Vážené členky vlády, vážení členovia vlády, vážení predsedajúci, vážené, milé kolegyne poslankyne, milí kolegovia poslanci, oceňujem, že ste vydržali tie tri dni a zvládli ste si vypočuť hodnotiace komentáre prevažne kritickej povahy k predloženému vyhláseniu vlády. Naozaj, naozaj oceňujem, že to prebieha zatiaľ celkom konštruktívne.
Takže dovoľte mi možno, aby som ten tok tej kritiky na úvod prerušila jednou takou pozitívnou a...
Vážené členky vlády, vážení členovia vlády, vážení predsedajúci, vážené, milé kolegyne poslankyne, milí kolegovia poslanci, oceňujem, že ste vydržali tie tri dni a zvládli ste si vypočuť hodnotiace komentáre prevažne kritickej povahy k predloženému vyhláseniu vlády. Naozaj, naozaj oceňujem, že to prebieha zatiaľ celkom konštruktívne.
Takže dovoľte mi možno, aby som ten tok tej kritiky na úvod prerušila jednou takou pozitívnou a doceňujúcou zmienkou, a síce, že to programové vyhlásenie vlády má jednu, neupriem mu to, výnimočnú, výnimočnú schopnosť, a síce takou tou vzletnosťou slov alebo nejakých takých tých dobre formulovaných deklarácií dokáže, dokáže odpriamiť pozornosť práve od tých častí, kde by sme si mali dávať pozor, čo presne sa snaží zakamuflovať to vzletné a deklaratórne zaslovnenie a všimnúť si, že práveže sú to najčastejšie, žiaľ, také tie naozaj veľmi patologické záväzky, ktoré sa v tom dokumente nachádzajú a ktoré by nemali ujsť našej pozornosti. Na tomto mieste sa zmienim o takých dvoch druhoch kamufláží, ktorých by nás nemal zmiasť ten pekný, a v zásade ako nedá sa mu ani veľmi čo vytknúť, deklaratórny newspeak.
Celým programovým vyhlásením sa viac či menej explicitne viaže snaha odkloniť nás od konceptu liberálnej demokracie, liberálnej demokracie znamená pluralitnej demokracie, v tej-ktorej sa uplatňuje slobodná súťaž politických síl v slobodných parlamentných voľbách, nie je to nič ako sa to zvykne na internetoch dezinterpretovať, že to je niečo okolo progresivizmu, čiže od konceptu liberálnej demokracie ku konceptu, ktorý nazval Thomas Hobbes ako leviatanovský štát, v ktorom štátna moc prelamuje tradičné hranice, ktoré vždy doteraz oddeľovali na jednej strane proste sféru, do ktorej mal spôsobilosť a právomoc na základe teda tej spoločenskej zmluvy intervenovať štát a regulovať niektoré oblasti, a za tou hranicou už nasledovala oblasť občianskej spoločnosti, jednotlivcov, ktorí majú sväté božie právo rozhodovať si o svojich veciach týkajúcich sa svojho vedomia, svedomia, rodiny, trávenia voľného času sami. Tu na niektorých miestach, ja budem veľmi konkrétna, budem ich prechádzať a budem ich citovať, sa nachádza viacero takýchto doslova že pokusov prelomiť tú hranicu a ingenerovať do oblastí, kde naozaj sme posledných tridsať rokov neni zvyknutí na to, aby si štát uzurpovával takúto moc a aby zachádzal do sfér, ktoré nie sú typické na to, aby podliehali štátnej regulácii.
Tou druhou oblasťou, ktorú som teda nazvala že tá druhá oblasť kamufláží, tak tam možno tá, tá deklaratórna rétorika nebola až tak veľmi úspešná, pretože sa jej nepodarilo zamaskovať niektoré typy nedostatkov, veľmi nerada hovorím z tohto miesta o nedostatkoch a o tom, že, že niečo nebolo dostatočne odborne zvládnuté, pretože ja so všetkou pokorou si uvedomujem, že tu za mnou sú politickí matadori, ktorí sú tu, myslím, že, že už niečo ako dinosaury, hej, v tej parlamentnej politike, a ja som teda nováčik na parlamentnej pôde, hovorím to so všetkou pokorou, ale práve preto budem tie kvázi kamuflované nedostatky ilustrovať na tých oblastiach, kde sa zase naopak dovolím teda ja označiť za tú, ktorá sa v nich celkom teda odborne orientuje na základe svojej predchádzajúcej 14-ročnej praxe, a teda konkrétne o extrémizme, o dezinformáciách a hybridných hrozbách.
