Videokanál klubu

Ďakujem, Veronika, za tvoje vystúpenie. A áno, my sme včera zisťovali tuná, že nájazd tam síce je, ale dá sa sedieť iba v tom spravodajskom, pokiaľ správne viem, ale teda za veľkým pultom to nie je možné. A ja by som ti chcela aj poďakovať, že sa venuješ téme, ktorá sa týka ľudí so zdravotným znevýhodnením, poskytuješ veľmi vzácne sociálne poradenstvo a som rada, že aj spoločne sme spustili už tri roky dozadu iniciatívu Odstráňme bariéry, kde sa venujeme debarierizácii verejných priestorov, kde nám ľudia môžu nahlasovať rôzne bariéry vo verejnom priestore a my sa snažíme oslovovať tieto inštitúcie. A rovnako poviem taký príklad, môžeš ma poprípade doplniť, kde si vlastne dávala žiadosť na ministerstvo vnútra, kde nebolo možné sa dostať, keď si si išla niečo vybaviť, takže budem rada, keď povieš tento, tento tvoj zážitok. Ďakujem veľmi pekne.

Ja som tiež chcela poďakovať kolegyni Veronike za to, že do Národnej rady prináša dôležitý hlas osôb so zdravotným znevýhodnením, rovnako ako kolega predo mnou si myslím, že toto je našou spoločnosťou veľmi opomínané a sama keď sledujem, koľko veľa problémov aj tu v týchto priestoroch alebo inde Veronika má, aby sa vôbec mohla aktívne zúčastňovať vlastne celého tohto života politického, ako my ostatní, tak sa až hanbím, že ako spoločnosť vlastne nedávame tomu dostatočnú pozornosť a nesnažíme sa, aby ľudia s rôznymi druhmi zdravotného znevýhodnenia mali úplne plný prístup k tomu, aby mohli realizovať všetky svoje práva a možnosti.
Takže ďakujem ti, Veronika, že toto aj za nás všetkých robíš a že svojou prítomnosťou tu na to poukazuješ a dávaš nám podnety na to, ako sa zlepšiť. Naozaj to veľmi potrebujeme. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vo svojej rozprave sa budem venovať zdravotne znevýhodneným občanom. Dovolím si použiť citát: Spoločnosť je taká silná, ako sa dokáže postarať o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. Programové vyhlásenie vlády nemá ambíciu reagovať na aktuálne okolnosti a udalosti, ktoré sa týkajú problematiky zdravotne znevýhodnených ľudí. Nerieši ich problémy a neodpovedá na potreby súčasnej doby. Treba podotknúť, že programové vyhlásenie vlády sa dostatočne nevenuje tejto problematike a zo svojich vízií takpovediac vynechal osoby so zdravotným znevýhodnením s reflektovaním na ich aktuálne problémy a potreby.
Začnem oblasťou, ktorá sa v programovom vyhlásení vlády nespomína dostatočne, a tou je debarierizácia, ktorej sa v Progresívnom Slovensku intenzívne venujeme. Minulý rok sme zrealizovali v rámci našej iniciatívy Odstráňme bariéry prieskum, kde sme sa spojili so všetkými mestskými úradmi v okresných mestách na Slovensku. Tento prieskum nám ukázal, že takmer polovica mestských úradov nemá vybudovaný bezbariérový prístup. Sama denne zažívam situácie, keď sa neviem dostať na úrady či prejsť bez problémov cez cestu a nie je to príjemný pocit. Je mi ľúto, že sa o tejto téme málo hovorí a často aj ľudia, ktorí majú vplyv na zmeny, nevnímajú debarierizáciu za dôležitú.
V programovom vyhlásení vlády je uvedené, že štát prispeje k posudkovej činnosti. Nie je uvedené, akým spôsobom a jednoznačnú odpoveď som nedostala ani na výbore pre sociálne veci od pána ministra Tomáša. Momentálne existuje viacero posudkov, na základe nich viacero rozhodnutí. Napríklad svoj posudok má úrad práce, Sociálna poisťovňa, samosprávy. Činnosť posudkových lekárov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nie je toho času možné účinne namietať a spochybniť. Jediným prostriedkom je vypracovanie odborného znaleckého posudku znalcom zapísaným v zozname, ktorý je však pre mnohých zdravotne znevýhodnených finančne náročný a tým nedostupný. V tejto súvislosti je nutné poukázať na zefektívnenie nástrojov integrácie osôb so zdravotným znevýhodnením pre dosiahnutie optimalizácie a adresnosti peňažných príspevkov.
