Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja by som chcel položiť pánovi ministrovi jednu otázku, už som sa ju pýtal v rozprave ku skrátenému legislatívnemu konaniu k tomuto bodu, že aký problém tuto riešite, pán minister? Pretože ja, ja ho nevidím. Strana SMER už v predvolebnej kampani avizovala, že sa jedná o obrovský problém a potrebuje zachrániť státisíce ľudí pred, pred katastrofickými dopadmi hypoték. Z môjho pohľadu to bolo skôr šírenie poplašnej správy ako, ako skutočného problému. A konštatuje to aj Národná banka Slovenska: „Miera nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 %, čo je najmenej za posledné roky. Ani mierny nárast do roku 2026 sa stále nebude vymykať dlhodobým priemerom." Ten vrchol, ktorý nastane niekedy ku koncu roka 2026 a ´27, kedy budú tie refixy hypoték kulminovať, sa dostane niekde na úroveň 2,5 % tohto, tohto rizika, čo je ešte stále v rámci, v rámci dlhodobého priemeru. Tak prečo sme, prečo sme takýto problém neriešili doteraz a zrazu je to väčší problém ako, ako kedykoľvek predtým? A teda nesúhlasíte s týmto konštatovaním Národnej banky?
Druhá vec a takisto otázka na pána ministra, prečo hovoríte, že toto, že týmto opatrením riešite sociálny problém? Čo sa, čo sa tuto udeje, že nie tí najchudobnejší ľudia, ktorí, ktorí potrebujú pomoc od štátu a sociálnu politiku, dostanú takúto dotáciu, pretože najchudobnejší ani hypotéku nemajú, pán Šalitroš. Mnohí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, vôbec na trhu, vôbec nepracujú alebo pracujú za minimálnu mzdu a v živote by cez rizikové ohodnotenie v bankách vzhľadom na ich nízky príjem neprešli. A títo ľudia, ktorým ďalšou legislatívou, ktorú budeme prerokovať, zvýšite dane, tým najchudobnejším napríklad aj dane z tabakových výrobkov, z alkoholu a ďalšie, tak to zaplatia títo ľudia. A zaplatia to aj tí, ktorí platia za minim.... ktorí pracujú za minimálnu alebo nízku mzdu pod priemernou a týmto zvyšujete ešte okrem, okrem týchto spotrebných daní aj daň z práce cez vyššie zdravotné odvody. Takže sa pýtam, toto, toto je naozaj sociálne opatrenie?
A tretí bod, ak dovolíte, celé toto opatrenie nás stojí, nás stojí 130 miliónov, teda vláda to prezentuje v dvoch, v dvoch separátnych zákonoch. Jeden z nich daň z príjmu, ktorý prerokovávame teraz, druhý o dva body neskôr cez dávku úradu práce. Ja som si na výbore od pani štátnej tajomníčky vypočul, že teda sa to týka ix stotisíc ľudí, ktorí, ktorým sa zvýšia hypotéky, ale čakal by som od ministra financií, že okrem teda ľudí, čo je, samozrejme, veľmi relevantný pohľad, vidí aj tých 130 miliónov, ktorý minieme na takýto nafúknutý problém.
A čo je v tomto kontexte pre mňa najabsurdnejšie a podľa mňa by za to dostal vyhadzov akýkoľvek šéf firmy, ktorý, ktorý by s takýmto opatrením prišiel, že na túto dávku, ktorú bude dávať úrad práce s jedným z tých, jedným z tých troch komponentov tohto riešenia, ide minúť štvrtinu všetkých peňazí, ktoré sú na túto dávku alokované. Áno, čiže máme 130 miliónov dokopy na daňový bonus, plus dávku cez ÚPSVaR, dávka cez ÚPSVaR je rozpočtovaná v doložke vplyvov na 90 miliónov, a z toho 25 miliónov, čo je teda vlastne ešte viac ako štvrtina z tých 90 miliónov, ktoré ide cez ÚPSVaR, sa minie na administratívu, na 300 ľudí, ktorí budú túto dávku procesovať. Týchto 300 ľudí potrebuje počítače, potrebuje priestory, potrebuje softvér. Toto má pre mňa veľmi ďaleko od dobrého fungovania vecí verejných. Teda strana SMER alebo teda to bol skôr slogan strany HLAS, že chce, že chce silný štát, ale teda ak silný štát znamená väčší štát, tak toto týmto opatrením plníte.
Ďakujem pekne.

K pánovi Šmilňákovi len jedno drobné upresnenie. Samosprávy neprídu k 16 mil., lebo honorovali tie zariadenia poradenstva a prevencie niekde v rozsahu medzi 10 a 11 mil. a zo štátneho rozpočtu pôjde 16,2 mil., tak nejako si to pamätám. A teraz otázka je, či je to dobré alebo zlé. Ja na ňu odpoviem možno v rozprave v druhom čítaní detailnejšie, ale som presvedčená, že to bol dobrý krok zvýšiť ten príspevok štátu zhruba o tých 5 mil.