Keď začnem teda tou prvou oblasťou, to, čo som nazvala, že, že, že je niečo ako taký ten prvok leviatanovského štátu, ktorý rozpína moc, kde ju tradične nemal, tak začneme úplne na začiatku, hej? Programové vyhlásenie vlády sa k tým spomenutým vzletným jazykom k nám prihovára deklaráciou záväzku, citujem, že: Vláda prestane tolerovať rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých a znovu začne riadiť túto krajinu. Nič viac si ja osobne neželám, hej? Že tí, ktorí ma pozorovali predtým než som sa stala vôbec politicky angažovaná, ja som vždy bola veľmi citlivá na toto rozdeľovanie slušní, neslušní, vieme, že to je takisto nejaký typ newspeaku, nemala som to rada, nemám to rada a kvitujem, že je tu takáto veta, ktorá nechce nikoho rozdeľovať. Ale ako vážne je tento úmysel vlády mienený, dešifrujeme hneď v úvodnej časti, kde vláda ašpiruje na rozdelenie mimovládok na, citujem: Politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, ktoré netransparentne ovplyvňovali demokratickú súťaž, a mimovládky, ktoré vykonávajú verejnoprospešnú činnosť v oblasti sociálnej, humanitárnej a tak ďalej a tak ďalej.
Aby som vás nezaviedla k omylu, ja teraz vôbec nejdem hovoriť o tom, čo už zaznelo a chvalabohu, že zaznelo kriticky, v ktorom sa tých kritických reflexií, v ktorom sa rozoberal nejaký možno animózny postoj alebo prezumpcia animózneho postoja tejto vlády vo vzťahu k mimovládkam. Toto teraz dajme bokom, hej? Ja sa v tejto chvíli dotýkam tej ašpirácie rozdelenia, hej? Pretože mňa naozaj veľmi, veľmi zaujíma, ako sa dá v štáte, ktorý si chce zachovávať naozaj ten atribút, že je teda právny, zachováva si demokratickú formu vlády a riadi sa princípmi rule of law, ako ide toto triedenie vykonávať, hej? Veď tu budeme mať čo, nejaké odborné morálne komisie? A kto bude ten, kto ich do nich bude nominovať? Budeme tu mať čo, nejakých, nejakých arbitrov, ktorí budú parametrizovať ušľachtilosť činností? Kto to bude, kto to bude posudzovať? Ako je toto reálne? Lebo ja poznám len jeden validný proste, hej, kritérium, podľa ktorého môžme subjekty triediť. To sú tie, ktoré konajú v súlade so zákonom, a tie, ktoré nekonajú v súlade so zákonom. Nedá sa triediť na žiadne ušľachtilé a neušľachtilé a koniec koncov technická poznámka. Všetky, aj ušľachtilé, aj ušľachtilé mimovládky sú politické per se. Pretože či sa venujú zvieratkám, chorým, deťom, environmentálnym problematikám, na konci toho dňa je zámerom vplývať pozitívne na politiky, ktoré sa v tejto oblasti uplatňujú, hej, že nikto nechce do nemoty pôsobiť ako ten škreček v tom koliesku v teréne a prizerať sa, že sa vlastne na tej pôde, kde má prísť k rozhodovacím a korektívnym procesom, tá situácia nemení a oni budú ako otroci teda v teréne korigovať tieto nedostatky. Vždy je tá činnosť politická.
Čiže ja, ja, ja nerozumiem teda, že buď je to balast, hej, a sme si všetci vedomí, že sa toto nedá urobiť, lebo sa to naozaj v krajine, ktorá ašpiruje na to, že si zachová status rule of law, sa toto nedá vykonať, ak tu naozaj nechceme mať, nechceme mať nejaké ministerstvá všehomíra, ktoré to budú parametrizovať, alebo potom je tu naozaj takáto ambícia, možno ma kolegovia opravia a vysvetlia mi, že ako sa to teda dá roztriediť a ja sa potom obávam, že naozaj budeme len na skok tomu leviatanovskému, leviatanovskému štátu.