V dokumente sa uvádza aj to, že vláda bude odstraňovať fyzické a mentálne bariéry k pracovným príležitostiam. Tiež som nedostala na výbore konkrétnu odpoveď, akým spôsobom sa plánujú tieto bariéry odstraňovať. Hovoríme tu o sociálnych podnikoch, chránených dielňach a chránených pracoviskách. Chýbajú tu konkrétne opatrenia na začlenenie zdravotne znevýhodnených na nezávislý spôsob života. Napríklad absentuje posilnenie tlmočníckej služby pre, pre ľudí, ktorí, ktorí sú nepočujúci. Absentuje aj záruka personálnej stabilizácie opatrovateľskej služby v domácnosti. Do poslednej chvíle samosprávy nevedeli, či bude pokračovať projekt podpora opatrovateľskej služby v domácnosti a či vôbec budú môcť si zaplatiť opatrovateľky a poslať ich do terénu. Chýba aj podpora neformálnych opatrovateľov vo forme supervízie a posilnenie odľahčovacej služby.
My v Progresívnom Slovensku sme mali vo volebnom programe jasne zadefinované opatrenia na zlepšenie podmienok zdravotne znevýhodnených ľudí, a to rozšírenie sieti požičovní kompenzačných pomôcok s cieľom uľahčiť život osobám so zdravotným znevýhodnením, zvyšovať prístupnosť verejných budov, priestorov a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí v seniorskom veku a taktiež podporenie vzniku nájomných bezbariérových bytov. Osoby so zdravotným znevýhodnením nemajú byť len poberatelia sociálnych dávok, ale majú študovať, pracovať, kultúrne a verejne žiť. Venujme sa prioritne aj témam, ktoré boli doteraz v úzadí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za pripomienky. Ja by som reagovala na kolegu Svobodu. Áno, ja súhlasím, že HLAS má vo svojich, vo svojej strane teda ľudí, ktorí sa venujú regiónom a regionálnemu rozvoju, a teda aj pána Kaliňáka, ktorý pôsobil v ZMOS-e. Len mňa trošku vystrašuje to, že aj na výbore prvé, čo bolo, že ideme diskutovať so ZMOS-om a úniou miest a SK8 a zas ideme len diskutovať a diskutovať a diskutovať a už diskutujeme skoro teda dvadsať rokov a mám pocit, že sme sa teda veľmi výrazne za posledné roky v regiónoch neposunuli. A na margo aj tých investícií alebo teda tých výjazdových rokovaní, kde boli nejaké investície, samozrejme, ja zase musím priznať, že určite tam boli niektoré aj dobré veci, ktoré sa spravili, ale ja som teda mala pocit, že veľakrát to naozaj boli spriaznení starostovia a starostky a myslím si, že ak sa robí takéto výjazdové rokovanie a idú sa tam dávať nejaké peniaze, malo by to stáť aj na nejakých teda dátach a na tom, čo ten región skutočne potrebuje, a aby tie výsledky boli potom aj naozaj zrejmé. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem ti, pani kolegyňa, že si sa dotkla aj veľmi dôležitej železničnej dopravy. Ja by som však upozornil na jednu podstatnú vec, ktorá v PVV-čku chýba, a to je v podstate konkretizácia, že ktorým úsekom sa vôbec je vôľa venovať, pretože jediný slovenský úsek je tam spomenutý Žilina – Košice a aj to len v tom smere, že by na ňom mali jazdiť vlaky rýchlosťou až astronomických 160 km/h.
A druhá vec v tomto smere je tá, že my sme v podstate prenajali trať za 112 miliónov eur na deväť rokov súkromnému prepravcovi na trati Bratislava – Komárno, trati, ktorá obsluhuje viac ako 4 milióny cestujúcich ročne spolu, a vôbec sa nezmieňujeme v PVV-čku o tom, že táto trať potrebuje zdvojkoľajnenie, pretože to je kľúčové k tomu, aby sme vôbec túto verejnosť obslúžiť dokázali.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené členky, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, na začiatok jeden citát, pán minister Raši ho možno bude aj poznať: „Maximálny presun eurofondov do našich regiónov na kraje, mestá a obce do takej miery, do akej sú schopní tieto peniaze minúť na zmysluplné projekty, ktoré si zadefinujú sami, aby sme urobili v praxi tzv. eurofondovú revolúciu, ktorá bude spočívať v tom, že budeme vyžadovať len toľko byrokracie, papierov a potvrdení, koľko je nevyhnutné, nie ako je tomu teraz."
