovať tým, ktorí jednu výchovnú po zadku alebo facku stále považujú za primeraný výchovný prostriedok.
Po ďalšie, status quo v kultúrno-etických otázkach. V programovom vyhlásení sa na strane 68 hovorí, v kultúrno-etických otázkach pritom zachová status quo, ak jednomyseľne neurčí inak. To, čo predstavitelia koalície označujú ako kultúrno-etické otázky, sú veci, ktoré pre väčšinu moderných európskych krajín sú dávno zodpovedané. Zhodli sa na tom, že nejde o otázky, ale sú to v skutočnosti ľudské práva menšín. Je smutné, že vláda zložená z veľkej väčšiny z ministrov politických strán, ktoré sa označujú ako sociálnodemokratické a ktorých európski politickí partneri v Európe boli lídrami spoločenských procesov, ktoré posilnili práva žien, reprodukčné práva, práva LGBTI ľudí a mnohé ďalšie ľudské práva, toto všetko na Slovensku ešte stále chcú považovať za otázku. Záväzok vlády, ktorá sa označuje ako sociálnodemokratická, zachovať status quo v tom, čo nazývajú kultúrno-etickými otázkami, si neviem vysvetliť inak ako ústupok náboženským ultrakonzervatívnym silám v tejto vláde. Znamená to vlastne odloženie plného prístupu k základným právam a slobodám pre desaťtisíce občanov a občianok Slovenskej republiky. Okrem toho sa pri vyhláseniach ultrakonzervatívnych politikov, ktorí sú súčasťou koalície, dá očakávať, že sa neuspokoja so zvrchovaným, so zachovaním súčasného stavu ľudských práv a budú prichádza s iniciatívami na ich ďalšie obmedzovanie.
V druhej časti svojho vystúpenia chcem hovoriť o tom, ako je vláda nekonzistentná vo svojom prístupe k občianskej spoločnosti a médiám. Na jednej strane hovorí o tom, ako nestrpí, keď do politického zápasu vstupujú subjekty, ktoré nie sú politickými stranami. Na druhej strane oceňuje spoločenský význam cirkví a sľubuje im zvýšenú finančnú podporu za ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu. Samozrejme, cirkvi konajú mnoho užitočnej práce v sociálnej oblasti, v predvolebnom období však naša verejnosť bola svedkom aj toho, ako cirkvi vstupovali do politickej arény, keď návštevníkom bohoslužieb v náznakoch či v mnohých prípadoch otvorene hovorili, ktoré strany voliť nemajú a naopak, ktoré áno. Zaujímalo by ma, ako chce vláda riešiť túto dvojznačnosť vo svojom prístupe.
No a napokon v posledných týždňoch sme svedkami pohŕdania mimovládnymi organizáciami v réžii koalície. Považujem to za neprípustné. Mimovládne organizácie tvoria chrbtovú kosť občianskej spoločnosti a pomáhajú rozvíjať a chrániť demokraciu. Čo je horšie, vláda zvolila perfídnu ústupovú stratégiu, na silnú reakciu občianskej spoločnosti odpovedá rozdeľovaním mimovládok na prospešné a neprospešné. Je to stará taktika diktátorov ´rozdeľ a panuj´. Verím, že mimovládne organizácie sa v tomto nenechajú rozdeliť.
Sila občianskej spoločnosti je v jej rozmanitosti. A táto rozmanitosť sa vzťahuje aj na cirkvi a náboženské spoločnosti. Obohatením spoločnosti sú cirkvi vtedy, keď reprezentujú celú škálu tradícií a hodnotových prístupov. A obohatením spoločnosti sú vtedy, keď sú slobodné a nezávislé na štáte. Žiaľ, programové vyhlásenie nemá ambíciu riešiť finančnú závislosť cirkví na štáte. Práve naopak, explicitne hovorí, že ju chce prehlbovať. Vláda si má predovšetkým uvedomovať svoju ústavnú povinnosť správať sa nábožensky neutrálne.
Tento týždeň v pondelok sme, žiaľ, boli svedkami toho, že štátny tajomník tejto vlády Štefan Kuffa z ministerstva kultúry ukázal, ako si predstavuje náboženskú neutralitu. Na omši v Trnave v mene ministerstva kultúry sľúbil, že bude iniciovať, aby čo najskôr, citujem, Kristus kráľ bol intronizovaný a stal sa kráľom Slovenska. Prosím vás, pani ministerka, čo to má znamenať toto vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva kultúry? Dá sa očakávať, že vláda s takýmto obsadením ministerstva kultúry bude v súčasnom systéme finančnej podpory cirkví a náboženských spoločností zvýhodňovať tie, ktoré budú svoj spoločenský vplyv využívať na podporu vlády? Naopak, prípadné kritické hlasy prichádzajúce z prostredia cirkví a poukazujúce na chyby vlády bude vláda prostredníctvom jestvujúceho systému financovania cirkví znevýhodňovať, rovnako ako to avizuje pri mimovládnych organizáciách? To všetko len podporuje volanie Progresívneho Slovenska po hľadaní takého modelu financovania cirkví, ktorý zníži ich závislosť na štáte a obmedzí tak možnosť politikov na využívanie cirkví na vlastnú podporu.