Aby sme teda šli po ďalších takýchto konkrétnych príkladoch, lebo je toho viacej, nebudem, samozrejme, menovať všetky, budem spomínať len niektoré ilustračne. Ďalšia veľmi pekná a sympatická deklarácia, ktorú znovu podpíšem všetkými desiatimi, je sľub návrat k pomerom typických pre demokratickú spoločnosť. No, chvalabohu, aby to tak bolo, hej? (Rečníčke nefunguje mikrofón.) Dobre, dobre, ďakujem pekne. Ja som sama bola naozaj hlasnou kritičkou ešte before of school takých tých devastačných procesov, ktoré sa tu diali v réžii minulej vlády a ktorými sa naozaj zanechávali kalamitné následky na strane právneho štátu. Čiže sama, a myslím, že teraz hovorím za všetkých kolegov a kolegyne z Progresívneho Slovenska, si veľmi želám, aby sme sa vrátili k demokratickým, ako to je, pomerom a teda atmosfére, ktorá platila pre demokratickú spoločnosť. No len teda znovu, ako vážne je to myslené, nemusíme zachádzať priďaleko, pretože nasleduje veľmi zaujímavá pasáž a mňa prekvapuje, že ona je umiestnená v stati, že... (ruch v sále), prepáčte, ale ma to vyrušuje, hej, že ak vás nebaví, ja to chápem, že pokojne, že ja, ja znesiem, keď sa ktokoľvek dvihne a odíde, ale nemám rada ten šum, keď rozprávam, mám pocit, že sa s niekým prekrikujem. Ďakujem.
Táto časť, o ktorej budem teraz hovoriť, sa nachádza v stati verejná správa, hej. Vo verejnej správe, ja som právnička, čakáte niečo, čo sa bude týkať, ja neviem, hej, nejakého možno nového rozdelenia územnosprávneho členenia, nových kompetencií a tak ďalej a tak ďalej, ale my sa tam dočítame, že vláda má záväzok pripravovať niečo ako štátne kampane, hej. Pritom je tam v úvode napísaný znovu jeden veľmi pekný záväzok, ktorý sa nedá odškriepiť a s ktorým sa nedá súhlasiť, že právny štát je hodnotovo neutrálny, ale my máme v ďalšej časti záväzok, že štát bude robiť verejné kampane vyslovene na podporu eticko-súkromných záležitostí ako je propagácia rodiny a toho, čo je z pohľadu teda vlády vhodné, aby sa v rodinnom prostredí uprednostňovalo, dokonca sa treba upriamiť na nejaký akýsi kvalitný typ beletrie, naznačuje sa nejaký preferovaný spôsob trávenia času z rodiny, akokoľvek, s rodinmi, akokoľvek ušľachtilé ciele to sú, a ja si viem predstaviť, že s mnohými by som sa vedela dohodnúť, tak toto, prosím pekne na nebi, nepatrí do programového vyhlásenia vlády a nepatrí to do réžie vlády, hej. Pretože štát figu borovú do toho, ako budú rodiny tráviť deti, čas s deťmi a občanov figu borovú do toho, čo si Kefalín predstavuje pod kvalitnou beletriou, hej. Čiže toto je znovu niečo, čo mňa osobne desí, že sa približuje k tomu leviatanovskému konceptu štátu.
Zaujímavé sú ešte teda také dve-tri pikošky z tejto oblasti, kde, kde naozaj teda stojí, stojí za to sa zamyslieť, že, že čo je tou skutočnou ambíciou, ambíciou vlády, a je to niečo, čo možno na prvý pohľad nikoho nevydesí. Je to záväzok písať si správu o stave demokracie. Ja to poviem ešte raz pomaly, čo to presne znamená. Vláda si bude vypracúvať správu o stave demokracii. Tá vláda, ktorej subjektom, ktorá politiky tvorí, je exekutívnym orgánom vo vzťahu k legislatívam, ktorá teda má a môže mať nejaké dopady na demokraciu, je zároveň tým istým subjektom, ktorý si o tom napíše hodnotiace správy, čo je absolútne nevídané, a ešte aby toho nebolo málo, tak ešte pridáva záväzok, že ona si ich teda nechá vo verejnoprávnych médiách teda aj náležite odpropagovať. A to sme akože kde toto videli, hej, že v Severnej Kórei, alebo ja neviem o žiadnej krajine, opravte ma, v demokratickom svete, kde si demokratická vláda, ktorá robí politiku s dopadmi na demokraciu, sama napíše hodnotiacu správu, ako to teda urobila, a ešte zaviaže verejnoprávne médiá, aby jej to odpropagovali, to je, to je neuveriteľné niečo. (Potlesk.)