Dovolila som si teda začať citátom pána ministra Rašiho z návštevy Banskej Bystrice z 9. novembra. Tieto silné slová prišli po slovách pána predsedu Pellegriniho o úplnej zmene prístupu štátu k samosprávam, zdôrazňovaní ich dôležitosti a pozvaní všetkých županov a primátorov k otvorenému dialógu. S nádejou som otvárala dokument programového vyhlásenia vlády pod názvom Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť a hlavne kapitolu, na ktorej mi prioritne záleží – politika odstraňovania rozdielov medzi regiónmi. Snažila som sa v nej nájsť revolúciu, tú úplnú zmenu. No nič také som, žiaľ, nenašla. Našla som len množstvo všeobecných viet, ktoré sa len veľmi okrajovo dotýkajú všetkých zásadných problémov v oblasti regionálneho rozvoja. Žiadna revolúcia.
Na výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu ste sa dokonca, pán minister Raši, vystríhal slova reforma. Rozumiem, že toto označenie už niekedy v ľuďoch vyvoláva aj zdesenie. Možno preto, že na tie skutočné reformy v oblasti pomoci regiónom tu čakáme už príliš dlho. Nestačí do regiónov len presmerovať časť eurofondov, tak ako to je vo vašom pláne. Treba zabezpečiť aj ich efektívne a transparentné využívanie, s čím za vašich predošlých vlád nemáme práve najlepšie skúsenosti. Nedostatky, žiaľ, vidíme stále. Nemôže jeden smetný kôš stáť v jednom mieste 60 eur a v druhom 900, ako to zistil najvyšší ko... najvyšší kontrolný úrad v správe k budovaniu zelenej infraštruktúry.
Píšete, že Slovensko potrebuje silné regióny, ktoré dokážu tvoriť silné samosprávy, ktoré vnímame cez živý vidiek, dynamické mestá a perspektívne regióny. Ich konečným užívateľom výhod je občan a komunita. Tomu prispôsobíte aktivity a očakávania a výsledky. To sú krásne všeobjímajúce slová, ktoré však nič nehovoria. Aké aktivity? Pre aké očakávané ciele? Prečo ich v PVV nevidíme?
V programovom vyhlásení absentuje to najdôležitejšie, aspoň náznak snahy o seriózne rozpracovanie komunálnej reformy, na ktorú sa čaká už dvadsať rokov. Ak sa neurobí počas týchto štyroch rokov, budeme svedkami ešte väčšieho vyľudňovania regiónov a narastania rozdielov, ktoré bude už len veľmi ťažko zastaviť. Svet sa mení príliš rýchlo, aby sme na to v oblasti regionálneho rozvoja vôbec nereflektovali. Rozdrobenosť obcí je kľúčovým štrukturálnym problémom, ktorý bráni priblížiť výkon kvalitných verejných služieb občanovi a zároveň bez municipalizácie nedokážeme znížiť regionálne rozdiely a skvalitniť život na vidieku. Nemôžete sa vyhovárať na Radičovej vládu, ani na posledné tri a pol roka. Je potrebné tento vlak chytiť skôr, než nám úplne utečie.
Chcete sa opätovne vrátiť k plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. To, samozrejme, oceňujem, pretože je to moja srdcová téma. Určite viete, že v 21. storočí je na Slovensku pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu. Je to cez 450 obcí po celom Slovensku. Približne 900 obcí z takmer 3-tisíc nemá ani meter kanalizácie. V programovom vyhlásení vlády píšete, že sa k budovaniu chcete vrátiť, nakoľko po roku 2020 vlády na túto tému rezignovali. Ja vám však rada pripomeniem, že príbeh budovania vodovodov a kanalizácií sa začal písať v časoch, kedy ste mali všetky príležitosti zásadne prispieť k ich rozvoju. Nestalo sa tak. Už v roku 2015 mal byť tento problém vyriešený. Áno, ono je to asi tak, ako s tou diaľnicou do Košíc.