Ja teda ďakujem za, za reakciu, ja chcem upriamiť pozornosť, my tu naozaj riešime dve veci. Jedna vec je, čo spomenul aj kolega Majerský, to sú občianske preukazy, kde naozaj nie je problém na strane ministerstva, a to vidím vecnú, vecnú rovinu, a druhá sú tie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ja som sa pýtal na samotnom výbore úradníkov, ktorí tam boli, že či sú splnené tie, tie podmienky, ktoré sú uvedené v návrhu toho skráteného legislatívneho konania, že či naozaj ideme niekomu odopierať dostupnú zdravotnú starostlivosť, či sú tu veľké hospodárske škody, alebo ide o bezpečnosť, a mne bolo povedané a spýtal som sa explicitne, bude niekomu zamietnuté, aby mal dostupnú, dostupnosť tej zdravotnej starostlivosti? Odpoveď bola nie, resp. bude tu akurát nesúladný stav zákonný. Ale to stále po tej formálnej stránke nespĺňa tie náležitosti skráteného legislatívneho konania. A problém to nie je, že my by sme tu boli nejakí formálni punditi, problém je to, že sa tu naozaj cez skrátené legislatívne konanie tlačia veci, o ktorých sa potom znemožňuje riadna diskusia a pripomienkovanie celého sektora, ktorý sa k tomu môže vyjadriť. Ďakujem.

Pán predsedajúci, pani ministerka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa chcel vyjadriť k samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože máme tu taký nešvár, ktorý ja pozorujem už od minulej schôdze, že z môjho pohľadu nie všetky veci, ktoré musia ísť skráteným legislatívnym konaním, idú tým skráteným legislatívnym konaním. Podobne ako sme spájali dve rôzne veci minulú schôdzu, tak aj tuto ja vidím spájanie dvoch rôznych vecí. Ja vidím opodstatnenie nejaké meškajúce, že čo sa týka tých samotných občianskych preukazov, toto je zároveň ale meškanie, ktoré už sa teda, o ktorom vieme nejaký dlhší čas, takže tá moja otázka je, že či sme toto nemohli prebrať na novembrovej schôdzi a mohli sme tu ísť tým klasickým problémom, lebo toto je už vec, ktorú, o ktorej vieme niekoľko mesiacov. Ale zároveň teda ja priznávam, že objektívny fakt, čo sa týka tých rodných čísiel a, a samotných meškaní vo vydávaní preukazov, tu je.
Čo ale je problémom z môjho pohľadu, tým väčším, je to, že máme tu ešte jednu vec, tzv. uzatváranie dohôd o zdravotnej starostlivosti elektronicky, čo nie je až taká akútna vec, a to z rôznych dôvodov. To samotné legislatívne, skrátené legislatívne konanie odôvodňuje to, že prečo ideme týmto rýchlejším režimom, to, že by mohla byť obmedzená dostupná zdravotná starostlivosť a že by sa niekto k nej nedostal. To z môjho pohľadu nie je tak úplne pravda, pretože bolo by obmedzené to, že by sa tie elektronické záznamy niekam nedostali, naprí.. konkrétne čo sa týka uzatvárania tých dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a samotné poskytnutie zdravotnej starostlivosti by ohrozené až tak nebolo.
Ja to napríklad uvediem na, na tom, čo, lebo, čo hovorí samotný zákon, ako má byť novelizovaný v januári. On dokonca sám hovorí, že pri nefunkčnosti informačného systému poskytovateľa alebo nefunkčnosti národného zdravotníckeho informačného systému, alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti uzatvára v listinnej podobe. To znamená, že zároveň ten zákon, ktorý sa mal novelizovať teraz od januára, hovorí o tom, že ak nejaké elektronické prostriedky nefungujú, tak zároveň tu máme možnosť ešte listinnej podoby, samozrejme, potom sa to má ešte uploadnúť do elekra... elektronickej formy, ale aj to, že nebude fungovať to, to samotné prenesenie do tej elektronickej formy, to neznamená, že tí zdravotníci nebudú poskytovať starostlivosť. Že príde pacient a povie, že má nejaký problém a zdravotník mu povie, že ja vás nevyšetrím, pretože vás to, vám to potom nemôžem preniesť do tej elektronickej formy.