Vláda by mala čo zlepšovať aj v oblasti náboženskej slobody. Slovenská republika reguluje náboženskú slobody diskriminačným zákonom, ktorý menším komunitám veriacich neumožňuje získať status registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Pritom je niekoľko judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré poukazujú na to, že v situáciách podobných, ako to máme nastavené v Slovenskej republike, ide o porušovanie dohovoru. Spomeniem dva takého judikáty. Ide o prípad Kimlya a ďalší proti Rusku z roku 2009 a prípad Metodiev a ďalší proti Bulharsku. Oba tieto prípady riešili situáciu, keď tamojšia štátna legislatíva núti menšie náboženské spoločnosti, keď nedokážu splniť stanovené podmienky, ktoré sú príliš prísne a diskriminačné, zriadiť si občianske združenie. Pritom slovenský zákon o občianskych združeniach explicitne obsahuje ustanovenie, ktoré občianskym združeniam zakazuje vykonávať náboženskú činnosť. Žiaľ, je množstvo takýchto občianskych združení, ktoré z donútenia musia pre tento diskriminačný stav porušovať zákon. Programové vyhlásenie vlády tento problém nijako nerieši, ale je len otázkou času, kedy sa niektoré z komunít, ktoré náš zákon znevýhodňuje v prístupe k plnému uplatňovaniu náboženskej slobody, obráti na Európsky súd pre ľudské práva.
Záverom sa opäť opýtam slovami pána premiéra, ktorými nadpísal programové vyhlásenie: lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie; tak sa môžeme mať len vtedy, ak budeme tvoriť spoločnosť, v ktorej pravda je viac ako lož a ohováranie konšpiráciami. Spoločnosť, v ktorej dávať je viac ako brať cez rôzne korupčné schémy, ktorej láska je viac ako nenávisť, v ktorej garantovať ľuďom ich základné práva a slobody je viac ako ustupovať strachu náboženských ultrakonzervatívcov na práva ľudí v mene strachu a nenávisti siahať a obmedzovať ich.
Programové vyhlásenie nepodporím. Vláda ustupovaním náboženským ultrakonzervatívnym silám unáša Slovensko do minulosti. Hovoríte o lepšom, pokojnejšom a bezpečnejšom Slovensku, ale už nepoviete, že nie pre všetkých. Nie pre menšiny, ktorým chcete ďalej upierať základné ľudské práva a skrývate to za zachovanie status quo v kultúrno-etických otázkach. Táto vláda vlastne hovorí nie deťom, ktorým chcem upierať dôležitú časť výchovy na školách a ignoruje problém násilia, ktoré zažívajú v domácnosti. Táto vláda hovorí nie slobodným médiám, ktoré sa previnili len tým, že im nastavujú zrkadlo. Hovorí nie pre mimovládne organizácie, ktoré sú chrbtovou kosťou občianskej spoločnosti a ktoré zastupujú často zlyhávajúci štát pomoci tým najbližším. Táto vláda svojím programovým vyhlásením hovorí nie pre menšie komunity veriacich, ktorým odopiera náboženskú slobodu. Hovorí nie ľuďom bez vyznania. Veď vaši štátni tajomníci už teraz ignorujú ústavu, ktorá jasne hovorí, že Slovensko sa neviaže na žiadne náboženstvo a ideológiu. Zato svojím programovým vyhlásením, vážená vláda, hovoríte áno náboženským ultrakonzervatívcom, ktorí, ako sme svedkami toho aj pri nedávnom vystúpení štátneho tajomníka, chcú zatiahnuť Slovensko späť do stredoveku. Vláda si zvolila temnú minulosť, no Slovensko si zaslúži lepšiu, pokojnejšiu a bezpečnejšiu budúcnosť. Vy ju presadzovať nebudete. My v Progresívnom Slovensku áno.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem ti, kolega Hellebrandt, za tento veľmi komplexný vstup. Ja by som sa pristavila krátko pri tých detských skupinách, o ktorých si hovoril, pretože by som aj rada plénu a takisto tejto vláde pripomenula, že detské skupiny v zákone síce veľmi vágne uvedené máme, ale nikto v republike nevie, že existujú. Sú to malé formy, sú to alternatívy škôlkam napríklad v obciach, kde škôlky by neprežili, lebo je tam dajme tomu menej detí, alebo sú to alternatívy lacnejšie k škôlkam, kde žena sa môže postarať o ďalšie tri deti spolu so svojím dieťaťom napríklad u seba doma, ak má na to vytvorené podmienky. Takéto niečo v Českej republike funguje už desať rokov, sú tam tisícky detských skupín a takýmto spôsobom sa veľmi efektívne riešil nedostatok miest v škôlkach, ktoré v Českej republike už vôbec neriešia. My tu stále chceme budovať škôlky už pätnásť rokov, stále ich nemáme vybudované, stále nám chýbajú miesta v škôlkach, ale detské skupiny, ktoré máme v zákone, absolútne nikto nepozná. Ja som si pozerala štatistiky jednotlivých VÚC-iek, samosprávnych krajov, dokopy je zaregistrovaných na všetkých VÚC-kach na Slovensku štrnásť detských skupín. Štrnásť. A je to preto, že vláda neurobila, tá predošlá, neurobila nič preto, aby urobila osvetu k tejto téme. Tak ja verím, že táto vláda si vezme ponaučenie a bude sa detským skupinám venovať. Ďakujem. (Potlesk.)