Chcete nadviazať na rokovania vlády v regiónoch v pravidelných dvojmesačných intervaloch. Tento nápad úprimne oceňujem. Chodiť do regiónov je veľmi potrebné. Potrasenie ruky a fotky sú príjemné, no už menej príjemné je rozdeľovanie finančných zdrojov podľa politického dresu, ako tomu bolo za predošlých vlád Roberta Fica a nie podľa toho, čo daný región skutočne potreboval, aby sa posunul dopredu. Verím, že tentokrát prinesiete do každého navštíveného regiónu aj merateľné a skutočné riešenia. Rada to budem sledovať.
V programovom vyhlásení vlády sa píše, že: „V rámci komplexnej reformy verejnej správy bude vláda podporovať rozvoj moderných centier zdieľaných služieb, prostredníctvom ktorých sa dosiahne zvýšenie efektívnosti a odbornej kvality rozhodovania na vybraných úsekoch výkonu miestnej štátnej správy okresnými úradmi a zabezpečí sa tiež združovanie kapacít pri poskytovaní služieb občanom." Ťažká veta. Táto veta hovorí o tom, že vláda nerozumie problematike reformy verejnej správy. Po prvé, opatrenia uvedené v PVV vrátane zámeru podpory rozvoja centier zdieľaných služieb nie sú ani náhodou komplexnou reformou verejnej správy. A po druhé, centrá zdieľaných služieb sú konceptom, s ktorým prichádzajú samosprávy, pričom by v rámci nich chceli poskytovať nielen služby v rámci preneseného výkonu štátnej správy, ale aj niektoré služby, ktoré spadajú pod ich originálne kompetencie.
Takže ak štát chce budovať klientske centrá na poskytovanie služieb miestnej štátnej správy a zároveň centrá zdieľaných služieb, ktoré majú byť zamerané na výkon miestnej štátnej správy okresnými úradmi, potom tu je zrejmá duplicita a rezignácia pri riešení problému existencie veľkého počtu malých a kapacitne slabých obcí. Dobudovanie výstavby klientskych centier ako front office je v prospech obyvateľstva. Nie je však jasné, prečo pri postupujúcej digitalizácii nepracuje vláda so zámerom na znižovanie počtu okresných úradov ako back office.
Programové vyhlásenie vlády nehovorí dostatočne o znížení rozdrobenosti obcí na úrovni obcí. Vôbec nehovorí o žiadnej stratégii. Nerieši to, že na Slovensku dlhodobo absentuje kultúra vertikálnej aj horizontálnej spolupráce, ktorá by bola založená na analýzach a nie na osobných alebo straníckych vzťahoch či väzbách. Jedným z kľúčových cieľov reformy verejnej správy musí byť dosiahnutie vysokej dôvery medzi samosprávami a orgánmi štátu, ako aj medzi samosprávami navzájom a tiež vytvorenie prostredia podporujúceho kontinuálnu a stabilnú spoluprácu medzi samosprávami a orgánmi štátu, ako aj medzi samosprávami navzájom.
Ďalší problém, ktorý programové vyhlásenie vlády nedostatočne reflektuje, je zaostávanie samospráv v budovaní vlastných kapacít. Toto zaostávanie je spôsobené mimo iného nesystematickým vzdelávaním a tréningom volených i nevolených reprezentantov samosprávy a tiež nekoordinovaným transferom príkladov dobrej samosprávnej praxe. V tejto oblasti musí byť cieľom naštartovanie akreditovaného vzdelávania pre zamestnancov samospráv a vytvorenie inštitucionálneho i finančného mechanizmu na vzdelávanie volených, ale aj nevolených reprezentantov samosprávy.
Čo dodať na záver? Ide o nekomplexný dokument plný pekných, no prázdnych fráz. Plný len okrajových zmienok o riešeniach. Dokument, ktorý nedostatočne rieši problémy regiónov dneška a najbližších štyroch rokov.
Pán minister, pán premiér, aké budú slovenské regióny v roku 2027? Čo sa zmení na živote ľudí v oblastiach, do ktorých politici nechodia? Trochu sa obávam, že skúsenosť s vašimi vládami nám napovedá, že sa nezmení prakticky nič. Slovami Michala Vašečku: čakajú nás stratené roky, ale rada sa však budem mýliť.