Na to tu máme naozaj nezávislé inštitúcie, lebo vláda nie je to isté ako funkcia prezidenta, verejného ochrancu práv alebo, ja neviem, národného strediska pre ľudské práva, tým to patrí, dokonca ešte aj tým ušľachtilým a neušľachtilým mimovládkam to patrí, ale aby si vláda sama seba hodnotila v hodnotiacej správe, prosím vás, hej, to neni dobré ani ako vtip.
No a teraz tie pikošky na záver tejto časti: „Vláda nastaví systém informovania verejnosti o trestnom konaní s akcentom na zachovanie prezumpcie neviny a ľudských práv a z toho dotknutých osôb vyplývajúcich z európskych ľudskoprávnych štandardov." Takto, ja sa sama veľmi, veľmi hlásim k tomu, aby sa v prípade trestného konania, zvlášť prípravného konania, neprelamovala a neporušovala zásada neverejnosti, áno? Aby sme tu nevytvárali to, že človek ešte ani obvinený nebol, ale už je buď mediálnym diskurzom alebo facebookovým tribunálom aj obžalovaný, aj odsúdený, ešte aj obesený, hej? Že toto zrejme nikto nechce, ale nie je úlohou štátu, aby normoval, normoval systém informovania verejnosti, hej? To ani nie je že nejaká, hej, teda odkaz verejnoprávnym médiám, to je systém informovania verejnosti. To je znova niečo, čo si ja neviem ani predstaviť, že ako sa to robí, ako sa to dá robiť a nestratiť pritom teda status právneho štátu, hej, že ktorý teda naozaj sa nezopsúva, nezopsúva niekde, kde podľa mňa, akože ani Putin nemá takúto kreatívu v takýchto rôznych, rôznych nápadoch.
Je to bohumilé, rozumiem tomu záväzku, ale majme, prosím, na pamäti, že kvalita a objektivita sú kategórie na mediálnom trhu, ktoré sú istým spôsobom modifikované v rámci konkurencieschopnosti a áno, ak chceme, aby tieto veci, ako som povedala, neboli, neboli proste plné defektov, a mne to samej vadí ako právničke, že ak niekto teda ešte ani nestihol zistiť, čo sa voči nemu vedie, a už je naozaj že aj odsúdený, aj obesený, mne to takisto veľmi vadí, ale tak potom sa bavme o tom, že či nie je namieste osvojiť si nejaký štandard, že orgány činné v trestnom konaní a súdy, ak vydajú rozhodnutie vo veci samej, to je to dôležité, vo veci samej, predstúpia pred verejnosť a korektne informujú, z akého skutkového, z akého dôkazného stavu vychádzali a takto rozhodli. A či sa to bude nejakým, neviem, médiám, poslancom, politikom, ľudu, tribunálom páčiť, bohužiaľ, takto to je, lebo súdy a OČTK tu proste nemôžu robiť, hej, vykonávať justíciu akože podľa toho, že ako hlasno a ktorá skupina bude čapkať. Dá sa to riešiť, ale, prosím vás pekne, nie štátnym normovaním, hej?
No a taká posledná pikoška: „Prvým krokom k zlepšeniu je nastavenie objektívneho zrkadla stavu spoločnosti." Vau. Ja som si doteraz myslela, že spoločnosť nastavuje zrkadlo vláde, my tu máme novú dobu. Vláda nastavuje spoločnosť zrkadlu, teda zrkadlo spoločnosti, ale áno, možno je to znovu niečo, čo som len ja nepochopila, hej, že ten šľachetný zámer za tým mať, a neviem si úplne predstaviť ani, ako sa to bude realizovať, ale berme to teda ako pikošku za, za tou časťou, ktorú som teda nazvala, že vidím v nej naozaj takú tú, to nebezpečenstvo leviatanovskej rozpínavosti štátnej moci a ingenerovanie do tej sféry spoločnosti, kde proste nemá štátna moc čo robiť, nech má akokoľvek bohumilé úmysly.