Čiže toto je pre mňa, toto je pre mňa problém, ale chápem vecnosť, preto, preto ja oddeľujem. Chápem vecnosť toho, čo sa tu ide riešiť, chápem tie technické riešenia, akurát chcem apelovať na to, že vidím výrazný problém v tom, že už tu máme druhú schôdzu, máme tu druhý zdravotnícky zákon a spájame veľmi často v ňom veci, ktoré možno v nich vieme nájsť nejaké opodstatnenie, že prečo to potrebujeme riešiť, ale zároveň k tomu prikladáme aj veci, ktoré naozaj do toho skráteného legislatívneho konania nemusíme dávať. A preto aj náš postoj k tomuto samotnému zákonu, resp. k skrátenému legislatívnemu konaniu bude, bude negatívny, nemôžeme ho podporiť, budeme hlasovať proti a to práve kvôli tomu, aby sme tu nepodporovali ten trend, ten nešvár, že idú sa nejaké veci v skrátenom legislatívnom konaní robiť a rovno k tomu prihádžeme veci, ktoré možno nie sú až také akútne, alebo by sme mohli mať o nich normálnu diskusiu. Lebo v konečnom dôsledku veľmi deformujeme legislatívny proces, neumožňujeme klasickú diskusiu cez pripomienkové konania a v tomto ja vidím výrazný problém.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne.
No, pán Kalivoda, ja som v skutočnosti jedna z tých ľudí, ktorá žije v oblasti, ktorá je zasiahnutá environmentálnou záťažou, a aj sa tejto téme venujem roky, nie dni alebo mesiace, alebo možno týždne. A viete, ono je to také úsmevné hovoriť teraz o tom, ako je to naliehavý problém, keď je to problém, ktorý trvá naozaj desiatky rokov a bol prítomný za vlád SMER-u a teda vtedy, ako hovorím znova, zjavne to nepálilo. Momentálne sa nedeje žiadna mimoriadna udalosť a pre mňa aj ako obyvateľku takejto oblasti je absolútne kľúčové, aby sa najmä tá legislatívna úprava, ktorá sa prijme, no aby bola konečne správna a funkčná. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, ja budem dosť stručná, veľa dobrých myšlienok aj všeobecných princípov ku skrátenému legislatívnemu konaniu tu už padlo v rozpravách k predchádzajúcim bodom. Na dnešnom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sme počuli z úst jeho predsedu, že skrátené legislatívne konanie je potrebné, citujem, aby to bolo rýchlejšie, alebo preto, že tak robila aj predchádzajúca vláda. Preto pripomínam, že skrátené legislatívne konanie sa má použiť iba za určitých podmienok a z veľmi špecifických dôvodov, ktoré nie sú splnené, pretože aby to bolo rýchlejšie, ani prípadná zlá prax v minulosti medzi takéto dôvody nepatria. V predmetnom návrhu nejde o mimoriadne okolnosti, nie sú tu ani ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť, ani nehrozia štátu značné hospodárske škody. Ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie z pozície ministerstva, teda nie tie, čo sme počuli na výbore, je spomínané riziko vracania eurofondov v prípade, ak by sa zároveň na sanáciu vymáhali aj prostriedky od vlastníka nehnuteľnosti. V ďalšom odseku sa zas spomína ohrozené právo na priaznivé životné prostredie, pretože súčasná úprava vraj úplne blokuje sanácie, vlastníci nehnuteľnosti vraj nie sú ochotní umožniť sanáciu. Len pripomínam, toto je stav trvajúci desiatky rokov a doteraz to nepálilo.
Ale ja sa pýtam iné: Ako to teda je? Hrozia tu milióny vrátených eurofondov, alebo sú envirozáťaže zablokované? Lebo obidve naraz tak celkom nemôže platiť. Ja by som teda naozaj chcela počuť, v koľkých prípadoch je štát v štádiu, že už-už mu vlastník poskytne tú finančnú náhradu a chcela by som to počuť konkrétne, nie len, že taká situácia existuje, a či by hrozilo podľa vašej interpretácie vracanie eurofondov. A naozaj konkrétne, číselne, kvantifikovane. Lebo ako som už viackrát upozorňovala, skutočné dôvody, prečo sa environmentálne záťaže neriešili ani pred prijatím tejto úpravy v roku 2022, tzn. naozaj desiatky rokov, sú úplne iné a o dosť komplexnejšie. Environmentálne záťaže ako také sú naozaj veľmi zložitá problematika, na ktorú sme len tak mimochodom nedostali ani dostatočný priestor na diskusiu na výbore, kde nám bolo oznámené, že musí skončiť do 55 minút a agendy bolo, samozrejme, viac než dosť. Súčasná úprava zákona sa pritom po poslednej zmene prijatej v skrátenom legislatívnom konaní stala dokonca predmetom podania na Ústavnom súde.
Takže naozaj apelujem, aby sme sa tejto problematike detailne venovali, so všetkým, čo k tomu patrí, čiže vrátane pripomienkovania zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti. Skrátené legislatívne konanie preto jednoznačne nepodporíme. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Ako poverená členka, si dovoľujem prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktoré sa konalo 6. decembra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, teda všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných, teda všetky lístky boli platné.
Zo 130 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Pauly Puškárovej za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport hlasovalo za 118 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 10 poslancov.
Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zvolená Paula Puškárová.
Overovatelia poverujú svoju členku Zuzanu Števulovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.