A ešte jeden odkaz pre pána premiéra Fica. Do vašich voličov a voličiek a do spoločnosti ste zasial príliš veľa nenávisti a strachu. A ľudia, ktorí sa boja, nebudú nikdy šťastní, ani napredovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, ja len veľmi stručne. Ďakujem za všetky reakcie, myslím si, že pri tých škôlkach tá najťažšia časť diskusie nebude o tom, že či prenesená alebo originálna kompetencia, ale ako nastaviť to financovanie a teda verím, že k tomuto vláda pristúpi, pristúpi konštruktívne, hlavne teda so záujmom na tie deti a na tie rodiny, ktoré do tých škôlok majú chodiť.
A inak len zopakujem, že budeme teda opozícia, ktorá je predovšetkým konštruktívna, máme záujem o dialóg, ale budeme teda veľmi dôsledne sledovať, že čo vláda bude a nebude robiť. Ďakujem pekne.

Áno, už sedí, ďakujem pekne. Ja by som chcela veľmi oceniť tento príspevok podobne kolegyne Gažovičovej a podporiť myšlienku normatívneho financovania materských škôl. A veľmi pozitívne som prekvapená aj príspevkom pána poslanca Janasa ako primátora, pretože presne o tom som chcela hovoriť.
Tejto téme sa venujem už naozaj dlhé roky a vidím, že tu máme poctivých primátorov a potom tých druhých, ktorí využívali alebo využívajú stále to financovanie materských škôl na to, aby tie peniaze do tých materských škôl skrátka nešli. Pretože aktuálne je to v jednom balíku podielových daní a z tých peňazí sa potom stavajú rôzne chodníky a tak ďalej. Nehovorím, že tie tiež nie sú dôležité, ale ak tie peniaze majú ísť na materské školy, tak tam majú aj skončiť. Preto veľmi podporujem prechod na for... na normatívne financovanie materských škôl a vlastne zrovnoprávnenie financovania materských škôl napríklad so základnými školami. Tak verím, že, že táto vláda k tomu dospeje. Ďakujem.

Vážení predstavitelia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mojom vystúpení sa zameriam na to, ako sa vláda v predloženom programovom vyhlásení vlády stavia ku školstvu a najmä, ako sa stavia k ľuďom, ktorí pracujú v školstve a s našou mládežou.
Dovolím si hneď na úvod zdôrazniť, že vo vzťahu k školstvu nás čakajú dôležité a možno dokonca krízové roky, lebo v školstve dlhodobo sledujeme niekoľko zlých trendov a nekonanie v najbližších rokoch by znamenalo nielen stagnáciu alebo premrhanú šancu, ale výrazné zhoršovanie súčasného stavu a tým v istom zmysle hazardovanie s našou budúcnosťou našej krajiny. Oceňujem, že na deklaratívnej úrovni si je tohto vedomá aj vláda a v PVV píše, že: „Ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy nemôžeme dovoliť." Znie to ľúbivo. Lenže ďalej sa zo znenia tohto dokumentu nedozvedáme nič o rozsahu a ani detaily o forme deklarovaných investícií. Teda koľko a akým spôsobom chce vláda do školstva investovať. Preto považujem za nevyhnutné aj v tejto rozprave upriamiť pozornosť na to, prečo sú investície do zamestnancov v školstve v najbližších rokoch absolútne nevyhnutné.
Budem hovoriť práve o zamestnancoch a teda hlavne o zamestnankyniach, keďže v školstve pracujú hlavne ženy, o učiteľkách, o učiteľoch, o asistentoch, o školských psychologičkách, celkovo o všetkých pedagogických a odborných a iných zamestnancoch v školách, v poradniach alebo pri práci s mládežou. Lebo niekedy jedna zanietená učiteľka alebo jeden motivujúci tréner dokážu zásadne zmeniť životnú dráhu dieťaťa. A platí to obzvlášť, ak to dieťa vo svojom živote čelí určitým bariéram. Môže to byť zdravotne znevýhodnené dieťa, ktoré nevyhnutne potrebuje špeciálno-pedagogické intervencie. Môže to byť dieťa z prostredia generačnej chudoby, pre ktorého prítomnosť asistenta v triede, ktorý rozumie jeho materinskému jazyku, môže zásadne zmeniť jeho vzťah ku školstvu. A teda aj k celému vzdelávaniu a ďalšiemu životu. Preto kladiem taký dôraz na ľudí pracujúcich v školstve a preto potrebujeme do školstva pritiahnuť kvalitne pripravených a motivovaných ľudí a udržať ich, aby tam zostali pracovať, aby si vybrali to školstvo ako svoju kariéru a dennodenne ovplyvňovali budúcnosť našich detí.