A teraz k tej druhej časti, ktorú som nazvala, že prichádza k nejakému nie veľmi šikovnému hláskovaniu niektorých, teda neznalosti a neodbornosti z oblasti dezinformácií, hybridných hrozieb a extrémizmu, dotknem sa konkrétne len dvoch výňatkov ako v časti, ktorá je zaradená pod kultúru, sa teda sľubuje, že, budem citovať, teda že vláda bude dbať o to, aby sa neoprávnene, aby sa, takto, že neprichádzalo k neoprávnenému zasahovaniu do slobody slova, všetko bohumilé, bude chrániť slobodu slova, všetko bohumilé, pričom sľubuje akceptovať regulatívne zásahy na sociálnych sieťach iba v rozsahu, akým sa zasahuje do dôstojnosti práv človeka a v záujme ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky.
Prosím vás pekne, my máme ústavu, pre Krista Pána, veď tam je ten výpočet širší, hej? Nemôže nám tu programové vyhlásenie vlády, akýkoľvek iný zákon, zúžiť dôvody, pre ktoré je možné obmedziť slobodu slova. Lebo to nie je možné len pre záujmy obrany bezpečnosti a dôstojnosti práv človeka, pretože tá ústava, áno, vieme, že má aj mravnosť, aj, aj verejné zdravie a tak ďalej, hej, že neviem teda, nechcem byť skrivodlivá, ani niečo podsúvať, ale je, neviem tu, či účelovo vypustené, pretože si všetci pamätáme dobu covidu a ja viem, že, že nejaká časť tohto spektra má pocit, že prichádzalo naozaj práve v tej dobe k radikálnej cenzúre.
Niekto mi na to argumentoval, že veď sa vypínali blogy a weby a neviem čo, ja len pripomínam, že sa vypínali tie, na ktorých sa nachádzal natoľko závadný obsah, že mal spôsobilosť ohrozovať verejné zdravie a štát má tzv. pozitívny záväzok chrániť ľudský život. To neznamená, len teda berie na seba záväzok, že nikoho nezabije, hej, ale on má záväzok chrániť verejné zdravie. Ak tu máme nejaký web, kde sa nám tridsať odborníkov zrazu na imunológiu v tejto malej krajine vynorilo a bude hovoriť, ako to presne má byť, hej, lebo majú všetci DrSc., PhDr. a všetky tituly sveta zrazu, lebo už teda prešli tými internetovými univerzitami a proste ašpirujú na to, že budú rušiť vedecký konsenzus a ak by to aj robili, čert ber, ale vo výsledku to spôsobuje ohrozenie verejného zdravia, no tak ten štát má psiu povinnosť zasiahnuť. Áno, ja si myslím, že by mal o tom, ktorý web, za akých podmienok, rozhodovať nezávislý súd. V tomto akože prijímam tú kritiku, že tam to v tom období núdzového stavu nebolo zakomponované súdne rozhodovanie, malo by byť, a to je jeden proste z návrhov, ktorý by som ja kedykoľvek podporila, pretože my sa tu naozaj nebavíme o alternatívnych názoroch, teda že či, ja neviem, budeme piecť jablkové pité takto alebo inak, hej. Alebo teda že či, neviem, sa robia, hej, preteky so psami hentak alebo tak, nie, my sa bavíme o veciach, na ktoré so všetkou pokorou by sme si mali začať nazad pestovať akože to uvedomenie si vlastných informácií a vlastnej vzdelanosti. Ja som právnička a ja nebudem hovoriť kolegom, ktorí sú zdatní stavbári, ktorí sú zdatní ekonómovia, hej, že ako ideme teraz nastavovať dane. No však tak hanba ma facká, tak to nebudem robiť, hej. A ak tu tá akože atmosféra je, hovorím nech je, nech si to teda každý pláca, nech máme multiverzie reality a výkladov reality, nedbám, ale nesmie to ohrozovať verejné zdravie, nesmie to zasahovať do práv a slobôd človeka.
K tej slobode slova, ktorá sa tu teda viackrát spomenula, mňa udivuje len to, že sa spomína v kontexte sociálnych sietí, kde práveže, hej, že všetky krajiny Európskej únie hľadajú koncept, ako sa vysporiadať s tou, s tým, s tou neregulovanou slobodu slova, tam je neregulovaná, hej, že to je eldorádo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ospravedlňujem sa, len vypadla nám časomiera a vypršal vám čas, akurát ste to nemohli vedieť.
Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
Som už aj na konci, nič už k tomu iné, čo som povedala, by som asi teraz nedodala. Ďakujem, že ste to vydržali, ďakujem, že si ma včas, pán podpredseda, upozornil. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