Naša krajina však momentálne čelí v školstve vážnej personálnej kríze. A priam sa dá povedať, že nám tu hrozí personálny kolaps. A budem konkrétna a uvediem tri príklady podporené dátami, prečo by teda stagnácia v školstve znamenala zhoršovanie súčasného stavu. Keď sa pýtali študentov vysokých škôl, prečo si prevažne vyberajú iné kariérne cesty a naozaj veľmi málo z nich ide učiť, a to aj tí, ktorí vyštudujú pedagogiku, tak mnohí z nich idú nakoniec robiť niečo úplne iné, tak ako jednoznačný, hlavný dôvod uvádzajú nízke platy učiteľov. Nemôžme sa im čudovať, lebo platy učiteľov základných škôl tvoria menej ako 75% toho, čo zarábajú iní vysokoškolskí vzdelaní ľudia v našej krajine. Výsledkom je teda dramatický nedostatok učiteľov, ktorý sa nám neustále ďalej prehlbuje.
Podľa odhadov nám do roku 2025, čiže pravdepodobne počas pôsobenia tejto vlády, bude chýbať okolo 8 600 učiteľov a ten najvypuklejší problém máme v Bratislavskom kraji. Ak naše deti nebude mať kto učiť, tak sa bude aj ďalej znižovať latka ich vzdelávania. Tu opäť PVV sľubuje, že: „Zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov," čo, samozrejme, oceňujeme, len nedozvedáme sa ani tu, k akému zvyšovaniu sa vlastne táto vláda zaväzuje. Lebo pri takto formulovanom cieli aj zvýšenie pod úrovňou inflácie bude vláda nakoniec môcť aj tak deklarovať ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tento súčasný stav je naozaj dlhodobý problém, nie je to dôsledok krokov iba jednej z predošlých vlád, ale teda v moderných dejinách Slovenska nikto nevládol tak dlho ako opätovný premiér Robert Fico. A keď sa pozrieme na štatistiky z minulých vlád SMER-u, tak nikdy nedošlo naozaj k skokovému nárastu platu učiteľov a aj preto sme teraz v tom bode, kde sme. Kiež by teda táto nastupujúca Ficova vláda bola iná.
Druhý akútny nedostatok zamestnancov v školstve máme v oblasti podporných profesií. To sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni ped... špeciálne pedagogičky a ďalší. V aktuálnom školskom roku nám na školách pôsobí vyše 6-tisíc zamestnancov týchto podporných profesií, ktorí sú platení momentálne výlučne z eurofondov. A táto krajina už vyše desať rokov pláta dieru v štátnom rozpočte cez eurofondy tým, že práve tieto profesie financuje peniazmi z Bruselu. Európska komisia to na začiatku podporovala, ale teraz už dali jasné stanovisko, že financovanie podporných profesií v školstve z európskych peňazí musí skončiť a mali by sme už od budúceho septembra začať tieto pozície postupne preberať do štátneho rozpočtu, inak budú školy nútené týchto ľudí prepustiť a bude to znamenať ešte menej podpory pre naše deti. Aj tu PVV avizuje: „udržateľný systém financovania podporných opatrení". A podporné profesie sú súčasťou podporných opatrení. Len keďže tento sľub opäť nie je úplne konkrétny, tak si dovolím tu priamo v Národnej rade apelovať, aby sa platy týchto nových podporných pozícií objavili už v najbližšom štátnom rozpočte pre rok 2024.
Do tretice máme problém aj na vysokých školách. V dôsledku nedôstojne nízkych platov si mnoho vysokoškolských pedagógov priberá vedľajšie zamestnania či kombinujú úväzky, a aj to negatívne vplýva na kvalitu výučby na slovenských vysokých školách. Výsledkom je niečo, čo tu už opakovane v rozprave odznelo a, žiaľ, v rozprave častejšie ako v PVV, že až pätina študentov vysokých škôl zo Slovenska odchádza do zahraničia, z toho mnohí sa už nevrátia, a teda čelíme ako krajina dramatickému odlivu mozgov a mladých ľudí preč zo Slovenska. Zdrojom problému je aj to, že Slovensko dáva len okolo 1 % HDP na vysoké školy, kým priemer OECD je 1,5 %. Aj tu sme v PVV našli vetu: „Vláda zabezpečí rast financovania vysokých škôl, výskumu a vývoja, aby sa Slovensko približovalo k priemeru Európskej únie." Opäť je tá veta však bez kvantifikácie nárastu. A opäť máme dôvodné obavy, že tento sľub zostane predovšetkým sľubom, lebo keď sa pozrieme na predošlé vlády SMER-u, tak vysoké školy nikdy neboli investičnou prioritou.
Treba povedať, že kapitola PVV k vzdelávacej politike obsahuje viacero odkazov na už rozbehnuté reformy a nadväzuje aj na existujúce strategické dokumenty. Len sa obávame, nakoľko bude minister školstva mať vo vláde takú pozíciu, aby vedel presadiť aj tie veci, ktoré idú nad rámec kompetencií samotného rezortu školstva. Dôvod na takéto pochyby nám dávajú už prvé vyjadrenia predsedu vlády, keď na tlačovej konferencii, kedy prvýkrát navštívil ministerstvo školstva, zdôrazňoval práve to čerpanie eurofondov, ale neodznelo nič o investovaní do školstva zo štátneho rozpočtu. A my môžme z peňazí z Bruselu rekonštruovať budovy alebo dovybavovať učebne technikou, ale platy učiteľov a iných zamestnancov v školstve, teda toho najcennejšieho, čo v tých školách máme, tých ľudí, ktorí tam pracujú, tých potrebujeme zastabilizovať zo štátneho rozpočtu. Lebo im, iba vtedy im vieme zabezpečiť stabilitu a motivovať ich k tomu, aby v tom školstve aj zostali pracovať.
Ďalší dôvod na obavy nám dáva to, že deklarované záväzky v PVV, ktoré vyžadujú medzirezortnú spoluprácu, zatiaľ asi neboli predmetom koaličných rokovaní a ukážkou toho je to, že v kapitole o školstve nájdeme aj zmienku o normatívnom financovaní materských škôl, čo teda by znamenalo vyňatie materských škôl z originálnych kompetencií obcí a bude to pravdepodobne vyžadovať zásadné diskusie o financovaní s predstaviteľmi obcí, ale na výbore pre verejnú, na výbore pre verejnú správu tento týždeň sa minister vnútra k tomuto bodu zatiaľ nevedel nijako konkrétne vyjadriť.
Chcela by som veriť, že táto vláda naozaj naplní zlepšenie školstva. A že naše školstvo bude na tom o štyri roky lepšie, lebo táto krajina to naozaj potrebuje ako soľ. Ale vzhľadom na zloženie, celkové zloženie tejto vlády je to, žiaľ, ťažko uveriteľné. Ako opozícia sme pripravení podporiť zmysluplné návrhy, ktoré prídu do Národnej rady, a určite budeme vždy otvorení a otvorené konštruktívnej diskusii, hlavne však budeme podrobne kontrolovať, čo táto vláda pre naše školstvo urobí a tiež to, čo táto vláda pre školstvo neurobí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V tomto som citovala určite väčšie autority, ktoré sa zaoberajú týmito vyjadreniami a ktoré pomenovali v rámci Európskej únie túto stranu, teda vašu stranu Slovenskú národnú stranu ako nacionalistickú. Ja si uvedomujem, že tieto vyjadrenia že nacionalistický znamená národný, rovnako by som bola rada možno keby ste si všetci uvedomili, že progresívny znamená pokrok alebo pokrokový. Takže sa nemusíme tuná hrať na nejaké slovíčka a rozprávať sa o tom, čo znamená, pretože sme tu všetko rozumní ľudia a rozumieme týmto pojmom. Ja rozumiem aj tomu, že hovoríte o ekonomike a hovoríte, že by ste si možno rozumeli s každým, ale krajne pravicový sa používa aj v inej konotácii. Ďakujem.